Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. máj 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200403
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200403.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor, M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec za účasti: A. F., rod. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. P. XXXX/X, XXX XX F. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V
1630/13 zo dňa 23.01.2015 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. V 1630/13 zo dňa 23.01.2015 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu

správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 1630/13 zo dňa
23.01.2015. Predmetným rozhodnutím správny orgán opakovane zamietol návrh na vklad záložného
práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 28.05.2013 uzavretej
medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom A. F., F. v zastúpení ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava s poukazom na § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXX, XXX, XXX a XX k. ú. K. D. a LV. č. XXX k. ú. F. N.. Navrhovateľ - odvolateľ navrhol, aby
súd zrušil predmetné rozhodnutie a vec vrátil späť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že
správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a
znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila. Odvolateľ poukázal na to, že

z ust. § 46 Správneho poriadku a ust. § 31 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti
odporcu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdenie platnosti zmluvy, či je úkon urobený v
predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie
povinnosti. Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa,
vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle uzatvorenej dohody sám rozhodol zabezpečiť

svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu
občianskoprávnejpomoci,Bratislavaplnomocenstvonauzatvoreniezáložnejzmluvyknehnuteľnostiam,
ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako
aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Splnomocnenec
je preto oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami v mene záložcu - splnomocniteľa. Pre konštatáciu
rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami navrhovateľa musí podľa odvolateľa takýto rozpor reálne

existovať, nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Odvolateľ namietal tvrdenie správneho
orgánu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžníknemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Podľa neho ide o ničím nepodložené
predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Pokiaľ správny orgán vidí
neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka

(OZ), odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o
nestrannosti, rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom,
ktorý bol uzatvorený bez akejkoľvek účasti veriteľa, veriteľ sa na ňom nepodieľal a z jeho obsahu
nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež
nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca

navrhoval. Predložené plnomocenstvo je podľa odvolateľa samostatným právnym úkonom uzavretým
medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval
jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne
použité v rozhodnutí podľa odvolateľa absolútne neobstojí. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočnosti
vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver

nemajúci oporu v listinách tvoriacich obsah správneho spisu a správny orgán ani nevykonal žiadne iné
dôkazy na preukázanie správnosti tohto tvrdenia. Odvolateľ mal za to, že dohoda o splnomocnení ako
právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť
právneho úkonu zákon.

Odporca vo svojom vyjadrení z 20.03.2015 uviedol, že žiada zohľadniť dôvody uvedené v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia a rozhodnutie žiada potvrdiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250g ods.
2 O.s.p., v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal

zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom súdneho i
administratívneho spisu, preskúmal najmä návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností s
prílohami, zmluvu o zriadení záložného práva, zmluvu o úvere, dohodu o splnomocnení, napadnuté
rozhodnutie i predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 27Sp/34/2014 zo dňa
16.07.2014 a vyjadrenie ďalšej účastníčky zo dňa 17.12.2014.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
§250lanasl.O.s.p.vmedziachavýlučnezdôvodovuvedenýchvodvolanídospelkzáveru,žeodvolanie
nie je dôvodné.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 11.06.2013 návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa
28.05.2013. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom - Pohotovosť
s.r.o.,BratislavaazáložcomA.F..PredmetomzálohubolinehnuteľnostizapísanénaLVč.XX,XXX,XXX
a XXX nachádzajúce sa v k. ú. K. D. a na LV č. XXX v k. ú. O. N.. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné

právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli
a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.04.2012. Z návrhu na vklad súd zistil,
že jeho prílohami bola záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra
nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení. O predmetnom návrhu rozhodol odporca
rozhodnutím č. V 1630/13 zo 04.07.2013 tak, že návrh na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností na

základe cit. záložnej zmluvy zamietol. Proti predmetnému rozhodnutiu podal záložný veriteľ odvolanie,
o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 27Sp/45/2013-18 zo dňa
15.01.2014 tak, že rozhodnutie Správy katastra Lučenec č. V 2594/12 z 23.12.2012 bolo s poukazom
na § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. zrušené a vec bola vrátená odporcovi na ďalšie konanie.
Odporca po zabezpečení Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX z 20.04.2012 o návrhu opätovne rozhodol

tak, že rozhodnutím č. V 1630/13-33 zo dňa 04.04.2014 návrh na vklad zamietol. Proti predmetnému
rozhodnutiu podal záložný veriteľ odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici č.k. 25Sp/34/2014-17 zo dňa 16.07.2014 tak, že rozhodnutie odporcu č. V 1630/13-33
zo dňa 04.04.2014 opätovne zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. a vec bola opätovne odporcovi
vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd okrem iného v odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol,

že napadnuté rozhodnutie neobsahovalo náležitosti uvedené v § 46 a § 47 Správneho poriadku, čo
spôsobilo jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom správny orgán
nezistil náležite skutkový stav, resp. zistenie skutkového stavu považoval za nedostatočné na posúdenie
veci a závery správneho orgánu nemali podklad v predložených listinných dôkazoch. Správnemu orgánubolo uložené zaobstarať si všetky listinné dôkazy potrebné pre posúdenie návrhu na vklad v intenciách
ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, ako aj jeho príloh a po ich právnom vyhodnotení opätovne
rozhodnúť, či sú alebo nie splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra

nehnuteľností s tým, že správny orgán je povinný svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade s § 46 a § 47
Správneho poriadku.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správny orgán o návrhu na vklad Záložnej zmluvy do
katastra nehnuteľností č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 28.05.2013 opätovne rozhodol a návrh zamietol s

odôvodnením, že dohodu o splnomocnení vyhodnotil ako neplatnú, následkom čoho nemohol platne
vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - neplatne
zmocneným zástupcom. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z dôvodu neplatnosti dohody o plnej
moci nemohol splnomocnenec podpísať záložnú zmluvu. Splnomocnenie ako predtlač na štandardnom
zmluvnom formulári už obsahovalo meno splnomocnenia - združenia ProHelp a meno poskytovateľa
úveru a záložného veriteľa - Pohotovosť s.r.o., z čoho odporca vyvodil, že navrhovateľ vopred určil

osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a hájiť nie záujmy dlžníka, ale záujmy veriteľa, z čoho
podľa odporcu vyplýva, že dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Dohoda
o splnomocnení bola dlžníčkou podpísaná v ten istý deň (20.04.2012) ako úverová zmluva a bola
predloženádlžníčkeakosúčasťúverovéhobalíkazástupcomveriteľa-p.U.,pretoprávnyúkonnemožno
považovať za nezávislý od veriteľa. Splnomocnený zástupca p. Z. sa s dlžníčkou nekontaktoval,

nekomunikovali spolu, pričom dlžníčka podpísala dohodu bez toho, aby zástupcu ProHelp vôbec
poznala. Dlžníčke nebol známy ani rozsah splnomocnenia.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správny orgán vyzval účastníkov konania na predloženie
úverovej zmluvy a na predloženie vyjadrenia účastníkov úverovej zmluvy k okolnostiam jej uzavretia.

Účastníčka správneho konania A. F. sa na výzvu správneho orgánu dostavila k odporcovi dňa
17.12.2014, kde do zápisnice k okolnostiam uzavretia úverovej zmluvy a dohody o plnomocenstve
uviedla, že na podrobnosti si už nepamätá, len bežne prešla pripravené písomnosti zo strany veriteľa,
ktoré jej dala zástupkyňa spoločnosti Pohotovosť s.r.o. p. G. U.. Nebola upozornená na to, že má
podpísať aj splnomocnenie pre S. Z.. Na splnomocnení neboli vypísané čísla pozemkov, ktoré má vo

vlastníctve. Ďalšia účastníčka uviedla, že si nebola vedomá, že podpisuje splnomocnenie pre p. Z., aby
v jej mene podpísal záložnú zmluvu. Dohodu o splnomocnení považovala za súčasť balíka o poskytnutí
úveru. V čase poskytnutia finančnej pôžičky nebol prítomný žiadny zástupca spoločnosti ProHelp, ani
p. Z.. S p. Z. sa nikdy nestretla, nepozná ho.

Z odvolateľom predloženej overenej fotokópie Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.04.2012 súd
zistil, že navrhovateľ ako veriteľ a ďalšia účastníčka ako dlžníčka uzatvorili zmluvu o úvere, predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.600,- Eur plus poplatok vo výške 1.400,- Eur. Predmetná
zmluva o úvere bola vyhotovená mandatárkou spoločnosti Pohotovosť s.r.o. p. U.. Porovnaním zmluvy
o úvere a dohody o splnomocnení súd zistil, že v časti záhlavia obidvoch zmlúv boli tieto zmluvy

vypísané evidentne rovnakým druhom písma. Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi A. F. a ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava podpísanej splnomocniteľkou (ďalšia účastníčka) dňa
20.04.2012 v F. (s notársky overeným podpisom dňa 20.04.2012) vyplýva, že ďalšia účastníčka „za
účelom naplnenia a hájenia jej záujmov ako splnomocniteľky a na jej žiadosť o bezplatné zastupovanie
pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o

úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. po prerokovaní a poučení o
právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udeľuje
splnomocniteľka združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich
z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito
úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou

Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že
„splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa
rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom
uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552
OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej

zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v
priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy
o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku,
čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorýchsplnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany
splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa 21.04.2012 v Bratislave. Z uvedeného nesporne
vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 20.04.2012 osobne prítomný v Lučenci pri podpise návrhu na

uzavretie dohody o splnomocnení dlžníčkou. Porovnaním písma uvedeného v záhlaví zmluvy o úvere,
ako aj dohody o splnomocnení je zrejmé, že údaje uvedené v záhlaví týkajúce sa dlžníčky, resp.
splnomocniteľky, sú vypísané tým istým typom písma, pričom zmluvu o úvere vypísala mandatárka
veriteľa Pohotovosť s.r.o. (navrhovateľ - odvolateľ a záložný veriteľ) p. U.. Ostatné údaje týkajúce
sa nehnuteľností v dohode o splnomocnení sú vyplnené evidentne iným druhom písma. Z dohody o

splnomocnení a zmluvy o úvere súčasne vyplýva, že dlžníčka (v prípade zmluvy o úvere) a súčasne
splnomocniteľka (v prípade dohody o splnomocnení) A. F. (ďalšia účastníčka konania) obidve zmluvy
podpísala dňa 20.04.2012.

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31

ods. 1 Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov uvedených
v odvolaní súd dospel k záveru, že odporca vydal správne rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa
predloženej zmluvy o zriadení záložného práva zamietol s odôvodnením, že dohoda o splnomocnení
je neplatná a táto skutočnosť spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú v mene
záložcu (dlžníka) uzatvoril neplatne splnomocnený zástupca. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať

účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného

rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona),
ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa návrh

na vklad podáva písomne a podľa § 5 d/ cit. zákona prílohou návrhu na vklad je okrem iných aj dohoda o
splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí
byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 cit. zákona.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že

odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodnúť o zápisoch práv k
nehnuteľnostiam do katastra, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil citovanými ustanoveniami
Katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona
návrh na vklad zamietol.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo

k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej
moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom
o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. OZ.

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej forme možno
priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za
právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom

neplatnosti právneho úkonu je o.i., že nemá právne účinky, t.j. nemá za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci)
nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali.
Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.

Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme
predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého
je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľkou podpísaná v F. dňa 20.04.2012

(t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako veriteľom
a A. F. ako dlžníčkou na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh
na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo
strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava
podpísaná až nasledujúci deň 21.04.2012, vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne

prítomný pri podpise dohody v F. dňa 20.04.2012. Táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia ďalšej
účastníčky zo dňa 17.12.2014, pričom podľa vyjadrenia bola pri podpise zmluvy prítomná len p. U.
(zástupkyňa Pohotovosti s.r.o.) a p. Z. vôbec nepozná. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len
vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na
uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa §

45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu
vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o
splnomocnení - zo strany splnomocniteľky A. F. dňa 20.04.2012), preto nepostačuje písomná forma. V
takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne
druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval t.j., aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi

odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a
doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo
iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, že dlžníčka podpísala dohodu
o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci.
Uvedená skutočnosť - neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpísaní dohody, ako aj podpis dohody

v deň uzavretia zmluvy o úvere, zhodné písmo v záhlaví zmluvy o úvere i dohody o splnomocnení,
predloženie zmluvy o úvere a dohody o splnomocnení vo formulárovej podobe zástupkyňou veriteľa,
pričom v dohode o splnomocnení bol vopred vyznačený splnomocnenec, ako aj veriteľ Pohotovosť s.r.o.
Bratislava, ako aj obsah predmetnej dohody o splnomocnení, z ktorého vyplýva, že účelom konania
splnomocnenca na základe splnomocnenia je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho)

záväzku zo zmluvy o úvere, spochybňujú konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Správny
orgán preto správne vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s
§ 22 ods. 2 OZ. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol
urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo samotného dojednania podmienok obsiahnutých vdohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti
poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp.
vylučuje jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Navyše nie je preukázaná ani skutočnosť, v akom

rozsahu bola listina - dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníčkou vypísaná (vzhľadom na
zistenú odlišnosť písma uvedeného v záhlaví a v bode 4 predmetnej dohody). Dohoda o splnomocnení
bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžníčka (záložca) nemohla
ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto jej možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za
ňu uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľky, jej bola

obmedzená, resp. odňatá.

Úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O.s.p. chrániť práva zaručené slovenským právnym
poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality (§ 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej
únii) v spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Odporca ako príslušný správny orgán podľa osobitných predpisov je povinný realizovať záväzky

štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka a do zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Vpreskúmavanomprípademásúdzato,ženaprejednávanýprípadjepotrebnéaplikovaťajustanovenia
§§ 52-54 OZ. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou o
úvere, ktorú uzatvorila dlžníčka so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. (bod 1 dohody) a plnomocenstvo
bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola

súčasťou tzv. „úverového balíka“. Je nepochybné, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy
v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim
ochrany spotrebiteľa a je potrebné zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných
podmienok uvedených v § 53 ods. 1 OZ. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného
práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná

finančnýmiaktivitaminavrhovateľaapotrebouzabezpečeniazmluvyoúvere.Spoukazomna§52anasl.
OZ, ako aj Smernicou 93/13/EHS je potrebné prihliadnuť aj na nekalý charakter zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1
OZ, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec vopred vpísanýa dlžníčka (záložca) nemohla ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníčke bola odňatá možnosť
zvoliť si zástupcu, ktorého by si sama vybrala, ktorú skutočnosť konštatoval odporca v odôvodnení
svojho rozhodnutia, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Keďže vopred pripravená dohoda o splnomocnení bola predložená dlžníčke
formou pripraveného formulára súčasne pri uzatváraní úverovej zmluvy, ktorá rovnako bola predložená
formou pripraveného formulára, nejedná sa ani o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, čo má za
následok výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníčku zastupovať
jej vopred určený zástupca, mimo jej slobodnú voľbu, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú)

zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Z uvedeného vyplýva,
že zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nemohol ani z uvedeného dôvodu platne
uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľky. Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu o
splnení podmienok na zamietnutie návrhu na vklad takejto záložnej zmluvy je v súlade s § 31 ods. 1
a 3 Katastrálneho zákona.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR napr.
rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn.
10Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený, je

potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť
v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu
o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe takto
neplatného plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver odporcu o nutnosti
zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad

mal byť povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad a
už takýto jediný dôvod spôsobuje, že vklad nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky
uvádzané v odvolaní nepovažoval za relevantné a schopné privodiť pre odvolateľa iné rozhodnutie,
k akému dospel odporca. Súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany.

Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na
tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne
Ústavný súd SR v Uznesení č. III.ÚS 237/2012 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré

jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., ...súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd
považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, preto nemohol vzniknúť ani posudzovaný

titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne splnomocneným
zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31
ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných podmienok pre povolenie vkladu v zmysle
§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd sa z uvedených dôvodov v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobnejšie nezaoberal ďalšími odvolateľom uvedenými odvolacími argumentmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q
ods. 2 O.s.p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k

ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb.
vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je
poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol

úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.