Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. apríl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/554/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1292898703
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1292898703.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: A. I., I. I., O.. T..
G. XX, proti odporcovi : T. M., I. J., H., Z. B. Z., K. W. K. E.. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
navrhovateľa A.Á. I., I. I., O.. T.. G. XX, o určenie otcovstva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30. 10. 2013 č.k. 8C 4/1992 - 503, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia výživného z m
e ň u j e tak, že odporca je p o v i n n ý platiť výživné na navrhovateľa od 29. 3. 1991 do
31. 1. 1992 sumou 50 € mesačne, od 1. 4. 1992 do 31. 8. 1997 sumou 30 € mesačne, od 1. 9.
1997 do 31. 8. 2001 sumou 50 € mesačne, od 1. 9. 2001 do 31. 8. 2006 sumou 60 € mesačne,
od 1. 9. 2006 do 31. 8. 2010 sumou 70 € mesačne a od 1. 9. 2010 sumou 100 € mesačne, k rukám
navrhovateľa, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 29. 3. 1991 do 16. 4. 2015 vyčíslené sumou 17.469 € súd

p o v o ľ u j e odporcovi splácať v 5 mesačných splátkach po 3.493,80 € mesačne, spolu s bežným
výživným, pod stratou výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa na určenie výživného z a m i e t a.
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o trovách konania a náhrade trov štátu p
o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Uvedeným ( v poradí tretím ) rozsudkom súd prvého stupňa určil, že odporca T. M., E. X. XX. XXXX,
je otcom A. I., narodeného 29. 3. 1991 z matky A. I., narodenej 9. 4. 1960. Odporcovi ďalej uložil
povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 8,96 € mesačne od 29. 3. 1991 do 30. 6. 1997;
sumou 9,96 € mesačne od 1. 7. 1997 do 30. 6. 1998; sumou 13,44 € mesačne od 1. 7. 1998 do
30. 6. 1999; sumou 14,54 € mesačne od 1. 7. 1999 do 30. 6. 2000; sumou 15,73 € mesačne od
1. 7. 2000 do 30. 6. 2001; sumou 17,13 € mesačne od 1. 7. 2001 do 30. 6. 2002; sumou 17,72
€ mesačne od 1. 7. 2002 do 30. 6. 2003; sumou 19,02 € mesačne od 1. 7. 2003 do 30. 6. 2004;

sumou 20,71 € mesačne od 1. 7. 2004 do 30. 6. 2005; sumou 21,41 € mesačne od 1. 7. 2005 do
30. 6. 2006; sumou 22,60 € mesačne od 1. 7. 2006 do 30. 6. 2007; sumou 23,30 € mesačne od
1. 7. 2007 do 30. 6. 2008; sumou 24,50 € mesačne od 1. 7. 2008 do 30. 6. 2009; sumou 25,36 €
mesačne od 1. 7. 2009 do 30. 6. 2010; sumou 25,38 € mesačne od 1. 7. 2010 do 30. 6. 2011;
sumou 26,00 € mesačne od 1. 7. 2011 do 30. 6. 2012; sumou 26,65 € mesačne od 1. 7. 2012 do
30. 6. 2013; sumou 27,13 € mesačne od 1. 7. 2013.

Celkové výživné za obdobie od 29. 3. 1991 do 30. 10. 2013 vyčíslil súd prvého stupňa sumou vo
výške 4.824,70 € mesačne, ktorú povolil odporcovi splácať v splátkach po 100 € mesačne, vždy do 15-
teho dňa v mesiaci, k rukám navrhovateľa, počnúc právoplatnosťou rozsudku.Odporcu zaviazal povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľa od 31. 10. 2013 sumou 27,13 €
mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci, k rukám navrhovateľa, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
O trovách prvostupňového konania rozhodol súd prvého stupňa tak, že odporcu zaviazal povinnosťou

nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 200 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku; zároveň
ho zaviazal povinnosťou nahradiť trovy štátu na účet prvostupňového súdu vo výške 41,92 €, do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že na základe vyhodnotenia všetkých
vykonaných dôkazov dospel k záveru, že odporca je biologickým otcom navrhovateľa. K uvedenému

záveru dospel najmä s poukazom na výpovede matky navrhovateľa, svedkýň Z. W. Y. ako aj svedka
E.. Podľa presvedčenia súdu prvého stupňa k splodeniu dieťaťa a teda súloži medzi odporcom a
vedľajšou účastníčkou došlo v noci z 30. júna na 1. júla 1990, t.j. v rozhodnom období. Skutočnosť,
že odporca v rozhodnom období bol na Slovensku vyplýva z výpovede svedka A. E., ktorý potvrdil, že
v noci z 30. 6. na 1. júla 1990 odporca bol v Bratislave, pričom svedok ho vozil taxíkom po meste
a rôznych podnikoch, pričom tam bola aj A. I.. Tento svedok si nepamätal, či odporcu viezol ráno do

hotela Fórum samého, alebo spolu s A. I., avšak túto skutočnosť nevylúčil. Skutočnosť, že odporca
bol dňa 30. 6. 1990 ubytovaný v hoteli Fórum nevylúčil ani svedok D.Č. - zamestnanec hotela Fórum v
Bratislave. Záver, že k intímnemu styku v túto noc došlo tak, ako to tvrdí vedľajšia účastníčka, podporujú
aj výpovede svedkýň Z.D. W. Y., z ktorých vyplýva, že odporca mal s A. I. dôverný vzťah. súd prvého
stupňa v tejto súvislosti poukazoval na rozporné výpovede odporcu, ktorý najprv tvrdil, že A.X. I. vôbec

nepozná a v Československu bol naposledy v r. 1989. Právny zástupca odporcu ale potvrdil, že odporca
bol v kritickom čase v júni v r. 1990 v Bratislave, stretol sa s matkou navrhovateľa a strávil s ňou
prevažnú časť noci v baroch a na diskotékach. Odporca vo svojej výpovedi v r. 2003 opätovne tvrdil,
že v Československu bol naposledy v r. 1989 a potom až v r. 1991. V r. 2013 odporca uviedol, že o
tehotenstve A. I. vedel, že dieťa mala mať so ženatých Čechom a na odporcu sa obrátila so žiadosťou

o peniaze pre toto dieťa.
Odporca sa v konaní bránil tým, že v rozhodnom období nemohol byť na Slovensku, nakoľko takýto
záznam nevyplýva ani z jeho pasu; k tejto obrane súd prvého stupňa uviedol, že podľa vyjadrenia
Ministerstva zahraničných vecí SR zo dňa 20. 3. 2009 bol v rozhodnom období medzi Slovenskom
a Talianskom dohodnutý bezvízový styk za účelom turistiky. Odporca tiež v konaní neustále menil svoj

postoj k veci, keď striedavo bol ochotný podstúpiť test DNA a inokedy tento test odmietal. Prvostupňový
súd argumentoval tiež tým, že v konaní nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadny relevantný dôkaz,
ktorým by preukázal, že k súloži medzi ním a matkou navrhovateľa nedošlo.
Súd prvého stupňa zdôraznil, že vychádzal pri rozhodovaní z vyvrátiteľnej domnienky o tom, že odporca
- t.j. muž, ktorý mal s matkou dieťaťa pohlavný styk v rozhodnom období - je biologickým otcom dieťaťa.

Na základe zistených skutočností svedčí odporcovi domnienka otcovstva, ktorá môže byť vyvrátená
dôkazom, ktorý bez akýchkoľvek pochybností vylúči odporcu z otcovstva. Takýmto dôkazom by bola
napr. analýza DNA, ktorú sa ale odporca rozhodol odmietnuť - podľa názoru súdu prvého stupňa bez
relevantného dôvodu. Odporca sa tak zbavil zároveň objektívneho a jednoznačného dôkazu, ktorý by ho
z otcovstva vylúčil. Keďže odporca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by vyvrátil domnienku jeho otcovstva

voči navrhovateľovi, dospel súd prvého stupňa k záveru, že odporca je biologickým otcom navrhovateľa
v zmysle § 54 ods. 2 zák. č. 94/1963 Zb. ( v spojení s § 114 zák.č. 36/2005 Z.z. a § 23 ods. 1 zák.č.
94/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ). Odporca mal v rozhodnom období
súlož s matkou navrhovateľa, pričom jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Keďže s konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené aj konanie o výchove a výžive maloletého

dieťaťa,prvostupňovýsúdnáslednerozhodovalajovyživovacejpovinnostiodporcuvoči navrhovateľovi,
ktorý v priebehu konania nadobudol plnoletosť ( z ktorého dôvodu už potom súd nerozhodoval aj o
výchove navrhovateľa ). Pri určovaní výšky výživného súd prvého stupňa aplikoval ust. zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine, s poukazom na prechodné ustanovenia § 118, podľa ktorého konania vo veciach
výživného podľa tretej časti tohto zákona, o ktorých súd nerozhodol do 1. apríla 2005, sa dokončia

podľa tohto zákona, a síce v zmysle ust. § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 a ods. 5, ako aj § 75 ods.
1, ods. 2, § 76 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z.
Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd ustálil, že majetkové pomery, schopnosti a
možnosti oboch rodičov navrhovateľa a rovnako tak aj odôvodnené potreby navrhovateľa boli a sú
štandardné a priemerné. V konaní nebol zistené a ani tvrdené také potreby navrhovateľa, ktoré by

odôvodňovali priznanie výživného vo zvýšenej výške ( napr. zhoršený zdravotný stav navrhovateľa a
pod. ). Nebolo zistené, že by majetok resp. príjem odporcu presahoval rámec bežného priemeru, t.č. 797
€ dôchodok odporcu. Podobne príjem matky navrhovateľa sa pohybuje vo výške cca 600 € mesačne.
Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 136 O.s.p. a skutočnosť, že výšku nároku navrhovateľa možnozistiť za obdobie od r. 1991 len s nepomernými ťažkosťami ( nakoľko ide o konanie s cudzím prvkom ),
určil výšku výživného voči navrhovateľovi svojou úvahou. Potom za primerané považoval prvostupňový
súd určenie výživného na jeho spodnej hranici, t.j. výživné v minimálnej výške, ktorého sumu určuje ust,

§ 62 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z.z.
V závislosti od sumy životného minima pre ten ktorý rok výška minimálneho výživného ( 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona
o životnom minime ) predstavuje sumu 8,96 € ( r. 1991, r. 1992, r. 1993, r. 1994, r. 1995, r. 1996 ), 9,96
€ ( r. 1997 ), 13,44 € ( r. 1998 ), 14,54 € ( r. 1999 ), 15,73 € ( 2000 ), 17,13 € ( r. 2001 ), 17,72 € ( r.

2002 ), 19,02 € ( r. 2003 ), 19,02 € ( I.polrok 2004 ), 20,71 € ( II.polrok 2004 ), 21,41 € ( r. 2005 ),
22,60 ( r. 2006 ), 23,30 € ( r. 2007 ), 24,50 € ( r. 2008 ), 24,50 € ( I.polrok 2009 ), 25,36 € ( II.polrok
2009 ), 25,38 € ( r. 2010 ), 26,00 € ( r. 2011 ), 26,65 € ( r. 2012 ), 27,13 € ( r. 2013 ). Na základe
uvedených potom súd prvého stupňa určoval výšku výživného odporcu voči navrhovateľovi. Zročné
výživné odporcu vypočítané za celé obdobie od 29. 3. 1991 do 30. 10. 2013 vo výške 4.824,70 € povolil
odporcovi splácať v mesačných splátkach po 100 €.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešného
odporcu zaviazal povinnosťou nahradiť navrhovateľovi trovy konania, a to 200 € titulom zaplateného
preddavku na trovy znaleckého dokazovania.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazal súd prvého stupňa odporcu aj k náhrade sumy 41,92 €, ktoré platil
štát v konaní titulom časti znalečného zo štátnych finančných prostriedkov.

Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ; jeho odvolanie smerovalo proti
výroku o určení výživného, zročného výživného, ako aj o trovách konania. Navrhovateľ vytýkal
prvostupňovému súdu, že jeho rozhodnutie je založené na neúplných skutkových zisteniach a že jeho
rozhodnutie v časti určenia výživného považuje za nepreskúmateľné. Navrhovateľ sa stotožňuje s
rozsudkom prvostupňového súdu o určení otcovstva odporcu, je ale názoru, že súd prvého stupňa

nemal dostatočne zistené majetkové pomery na strane matky navrhovateľa ako aj odporcu. Počas celej
doby konania sporu došlo pritom k výrazným zmenám, pokiaľ ide o schopnosti a možnosti ako na
strane rodičov navrhovateľa, tak aj k zmenám odôvodnených potrieb navrhovateľa od jeho maloletosti
až doposiaľ. Súd prvého stupňa nezohľadňoval vek, rast, stravovacie návyky navrhovateľa, ktoré
prešli vývojom od potrieb malého dieťaťa až po potreby vysokoškoláka, ktorým je v súčasnosti. Matka

navrhovateľa pritom žiadala primerane veku výživné odstupňovať a priznať výživné vo výške 300 €
mesačne odo dňa, kedy navrhovateľ začal študovať na vysokej škole, t.j. od septembra 2010. Rovnako
žiadala dostatočne zistiť príjem odporcu, čo ona nebola schopná. Matka navrhovateľa bola niekoľko
rokov nezamestnaná, jej príjem z pracovného pomeru nedosahuje ani priemernú mzdu v Slovenskej
republike, v súčasnosti činí 612 €, je nižší ako starobný dôchodok odporcu. Ak je odporcov starobný

dôchodok 797 € mesačne, potom jeho priemerný zárobok v období do dosiahnutia dôchodkového veku
musel byť logicky omnoho vyšší. Súd mal požadovať preukázanie odporcovho príjmu od sociálnej
poisťovne, na základe dosahovania príjmov v jednotlivých rokoch, pričom zistenie a preukázanie výšky
príjmu za jednotlivé roky je podkladom pre výpočet dôchodku. Súd prvého stupňa sa ďalej uspokojil s
konštatovaním, že odporcova manželka je invalidná na 100 %, že odporca je vlastníkom bytu na 50 % s

manželkou a že majú vydatú dcéru. Podľa navrhovateľa je zrejmé, že odporca sám disponuje príjmom
vyšším, aký majú matka a syn spolu. Navrhovateľ ďalej argumentoval tým, že v súvislosti s rastom a
vekom dieťaťa súdna prax ustálila, že k podstatným zmenám pomerov dieťaťa dochádza spravidla po
uplynutí doby troch rokov. Túto prax prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní nerešpektoval, nebral
do úvahy, že matka navrhovateľa bola niekoľko rokov bez práce, pričom starostlivosť o dieťa spočívala

výlučne na nej. Súd prvého stupňa odporcu s príjmom ( dôchodkom ) zodpovedajúcim priemernému
príjmu v SR zaviazal platiť na dieťa výživné aké zodpovedá povinnému nezamestnanému rodičovi bez
príjmu. Navrhovateľ označil rozhodnutie prvostupňového súdu v časti o výživnom za nepreskúmateľné,
nakoľko nerešpektuje ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
Odporca ani vedľajšia účastníčka na strane navrhovateľa sa na odvolanie navrhovateľa písomne

nevyjadrili.
Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ( t.j. vo výroku o
určení výživného, o zročnom výživnom, ako aj výroku o trovách konania ), na odvolacom pojednávaní
( § 214 ods. 1 písm.a/ O.s.p. ), na ktorom doplnil dokazovanie vypočutím navrhovateľa, matky ako
vedľajšej účastníčky konania, tiež čítaním listinných dôkazov - potvrdením Univerzity Komenského v

Bratislave, Filozofickej fakulty o dobe štúdia navrhovateľa ( č.l. 581 spisu ), ďalej pracovným hodnotením
matky navrhovateľa a potvrdením o jej príjme ( č.l. 582 až 584 spisu ). Odvolací súd ďalej zopakoval
dokazovanie čítaním zápisnice spísanej dňa 24. 1. 2013 o výsluchu odporcu a potvrdením o výške
penzie odporcu v r. 2011, 2012 ( č.l. 478 až 484 spisu ). Odvolací súd prejednal vec v neprítomnostiodporcu ( § 101 ods. 2 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. ), ktorý svoju neúčasť na odvolacom pojednávaní
neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, keď doručenie predvolania na
odvolacie pojednávanie mal odporca vykázané dňa 20. 2. 2015, kedy podľa poznámky na poštovej

zásielke odmietol túto prevziať. Odvolací súd zistil, že odvolanie navrhovateľa je sčasti opodstatnené.
V tomto štádiu konania bolo predmetom prieskumu odvolacieho súdu už len určenie výživného odporcu
voči navrhovateľovi, ďalej stanovenie výšky zročného výživného a podmienok jeho úhrady, ako aj
rozhodnutie o trovách konania ( tzv. závislý výrok ), keďže výrok o určení otcovstva nebol napadnutý
odvolaním.

Súd prvého stupňa správne na rozhodovanie o výživnom aplikoval ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z
o rodine, hoci konanie samotné začalo ešte počas účinnosti predchádzajúcej právnej normy - zákona
č. 94/1963 Zb. o rodine, a to vzhľadom na prechodné ust. § 118 zákona č. 36/2005 Z.z., podľa ktorého
konania vo veciach výživného podľa tretej časti tohto zákona, o ktorých súd nerozhodol do 1. apríla
2005, sa dokončia podľa tohto zákona.
Nesprávne však súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výške výživného použil ust. § 62 ods. 3 Zák. o

rodine, na použitie ktorého podľa názoru odvolacieho súdu neboli dôvody. Predovšetkým si súd prvého
stupňa do značnej miery odporoval tým, že na jednej strane skonštatoval, že majetkové pomery, ako aj
schopnosti a možnosti rodičov ( a teda aj odporcu ako otca ) vyhodnotil ako štandardné a priemerné, na
druhej strane v rozpore s tým krátil výšku priznaného výživného na 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené dieťa neplnoleté i plnoleté, podľa § 62 ods. 3 Zák. o rod. aplikáciou daného ustanovenia

na prejednávanú právnu vec súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Ustanovenie § 62 ods.
3 Zák. o rod. dopadá na prípady rozdielne od prípadu navrhovateľa.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rod. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rod. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rod. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.
Výživné pre dieťa slúži na uspokojovanie nielen výživy dieťaťa v užšom slova zmysle, ale aj na
pokrytie všetkých odôvodnených hmotných potrieb ( zabezpečenie šatstva, obuvi ) ako aj ďalších potrieb
dôležitých pre zdravý vývoj dieťaťa (vzdelávanie, šport, kultúra, rekreácia), pričom ich miera je rôzna
podľa okolností konkrétneho prípadu a odstupňovaná v závislosti od veku dieťaťa ( t.j. jeho fyzickej a

duševnej vyspelosti ), tiež jeho zdravotného stavu, schopností, spôsobu prípravy na budúce povolanie
a celkové uplatnenie v živote a v spoločnosti.
Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Na stanovenie výšky výživného
v zmysle zákona majú vplyv faktory jednak na strane povinného a jednak na strane oprávneného.
Na strane povinného sú to predovšetkým jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery,

životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a tiež spôsob a výška, akou prispievajú na
výživu oprávneného iné povinné osoby. Na strane dieťaťa je nutné prihliadať na jeho vek, zdravotný
stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, výšku výživného, ktoré je dieťaťu poskytované zo strany
inej osoby ( napr. druhého rodiča ), na schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a počet
vyživovacích povinností iných osôb ( druhého rodiča ). Pokiaľ sú naopak schopnosti a možnosti rodičov

dieťaťa obmedzené, sú odôvodnenými potrebami iba bežné potreby dieťaťa. Vždy však platí zásada, že
životná úroveň dieťaťa musí byť úmerná životnej úrovni rodičov.
Obligatórnym hľadiskom, ktoré súd zohľadňuje pri rozhodovaní o výživnom, je osobný výkon
starostlivosti o dieťa. Miera, v akej je potrebné prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia
vyživovacej povinnosti sa tiež mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Ak dieťa nežije

ani s jedným z rodičov, osobná starostlivosť o dieťa sa vo výške výživného neodzrkadlí. Zároveň platí,
že pri určovaní výšky výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet v tom zmysle, že tomu
rodičovi, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti a má napr. dvojnásobný príjem, sa určí výživné
v dvojnásobnej výške.
V súdenej právnej veci ustálil súd prvého stupňa výživné vo výške 30 % životného minima na

nezaopatrené neplnoleté ako aj plnoleté dieťa. Výšku životného minima upravuje zákon č. 601/2003
Z.z. o životnom minime v spojení s opatrením, ktorým sa každoročne sumy životného minima upravujú.
Zo znenia ust. § 62 ods. 3 Zák. o rod. „každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 %zo sumy životného minima...“ vyplýva, že súd určí minimálne výživné v prípadoch, keď po zhodnotení
potencionality príjmov a zhodnotenia iných výdavkov celková príjmová a majetková situácia povinného
neumožňuje určiť výšku výživného v zmysle štandardných kritérií. Súd prvého stupňa pritom vykonaným

dokazovaním zistil, že odporca mal príjem, hoci nepravidelný, ako remeselník, keď pracoval na zákazky,
ktoré si sám obstarával ( živnostník ), je ženatý, má dve dcéry, t.č. už dospelé. V súčasnosti je dôchodca,
poberá penziu vo výške 797 € ( údaj za roky 2011, 2012 ). Z vykonaného dokazovania tiež nevyplynuli
žiadne prekážky, ktoré by bránili či obmedzovali odporcu počas jeho aktívneho pracovného života vo
výkone jeho pracovnej činnosti ( napr. zhoršený zdravotný stav ). Vzhľadom na uvedené potom určenie

výšky výživného v rozsahu 30 % životného minima neobstojí, na takýto postup súdu neboli splnené
zákonné podmienky.
Ani na strane navrhovateľa neboli zistené také skutočnosti, ktorých dôsledkom by boli zvýšené nároky
na zabezpečenie výživy a výchovy navrhovateľa ako na výživu odkázanej osoby. Odvolací súd zároveň
považoval za potrebné diferencovať výšku výživného, avšak nie v závislosti od zmeny výšky životného
minima, ale predovšetkým v závislosti od veku navrhovateľa, t.j. s prihliadnutím na to, kedy navrhovateľ

nastúpil na povinnú školskú dochádzku - jej prvý a osobitne druhý stupeň, ďalej podľa nástupu na
strednú školu ( gymnázium ) a napokon nástupu na denné vysokoškolské štúdium. Odvolací súd ďalej
osobitne počas prvého roka života navrhovateľa priznal výživné na vtedy maloleté dieťa vo vyššej
sume, keď bral do úvahy notoricky známu skutočnosť, že novorodenec vyžaduje pre svoj zdravý vývoj
obstaranie výbavičky pre dieťa ( kočík, vanička, kojenecké potreby a pod. ).matka bola s vtedy maloletým

navrhovateľom na materskej dovolenke do dosiahnutia troch rokov veku dieťaťa, poberala od štátu
materský príspevok ako aj rodinné prídavky na dieťa ( tie poberá aj v súčasnosti, a to vo výške 21
€ mesačne ). Preto určil výživné po dobu prvého roku veku navrhovateľa sumou 50 € mesačne, po
prvom roku do nástupu na povinnú školskú dochádzku sumou 30 € mesačne ( t.j. v predškolskom veku ).
Výživné následne zvýšil na sumu 50 € mesačne od nástupu na prvý stupeň základnej škole ( t.j. od 1. 9.

1997 ), ďalej na sumu 60 € mesačne od prechodu na druhý stupeň základnej školy ( t.j. od 1. 9. 2001 ).
Nástup na strednú školu ( gymnázium ) si opätovne vyžadoval úpravu výživného, a to na sumu 70 €
mesačne a napokon na sumu 100 € mesačne po začatí vysokoškolského štúdia navrhovateľom dennou
formou od 1. 9. 2010, doposiaľ. Matka okrem navrhovateľa inú vyživovaciu povinnosť nemá, matka
a navrhovateľ žijú v spoločnej domácnosti, matka vlastní dvojizbový byt, v ktorom spolu žijú, tiež po

rodičoch zdedila záhradu v Devínskej Novej Vsi. Iný majetok vyššej hodnoty nevlastní, nemá vážnejšie
zdravotné problémy. Matka dosahovala v období od mája 2013 do decembra 2013 mesačný netto
príjem 533,58 €, kedy bola zamestnaná na Z. Ú. S. X..
Navrhovateľ v súčasnosti naďalej študuje na vysokej škole, odbor archeológia, počas vysokoškolského
štúdia nebol a ani v súčasnosti nie je poberateľom žiadneho štipendia, jeho zdravotný stav bol vždy

dobrý, nebol spojený so žiadnymi zvýšenými výdavkami. Rovnako jeho mimoškolské aktivity a záujmy
boli bežné, primerané veku. Nemá žiadny väčší majetok. Jeho výdavky a životné náklady sú bežné :
strava, šatstvo, obuv, cestovné náklady na dopravu do školy, náklady na školské pomôcky. Vzhľadom
na naďalej trvajúce vysokoškolské štúdium, ktorým sa navrhovateľ pripravuje na výkon svojho povolania
( štúdium by mal navrhovateľ ukončiť v r. 2015 ), je navrhovateľ stále osobou odkázanou výživou na

svojich rodičov.
Určenú výšku výživného, diferencovanú v závislosti od veku navrhovateľa, považoval odvolací súd za
primeranú jednak schopnostiam a možnostiam oboch rodičov navrhovateľa, s prihliadnutím na výkon
osobnej starostlivosti o dieťa zo strany matky a zároveň ju považoval za primeranú aj v tom - ktorom čase
odôvodneným potrebám navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ uplatňoval výživné v sume 300 € mesačne od

nástupu na vysokoškolské štúdium, výživné v takejto výške nezodpovedalo zisteným schopnostiam a
možnostiam odporcu. Odvolací súd preto návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti, nad rámec určeného
výživného, zamietol.
Zročné výživné vyčíslil odvolací súd za obdobie od narodenia navrhovateľa, t.j. 29. 3. 1991 do 16. 4.
2015 ( ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu ) celkovou sumou 17.469 € :

1/ obdobie od 29. 3. 1991 do 31. 3. 1992 ( prvý rok života navrhovateľa ), mesačné výživné 50 € :
3 dni mesiaca marca 1991 : 50 € : 31 dní = 1,60 € x 3 dni = 4,80 € + ( 12 mesiacov x 50 € ) =
604,80 €;
2/ obdobie od 1. 4. 1992 do 31. 8. 1997 ( predškolský vek ), mesačné výživné 30 € :
65 mesiacov x 30 € = 1.950 €;

3/ obdobie od 1. 9. 1997 do 31. 8. 2001 ( prvý stupeň základnej školy ), mesačné výživné 50 € :
48 mesiacov x 50 € = 2.400 €;
4/ obdobie od 1. 9. 2001 do 31. 8. 2006 ( druhý stupeň základnej školy ), mesačné výživné 60 € :
60 mesiacov x 60 € = 3.600 €;5/ obdobie od 1. 9. 2006 do 31. 8. 2010 ( gymnázium ), mesačné výživné 70 € :
48 mesiacov x 70 € = 3.360 €;
6/ obdobie od 1. 9. 2010 do 16. 4. 2015 ( vysokoškolské štúdium ), mesačné výživné 100 € :

16 dní mesiaca apríl 2015 : 100 € : 30 dní = 3,33 € x 16 dní = 54 € + ( 55 mesiacov x 100 € ) =
5.554 €.
Potom zročné výživné úhrnom činí 17.469 € ( 604,80 € + 1.950 € + 2.400 € + 3.600 € + 3.360 € + 5.554
€ ), ktoré odvolací súd povolil odporcovi splácať v 5 mesačných splátkach, t.j. po 3.493,80 € ( 17.469
€ : 5 ), keď vzal zreteľ na dĺžku súdneho konania, ako aj skutočnosť, že odporca mal vedomosť o

prebiehajúcom konaní, a teda mohol počítať s tým, že mu vznikne povinnosť uhradiť výživné ( § 160
ods. 1 O.s.p. ).
Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zmenil podľa
§ 220 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Vo výrokoch o trovách konania a trovách
štátu rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p. ).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 v spojení s § 142 ods.
3 O.s.p.; v odvolacom konaní dosiahol navrhovateľ síce len čiastočný úspech, rozhodnutie o výške

výživného však záviselo od úvahy súdu, preto mu vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho
konania. Navrhovateľovi však v odvolacom konaní trovy nevznikli ( tieto ani neuplatňoval ), preto mu
odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.