Rozhodnutie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/212/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108216287
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3108216287.7

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr.
Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľa R. J., bytom Q., U. XX,
štátneho občana SR, proti odporcovi: H. C. C., IČO: 00 206 831, o nájomné a vydanie majetkových
podielov na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 05. novembra 2014,
č. k. 12C/171/2008-292 takto

r o z h o d o l :

Odvolanie navrhovateľa proti výroku, ktorým bol návrh vylúčený na samostatné konanie o d m i e t a .

V zostávajúcej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom vylúčil návrh navrhovateľa pod bodom 3/ - nezaplatená časť
nájomného za užívanie pôdy z celkovej výmery 12.724 m2 za obdobie od roku 1993 do roku 2012
za pôdu patriacu navrhovateľovi a užívanú odporcom na samostatné konanie. V zostávajúcej časti,
t. j. pokiaľ sa navrhovateľ domáhal vypočítania majetkového podielu navrhovateľa a zaplatenia tohto
majetkového podielu so 17,6% ročným úrokom z omeškania za každý rok od 01.06.2005 do zaplatenia
návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním,

že návrh v bode 3/, t. j. pokiaľ žiadal navrhovateľ zaplatiť nezaplatenú časť nájomného za užívanie
pôdy z celkovej výmery 12724 m2 za obdobie od r. 1993 do r. 2012 za pôdu patriacu navrhovateľovi a
užívanúodporcomvylúčilpodľa§112ods.2O.s.p.nasamostatnékonanie,pretoževnávrhusúuvedené
skutočnosti, ktoré sa nehodia na spojenie s návrhom pod bodom 1/ a 2/, ku ktorému sa nachádzajú v
spise dôkazy. V tejto časti návrhu je potrebné, aby navrhovateľ najskôr jednoznačne návrh upresnil a
následne bude potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia skutočnej výmery odporcom

užívanej pôdy navrhovateľa, pričom navrhovateľ uviedol, že v súčasnosti prebieha na tamojšom súde
konanie o určenie jeho vlastníckeho práva k pozemkom s miestnymi názvami R. a v P. - W. a nie je
dosiaľ ukončené.

Pokiaľ ide o návrh v bodoch 1/ a 2/ žalobného návrhu konštatoval, že návrh bol podaný na súd
22.07.2008. Tam navrhovateľ uviedol, že od odporcu dosiaľ neprevzal žiadne podielnické listy. Napriek

ochote odporcu dobrovoľne mu tieto vydať v hodnote 29.668,- Sk t. j. 984,80 eur nebol ochotný prijať
z dôvodu, že požadoval podielnické listy vo vyššej hodnote, a to za užívanie pôdy vo výške 1.167,03
eur, za inventár 2.325,50 eur a k tomu aj zakúpený podielnický list za 331,94 eur. Z transformačného
projektu odporcu zistil, že tento bol schválený 21.11.1992 a v zozname oprávnených osôb, ktorí nie
sú členmi družstva, je pod poradovým číslom XXX uvedené iba priezvisko J. bez krstného mena a
ďalších údajov. V zozname je ešte pod číslom XX uvedená L. J.. Odporca predložil výpočet majetkových

podielov audítora Ing. E. P., v ktorom bol uvedený podiel navrhovateľa vo výške 10.000,- Sk, t. j. 331,94
eur. Podľa evidenčného listu majiteľa pôdy na meno navrhovateľa, odporca vypočítal majetkový podielnavrhovateľa za pôdu vo vlastníctve navrhovateľa, a to parcelu č. XXXX, XXXX, XXXX a XXX/X k. ú.
C. podľa výmery a bonity za 34 rokov vo výške 22.934,- Sk, t. j. 761,27 eur. V zozname na sústredený
inventár a splátky sa nenachádza meno rodičov ani starých rodičov navrhovateľa. Odporca prejavil

ochotu vyplatiť navrhovateľovi podielnické listy za užívanie pôdy za 40 rokov vo výške 29.668,- Sk,
t. j. 984,80 eur, čo však navrhovateľ odmietol. Ďalej konštatoval, že právo na vydanie majetkového
podielu vzniká len pri plnení všetkých podmienok tak, ako sú upravené v ustanovení § 13 ods. 3 Zák.
č. 42/1992 Zb. transformačného zákona, a to jednak, že oprávnená osoba sa nestane účastníkom
právnickej osoby podľa transformačného projektu, ďalej, že v prípade poľnohospodárskeho družstva

je nevykonávanie poľnohospodárskej výroby a treťou podmienkou je schválenie transformačného
projektu. Od splnenia tretej podmienky, t. j. od schválenia transformačného projektu, ak sú zároveň
splnené ostatné podmienky, začne plynúť lehota 7 rokov na vydanie majetkového podielu. Jej uplynutím
sa právo na jeho vydanie mení na nárok, teda vymáhateľné (žalovateľné) právo. Z uvedeného vyplýva,
že ak oprávnená osoba t. j. navrhovateľ splní podmienky stanovené transformačným zákonom, vzniká jej
voči družstvu nárok na vyporiadanie jej majetkového podielu, t. j. pohľadávka voči družstvu. Považoval

za nesporné, že v danom prípade transformačný projekt odporcu bol schválený 21.11.1992, navrhovateľ
písomne požiadal povinnú osobu, t. j. odporcu o vydanie majetkového podielu a dosiaľ mu nebol
vydaný, v dôsledku čoho navrhovateľ podal na súd návrh vo veci samej dňa 27.07.2008. V lehote
7 rokov od schválenia transformačného projektu, t. j. do 21.11.1997 povinná osoba, t. j. odporca
majetkový podiel vo výške vyčíslenej podľa transformačného projektu navrhovateľovi nevydala, a

preto navrhovateľovi začala od nasledujúceho dňa plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie
svojho nároku na súde a skončila dňom 22.11.2000. Navrhovateľ si nárok na vydanie majetkového
podielu podľa transformačného projektu ako aj ním vyčíslenej sumy uplatnil na súde až 27.07.2008,
teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, a preto bolo potrebné návrh zamietnuť, keď konkrétnym
právnym účinkom vznesenej námietky premlčania odporcom je zánik možnosti navrhovateľa domôcť sa

s úspechom na súde premlčaného práva.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zrušenie a povinnosť
odporcu zaplatiť navrhovateľovi 17,6 ročný úrok zo zaplatenia sumy 332 eur od 21.08.1992 do
zaplatenia, vydať navrhovateľovi podielnický list vyčíslený sumou 1.167,03 eur a za inventár vyčíslený

sumou 2.325,50 eur ako aj zaplatiť nezaplatené nájomné za užívanú pôdu od roku 1993 vrátane do roku
2001 spolu 77,28 eur + 9% ročný úrok od roku 1993 do roku 2001 a doplatiť navrhovateľovi nájomné
za užívanú pôdu spolu 17,70 eur + 9% ročný úrok od príslušných rokov a nahradiť trovy konania. Súdu
prvého stupňa vyčítal, že neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, ako účastníkovi
konania mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Spochybniltvrdenieodporcuotom,žeprislúchajúcupohľadávku
odmietol, že ako oprávnená osoba písomne nepožiadal povinnú osobu o vydanie majetkového podielu

a že neuplatnil na súde v trojročnej lehote svoj nárok. Ďalej uviedol, že odporca mu priznáva určitú časť
iba vyplatiť podielnické listy za užívanú menšiu výmeru pôdy ako v skutočnosti užíval bez ohľadu na
tú skutočnosť, že pravidlom je, že podiel sa vypočíta z tej pôdy, ktorá bola v družstve k 15.05.1990,
čo aj súdy akceptovali v iných sporoch. Odporca nepravdivo zavádza a tvrdí pred súdom, že vydanie
podielnických listov, t. j. emisia sa zdržala z dôvodu, že niektorí členovia i nečlenovia družstva ich

žiadali, aby odporca odkúpil ich podielnické listy. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania odporcom,
túto považuje za neopodstatnenú a ako špekulatívny spôsob odporcu zbaviť sa svojej zodpovednosti
podľa príslušných zákonných ustanovení a tak sa bezdôvodne obohatiť. Z doložených príslušných
dokladov jednoznačne vyplýva, že od samého začiatku uplatňoval svoje práva včas u odporcu aj na
súde, k čomu bol aj vyzvaný odporcom na predloženie osobných listov zo dňa 14.03.2005, čo nakoniec

odporca neakceptoval. U odporcu si zakúpil majetkový podiel v hodnote 10.000,- Sk o čom svedčí
potvrdenka z 21.08.1992, na ktorý mu nebol vydaný družstevný podielnický list, následkom čoho sa
odporca bezdôvodne obohatil, a preto navrhuje, aby mu súd priznal zaplatiť 17,6% ročný úrok z tejto
sumy z dôvodu nevydania družstevného podielnického listu za obdobie od zakúpenia majetkového
podielu až do vydania odkúpeného majetkového podielu, poťažme zaplatenia sumy 10.000,- Sk, t. j.

332 eur. Pokiaľ ide o vylúčenie na samostatné konanie návrh týkajúci sa nezaplatenú časť nájomného
považoval toto za neefektívne konanie súdu prvého stupňa a zbytočné prieťahy. Vyjadrenie k odvolaniu
nebolo podané.Pred tým, než odvolací súd pristúpi k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťuje, či
odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, bolo podané tým, kto je na odvolanie oprávnený, či smeruje
protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,čimánáležitostipodľa§205ods.1a2aprípadne

či rozhodnutie napadnuté odvolaním nezaniklo inak.

V tejto súvislosti zistil odvolací súd, že odvolanie navrhovateľa proti výroku, ktorým súd prvého stupňa
jeho návrh týkajúci sa nezaplatenej časti nájomného za užívanie pôdy z celkovej výmery 12.724 m2
za obdobie od roku 1993 do roku 2012 za pôdu patriacu navrhovateľovi a užívanú odporcom vylúčil na

samostatné konanie bolo potrebné odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c/, podľa ktorého odvolací súd
odmietneodvolanie,ktorésmerujeprotirozhodnutiu,protiktorémuniejeodvolanieprípustné.Uznesenie
vydané podľa § 112 ods. 1 týkajúci sa spojenia veci a rovnako aj ods. 2 týkajúci sa vylúčenia veci na
samostatnékonaniesapovažujúzauzneseniatýkajúcesavedeniakonania,protiktorýmniejeodvolanie
prípustné (§ 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.).

V zostávajúcej časti, t. j. pokiaľ bol návrh na začatie konania týkajúci sa majetkových podielov zamietnutý
a rozhodnuté o náhrade trov krajský súd preskúmal v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že
v tomto výroku je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo
výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí vo veci samej možno v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2
O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.

Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa uplatnil

všetky dôvody na odvolanie uvedené v citovanom zákonnom ustanovení.

Ako prvý uvádza dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností). Podľa súdnej praxe je citovaný dôvod na odvolanie opodstatnený v prípade, ak účastník

navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci
samej a súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

Navrhovateľ pritom neuvádza o aké dôkazy - ktoré navrhol súdu prvého stupňa a boli spôsobilé
preukázať významnú skutočnosť sa jedná, keď žiaden takýto dôkaz neoznačuje. Zo zápisnice o

pojednávaní súdu prvého stupňa, ktoré sa konalo 05.11.2014 a na ktorom bol aj vyhlásený napadnutý
rozsudok zároveň vyplýva, že účastníci konania boli poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého
súd je povinný poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť, alebo označiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje
pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti

predložené a označené neskôr súd neprihliada. Po poučení podľa citovaného zákonného ustanovenia
navrhovateľ uviedol, že okrem predložených listín, ktoré sa v spise nachádzajú bolo všetko uvedené,
iné nenavrhuje vykonať. V súčasnosti prebieha súdny spor na Okresnom súde Trenčín ohľadne jeho
vlastníctva k roli pod názvom R., ktoré nie je ukončené a P. - W. a keď tieto súdne spory skončia, doloží
k tomu súdne rozhodnutie. Aj odporca uviedol, že nenavrhuje vykonať žiadne ďalšie dokazovanie, lebo

všetky listiny sa už nachádzajú v spise. Vzhľadom na takéto zistenia konštatuje súd prvého stupňa, že
dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. bol v odvolaní navrhovateľa neopodstatnene.

Navrhovateľ ďalej uvádza, že ako účastníkovi konania mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať
pred súdom, čo sa v prípade naplnenia považuje za dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/

O.s.p. (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa ak sa účastníkovi
konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Za odňatie možnosti konať pred súdom
sa vo všeobecnosti považuje taký postup súdu prvého stupňa, ktorý odňal účastníkovi konania

niektoré z jeho procesných práv, ktoré mu umožňujú riadne uplatňovať svoj nárok pred súdom a v
konaní pokračovať (napr. nepredvolanie účastníka na pojednávanie súdu prvého stupňa, nedoručenie
rozhodnutí, rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v prípade, pokiaľ zákon toto neumožňuje a pod.).
Zo spisu pritom v prejednávanej veci nevyplýva a neuvádza to ani navrhovateľ v odvolaní, v čom malospočívať konanie súdu prvého stupňa, ktorým mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď na
pojednávanie, a to najmä na pojednávanie súdu prvého stupňa, ktoré sa konalo 05.11.2014 boli účastníci
riadne predvolaní, pojednávania sa zúčastnili, predniesli svoje návrhy a vyjadrenia ako aj záverečné

prednesy a bolo im poskytnuté aj poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p.).

Navrhovateľ v odvolaní zároveň uvádza, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, čo je dôvodom na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.. Za inú
vadu sa podľa súdnej praxe považuje také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na

výrok napadnutého rozhodnutia. Ide o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť
pod § 221 ods. 1, ale ich dôsledok sa mohol prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku
súdneho rozhodnutia vo veci samej. Rovnako v súvislosti s uplatnením citovaného dôvodu na odvolanie
navrhovateľ neuvádza v čom mal spočívať postup súdu prvého stupňa, ktorý by bolo možné považovať
za také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia,
pričom z obsahu spisu odvolací súd takýto postup súdu prvého stupňa nezistil a preto aj dôvod na

odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. nepovažuje za opodstatnený.

Navrhovateľ ďalej súdu prvého stupňa vyčíta, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, čo je dôvodom na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Podľa súdnej praxe
sa za nesprávne právne posúdenie veci považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený

skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa vec posudzoval podľa
Zák. č. 42/1992 Zb., a to najmä podľa ustanovenia § 13, ktoré upravuje práva na vydanie majetkového
podielu a následne podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčania.

Odvolací súd v aplikácii citovaných zákonných ustanovení nezistil také pochybenie súdu prvého stupňa,
ktoré by bolo možné považovať za nesprávny výklad alebo aplikáciu týchto ustanovení na zistený
skutkový stav.

Ustanovenie § 13 Zák. č. 42/1992 Zb. stanovuje všeobecné predpoklady týkajúce sa práva na vydanie
majetkového podielu.

Zák. č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov družstva a vyporiadaní majetkových nárokov
družstvách určuje okrem iného spôsob úpravy majetkových vzťahov a vyporiadanie majetkových

nárokov družstva, spôsob prispôsobenia vnútorných právnych pomerov družstva obchodnému
zákonníku a spôsob premeny družstiev na iné podnikateľské formy. Zákon ukladá družstvám, aby
vypočítali majetkové podiely oprávnených osôb a oboznámili s nimi oprávnené osoby a aby týmto
oprávneným osobám, ktoré sa nestanú účastníkom právnickej osoby podľa transformačného projektu,
majetkové podiely vyporiadali v lehotách a za podmienok stanovených v zákone (§ 13 ods. 2, 3 zákona).

Súd prvého stupňa správne a v súlade so zisteným skutkovým stavom konštatuje, že navrhovateľ
ako oprávnená osoba sa nestala účastníkom odporcu podľa transformačného projektu a nie je
podnikateľom v zmysle ods. 2, a preto sa jej môže vydať majetkový podiel vo výške po 7 rokoch
od schválenia transformačného projektu, pokiaľ sa oprávnená osoba po schválení transformačného

projektu nedohodne s družstvom alebo jeho právnym nástupcom inak, teda je potrebné aplikovať
ustanovenie § 13 ods. 3 cit. zákona. Tento nárok sa premlčuje, a to podľa Občianskeho zákonníka,
lebo zák. č. 42/1992 Zb. osobitnú právnu úpravu premlčania neobsahuje. V súvislosti s aplikáciou
Občianskeho zákonníka je rozhodujúci obsah a charakter tohto vzťahu, keďže nejde o obchodnoprávny
vzťah, a preto je potrebné pre posúdenie premlčania aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Z ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Odvolací súd považuje za správne aj riešenie otázku začiatku plynutia premlčacej lehoty súdom prvého
stupňa. Správne ustálil, že ak oprávnená osoba splní podmienky stanovené v § 13 a písomne požiada
povinnú osobu o vydanie majetkového podielu, je povinná osoba majetkový podiel vydať v zákonomstanovenej lehote. Ak povinná osoba v tejto lehote majetkový podiel nevydá, začína oprávnenej osobe
plynúť trojročná premlčacia lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka pre uplatnenie tohto nároku
na súde, keďže po márnom uplynutí tejto lehoty právo na vydanie majetkového podielu mohlo byť po

prvý raz vykonané. Takýto názor zaujal Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/130/2005, ktoré bolo
uverejnené v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu pod č. 18 z roku 2006.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci v súlade so spisom konštatoval, že transformačný projekt
bol schválený 21.11.1992, pričom v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 Zák. č. 42/1992 Zb. mohol sa

navrhovateľovi vydať majetkový podiel v plnej výške po 7 rokoch od schválenia transformačného
projektu, t. j. do 21.11.1997. Správne konštatoval súd prvého stupňa, že navrhovateľovi začala od
nasledujúceho dňa, t. j. od 22.11.1997 plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na
súde, ktorá skončila 22.11.2000, pričom nárok na vydanie majetkového podielu podľa transformačného
projektu, ako aj ním vyčíslenej sumy navrhovateľ uplatnil na súde až 27.07.2008, čo bolo po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty na premlčanie.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci), preto nebol uplatnený opodstatnene, keďže súd prvého stupňa
na daný vzťah správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčania.

Navrhovateľ v odvolaní napokon vyčítal súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo je dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p..

Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa
pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré

z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti,
ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť
aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov z osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

Navrhovateľ v odvolaní vychádzal z odlišných skutkových záverov než prvostupňový súd a robí z
vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa premlčania ním uplatneného nároku.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p..

Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému
súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov
účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že
pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, alebo vieryhodnosti je logický rozpor, alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - 135 O.s.p.. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia
§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. teda možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na

ktoré ho nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu
v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že transformačný projekt odporcu bol
schválený dňa 21.11.1992, čo je v súlade so skutkovými zisteniami. Lehota 7 rokov od schválenia

transformačného projektu na vydanie majetkového podielu vyplýva z ustanovenia § 13 ods. 3 Zák. č.
42/1992 Zb. a uplynula 21.11.1997.

Aplikujúc ustanovenie § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka trojročná lehota na vydanie majetkového
podielu uplynula 22.11.2000.

Dátum, kedy si navrhovateľ ako oprávnená osoba uplatnil na súde svoj nárok na vydanie majetkového
podielu jednoznačne vyplýva z podacej pečiatky Okresného súdu Trenčín, podľa ktorej bol návrh podaný
22.07.2008 a aj podľa dátumu mu v texte návrhu, ktorý uviedol samotný navrhovateľ návrh bol napísaný21.07.2008. Uplatnenie nároku, ktoré má za následok prerušenie premlčacej lehoty pritom predstavuje
uplatnenie nároku na súde alebo inom príslušnom orgáne, nie u povinnej osoby. Súd prvého stupňa
preto správne konštatoval, že bolo potrebné prihliadnuť na námietku premlčania, vznesenú odporcom,

pretože zákonná premlčacia lehota na uplatnenie nároku navrhovateľa skončila dňom 22.11.2000 v
dôsledku čoho návrh podaný 22.07.2008 bol podaný po uplynutí premlčacej lehoty, v dôsledku čoho
bolo potrebné návrh zamietnuť z dôvodu premlčania, súdu prvého stupňa preto v tejto súvislosti nie je
možné vyčítať, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto
nebol opodstatnene uplatnený ani dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p..

Keďže dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 O.s.p. uplatnené navrhovateľom v jeho odvolaní
proti prvostupňovému rozhodnutiu neboli dané, bol rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol
zamietnutý návrh na začatie konania a rozhodnuté o náhrade trov odvolacím súdom potvrdený.

V odvolacom konaní bol tak úspešný odporca, ktorý by mal v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v

spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti
s odvolacím konaním mu trovy nevznikli, a preto mu neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .