Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/146/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314205776
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314205776.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu BL Telecom collection,

s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, právne zastúpený AK Soukeník-Štrpka, s.r.o., Šoltésovej 14, 811
08 Bratislava, proti žalovanému J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XXX, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. legionárov 5,
080 01 Prešov, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, o zaplatenie 516,19 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 97,29 eur spolu s 9,25 % úrokom zo sumy 24,10
eur od 18.05.2011 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom zo sumy 25,17 eur od 18.06.2011 do zaplatenia,

s 9,50 % úrokom zo sumy 24,01 eur od 18.07.2011 do zaplatenia, s 9,50 % úrokom zo sumy 24,01 eur
od 18.08.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie 418,90 eur spolu s 9,50% úrokom z omeškania za obdobie od
18.09.2011 do zaplatenia, súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 91,40 eur, do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 14.05.2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal pôvodne žalovanú
na zaplatenie sumy 516,19 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania, z dôvodu neuhradenia
faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby, nevyužívania jeho služieb po dohodnutú dobu.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská

100/A, Bratislava, IČO: 35 705 019, uzatvoril so žalovanou, právnou predchodkyňou žalovaného,
zmluvu o pripojení, na základe ktorej žalovanej poskytoval elektronické komunikačné služby. Žalovaná
sa zaviazala riadne odberať služby a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom
Cenníku poskytovateľa. Povinnosťou žalovanej bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči
právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Dodatku k
zmluve o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty
ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v

dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu
s právnym predchodcom žalobcu. V uvedenom prípade je teda žalovaná sankcionovaná za to,
že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho
musela byť jej SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovaniaslužieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty/koncového zariadenia žalovanej ), čím by žalovaná
prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému
zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanej mobilný telefón/koncové

zariadeniezazľavnenúcenu.Právnypredchodcažalobcuvystavilžalovanejzaposkytnutéslužbytitulom
poplatkov faktúru v celkovej výške 97,29 eur. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas
sa žalovaná vo vzťahu k žalobcovi dostala do omeškania.

Dodané služby právny predchodca žalobcu vyfakturoval faktúrami. Keďže pôvodne žalovaná ani na

základe pokusu o zmier neuhradila poplatky za poskytnuté služby a zmluvnú pokutu v zmysle dodatku,
podal žalobu na súd žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou.

Dlžná suma teda pozostáva zo sumy 97,29 titulom poplatkov a zo sumy 418,90 eur titulom zmluvnej
pokuty.

Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu 6Ro/152/2014-12 zo dňa 04.06.2014, ktorý bol
následne zrušený uznesením zo dňa 31.07.2014, pretože sa ho nepodarilo právnej predchodkyni
žalovaného doručiť do vlastných do vlastných rúk.

V priebehu konania súd zistil, že právna predchodkyňa žalovaného počas konania dňa 07.07.2014

zomrel. Z tohto dôvodu súd konanie uznesením č.k. 11C/146/2024-36 zo dňa 13.10.2014 prerušil, až
do právoplatného skončenia dedičského konania sp. zn. 11D/XXX/2014, ktoré mohlo mať vplyv na
výsledok tohto konania. Dedičské konanie bolo právoplatne skončené osvedčením o dedičstve zo dňa
18.11.2014, č.k. 11D/XXX/2014-48. Predmetné osvedčenie nadobudlo účinky právoplatného uznesenia
dňa 04.12.2014 a podľa výsledkov dedičského konania pohľadávku spoločnosti BL Telecom collection,

s.r.o. v sume 840,15 eur prebral v celosti syn žalovanej poručiteľky, J. Z., ktorý na základe univerzálnej
sukcesie priamo zo zákona vstúpil do konania na miesto pôvodnej žalovanej.

Listom doručeným súdu dňa 10.06.2014 oznámilo Združenie - Pomoc s ochrana spotrebiteľa POS vstup
do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej.

Nanariadenépojednávaniesanedostavilžalobcaanivedľajšíúčastník,ktorísvojuúčasťnapojednávaní
vopred ospravedlnili a požiadali, aby súd vo veci rozhodol v ich neprítomnosti na základe nimi
predložených listinných dôkazov a to aj bez nariadenia pojednávania v súlade s ust - § 101 ods. 2 O.s.p.

Nedostavil sa ani žalovaný, právny nástupca žalovanej, u ktorého je predvolanie na pojednávanie riadne
a včas vykázané dňa 20.04.2015 a ktorý svoju neúčasť vopred neospravedlnil a ani nepožiadal o
odročenie pojednávania.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil sa so zmluvou o pripojení, dodatkom k zmluve, faktúrami,

písomným vyjadrením žalobcu, vyjadreniami vedľajšieho účastníka, osvedčením o dedičstve č.k. 11D/
XXX/2014-48 a oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Podaním doručeným súdu dňa 27.04.2015 žalobca uviedol, že zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú
je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu a to, či

porušením povinností vznikla veriteľovi škoda. Pokuta však plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody
a veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí preukazovať vznik škody ani jej výšku. Stačí,
aby v konaní preukázal porušenie zmluvnej povinnosti. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká aj
v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti,
teda aj v prípade, že dodávateľovi služby vznikne škoda v podstatne nižšej výške, než je výška zmluvnej

pokuty. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a
sankčnej. Súd môže označiť dojednanie zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len
vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na
základe zmluvy dostal, keby nebolo došlo k zániku zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase
uzavretia zmluvy, nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované

zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom
okamihu po uzavretí zmluvy k tomu došlo. Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzatvorenia
spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške zabezpečenej sumy, ako aj výške zodpovedajúcej súhrnu
prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti, nie sú splnenépodmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k), ods. 5
OZ. Preto pre záver o neprimeranosti/nekalosti zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie
záväzku spotrebiteľa nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná

a vylúčené urobiť záver o neprimeranosti vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých
skutočností, za existencie ktorých bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia
zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti spotrebiteľa.

Ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že pokiaľ ide o vstup vedľajšieho účastníka do konania, má žalobca

za to, že jednotlivé úkony vedľajšieho účastníka nie sú potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko podľa platnej právnej úpravy ako aj rozhodovacej
praxe Súdneho dvora EÚ, je sudca všeobecného súdu povinný ex offo prihliadať na nečestné zmluvné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách ( rozsudok Európskeho súdneho dvora in Joined cases C
-240/98 to 244/98 Court od Justice ). Taktiež účinky vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom
konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho účel a zmysel, teda pomoc v spore niektorému z účastníkov.

Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie, to však neplatí pre také štádium sporového
konania, v ktorom súd rozhoduje platobným rozkazom ( tzv. skrátené konane ), kedy sa táto pomoc
môže prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor. V prípade ak nebude podaný odpor,
tak takéto konanie nenadobudne atribút sporového konania a nemôže byť teda naplnený zmysel a účel
vedľajšieho účastníctva. Žalobca má za to, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka

je súhlas hlavného účastníka na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať. Potreba súhlasu
vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Preto na podanej žalobe trval aj naďalej.

Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného, Združenie Pomoc s ochrana spotrebiteľa POS,
vo svojom vyjadrení uviedlo, že do konania vstúpilo len ohľadne nároku na sumy 418,90 eur titulom

zmluvnejpokuty.Samostatnýuplatnenýnárokžalobcutitulomnezaplatenýchtelekomunikačnýchslužieb
vedľajší účastník nespochybňoval, namietal však opodstatnenosť nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty,
nakoľko podľa § 53a OZ má žalobca zákonom zakázané predmetnú podmienku o zmluvnej pokute
používať. Naviac táto zmluvná podmienka je neplatná aj podľa klasickej civilistiky, a to pre jej neurčitosť.
Preto žiadal žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnuť. Zároveň si uplatnil trovy konania.

Zo Zmluvy o poskytovaní služby a nájme KZ 08.04.2011 zo dňa vyplýva, že právny predchodca
žalobcu Slovak Telekom, a.s. poskytol právnému prdchodcovi žalovaného program služieb satelitnej
televízie MAGIO - Program Magio - Jar 2011. Právny predchodca žalovaného k tejto službe obdržal
satelitnú anténu, MAGIO Box, kartu k Magio Boxu, diaľkový ovládač a príslušenstvo. Právny predchodca

žalovaného sa zaviazal využívať služby káblovej alebo satelitnej televízie poskytované právnym
predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov a platiť za ne. V Zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta,
a to za porušenie záväzku užívateľa užívať službu Magio Sat počas dohodnutej doby viazanosti, najmä
tým, že vypovie Zmluvu o poskytovaní služieb Magio Sat; požiada o zmenu programu Magio Sat počas
doby 4-24 mesiaca viazanosti na program s nižším paušálnym poplatkom a takýto program bude po

dohode so ST aktivovaný alebo svojím konaním, resp. opomenutím spôsobí dôvod, pre ktorý je ST
oprávnený od Zmluvy o poskytovaní služby Magio sat odstúpiť, je ST oprávnený vyúčtovať užívateľovi
zmluvnú pokutu vo výške 418,90 eur, ktorú si vyúčtoval :
- 199 eur - jednorázová zmluvná pokuta za nedodržanie lehoty viazanosti
-150 eur- zmluvná pokuta v prípade nevrátenia prenajatého Magio Boxu 1MQ8YMHE*,

- 20 eur - zmluvná pokuta v prípade nevrátenia diaľkového ovládača 1MQ8YMHE*,
- 19,95 eur - zmluvná pokuta za kartu 1MQ8YMHE*,
- 29,95 eur - zmluvná pokuta za ostatné príslušenstvo 1MQ8YMHE*,

Z predložených faktúr vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval pôvodne žalovanej dohodnutú

cenu za poskytnuté služby a to faktúrou č.XXXXXXXXXX, splatná 17.05.2011 na sumu 24,10 eur,
f.č. XXXXXXXXXX, splatná 17.07.2011 na sumu 24,01 eur, f.č.XXXXXXXXXX, splatná 17.04.2011 na
sumu 10,04 eur, f.č.XXXXXXXXXX, splatná 17.06.2011 na sumu 25,17 eur, f.č. XXXXXXXXXX splatná
17.08.2011 na sumu 24,01 eur, f.č. XXXXXXXXXX splatná 17.09.2011 zmluvnú pokutu v sume 418,90
eur.

Podľa výpisu z obchodného registra, na základe zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice, sa
od 01.07.2010 Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469,stal univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019, ktorá bola z obchodného registra vymazaná.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013, bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto
konania, postúpená z postupcu Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava,
IČO: 35 763 469 na postupníka BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 5 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba

(ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne
v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach
používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie
alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa
služby informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami.

Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca.
Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných
volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného
alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené
prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom

čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených
prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi
koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.
Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne
dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak

sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú
službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový
užívateľ je spotrebiteľ4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a
divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu
o pripojení.

Podľa ustanovenia §43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania

a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 470 ods. 1 OZ; dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady
spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

Na základe predložených listinných dôkazov súd má dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi
konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o pripojení a následne dňa 08.04.2011 aj k uzatvoreniu dodatku
k zmluve o pripojení, na základe ktorého právny predchodca žalobcu dodal právnej predchodkyni
žalovaného služby a ona bola povinná platiť cenu za poskytnuté služby. Zároveň sa právna

predchodkyňa žalovaného sa zaviazala na využívanie dohodnutých mesačných programov po dobu
24 mesiacov. Právna predchodkyňa žalovaného porušila podmienky zmluvy tým, že sa oneskorila
s platbou za poskytnuté služby. Z vystavených faktúr žalovanej neuhradila faktúru č.XXXXXXXXXX,
splatná 17.05.2011 na sumu 24,10 eur, f.č. XXXXXXXXXX, splatná 17.07.2011 na sumu 24,01 eur,
f.č.XXXXXXXXXX, splatná 17.04.2011 na sumu 10,04 eur, f.č.XXXXXXXXXX, splatná 17.06.2011 na

sumu 25,17 eur, f.č. XXXXXXXXXX splatná 17.08.2011 na sumu 24,01 eur. Rovnako žalobca zmluvou
o postúpení pohľadávok preukázal, že je nadobúdateľom pohľadávok voči právnemu nástupcovi
žalovanej, vrátane príslušenstva a práv s pohľadávkou spojených. Súd v tejto časti o zaplatenie sumy
97,29 eur žalobe vyhovel a zaviazal právneho nástupcu žalovanej na úhradu sumy 97,29 eur.Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že právna predchodkyňa žalovaného sa dostala do omeškania so zaplatením svojho

záväzku v časti o zaplatenie 97,29 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal
žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška
je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

V zmysle § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských zmluvách účinného v čase uzatvorenia

zmluvy veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.. Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu

zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré
odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „ neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa „ a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná
sankciaexplicitnezapracovanámedzineprijateľnépodmienkydoObčianskehozákonníka,atozákonom

č. 568/2007 Z.z.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je zároveň aj sankciou, o tom žiadne
pochybnosti nie sú. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných
zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To
platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výškebez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje
zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

Žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmlúv o pripojení, ktoré patria k spotrebiteľským
zmluvám,uzatvorenýmimedzinavrhovateľomakododávateľomaodporcomakospotrebiteľomvzmysle
definície podľa článku 2 písm. b.) a c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. 4. 1993. Odporca v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje v pozícii
spotrebiteľa a prináleží mu ochrana patriaca spotrebiteľovi v zmysle zákonných ustanovení.

Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o
individuálne dojednané zmluvné dojednanie. Žalobca ako dodávateľ, zmluvnú pokutu so žalovaným
ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy.
Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď

výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný
vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom

ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách o pripojení, týkajúce sa zmluvných pokút považuje súd
za nekalú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá
obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly nekalých podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky
osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej

zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch
účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ,
teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluvách o pripojení, ju považuje súd za neprimeranú sankciu,
a to s poukazom na viaceré aspekty.

Z hľadiska času, dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k
ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ

nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku.

Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí
napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia
tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa

nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak
nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy,
pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.

Súd taktiež prihliadal k ostatným podmienkam zmluvy, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej

zmluve ( čl. 4 ods. 1 Smernice ). Hoci žalobca výslovne neoznačil zmluvu podľa toho o aký typ zmluvy
podľa Občianskeho zákonníka ide, časť zmluvy o pripojení predstavuje kúpnu zmluvu, ktorá je súčasne
viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta
má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia garantovať
návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta však súbežne

neprimerane ukracuje spotrebiteľa.

Súd taktiež prihliadal k ostatným podmienkam zmluvy, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej
zmluve ( čl. 4 ods. 1 Smernice ). Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta mázohľadňovať poskytnutú výšku úveru a v prípade predčasného ukončenia zmluvy garantovať návratnosť
prostriedkov. Zmluvná pokuta však súbežne neprimerane ukracuje spotrebiteľa.

Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie zo dňa 27.11.2008 č. XXXX/XXXX okrem iného
uvádza:

Čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých
okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri

prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená
na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ
ide schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí.

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku ( § 5 O.s.p. )
nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora

Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quinter ( C-240/98 ) a medzi Salvat
Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého
je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke.

Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre

spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej
povahe takýchto podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické
poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej
podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých
konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú

proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd
prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Zároveň nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala
spotrebiteľa je v danom prípade problematické a ani čiastočná neplatnosť zmluvnej pokuty nie

je riešením. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by navyše nieslo riziko, že žalobcu by
neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta
zmoderovaná, ale aj tak by ostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov.
Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa § 153 ods. 3,4 O.s.p., ktoré umožňuje súdu aj bez
návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti

nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce ( č.l 7 Smernice ).

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej
povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť

dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré
porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2 OZ
sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na

posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovanej je spotrebiteľ, ktorý má
stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju činnosť v
rámcisvojhopodnikaniaamákdispozícii,okremfinanciíajľudísprávnickýmaekonomickýmvzdelaním.

V danom prípade žalobca pre prípad porušenia zmluvných podmienok dojednal ako sankciu zmluvnú

pokutu sume 418,90 eur. Takto určená výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi, preto
súd aj v takejto výške v tejto časti žalobu zamietol, nakoľko v prípade jeho vyhovenia by nielen porušil
zákon, princípy súkromného práva ( princíp proporcionality ), ale došlo by tak aj k porušeniu záväzkov
Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Z neplatnej zmluvnej podmienky teda
nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Preto súd žalobu o plnenie zmluvnej

pokuty vrátane úroku z omeškania zamietol.Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 odst. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

V danej veci úspech žalobcu predstavuje 90,27 eur ( 18,85 %) a úspech právneho nástupcu žalovanej
418,90 eur ( 81,15 %), tj. v konečnom dôsledku bol v konaní úspešný právny nástupca žalovanej,
ktorému by patrila náhrada trov konania. Nakoľko si právny nástupca žalovanej náhradu trov konania
neuplatnil, súd rozhodol tak, že pôvodne žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka súd rozhodoval podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., nakoľko
vedľajší účastník namietal len opodstatnenosť nároku žalobcu na zaplatenie sumy 418,90 eur, titulom
zmluvnej pokuty. V tejto časti súd žalobu zamietol, teda právny nástupca žalovanej bol úspešný v celom
rozsahu obrany vznesenej vedľajším účastníkom, preto súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko tento mal v časti, v ktorej bol

vedľajším účastníkom plný úspech.

Vedľajší účastník na strane právneho nástupcu žalovanej si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Súd má
za to, že aj pričinením vedľajšieho účastníka, vzhľadom obranu vedľajšieho účastníka, ktorý poukázal
na neopodstatnenosť nároku na zmluvnú pokutu ako neprijateľnej podmienky, súd žalobu v tejto časti

zamietol. Trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 91,40
eur

- za úkon súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej 29,87 eur, nakoľko výpočtovým
základom bola suma, v ktorej bol žalovaný úspešný, teda suma 418,90 eur

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia 29,87 eur
- vyjadrenie k návrhu 29,87 eur
- režijný paušál za rok 2014 á 8,04 eur x 1 8,04 eur
- režijný paušál za rok 2015 á 8,39 eur x 1 8,39 eur

+ 20% DPH 15,23 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.