Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. máj 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214200405
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214200405.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci

navrhovateľky: Ž. Y., V. U. XXX, XXX XX X., zast.: JUDr. Roman Jurík, advokát, so sídlom Račianska
62, 831 02 Bratislava 3, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, dňa 15.11.2013, sp.zn.
SR 04350/11, rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, z r u š u j e.

Vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922
761, o d k l a d á do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 331,50 eur a nahradiť
navrhovateľke trovy konania 276,95 eur na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka dňa 17.01.2014 (podané na poštu 16.01.2014) doručila súdu žalobu, ktorou žiadala o

zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava, pod sp. zn. SR
04350/11.

Navrhovateľka uviedla, že rozhodcovská doložka v zmluve už bola vopred naformulovaná v štandardnej
zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská
doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už

musela nezvratne podrobiť a riešiť spor pred rozhodcom, ktorý bol pre ňu nepredvídateľný a má
vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Poukázala na rozsudok
Európskeho súdneho dvora C 40/08 - Asturcom, ďalej na rozsudok Océano Grupo Editorial a Salvat
Editores, spojené prípady C-240/98 až C-244/98 s tým, že predmetnou rozhodcovskou doložkou
došlo reálne k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa. Rovnako navrhuje naplniť ciele smernice, podľa ktorej sa majú štáty postarať o to, aby
spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (čl. 6 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS z

5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Poukázala aj na rozsudok Súdneho
dvora vo veci 14/83 z 10.4.1984 Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen
bod 26. Povinnosti, ktoré jej boli uložené rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu boli priznané v
súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, ktorej sa dovoláva.Rozhodcovský súd ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, čo je dôvodom na zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

Odporca žiadal žalobu zamietnuť. Je toho názoru, že súd by sa v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku nemal zaoberať argumentmi navrhovateľky, ktoré sa obmedzujú na jej snahu preskúmať
vec z hmotnoprávnej stránky, čo je vzhľadom na právnu úpravu vylúčené. Účelom konania o
zrušenie rozhodcovského rozsudku je umožniť ešte v inom konaní ako v konaní o výkon rozhodnutia
súdne preskúmanie toho, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci

rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Poukázal na nález ÚS SR III. US 3358/2010. Odporca so
žalovanou uzatvorili samostatné Rozhodcovské zmluvy, obsiahnuté na samostatných dokumentoch,
teda nejedná sa o navrhovateľkou nesprávne uvádzanú rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská zmluva
je síce neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, avšak predstavuje samostatný dokument, ktorý
je osobitne podpísaný ako navrhovateľkou, tak aj odporcom. Má za to, že navrhovateľka v čase
uzavretia rozhodcovských zmlúv nemala k ich obsahu žiadne výhrady, s týmito sa riadne oboznámila,

ich ustanoveniam porozumela a túto skutočnosť potvrdila vlastnoručným podpisom. Je zrejmé, že
navrhovateľka so žalovaným uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu a z toho dôvodu neprichádza
do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Žalovaný má za to,
že konanie na rozhodcovskom súde je rovnako objektívne, nestranné a spravodlivé ako konanie na
všeobecnom súde. Je presvedčený, že rozhodcovské zmluvy boli uzatvorené platne, v zmysle platných

právnych predpisov v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy a nemožno mať teda žiadne pochybnosti
o ich legitímnosti. Pri žiadnom z rozhodovaní Stáleho rozhodcovského súdu nedošlo k porušeniu
všeobecných záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľov, pričom v tomto prípade ich
aplikácia nebola možná vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka nebola v postavení spotrebiteľa,
nakoľko peňažné prostriedky si mala brať na účel zamestnania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu SR 04350/11, zmluvou o úvere zo dňa 29.01.2010, zmenkou
z 29.01.2010, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, vyjadrením odporcu, vyjadrením
navrhovateľky, výsluchom navrhovateľky a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka v 30-dňovej lehote od doručenia rozsudku, ktorá je daná v ustanovení §41 ods. 1 Zákona
č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, podala predmetný žalobný návrh na zrušenie rozhodcovského
rozsudku na súd. Rozsudok jej bol doručený 17.12.2013, teda lehota na podanie žaloby bola dodržaná.

Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava dňa
15.11.2013 pod sp. zn. SR 04350/11 vydal rozsudok vo veci žalobcu: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava proti žalovanej Žanete Dudekovej, ktorým ju zaviazal zaplatiť Pohotovosti, s.r.o.,
Bratislava sumu 376,- eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy 376,- eur od 10.02.2011
do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 376,- eur od 10.02.2011 do zaplatenia,

trovy rozhodcovského konania vo výške 160,15 eur v mesačných splátkach po 80 eur mesačne.

V rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04350/11, rozhodcovský súd konštatoval, že odporca, (v
tomto konaní navrhovateľka) vystavil dňa 29.01.2010 listinu označenú ako Zmenku, v ktorej bol uvedený
bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne,

údaj o vystaviteľovi Zmenky, miesto splatnosti a ďalšie skutočnosti. Stály rozhodcovský súd mal za to,
že predložená zmenka má povahu zabezpečovacej zmenky, pričom hlavným záväzkom je Zmluva o
úvere, teda hlavný kauzálny právny vzťah, ktorý nie je možné posudzovať podľa ustanovení zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko žalovaná pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásila,
že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom

vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ. Žalovaná v konaní pred rozhodcovským súdom nenamietala zmenkovo
právny vzťah.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len
„Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka ).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku).

Smernica Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 je záväzná pre Slovenskú republiku vstupom do Európskej
únii dňom 1.5.2004. Vnútroštátny súd má povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie
obsiahnutej v zmluve o úvere uzatvorenej s poskytovateľom úveru a spotrebiteľom. Pri nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu
na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, posúdiť nekalú povahu zmluvných

podmienok v zmysle článkov 3 a 4 Smernice 93/13.

Podľa článku 3 ods. 2 tejto Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou a ak súd dospeje k záveru, že podmienka je nekalá v

zmysle Smernice 93/13, táto podmienka podľa článku 6 ods. 1 tejto Smernice nemôže byť záväzná pre
spotrebiteľa za podmienok stanovených vnútroštátnym právom.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi zotrvala na svojich písomných podaniach a uviedla, že predmetná
rozhodcovská zmluva jej bola predložená bez možnosti si ju vopred naštudovať, to bola pripravená

a ona ju iba podpísala. Zmluva nečítala. Peniaze potrebovala na bežný chod domácnosti, určite ich
nepotrebovala na výkon svojho zamestnania tak, ako je to zaškrtnuté v tejto zmluve. Nemala možnosť
zmeniť obsah zmluvy, rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednávala a nemala na výber rozhodnúť sa
o nej inak, preto takto dojednanú rozhodcovskú doložku k zmluve o úvere považuje za neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej doložky. Zmluvná podmienka v
štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do
takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej

vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom (spoločné stanovisko
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010). O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konania na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak

by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

Odporca v článku 14 Všeobecných úverových podmienok uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú zo
zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť a pod., budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom,
b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného

právneho predpisu.

Táto zmluvná podmienka je neprijateľnou podmienkou, a preto je neplatná, lebo spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky vidí
súd aj v geografickom faktore v zmysle judikatúry súdneho dvora C-240/98 - C-244/98. Neprimeraná

vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre
spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Pre spotrebiteľa znamená zvýšené náklady s účasťou na
rozhodcovskom súde vzdialenom 425 km, týmto nadmerne sťažuje spotrebiteľovi možnosť ochrany a
je odradzujúca.Súdny dvor v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 konštatoval existenciu rizika, že spotrebiteľ
nedokáže poukázať na nekalú podmienku a vzniká otázka, prečo by tomu malo byť inak pri

výbere rozhodcovského konania, resp. pri možnosti výberu rozhodcovského konania neinformovaným
spotrebiteľom. Podstata nekalej podmienky podľa súdneho dvora vyžaduje, aby sa neuplatnila a na
to súd prihliada aj bez návrhu (rozsudok C-618/2010 Banco Espaňol, rozsudok C-168/05, rozsudok
C-243/08 Pannon a iné). Nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa opisuje súdny dvor slovami cit.:
„Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej

jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť
sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje
predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady
spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo
ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť
alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje

predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym. Uvedená norma
vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to
preukázateľne.

Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak

zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl.
3 Smernice Rady 93/13 Rady EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Takže
aj v predmetnej veci v celom rozsahu je súdna kontrola prijateľnosti zmluvných podmienok v časti
rozhodcovskej doložky opodstatnená (uznesenie KS v Prešove, sp. zn. 6CoE 66/2012).

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú
podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32
tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,

ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je
súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy. Ak tomuto kritériu
zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa teda slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti

o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ jupoužije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom
rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý
svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm.

c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov
nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa

takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípovsúkromnéhoprávaarbitromvrátaneprincípudobrýchmravovjeplneopodstatnená.Nejdeteda

v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Porovnaj tiež nález ÚS ČR IV.ÚS 174/02, v
ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou
byt rozhodnutím orgánu verejné moci...Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale
pochází od soukromé vlastní moci strán určovat si svuj osud".

Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva
zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne
namieste.

Zákon len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo najmä v § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu
nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu
zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona. Smernica 93/13 odporúčajúcim
spôsobom vypočítava niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky

v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.

Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu, ktorú mu poskytujú
ustanovenia § 52 ods. 4 písm. r/ a nasl. Občianskeho zákonníka, § 3 O.s.p. a tiež smernica

93/13/EHS.
Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku a
v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť

miesta konania.

S poukazom na vyššie uvedené súd zistil porušenia pri postupe rozhodcovského súdu v zmysle § 40
ods. 1 písm. j) a preto zrušil predmetný rozsudok Rozhodcovského súdu pre porušenie práv na
ochranu spotrebiteľa.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka navrhla odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku z
dôvodu, keďže rozhodcovský rozsudok je stále právoplatný a vykonateľný, dospel k záveru, že návrh
na odklad je dôvodný už aj s prihliadnutím na skutočnosť, že návrhu navrhovateľky na zrušenie
rozhodcovského rozsudku bolo vyhovené a preto odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku tak

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku (exekučné konanie 11Er/1130/2014 je v štádiu výzvy
na zaplatenie súdneho poplatku).

Navrhovateľka je oslobodená od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písmena za/ zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis registra trestov a jej návrhu bolo vyhovené, tak súd podľa

§ 2 ods. 2 citovaného zákona zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na zrušenie
rozhodcovského rozsudku v sume 331,50 eur (položka 3 písmeno c/sadzobníka súdnych poplatkov).Pretože navrhovateľka mala v konaní plný úspech, za podmienok podľa ust. § 142 ods.1, O.s.p. jej súd
proti neúspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške súdom zistených preukázane a
účelne vynaložených trov; naopak neúspešný odporca musí prípadné vlastné trovy v plnej výške znášať

sám.

Náhrada trov konania v prospech navrhovateľky pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia a
hotových výdavkov, ktoré boli vyčíslené právnou zástupkyňou navrhovateľky za 3 úkony právnej pomoci
podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písmena a/vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len vyhláška) za 1 úkon právnej služby 1/13
výpočtovéhozákladuzarok2014a2015á61,85eura64,53eur(prevzatiaprípravazastúpenie,podanie
návrhu, účasť na pojednávaní dňa 07.05.2015) spolu 188,23 eur, k tomu paušálna náhrada hotových
výdavkov podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky za 2 úkony právnej pomoci v roku 2014 á 8,04 eur,
1 úkon právnej pomoci v roku 2015 á 8,39 eur spolu 24,47 eur. Náhrada cestovných výdavkov podľa
ustanovenia § 15 a/ citovanej vyhlášky za cestu z Nových Zámkov do Dunajskej Stredy a späť 2 x 59 km,

os.mot.vozidlo Mercedes Benz 203C 200 CDI, spotreba 5,9 l/100 km, náhrada za stratu času v rozsahu
2 hodín - 8,33 eur + 55,92 eur, spolu 276,95 eur.

Pretože navrhovateľka, ktorej súd priznal náhradu trov konania, bola v konaní právne zastúpená,
platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov, a to v celom rozsahu,

je v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.