Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/48/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208970
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4214208970.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava,IČO:35807598,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouAdvocate,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, Bratislava, proti povinnej: C. Y., bytom Z. XXXX/XX, C., o vymoženie pohľadávky v sume 141,85
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.
9Er/615/2014-17 zo dňa 30.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť
doručenú dňa 06.05.2014 JUDr. Rudolfom Krutým, súdnym exekútorom so sídlom Bratislava,
Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnej o vymoženie sumy 141,85
eura s príslušenstvom. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil najmä s odkazom na ustanovenia § 41 ods.

2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“), § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
§ 52, § 53 Občianskeho zákonníka a článok 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zo dňa 08.03.2012 sp. zn. SR 09923/11, zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., Bratislava,
Karloveské rameno 8. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
rozhodcovský súd nemohol spor prejednať a ani vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa §
44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, pre ktorú je nútený

výkon rozhodnutia neprípustný. Exekučný súd teda skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať
písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie

obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Za týmto účelom súd preskúmal
rozhodcovskú zmluvu zo dňa 22.10.2010, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere
č. 408400086 uzatvorenej dňa 22.10.2010, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj
spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia
práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a)
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karlovské

rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchporiadkovrozhodcovskéhosúdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred
príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Súd prijal záver, že v tomto prípade nešlo o platnú rozhodcovskú zmluvu, lebo spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.
Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Rozhodcovskú zmluvu si

spotrebiteľ zároveň osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na to, že tá nebola individuálne
dojednaná, zmluvné podmienky v nej boli vopred pripravené (ako predtlačený formulár rozhodcovskej
zmluvy) a nebolo možné meniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čl. 3 Smernice Rady
93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Dojednanie rozhodcovskej zmluvy
je neprijateľnou podmienkou, a teda je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovský súd nemohol spor prejednať a vydať rozhodcovský

rozsudok. Rozsudok je nevykonateľný a nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.
Súd sa zameral najmä na zistenie, či rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či
z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej
a materiálnej stránke. Zistil, že exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože
ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Ak teda neexistuje rozhodcovský

rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska
materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý napadnuté uznesenie žiadal
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho posúdenia veci ako aj pre neúplne zistený

skutkový stav veci. Podľa neho súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti a nesprávne aplikoval
ustanovenia Exekučného poriadku. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní č.
244/2002 Zb. síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak
rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania
o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul len z formálnej a

materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých
formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom
preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa názoru oprávneného v rámci
exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného

titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré
majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody právneho posúdenia veci. Svoje
závery oprel aj o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky 5/2000. Postupom súdu v tejto veci a
jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o
zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona

o rozhodcovskom konaní. Poukázal na to, že s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a
nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V
niektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak
zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy

mala povinná možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere
na všeobecný súd. Čo s týka námietky súdu o znemožnení voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je
umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.
Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len

„OSP“) vyjadril, že nemieni odvolaniu vyhovieť a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Pritom aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na dôvažok
uvádza nasledovné:Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Preto odvolací súd skonštatoval správnosť
dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody vrátane citácie zákonných ustanovení

opakoval. Uzavretá zmluva o úvere je nesporne spotrebiteľskou zmluvou v podobe štandardného
formulárového systému, a to aj napriek tomu, že v zmluve o úvere povinná vyhlásila, že ide o prostriedky
na výkon zamestnania. Také vyhlásenie nepostačovalo na vyvodenie záveru, že daná zmluva nie
je spotrebiteľská, keďže veriteľ mal preukázať opodstatnenosť úveru na výkon zamestnania a súvis
úveru so zamestnaním povinnej. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne posúdil povinnú

ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne
aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku, Občianskeho zákonníka a aj zákona o rozhodcovskom
konaní. Povinná ako spotrebiteľ nemala reálnu možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, pričom
dojednanie takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je
v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Predmetný exekučný titul je v rozpore so
zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej zmluvy cez zmenku až po rozhodcovský rozsudok

je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent
rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa
predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona
o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, lebo súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade
exekučnéhotitulu,ktorýpreneplatnúrozhodcovskúzmluvunemalbyťvydanýarozhodcovskýsúdnemal
ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a odvolací súd jeho rozhodnutie podľa
§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.