Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. apríl 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/33/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107204485
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Lučivjanská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7107204485.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Lučivjanskou, v právnej veci žalobcu: H. J., nar.

XX.X.XXXX, bytom Š. XXX/X, XXX XX J., právne zastúpený JUDr. Jozefom Olejárom, advokátom
so sídlom Mnoheľova 839/10, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Slovenská republika - Slovenská
správa ciest, Miletičova 19, 826 19 Bratislava, IČO: 00 33 28, organizačná zložka, Investičná výstava
a správa ciest, Kasárenské námestie 4, 040 01 Košice, o zaplatenie 21.075,85 EUR (634.931 Sk) s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti zaplatenia 11.158,62 EUR z a s t a v u j e .

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 659,40 EUR na účet Okresného súdu Košice
I do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou zo dňa 21.2.2007 sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 634.931,-
Sk a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že je

vlastníkom pozemku - parcelné číslo P.-B. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 852m2 a pozemku - parcelné číslo P.-B. XXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 1157 m2 v Katastrálnom území H., ktoré sú zapísané na Katastrálnom úrade v
Prešove, Správy katastra Poprad na Liste vlastníctva č. XXXX. Pozemky sú v súčasnosti zastavané
stavbami a to parcela č. XXXX/XX je zastavaná štátnou cestou O. a parcela č. XXXX/XX je je zastavaná
štátnou cestou O.. Pozemky sú v súčasnosti využívané Slovenskou správou ciest. Slovenská správa
ciesttietopozemkydoposiaľneodkúpilaazaichužívanieneplatínájom.Zaslalžalovanémuvprílohelistu

zo dňa 20.6.2006, ktorým vyzval žalovaného na zaplatenie nájomného, znalecký posudok č. 25/2006,
vypracovaný znalcom Ing. Petrom Repčákom, v ktorom bola stanovená výška nájmu za pozemky
parcelné číslo P.-B. XXXX/XX a pozemok parcelné číslo P.-B. XXXX/XX v Katastrálnom území H.. Výška
ročného nájmu podľa znaleckého posudku bola stanovená u pozemku parcelné číslo P.-B. XXXX/XX
na sumu 218.112 Sk a u pozemku parcelné číslo P. -B. XXXX/XX sumu 296,192 Sk. Spolu hodnota
ročného nájmu bola stanovená na sumu 514.304 Sk. Zo strany žalovaného tak dochádza na jeho úkor k
bezdôvodnémuobohateniuvzmysle§ 451ods.1Občianskehozákonníka.Vzmysle§456Občianskeho

zákonníka sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Touto
žalobou sa domáha od žalovaného zaplatenia nájomného za obdobie od 1.10.2005 do 31.12.2006, t.j.
sumu 634.931 Sk.Žalovaný podaním zo dňa 7.8.2007 navrhol žalobu zamietnuť a svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca
listom zo dňa 20.6.2006 ho vyzval na majetkoprávne vysporiadanie pozemkov, ktoré sú jeho
vlastníctvom a sú zastavané cestami prvej triedy, a teda je zo zákona majetkovým správcom ( §

3d zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách) v znení neskorších predpisov - cestný
zákon). Navrhoval vysporiadanie uzavretím kúpnej zmluvy a zároveň žiadal nájom za tri roky spätne
od roku 2006 napriek tomu, že pozemky podľa výpisu z listu vlastníctva nadobudol na základe
kúpnej zmluvy v roku 2005. K cene za vysporiadanie predložil znalecký posudok. Podľa predloženého
znaleckého posudku všeobecná hodnota pozemkov predstavovala 4.796.490 Sk, t.j. 2.387,50 Sk za

m2 a hodnota nájmu predstavovala 256 Sk za m2 za rok, t.j. 514.304 Sk ročne za celú výmeru. Ide
o pozemky, zastavané v minulosti štátnymi cestami, ktoré neboli majetkovoprávne vysporiadané. Tieto
pozemky majetkovoprávne vysporadúva formou uzatvárania kúpnych zmlúv podľa finančných možnosti,
keďže je rozpočtová organizácia a finančné prostriedky sú prideľované ročne zo štátneho rozpočtu.
Porovnávajúc iné znalecké posudky a kúpne zmluvy, vyhotovené pre rovnaký účel, t.j. majetkovoprávne
vysporiadanie pozemkov už v minulosti zastavaných cestami, dospel k záveru, že hodnota stanovená

v znaleckom posudku je neúmerne vysoká. V tom zmysle bola žalobcovi podaná odpoveď. Zároveň
vyzval v rámci prieskumu trhu na vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku Slovenskú technickú
univerzitu, Ústav súdneho inžinierstva v Bratislave a Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity
ako nezávislé inštitúcie. Na jeho ponuku, žiaľ do dnešného dňa nereagovali. K spôsobu vyhotovenia
znaleckého posudku má výhrady. Znalec pri vyhotovení znaleckého posudku, o ktorý sa žalobca opiera,

použil na stanovenie všeobecnej hodnoty majetku porovnávaciu metódu transakčným prístupom, pričom
porovnal tri kúpne zmluvy. Predmetom kúpy jednej kúpnej zmluvy bol pozemok, ktorý od fyzických osôb
vykupovala v roku 1999 obchodná spoločnosť pre účely výstavby čerpacej stanice pohonných hmôt, a
to za jednotkovú cenu 3000 Sk/m2 stanovený dohodou s prihliadnutím na znalecký posudok z roku
1999, v ktorom bola stanovená jednotková cena 2250 Sk/m2. Predmetom kúpy ostatných dvoch zmlúv

boli pozemky zastavané cestami I. triedy. Boli to kúpne zmluvy, ktoré s fyzickými osobami v roku 2005
uzavrel žalovaný - Slovenská správa ciest. Jednotková cena
bola 1885,96 Sk/m2 podľa znaleckého posudku s použitím metódy polohovej diferenciácie. Výsledkom
porovnávania týchto troch kúpnych cien bola jednotková cena 2378,50 Sk/m2 v znaleckom posudku,
ktorýpredložilžalobca.Keďžemalpochybnostiosprávnostipostupuznalca,obrátilsanaÚstavsúdneho

inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline listom dňa 31.10.2006 so žiadosťou o stanovisko k postupu
a použitiu metód na stanovenie všeobecnej hodnoty majetku. Dožiadanie okrem iného opieral aj o
znenie § 4 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z, kde je stanovené, že pri stanovení všeobecnej
hodnoty zložky majetku podniku alebo iného majetku sa postupuje podľa príloh č. 1 až 15 tejto vyhlášky,
vždy s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie tejto zložky majetku. V odpovedí zo

dňa 10.11.2006 - v odbornom stanovisku Ústav súdneho inžinierstva potvrdil jeho pochybnosti keď
uvádza „ v danom prípade znalcom vybratá skupina pozemkov nie je z hľadiska ich účelu využitia
( prípadne možného iného účelu využitia) v čase ohodnotenia a časového odstupu medzi realizovanými
prevodmi celkovo 6 rokov najvhodnejšia a z výslednej sumy vychádzajúcej z porovnávania je možné
usúdiť, že tieto zásadné rozdiely medzi jedným z porovnateľných pozemkov a hodnoteným pozemkom

neboli dostatočne zohľadnené. Vo Vami uvedenom prípade ( hodnotenie pozemku zastavaného
cestným telesom) považujeme za najvhodnejší výber porovnateľných pozemkov, pozemky zastavané
telesom cestnej komunikácie v rovnakom sídelnom útvare. Tým by bola dostatočne zabezpečená aj
objektívnosť takto stanovenej všeobecnej trhovej hodnoty daného pozemku“. Ako správca cesty,
ktorou je zastavaný pozemok žalobcu súhlasí s trvalým majetkovoprávnym vysporiadaním zastavaných

pozemkov v nevyhnutnom rozsahu uzavretím kúpnej zmluvy, ale za cenu porovnateľnú s cenami za
pozemky zastavané cestnou komunikáciou v rovnakom alebo porovnateľnom sídelnom útvare. Podľa
zriaďovacejlistinyjerozpočtovouorganizáciou,ktorájesvojimipríjmamiavýdavkaminapojenánaštátny
rozpočet. Môže uzatvárať kúpne zmluvy len do rozsahu, v akom mu boli pridelené finančné prostriedky.
Finančné prostriedky sú prideľované na kalendárny rok, preto musí výdavky na každý rok dopredu

plánovať. Nesúhlasí so zaplatením nájomného. Medzi žalobcom a ním nebola nikdy uzavretá nájomná
zmluva.Vdanomprípadeideotrvalýzáberpozemkov,tedachýbahlavnýatribútprenájom,atodočasné
užívanie. Ako správca cesty I. triedy v zmysle cestného zákona pozemok neužíva, ani nepoberá z
užívaniaúžitky,akoužívaniedefinuje Občianskyzákonník.PozemokjeužívanýakosúčasťcestyI.triedy
anemôžebyťvyužívanýnainéúčely,lenakocesta.Zákonč. 135/1961Zb.opozemnýchkomunikáciách

( cestný zákon), ktorý je oproti Občianskemu zákonníku špeciálnym zákonom v § 6 ods. 1 uvádza,
kto je užívateľ pozemných komunikácií. Podľa tohto zákona „Premávku na pozemných komunikáciách
upravujú osobitné predpisy; v ich medziach smie každý užívateľ diaľnice, cesty a miestne komunikácie
obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené ( všeobecné užívanie)”. Teda je síce správcom, ale nieužívateľom. Platením nájmu by mal mať právo prislúchajúce nájomcovi, napr. možnosť ukončiť nájom.
Keďže však ide o pozemok trvale zastavaný líniovou stavbou - cestou, je taká možnosť vylúčená.
Žalobca uplatňuje voči nemu plnenie titulom bezdôvodného obohatenia, s čím takisto nesúhlasí. Tým,

že komunikácia je vybudovaná na cudzom majetkoprávne nevysporiadanom pozemku, nie sú naplnené
znaky bezdôvodného obohatenia, ako ich definuje Občiansky zákonník v § 451 a nasl. Podľa § 451
Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je získanie majetkového prospechu plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol
alebo majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalovaný pri

zabezpečovaní správy a údržby komunikácie nezískava a ani v minulosti nezískal žiaden majetkový
prospech ani titulom bezdôvodného obohatenia, ani inak. Naopak on ako správca komunikácie znáša
náklady spojené so správou a údržbou ciest. Záväzky zo stavby na cudzom pozemku upravujú iné
ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo však žalobca nevyužil. Navrhol, aby súd nariadil na stanovenie
všeobecnej hodnoty majetku znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva a vypracovaním
poveril nezávislú znaleckú organizáciu - Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.

Podaním zo dňa 4.4.2008 žalovaný žiadal súd, aby znalec pri vypracovaní kontrolného znaleckého
posudku zodpovedal na otázky či znalec Ing. Peter Repčák postupoval správne, keď v znaleckom
posudku č. 25/2006 neprihliadal na ust. § 4 ods. 3 vyhl. č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku, ktorý hovorí: „pri stanovení všeobecnej hodnoty zložky majetku podniku alebo iného

majetku sa postupuje podľa príloh 1 až 15 tejto vyhlášky vždy s prihliadnutím na osobitosti a technicko-
ekonomické určenie tejto zložky majetku;“, posúdil vhodnosť znalcom vybranej skupiny porovnateľných
pozemkov s oceňovaným pozemkom z hľadiska ich využitia, prípadne možného iného využitia a tiež
časového odstupu medzi realizovanými prevodmi, teda či znalec postupoval správne, ak pre účel
použitia porovnávacej metódy transakčným prístupom použil porovnávanie s tými kúpnymi zmluvami,

ktoré sú súčasťou znaleckého posudku, teda z ktorých jedná kúpna zmluva bola z roku 1999 a
pozemok bol vykupovaný pre účel výstavby čerpacej stanice pohonných hmôt; tiež, či pre účel použitia
porovnávacej metódy transakčným prístupom je možné použiť porovnávanie s kúpnymi zmluvami, kde
predmetom kúpy bol pozemok, ktorý nebol v čase jeho prevodu zastávaný žiadnou stavbou, teda išlo o
pozemok, ktorého využitie bolo v intenciách príslušnej územnoplánovacej dokumentácie mesta Poprad

bez obmedzenia, či na stanovenie všeobecnej hodnoty oceňovaného pozemku má alebo nemá vplyv
skutočnosť, že ide o pozemok už v minulosti zastavaný verejnou komunikáciou, a teda možnosti využitia
boli a sú krajne obmedzené, a či znalec postupoval správne, ak pri stanovení návratnosti investície
- pre určenie všeobecnej hodnoty nájmu ( strana 7 ZP č. 25/2006) - neprihliadal na to, že stavba na
oceňovanom pozemku patrí medzi verejné komunikácie bez aktívneho ekonomického výnosu, či znalec

postupoval správne pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku porovnávaním.

Žalobca podaním zo dňa 14.4.2008 k navrhovanému znaleckému dokazovaniu podal vyjadrenie,
v ktorom uviedol, že žalovaný predložil v konaní stanovisko Žilinskej univerzity - Ústavu súdneho
inžinierstva zo dňa 10.11.2006, v ktorom Ústav súdneho inžinierstva posúdil správnosť postupu

znalca pri použití podkladov pri stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov porovnávacou metódou. Z
predloženého stanoviska vyplýva, že Ústav v danej veci sa danou problematikou zaoberal a vyslovil
svoj názor a to pred podaním znaleckého posudku na základe žiadosti žalovaného. Podľa § 11 ods.
1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch znalec je vylúčený, ak možno
mať pre jeho pomer k veci, k zadávateľovi alebo inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť o jeho

nezaujatosti. Ak Ústav podal stanovisko pred podaním znaleckého posudku, ak sú vážne pochybnosti
o jeho nezaujatosti. Po oboznámení sa s týmto stanoviskom, keď sú tu vážne pochybnosti o jeho
nezaujatosti nesúhlasí, aby bol znalecký posudok vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline
a navrhuje, aby na určenie nájmu a hodnoty pozemku bol súdom ustanovený iný nezávislý znalec.
K navrhovanému znaleckému dokazovaniu znalcom navrhuje, aby znalcom bolo vzaté do úvahy, že

terajší charakter pozemku vznikol po nesprávnom zásahu bez súhlasu vlastníka, že pozemok nebol
pôvodne zastavaný, mal iný charakter a z pohľadu dnešného mimoriadne zvýšeného záujmu o pozemky
v Poprade, najmä v danej lokalite, na občiansku i bytovú zástavbu, vznikla vlastníkovi ujma. Bez zásahu
z titulu výstavby cesty, ktorá nebola nikdy majetkoprávne vysporiadaná, by sa jednalo o veľmi lukratívny
pozemok v intraviláne s vysokou cenou, nakoľko ide o pozemok cca 300 m od centra mesta. Na

porovnanie ceny nemôže slúžiť kúpna zmluva, ktorou kúpil predmetný pozemok, nakoľko tento bol
kupovaný na základe osobných vzťahov a takéto zmluvy sa musia z porovnania vylúčiť. Zisťoval, za aké
ceny sa predávali pozemky v meste H.. Navrhol, aby znalec pri vypracovaní znaleckého posudku sa
zaoberal aj skutočnosťou, za aké ceny sa predávajú v súčasnosti pozemky v meste H. a za tým účelomzaslal súdu kúpnu zmluvu registrovanú pod č. R. XXXX/XXXX, podľa ktorej žalovaný Slovenská správa
ciestkúpilapozemky vk.ú.H.po1885,96Sk/m2,ktorátvoríajprílohukznaleckémuposudkuč.25/2006,
kúpnu zmluvu registrovanú pod č. R. XXXX/XXXX, podľa ktorej žalovaný Slovenská správa ciest kúpila

pozemky v k. ú. H. po 1998,38 Sk/m2 , ktorá tvorí aj prílohu k znaleckému posudku č. 25/2006, kúpnu
zmluvu registrovanú pod č. R. XXXX/XX, podľa ktorej spoločnosť ESSO Slovensko, spol. s.r.o. kúpila
pozemok v k.ú. H. za kúpnu cenu vo výške 3000 Sk/m2, ktorá tvorí aj prílohu k znaleckému posudku
č. 25/2006, kúpnu zmluvu registrovanú pod č. R. XXX/XXXX, podľa ktorej spoločnosť B.M. Košice spol.
s.r.o. kúpila pozemky v k.ú. H. po 2510 Sk/m2, kúpnu zmluvu registrovanú pod č. R. XXXX/XXXX, podľa

ktorej spoločnosť LIDL, Slovenská republika, v.o.s. kúpila pozemky v k.ú. H. po 2000 Sk/m2, kúpnu
zmluvu registrovanú pod č. R. XXXX/XXXX, podľa ktorej samotný žalovaný Slovenská správa ciest
kúpila pozemky v k.ú. H. po 1949 Sk/m2, kúpnu zmluvu zo dňa 24.3.2004, podľa ktorej spoločnosť
ZIPP BRATISLAVA spol. s.r.o. kúpila pozemky v k.ú. H. po 4363 k/m2 .

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného a oboznámil sa so žalobou a listinnými

dôkazmi pripojenými v súdnom spise doloženými účastníkmi konania a znaleckým posudkom,
vypracovaním ktorého poveril Ing. Jána Plavca z odboru stavebníctvo, odvetvia pozemné stavby,
projektovanie v stavebníctve, odhad hodnoty nehnuteľnosti a zistil tento skutkový stav:

Z priložených kúpnych zmlúv žalobcom zo dňa 10.8.2005 súd zistil, že žalobca ako kupujúci od

pôvodnej vlastníčky O.. E. A.P., nar. X.X.XXXX, bytom J. K.. XXX/X, J. Ľ. ako predávajúcej kúpil
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Katastrálnom území H., okres H., zapísaných v katastri nehnuteľnosti
vedenom na Katastrálnom úrade v Prešove - Správa katastra Poprad, na liste vlastníctva č. XXXX v
celosti a to - parc. č. P.- L. - orná pôda o výmere 3151m2 a parc. č. P. - L. - orná pôda o výmere 239 m2.
Žalobca sa v súlade s uvedenou kúpnou zmluvou stal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľnosti.

Žalobca ako kupujúci v kúpnej zmluve prehlásil, že predmet kúpy kupuje v stave, v akom sa nachádza
ku dňu podpísania tejto kúpnej zmluvy.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres Poprad, obec Poprad, katastrálne územie Poprad zo dňa
6.6.2006 súd zistil, že na parcelách ako spôsob využívania predmetnej parcely bolo uvedené, že sa

jedná o pozemky, na ktorých sú postavené inžinierske stavby - cestné, miestne a účelové komunikácie
a ich súčastí okrem diaľnic a rýchlostných ciest ( cesty
a miestne komunikácie, mosty, nadjazdy, tunely, pozemné dráhy, chodníky, nekryté parkoviska a iné).

Z predložených kúpnych zmlúv žalobcom číslo XXX/XXXX/XXXX a číslo XXX/XXXX/XXXX, ktoré boli

uzavreté medzi účastníkmi konania súd zistil, že žalovaný od žalobcu kúpil nehnuteľnosti, ktoré boli vo
výlučnom vlastníctve žalobcu v Katastrálnom území Poprad: vedené na A. Č.. XXXX ako parcela č. P.
-B. XXXX/XX v celkovej výmere 76m2 - zastavané plochy a nádvoria za sumu 6.177,28 EUR, ako
parcela č. P.-B. XXXX/XX v celkovej výmere 1157m2 - zastavané plochy a nádvoria za sumu 94.040,96
EUR, ako parcela č. P.-B. XXXX/XX v celkovej výmere 68m2 - zastavané plochy a nádvoria za sumu

5.527,04 EUR, ako parcela č. P.-B. XXXX/XXX v celkovej výmere 16 m2 - zastavané plochy a nádvoria
za sumu 1.300,48 EUR. Žalobca predal žalovanému vyššie špecifikované nehnuteľnosti za kúpnu cenu
107.045,76 EUR.

Podľa čl. III kúpnej zmluvy číslo XXX/XXXX/XXXX kúpna cena predmetu kúpy bola dohodnutá v

zmysle znaleckého posudku č. 34/2008 zo dňa 4.11.2008 vypracovaného Ing. Jozefom Záhradníkom,
Šrobárova 2668/17, 058 01 Poprad v sume 81,28 EUR za m 2 ( 2 448/64 Sk/m2 za
pozemok vo výmere 1317 m2 x 81,28 EUR= 107 045,76 EUR) a túto kúpnu cenu nehnuteľnosti zaplatil
žalovaný žalobcovi do dvoch mesiacov od oznámenia o povolení vkladu do katastra nehnuteľností.

Z kúpnej zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX súd zistil, že žalobca predal žalovanému nehnuteľnosti evidované
v Katastrálnom území Poprad, na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela č. P. - B. XXXX/XX v celkovej
výmere 852m2 - zastavané plochy a nádvoria za kúpnu cenu 69.250,56 EUR, ako parcela č. P.-
B. XXXX/XX v celkovej výmere 21m2 - zastavané plochy a nádvoria za kúpnu cenu 1.706,68 EUR,
pričom podľa čl. III predmetnej zmluvy, kúpna cena predmetu kúpy bola dohodnutá v zmysle znaleckého

posudku č. 34/2008 zo dňa 4.11.2008 vypracovaného Ing. Jozefom Zahradníkom , Šrobárová 2668/17,
058 01 Poprad a to v sume 81,28 EUR/m2 ( 2 448/64 Sk/m2 ) za pozemok vo výmere 873 m2 x 81,28
EUR = 70 957,44 EUR, vlastníkovi v celosti = 70 957,44 EUR ( 2 137 663,80 Sk). Takto stanovenú
kúpnu cenu nehnuteľností zaplatil kupujúci predávajúcemu do 2 mesiacov od oznámenia o povolenívkladu do katastra nehnuteľností Slovenskej správe ciest, Investičnej výstavbe a správe ciest Košice,
Kasárenské nám. 4 , 040 01 Košice.

Na základe uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 14.8.2006 bolo Okresným súdom Košice
I nariadené znalecké dokazovanie ( aj keď súdom prvého stupňa mylne označené ako kontrolné
znalecké dokazovanie, vzhľadom k skutočnosti, že znalecký posudok predložený žalobcom k žalobe
mohol v konaní slúžiť len ako listinný dôkaz) znalcom Ing. Jánom Plavcom z odboru stavebníctvo,
odvetvie Pozemné stavby, projektovanie v stavebníctve, odhad ceny nehnuteľností a jeho úlohou bolo

zodpovedať na otázky či znalec Ing. Peter Repčák postupoval správne, keď v znaleckom posudku č.
25/2006 neprihliadal na § 4 ods. 3 vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku,
ktorý hovorí: „ Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložky majetku podniku alebo iného majetku sa
postupuje podľa príloh 1 až 15 tejto vyhlášky vždy s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické
určenie tejto zložky majetku, aby posúdil vhodnosť znalcom vybranej skupiny porovnateľných pozemkov
s oceňovaným pozemkom z hľadiska ich využitia, prípadne

možného iného využitia a tiež časového odstupu medzi realizovanými prevodmi, a teda či znalec
postupoval správne, ak pre účel použitia porovnávacej metódy transakčným prístupom použil
porovnávanie s tými kúpnymi zmluvami, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku, teda z ktorých jedna
kúpna zmluva bola z roku 1999 a pozemok bol vykupovaný pre účel výstavby čerpacej stanice
pohonných hmôt, aby znalec uviedol tiež, či pre účel použitia porovnávacej metódy transakčným

prístupom je možné použiť porovnávanie s kúpnymi zmluvami, kde predmetom kúpy bol pozemok, ktorý
nebol v čase jeho prevodu zastavaný žiadnou stavbou, teda išlo o pozemok, ktorého využitie bolo v
intenciách príslušnej územnoplánovacej dokumentácie mesta Poprad bez obmedzenia, zodpovedal na
otázku či na stanovenie všeobecnej hodnoty oceňovaného pozemku má alebo nemá vplyv skutočnosť,
že ide o pozemok už v minulosti zastavaný verejnou komunikáciou, a teda možnosti využitia boli a

sú krajné obmedzené, či znalec postupoval správne, ak pri stanovení návratnosti investície - pre
určenie všeobecnej hodnoty nájmu ( strana 7 ZP č. 25/2006) - neprihliadal na to, že stavba na
oceňovanom pozemku patrí medzi verejné komunikácie bez aktívneho ekonomického výnosu, uviedol,
či znalec postupoval správne pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku porovnávaním. Ak znalec vezme
do úvahy, že terajší charakter pozemku vznikol po neoprávnenom zásahu bez súhlasu vlastníka, že

pozemok nebol pôvodne zastavaný, mal iný charakter a z pohľadu dnešného mimoriadne zvýšeného
záujmuopozemkyvPoprade,najmä,vdanejlokalite,naobčianskuibytovúzástavbu,vzniklavlastníkovi
ujma.Bezzásahuztituluvýstavbycesty,ktoránebolanikdymajetkoprávnevysporiadaná,abysajednalo
o veľmi lukratívny pozemok v intraviláne s vysokou cenou, nakoľko ide o pozemok cca 300 m od centra
mesta. Na porovnanie ceny nemôže slúžiť kúpna zmluva, ktorou navrhovateľ kúpil predmetný pozemok,

nakoľko tento bol kupovaný na základe osobných vzťahov a takéto zmluvy sa musia z porovnávania
vylúčiť. V prípade, že znalec dôjde k záveru, že tento znalecký posudok nezodpovedá správnym
postupom podľa vyhlášky 492/2004 Z.z. a je s ňou v rozpore, ukladá sa mu vypracovať nový znalecký
posudok , v ktorom určí všeobecnú hodnotu pozemkov a výšku ročného nájmu z týchto pozemkov.

Znalec Ing. Ján Plavec v znaleckom posudku č. 104/2010 v závere znaleckého posudku uviedol, že
po preštudovaní znaleckého posudku č. 25/2006 vypracovaného Ing. Petrom Repčákom nemožno
povedať, že by spracovateľ znaleckého posudku neprihliadal celkom pri stanovení všeobecnej hodnoty
pozemkov na § 4 ods. 3 vyhlášky. Znalec použil pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku jednak

metódu polohovej diferenciácie a taktiež metódu porovnávaciu. Z hľadiska ekonomických faktorov pri
výpočte nájomného za pozemky použil dobu výpočtu nájomného 15 rokov, čo stanovená vyhláška
umožňuje. Po preštudovaní a konzultáciách na stretnutí znalcov sa prikláňam k dlhšej dobe návratnosti
investície, t. j. nájom na dobu 25 rokov. V danom prípade ide o málo aktívne využitie pozemku, nakoľko
nemá a ani nemal aktívny ekonomický výnos. V časti posúdenia vhodnosti znalcom vybranej skupiny

porovnateľných pozemkov a oceňovaným pozemkom z hľadiska ich využitia, prípadne možného iného
využitia a tiež časového odstupu medzi realizovanými prevodmi, teda či znalec postupoval správne,
ak pre účel použitia porovnávacej metódy transakčným prístupom použil porovnávanie s tými kúpnymi
zmluvami, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku, teda z ktorých jedna kúpna zmluva bola z roku 1999
a pozemok bol vykupovaný pre účel výstavby čerpacej stanice pohonných hmôt; tiež, či pre účel použitia

porovnávacej metódy transakčným prístupom je možné použiť porovnávanie
s kúpnymi zmluvami, kde predmetom kúpy bol pozemok, ktorý nebol v čase jeho prevodu zastavaný
žiadnou stavbou, teda išlo o pozemok, ktorého využitie bolo v intenciách príslušnej územnoplánovacej
dokumentácie mesta H. bez obmedzenia, znalec uviedol, že pri použití kúpnej zmluvy z roku 1999neporušil znalec ustanovenie vyhlášky, avšak časový rozsah je značný, takže možno konštatovať,
že túto zmluvu mohol použiť ale v čase vypracovania znaleckého posudku boli k dispozícií iné kúpne
zmluvy z porovnateľných predajov a hlavne účelu využitia pozemku. Taktiež pri stanovení všeobecnej

hodnoty porovnávacou metódou nezohľadnil účel využitia pozemku, pre ktorý bol použitý, t. j. výstavbu
čerpacej stanice pohonných hmôt. Taktiež je potrebné povedať, že vyššiu objektivitu výpočtu všeobecnej
hodnoty je možné dosiahnuť doplnením ďalších zmlúv alebo iných podkladov s cenami porovnateľných
pozemkov v danej lokalite a príbuznom čase. Objektívnou skutočnosťou je, že s pozemkami, ktoré majú
určenie pre cesty sa na realitnom trhu bežne neobchoduje. Takými poznatkami nedisponujem, hoci sa

realitnou činnosťou zaoberám od roku 1992. Najvhodnejšie, z dôvodu väčšej objektivity je použiť kúpne
zmluvy, pokiaľ sú k dispozícií z danej lokality a príbuzného času. K otázke, či na stanovenie všeobecnej
hodnoty oceňovaného pozemku má alebo nemá vplyv skutočnosť, že ide o pozemok už v minulosti
zastavanýverejnoukomunikáciouatedamožnostivyužitiaboliasúkrajnevymedzenévzávereposudku
uviedol, že pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemkov má vplyv možné využitie pozemku, avšak ďalšie
faktory, na ktoré je potrebné prikladať sú:

a) ekonomické / dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby a pod.
b) polohové / miesto, lokalita, okolitá zástavba

c) konštrukcie a fyzické / druh pozemku, možnosť napojenia na inžinierske siete, rozsah výstavby na
pozemku a možnosť iného využitia pozemku, tvar pozemku a pod./.

Tieto faktory je nutné zohľadniť a taktiež využitie podľa platného územného plánu mesta. K otázke
či znalec postupoval správne, ak pri stanovení návratnosti investície, pre určenie všeobecnej hodnoty
nájmu / str. 7 ZP č. 25/2006 / neprihliadal na to, že stavba na oceňovanom pozemku patrí medzi verejné
komunikácie bez aktívneho ekonomického výnosu uviedol, že obdobie predpokladanej návratnosti

investície je stanovená vzhľadom na spôsob využitia pozemku. Obvyklé obdobie návratnosti je u
ekonomicky štandardne využívaných nehnuteľnosti spravidla stanovené na 15 rokov. V danom prípade
ide o málo aktívne ekonomické využitie, nakoľko pozemok s veľkou pravdepodobnosťou nemal a nemá
aktívny výnos. Z toho dôvodu by malo byť obdobie návratnosti od 20 do 25 rokov, v danom prípade cca
22 rokov. Na otázku súdu či znalec postupoval správne pri pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku

porovnávaním odpovedal znalec, že pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku znalec postupoval v
zmysle platnej vyhlášky MS - SR č. 492/2004 Z.z. platí, že na porovnanie je potrebný súbor aspoň
troch pozemkov, čo znalec v danom prípade splnil. Porovnanie je potrebné vykonať na mernú jednotku /
1 m2 pozemku/, čo znalec splnil, avšak s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných pozemkov a
ohodnocovaného pozemku. Za odlišnosti u pozemkov je možno považovať druh, polohu, stavebnú

pripravenosť pozemkov, typ zástavby, na pozemkoch v čase ohodnotenia, príp. možná využiteľnosť
pozemkov pre iný účel, ako v čase ohodnotenia. Všetky tieto odlišnosti je potrebné zohľadniť pri výpočte
všeobecnej hodnoty hodnoteného pozemku cez koeficienty zohľadňujúcich rozdielnosti porovnávaných
pozemkov a hodnoteného pozemku. Ďalej uviedol, že ak znalec vezme do
úvahy, že terajší charakter pozemku vznikol po neoprávnenom zásahu bez súhlasu vlastníka, že

pozemok nebol pôvodne zastavaný, mal iný charakter a z pohľadu dnešného mimoriadne zvýšeného
záujmu o pozemky v H., najmä v danej lokalite, na občiansku i bytovú zástavbu, vznikla vlastníkovi ujma.
Bez zásahu z titulu výstavby cesty, ktorá nebola nikdy majetkoprávne vysporiadaná, aby sa jednalo o
lukratívny pozemok v intraviláne s vysokou cenou, nakoľko ide o pozemok cca 300 m od centra mesta.
Naporovnaniecenynemôžeslúžiťkúpnazmluva,ktorounavrhovateľkúpilpredmetnýpozemok,nakoľko

tento bol kupovaný na základe osobných vzťahov a takéto zmluvy sa musia z porovnávania vylúčiť. Je
pravdou, že došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckych práv pri výstavbe cestnej komunikácie ale
je potrebné zhodnotiť stav, že sa jedná o dve cestné komunikácie hlavného cestného ťahu Žilina - Košice
a Rožňava - Poprad. Pôvodne boli oba pozemky v nezastavanom území mesta Poprad. V územnom
pláne táto lokalita nebola a ani nie je určená na iný stupeň využitia ako je teraz využívaná. V prípade

zmeny územného plánu by sa jednalo o lukratívne pozemky, nakoľko je pravda, že sa nachádzajú v
blízkosti centra mesta. V znaleckom posudku nebola šťastne vybratá skupina kúpnych zmlúv a hlavne
na komerčné účely. Taktiež nebol zohľadnený úrokový koeficient stanovený NBS/ECB/ vzhľadom k
tomu, že v požadovanom období došlo k vývoju úrokovej sadzby. Doba návratnosti investície uvažovaná
pre daný druh nehnuteľnosti je krátka a vo výpočte budem uvažovať dobu 22 rokov, vzhľadom na

charakter a polohu ohodnocovaných pozemkov. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov
parc. č. XXXX/XX I. XXXX/XX s predpokladanou návratnosťou investície na dobu 22 rokov v období od
1.10.2005 - 31.12.2006 na sumu 9. 917,23 EUR.Žalobca vo svojom podaní zo dňa 4.3.2011 namietal závery znaleckého posudku číslo 104/2010
vypracovaného znalcom Ing. Jánom Plavcom a to tak, že namieta voči nesprávnemu zhodnoteniu
charakteru predmetných pozemkov, t. j. popis aj ohodnotenie pozemkov v znaleckom posudku č.

104/2010 hovoria o pozemkoch pod verejnou komunikáciou bez aktívneho ekonomického výnosu
( str. 7, str. 8, str.23 ZP), z toho dôvodu znalec pri výpočte všeobecnej hodnoty nájmu na
pozemky použil dobu návratnosti investície 22 rokov. Skutočnosť je taká, že väčšina ciest I. triedy je
spoplatnená, čo sa týka aj cesty 1/18 na ohodnocovaných pozemkoch, táto cesta na jeho pozemku teda
prináša v prospech žalovaného aktívny ekonomicky výnos. Cesty I. triedy boli v období vypracovania

znaleckéhoposudkuvroku2010užspoplatnené,znalecmaltútoskutočnosťzohľadniťprivýpočte.Preto
spochybňuje správnosť výpočtu všeobecnej hodnoty nájmu za pozemky kvôli neúmerne vysokej dobe
návratnosti, použitej pri výpočte, ktorá znížila výslednú všeobecnú hodnotu nájmu, hoci znalec mohol
použiť aj kratšiu dobu návratnosti. Podáva námietku voči použitiu kúpnej zmluvy registrovanej pod
č. R. XXXX/XXXX, ktorou nadobudol predmetné pozemky, pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemkov
porovnávacou metódou. Táto kúpna zmluva nie je rovnocenná ostatným použitým kúpnym zmluvám

pri porovnávacej metóde, pretože v prípade ostatných kúpnych zmlúv, ktorých použitie pokladáme za
správne, je na strane kupujúceho konečný užívateľ kupovaných pozemkov, ktorý má z nich ekonomický
výnos ( spoplatnenie ciest). Svoje pozemky nemôže užívať, ani z nich nemá ekonomický výnos. Zároveň
použitím tejto kúpnej zmluvy je celý proces porovnávacej metódy zdehonestovaný neobvykle nízkou
cenou. Znalec mal v priebehu výpočtu túto zmluvu vylúčiť z toho dôvodu. Hoci je obvyklé trhová cena

v tejto lokalite vyššia ( viď ostatné použité kúpne zmluvy), použitím kúpnej zmluvy R. XXXX/XXXX sa
vypočítaná všeobecná hodnota znížila neprimerane oproti obvyklej
trhovej cene. Namieta nepoužitie kúpnych zmlúv registrovaných pod R. XXXX/XXXX a R. XXXX/XXXX,
ktorými žalovaný odkúpil od neho v roku 2009 predmetné pozemky. Tieto zmluvy na tie isté pozemky,
ktoré sú predmetom súdneho sporu hovoria o skutočnej trhovej cene predmetných pozemkov. Cena

bola akceptovaná oboma zmluvnými stranami aj ním, aj žalovaným. Tieto kúpne zmluvy mali byť
bezpodmienečne použité pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemkov porovnávacou metódou. Nie je
nám známe, z akého dôvodu žalovaný neposkytol tieto zmluvy znalcovi. Zmluvami registrovanými pod
R. XXXX/XXXX a R. XXXX/XXXX odkúpil žalovaný aj pozemky parc. č. P.-B. XXXX/XX a parc. č. P.-
B. XXXX/XX ktorých sa tento spor týka, a ktoré sú predmetom znaleckého dokazovania. Žalovaný

akceptoval kúpnu cenu podpísaných kúpnych zmlúv. Z vyššie uvedených dôvodov trvá na tom, aby
znalec doplnil svoj znalecký posudok, kde zohľadní tieto námietky, ako aj kúpne zmluvy registrované
pod R. XXXX/XXXX a R. XXXX/XXXX, ktoré nemal k dispozícií, ktoré v prílohe zasiela.

Znalec k námietkam žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 24.7.2014 uviedol, že doba výpočtu návratnosti

bola pri výpočte nájmu za pozemok stanovená na dobu 22 rokov, čo zodpovedá danému typu pozemku.
Obvykle je doba návratnosti v zmysle metodiky Ústavu súdneho inžinierstva Žilina cca 15 rokov, t. j. u
ekonomicky štandardne využívaných nehnuteľností. V danom prípade ide o malo aktívne ekonomické
využitie pozemku, ktorý pravdepodobne nemal ani v čase vypracovania znaleckého posudku nemá
aktívny ekonomický výnos. V takýchto prípadoch spracovateľ metodiky t.j. Ústav súdneho inžinierstva

Žilina zvyšuje dobu návratnosti investície dokonca až na 25 rokov. Jedná sa o pozemok pod štátnou
cestou č. 1/18 v intraviláne mesta H.. Tento pozemok nebol nikdy v územnom pláne mesta Poprad
určený na iné využitie, ako na výstavbu infraštruktúry. Znalecký posudok bol vypracovaný v roku 2010
a ani diaľničné úseky ako aj cesty I. triedy v intravilánoch obci neboli a nie sú spoplatnené, ako žalobca
nesprávne uvádza. Je na polemiku, či uvedená kúpna zmluva registrovaná pod č. R. XXXX/XXX nemala

byť použitá, keď žalobca tieto pozemky kúpil uvedenou kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi pôvodným
vlastníkomdňa10.8.2005avyššiecitovanýmvkladombolaprevedenánanavrhovateľa.Pričomvkúpnej
zmluve je citované, že predávajúca nadobudla uvedené nehnuteľnosti Osvedčením o dedičstve 24D
370/2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.8.2005, čiže len 5 pred uvedeným predajom pozemkov.
Teda buď predávajúca nevedela o aké pozemky sa jedna alebo potom to bolo takto urobené z iných

dôvodov / nie je mojou povinnosťou to skúmať/. V tejto lokalite bolo takýchto predajov pozemkov viac.
Taktiež v bode IV. kúpnej zmluve stojí, že predávajúca ručí za bezbremennosť a bezospornosť predmetu
kúpy, ktorý je špecifikovaný v čl. I. tejto zmluvy s tým, že na tomto predmete neviaznu žiadne dlhy,
vecné bremená, záložné práva ani iné právne povinnosti. Kupujúci prehlasuje, že predmet kúpy kupuje
v stave, v akom sa nachádza ku dňu podpísania tejto kúpnej zmluvy. Pýtam sa, nevedel kupujúci, že

pozemky sú zastávané cestnou komunikáciou-? Jednoznačne svojim podpisom potvrdzuje, že vedel,
teda táto kúpna zmluva je platná a nie je opodstatnené konštatovanie žalobcu, že táto zmluva nemala
byť použitá. Snažil sa čo najvernejšie stanoviť hodnotu nájmu, ako aj všeobecnú hodnotu pozemku, viď
ďalších päť zmlúv použitých pre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov. Je pravda, že pri vylúčeníuvedenej kúpnej zmluvy by sa všeobecná hodnota mierne zvýšila, avšak ak by aj bola doložená iná
kúpna zmluva s podobnou hodnotou predaja, tak by sa táto hodnota prakticky nemenila. Znalecký
posudok č. 104/2010 bol vypracovaný podľa uznesenia Okresného súdu Košice I, kde boli

posudzované úlohy dané týmto uznesením k vypracovanému znaleckému posudku č. 25/2006
vypracovaného Ing. Petrom Repčákom. Takže keď žalobca vedel o nejakých iných kúpnych zmluvách,
mal ich doložiť do spisu 34C 33/2007 a žiadať, aby boli zohľadnené pri výpočte všeobecnej hodnoty
pozemkov. Toto sa však nestalo a o uvedených kúpnych zmluvách vedených pod vkladom R. XXXX/
XXXX a R. XXXX/XXXX nemal žiadnu vedomosť a do dnes mu neboli predložené. Ak uvedenými

kúpnymi zmluvami žalovaný odkúpil aj pozemky, ktorých sa spor týka, tak nechápe, na čo ďalej uvedený
spor trvá a z akého dôvodu žalobca žiada o doplnenie znaleckého posudku.

Vzhľadom k záverom znaleckého posudku číslo 104/2010 Ing. Jána Plavca zobral žalobca na
pojednávaní dňa 24.4.2015 žalobu v časti zaplatenia sumy 11.158,62 EUR späť a žiadal súd, aby
zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 9.917,23 EUR.

Žalovaný súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby na pojednávaní dňa 24.4.2015.

Podľa ust. § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh
na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je

návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia
návrhu ( ust. § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

V súlade s dispozičným úkonom žalobcu, súhlasom žalovaného súd konanie v časti zaplatenia sumy
11.158,62 EUR zastavil v zmysle ust. § 96 Občianskeho súdneho poriadku.

Predmetom tohto konania je vydanie bezdôvodného obohatenia.

Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľaust.§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostivyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práva a oprávnených záujmov iných a nesmú byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Účastníci konania predkladali do spisu niekoľko rozhodnutí iných súdov v typovo obdobných právnych
prípadoch na podporu svojej právnej argumentácie.

K tomu súd uvádza, že žiaden právny predpis explicitne neukladá všeobecnému súdu povinnosť byť
viazaný akýmkoľvek rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaným v inej veci (teda nad
rámec viazanosti právnym názorom v rámci opravného konania), dokonca ani povinnosť byť viazaný
stanoviskom Najvyššieho súdu, uverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky, a ani rozhodnutiami súdov nižšieho stupňa ako Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky.Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je však zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia princípov
právneho štátu. Dodržiavanie princípov právneho štátu v rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej
republiky je súčasťou práva na súdnu ochranu, zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy, ale aj práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Orgánmi ochrany týchto práv sú Ústavný súd Slovenskej republiky resp. Európsky súd pre ľudské práva.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty
je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach

dala rovnaká odpoveď (napr. rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99), teda to, že
obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované ( II. ÚS 243/05), pretože inak
dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní
jednotyrozhodovania.ĎalejpodľanázoruÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzadiskriminačnýmožno
považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho
nemožno objektívne a rozumne odôvodniť ( IV. ÚS 14/07).

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 36C/135/2011 súd zistil, že na súde sa viedlo
typovo rovnaké konanie, v ktorom o žalobe žalobcu súd rozhodol tak, že žalobu zamietol. V odôvodnení
rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že v danom prípade je nárok žalobcu nedôvodný, nakoľko je
potrebné považovať nárok v rozpore s dobrými mravmi, t.j. s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

a tento rozpor s dobrými mravmi je potrebné vidieť v širších súvislostiach, teda aj v okolnostiach, do
akých došlo k získaniu vlastníctva žalobcom. V čase kúpy nehnuteľnosti bol žalobca podľa názoru súdu
dostatočne oboznámený so stavom nehnuteľnosti v prírode, t.j. bol oboznámený s nehnuteľnosťami,
ktoré kupoval, mal vedomosť o tom, že tieto sú ,trvalé zastávané cestami. Súd mal za to, že v danom
prípade žalobca konal v úmysle získať následne finančné výhody a to, že žalobca kupoval zaťažené

nehnuteľností, svedčí aj nízka cena týchto nehnuteľností, za ktoré ich kupoval a následne ich odpredal
žalovanému za značne vyššiu hodnotu , za ktorú ich kúpil. Žalobca aj napriek stavu, že vedel, že
tieto nehnuteľnosti sú možno povedať zaťažené, ku kúpe týchto nehnuteľnosti pristupoval bez výhrad
a za daného stavu by nebolo spravodlivé poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu spočívajúcu v priznaní
bezdôvodného obohatenia. Zhrnúc vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku poukazujúc na to, že žalovaný nezískal žiadne bezdôvodné obohatenie na úkor
žalobcu, ale naopak, v prípade, ak by bolo žalobe vyhovené, zásada by nebola dodržaná.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 9.4.2014 vydaným pod sp.zn. 11Co/148/2013 potvrdil
rozhodnutie prvostupňového súdu žalobca a okrem iného uviedol, že žalobca sa domáhal vydania

bezdôvodného obohatenia, pričom bolo jeho dôkaznou povinnosťou preukázať, kto a v akej výške
sa na jeho úkor obohatil a taktiež z akého titulu bol majetkový prospech získaný. Žalobca v konaní
preukázal a medzi účastníkmi konania tak nebolo sporné to, že na nehnuteľnostiach sa nachádza cesta
I. triedy, ktorá bola postavená bez predchádzajúceho vyporiadania nehnuteľnosti. Zo strany právneho
predchodcu, u žalovaného tak došlo k zásahu do vlastníckeho práva predchodcov žalobcu bez právneho

dôvodu. Dotknuté nehnuteľnosti neboli od právnych predchodcov žalobcu odkúpené a tieto neboli ani
vyvlastnené v správnom konaní. Napriek tomu došlo k spracovaniu povrchu nehnuteľnosti a k výstavbe
komunikácie. Právny predchodca k žalovanej sa tak dopustil obmedzenia vlastníckeho práva v rozpore
sozákonomanehnuteľnosti,naktorýchzriadilkomunikácie,predvýstavbounevyvlastnilaleboneodkúpil
za náhradu. Skutočnosť, že sa jedná o pozemky, na ktorých sú postavené inžinierske stavby - cestné

a miestne, ako aj účelové komunikácie vyplýva z vypracovaného geometrického plánu, ako aj z listov
vlastníctva dotknutých nehnuteľností. O skutočnosti, že tieto pozemky sú trvalo zabraté a nachádza
sa na nich cesta I. triedy vedel žalobca, túto skutočnosť sám vo svojej výpovedi a tieto skutočnosti
tak, ako to uviedol žalobca kupoval za účelom získania nájomného, prípadne iného plnenia práve z
dôvodu, že na týchto pozemkoch sa nachádzajú cestné komunikácie. Odvolací súd sa tak stotožnil s

odôvodnením súdu prvého stupňa, že nárok na bezdôvodné obohatenie má v danom prípade žalobca,
keďže tieto pozemky odkúpil od predchádzajúcich vlastníkov pozemkov a to kúpnymi zmluvami zo dňa
12.6.2006 a 7.2.2007 a ktoré odkúpil už s existujúcimi komunikáciami s tým, že vydanie bezdôvodného
obohatenia je tak možné žiadať od subjektu, ktoré mu zákon ukladá povinnosť vyplatiť protihodnotu
nehnuteľností a teda v danom prípade pasívne legitimovaný je žalovaný, ktorý neoprávnene užíva

predmetné nehnuteľnosti v období stavu obmedzenia výkonu vlastníckych práv žalobcu k dotknutým
nehnuteľnostiam a tak až do doby ich odkúpenia zo strany žalovaného. V zmysle vypracovaného
znaleckého posudku žalobca taktiež preukázal aj výšku bezdôvodného obohatenia. Z listu vlastníctva
č. XXXX mal odvolací súd za preukázané, že na parcelách č. XXXX/XX, XXXX/XXX, ako spôsobvyužívania predmetnej parcely bolo uvedené, že jedná sa o pozemky, na ktorých sú postavené stavby
- cestné, miestne a účelové komunikácie a ich súčastí okrem diaľnic a rýchlostných ciest ( cesty a
miestne komunikácie, mosty, nadjazdy, tunely, podzemné dráhy, chodníky, nekryté parkoviska a iné).

Krajský súd v predmetnom rozhodnutí odkazoval na ust. § 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní
tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova
na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb, na ust. § 2
Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a

rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a
dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a
právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb a na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že si žalobca v predmetnom konaní uplatňoval

právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako jedného z oprávneného vlastníka. Ide o nárok, ktorého
priznanie by však bolo vo vzťahu k žalobcovi v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi je
potrebné vidieť v širších súvislostiach a teda aj v okolnostiach, za ktorých došlo k získaniu vlastníctva
žalobcom, keďže v čase kúpy nehnuteľností / ?12.6.2006 a 7.2.2007 ”/ bol žalobca dostatočne
oboznámený so stavom nehnuteľností v prírode a s vedomosťou, že tieto sú trvalé zastávané cestami

mal v úmysle získať následne finančne výhody, keďže kupoval zaťažené nehnuteľnosti za nízku cenu
s úmyslom ich odpredaja, čiže žalovanému za značne vyššiu hodnotu, za ktorú ich kúpil, čo aj urobil.
Žalobca tak už pri kúpení nehnuteľností získal určité finančné zadosťučinenie, a preto za daného stavu
by nebolo spravodlivé poskytnúť mu súdnu ochranu spočívajúcu v priznaní bezdôvodného obohatenia,
čo musí konštatovať aj odvolací súd, keďže žalobca kupoval predmetné nehnuteľnosti za nižšiu cenu

s plným vedomím o zaťažení nehnuteľností a bez akýchkoľvek výhrad s úmyslom týchto nehnuteľností
neskôr predať. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodním rozhodnutia súdu
prvého stupňa, ktorý v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatnený nárok žalobcu titulom
bezdôvodnéhoobohateniazamietol,odvolacísúdvodôvodnení rozhodnutiaužneprihliadalnanámietku
premlčania takého nároku v časti, ktorú uplatňoval žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, nakoľko v danom

prípade to už bolo bezpredmetné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie uvedenej veci uznesením vydaným dňa 26.2.2015 na
základe dovolania žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 9.4.2014 sp.zn. 11Co 148/2013
dovolanie žalobcu odmietol.

K vyššie uvedenému súd poznamenáva, ak si žalobca v predmetnom konaní uplatňoval právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia ako jedno z jeho oprávnení, už súdy opakovane skonštatovali a aj
tento súd je toho názoru, že priznanie tohto nároku by bolo vo vzťahu k žalobcovi v rozpore s dobrými
mravmi. Aj v tomto konaní žalobca poznal dobre stav nehnuteľností, ktoré nadobúda do výlučného

vlastníctva a v článku III. kúpnej zmluvy zo dňa 10.8.2005, ktorá sa nachádza na čl. 133 spisu prehlásil,
že predmet kúpy kupuje v stave, v akom sa nachádza ku dňu podpísania kúpnej zmluvy, a zároveň v
kúpnej zmluve predávajúca O.. E. A. prehlásila, že ručí za bezbremennosť a bezspornosť predmetu
kúpy s tým, že na tomto predmete neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená, záložné práva, ani iné právne
povinnosti. Dohodnutá kúpna cena predstavovala sumu 200.000 Sk ( 6.638,78 EUR). Preto

ak žalobca v zmluve prehlásil, že pozná stav nehnuteľností, musel mať vedomosť, že sa na nich
nachádzajú stavby, ktoré neboli predmetom zmluvy. Aj následne konanie žalobcu, ktorým dňa 20.6.2006
(čl.45spisu)vyzvalžalovanéhonamajetkovoprávnevysporiadanienehnuteľností,svedčíožalobcovom
úmysle získať finančné výhody, čo žalovaný preukázal kúpnymi zmluvami č. XXX/XXXX/XXXX a č.
XXX/XXXX/XXXX, na základe ktorých nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam za kúpnu cenu

178.003,20 EUR oproti nadobúdacej cene, za ktorú kúpil žalobca nehnuteľnosti do svojho vlastníctva,
ktorá predstavovala sumu 6.638,78 EUR.

K argumentácii žalobcu o porušení dobrých mravov žalovaným, keď doposiaľ neuplatnil nárok, ktorý
by s konečnou platnosťou vyriešil otázku neoprávnených stavieb na jeho pozemku a jeho právnych

predchodcov, súd konštatuje, že žalovaný v konaní predložil rozhodnutie o prípustnosti stavby vydané
Okresným národným výborom v Poprade odbor
dopravy zo dňa 19.2.1975, z ktorého vyplýva skutočnosť, že Okresný národný výbor, odbor dopravy
v Poprade ako stavebný úrad podľa ust. § 16 zákona č. 135/61 Zb. o pozemných komunikáciách pripoužití zákona č. 87/58 Zb. o stavebnom poriadku a vyhlášky č. 144/69 Zb. Ú.v., ktorou sa vykonáva
zákon o stavebnom poriadku a v súlade so zákonom č. 71/67 Zb. o správnom konaní vydal rozhodnutie
o prípustnosti stavby O. preložka štátna cesta v úseku Poprad - V. Slavkov v km 0, 000 - 8,700 a

stavebníkovi CIÚ Košice povolil uskutočniť uvedenú stavbu podľa schválenej projektovej dokumentácie
a predložil aj rozhodnutie Ministerstva vnútra a životného prostredia Slovenskej socialistickej republiky
vo veci usporiadania cestnej siete v obci Poprad, ktorým preukázal skutočnosť, že tieto pozemky boli
zaradené dňom 1.12.1989 do cestnej siete. Treba prisvedčiť argumentácii žalovaného, že vstúpil už
do existujúcich vzťahov, ktoré boli dôsledkom porušovania práv v socialistickom zriadení, a v tom

čase nebolo možné ani vlastníctvo vysporiadať akýmkoľvek spôsobom vzhľadom na existujúcu právnu
úpravu.

Na pojednávaní dňa 24.4.2015 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že v prípade
ak by súd neposúdil nárok žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia, prichádza do úvahy inštitút
náhrady škody, pričom nekonkretizoval v čom spočíva škoda, a akého protiprávneho konania sa dopustil

žalovaný.

Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby v dôsledku jeho konania
nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí.
Uvedená povinnosť sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov a má formu

generálnej prevencie.
Pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu
spôsobenú takýmto porušením, pričom dôležitá je práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti
a vzniknutou škodou.
V zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Škodousapodľavýkladusúdnejpraxerozumiemajetkováujmapoškodeného,ktorújemožnéobjektívne

vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné.
V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá
spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Skutočnú

škodu však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach, ale aj na škodu, ktorú poškodený
utrpel na iných majetkových hodnotách alebo na zdraví či na živote. Pri určení výšky škody sa vychádza
z ceny veci v čase poškodenia. Ušlým ziskom rozumieme majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch,
ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné
odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod vecí.

Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej
súvislosti (kauzálny nexus) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie
skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej v náleze pod sp. zn. I ÚS 177/08 zo dňa 1. marca 2010,
podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi
konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná.

Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej
povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej
povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum
emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením
právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a

tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí
byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého
tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom
bezpečne preukázaný a bezprostredný.

Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. Môže k nemu dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade
s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniuprávnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných predpisov a iných noriem, ktoré mal žalobca
zachovávať, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, prípadne z porušenia ust. § 415. Pod pojmom škody
treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná

peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a
vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný
(priamy). Nepostačuje, ak tento vzťah je iba sprostredkovaný, t.j. ak následok škody už vzniknutej vyvolá
ďalšiu škodu, ku ktorej však protiprávny úkon škodcu vôbec nesmeroval. Zákon totiž existenciu príčinnej
súvislosti vyžaduje práve a len medzi protiprávnym úkonom a v súvislosti s ním vzniknutou škodou, a

nie medzi udalosťou, ktorá je
už následkom porušenia právnej povinnosti a ďalšou škodou. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v
každom konkrétnom prípade preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zavinenie znamená psychicky
vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Pre vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje
splnenie všetkých 4 zákonných predpokladov súčasne. Ak teda čo len jeden z predpokladov splnený
nie je, zodpovednosť za škodu je vylúčená. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy).

Nepostačuje, ak tento vzťah je iba sprostredkovaný, t.j. ak následok škody už vzniknutej vyvolá ďalšiu
škodu, ku ktorej však protiprávny úkon škodcu vôbec nesmeroval. Zákon totiž existenciu príčinnej
súvislosti vyžaduje práve a len medzi protiprávnym úkonom a v súvislosti s ním vzniknutou škodou, a
nie medzi udalosťou, ktorá je už následkom porušenia právnej povinnosti a ďalšou škodou.

Občianske súdne konanie je konaním dôkazným, čo znamená, že účastníkov v konaní zaťažuje
povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť. Ak
účastník v konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy
alebo ak sa ním navrhnuté dôkazy nevzťahujú na jeho tvrdenia, dostáva sa do procesnej situácie
dôkaznej núdze, kedy súd rozhodne v jeho neprospech vo výsledku - v rozhodnutí vo veci samej - lebo

tvrdená skutočnosť nebola preukázaná.

Predovšetkým žalobca musí uviesť, aká škoda mu vznikla a v akej výške a následne túto skutočnosť
predloženými dôkazmi preukázať. Bez preukázania existencie reálnej škody (v zmysle zmenšenia
majetku ) nemožno nárokom na náhradu škody vyhovieť. Napokon žalobca v žalobe a ani neskôr v

súdnom konaní presne nedefinoval ako žalovaný porušil svoje povinnosti, akú právnu povinnosť porušil,
len skonštatoval že je možné uplatniť nárok žalobcu titulom náhrady škody, ak by nešlo v danom prípade
o bezdôvodné obohatenie.

K námietke žalovaného, že ak žalobca zmenil svoj nárok nie titulom bezdôvodného obohatenia ale

titulomnáhradyškody,ajetozmenaprávnejkvalifikácie,tedazmenažalobyoktorejsúdmusírozhodnúť,
súd uvádza, že opísaním právne významných rozhodujúcich skutočností podľa ust. § 79 Občianskeho
súdneho poriadku žalobca určuje o čom a na akom skutkovom základe má súd rozhodnúť. Zo súhrnu
opísaných rozhodujúcich skutočností, uvedených v žalobe, musí byť zrejmý právny dôvod žaloby, teda
o aký právny vzťah k žalovanému svoj uplatnený nárok opiera. Výslovné uvedenie právneho dôvodu

uplatnenéhonárokuust.§79ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuakonáležitosťžalobyneustanovuje.
Pokiaľ ide o zmenu návrhu, za takýto návrh sa spravidla pokladá prípad, že žalobca požaduje síce
rovnaké plnenie ale odvodzuje ho z iného skutkového základu, prípadne uplatňuje iné plnenie. O zmenu
žaloby tak nejde, ak žalobca na základe tých istých skutočností, mení iba jeho právnu kvalifikáciu.

Na základe uvedených skutočností, citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.Náhrada trov konania priznaných podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa vzťahuje len
na účelne vynaložené trovy konania a súd môže priznať len náhradu tých výdavkov, ktoré boli potrebné
na účelné uplatnenie alebo bránenie práva.

Žalovaný bol v konaní úspešný ( aj v časti zastaveného konania) a preto má právo na náhradu trov
konania. Náhradu trov si však neuplatnil, a preto súd rozhodol tak, že mu ju nepriznal.

Podľa ust. § 148 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti

účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na
oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu
súd priznal. Súd môže uložiť svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnosť,
aby nahradili štátu trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich zavinili.

Podľa ust. § 151 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

V súlade s uvedeným ustanovením § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát, ktorý v priebehu
konania platil nejaké trovy, má právo na ich náhradu voči účastníkovi konania. Rozhodujúci je výsledok
konania. Môže ním byť plný úspech jedného účastníka alebo čiastočný úspech každého účastníka.

V danom prípade žalobca bol neúspešný v konaní, a preto štát má nárok na náhradu trov, ktoré
uhradil vyplatením znalečného v sume 659,40 EUR preddavkovo z finančných prostriedkov štátu, ktoré
je žalobca povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Poučenie : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. ( § 204 ods. 1 O. s. p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnutie vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočnosti ,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

19

34C 33/2007-310

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľné nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 O.s.p. ).