Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. máj 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18C/42/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113228904
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4113228904.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v právnej veci navrhovateľa: Poľovnícka

spoločnosť Sokolová, so sídlom Zlaté Moravce, T. Vansovej č. 1, zastúpený: JUDr. Marek Ďuran,
advokát, so sídlom Nitra, Boženy Nemcovej č. 4 proti odporcovi : F. O., nar. XXXX, bytom A., Q. č. XX/X,
zast.: Mgr. Jozef Slíška, advokát, so sídlom Nitra, Coboriho č. 2, o zaplatenie sumy 3.000.-eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 3.000.-eur a to do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 28.8.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie sumy 3.000.-eur istiny s prísl. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca sa dňa 8.1.2012
dopustil protiprávneho konania, ktorým neoprávnene uskutočnil prevody peňažných prostriedkov z účtu
navrhovateľa. Prevody uskutočnil v prospech účtu, ktorého vlastníkom je Róbert Áč v sume 1.500.-eur
a v prospech účtu, ktorého vlastníkom je Boris O. v rovnakej sume 1.500.-eur.

Vo veci bol dňa 19.11.2013 vydaný platobný rozkaz č. k. XRo XXX/XXXX-XX, proti ktorému podal

odporca prostredníctvom právneho zástupcu odpor.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že na základe vykonaného dokazovania
žiada, aby súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel, zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3.000.-eur.
Právnym titulom na zaplatenie žalovanej sumy je nárok na náhradu škody. Škoda vo výške 3.000.-eur
vznikla navrhovateľovi tým, že suma navrhovateľovi ubudla z bankového z účtu a odporca nemohol s

peniazmi disponovať podľa vlastného uváženia. Protiprávne konanie odporcu spočíva v tom, že odporca
bol tou osobou, ktorá zneužila skutočnosť, že mala dispozičné oprávnenie v banke a previedol túto
sumu na účty tretích osôb. Odporca disponovať s peniazmi na účte PS Sokolová nemohol svojvoľne.
Zodpovednosť za hosťa znamená povinnosť robiť osobný sprievod týmto poľovným hosťom resp.,
sprievod zabezpečiť inou osobou. Nemôže to znamenať oprávnenie disponovať s peniazmi na účte
spoločnosti. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosti medzi škodu a
protiprávnym konaním. Odporca protiprávne poslal z účtu spoločnosti sumu 3.000.-eur na účet tretích

osôb,čospôsobilonavrhovateľoviškodu.Vzhľadomnato,žeodporcakonalvedome,úmyselne,cielene,
plnesiuvedomujúcnásledkysvojhokonaniajedanýaj štvrtýpredpokladvznikuzodpovednostizaškodu
a tým je zavinenie. Navrhovateľ je PS evidovaná na Ministerstve poľnohospodárstva a rozvoja vidieka
SR a z výpisu registra poľovných organizácii vyplýva, že jediným štatutárnym zástupcom tak v čase, keďdošlo ku škodovej udalosti ako aj v súčasnosti je pán T. Q.. Odporca tvrdil, že peniaze vrátil pánovi Áčovi
a O. z dôvodu, že títo odstúpili od zmluvy s PS. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorý
môže byť realizovaný len vtedy, ak je to medzi stranami dohodnuté, alebo vtedy, keď to určuje zákon. Na

to, aby bolo odstúpenie od zmluvy posúdené ako platný právny úkon musí byť určité, zrozumiteľné, musí
obsahovať skutkové vymedzenie ako aj právny dôvod odstúpenia. Dokazovaním však neboli žiadne
okolnosti ohľadne odstúpenia preukázané, dokonca ani neboli len vysvetlené samotným odporcom. PS
Sokolová si v plnom rozsahu splnila to, na čo sa obom pánom zaviazala a žiadne svoje povinnosti
neporušila. V konaní bolo preukázané, že pán Áč a pán Krajmer obdržali povolenie na lov zveri v

Poľovnom revíri Sokolová. F. V. bolo vydané povolenie od 14.9.2011 do 31.1.2012 a pánovi O. bolo
vydané povolenie od 1.9.2011 do 31.1.2012. Následne im dokonca bolo toto povolenie na základe
uznesenia členskej schôdze predĺžené na obdobie 12 mesiacov, čím sa ich pôvodné podmienky, za
ktorých uzatvárali pôvodnú dohodu výrazne zlepšili. V konaní bolo preukázané, že aj pán Áč aj pán O.
sa zúčastnili poľovačky v poľovnom revíri navrhovateľa. Pán O. potvrdil, že tam boli iba raz, pán Áč
potvrdil,žetambolpribližne13krát.Ničnebránilotýmtoosobám,abypočasplatnostipovolenkynavštívili

poľovný revír, hoc každý deň a bolo iba na nich ako povolenku, ktorú majú vypísanú využijú a koľko
krát sa poľovačky zúčastnia. X. Áč, O. účelovo argumentovali vo svedeckých výpovediach, že vlastne
oni ani nevedeli čo môžu uloviť, že nemali písomnú zmluvu a že v revíri je málo zveri. Nikto nemôže
poľovníkovi garantovať, či v konečnom dôsledku na základe povolenky zver uloví alebo nie. Páni Áč a O.
si nekupovali zver, pán Áč a O. si zaplatili možnosť ísť poľovať a túto možnosť mali. X. O. potvrdil, že ani

raz nekontaktoval predsedu poľovného združenia, aby mu prezentoval svoju nespokojnosť, prípadne
žiadal nejakú nápravu. Odporca nebol oprávnený sám rozhodnúť o vrátení finančných prostriedkov a
sám svojvoľne bez súhlasu členskej schôdze a bez vedomia a súhlasu štatutára spoločnosti disponovať
s peniazmi na účte navrhovateľa.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že je štatutárom Poľovníckej spoločnosti Sokolová od roku 2007.
Žiada vrátiť sumu 3.000.-eur, ktorú odporca odcudzil z ich spoločnosti. Odporcovi udelil dispozičné právo
v roku 2010 na písomnú agendu, bolo to udelené ústne. Týkalo sa to iba vykonania úkonov, podpisov v
banke, keď sa vykonával vklad, alebo výber v takomto znení bolo dispozičné právo udelené odporcovi
a jeho manželke.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že návrh navrhovateľa považuje za nedôvodný a
preto žiadal, aby súd návrh zamietol v celom rozsahu. Poukázal na stanovy PS Sokolová zaevidované
Obvodným lesným úradom v Nitre, dňa 13.1.2010 a stanovy článok 4 ods. 3, v ktorom sa uvádza,
že člen PS, ktorý je zvolený za člena výboru PS disponuje 10 hlasmi a je povinný zaplatiť 10 násobok

členského podielu s poukazom na odsek 10 tohto článku na písm. c/, ktoré pojednáva o spôsobe zániku
členstva v PS, t. j. členstvo v PS zaniká nezaplatením členského podielu a príspevkov na účet, alebo
do pokladne PS. Dňa 6.1.2012 sa konala výročná členská schôdza, na ktorej kontrolór spoločnosti
Ing. Plieštik oznámil, že pán Q. a pán Kurtiš nezaplatili do pokladne a na účet PS Sokolová určenú
sumu po 220.000.-Sk a teda nedisponujú 10 hlasmi, ale disponujú iba jedným hlasom. Vzhľadom k tejto

skutočnosti Dušan Q. nebol minimálne do dňa 6.1.2012 predsedom PS Sokolová a nepredložil súdu ani
dôkaz, ktorý by preukazoval, že bol opätovne prijatý za člena tejto spoločnosti a zaplatil poplatky, tak
ako mu to ukladajú stanovy. T. Q. nemá aktívnu legitimáciu, aby vystupoval pred súdom ako štatutárny
zástupca PS Sokolová. T. Q. na základe rozhodnutia členskej schôdze zriadil účet PS Sokolová a
bez vedomia kohokoľvek za disponenta s týmto účtom určil aj svoju vlastnú manželku U. Q.. V spise

sa nachádza listinný dôkaz, že odporca bol disponentom s účtom a mohol konať samostatne. Tento
podpisový vzor a túto dispozíciu nemohol urobiť sám, ale iba za prítomnosti Dušana Q.. Nič nebránilo T.
Q., keď sa zriaďovalo toto disponovanie, aby obmedzil odporcu, že nemôže konať samostatne s týmto
účtom, ale minimálne dve osoby. Odporca vrátil O. a V. peniaze dňa 8.1.2012, to znamená za účinnosti
pôvodných stanov. Nie je dôvod spochybniť vierohodnosť výpovede svedka W. O., ktorý jasne uviedol,

že opakovane telefonoval Piliarovi, že chce ísť loviť, tento sa vždy vyhovoril, svedka odbil a na záver
vo svojej výpovedi uviedol, že v revíry je málo zvery. Preukázateľne sa javí, že T. Q. si robil čo chcel a
odporca v dobrej viere bona fide vrátil V. a O. cenu, ktorú zaplatili za odlov zvery. Nemôže byť na ujmu
odporcu, že svojvoľne peniaze vrátil. Návštevou V. a O. v PS Sokolová nevznikla žiadne škoda, nikto
nepredložil náklady, ktoré musela PS Sokolová vynaložiť na jeden doprovod O. a niekoľko doprovodov

H. V.. Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody, odporca neporušil žiadnu právnu povinnosť,
nedopustil sa žiadneho protiprávneho úkonu, doposiaľ o jeho vine nebolo právoplatne rozhodnuté. PS
Sokolová nevznikla žiadna škoda, bezdôvodne sa obohatila o tieto peniaze, pretože štatutár, ktorý mal
za to niesť zodpovednosť ani sám sa nepričinil o tom, aby Áč a O. niečo ulovili. Žiadny predpis, žiadnyinterný predpis nezaväzoval odporcu k tomu, aby mal od niekoho súhlas na nakladanie s financiami na
účte PS Sokolová. Bol disponentom s účtom, mohol konať samostatne, túto samostatnosť mal určenú
minimálne za konkludentnej účasti T. Q., pretože bol prítomný v banke, keď sa zriaďoval podpisový vzor

a túto samostatnosť mu neobmedzil. Odporca seba neobohatil a dokonca neobohatil ani Krajmera a V.,
pretože im vrátil to, čo im patrilo.

Odporca uviedol, že s návrhom nesúhlasí, svoju povinnosť si splnil. Vložil vklad vo výške 220.000.-
Sk. Dohodlo sa, že budú vydávané povolenky na sumu 1.500.-eur. Chodili loviť aj ľudia, ktorí nemali

zaplatené po mesiaci, bolo mu to vyhodené zo strany pána V. a pána O., keďže oni zaplatili vysokú
sumu a toľko ani neulovia. Pán O. bol loviť za 4 mesiace asi jeden krát a pán Áč asi 6 krát v trvaní 13
dní. Za 4 mesiace neobdržali žiadnu zmluvu, hoci sa jej dožadovali. Apeloval na navrhovateľa, aby sa
to doriešilo. Navrhovateľ s ním však nekomunikoval, doriešil to tým spôsobom, že vrátil peniaze. Mohol
disponovať s účtom navrhovateľa. S navrhovateľom mali rovnaké práva a povinnosti okrem jedného,
nemohol vystupovať navonok voči tretím osobám. Mal samostatné dispozičné právo, nakoľko ústne

zmluvy na základe povolení uzatváral on. Spoločnosť si nesplnila základnú povinnosť, nedostali zmluvu
ani uznesenie, bolo odstúpené od zmluvy a on to akceptoval.

SvedokH.Áčuviedol,ževletevrokuXXXXhooslovilodporcastým,žečibynechcelkúpiťpovolenkuna
obdobie jedného kalendárneho roka a zaplatil by sumu 1.500.-eur. Na účet navrhovateľa poslal 1.500.-

eur a keď sa pýtal odporcu kedy to bude zmluvne ošetrené, odporca povedal, že sa to musí vybaviť
na výbore a že výbor ešte nezasadal. Viac krát sa dožadoval uzatvorenia zmluvy. V revíri bol asi v
mesiacoch september, október, november a december 2011. V roku 2012 mu volal pán Satina s tým,
že nastali nejaké zmeny, že už povolenky by nemali platiť celoročne. Keby to tak bolo, tak by bol v
nevýhode a preto zavolal odporcovi, aby mu vrátil peniaze. Odporca povedal, že pouvažuje a následne

mu peniaze vrátil. Bol spokojný, že sa mu vrátilo 1.500.-eur. Navrhovateľ mu volal iba jeden krát, keď
už mal peniaze vrátené. Peniaze od neho nežiadal vrátiť, v telefóne sa iba vyjadril, že sa mu predlžuje
povolenkavzmyslezaplatenýchpeňazí.Onvšakužnemalzáujem,prosterezignoval.Sodporcomkonal
ako s podpredsedom spoločnosti. Sumu 1.500.-eur zaplatil za to, že môže chodiť do revíra loviť. Keďže
nič neulovil v revíri, neboli skoro žiadne zveri, nastala zmena podmienok, od zmluvy ústne odstúpil. Za

zmenu podmienok považoval, že neboli naplnené podmienky dohody, pretože odporca mu povedal, že
tam bude veľa zveri, pekná, vysoká.

Svedok Ján F. uviedol, že je členom spoločnosti a poľovný hospodár, robí plán výchovu a lovu, stará sa
o revír a povinnosti vyplývajúce zo zákona o poľovníctve. Už v roku 2011 vykonával funkciu hospodára,

keď predsedom bol pán Švec a odporca bol podpredsedom. Na účet spoločnosti prišla suma 1.500.-eur
od pána Áča a 1.500.-eur od pána O., pripravil povolenky na podpis. Má vedomosť o tom, že odporca
vytiahol peniaze v sume 3.000.-eur a vrátil pánovi V. a pánovi O., nevie z akého dôvodu to urobil. Podľa
jeho názoru odporca nemal právo vrátiť peniaze, pretože povolenky boli vystavené na obdobie jedeného
roka do septembra 2012. F. Áč mal sprievod pána X. a odporcu, nevie koľko krát bol v poľovnom revíri.

F. O. bol iba jeden krát, prišiel v piatok a v sobotu išiel preč, ten mal doprovod pána H.. Podľa neho
v období roku 2012 odporca nemal právo nakladať s finančnými prostriedkami, o tom mal rozhodovať
výbor spoločnosti. Žiadna zmluva sa nerobí, vypisuje a vystavuje sa iba povolenka. Nepamätá si obsah
čestného prehlásenia.

SvedokIng.JozefPlieštikuviedol,žeječlenomvýborupoľovníckejspoločnosti,predtýmbolkontrolórom.
Odporcanemalzaplatenýpríslušnýpoplatokapretonemoholbyťčlenom. PánÁčapánKrajmerzaplatili
každý 1.500.-eur, tieto peniaze im boli odcudzené z účtu pánom odporcom, ktorý ich mal vrátiť týmto
dvom pánom. Na členskej schôdzi v roku 2012 vystúpil pán X., ktorý na schôdzi uviedol, že pán Áč a
pán O. zaplatili peniaze každý 1.500.-eur na poľovné obdobie, povolenku mali na poľovnícku sezónu a

preto navrhol, aby sa im táto povolenka predlžila na kalendárny rok. S týmto návrhom členská schôdza
súhlasila. Navrhovateľ predložil doklad, že zaplatil 240.000.-Sk, odporca taký doklad nepredložil, aspoň
on o ňom nevie. Uviedol, že 3.000.-eur bolo vybratých z účtu neoprávnene.

SvedokBorisKrajmeruviedol,žeodporcahooslovilstým,žečibynechcelísťloviť.Moholuloviťjedného

jeleňa, niekoľko kusov, nevedel či dva alebo tri kusy vysokej holej, a niekoľko kusov diviačej zvery. Bolo
to v roku 2011, z jeho účtu zaplatil 1.500.-eur na účet, ktorý mu dal odporca. Loviť bol iba jeden krát.
Niekoľko krát volal pánovi Kurtišovi, ktorý však nemal čas, povedal mu, že sa zmenili stanovy, vtedy sa
ho spýtal, že čo bude s jeho peniazmi a odporca mu na to povedal, že sa to dorieši. V novembri mal späťna účte sumu 1.500.-eur. S navrhovateľom nemal uzatvorenú zmluvu, dostal povolenku od hospodára
a preto ani nevedel, čo môže uloviť a čo nie. Nebol vyzvaný na vrátenie sumy 1.500.-eur a nevie ani
prečo by ich mal vracať.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania, výsluchom svedkov, doplnil dokazovanie oboznámením sa so
stanovami Poľovníckej spoločnosti Sokolová zo dňa 6.1.2012, potvrdením o pridelení identifikačného
účtu, potvrdením z Tatra banky, výpisom z účtu, Trestným rozkazom 5T 71/2013, správou o činnosti
Poľovníckej spoločnosti Sokolová, uznesením z výročnej členskej schôdze Poľovníckej spoločnosti

Sokolová, zápisnicou z členskej schôdze Poľovníckej spoločnosti Sokolová zo dňa 20.1.2008,
uznesením z členskej schôdze PS Sokolová zo dňa 20.1.2008, výpisom z registra Poľovníckych
organizácii, stanovami PS Sokolová zo dňa 19.12.2009, interným poriadkom PS Sokolová, žiadosťou
o preskúmanie konania členskej schôdze, zápisnicou z výročnej členskej schôdze PS Sokolová zo dňa
6.1.2012, povoleniami na lov zvery, podpisovým vzorom k účtu, čestnými prehláseniami T. Q. a U. F.,
vkladom v hotovosti v Tatra banke, spisom 5T 71/2013 a zistil nasledovný skutkový stav :

Navrhovateľ je Poľovnícka organizácia, ktorá je zriadená podľa § 32 zák. č. 274/2009 Zb. zákonov o
poľovníctve v znení neskorších zmien. Táto skutočnosť je preukázaná výpisom z registra Poľovníckych
organizácii, z ktorého vyplýva, že dátum registrácie je 3.8.2007 a štatutárnym zástupcom spoločnosti
je Dušan Švec. Dňa 1.7.2013 bol vydaný trestný rozkaz 5T 71/2013, proti ktorému bol podaný odpor.

Okresný súd Nitra rozhodol rozsudkom 5T 71/2013, zo dňa 17.6.2013 a uznesením zo dňa 6.2.2015,
opravil výrok o vine, pričom odporca bol uznaný za vinného, že dňa 8.1.2012 v Nitre, v OC Mlyny
v pobočke Tatra banky a.s., neoprávnene bez vedomia zodpovedných osôb vystupujúcich v mene
navrhovateľa uskutočnil prevody peňažných prostriedkov v prospech účtu, ktorého vlastníkom je Róbert
Áč a to v sume 1.500.-eur a v prospech účtu, ktorého vlastníkom je Boris Krajmer v sume 1.500.-eur.

Odporca si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
tým spáchal prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2, písm. a/ Tr. zákona. Odporcovi bol uložený
peňažný trest vo výmere 1.500.-eur. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že odporca v
rozpore zo záujmami spoločnosti odčerpal finančné prostriedky PS a vrátil ich v rozpore s ich určením,
hoci v stanovách PS nebolo jednoznačné uvedené, kto rozhoduje o vrátení peňazí na povolenky, ktoré

neboli využité, alebo ak hostia požiadali o vrátenie peňazí za zaplatené povolenky. Bolo nutné vychádzať
z platných stanov článku 6 bod 3 písm. e,/ g/ v spojení s článkom 7 bod 1 písm. b/, článku 9 a článku 12,
ktoré upravovali, že výbor zodpovedá za dodržiavanie aj hospodárskej a finančnej disciplíny. Vrátenie
peňazí v zmysle platných stanov malo byť jednoznačne prerokované na VČS a členská schôdza mala
uznesením rozhodnúť o tom, či sa peniaze za vystavené povolenky vrátia Krajmerovi a V. a ak áno v akej

výške. K takémuto rozhodnutiu však nedošlo. Rozhodnutie nie je právoplatné, nakoľko voči rozhodnutiu
podal odvolanie odporca.

Dňa 14.9.2011 bolo vydané povolenie na lov zveri číslo AA 887362 platné od 14.9.2011 do 31.1.2012 v
Poľovnom revíri Bacúch, užívateľ Poľovného revíra PS Sokolová. V predmetnej povolenke bol uvedený

lov jeleň I,II,III, v.t. diviak, lanštiak, diviača, srnec, II.v.t.. Povolenie na lov zveri bolo vydané Róbertovi
Áčovi. Dňa 1.9.2011 bolo vydané povolenie na lov zveri W. O. platné od 1.9.2011 do 31.1.2012 v
Poľovnom revíri W., užívateľ PS Sokolová na lov zveri diviak,lanštiak, diviača, jeleň I,II, III. Z výpisu z
účtu Tatra banky zo dňa 8.1.2012 vyplýva, že bola vrátená dva krát suma 1.500.-eur, pričom suma
1.500.-eur bola vrátená Róbertovi Áčovi a 1.500.-eur W. O..

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 2, OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov

nie je tým dotknutá.
Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 53 ods. 1,2,3 zák. č. 274/2009 Z.z o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
každý, kto sa nachádza v poľovnom revíri so zbraňou určenou na lov zveri, musí mať pri sebe poľovný

lístok, povolenie na lov zveri a doklady podľa osobitného predpisu, 29) ak tento zákon neustanovuje
inak. Pri love poľovným dravcom musí mať pri sebe poľovný lístok, povolenie na lov zveri a druhovú kartu
podľa osobitného predpisu. 30) Tieto doklady je povinný predložiť na požiadanie orgánu Policajného
zboru, poľovníckemu hospodárovi, poľovníckej stráži a orgánu štátnej správy poľovníctva. Povolenie nalov zveri je verejnou listinou oprávňujúcou jeho držiteľa spolu s ďalšími dokladmi na lov zveri alebo inú
činnosť v poľovnom revíri podľa tohto zákona. Vydáva ho na predpísanom tlačive užívateľ poľovného
revíru. Povolenie na lov zveri podpisujú štatutárny zástupca užívateľa poľovného revíru a poľovnícky

hospodár. Povolenie na lov zveri je neprenosné na inú osobu. V povolení na lov zveri musia byť uvedené
osobné údaje držiteľa poľovného lístka (ďalej len "poľovník"), a to meno, priezvisko a adresa trvalého
pobytu, údaje o druhu zveri, jej pohlaví, vekovej triede a počte zveri, ktorú môže loviť, doba, v ktorej
môže jednotlivé druhy zveri loviť, a doba platnosti povolenia.

Podľa § 32 ods. 1 zák.č . 274/2009 poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Na účely
tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá
a) je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej
republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania
oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva,
b) má sídlo na území Slovenskej republiky,

c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo,
d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne
záväznými právnymi predpismi.

Podľa § 32 ods. 2 zák. č. 274/2009 poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poľovnícka

organizácia môže mať svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v
stanovách poľovníckej organizácie.

Občiansky zákonník jednoznačne vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia
byť do bodky splnené, aby bolo možné domáhať sa svojho nároku na náhradu škody. Predpokladom

vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ je úkon - prejav vôle
fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. Úkon je protiprávny, ak došlo k porušeniu právnej
povinnosti. Ide najmä o porušenie (i obchádzanie) všeobecne záväzných právnych predpisov, iných
noriem, ktoré mal škodca zachovávať (interné smernice, bezpečnostné predpisy, stanovy a pod.),
povinností vyplývajúcich zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, a to po celú dobu trvania právneho

vzťahu, ktorý je nimi založený, zanedbanie povinnosti predchádzať škodám, ktorá bola uložená buď
konkrétne, alebo vyplýva z vykonávanej činnosti a postavenia škodcu, porušenie prevenčnej povinnosti
podľa § 415 OZ atď. Protiprávnosť úkonu podľa § 420 OZ teda spočíva v porušení právnej povinnosti,
pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona. Náhrada
škody je v oboch prípadoch upravená jednotne.

Protiprávny úkon sa skladá z úkonu a z jeho protiprávnosti. Dôkazné bremeno preukázania
protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá (injuria non
praesumitur). Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým,
ako fyzická (právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby

splnilapovinnostijejuloženéprávnympredpisomaleboinouprávnouskutočnosťou.Protiprávnekonanie
musí byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi
porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto
príčin. Úkonom je prejav fyzickej a psychickej stránky človeka navonok. Môže ísť buď o aktívne konanie
(culpaincommittendo),aleboopomenutie(culpainomittendo).Protiprávnosťspočívavporušeníprávnej

povinnosti, t. j. úkon je v rozpore s objektívnym právom. Protiprávnosť sa vždy viaže na úkon fyzickej
alebo právnickej osoby, a to aj vtedy, keď škoda bola spôsobená zvieraťom alebo vecou.

Vznik škody je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Dôkazné bremeno
o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je
zavinenie. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahŕňať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty,
teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi (porovnaj R 21/1981). Možno ho
charakterizovať ako psychický vzťah zodpovedného subjektu k jeho vlastnému protiprávnemu úkonu,

akoikuškodeakonásledoktohtoprotiprávnehoúkonu.Zavineniejetedasubjektívnakategória,zatiaľčo
protiprávnosť je objektívna kategória. Zavinenie je založené na prvku vedomia (predvídateľnosť vzniku
škody) a prvku vôle (chcenie niečoho alebo uzrozumenie s určitým následkom určitého konania alebo
opomenutia). Objektívnosť protiprávnosti spočíva v tom, že k porušeniu práva došlo bez ohľadu naúmysel alebo nedbanlivosť škodcu.Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť je založená na princípe
zodpovednosti za predpokladané (prezumované) nedbanlivostné zavinenie (pozri § 420 ods. 3 OZ).
Dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným konaním, spočíva na škodcovi, ktorý sa môže

zodpovednosti zbaviť (exkulpovať) preukázaním toho, že škodu nezavinil. Zavinenie môže mať buď
formu úmyslu, alebo nedbanlivosti.

V danej veci sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 3.000.-eur titulom náhrady škody. Suma 3000.-
eur bola odpísaná z účtu patriaceho navrhovateľovi, pričom úkon- vrátenie platby vykonal odporca.

Odporca prostredníctvom právneho zástupcu v danej veci namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa.
Súd mal za to, že navrhovateľ je aktívne legitimovanou osobou na podanie návrhu, čo vyplýva z výpisu
z registra Poľovníckych organizácií ( čl. 89). Štatutárnym zástupcom Poľovníckej spoločnosti Sokolová
je Dušan Švec a spoločnosť je registrovaná od 3.8.2007. Zo zápisnice z členskej schôdze navrhovateľa,
ktorá bola konaná dňa 20.1.2008 vyplýva, že členská schôdza jednomyseľne schválila členský vklad

pre členov Poľovníckej spoločnosti na sumu 22.000.-Sk a pre členov výboru PS na sumu 220.000.-Sk.
Zároveň za predsedu výboru PS bol navrhnutý aj jednohlasne schválený T. Q. a za podpredsedu výboru
PS bol navrhnutý a jednomyseľne schválený Pavel O.. Navrhovateľ preukázal, že dňa 29.4.2008 vložil
na účet spoločnosti sumu 240.000.-Sk, tak ako to vyplýva z vkladu v hotovosti v Tatra banke a.s., ( čl.
91). Z týchto dôvodov bola preukázaná aktívna legitimácia navrhovateľa na podanie návrhu.

Odporca tvrdil, že finančné prostriedky v sume 3.000.-eur boli vrátené z dôvodu, že došlo k odstúpeniu
zo strany pána Áča a pána O.a, súd však toto tvrdenie nepovažoval za preukázané, nakoľko obaja
svedkovia Áč aj Krajmer zhodne potvrdili, že medzi nimi a navrhovateľom nebola uzatvorená žiadna
zmluva, tvrdili, že žiadali zo strany odporcu, aby im zmluva bola predložená, avšak k predloženiu zmluvy

neprišlo. Z týchto dôvodov teda nemohlo prísť ani k odstúpeniu od zmluvy, odstúpenie nebolo dohodnuté
a nevyplývalo ani zo zákona. Svedkovia Áč a O. uviedli vo svojich výpovediach, že vôbec nevedeli čo
môže loviť, súd však poukazuje na povolenku, ktorá bola vystavená a z ktorej vyplýva, že svedkovia
mohli ísť loviť zver a akú zver. N. za možnosť ísť poľovať.

Súd sa zaoberal, či v danej veci boli splnené základné predpoklady zodpovednosti za škodu a
to porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu spôsobil.
Odporca mal dispozičné oprávnenie k účtu, ktorý patril navrhovateľovi. Dispozičné oprávnenie k účtu
navrhovateľa mal odporca od 28.1.2011 do 10.1.2012, T. Q. od 7.2.2008, jeho oprávnenie naďalej trvá

ako aj oprávnenie Ing. U. Q., ktorej trvá od 20.11.2008. Dispozičné právo k účtu v banke znamená,
že okrem majiteľa účtu aj disponent má právo nakladať s účtom (napríklad vyberať, vkladať peniaze),
majiteľ účtu môže udeliť inej osobe dispozičné právo k svojmu účtu a je na ňom, do akej miery umožní
disponentovi s účtom nakladať. S poukazom na výpoveď navrhovateľa bolo preukázané, že odporca
mohol uskutočňovať iba vklady a výbery na účtoch, iné oprávnenie odporcovi zo strany navrhovateľa

s účtom navrhovateľa nebolo udelené. Sám odporca vo svojej výpovedi uviedol, že nie je rozhodnutie
schôdze ani výboru o tom, že sa mohol vrátiť vklad, ktorý sa zaplatil ako povolenka. Namietal však, že
peňažný ústav nie je treťou osobou, voči ktorej by nemohol vystupovať.

Zo stanov navrhovateľa, ktoré boli prijaté na výročnej členskej schôdzi dňa 19.12.2009 a ktoré

Obvodný lesný úrad v A. zaevidoval dňa 13.1.2010 vyplýva, že najvyšším orgánom PS bola členská
schôdza, v ktorej kompetencii podľa článku 6 bod 3 písm.e, f bolo aj schvaľovanie plánu práce a
činnosti, plánov poľovníckeho a finančného hospodárenia a schvaľovanie správ výboru PS o činnosti a
výsledkoch hospodárenia PS, správ poľovníckeho a finančného hospodára a správy kontrolóra PS. V
týchto stanovách však nebolo určené, kto rozhodoval o prípadnom vrátení finančných prostriedkov za

povolenky, ktoré neboli využité resp., ak by hostia požiadali o vrátenie peňazí za zaplatené povolenky.
Súd však mal za preukázané, že vrátenie peňazí malo byť jednoznačne prerokované na VČS a členská
schôdza mala uznesením rozhodnúť, či finančné prostriedky za vystavené povolenky budú vrátené
pánovi Krajmerovi a Áčovi, pričom rozhodnutie vo výbore by muselo byť prijaté nadpolovičnou väčšinou
všetkých členov výboru. V tomto období bol výbor tvorený odporcom a Dušanom Q.. Zápisnice z výborov

súdu predložené neboli. Súd poukazuje predovšetkým na článok 7 bod písm. b/ a písm. f/, keď výbor
zodpovedá za dodržiavanie poľovníckej, hospodárskej, finančnej a organizačnej disciplíny a pre prijatie
rozhodnutí výboru PS pri všetkých hlasovaniach výboru PS je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny
všetkých hlasov členov výboru PS.Protiprávny úkon sa skladá z úkonu a jeho protiprávnosti. Súd skúmal, či došlo k porušeniu právnej
povinnosti zo strany odporcu. Protiprávne konanie odporcu spočívalo v tom, že odporca nebol osobou,

ktorá by mala dispozičné oprávnenie, aby mohla previesť finančné prostriedky, ktoré sa nachádzali na
účte navrhovateľa, na účty tretích osôb pána Áča a pána O.. E. nemohol disponovať s peniazmi na účte
navrhovateľa svojvoľne s poukazom na vyššie uvedené stanovy, ktoré platili v období, keď boli z účtu
navrhovateľa odporcom vrátené finančné prostriedky pánovi V. a O.. F. vrátenie finančných prostriedkov
z účtu navrhovateľa ako súd už vyššie uviedol, malo byť prerokované na členskej schôdzi, ktorá mala

prijať rozhodnutie nadpolovičnou väčšinou všetkých členov výboru.

V konaní bolo preukázaná i škoda, ktorá predstavuje výšku 3.000.-eur, nakoľko pod škodou sa
chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom t.j., peniazmi a je napraviteľná predovšetkým poskytnutím peňazí. Táto skutočnosť vyplýva
z platobných príkazov Tatra banky, a.s., zo dňa 8.1.2012, keď z bankového účtu navrhovateľa bola

poukázaná suma 1.500.-eur na bankový účet číslo 4005589246/7500, ktorý je vedený na Borisa
Krajmera a na bankový účet číslo 0602849132/0200, ktorý je vedený na H. V.. Platobné príkazy podpísal
odporca, tieto skutočnosti neboli v konaní sporné.

Ďalšou podmienkou zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti

a vzniknutou škodou. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na strane jednej
a škodou na strane druhej existoval vzťah príčiny a následku, vzťah príčiny a následku musí
byť bezprostredný (priamy). Bolo preukázané, že odporca neoprávnene zaslal sumu 3.000.-eur na
účet tretích osôb, čim vznikla navrhovateľovi škoda a tým je preukázaná príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou. Týmto konaním odporcu vznikla konkrétna majetková ujma

navrhovateľovi následkom konkrétneho protiprávneho úkonu odporcu( škodcu), teda konanie a škoda
boli vo vzájomnom pomere príčiny a následku.

Ďalším nevyhnutným predpokladom všeobecnej občianskoprávnej povinnosti za škodu je zavinenie,
ktorýmusízahŕňaťprotiprávnyúkon,škoduasúvislosťmedzinimi(R21/1981).Zavineniejesubjektívna

kategória a je založené na prvku vedomia a prvku vôle, čo znamená, uzrozumenie s určitým následkom
určitého konania, alebo opomenutia. Objektívnosť protiprávnosti spočíva v tom, že k porušeniu práva
došlo bez ohľadu na úmysel alebo nedbanlivosť škodcu. Súd mal za to, že odporca sa nezbavil
zodpovednosti, nepreukázal, že škodu nezavinil, nakoľko škoda bola spôsobená jeho rozhodnutím a
konaním. Súd poukazuje na konanie odporcu, keď podľa stanov prijatých dňa 6.1.2012 a zaevidovaných

dňa 10.1.2012 Obvodným lestným úradom v Nitre bola zrušená funkcia podpredsedu Výboru PS,
odporca o tejto skutočnosti vedel mal i informáciu, že v najbližšej dobe bude zrušené jeho podpisové
právo a teda nemohol nakladať s finančnými prostriedkami a k vráteniu sumy 3000.-eur prišlo dňa
8.1.2012. Keďže v konaní boli preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu odporcu, súd
návrhu vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3.000.-eur.

O náhrade trov konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 OSP do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( 205 ods. 1 OSP ) .

Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.