Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812010331
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8812010331.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Martiny Zeleňakovej a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 9.4.2015, v trestnej
veci obžalovaného Q. U. pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods.2 písm. d)
Tr. zák. a iné o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou zo dňa 29.1.2014 sp. zn. 2T 132/2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/,c/,d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovaného Q. U., nar. XX.XX.XXXX v Q., okr. V.
nad K., trvale bytom Q., ul. L. č.
XXX/XX,

u z n á v a v i n n ý m , ž e

-dňa 21.02.2012 v čase okolo 21.30 hod. na rómskej osade v obci Q., okr. V. nad K., v chatrči patriacej
B. K., obžalovaný prišiel k svojej družke P. X. a udrel ju jedenkrát po líci, následne chytil sekeru a ostrou
hranou ju jedenkrát zasiahol do oblasti chrbta, vyhrážal sa jej pritom, že ju zabije a keď sa ešte jedenkrát
rozohnal sekerou, že ju zasiahne, priskočil k nemu P. K., ktorý mu sekeru vytrhol z ruky a zahodil ju pod
kreslo, následne P. X. a obž. Q. U. odišli do domu do izby, ktorú obývali v obytnom dome v uvedenej
osade, a tam obžalovaný zatvoril vstupné dvere do izby držiac P. X. za ruku v oblasti pleca, pričom zobral
do ruky horiacu sviečku, ktorá sa tam nachádzala a touto podpálil matrac na jednej z postelí, pričom P.

X. sa vyhrážal, že tu zhorí so svojimi deťmi, ktoré sa v tom čase
3To 7/15

v izbe nenachádzali, čím obžalovaný svojím konaním vzbudil dôvodnú obavu o svoj život u poškodenej
P. X. a spôsobil jej zranenia a to povrchovú sečnú ranu chrbta v úrovni kože pri vonkajšom dolnom okraji
ľavej lopatky, neprenikajúcu celou hrúbkou kože s dobou liečenia 5 - 6 dní,

t e d a

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu prečinu, ktorého sa dopustil v úmysle
spôsobiť inému ujmu na zdraví a konanie smerovalo voči chránenej osobe, avšak k dokonaniu prečinu
nedošlo,
- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a taký čin spáchal na chránenej osobe,
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej

osobe,č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona

s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona,
- zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona a poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona,
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona

a za to mu súd

u k l a d á

Podľa § 183 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., pri zistení prevahy priťažujúcich
okolností podľa § 38 ods.2, ods.4 Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. s ú h r n n ý trest odňatia

slobody vo výmere 5 (piatich) rokov.

Podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T 59/2012 zo dňa 23.3.2012, ktorým bol uložený pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, pre výkon ktorého bol
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú D?VERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave,
Einsteinova 25, IČO 35 942 436 s jej nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Q. U. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomuznalokresnýsúdobž.Q.U.vinnýmzozločinuobmedzovaniaosobnejslobody
podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona a poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a z
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona s poukazom na §
138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods.1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

-dňa 21.02.2012 v čase okolo 21.30 hod. na rómskej osade v obci Q., okr. V. nad K., v chatrči patriacej
B. K., obžalovaný prišiel k svojej družke P. X. a udrel ju jedenkrát po líci, následne chytil sekeru a ostrou
hranou ju jedenkrát zasiahol do oblasti chrbta, vyhrážal sa jej pritom, že ju zabije a keď sa ešte jedenkrát
rozohnal sekerou, že ju zasiahne, priskočil k nemu P. K., sekeru mu vytrhol z ruky a zahodil pod kreslo,
následne P. X. a obž. Q. U. odišli do domu do izby, ktorú obývali v obytnom dome v uvedenej osade, a

tam obžalovaný zatvoril vstupné dvere do izby držiac P. X. za ruku v oblasti pleca, pričom zobral do ruky
horiacu sviečku, ktorá sa tam nachádzala a touto podpálil matrac na jednej z postelí, pričom P. X. sa
vyhrážal, že tu zhorí so svojimi deťmi, ktoré sa v tom čase v izbe nenachádzali, čím obžalovaný svojím
konaním vzbudil dôvodnú obavu o svoj život u poškodenej P. X. a spôsobil jej zranenia a to povrchovú
sečnú ranu chrbta v úrovni kože pri vonkajšom dolnom okraji ľavej lopatky, neprenikajúcu celou hrúbkou

kože s dobou liečenia 5 - 6 dní.

Za to mu podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods.4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 41 ods.1,
ods.2 Tr. zákona, § 42 ods.1 Tr. zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Súčasne prvostupňový súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp. zn. 2T 59/2012 zo dňa 23.3.2012 právoplatného dňa 9.5.2012, ktorým bolo obžalovanému podľa§ 212 ods.2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov
nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú spoločnosť Dôvera ZP a.s. Nitra s nárokom na náhradu škody
odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, podal
odvolanie okresný prokurátor a v zákonom stanovenej lehote proti nemu podal odvolanie aj obžalovaný

prostredníctvom svojho obhajcu.

Okresný prokurátor v podstate nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, ktorý konanie
obžalovaného nekvalifikoval aj ako zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 155
ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Tr. zák. Nesúhlasil ani s dôvodmi prvostupňového súdu, ktorý mal zato, že poranenie

poškodenej bolo spôsobené veľmi slabou intenzitou a takto vedený útok na poškodenú bol minimálnej
intenzity, čím sa vylučuje záver úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Vyslovil názor, že úmysel
obžalovaného spôsobiť ujmu na zdraví, bol zrejmý najmä z charakteru použitej zbrane a to sekery a
na poškodenú P. X., ktorá je jeho družka, zaútočil obžalovaný zozadu, kedy ona žiadny útok nečakala.
Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní sa domnieva, že obžalovaný sa dopustil dvoch

zločinov násilného charakteru a prečinu, uložený trest považuje vzhľadom na charakter spáchanej
trestnej činnosti a osobu obžalovaného za neprimerane nízky a taktiež tu absentuje uloženie povinnosti
spočívajúcej v zákaze požívania alkoholických nápojov. Navrhol preto, aby krajský súd sám vo veci
rozhodol.

V dôvodoch odvolania podaného prostredníctvom obhajcu obžalovaný namietal, že okresný súd sa
stotožnil s výpoveďou poškodenej P. X., a vôbec sa nezaoberal výpoveďou svedkov P. V. a D. X.,
ktorí zásadným spôsobom spochybňujú výpoveď poškodenej X., keď svedok P. V. bol prvý pri dverách
pred začiatkom hasenia požiaru a po tom, čo mu obžalovaný otvoril dvere, poškodená v izbe nebola,
rovnako tak poškodenú svedkovia nevideli pri hasení požiaru, teda obžalovaný nemohol osobne brániť

poškodenej v odchode. Vyslovil názor, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dvere do izby,
kde žil obžalovaný a žije s poškodenou sa neuzamykali na zámok, pretože boli poškodené, zvonku sa
zamykali na visiaci zámok a zdnu sa zaisťovali kolíkom. Obvinenie z obmedzovania osobnej slobody
vyvrátila poškodená aj v listoch, ktoré napísala počas výkonu väzby obžalovanému do ÚVV v X. a ktoré
boli odoslané súdu do spisu. Nesúhlasí ani s obvinením z prečinu nebezpečného vyhrážania, hádka ku

ktorej došlo medzi ním a družkou P. X. bola bežná, takéto hádky boli u nich na dennom poriadku, a to
hlavne preto, že obaja požívajú vo zvýšenej miere alkoholické nápoje. Na základe uvedeného navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vo veci rozhodol sám, alebo aby vec vrátil na rozhodnutie
súdu prvého stupňa

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora
je čiastočne dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v podstate v takom
rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.

Dôkazy prvostupňový súd vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto postupom
dospel k správnym skutkovým záverom. Krajský súd však považoval za potrebné prečítať zápisnicu o
výpovedi svedkyne P. X. z prípravného konania,
preto dokazovanie v tomto smere na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného doplnil.

Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne
preukázané, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, sa stal a že tento obžalovaný spáchal.Obžalovaný síce jeho spáchanie poprel, keď uviedol, že v inkriminovaný večer doma spal, asi o 21.30
hod. sa zobudil a zistil, že jeho družka P. X. nie je doma, išiel za ňou k susede B. K., s ktorou sa pohádal,
jej syn P. K. do neho sotil, sácali sa vzájomne, žiadnu sekeru on v ruke nemal, ani sekeru tam nevidel,

keďže mal v sebe 3 ‰ alkoholu nič bližšie si nepamätal, pri odchode jeho družka zajajčala, neskôr mu
Rómovia povedali, že sa udrela o kuchynskú linku, on potom u B. K. ešte vyfajčil cigaretu, družka odišla
domov pred ním, po príchode domov družka doma nebola, on vypil ešte víno a na posteli zadriemal,
potom počul krik, že horí, načo sa zobudil a videl, že pohovka je v plameňoch, požiar vznikol podľa neho
od sviečky, ktorú používajú, lebo nemajú elektrinu, okno bolo rozbité od plameňov a videl P. V., ktorý

hasil oheň, hasiči prišli takmer po požiari.

Zo spáchania skutku tak ako ho súd prvého stupňa ustálil je však obžalovaný v celom rozsahu
usvedčovaný výpoveďou poškodenej P. X., ktorá na hlavnom pojednávaní využila svoje právo
nevypovedať voči obžalovanému, ktorá v prípravnom konaní uviedla, že v inkriminovaný deň išla k
synovej svokre B. K. pozerať televízor, asi po dvoch minútach tam za ňou došiel obžalovaný, ktorý je

jej druh a dal jej facku, keď sa ho pýtala, čo robí, keď mu nič neurobila, ešte ju požiadal o cigaretu,
načo mu ona povedala, že nemá, zobral sekeru, ktorú mal jej syn P. K. položenú na piecke a touto
sa na ňu obžalovaný zahnal ostrou časťou a hovoril pritom, že ju zabije, ona sa mu otočila chrbtom a
vtedy pocítila bolesť na chrbte, keď sa obžalovaný znova na ňu zaháňal sekerou, priskočil k nemu jej
syn P. K. a sekeru mu vytrhol z ruky, a túto hodil pod kreslo, ona potom odišla domov, kde za ňou prišiel

obžalovaný, ktorý za ňou zatvoril dvere do izby a do ruky zobral zapálenú sviečku a podpálil ňou matrac,
poškodenú pritom držal po celý čas za ruku a hovoril, že tu zhorí aj so svojimi deťmi, na dverách neboli
kľučky iba zámok, kde jazýček zámku zapadol a nedali sa otvoriť, následne niekto búchal zvonku na
dvere, obžalovaný ju pustil a ona ušla cez okno von.

V súlade s touto výpoveďou poškodenej vyznieva aj výpoveď svedka P. K., ktorý zhodne v prípravnom
konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný večer bol v dome svojej svokry, B.
K., kde prišla jeho mama, poškodená P. X., za ňou tam došiel obžalovaný, ktorý jej dal facku a potom
na ňu zaútočil so sekerou, pričom ju zasiahol do chrbta, vyhrážal sa jej, že ju zabije, keď sa druhýkrát
obžalovaný zahnal sekerou na poškodenú, prišiel k nemu a vytrhol mu sekeru z ruky, potom mama

aj obžalovaný odišli domov, o požiari sa dozvedel len sprostredkovane. Uviedol, že on nemá dôvod
poškodiť obžalovanému, ani sa na neho nehnevá.

V súlade s týmito výpoveďami poškodenej ako aj svedka P. K. vyznieva aj výpoveď svedkov F. K. st., F.
K. ml. a B. K., ktorí vypovedali, že v inkriminovaný večer bol u nich obžalovaný aj poškodená, F. K. st.
potvrdil, že napadnutie sekerou on nevidel, lebo bol v inej izbe, keď prišiel do kuchyne poškodená sa
sťažovala na bolesti chrbta, pričom povedala, že ju obžalovaný udrel sekerou po chrbte, B. K. uviedla,
že ukladala bielizeň vo vedľajšej izbe, kde počula ako obžalovaný vulgárne nadával poškodenej, potom

počula bedákanie poškodenej, načo ona prišla do kuchyne, kde jej zať P. K. povedal, že obžalovaný
udrel poškodenú po chrbte a on mu potom vytrhol z ruky sekeru a hodil ju pod kreslo. F. K. ml. uviedol, že
on z domu odišiel za bratrancom a o napadnutí poškodenej mu povedal iba švagor P. K., aj tento svedok
potvrdil, že v kuchyni mávajú sekeru na drevo a že po jeho príchode táto bola hodená pod kreslom.

Svedok P. V. uviedol, že má od obžalovaného prenajatú susednú izbu na prízemí, v čase skutku bol
spolu s družkou D. X. a ich synom na návšteve u jeho rodičov na prvom poschodí toho istého domu,
kde bývajú, o 21.30 hod. sa vracali do svojej izby, kde na chodbe bolo veľa dymu, obžalovaný stál na
chodbe pred svojím bytom a povedal, že zapálil svoju izbu, nech všetko zhorí a nedovolí, aby ju išiel
svedok hasiť, obžalovaný bol značne pod vplyvom alkoholu, ktorého potom svedok odsotil nabok, v izbe

obžalovaného nikto nebol a v okne bola diera v strede trojdielneho krídla okna, potom sa tam zbehlo
viacej ľudí a pomáhali mu hasiť, následne prišli hasiči aj policajti, ktorí obžalovaného zobrali. Poškodenú
on vôbec nevidel. Svedkyňa D. X. uviedla, že ona bola v tom čase tehotná a preto nešla na miesto
požiaru, po požiari nevidela ani obžalovaného ani poškodenú.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgia a traumatológia vyplýva,
že poškodená P. X. utrpela povrchovú sečnú ranu chrbta v úrovni kože pri vonkajšom dolnom okraji
ľavej lopatky prebiehajúcu horizontálne a neprenikajúcu celou hrúbkou kože s dobou liečenia 5-6 dní,mechanizmus vzniku poranenia bol priamy a mohol byť spôsobený tak, ako to uvádza poškodená,
sekera pôsobila veľmi slabou intenzitou.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatria plynie, že obžalovaný
v čase skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou, bola u neho zistená duševná porucha- anomálna
osobnosťsrysmiemočnejinstabilityadisociality,alkoholizmusnaII.vývojovomštádiupodľaJellinekovej
klasifikácie a jednoduchá alkoholová opitosť ťažkého stupňa s agresiou (2,52 až 2,63 ‰), v čase skutku
mohol obžalovaný spoznať nebezpečenstvo svojho konania a jeho vôľovo-určovacie schopnosti boli len

čiastočne- nepodstatne znížené pod vplyvom jednoduchej ťažkej alkoholovej opitosti, ktorú si privodil
sám, vedome a dobrovoľne. Pobyt obžalovaného na slobode môže byť potenciálne nebezpečný pre
agresívne ebriety, ochranné liečenie však znalci uložiť nenavrhli, pretože nebola zistená patologická
závislosť a obžalovaný má negatívny vzťah k liečbe. Za vhodné považovali obžalovanému uložiť zákaz
požívania alkoholických nápojov. Znalci zistili súlad medzi spáchaným trestným činom a ostatnými
intenciami osobnosti. Prípadné

nepamätanie si obžalovaného na okolnosti skutku by bolo možné hodnotiť ako palimpsest, teda k nemu
došlo až po skutku.

Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania, nemal ani krajský súd dôvod poškodenej neveriť. Jej
tvrdenia, že obžalovaný ju napadol so sekerou, potvrdil nielen svedok P. K., ale nepriamo aj svedkovia B.

K. a F. K. st., ktorým hneď po skutku sama poškodená povedala, že ju obžalovaný udrel sekerou, verzii o
tom, že sa poškodená udrela do kuchynskej linky, preto ani súd neuveril, navyše výpoveď poškodenej je
v súlade aj so záverom znaleckého dokazovania, kde znalec konštatoval, že poškodená utrpela sečnú
ranu, ktoré poranenie mohlo vzniknúť len pôsobením ostrého tenkého predmetu. Krajský súd nemal
dôvod neuveriť výpovedi poškodenej ani pokiaľ táto uviedla, že obžalovaný úmyselne podpálil posteľ a

držal ju za ruku s tým, že sa jej vyhrážal, že zhorí aj so svojimi deťmi, keď aj svedok P. V. vypovedal,
že obžalovaný sa mu priznal, že on spôsobil požiar a dokonca tomuto svedkovi bránil obžalovaný v
hasení, čo je v rozpore s výpoveďou obžalovaného, ktorý tvrdil, že oheň vznikol nešťastnou náhodou,
keď on zaspal vplyvom požitého alkoholu, ktorú výpoveď aj súd považoval za účelovú vykonanú v
snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti. V rozpore s výpoveďou poškodenej pritom nie je ani výpoveď

svedka V., ktorý po príchode pred byt obžalovaného poškodenú tam nevidel, obžalovaného videl stáť
pred dverami bytu a v okne videl dieru, cez ktorú poškodená mohla z bytu ujsť. Keďže v spise nie sú
zadokumentované ani poranenia či popáleniny obžalovaného, ktorý stál vedľa nej v čase vzniku požiaru
a bol bezprostredne po skutku obmedzený na osobnej slobode a následne vzatý do väzby, nemusela ani
poškodená utrpieť poranenia z dôvodu vzniku požiaru ani z dôvodu skoku z okna na prízemí. Irelevantné

je aj zisťovanie, akým spôsobom sa zatvárali, či nezatvárali dvere do bytu obžalovaného, keďže
obmedzovanie osobnej slobody poškodenej spočívalo v tom, že obžalovaný držal poškodenú za ruku
a týmto spôsobom jej bránil odísť. Výpoveď poškodenej bola podporená aj ďalším vo veci vykonaným
dôkazom objektívneho charakteru, keď skutok obžalovaného je podľa znalcov psychiatrov, v súlade
s osobnosťou obžalovaného. Skutočnosť, že k požiaru došlo, potom plynie aj zo správy Okresného

riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru vo Vranove nad Topľou. Okrem výpovede obžalovaného
iné dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na hodnovernosť výpovede poškodenej, zistené neboli.

Prvostupňový súd teda skutkový stav, aj podľa názoru krajského súdu, ustálil správne, a krajský súd
sa stotožnil aj so záverom prvostupňového súdu pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, keď tento

kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.1, ods.
2 psím. d) Tr. zákona, pretože obžalovaný inému bránil užívať osobnú slobodu a taký čin spáchal na
chránenej osobe, ktorou družka obžalovaného, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, nepochybne je.
Rovnako tak je nepochybné, že obžalovaný sa vyhrážal poškodenej smrťou takým spôsobom, že to
mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to so zbraňou a na blízkej

osobe, čím sa dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. a), b) Tr.
zákona. Obžalovaný, ktorý sa so sekerou v ruke a následne aj pri podpaľovaní vyhrážal poškodenej,
že ju zabije, že zhoria jej deti, mohol vzbudiť u poškodenej dôvodnú
obavu, čomu nasvedčuje aj následné konanie poškodenej, ktorá cez okno z bytu ušla.

Pochybil však prvostupňový súd pokiaľ konanie obžalovaného nekvalifikoval aj ako prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., teda ako prečin ublíženia na zdraví, keď obžalovaný
sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k ublíženiu na zdraví v úmysle spôsobiť poškodenej
ujmu na zdraví, keď obžalovaný sekeru nielen v ruke držal, ale touto zaútočil na poškodenú. Úmyselobžalovaného v tomto prípade možno posudzovať nielen z charakteru zbrane, ktorú použil, ale je treba
vychádzať aj z toho, akú intenzitu jeho konanie malo a proti ktorej časti tela poškodenej smerovalo.
Obžalovanýútočilsícesekerou,oktorejvedel,žejejpoužitieprotitelupoškodenejmôžemaťzanásledok

ujmu na zdraví, avšak útok bol vedený veľmi slabou intenzitou, spôsob útoku bol taký, že nemohol
ohroziť životne dôležitý orgán. Preto v tejto časti krajský súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu.
Nestotožnil sa pritom s námietkami prokurátora, a to práve vzhľadom na intenzitu útoku ako aj časť
tela, voči ktorej útok smeroval.

Pri ukladaní trestu zohľadnil krajský súd účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods.1 Tr. zák., podľa ktorého
má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; pričom trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou,
prihliadal aj na zásady ukladania trestu vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona. Pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy ako aj na okolnosti prípadu.

Správne prvostupňový súd rozhodol pokiaľ u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 Tr. zák. ako aj pokiaľ u neho zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., keďže

vychádzajúc z jeho odpisu trestov tento má v tomto zázname doposiaľ okrem trestu, ku ktorému je
ukladaný súhrnný trest odňatia slobody, jedenásť ďalších záznamov. Navyše z výpisu z Ústrednej
evidenciepriestupkovMinisterstvavnútraSRplynie,žeobžalovanýsaajdňa27.5.2011dopustilvmieste
bydliska priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že fyzicky napadol poškodenú a spôsobil jej
poranenia s dobou liečenia do 7 dní. Pochybil však prvostupňový súd, pokiaľ ako na priťažujúcu okolnosť

podľa § 37 písm. h) Tr. zák. neprihliadal na tú skutočnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov.

Vzhľadom na to, že trest bol obžalovanému ukladaný za trestné činy spáchané skôr ako mu bol
doručený trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T 59/2012 zo dňa 23.3.2012,
bolo nevyhnutné postupovať podľa § 42 ods.1 Tr. zák. a uložiť obžalovanému súhrnný trest odňatia

slobody za použitia § 41 ods. 2Tr. zák., podľa ktorého bola zákonom stanovená trestná sadzba prísnejšie
trestného činu (zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.2 Tr. zákona) vo výmere od
troch do ôsmich rokov upravená postupom podľa § 41 ods.2 Tr. zákona, teda bolo nutné zvýšiť jej hornú
hranicuojednutretinuaprizisteníprevahypriťažujúcichokolnostízvýšiťajdolnúhranicutrestnejsadzby
o jednu tretinu

v súlade s ustanovením § 38 ods. 4 Trestného zákona z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností. Krajský
súd sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, keď tento uložil trest odňatia slobody tesne nad
dolnou hranicou trestnej sadzby zvýšenej o 1/3, ktorá je v tomto prípade 4 roky a 8 mesiacov, a pre
výkon trestu zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním činu vo výkone trestu

odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pre úmyselný trestný čin. K odvolacím námietkam prokuratúry sa
žiada uviesť, že zákaz požívať alkoholické nápoje by bolo možné uložiť len v prípade podmienečného
odloženia výkonu trestu odňatia slobody. Napokon abstinencia obžalovaného bude vynútená výkonom
trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na vyššie uvedené, bolo potrebné na základe odvolania podaného okresným prokurátorom
napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. por. v celom rozsahu zrušiť a podľa
§ 322 ods. 3 Tr. por. zmeniť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný