Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Dušan Chamula
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/94/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114210874
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114210874.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v právnej veci navrhovateľky: I. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na Prosnisko
1287/6, Teplička nad Váhom, proti odporcovi: C. M., nar. X.X.XXXX, bytom Ľubľanská 7/16, Žilina, v
konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
r o z h o d o l :
Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu tak, že do výlučného
vlastníctva navrhovateľky sa p r i k a z u j e :
- chladnička, rok nadobudnutia 2008, obstarávacia cena 300,- Eur, zostatková cena 30,- Eur,
- práčka, rok nadobudnutia 2008, obstarávacia cena 280,- Eur, zostatková cena 45,- Eur,
- rohová sedačka, rok nadobudnutia 2008, obstarávacia cena 464,- Eur, zostatková cena 50,- Eur,
do výlučného vlastníctva odporcu sa p r i k a z u j e :
- gauč, rok nadobudnutia 2008, obstarávacia cena 150,- Eur, zostatková cena 30,- Eur,
- nábytková stena, rok nadobudnutia 2008, obstarávacia cena 250,- Eur, zostatková cena 45,- Eur,
- televízor plazmový, rok nadobudnutia 2008, obstarávacia cena 300,- Eur, zostatková cena 50,- Eur.
Odporca sa z a v ä z u j e uhradiť navrhovateľke titulom vyrovnania podielu čiastku 891,72 Eur v lehote
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom na začatie konania zo dňa 25.3.2014 sa navrhovateľka domáhala vyporiadania
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovsodporcomtak,ženavrhlaprikázaťdovýlučnéhovlastníctva
navrhovateľky chladničku, práčku, rohovú sedačku a do výlučného vlastníctva odporcu gauč, nábytkovú
stenu a televízor plazmový, domáhala sa tiež od odporcu vyrovnania podielu čiastkou 19.292,47 Eur.
Osobitne návrh na vyplatenie vyrovnania podielu navrhovateľka odôvodnila tým, že (Ad 1 - pozn. súdu)
za trvania manželstva bol odpredaný spoločný byt účastníkov č. 19 vo vchode č. 2 obytného domu
súp. č. XXXX k.ú. Žilina. Následne za trvania manželstva za spoločné prostriedky patriace do BSM bol
zakúpený byt č. 16, ktorý sa nachádza v obytnom dome č. súp. 2982, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX,
predmetný byt bol zakúpený na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XX zo dňa 11.10.2010 za dohodnutú
kúpnu cenu 32.000 Eur. Ďalej (Ad 2 - pozn. súdu) ku dňu právoplatnosti rozvodu mal odporca vedený
účetvSlovenskejsporiteľnivŽilinesozostatkomminimálnevovýške3.000Eur,ďalej(Ad3-pozn.súdu)
odporca mal uzatvorené dôchodkové pripoistenie v spoločnosti Tatry Sympatia, kde mesačne hradil
300 Sk (9,98 Eur), toto počas trvania manželstva hradil zo spoločných prostriedkov, teda za 30 rokov
celkovo vložená čiastka predstavuje 108.000 Sk, teda 3.584,09 Eur. Požadovaná čiastka vyrovnania
predstavuje (spolu - pozn. súdu) 16.000 Eur ako jedna polovica kúpnej ceny za byt č. 16, 1.792,47 Eurako jedna polovica vložených prostriedkov odporcom do dôchodkového pripoistenia a 1.500 Eur ako
jedna polovica minimálneho zostatku na účte odporcu ku dňu právoplatnosti rozvodu.
Odporca sa k veci samej vyjadril písomne dňa 9.6.2014 (toho času v právnom zastúpení Advokátska
kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o. - pozn. súdu) tak, že už počas rozvodového konania sa manželia
dohodli,akovyporiadajúsvojeBSMzatrvaniamanželstva.Predalispoločnenadobudnutúnehnuteľnosť,
a to byt v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, v zmysle č.l. 2 bod 1 až 3 kúpnej zmluvy zo
dňa 31.8.2010 bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že kúpna cena v sume 70.000 Eur bude
uhradená v dvoch splátkach, a to časť vo výške 500 Eur v hotovosti pri podpise zmluvy, a to 250
Eur odporcovi ako predávajúcemu v rade 1/ a 250 Eur navrhovateľke ako predávajúcej v rade 2/ tejto
kúpnej zmluvy. Druhá časť vo výške 69.500 Eur bola uhradená kupujúcim tak, že suma 34.750 Eur
bola prevedená na účet predávajúceho v rade 2/ vedený v Poštovej banke, a.s.. Z vyššie uvedeného
vyplýva (Ad 1 - pozn. súdu), že navrhovateľka dostala rovnakú sumu ako odporca, celkovo vo výške
35.000 Eur. Keďže bol odporca nútený riešiť svoju bytovú otázku, zo svojho podielu si zakúpil byt č.
16 v obytnom dome súp. č. XXXX nachádzajúci sa na pozemku parc. č. XXXX k.ú. Žilina. Zostatok na
účte odporcu v Slovenskej sporiteľni, a.s., ku dňu 26.3.2011 (Ad 2 - pozn. súdu) predstavoval 863,80
Eur. Odporca bol zamestnaný v spoločnosti Ferona, a.s., IČO: 36 401 137, s ktorou mal uzatvorenú
dohodu o zrážkach zo zúčtovanej mzdy spojenú s účasťou zamestnanca na doplnkovom dôchodkovom
sporení, v zmysle tejto dohody vykonával zamestnávateľ pravidelné mesačné zrážky vo výške 300
Sk/9,96 Eur od 11/03 do 12/09 a vo výške 11,62 Eur od 01/2010 do 05/2012. Keďže BSM účastníkov
zaniklo dňom 26.3.2011, rozhodné je obdobie 11/2003 až 03/2011, t.j. za 11/2003 až 12/2009 = 9,96
Eur x 74 mesiacov = 737,04 Eur a za 01/2010 až 03/2011 = 11,62 Eur x 15 mesiacov = 174,30 Eur,
spolu 911,34 Eur. Nie je teda pravdou tvrdenie navrhovateľky, že odporca si prispieval na dôchodkové
sporenie 30 rokov a celkovo nasporená suma je 3.584,90 Eur. Pokiaľ navrhovateľka požaduje, aby
odporca nahradil, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, je potrebné brať do
úvahy (Ad 3 - pozn. súdu) sumu 911,34 Eur, z ktorej má navrhovateľka nárok na polovicu, t.j. 455,67
Eur. S hnuteľnými vecami, ktoré navrhovateľka zahrnula do masy BSM, odporca súhlasí, rovnako aj
so spôsobom ich vyporiadania. Odporca na zhrnutie uvádza, že v čase rozvodového konania predal s
navrhovateľkou spoločne nadobudnutý byt v dobrej viere, že si spravodlivo rozdelili spoločný majetok.
Konanie navrhovateľky možno považovať za účelové, keď deň pred uplynutím lehoty podala návrh
na vyporiadanie BSM, v ktorom sa nespravodlivo domáha výplatku z nadobúdacej ceny bytu, ktorý
nadobudli za trvania manželstva napriek tomu, že ona bola iniciátorom predaja spoločného bytu a
odporca bol už len nútený kúpou nového bytu riešiť bytovú situáciu. V predmetnej veci je potrebné
zahrnúť do masy BSM aj jej výplatok v sume 35.000 Eur, ktoré získala z predaja spoločného bytu, resp.
financie, s ktorými disponovala ku dňu zániku manželstva, je potrebné, aby predložila dôkazy o stave
na svojich účtoch ku dňu zániku manželstva, keďže na polovicu týchto má rovnako nárok aj odporca.
Odporca považuje návrh navrhovateľky za nedôvodný a stále je ochotný dohodnúť sa mimosúdne.
Podaním zo dňa 4.3.2015 toho času v právnom zastúpení advokátom JUDr. Mariánom Kuckom sa
navrhovateľka vyjadrila k vyjadreniu odporcu tak, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou od 6.10.2005
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, od 18.6.2012 má PSVZČ 55 % a od
24.9.2013 75 %. Zostatok na účte navrhovateľky, ktorý bol vedený v Poštovej banke predstavoval ku dňu
26.3.2011 čiastku 445,25 Eur. Navrhovateľka poberala v roku 2010 dôchodkovú dávku vo výške 191,60
Eur mesačne a v roku 2011 vo výške 195,10 Eur mesačne. Využitie práva podať návrh na vyporiadanie
BSM súdom nemožno vyhodnotiť ako účelové.
Na pojednávaniach konaných dňa 9.3.2015 a 27.4.2015 (navrhovateľka toho času počas vykonávania
pojednávaní zastúpená advokátom JUDr. Mariánom Kuckom - pozn. súdu) sa sporové strany pridržiavali
svojich písomne podaných vyjadrení a skutkovo a právne argumentovali.
Súd vychádzal zo spoločných tvrdení účastníkov a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a
odporcu a listinnými dôkazmi.Na pojednávaní konanom dňa 9.3.2015 osobne vypovedala navrhovateľka tak, že je pravda, že byt
predali, ale to sa urobilo pre jej zhoršený zdravotný stav. Ona si nemohla kúpiť nehnuteľnosť, bývala
v nájme, navyše keď sa jej zhoršil zdravotný stav, musela zostať doma a prišla o zárobok. Ona keď
sa dozvedela, že si odporca kúpil byt, chcela, aby polovicu prepísal dcére, ale on s tým nesúhlasil. Na
otázky odpovedá, že je pravdou, že pôvodne za trvania manželstva mali byt, tento predali za trvania
manželstva a o tie peniaze, ktoré za tento byt utŕžili, sa rozdelili. Pamätá si, že keď predali pôvodný byt č.
19, bolo to za 70.000 Eur, z toho každý z nich mal zrážku 1.000 Eur realitnej kancelárii, dostali v realitnej
kancelárii 260 Eur alebo 270 Eur na ruku, to si už presne nepamätá a keď sa s týmito peniazmi rozdelili,
každému z nich zostalo vyše 33.000 Eur. Keď si odporca kúpil ďalší byt č. 16, použil tie peniaze, ale
okrem toho mal asi 3.000 Eur na účte a jej peniaze nedával. Ona nemá svoje peniaze z tohto rozdelenia
približne 33.000 Eur, lebo bývala v podnájme, mala invalidný dôchodok 191 Eur, mala mesačné výdavky
350 Eur a nepracovala zo zdravotných dôvodov. O dôchodkovom pripoistení odporcu a o účte odporcu
vie to, že keď sa ho na to opýtala, on jej odpovedal, nech si ich aj ona zariadi, ale ona nemala z čoho.
Dodatočne k osobnej výpovedi odporcu sa navrhovateľka vyjadrila, že čo sa týka hospodárenia, tak on
jej nedával peniaze ani výplatné pásky. Osobitne na pojednávaní konanom dňa 27.4.2015 navrhovateľka
vyhlásila, že peniaze, ktoré ona má na svojom účte v Poštovej banke (prílohová obálka č.l. 42 spisu -
pozn. súdu) má z dedičstva, veď mala príjem na úrovni životného minima.
Na pojednávaní konanom dňa 9.3.2015 osobne vypovedal odporca tak, že navrhovateľka pri
hospodárení míňala všetky peniaze, ktoré mala. S navrhovaným vyporiadaním v rozsahu hnuteľných
vecí súhlasí. Označené hnuteľné veci sú účastníkom známe a ako rozumní ľudia sú v tomto vyporiadaní.
Účet v Slovenskej sporiteľni, ktorý mal v čase rozvodu manželstva, mu zostal, sám mohol na ňom
disponovať a bol to iba jeho účet. Vo výške zostatku na tomto účte sa pridržiava písomného vyjadrenia,
pamätá si aj iné sumy, ktoré z tohto účtu boli minuté, ale nevie, ku ktorému času. On si na tento účet
prispieval sumou 300 Sk, na to dôchodkové poistenie si neprispieval inými spôsobmi, než predloženými
dohodami o zrážkach zo mzdy.
Zo zhodných častí skutkových tvrdení sporových strán súd zistil, že do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov patria chladnička, práčka, rohová sedačka, gauč, nábytková stena a televízor plazmový podľa
výrokovej časti tohto rozsudku.
Z listinných dôkazov súd zistil:
Navrhovateľ s odporkyňou sú bývalými manželmi, manželstvo bolo uzatvorené dňa 8.6.1974 a
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 8C/106/2010 zo dňa 20.10.2010 právoplatným dňom
26.3.2011 (v konaní začatom 17.5.2010 - pozn. súdu). Podľa odôvodnenia rozsudku deti pochádzajúce
z manželstva C., nar. XX.X.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, boli v čase rozvodu manželstva plnoleté. Bol
zistený dlhodobý rozvrat v manželstve minimálne od r. 2003, opustenie spoločnej domácnosti odporcom
boloužibanáslednýmprejavomvzniknutéhorozvratu,konfliktysatýkalinajmähospodáreniavspoločnej
domácnosti.
Účastníci za trvania manželstva kúpnou zmluvou zo dňa 31.8.2010 (č.l. 6 - 7 spisu) zapísanou pod
V XXXX/XX odpredali spoločný byt účastníkov č. XX vo vchode č. X. obytného domu, súp. č. XXXX
nachádzajúcom sa na parc. č. XXXX vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, za kúpnu cenu 70.000,- Eur. Vklad do katastra nehnuteľností
bol povolený pod V XXXX/XX dňa 7.6.2010.
Odporca kúpnou zmluvou zo dňa 10.9.2010 (č.l. 26 - 27 spisu) zakúpil byt č. 16 v obytnom dome súp.
č. XXXX, nachádzajúci sa na pozemku parc. č. XXXX k.ú. Žilina, vrátane spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve obytného domu súp. č. XXXX a
spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. č. XXXX pod obytným domom súp. č. XXXX vo veľkosti358/6060774, za kúpnu cenu 32.000,- Eur. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V XXXX/
XX dňa 11.10.2010.
Z výpisu z účtu odporcu v Slovenskej sporiteľni, a.s., (č.l. 28 spisu) súd zistil, že jeho zostatkom ku dňu
31.03.2011 je 641,51 Eur, a to ako výsledok záporných položiek (výber) 0,01 + 2,06 + 0,15 + 20 + 0,15
+ 200 a kladných položiek (vklad) 0,08, z čoho pri opačných matematických operáciách ku dňu rozvodu
manželstva 26.03.2011 vyplýva stav účtu vo výške 863,80 Eur.
Z výsledku súčinnosti s NN Tatry - Sympatia, doplnkovej dôchodcovskej spoločnosti, (č.l. 56 - 63 spisu)
súd zistil, že odporca si zo spoločných príjmov sporil na tento individuálny finančný produkt, a to ku dňu
rozvodu manželstva 26.03.2011 (naposledy s mesačnou úhradou 10.03.2011 - pozn. súdu) v rozsahu
76-tich mesačných príspevkov x 9,96 Eur (medzisúčet 756,96 Eur - pozn. súdu), ako aj v rozsahu 76-
tich mesačných príspevkov x 11,62 Eur (medzisúčet 162,68 Eur - pozn. súdu), spolu vo výške 919,64
Eur. Za účelom pravidelných úhrad doplnkového dôchodkového poistenia mal odporca uzatvorenú
zamestnaneckúzmluvuodoplnkovomdôchodkovompoisteníadohodudozamestnávateľomozrážkach
zo mzdy.
Z dokladov o zdravotnom stave a príjmoch odporkyne (prílohová obálka č.l. 42 spisu) súd zistil, že
navrhovateľka je invalidnou osobou, príjmom odporkyne bol invalidný dôchodok 191,60, resp. 195,10
Eur mesačne. Navyše aj odporkyňa mala peniaze odložené na individuálnom účte v Poštovej banke,
a.s., ale tieto podľa nespochybnenej osobnej výpovede odporkyne pochádzajú z dedičstva.
Podľa § 136 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ)
1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.
Podľa § 143 OZ V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 148 ods. 1 OZ Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 150 OZ Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporkyne primerane podľa skutkových
a právnych dôvodov prednášaných v priebehu tohto konania. Časom, ku ktorému sa vyporiadava BSM
účastníkov konania, je dátum právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva 26.3.2011.V meritórnej otázke vyporiadania hnuteľných vecí podľa výrokovej časti tohto rozsudku sa súd riadil
zhodnými časťami návrhov účastníkov a tieto vyporiadal ako veci účastníkom známe, tak, že osobitne
z ich vyporiadania nevyplýva právo na vyrovnanie majetkového podielu v peniazoch.
Na vyrovnanie toho, čo sa podľa cit. ust. § 150 OZ zo spoločného majetku vynaložilo na ostatný
majetokodporcu,lebotentomajetokbolfinancovanýzpríjmuodporuzatrvaniamanželstva,súdzaviazal
odporcu voči navrhovateľke vyplatiť (Ad 2 - pozn. súdu) titulom zostatku na individuálnom účte odporcu
v Slovenskej sporiteľni, a.s., vo výške 863,80 Eur, ako aj (Ad 3 - pozn. súdu) titulom zostatku na
individuálnom účte u doplnkovej dôchodcovskej spoločnosti NN Tatry - Sympatia, vo výške 919,64 Eur,
spolu (medzisúčet 1.783,44 : 2) sumu vo výške 891,72 Eur.
Ako súd už čiastočne poznamenal, výslovne na pojednávaní konanom dňa 27.4.2015, konanie o
vyporiadanie BSM je spojené s teoretickou požiadavkou na vyporiadanie celej masy BSM, pričom
za praktickú stránku veci sudca považuje dôkazné bremeno tej sporovej strany, ktorá tvrdí, že
súčasťou vyporiadania má byť určitý konkrétny predmet, aby existenciu takéhoto konkrétneho predmetu
preukázala. Tvrdenie je pritom teoretickou etapou uplatnenia alebo tvrdenia práva, ktorá predchádza
dôkazu. V uvedenom zmysle preto dielčie prednesy účastníkov konania procesne nepredstavujú návrhy
na zmenu návrhu na začatie konania. Osobitne po tvrdení navrhovateľky voči individuálne nasporenej
sumy na účte v Poštovej banke, že táto pochádza z dedičstva, bez iného procesného tvrdenia v konaní,
súd túto sumu do tohto vyporiadania BSM nezaradil.
Súdnepriznalnavrhovateľkenavyrovnanietoho,čosazospoločnéhomajetkumalovynaložiťnaostatný
majetok odporcu viac, lebo už aj zo zhodných častí skutkových tvrdení účastníkov konania z obidvoch
opačných sporových strán bolo možné ustáliť, že čo sa týka (Ad 1 - pozn. súdu) bytu č. 16 v súčasnosti
vo výlučnom vlastníctve odporcu, tento bol obstaraný kúpnou zmluvou zo dňa 10.9.2010 za peniaze,
ktoré obidvaja účastníci utŕžili z predaja kúpnou zmluvou zo dňa 31.8.2010 predchádzajúceho bytu č.
19 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Pritom príznačne títo účastníci si takto utŕžené peniaze
rozdelili a tak sa sami čiastočne vyporiadali. Zároveň k tomuto vyporiadaniu došlo príznačne v časovej
súvislosti s rozvodom manželstva účastníkov, lebo od 17.5.2010 bol na príslušný súd podaný návrh na
rozvod manželstva týchto účastníkov, aj keď manželstvo účastníkov bolo rozvedené až právoplatnosťou
rozsudku dňa 26.3.2011. Právne tak síce zostal zachovaný všeobecný predpoklad, podľa ktorého ide o
vec nadobudnutú odporcom následne stále za trvania manželstva, ktorá nezodpovedá výnimkám podľa
cit. ust. § 143 OZ a teda patrí do BSM, ale je spravodlivé prihliadnuť na tieto špecifiká skutkového
stavu, keď súd rozhoduje o vzájomnom vyporiadaní v menej formálnych právach, a to v odvodených
právach vzájomného vyplatenia peňazí. Príznačne pritom nemalo zmysel prikazovať vlastníctvo k
tomuto bytu odporcovi, lebo z hľadiska dielčieho významu jednotlivých výrokov vyporiadania tento
byt už je zapísaný do výlučného vlastníctva odporcu. Prikázanie niektorému z účastníkov na základe
vecných kritérií by síce podľa názoru súdu bolo právne nevyhnutné, keby naopak hypoteticky vo
výsledku katastrálneho konania tento byt do výlučného vlastníctva odporcu zapísaný nebol, súd však
každopádne považuje za spravodlivé vyporiadať sa s otázkou vzájomného vyrovnania účastníkov v
peniazoch podľa špecifík zisteného skutkového stavu. Vo výsledkoch tohto právneho hodnotenia tak súd
vyhodnotil, že napriek príslušnosti bytu č. 16 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prakticky
pri pokračovaní jeho zápisu do výlučného vlastníctva odporcu, navrhovateľke titulom tohto skutkového
stavu právo na vyplatenie podľa cit. ust. § 150 druhej vety OZ nepatrí, lebo navrhovateľka prevzala druhú
polovicu kúpnej ceny pri súvisiacom predaji bytu č. 19. Na uvedenom podľa názoru súdu nič nemení, že
navrhovateľka je invalidnou osobou, príjmom odporkyne bol invalidný dôchodok 191,60, resp. 195,10
Eur mesačne, lebo s využitím podielu kúpnej ceny pri predaji bytu č. 19 mala svoju sociálnu situáciu
riešiť účelnejšie, obdobne, ako odporca.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, 2, 3 zák. č.99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP) s prihliadnutím na povahu sporu, keď táto
zákonite vedie k určitému vyporiadaniu, ktorému účastníci sporu pred súdnym konaním nepredišli,
preto samotné vyporiadanie nie je spravodlivým dôvodom konštatovania úspechu sporovej strany a
konkrétny obsah vyporiadania je spojený s právnym hodnotením súdu. Navyše špecifický obsah sporuzameraný na rozsah práva navrhovateľky na vyplatenie v peniazoch v súvislosti s nadobudnutím
druhého bytu odporcom svedčí viac o úspechu odporcu, ale tento si náhradu trov konania počas
celého konania (počnúc písomným vyjadrením podaným advokátskou kanceláriou) neuplatnil, na druhú
stranu navrhovateľka si ich uplatnila iba formálne v žalobe pôvodne podanej advokátom, tiež bez ich
následného vyčíslenia. Za týchto okolností súd o trovách konania rozhodol tak, že ich na náhradu nemá
žiaden z účastníkov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Žiline, v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.