Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. máj 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206844
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bálintová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714206844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobkyne Z. F.,

H.. XX. XX. XXXX, C. D. XXXX, XXX XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o.., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, o zaplatenie 443,47 € istiny a príslušenstva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Ani jeden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa vo svojej žalobe domáhala, aby jej žalovaný zaplatil sumu 443,47 € ako nárok, ktorý
vznikol na základe bezdôvodného obohatenia, ktoré na jej úkor žalovaný získal.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a vzniesol námietku premlčania.

Súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa účastníci nedostavili, ospravedlnili svoju neúčasť a súhlasili s
tým, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Súd preto pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p.

Z obsahu žaloby a písomného vyjadrenia zástupcu žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa uzavrela so
žalovaným zmluvu o úvere zo dňa 24. 01. 2007 číslo XXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol
finančné prostriedky vo výške 464,71 €. Táto zmluva je zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákona 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch a odmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady číslo 71/1986 Zbierky, nakoľko úver bol poskytnutý na základe zmluvy o úvere uzatvorenej
v zmysle § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Táto zmluva nemala podstatné obligatórne
náležitosti (ročná percentuálna miera nákladov), preto mal žalovaný nárok len na vrátenie poskytnutej

istiny, t.j. pôžičky vo výške 464,71 € bez úrokov a poplatkov. Žalobkyňa bola uvedená do omylu zo
strany žalovaného tým, že jej bola predložená absolútne neplatná zmluva v časti úrokov a poplatku a
keďže uhradila na účet žalovaného sumu 908,16 €, zaplatila žalovanému viac o 443,47 €, než mal nárok
žalovaný. V rozsahu sumy 443,47 € tak došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Vo
vyjadrení žalovaného, ktorý namietal miestnu príslušnosť súdu žalobkyňa a jej právny zástupca uviedli,
že v danom prípade sa jedná o spor spotrebiteľský a podľa § 87 písm. f) zákona č. 99/1963 Zbierky
O.s.p., je miestne príslušný Okresný súd Zvolen. Pokiaľ namietal žalovaný premlčanie v subjektívnej

dvojročnej lehote, s takouto námietkou nesúhlasila. Žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného na svoj úkor dozvedela až po prvej porade so svojim právnym zástupcom, ktorý ju po
preštudovaní predmetnej zmluvy o úvere o tom informoval. Po oboznámení sa s týmito skutočnosťami
udelila žalobkyňa dňa 09. 04. 2014 svojmu právnemu zástupcovi plnú moc na zastupovanie predsúdom. Jej návrh zo dňa 10. 05. 2014 bol teda preukázateľné podaný v dvojročnej subjektívnej
lehote. Skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného obohatenia nebol žalovaným nijako preukázaný,
pričom v zmysle platných právnych predpisov spočíva dôkazné bremeno v prípade vznesenia námietky

premlčania v subjektívnej premlčacej dobe práve na jeho strane. Pre začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty sa vyžaduje skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť. Skutočná
vedomosť je taká, kedy sa žalobca dozvedel také skutočnosti, ktoré mu umožnia uplatniť právo žalobou
na súde. Na základe uvedeného preto na podanej žalobe v celom rozsahu žalobkyňa trvala.

Žalovaný v prvom rade namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Zvolen, nakoľko sa v uvedenom
prípade nejedná o prípad, na ktorý by sa mali vzťahovať iné ustanovenia príslušného zákona, teda nie
daný žiadny predpoklad, ktorý by zakladal osobitnú miestnu príslušnosť v zmysle § 88 O.s.p. a preto
je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje v zmysle § 84 O.s.p. Žalovaným
je právnická osoba, preto v zmysle § 85 ods. 2 O.s.p. je na prejednanie miestne príslušný súd, v
obvode ktorého má právnická osoba svoje sídlo. Čo sa týka samotnej zmluvy o úvere, žalovaný ako

veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníčke úver na základe zmluvy uzatvorenej 24. 01. 2007 podľa § 497
a nasledujúce Obchodného zákonníka a zmluvy takto uzavreté majú povahu absolútneho obchodno-
záväzkového vzťahu a záväzkové vzťahy, ktoré vznikajú medzi účastníkmi, sa spravujú ustanoveniami
Obchodného zákonníka v zmysle § 261 ods. 3 písm. d). Podľa jeho názoru uvedenú zmluvu nie je
možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov o

spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase jej uzatvorenia. Poukázal na ustanovenie § 4 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy, ktorý stanovuje, aké náležitosti
okrem všeobecných náležitostí musí zmluva o úvere obsahovať. Nakoľko predmetom zmluvy o úvere
boli peňažné prostriedky, nie teda tovar, alebo služba, zmluva o úvere nemohla obsahovať náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere a teda táto

zmluva ani nemôže byť klasifikovaná ako zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona 258/2001
Zbierky zákonov a nemusela obsahovať ani ročnú percentuálnu mieru nákladov. Keďže nešlo typovo
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale o zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasledujúce Obchodného
zákonníka, žalovaný mal nárok nielen na vrátenie poskytnutého úveru, ale aj príslušného poplatku, ktorý
v zmysle bodu 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavoval v 1/3-tine dohodnutý úrok

a vo zvyšných 2/3-tinách náklady na vypracovanie na uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou. Žalovaný je tiež toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna
z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka stanovuje zákon.
Žalobca plnil na základe platnej uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva nikdy nebola právoplatne
vyhlásená za neplatnú, rovnako právny dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere neodpadol. Okrem toho má

za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej
premlčacej lehote. Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňa mohla domáhať v subjektívnej
dvojročnej lehote, teda od okamihu, keď sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela. Má za to, že táto
lehota žalobkyni už márne uplynula, v žalobe absentujú skutočnosti rozhodujúce pre určenie začatia
plynutia subjektívnej premlčanej lehoty. Vzniesol preto námietku premlčania, nakoľko nárok žalobkyne

sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote a to dňa 26. 09. 2010. Žalobkyňa sa so žalobou o
zaplatenie obrátila na súd až 14. 05. 2014.

Zo zmluvy o úvere zo dňa 24. 01. 2007 súd zistil, že zmluvu uzavrela v zmysle § 497 a nasledujúce
Obchodného zákonníka žalobkyňa s veriteľom Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, Račianska 42/A, 831

02 Bratislava 3. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru 14.000,- Sk s tým, že sa dlžníčka zaviazala
veriteľovitútosumuzvýšenúopríslušnýpoplatokvovýške13.360,-Skcelkovozaplatiťvovýške27.360,-
Sk. Zaviazala sa zaplatiť úver v dvanástich mesačných splátkach po 2.280,- Sk od 08. 02. 2007.

Z výzvy na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zaslaného mailom 05. 05. 2014 žalovanému

súd zistil, že žalobkyňa zastúpená právnou kanceláriou sa domáhala vrátenia sumy 443,47 € z titulu
bezdôvodného obohatenia najneskôr do 09. 05. 2014.

Podľa § 87 pís. f) O.s.p. popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého
má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

V danom prípade mal súd preukázané, že žalobu podala žalobkyňa na Okresný súd Zvolen, nakoľko
ako spotrebiteľka má bydlisko v obvode tohto súdu.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného a platného v čase uzavretia zmluvy o úvere sú
spotrebiteľskými zmluvami kúpna zmluva, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jeho strane dodávateľ a na druhej

stranespotrebiteľ,ktorýnemoholindividuálneovplyvniťobsahdodávateľomvopredpripravenéhonávrhu
na uzavretie zmluvy.

Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľskom úvere číslo 258/2001 Zbierky zákonov v znení a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zbierky na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským

úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme platby pôžičky, alebo inej právnej formy.

Podľa § 2 písm. b) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba, alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania, alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Ako vyplýva z predloženej zmluvy o úvere, túto zmluvu nemohla žalobkyňa nijakým spôsobom ovplyvniť,

zmeniť, upraviť, nakoľko bola vopred predformulovaná a v znení bez možnosti pripomienkovania
predložená na podpis žalobkyni. Táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, odplata za poskytnutý úver
v zmysle tejto zmluvy predstavuje viac ako 96 percentné ročné navýšenie úveru, čo niekoľkonásobne
prevyšovalo odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v danom období a v
obdobnýchprípadoch,čojevrozporesozákonomadobrýmimravmi.VzmysleustanoveníObčianskeho

zákonníka je nutné považovať takéto dojednanie o odplate za neplatné.

Taktiežpodľa§23aods.1spotrebiteľskýmizmluvamisúzmluvyuzavretépodľaObčianskehozákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Takto bola uzavretá zmluva aj v prípade žalobkyne a je teda jednoznačne daný charakter zmluvy, jedná
sa o zmluvu spotrebiteľskú.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 - ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania

dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Právny zástupca žalovaného vzniesol námietku premlčania. Súčasne namietal, že v danom prípade
nešlo o bezdôvodné obohatenie. Súd sa s jeho tvrdením nestotožnil. Ako bolo uvedené, zmluva, ktorú
uzavrel žalovaný so žalobkyňou, je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá nemala podstatné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, je preto potrebné považovať ju za bezúročnú a bez poplatkov vzhľadom na
chýbajúci údaj o výške percentuálnej miery nákladov. Žalovanému vznikol nárok len na vrátenie ním

poskytnutého plnenia žalobkyni a to sumy vo výške 464,71 €. Žalobkyňa uhradila na účet žalovaného
sumu 908,16 €, rozdiel medzi takto uhradenou sumou a nárokom žalobcu predstavuje 443,37 €, ktorá
suma je bezdôvodným obohatením, ku ktorému došlo na strane žalovaného.V zmysle uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka premlčanie je inštitút hmotného práva a jeho
podstata spočíva v kvalifikovanom uplynutí času, v ktorom zo strany veriteľa nedošlo k vykonaniu jeho
subjektívneho práva. V dôsledku tohto márneho uplynutia času dlžníkovi vzniká právo vzniesť na súde

námietku premlčania a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia
je subjektívna lehota dvoch rokov a objektívna lehota troch rokov. Začiatok plynutia premlčacej lehoty
pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa viaže na vedomosť o tom, kedy sa žalobca dozvie o
tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto zaň zodpovedá. Obidve podmienky musia byť splnené
kumulatívne.Základnýmúčinkompremlčaniaje,ževprípade,aksadlžníkpremlčaniadovolá,premlčané

právo veriteľovi nemožno v súdnom konaní priznať. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
tak premlčí uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty, najneskôr však uplynutím objektívnej premlčacej
lehoty. Z uvedeného vyplýva, že dĺžka objektívnej premlčacej doby nemôže byť nikdy prekročená a to
ani v prípade, ak by subjektívna doba mala ešte plynúť, prípadne, ak plynúť nezačala.

V konaní mal súd preukázané, že žalobkyňa zaplatila poslednú splátku žalovanému 26. 09. 2007.

Žalobu podala na súde 14. 05. 2014. Došlo tak k podaniu žaloby po uplynutí subjektívnej premlčacej
lehoty ktorá uplynula dňa 26. 09. 2010. Súd sa nestotožňuje s tým, že za začiatok premlčacej lehoty je
potrebné považovať dátum, kedy sa žalobkyňa dostavila k právnemu zástupcovi, ktorý ju informoval o
bezdôvodnom obohatení a o možnosti žiadať ho vydať. Takýmto konaním by dochádzalo k predlžovaniu
subjektívnej premlčacej lehoty, pričom podľa záveru súdu žalovaná sa mohla dozvedieť o tom, že došlo k

bezdôvodnémuobohateniuamalatiežvedomosťotom,ktojepovinnýjejbezdôvodnéobohatenievydať,
keďže uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere, teda vedela, kto na jej úkor bezdôvodné obohatenie prijal.

Podľa§142ods.1O.s.p.vznikloprávonanáhradutrovkonaniažalovanému, ktorýmalvkonaníúspech.
Žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil. žalobcovi toto právo nevzniklo.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného a platného v čase uzavretia zmluvy o úvere sú
spotrebiteľskými zmluvami kúpna zmluva, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jeho strane dodávateľ a na druhej
stranespotrebiteľ,ktorýnemoholindividuálneovplyvniťobsahdodávateľomvopredpripravenéhonávrhu
na uzavretie zmluvy.

Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľskom úvere číslo 258/2001 Zbierky zákonov v znení a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zbierky na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme platby pôžičky, alebo inej právnej formy.

Podľa § 2 písm. b) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba, alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania, alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú per

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 - ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).