Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. máj 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/90/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200377
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200377.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu

JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: J.K.CONSULT, s.r.o. so
sídlom Škarniclovská 1, 909 01 Skalica, IČO: 35 938 633, právne zast.: Advokátska kancelária Bugala-
Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o návrhu na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 1100302/1/114215/2014/885 zo dňa 06.03.2014 takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 02.06.2014 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/114215/2014/885 zo dňa 06.03.2014, ktorým žalovaný
zamietol odvolanie žalobcu a zmenil výrokovú časť rozhodnutia (dodatočný platobný výmer) Daňového
úradu Bratislava č.9104402/5/4988483/2013/Šiš zo dňa 11.11.2013 tak, že nepriznal žalobcovi za
zdaňovacie obdobie jún 2011 nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v sume 128.923,28 Eur a určil
mu vlastnú daňovú povinnosť vo výške 20.113,72 Eur, čo je rozdiel dane vo výške 149.037,-Eur. Vo
zvyšnej časti bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu žalovaným potvrdené.

Právny zástupca žalobcu v žalobe namietal, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán hrubo
porušil zákon o správe daní a to najmä tým, že sa riadil iba subjektívnymi úvahami ktoré nezaložil
na dôkazoch, neposúdil s dostatočnou odbornou starostlivosťou skutkový stav veci, presunul rozsah
dôkazného bremena tretieho a štvrtého subdodávateľa v obchodných transakciách na žalobcu, pričom
ale súčasne žalobca bol zamestnancami správcu dane účelovo zbavený možnosti v uplatnení svojich
procesných práv a to najmä že žalobcovi bolo odňaté právo zúčastniť sa ústneho pojednávania

so svedkami a klásť im otázky, neodborným, neprehľadným a tak aj manipulovateľným spôsobom
vyhotovoval úradné dokumenty, prekročil zákonom stanovenú lehotu na ukončenie daňovej kontroly,
v daňovej kontrole bol nečinný, porušil nariadenie Rady č.1798/2003 o administratívnej spolupráci
v oblasti DPH a vykonal kontrolu u iných platiteľov dane ktorých výsledky premietol do protokolu o
výsledku zistenia z daňovej kontroly. Právny zástupca žalobcu namietal, že zákon o správe daní
upravuje postup zamestnancov správcu dane pri príprave, výkone resp. pri uskutočňovaní iných aktov
daňového konania a konania v daňovej kontrole, v ktorom medzi hlavné zásady upravené zákonom

ktoré je povinný daňový úrad rešpektovať je zásada zákonnosti, zásada súčinnosti, rovnosti účastníkov,
zásada primeranosti, ktoré boli zo strany daňového úradu porušené. Žalobca preukázateľne dokázal,
že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo vydané v rozpore so zákonom a teda aj dôkazy z
takto získaného nezákonného postupu boli získané v rozpore so všeobecnými záväznými predpismi, čomá ďalší následok, že výsledok z neho sú nulitnými výsledkami. Žalovaný ako aj prvostupňový správny
orgán porušil v konaní daňové tajomstvo, keď zverejnil informácie o iných daňových subjektoch, ktoré
získal v súvislosti s daňovým konaním v toku tovarov prenesených na tretieho a štvrtého odberateľa.

Správca dane počas výkonu daňovej kontroly nevypočul žiadneho svedka a k rozhodnutiu došiel
nezákonnou subjektívnou a nesprávnou úvahou. Z dodatočného platobného výmeru a daňových a
účtovných dokladov je zrejmé, že dodávatelia žulovej dlažby jednoznačne preukázali, že žulovú dlažbu
žalobcovi dodali a to nielen formálne na faktúrach ako deklaruje správca dane ale aj uskutočnením
reálnych dodávok tovaru. Právny zástupca žalobcu ďalej namietol existenciu personálneho prepojenia

medzi spoločnosťami v reťazci uskutočňovaných obchodov ako aj skutočnosť, že správca dane
preniesol rozsah dôkazného bremena na daňový subjekt. Správca dane sa vo svojom rozhodnutí
nezaoberal rozpornými tvrdeniami a vyjadreniami svedkov a tým sa jeho rozhodnutie stalo arbitrárnym a
nezákonným. Takýto postup správcu dane súvisí aj s nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia.
Vydanie dodatočného platobného výmeru zo strany prvostupňového správneho orgánu nebolo dôvodné
a bolo v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, pretože dodanie tovaru

bolo vierohodne preukázané, tovar sklad opustil, čo potvrdili zainteresované subjekty ako aj prepravca.
Záverom konštatoval, že reálnosť uskutočnenia obchodných prípadov v kontrolovanom zdaňovacom
období bola správcom dane spochybnená len tvrdením správcu dane, nie však relevantnými dôkazmi.

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 6.8.2014 vyplýva, že Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu kontrolu

dane z pridanej hodnoty za jún 2011, pričom daňová kontrola začala dňa 19.9.2011 a ukončená bola
6.11.2013, celková dĺžka daňovej kontroly aj s jej prerušením trvala 779 dní, avšak doba prerušenia
trvala 419 dní a doba samotnej daňovej kontroly trvala 360 dní, teda kontrola bola vykonaná v zákonnej
jednoročnej lehote. Tvrdenia žalobcu, že správca dane porušil zákonnosť v správe daní a všetky
procesné zásady sú nekonkrétne a žalobca ich nešpecifikoval, pričom nie je pravdou, že by správca

dane neoprávnene prerušil kontrolu, pretože v danom prípade bolo potrebné vykonať medzinárodné
dožiadania a z tohto dôvodu došlo aj k prerušeniu daňovej kontroly. Ďalej žalovaný poukázal, že ani
jedna z obchodných spoločností v reťazci spoločností nepreukázala vecne deklarovaný tovar z ktorého
žiada žalobca za jún 2011 právo na odpočítanie dane. Dlažba z prírodného kameňa bola fakturovaná
od všetkých obchodných spoločností vo vytvorenom reťazci Real Palace s.r.o., GAMA-EXPO, s.r.o., G-

STAR 300, s.r.o., platiteľa dane, českej spoločnosti EUROCOO, a.s. bez preukázania predmetu dane.
Žalovaný ďalej poukázal, že žalobca nespolupracoval so správcom dane, keď nereagoval na výzvy na
predloženie dokladov. Pokiaľ ide o rozsudky na ktoré poukazuje žalobca, tieto sa týkajú iných prípadov
a iných skutočností. Podľa názoru žalovaného dôkazom toho, že žalobca vedel a musel vedieť že sa
podieľa na plneniach spojených s daňovými únikmi je skutočnosť, že prvá spoločnosť v reťazci obchodov

spoločnosť Palace Real, s.r.o. je nekontaktná a spoločnosti GAMA-EXPO, s.r.o., aj G-STAR 300,
s.r.o. nevykonávali ekonomickú činnosť. Žalovaný poukázal na obdobný prípad týkajúci sa obchodov s
granitovými doskami a dlažbami, kde bolo iné poradie v reťazci spoločností, kde už rozhodoval aj NS SR
a to v konaní 8Sžf 34/2012 zo dňa 13.6.2013, v ktorom sa rovnako nepreukázali deklarované obchody.
Žalovaný uviedol, že tovar bol uskladnený pre všetky tuzemské spoločnosti bez odoslania v Piešťanoch

v skladoch spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o.. Skutočnosť, že reálne neboli faktúrami
deklarované zdaniteľné obchody uskutočnené potvrdzuje aj zápisnica o vykonaní prehliadky Prezídiom
Policajného zboru zo dňa 2.10.2013, v ktorej je konštatované, že namontovaným zariadením GPS na
dlažbe bolo zistené, že prepravovaná dlažba zo skladov v Piešťanoch bola prepravená do slobodného
colného pásma v Čechách, kde bola niekoľkokrát predaná a odtiaľ prevezená do Srbska a následne bola

z tretieho štátu z colného pásma Subotica prepravená do skladov v Piešťanoch spoločnosti JANSON
SK, s.r.o., zabalená v nezmenenom stave, pričom fakturačne zmenila niekoľkokrát majiteľov.

Z prvostupňového rozhodnutia č.9104402/5/4988483/2013/Šiš zo dňa 11.11.2013 súd zistil, že Daňový
úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, výsledkom ktorej bolo vypracovanie Protokolu

č.9104402/5/4413813/2013/Šiš zo dňa 30.9.2013, ktorý bol zaslaný na vyjadrenie žalobcovi a následne
bol vydaný dodatočný platobný výmer, v ktorom prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobcovi
nepriznáva nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2011 v sume 128.923,28 Eur a vyrubuje
rozdiel dane v sume 149.037,-Eur s odôvodnením, že kontrolovaný daňový subjekt vierohodným
spôsobom nepreukázal, že zdaniteľné obchody deklarované faktúrami č.1110005 a 1110006 sa reálne

uskutočnili.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 16.12.2013 odvolanie, v ktorom namietal rovnaké
skutočnosti aké boli predmetom žaloby.Žalovaný ako druhostupňový správny orgán zmenil vo svojom rozhodnutí výrokovú časť rozhodnutia
tak,ženepriznalžalobcovizazdaňovacieobdobiejún2011nadmernýodpočetdanezpridanejhodnotyv

sume 128.923,28 Eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť vo výške 20.113,72 Eur, čo je rozdiel dane vo
výške 149.037,-Eur. Vo zvyšnej časti žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný vo svojom
druhostupňovom rozhodnutí sa stotožnil so všetkými dôvodmi ktoré uviedol prvostupňový správny
orgán a záverom konštatoval, že žalobca ako daňový subjekt zneužil svoje postavenie platiteľa dane
z pridanej hodnoty na neoprávnené čerpanie finančných prostriedkov bez preukázania fakturovaných

obchodov. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov a to nielen
predložením faktúr a ďalších účtovných dokladov, ale aj ďalšími dôkazmi na ktoré bol žalobca v priebehu
konania vyzvaný.

Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 7.5.2015 v zmysle § 244 a nasl.
O.s.p., pričom zistil, že žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol.

Pojednávaniebolovykonanévneprítomnostiúčastníkov,pretoženapojednávaniesanedostavili,pričom
právny zástupca žalobcu Mgr. Juraj Bugala mal doručenie riadne vykázané a lehotu na prípravu
pojednávania zachovanú. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil listom zo dňa 5.5.2015 a súhlasil aby sa
pojednávalo v jeho neprítomnosti.

Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj

fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických

osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí
správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o
rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj
rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 1a písm. c) zákona o správe daní správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a
ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie,
daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových
nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto

zákona alebo osobitných zákonov.

Podľa§2ods.1zákonaosprávedanívdaňovomkonanísapostupujevsúladesovšeobecnezáväznými
právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie
do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo
vybratie dane.Podľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo
preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej
povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola

sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo
kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,
alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom

konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie
do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo
vybratie dane.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo
preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej
povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola
sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo

kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,
alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru
oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa § 15 ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej

len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia
zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa

odseku 10 druhej vety,
d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti
s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť,

aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti:

a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v
písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom

dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia
najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,
f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a
umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,

g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového
subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).

Podľa § 15 ods. 16 zákona o správe daní ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú
aj na daňovú kontrolu.

Podľa § 15 ods. 17 zákona o správe daní správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo
dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých
prípadochpredjejuplynutímprimeranepredĺžiť,najviacvšakošesťmesiacov,aakideodaňovúkontroluzahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o
12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie
lehoty je ministerstvo.

Podľa§15ods.18zákonaosprávedaní,aksprávcadanealeboorgánpodľaodseku15nemôžedaňovú
kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17,
je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.

Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane,
ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané

v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa§30ods.3vspojenís§30ods.6a7zákonaosprávedanírozhodnutieobsahujeodôvodnenie,ak
tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké
úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 48 ods. 2 zákona o správe daní odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie

vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne
obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v

priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa§30ods.3vspojenís§30ods.6a7zákonaosprávedanírozhodnutieobsahujeodôvodnenie,ak
tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké

úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 48 ods. 2 zákona o správe daní odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie
vždyvrozsahupožadovanomvodvolaní.Akvyjdúpripreskúmavanínajavoskutkové,čiprávneokolnosti
odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri

rozhodovaní prihliadnuť.

Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve
daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom
dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona
hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky

a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú
cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou
bankou Slovenska.Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH faktúra musí obsahovať:
a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo
službu, a jeho identifikačné číslo pre daň,
b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru
alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,

c) poradové číslo faktúry,
d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak
tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
e) dátum vyhotovenia faktúry,
f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,
g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,

h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,
i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.

Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.

Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na
základe účtovných dokladov.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka
poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej

situácii účtovnej jednotky.

K jednotlivým námietkam žalobcu Krajský súd v Trnave konštatuje:
Krajský súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu ohľadne neprimeranej dĺžky daňovej kontroly,
pretože z obsahu spisového materiálu je preukázané, že daňová kontrola sa začala u žalobcu

upovedomením o vykonaní daňovej kontroly č. 604/321/146701/2011/Šiš dňa 19.9.2011, avšak
následne bola oznámením nadriadeného daňového úradu č.1020201/1/371976-317158/12 zo dňa
2.3.2012 predĺžená o šesť mesiacov. V rámci predlženej lehoty vydal správca dane dňa 26.7.2012
rozhodnutie zo dňa 23.7.2012, ktorým prerušil daňovú kontrolu od 26.7.2012 z dôvodu podania žiadosti
o medzinárodnú výmenu informácií do 18.9.2013. V rámci tejto kontroly boli vykonané medzinárodná

výmena informácií a až po odpovediach zaslaných Českou daňovou správou bola daňová kontrola
ukončená prerokovaním protokolu dňa 6.11.2013. Samotná daňová kontrola aj s dobou prerušenia síce
trvala 779 dní, avšak samotné prerušenie trvalo 419 dní, pričom počas prerušenia daňovej kontroly
lehoty neplynuli, čo znamená, že daňová kontrola trvala celkovo 360 dní po odpočítaní doby prerušenia
daňovej kontroly. Z uvedeného dôvodu súd považuje zákonnú lehotu za dodržanú.

Zo spisu vyplýva obsah oznámenia o predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly informujúci
žalobcu o nemožnosti jej ukončenia v priebehu 6 mesiacov od jej začatia z dôvodu prebiehajúceho
dokazovania, pričom z obsahu žiadosti správcu dane nadriadenému orgánu o predĺženie lehoty na jej
vykonanie vyplývajú dôvody prebiehajúceho dokazovania aj dôvody z podozrenia o zapojení žalobcu

do karuselového podvodu. Správca dane v rozhodnutí o prerušení kontroly na preverenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za sledované zdaňovacie obdobie, okrem uvedenia zákonných
ustanovení splnomocňujúcich ho na vydanie takéhoto rozhodnutia o prerušení predmetnej daňovej
kontroly (§ 25a v spojení s § 15 ods. 16 zákona o správe daní), uviedol dôvody jej prerušenia
dostatočne, aby bolo žalobcovi zrejmé, v akom smere je potrebné prebiehajúce dokazovanie doplniť. Z

administratívneho spisu taktiež vyplýva, že s výsledkami dokazovania a ich vplyvom na závery správcu
dane vo vzťahu ku kontrolovanému nároku žalobcu na nadmerný odpočet bol tento riadne oboznámený
s možnosťou vyjadriť sa k nim, taktiež s výzvou, aby navrhol vykonanie dôkazov na podporu jeho tvrdení.

Ďalšou právnou otázkou v tomto konaní je posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom

vyplývajúcim z § 29 ods. 8 zákona o správe daní, keď z vykonaného dokazovania v rámci celého
obchodného reťazca vyplynula nepreukázateľnosť pôvodu obchodovaného tovaru a jeho existencia.Krajský súd poznamenáva, že vnútroštátna právna úprava dane z pridanej hodnoty musí byť
kompatibilná s právom Európskej únie a vykladaná v súlade s jej právnou úpravou pre túto nepriamu
daň, šiestou smernicou Rady 77/388/EHS zo dňa 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov

členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný
základ jej stanovenia v jej zmenenom a doplnenom znení. Tak je potrebné postupovať i pri výklade
procesných noriem slúžiacich na zabezpečenie kontroly a správy nepriamych daní, ako i pri aplikácii
inštitútov nimi upravených, dodržiavanie podmienok dokazovania nevynímajúc a to za súčasného
akceptovania a udržania neutrality DPH, predstavujúcej základnú zásadu spoločného systému DPH.

Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym
právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso DPH podmienky na
zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality
so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH na vrátenie DPH nimi zaplatenej v
súvislostisozabezpečovanímichzdaniteľnýchplnenínavstupe.VtomtoohľadejeúpravaDPHvnímaná
ako právo každého platcu DPH na odpočet DPH zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky

operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové
prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim
predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo
platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality DPH vyplýva
z judikatúry Európskeho súdneho dvora, napr. rozsudky ESD v spojených veciach Kittel (C-439/04)

a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03),
Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03). Avšak Súdny dvor vo svojej
judikatúretaktiežkonštatuje,ževnútroštátnemusúduprináležíodmietnuťpriznanieprávanaodpočet,ak
sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení,
ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá,

na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť (Kittel a Recolta
Recycling č. C-439/04, C-440/04). Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore
s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho
rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom
podvode, rozsudky ESD vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij

NV (C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby
uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom
zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci
samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

Žalobca namietal nezákonnosť dokazovania a nesprávnosť vyhodnotenia výsledkov dokazovania,
pričom mal za to, že správca dane nad rámec zákona prenášal na žalobcu neprimerané dôkazné
bremeno, keď od neho požadoval dôkazy týkajúce sa iných subjektov, ktoré žalobca nemohol
zabezpečiť. Žalobca má za to, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že predložil zákonom
požadované daňové doklady.

V súvislosti s námietkou žalobcu, že v priebehu konania tento preukázal reálnosť deklarovaných
obchodov, súd dospel k záveru, že žalobca v priebehu konania túto skutočnosť nepreukázal, navyše
veľmi podstatným a nesporným dôkazom preukazujúcim fiktívne vykonávanie obchodných transakcií v
reťazci spoločností Palace Real, spol. s r.o., GAMA-EXPO, s.r.o., G-STAR 300, s.r.o. - J.K. CONSULT,

s.r.o. (žalobca), EUROCOO, a.s. Praha je skutočnosť, že v spisovom materiáli sa nachádza zápisnica o
vykonaní prehliadky spísaná Prezídiom PZ - Národná kriminálna agentúra - Národná jednotka Finančnej
polície, expozitúra Bratislava č.PPZ-NKA-PZJI-V-268/2013 zo dňa 2.10.2013, ktorá je dôkazom toho,
že na jednej z paliet dlažby ktorá bola súčasťou prepravovaného tovaru bolo namontované GPS, pričom
bolo zistené, že dlažba bola prepravovaná zo skladov v Piešťanoch do slobodného colného pásma v

Čechách, kde bola niekoľkokrát predaná, odtiaľ bola prevezená do Srbska a následne bola z tretieho
štátu z colného pásma Subotica prepravená do skladov v Piešťanoch spoločnosti JANSON SK, s.r.o.,
pričom bola zabalená v nezmenenom stave, hoci fakturačne niekoľkokrát zmenila majiteľov.

Fiktívnosť obchodov je preukázaná aj skutočnosťou, že prvá spoločnosť v reťazci spoločností medzi

ktorými sa mal uskutočniť predaj dlažby spoločnosť PALACE REAL, s.r.o. je spoločnosťou nekontaktnou
t.j. nemala žiadneho štatutárneho zástupcu a ďalšie dve spoločnosti ( GAMA-EXPO, s.r.o. a G-STAR
300, s,r.o.) nevykonávajú žiadnu ekonomickú činnosť.V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane pri svojom rozhodovaní sa riadili len vlastnými
úvahami, ktoré vychádzali z nepodložených dokladov, súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného, že
správca dane pri nepriznaní nároku na odpočítanie dane vychádzal zo zistení, ktoré nepreukázali

fakturovanýpredmetdaneodprvýchdaňovýchsubjektovzapojenýchvofakturačnomreťazcispoločnosti
Palace Real, s.r.o. a spoločnosti GAMA-EXPO, s.r.o. a preto tento predmet dane logicky nemohol
nadobudnúť a obchodovať s ním ani platiteľ dane. Doklady, zmluvy a úhrady nie sú vecným preukázaním
zdaniteľných obchodov. Predložením dokladov platiteľ tvrdí, že prišlo k zdaniteľnému obchodu, ale svoje
tvrdenie musí aj obsahovo preukázať. Úhrady faktúr boli deklarované často v hotovosti a ak aj bola

úhrada deklarovaná bezhotovostne, tak podľa obratov na účtoch je evidentné, že státisícové platby a
úhrady daňových subjektov za fakturované obchody boli účelovo deklarované tak, aby na účtoch bol
vždy minimálny zostatok finančných prostriedkov, čo pri skutočnom obchodovaní nie je reálne. Túto
skutočnosť potvrdzuje napríklad výpis z účtu spoločnosti EUROCOO, a.s. Praha, kde z výpisov tejto
spoločnosti z marca 2012 bol zistený stav finančných prostriedkov na začiatku mesiaca marec 129,67
Eur a na konci mesiaca 191,94 Eur, pričom vykonaným dokazovaním bolo zistené, že táto spoločnosť

nemá iný účet v banke na území SR nahlásený u svojho správcu dane.

V súvislosti s námietkou žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je arbitrárne a nepreskúmateľné, krajský
súd konštatuje, že žalovaný logickými argumentami a poukázaním na konkrétne skutočnosti vo svojom
rozhodnutí poukazuje z akého dôvodu nedošlo z jeho strany k priznaniu nadmerného odpočtu dane

z pridanej hodnoty za fakturačné obdobie jún 2011, keď poukazuje najmä na to, že žalobca žiadnymi
relevantnými dôkazmi nepreukázal reálnosť deklarovaných obchodov. Žalobca bol vyzývaný zo strany
daňového úradu na predloženie ďalších dokladov, pričom napr. na výzvu zo dňa 26.10.2011 vôbec
nereagoval, resp. až neskôr predložil požadovanú písomnosť, ktorá však nedeklarovala počiatočné
a konečné stavy tovaru, príjmy a výdaje ako aj skutočnosti od koho, kedy a aký tovar mal žalobca

nadobudnúť. Správca dane požadoval predložiť od žalobcu skladovú evidenciu za máj 2011 až máj
2012, čo však žalobca nesplnil resp. ním predložená skladová evidencia sa netýkala deklarovaných
fakturačných obchodov.

V súvislosti s odňatím práva žalobcu na to, aby boli vypočutí svedkovia v prítomnosti žalobcu, súd

zistil, že správca dane v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov nepovažoval za potrebné vykonať
výsluchy ďalších svedkov okrem tých ktorí boli vypočutí počas daňovej kontroly, pričom po predložení
protokolu z výsledku kontroly u spoločnosti G-STAR 300, s.r.o. ako dôkazného prostriedku žalobca sa k
tomuto dôkazu relevantným spôsobom nevyjadril. Žalobca navyše ani vo svojom stanovisku k protokolu
o výsledku daňovej kontroly neuvádzal resp. nenavrhoval dôkazy a výsluch svedkov. V protokole vyslovil

len svoje nesúhlasné stanovisko s obsahom protokolu.

Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia
dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať aby skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať,

že záver ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá
zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami
zákona o dani z pridanej hodnoty.

Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie prevádzaného tovaru a teda reálnosti na všetkých

stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce
žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových
dokladov ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky
rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie
účelujehohospodárskejčinnosti,abyzabrániltomu,žesaocitnevkolotočifiktívnychzdaniteľnýchplnení

zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Nie je nič neobvyklé, ba je to potrebné,
že pri tovare s tak špecifickými vlastnosťami závislými od kvality prírodného materiálu, spôsobu a
precíznosti jeho opracovania, akým predmetný bez pochyby mal byť, podnikateľ investujúci do jeho kúpy
so zámerom jeho ďalšieho predaja, a teda s potrebnou zodpovednosťou za kvalitu voči odberateľom,
takýto tovar aspoň minimálnym spôsobom skontroluje. Minimálne touto bežnou obchodnou aktivitou sa

dá vylúčiť situácia, že nakúpi tovar, ktorého existencia je vážnym spôsobom spochybnená.

Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu
neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnychpovinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci
zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode.

V súvislosti s poukazom žalobcu na potrebu súdov nepodriaďovať sa automaticky len pod zákonné
ustanovenia, ale pri rozhodovaní prihliadať na relevantnú judikatúru, a to vždy s prihliadnutím
k momentálnym sociálno-ekonomickým podmienkam a k dynamickému vývoju v daňovej oblasti,
krajský súd poznamenáva, že je bežnou praxou súdov pri rozhodovaní vykladať relevantné právne
normy eurokonformným spôsobom s prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdneho dvora, prípadne

Európskeho súdu pre ľudské práva, ak je to v tom ktorom prípade potrebné, avšak nemožno opomínať
povinnosť prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej
miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej ktorej veci. Pokiaľ sa týka spoločenských podmienok a
vývoja v daňovej oblasti, odvolací súd nemôže nespomenúť zistenia Inštitútu finančnej politiky MF SR,
podľa ktorých príjem z DPH do štátneho rozpočtu nekopíruje vývoj ekonomiky, čo je dôsledok daňových
únikov. Aj takéto informácie odrážajúce stav spoločnosti, predovšetkým vo vzťahu k dodržiavaniu

daňových predpisov a deformácii podnikateľského prostredia dávajú signál pre dôsledné skúmanie
reálnosti obchodov pre odpočet DPH. Samozrejme aj znalosť súdu o týchto pomeroch v spoločnosti v
spojení s obsahom administratívneho a súdneho spisu, ako i výsledkami dokazovania v ich vzájomnej
súvislosti je jedným z podkladov pre spravodlivé rozhodovanie vo veci.

Námietka porušenia daňového tajomstva, ktoré malo byť porušené tým, že správca dane vo svojom
rozhodnutí zverejnil informácie o iných daňových subjektoch je podľa názoru krajského súdu nedôvodná
jednak z dôvodu, že v rozhodnutí žalovaného sa nenachádzajú také skutočnosti, ktoré by mohli byť
predmetom obchodného tajomstva a jednak tým, že správca dane uvádza dôkazy a zistenia, ktoré
nadobudol v súvislosti s daňovými kontrolami u iných daňových subjektov, ktoré boli článkami reťazca

deklarovaných obchodov, za ktoré si žalobca uplatnil nadmerný odpočet DPH a ktoré sú z hľadiska
riadneho odôvodnenia rozhodnutia skutkovo a právne významné.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, ktorou poukazuje na rozsudky Súdneho dvora, z ktorých vyplýva že
článok 167, čl. 168 písm. a), čl. 178 písm. a), čl. 220 ods. 1 a čl. 226 Smernice Rady č.2006/112 z

28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia
vnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo odpočítať hodnotu
splatnej alebo zaplatenej dane za služby ktoré jej boli poskytnuté z hodnoty dane z pridanej hodnoty z
dôvodu,žeosobaktorávystavilafaktúruvzťahujúcusanatietoslužbyalebojedenzjejposkytovateľovsa
dopustila nezákonnosti a bez toho aby tento orgán objektívne preukázal že samotná dotknutá zdaniteľná

osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou
daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu
dodávateľského reťazca, v tomto smere krajský súd poukazuje, že správcovi dane sa jednoznačným
spôsobom podarilo preukázať, že žalobca mohol vedieť že daňové subjekty nachádzajúce sa v reťazci
obchodov za ktoré si uplatňuje žalobca nadmerný odpočet DPH sú subjektami ktoré sú podozrivé z

páchania tr.činu podvodu, keďže v predmetnej veci bolo v minulosti vykonaných už viacero daňových
kontrol a navyše v obdobných veciach bolo aj právoplatne rozhodnuté v rámci prieskumného konania
súdom v neprospech týchto daňových subjektov.

Na záver krajský súd poukazuje na rozsudky NS SR č.8Sžf 11/201, 8Sžf 34/2012 a 4Sžf 32/2012, v

ktorých bolo právoplatne rozhodnuté v obdobných veciach týkajúcich sa granitových dosiek a dlažby
a v ktorých vystupuje žalobca ako jeden z článkov obchodného reťazca, pričom v týchto prípadoch sa
nepreukázalouskutočňovaniereálnychobchodovmedzijednotlivýmidaňovýmisubjektamiasúdpotvrdil
rozhodnutie správcov dane o nepriznaní nároku na nadmerný odpočet DPH daňovým subjektom.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne neúspešnému
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Najvyšší súd SR.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.