Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sp/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200070
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200070.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému
úradu Prešov, katastrálny odbor, Konštantínova 6, za účasti A. F., bytom Z. 1, o preskúmanie rozhodnutia
odporcu zo dňa 28. novembra 2014, číslo: V 7469/14-MŠ takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 28. novembra 2014 číslo: V 7469/14-MŠ.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 28.11.2014 rozhodol odporca ako orgán príslušný podľa § 18 ods.
2 písm. a) a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) v konaní o povolení vkladu záložného práva do

katastra nehnuteľností na základe záložnej zmluvy č. 412/2014-ŠTE uzavretej medzi navrhovateľom
ako záložným veriteľom a A. F., zastúpenou združením ProHelp, ako záložcom tak, že podľa § 31 ods.
1, 3 katastrálneho zákona návrh na vklad záložnej zmluvy zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 04.11.2014 mu bol doručený návrh na vklad záložného práva do
katastra nehnuteľností. Preskúmaním návrhu na vklad záložného práva a jeho príloh správny orgán

zistil, že predloženú zmluvu o zriadení záložného práva za záložcu podpísal splnomocnenec ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci. Z obsahu predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé, že
záložca, ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere (viď článok II. zmluvy o zriadení záložného práva)
nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nakoľko podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah
dlžník vôbec nemohol ovplyvniť. Tým nastal konflikt podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon
č. 40/1964 Zb.) keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby,

ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho (právne) záležitosti. To, že záložný veriteľ vybral svoje
občianskezdruženiejevkontextepredmetuaobsahusplnomocneniaprejavomjasnéhokonaniaveriteľa
a splnomocnenca v zhode, čo potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ďalej odporca
citoval§ 22 ods. 1, 2 a § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že zmluva o zriadení záložného
práva a s ňou súvisiaca dohoda o splnomocnení je primárne vyvolaná finančnými aktivitami záložcu
a vzťah k zabezpečovanému úveru možno označiť za akcesorický. Právne úkony riešené v zmluve

o úvere, dohode o splnomocnení a záložnej zmluve sú právnymi vzťahmi zo spotrebiteľských zmlúv.
Citoval § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach
v nich. Podľa názoru odporcu došlo v riešených právnych vzťahoch k nerovnováhe v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda ide o neprijateľné podmienky. Tiež
poukázal na § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, čím preukazoval neplatnosť
zmluvy o zriadení záložného práva. Neplatnosť predloženej záložnej zmluvy preukazuje aj skutočnosť,

že nie je podpísaná osobou oprávnenou konať v mene záložného veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o., pretože
v zmluve je len farebná kópia podpisu konateľa spoločnosti, čo pri záložných zmluvách nie je obvyklé,pričomodporcacitoval§34,§40ods.3a§39Občianskehozákonníka.Zdôvodunesplneniapodmienok
na vklad návrh zamietol.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporcu.
Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. Žiadal, aby krajský súd rozhodnutie zrušil a vrátil
vec odporcovi na ďalšie konanie. V opravnom prostriedku opísal skutkový stav, citoval § 22 ods. 1,
2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 správneho poriadku,
§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v

súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného
právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle
riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho
z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len
„splnomocnenec") plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť
v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky

právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo
splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a
povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom

prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených
a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že
splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere

vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch
musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Nie je jasné na základe čoho
dospel odporca k záveru, že splnomocnenec je v styku so záložným veriteľom.

Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení §

22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v
rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá
samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať
(Komentár k Občianskemu zákonníku, ASPI; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Skárová, Milan Hulmák a
kolektív, Občanský zákoník I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966).

Pre správny orgán v tejto súvislosti navyše platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci
(§ 3 ods. 5 správneho poriadku). Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je
povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre
rozhodnutie; pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Poukázal aj na znenie § 46 správneho poriadku v zmysle ktorého rozhodnutie musí okrem iného
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá správnemu
orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že
boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny

orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre
jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia
zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo
nevedome!

Napadnuté rozhodnutie správy katastra vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov" čo
dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že
správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia
zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Zmienené ustanovenia správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods.
5 katastrálneho zákona plne aplikovateľné aj na katastrálne konanie, in concreto konanie o povolení

vkladu vecného práva do katastra nehnuteľností.

V prípade Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého
jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bezakejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu
nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež
nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca

navrhoval.

Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach

a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem
rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.

Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi
dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.

Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho
obsah.

Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité
v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie

strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti
predmetu udeleného plnomocenstva (t. j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene
zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na
základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne
nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na

preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide
o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom

a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná,
nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu
ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z
predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a
zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu

a obhajovať jeho záujmy.

Z ustanovenia § 46 správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti správnemu orgánu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti
zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité

a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.

Správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením
jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne právne posúdil
Dohodu o splnomocnení z dôvodov vyššie uvedených v tomto podaní. Správny orgán vydal nezákonné

rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak,
ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu

zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v
omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od
odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne
jenutnékonštatovať,žepočasvýkonupodnikateľskejčinnostiodvolateľaanivjednomprípade,kedymal
tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného

práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 24.4.2015 sa ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal a rozhodol
v jeho neprítomnosti.Ďalšia účastníčka konania A. F. na pojednávaní konanom dňa 24.04.2015 uviedla, že nemala vedomosť
o tom, že podpisuje dohodu o splnomocnení, ktorou splnomocňuje združenie ProHelp na zastupovanie

svojej osoby. Nikto ju nepoučil, neinformoval o tom, že okrem pôžičky má podpisovať nejakú dohodu
o splnomocnení a aké práva a povinnosti sú s ňou spojené. Mala za to, že podpísaním tejto dohody
podpisuje výšku splátok. Jej vôľa podpísať takúto dohodu nebola slobodná ani vážna.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa §
250g ods. 2 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa
a odporcu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok
nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým odporca podľa § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona

zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam presne
špecifikovaným v preskúmavanom rozhodnutí.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 2.9.2014 navrhovateľ podal návrh na
vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 412/2014-ŠTE do katastra nehnuteľností. Zo Zmluvy o

zriadení záložného práva č. 412/2014-ŠTE vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného
práva k podielovému spoluvlastníctvu a výlučnému vlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v
článku I. tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného
veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
21.12.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä

na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 400,-
Eur, ďalej úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút a ostatných
celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Obsah administratívneho spisu tvorí aj Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom

A. F. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Z Dohody o splnomocnení
vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť
o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávaných
v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., číslo zmluvy
801300263. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých

veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho
posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto rozsahu, aj vo veciach rokovania so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie
pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi
bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu

sarozhodolvyužiťbezplatnúpomocprizabezpečenísvojhozáväzkuzdruženímProHelp.Zatýmúčelom
uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa
§ 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho

záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného
plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy
o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie
ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej
republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré

je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania
ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o
úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej
príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho
práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie

svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností,
ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len poznámka“).

Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1, 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa

zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v §
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

V § 30 ods. 3, 4 katastrálneho zákona sú uvedené náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti,10b)ktorébymohlimaťvplyvnapovolenievkladu.Akideozmluvuoprevodenehnuteľnosti,

ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, správa katastra
posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné
podmienky na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak
návrh zamietne.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocniteľovi, v ktorom

musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo urobiť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne, inak je neplatný.

Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je právnym úkonom a platný právny úkon
predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem iného aj určite a zrozumiteľne, slobodne a vážne. Z obsahu
citovanej dohody o splnomocnení vyplýva, že v nej nie sú uvedené konkrétne nehnuteľnosti, ktoré

majú byť predmetom záložnej zmluvy. Dohoda o plnomocenstve je predložená ako formulárová typová
zmluva, ktorej obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Slobodná voľba zástupcu, ktorý by konal v mene
dlžníka, bola obmedzená. Skutočnosť, že splnomocnenca uvedeného na tomto formulári vyberá záložný
veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri
splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti.

Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
apretojepodľa§39Občianskehozákonníkaabsolútneneplatné.Ajtexttejtodohodyjeneurčitý,pretože
z neho nie je zrejmé ku ktorým nehnuteľnostiam sa má zriadiť v predmetnej veci záložné právo.

Okrem toho navrhovateľ v opravnom prostriedku tvrdí, že zástupca (ProHelp) splnomocnenie s dlžníkom

osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú.V predmetnej dohode je ďalej v bode 2 a 3 deklarovaná vôľa splnomocniteľa zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol udeliť plnomocenstvo pre združenie ProHelp vo všetkých
veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode.

Z výpovede A. F. však vyplýva, že nemá vedomosť o tom, že splnomocnila združenie ProHelp na
zastupovanie svojej osoby, nevie ani že podpísala nejakú dohodu o splnomocnení. Nikto s ňou o tom
nerokoval, nič jej nevysvetlil, ani ju nepoučil o právach a povinnostiach ktoré sú s podpisom dohody
spojené.

S ohľadom na tieto okolnosti je dôvod na pochybnosť o vážnosti vôle A. F. uzavrieť takýto právny úkon.

Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je vopred určený
splnomocnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia (vopred predtlačeného) je zrejmé,
že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.

z čoho sa dá usúdiť, že v prípade A. F. nešlo výslovne o individuálny a vopred po vzájomnej dohode
uzavretý právny úkon a že združenie ProHelp tieto úkony realizuje s viacerými dlžníkmi navrhovateľa.

Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení, každý má právo na poskytnutie právnej
pomoci a môže oň požiadať ktoréhokoľvek advokáta.

Zo spornej dohody o splnomocnení nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť
rozpor, či dlžník A. F. mala možnosť výberu advokáta, alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu
pomoc a či jej vôľa uzavrieť túto dohodu bola slobodná a vážna.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil.

O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporca ani ďalšia účastníčka konania nemajú zo zákona právo
na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v
Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.