Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoPr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113210568
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6113210568.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa I. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. X, XXX XX
J. J., toho času Z., D. XX, XXX XX J. J., proti odporcovi Dopravnému podniku mesta Banská Bystrica,
a. s., Kremnička 53, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 016 411, právne zastúpenému GABE-BB, s. r.
o., Advokátska kancelária so sídlom ul. Prof. Sáru č. 44, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 855 936, o
náhradu škody z pracovného úrazu, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Banská Bystrica č. k. 9Cpr/3/2013-53 zo dňa 25. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdBanskáBystrica(ďalejlen„okresnýsúd“)odvolanímnapadnutýmrozsudkomzodňa25.10.
2013 návrh navrhovateľa zamietol (prvý výrok). Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy
konania vo výške 320,90 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia (druhý výrok).
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že sa navrhovateľ návrhom zo dňa 29. 04. 2013
domáhal zaplatenia náhrady škody spôsobenej mu na zdraví v dôsledku pracovného úrazu u odporcu
(zamestnávateľa) za obdobie od XX. XX. XXXX do 09. 01. 2009, mesačne vo výške 504,55 Eur (15 200,-
Sk), ktorý predstavoval rozdiel medzi jeho nemocenskými dávkami vyplatenými v uvedenom období a
priemernou mesačnou mzdou, ktorú dosahoval u odporcu. Odporca vzniesol námietku premlčania (z

dôvoduuplynutiadvojročnejsubjektívnejlehoty)aďalejnamietal,žeúraznavrhovateľanebolpracovným
úrazom, keďže k nemu došlo v období pracovnej prestávky. Okresný súd uviedol, že ustanovenie §
106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) upravuje subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu u
nárokov nanáhraduškody,ktorázačínaplynúťododňa,keďsapoškodenýdozvieoškodeaotomktoza
ňu zodpovedá. V danom prípade sa navrhovateľ dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá nasledujúcim
dňom po ukončení práceneschopnosti, t. j. 10. 01. 2009. Dvojročná subjektívna lehota pre uplatnenie

tohto nároku mu uplynula dňa 10. 01. 2011, a teda návrh podal na súde po uplynutí tejto lehoty.
O náhrade trov prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa zásady úspešnosti. Odporca bol
v konaní úspešný, a preto mu priznal náhradu trov jeho právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci
(príprava, prevzatie, spísanie vyjadrenia a účasť na pojednávaní), a to za jeden úkon právnej
pomoci vo výške 91,33 Eur, režijný paušál vo výške 7,81 Eur vrátane DPH.

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil, resp. aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu. Odvolanie
odôvodnil tým, že okresný súd rozhodol o inom predmete konania, než aký bol uviedol v návrhu na
začatie konania, pretože sa domáhal, aby úraz ktorý utrpel u odporcu bol „priznaný“ za pracovný úraz.
Vytkol okresnému súdu, že nerozhodol o tomto predmete konania. Poukázal na to, že odporca neuznal
jeho úraz za pracovný úraz, hoci z protokolu Inšpektorátu bezpečnosti práce v Banskej Bystrici (ďalej len

„IBP“) sp. zn. IBB-XX-XX.X/P-JXX-XX/ZPÚXXX/XXXX zo dňa 21. 11. 2008 a jeho dodatku vyplynulo,
že jeho úraz je pracovným úrazom. Uviedol, že bude mať v dôsledku pracovného úrazu celoživotnénásledky (dňa 28. 01. 2014 mu majú vymieňať poškodený kolenný kĺb). Opätovne zdôraznil, že okresný
súd rozhodol jedine o náhrade škody, ktorá nebola predmetom návrhu na začatie konania. Zaoberal sa
len náhradou škody, ktorá „vznikla len pri pojednávaní“. Zároveň vytkol okresnému súdu, že nesprávne

určil uplynutie premlčacej doby, keďže bolo vedené konanie na IBP, a preto nemohla plynúť premlčacia
doba a taktiež z dôvodu, že pri škode na zdraví nie je zákonom stanovená objektívna premlčacia
lehota. Namietalnezaujatosť okresného súdu. Podľa jeho názoru, súd môže o náhrade škody rozhodnúť
až potom, keď rozhodne o „priznaní“ pracovného úrazu. Poukázal na to, že pracovnú zmluvu uzavrel
na dobu určitú a pri uvedenom druhu pracovnej zmluvy skúšobná doba neexistuje s tým, že odporca s

ním ukončil pracovný pomer počas trvania práceneschopnosti.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že predmetom sporu bolo právo na zaplatenie
peňažného plnenia vo výške 1 917,30 Eur (rozdielu medzi poskytnutými nemocenskými dávkami a
priemernou mesačnou mzdou). K poškodeniu zdravia u navrhovateľa došlo v roku 2008 a jeho
práceneschopnosť bola ukončená dňa 09. 01. 2009. Okresný súd správne zistil, že došlo k uplynutiu

subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva navrhovateľa na peňažné
plnenie. Žiadal, aby odvolací rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnil
trovy odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O. s. p.) preskúmal

vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok
okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods.
2 O. s. p.) a to z týchto dôvodov:

Primárnou povinnosťou súdu v občianskom súdnom konaní je postupovať tak, aby bola zaistená

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup
súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu
poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v uvedenom zmysle ide vtedy,

ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.

Odvolací súd je síce rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.), avšak musí ex offo
prihliadať i na vady konania pred súdom prvého stupňa (procesnoprávneho charakteru), ktoré mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Návrh na začatie konania je jeden z najvýznamnejších prejavov dispozičnej zásady, pretože účastník
svojím dispozitívnym úkonom vyvolá začatie konania, t. j. zákonom predvídané následky tohto konania
a zároveň vymedzuje jeho predmet. Jeho význam zvýrazňuje aj skutočnosť, že prostredníctvom neho

realizuje účastník svoje právo na súdnu ochranu.
Petitom (žalobnou žiadosťou) navrhovateľ vlastne vymedzuje predmet konania, teda o čom má súd
vo veci samej konať a rozhodovať. V sporových konaniach je súd týmto predmetom konania, ktorý
navrhovateľ vymedzuje v petite návrhu, viazaný.
.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že okresný súd sa dopustil vady konania, ktorá vo
svojej podstate spôsobila de facto nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.). Ako vyplýva
zo samotného návrhu, navrhovateľ sa domáhal určenia, že úraz, ktorý utrpel u odporcu, je pracovným
úrazom.

Na pojednávaní dňa 25. 10. 2013 navrhovateľ uviedol: „Ja sa svojím návrhom domáham uznania
pracovného úrazu, ktorý sa mi mal stať XX. XX. XXXX a zaplatenia finančných nárokov z toho
vyplývajúcich. Konkrétne: doplatenia rozdielu mzdy medzi nemocenskými dávkami a mojou priemernou
mzdou, ktorú som dosahoval u odporcu za obdobie PN, t. j. za obdobie XX. XX. XXXX
až do 09. 01. 2009, keď môj priemerný mesačný zárobok v tej dobe predstavoval sumu 26 800,- Sk a

nemocenské dávky som dostával asi 11 600,- Sk mesačne. Rozdiel predstavuje sumu 15
200,- Sk, ktorej sa domáham za toto obdobie.“(viď zápisnica z pojednávania č.l.49 spisu)
Zo záhlavia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd predmet konania ustálil ako „o náhradu
škody z pracovného úrazu“. Ďalej v odôvodnení okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhomdomáhal zaplatenia náhrady škody spôsobenej mu na zdraví v dôsledku pracovného úrazu u odporcu
za obdobie od XX. XX. XXXX až do 09. 01. 2009. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že
(takto vymedzený) návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa na náhradu

škody.

Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci konanie začalo na základe návrhu, z obsahu ktorého
je možné vyvodiť, že ide o určovaciu žalobu (t.j. určenie, že úraz, ktorý navrhovateľ utrpel, je pracovným
úrazom). Z návrhu na začatie konania nevyplýva, že ide zároveň aj o žalobu na plnenie.

Na pojednávaní sa navrhovateľ domáhal (kvalitatívnej) zmeny návrhu, a to okrem určovacej žaloby sa
domáhal aj zaplatenia náhrady škody na zdraví spôsobenej mu pracovným úrazom (žaloby na plnenie).
O tejto zmene návrhu okresný súd nerozhodol, hoci navrhovateľ môže meniť návrh na začatie konania
jedine so súhlasom súdu (§ 95 O. s. p.).

Súd ex offo preskúma vplyv zmeny návrhu na začatie konania s prihliadnutím na celý priebeh konania.

Zmenu návrhu nepripustí vtedy, ak dospeje k záveru, že by výsledky doterajšieho konania nemohli byť
podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Po právoplatnosti uznesenia, ktorým nepripustil zmenu
návrhu, súd pokračuje v konaní o pôvodnom návrhu.

Odvolací súd zistil, že okresný súd napadnutým rozsudkom nerozhodol o predmete konania (o určovacej

žalobe), naopak rozhodol o náhrade škody na zdraví vzniknutej navrhovateľovi z titulu pracovného úrazu
(t.j. o žalobe na plnenie).
Keďže okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol o takom predmete konania, ktorý nemal procesne
náležite ustálený (nerozhodol o zmene návrhu), vznikli vady konania (procesnoprávneho charakteru),
ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Odvolací súd záverom poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo
157/2008 zo dňa 29. 09. 2009, z ktorého vyplýva: „Plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu
škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, s výnimkou nároku na náhradu
vecnej škody, ktoré vznikli po účinnosti zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „Zákon

o sociálnom poistení“), teda od 01. 01. 2004, sú dávkami úrazového poistenia (úrazovými dávkami), o
ktorých na základe žiadosti poškodeného (ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje
inak) rozhoduje Sociálna poisťovňa. Rozhodovanie o týchto plneniach preto nepatrí do právomoci súdu.
Len nárok na náhradu vecnej škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania zostal
nárokom zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo

chorobou z povolania (nestal sa úrazovou dávkou), teda nárokom z pracovnoprávneho vzťahu, o ktorom
v prípade sporu rozhoduje súd.“

Z uvedených dôvodov preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( § 221 ods. 2 O. s. p. ).

Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude procesne náležite ustáliť predmet konania. V prípade,
ak sa navrhovateľ domáha iného plnenia, než špecifikoval v návrhu na začatie konania,
rozhodne v zmysle ustanovenia § 95 O. s. p. s tým, že musí ex offo v každom štádiu konania prihliadnuť
na splnenie neodstrániteľných podmienok konania (právomoc súdu).

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.).

V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 224

ods. 3 O. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.