Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200025
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014200025.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov

senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu Kumula s.r.o.
v likvidácii, so sídlom v Košiciach, Jantárová 30, právne zastúpeného JUDr. Petrom Beluščákom,
advokátom, so sídlom Košice, Jantárová 30, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR
Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 31.10.2013 č.
1100303/1/76191-522362/2013/14230, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods.5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba
„daňový poriadok“) nevyhovel žalobcovmu odvolaniu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo
dňa 17.07.2013 č. 9801404/5/1596593/2013/Hro, ktorým podľa § 68 ods.5 daňového poriadku vyrubil
žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2011 v sume 94.574,85 eur. V odôvodnení svojho
rozhodnutia konštatoval, že správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia
február 2011, marec 2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011, august 2011 a september 2011 na základe

oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 01.06.2012 č. 9800404/5/675103/2012/FarM, v ktorom
termín začiatku daňovej kontroly bol určený na deň 10.07.2012. Žalobca prevzal zásielku s týmto
oznámením dňa 08.06.2012 a dňa 12.06.2012 zaslal správcovi dane list zo dňa 11.06.2012, v ktorom
žalobca navrhol termín na začatie daňovej kontroly na deň 02.08.2012. Správca dane zaslal žalobcovi
rozhodnutie z 19.06.2012 o predĺžení lehoty, v ktorom návrhu žalobcu nevyhovel, pretože termín ktorý
žalobca navrhol, bol po lehote určenej zákonom. Zásielka s uvedeným rozhodnutím sa správcovi dane
vrátila s poznámkou „Adresát neznámy“.

Správca dane zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dokladov zo dňa 20.07.2012, ktorou bol žalobca
vyzvaný, aby predložil správcovi dane požadované doklady v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy.
Doporučená listová zásielka sa správcovi dane vrátila s poznámkou „Zásielka neprevzatá v odbernej
lehote“.

Správca dane zaslal žalobcovi 2. výzvu na predloženie dokladov zo dňa 12.09.2012, v ktorej bol žalobca

opätovne vyzvaný na predloženie požadovaných dokladov v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tejto
výzvy. Doporučená listová zásielka sa správcovi dane vrátila s poznámkou „Adresát neznámy“.Správca dane zaslal opakovanú výzvu na predloženie dokladov zo dňa 19.10.2012, ktorá bola
adresovaná na jediného spoločníka a konateľa žalobcu a táto listová zásielka sa správcovi dane vrátila
s poznámkou „Zásielka neprevzatá v odbernej lehote“

Dňa 03.09.2012 boli správcovi dane doručené fotokópie účtovných dokladov spoločnosti Kumula
s.r.o. v likvidácii v počte 53 kusov, ktoré boli zaslané správcovi dane listom z 23.08.2012 č. PZP-
BVY-46-079/2012 Prezídium PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite.

Z týchto dôvodov správca dane pristúpil u žalobcu k procesu určovania dane podľa pomôcok podľa
§ 48 ods.1 daňového poriadku na DPH za zdaňovacie obdobie august 2011. Táto skutočnosť bola
žalobcovi oznámená zaslaním Oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 29.11.2012 č.
9800404/5/3549236/2012/FarM, ktorým správca dane deň začatia určovania dane podľa pomôcok určil
deň28.12.2012.Tútozásielkužalobcaprevzaldňa12.12.2012avzmysle§46ods.9daňovéhoporiadku
bola daňová kontrola týmto dňom, teda dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok,

ukončená.

Dňa 20.12.2012 sa na Daňový úrad Košice dostavil konateľ žalobcu a predložil doklady za všetky
kontrolované zdaňovacie obdobia. Bola s ním spísaná zápisnica, do ktorej konateľ žalobcu uviedol,
že nemá žiadnych zamestnancov, že v uvedenom období sa žalobca zaoberal nákupom a predajom

tovaru (priemyselný tovar, káva), že priestory na podnikanie mal na Hraničnej 2 v Košiciach, kde boli
skladované priestory a ako kanceláriu používal priestory na Jantárovej 30 v Košiciach, kde pravidelne
sedel, aj keď sídlo firmy má na Učňovskej 6 v Košiciach, kde má aj poštovú schránku, lebo je konateľom
aj inej spoločnosti, ktorá má sídlo práve na Jantárovej 30. Správca dane v predmetnej zápisnici uviedol,
že doklady predložené žalobcom budú použité ako pomôcka.

Správca dane spísal protokol zo dňa 21.03.2013 č. 9801404/1090121/2012/FarM, ktorý spojil s výzvou
na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok zaslal žalobcovi. Žalobcove vyjadrenie k
protokolu o určení dane podľa pomôcok bolo správcovi dane doručené dňa 24.04.2013. Žalobca vo
vyjadrení namietal postup správcu dane, a to nedodržanie zákonných podmienok na použitie spôsobu

určenia dane podľa pomôcok, nakoľko z jeho strany nedošlo k porušeniu ustanovenia § 48 ods.1
písm.d) daňového poriadku, a to konkrétne že mu nebola správcom dane doručená písomnosť zo dňa
19.06.2012 a 19.12.2012 a že správca dane získal doklady potrebné k vykonaniu daňovej kontroly
od Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, pričom o tejto skutočnosti nebol žalobca
zo strany správcu dane upovedomený. Ďalej uviedol, že v období, kedy údajne nespolupracoval so

správcom dane, sa niekoľkokrát osobne dostavil na Daňový úrad Košice do kancelárie č. 411, kde sa
okrem predmetnej daňovej kontroly vykonávala aj kontrola iného daňového subjektu, ktorého konateľom
je konateľ spoločnosti Kumula s.r.o. v likvidácii, pričom v súvislosti s výkonom tejto daňovej kontroly
sa daňový subjekt pravidelne zúčastňoval konania, resp. doručoval doklady potrebné k výkonu síce
inej daňovej kontroly, ale ktorú vykonával ten istý správca dane. Žalobca ďalej vo vyjadrení k protokolu

namietal, že správca dane pri zisťovaní základu dane a určovaní dane podľa pomôcok neprihliadol na
zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú pre neho výhody, pričom správca dane neprihliadol na pomôcky,
z ktorých by vyplynuli pre neho výhody.

Po prerokovaní vyjadrenia žalobcu k protokolu dňa 15.07.2013, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom

pojednávaní, správca dane vydal rozhodnutie zo 17.07.2013 č. 9801404/5/1596271/2013/Hro, ktorým
bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2011 v sume 94.574,85 eur.

Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca po
začatí výkonu daňovej kontroly nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a nepredložil žiadne daňové doklady

účtovné a iné potrebné na vykonanie daňovej kontroly. Nesplnil si tým svoju zákonnú povinnosť, ktorá
mu vyplývala z príslušných ustanovení daňového poriadku, a preto bol správca dane nútený určiť základ
dane a daň na základe pomôcok, pričom postupoval v súlade s ustanoveniami daňového poriadku.
Žalovaný uviedol, že protokol o určení dane podľa pomôcok, ako aj rozhodnutie správcu dane, obsahujú
zdokumentovanie prechodu z procesu daňovej kontroly do procesu určovania dane podľa pomôcok.

Správca dane v procese určenia dane podľa pomôcok prihliadol na skutočnosti, ktoré mal k dispozícii,
pričom nezistil ďalšie okolnosti, na ktoré bolo potrebné prihliadnuť pri určení dane podľa pomôcok, preto
bol dodržaný zákonný postup pre tento spôsob určenia dane.K odvolacej námietke žalobcu o nedodržaní zákonných podmienok na použitie spôsobu určenia dane
podľapomôcokžalovanýuviedol,žesprávcadanepriprechodedoprocesuurčeniadanepodľapomôcok
postupoval zákonným spôsobom. Zo strany žalobcu došlo k porušeniu daňového poriadku, pretože v

oznámení o výkone daňovej kontroly, ktoré žalobca prevzal dňa 08.06.2012, správca dane určil termín
začiatku daňovej kontroly na deň 10.07.2012. Žalobca síce navrhol správcovi dane podľa § 46 ods.1
daňového poriadku do 8 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia o výkone daňovej kontroly nový termín
začiatku daňovej kontroly, ale žalobca nedodržal lehotu určenú zákonom, t.j. 40 dní odo dňa doručenia
oznámenia o výkone daňovej kontroly, keď navrhol nový termín začatia výkonu daňovej kontroly na

deň 02.08.2012, v dôsledku čoho správca dane predĺžením lehoty na začiatok výkonu daňovej kontroly
nevyhovel. Žalovaný poukázal na to, že ak žalobca vedel, že z dôvodu svojej neprítomnosti nebude
môcť v tejto lehote umožniť správcovi dane začiatok výkonu daňovej kontroly, nič mu nebránilo aby
podľa ustanovenia § 9 daňového poriadku sa dal na tento účel zastupovať splnomocneným zástupcom,
ktorého si zvolí. Žalobca si v priebehu daňovej kontroly nesplnil ani svoje povinnosti uvedené v §
45 ods.2 písm.d) a písm.e) daňového poriadku, pričom správca dane žalobcu opakovane vyzýval na

predloženie dokladov. Výzvu na predloženie dokladov zo dňa 20.07.2012, ktorú správca dane zaslal
na adresu sídla žalobcu, sa vrátila s poznámkou „Zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ a výzva z
12.09.2012 sa vrátila správcovi dane s poznámkou „Adresát neznámy“, výzva na predloženie dokladov
z 19.10.2012, ktorú správca dane zaslal na adresu trvalého pobytu konateľa spoločnosti Kumula s.r.o. v
likvidácii, sa správcovi dane vrátila s poznámkou „Zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Vzhľadom na

to, že správca dane vyzýval žalobcu opakovane na predkladanie dôkazov a žalobca si svoju dôkaznú
povinnosť nesplnil, bol správca dane oprávnený na prechod do procesu určenia dane podľa pomôcok.
Daňová kontrola bola podľa ustanovenia § 46 ods.9 písm.b) daňového poriadku ukončená dňom
doručeniaoznámeniaourčovanídanepodľapomôcokžalobcovi,t.j.12.12.2012.Pretožedaňovýsubjekt
má podľa daňového poriadku právo predkladať doklady pre vykonanie daňovej kontroly len počas jej

priebehu, správca dane mohol doklady, ktoré predložil žalobca až do 20.12.2012, teda po ukončení
daňovej kontroly využiť iba ako pomôcky.

Žalovaný neakceptoval odvolaciu námietku žalobcu o tom, že ak sa správcovi dane vrátila zásielka
zo dňa 19.06.2012, ktorou nevyhovel jeho oznámeniu o zmene termínu na začatie daňovej kontroly

s poznámkou „Adresát neznámy“, mal správca dane využiť osobnú prítomnosť žalobcu v kancelárii č.
411, z dôvodu, že zamestnanec správcu dane nemohol mať vedomosť o tom, že sa v tejto kancelárii
nachádza práve konateľ žalobcu, a aj naopak, žalobca mal na základe oznámenia o začiatku výkonu
daňovej kontroly zo dňa 01.06.2012, že zamestnanec správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu
u žalobcu, sedí práve v tejto kancelárii. Malo byť preto v záujme žalobcu umožniť vykonať daňovú

kontrolu a zaujímať sa o jej priebeh, pretože výška dane určenej pomôckami nemusí zodpovedať
skutočnosti. Uviedol, že tvrdenia žalobcu si navzájom odporujú, pretože žalobca v odpovedi na
predmetné oznámenie o výkone daňovej kontroly navrhol z dôvodu čerpania dovolenky v uvedenom
termíne, t.j. 10.07.2012 nový termín začatia výkonu daňovej kontroly, ale v podanom odvolaní žalobca
uviedol, že dňa 12.07.2012, t.j. deň pred jeho odchodom na dovolenku sa dostavil na Daňový úrad

Košice z dôvodu vykonávania inej daňovej kontroly, ktorej konateľom je konateľ žalobcu.

Kodvolacejnámietkežalobcutýkajúcejsatvrdenia,žesprávcadanedňa03.09.2012obdržalodPrezídia
PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite fotokópie účtovných dokladov žalobcu, ktoré priamo
súviseli s kontrolovanými zdaňovacími obdobiami, žalovaný uviedol, že doklady predložené správcovi

dane týmto policajným orgánom boli neúplné, pretože medzi zaistenými dokladmi sa nenachádzali
všetky doklady, ktorých predloženie správca dane od žalobcu požadoval v oznámení o výkone daňovej
kontroly zo dňa 01.06.2012. Žalovaný považoval za neopodstatnenú aj námietku žalobcu, že žalovaný
neupovedomil žalobcu o získanie dokladov od policajných orgánov, pretože táto povinnosť správcovi
dane nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, a ani žalobca neuvádzal konkrétny rozpor s právnymi

predpismi, ktoré mal správca dane porušiť. Uviedol, že tieto doklady, ako aj doklady predložené
žalobcom dňa 20.12.2012 boli využité ako pomôcky v procese určovania dane podľa pomôcok.

K odvolacej námietke žalobcu, že správca dane pri zisťovaní základu dane a určovaní dane podľa
pomôcok neprihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú pre žalobcu výhody, pričom správca

dane neprihliadol na pomôcky, ktoré síce uvádza na strane 5 a 6 protokolu o určení dane podľa
pomôcok, žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že všetky doklady predložené žalobcom na
ústnom pojednávaní 20.12.2012 správcovi dane slúžili ako pomôcka, ale správcom dane neboli zistené
žiadneokolnosti,zktorýchbyprežalobcuvyplynulivýhody,ktorébyovplyvňovalivýškudane,čosprávcadane uviedol v protokole z 21.03.2013, ako aj v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný poukázal na to, že
žalobca v odvolaní nešpecifikoval, na ktoré správca dane neprihliadol, malo ísť.

Žalovaný dospel k záveru, že všetky námietky žalobcu sú neopodstatnené a že správca dane pri
vyčíslenízákladudaneaurčenídanepodľapomôcokpostupovalvsúladesplatnýmiprávnympredpismi.

Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu z 08.01.2014, v ktorej sa domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe žalobca uviedol, že po obdržaní

oznámenia od správcu dane o výkone daňovej kontroly zo dňa 01.06.2012 č. 9800404/5/675103/2012/
ParM, podľa ktorého sa daňová kontrola mala začať dňa 10.07.2012 o 09:00 hod. na Daňovom úrade
Košice č. dverí 411, oznámil správcovi dane v lehote 8 dní listom zo dňa 11.06.2012, že v deň uvedený
v oznámení sa nemôže začať daňová kontrola z dôvodu plánovaného čerpania dovolenky konateľom
spoločnosti v mesiacoch júl a august 2012, pričom navrhol správcovi dane nový termín začatia daňovej
kontroly, a to 17.08.2012. Správca dane nevyhovel žiadosti žalobcu z dôvodu, že žalobca navrhol termín

na začatie daňovej kontroly, ktorý je po lehote určenej zákonom. Zásielka sa správcovi dane vrátila s
poznámkou, že „Adresát neznámy“. Žalobca tvrdil, že si splnil svoju zákonnú povinnosť voči správcovi
dane a oznámil mu, že z dôvodu na jeho strane nemožno začať daňovú kontrolu dňa 10.07.2012 a
navrhol aj nový termín začatia daňovej kontroly. Správca dane však nemal záujem sa so žalobcom
dohodnúť na novom termíne začiatku daňovej kontroly len z dôvodu, že navrhnutý nový termín konania

daňovej kontroly je po lehote určenej zákonom. Podľa žalobcu povinnosť vyplývajúca pre daňový subjekt
z ustanovenia § 46 ods.1 daňového poriadku by mala korešpondovať s povinnosťou správcu dane
dohodnúť nový termín začatia konania daňovej kontroly, inak by toto ustanovenie nemalo prakticky
význam.

Rozhodnutie správcu dane zo dňa 19.06.2012, ktorým správca dane nevyhovel žalobcovi na zmenu
termínu začatia daňovej kontroly, sa správcovi dane vrátilo s poznámkou „Adresát neznámy“. Žalobca
v žalobe poukázal na skutočnosť, že v danom čase sídlil na adrese zapísanej v obchodnom registri
ako sídlo spoločnosti. Doručovanie zásielky zo strany správcu dane považuje za nesprávne, lebo nebol
dôvod na jej vrátenie s uvedenou poznámkou. Vzhľadom na túto chybu pri doručovaní zásielky sa

žalobca nemal možnosť nie vlastným zavinením dozvedieť o tom, že jeho žiadosť o predĺženie lehoty
bola odmietnutá.

Dňa 12.07.2012 sa konateľ žalobcu pred odchodom na dovolenku dostavil na Daňový úrad Košice,
a to do kancelárie č. 411 z dôvodu výkonu inej daňovej kontroly u iného daňového subjektu (Monty

Consulting, s.r.o.). Konateľ žalobcu je aj konateľom tejto spoločnosti, preto ak sa správcovi dane vrátila
zásielka s poznámkou „Adresát neznámy“, prítomnosť konateľa žalobcu na daňovom úrade v kancelárii
č. 411, alebo využiť telefonický kontakt, ktorý mal k dispozícii za účelom dohody termínu začatia daňovej
kontroly, resp. oznámenia rozhodnutia. Žalobca považoval doručovanie zásielky z 12.09.2012, ktorého
predmetom bola druhá výzva na predloženie dokladov za nesprávne, nakoľko nebol dôvod na jej

vrátenie s poznámkou „Adresát neznámy“. Vzhľadom na túto chybu pri doručovaní zásielky žalobca
nemal možnosť dozvedieť sa o jej obsahu. Žalobca je toho názoru, že v prípade doručovania zásielok,
ktoré sa vrátili správcovi dane s poznámkou „Adresát neznámy“, došlo k chybe v doručovaní, ktorá
nebola zapríčinená žalobcom, ale doručovateľom zásielok. Vzhľadom na skutočnosť, že iné zásielky
správcu dane v tejto veci boli žalobcovi doručené na adresu jeho sídla, mohol správca dane túto chybu

v doručovaní predpokladať, resp. musel z nej vychádzať.

Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že dňa 03.09.2012 boli žalovanému doručené fotokópie účtovných
dokladov žalobcu zaslané Prezídiom PZ, Úradom boja proti organizovanej kriminalite v počte 53 kusov,
pričom fotokópie dokladov boli overené konateľom žalobcu. Z toho dôvodu podľa žalobcu správca dane

nemal dôvod pristúpiť k určovaniu dane podľa pomôcok, pretože Prezídium PZ doručilo správcovi dane
účtovné doklady, ktoré sa týkali predmetnej daňovej kontroly na DPH v kontrolovaných zdaňovacích
obdobiach roku 2011, a ktoré boli totožné s originálom. Doručenie dokladov Prezídiom PZ správca dane
žalobcovi neoznámil, aj keď to podľa názoru žalobcu urobiť mal a túto skutočnosť neoznámil žalobcovi
ani dňa 20.12.2012, kedy žalobca doručil správcovi dane všetky doklady za kontrolované zdaňovacie

obdobia roku 2011 spolu s kompletným účtovníctvom a výpisom z banky, a zároveň vysvetlil dôvod
omeškania v predkladaní požadovaných dokladov.Správca dane pristúpil k určovaniu dane podľa pomôcok podľa § 48 ods.1 daňového poriadku a dňa
12.12.2012 doručil žalobcovi oznámenie zo dňa 29.11.2012 o určovaní dane podľa pomôcok, pričom
za deň začatia určovania dane podľa pomôcok určil deň 28.12.2012. Podľa názoru žalobcu neboli

splnené zákonné predpoklady na určenie dane podľa pomôcok podľa § 48 ods.1 daňového poriadku,
pretože správca dane mal všetky doklady potrebné na vykonanie daňovej kontroly, a to na základe ich
doručenia Prezídiom PZ dňa 03.09.2012, ako aj na základe ich opätovného doručenia žalobcom dňa
20.12.2012. V oboch prípadoch išlo o identické doklady, ktoré umožňovali vykonanie daňovej kontroly,
a preto správca dane nemal pristúpiť k určovanie dane podľa pomôcok. Žalobca tvrdil, že si splnil svoje

zákonné povinnosti a doklady v lehotách určených správcom dane nemohol predložiť z dôvodu, že výzvy
na predloženie dokladov mu neboli doručené zákonným spôsobom, pretože došlo pri ich doručovaní k
chybám zo strany doručovateľa. Aj keď správca dane nezodpovedá za chyby pri doručovaní spôsobené
Slovenskou poštou, a.s., ale za tieto chyby nezodpovedá ani žalobca, a preto mu nemôžu byť na ťarchu.

Žalobca v žalobe vytýkal žalovanému, že nevysvetlil, prečo niektoré pomôcky použil, a prečo niektoré,

resp. žiadne pomôcky nepoužil. Správca dane má podľa žalobcu povinnosť prihliadať na okolnosti, z
ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, a tieto skutočnosti dostatočne zistiť a ozrejmiť. Keďže
v tomto prípade správca dane daň dorubil, je potrebné aby samotné rozhodnutie daňových orgánov
obsahovalo aj dôvody vzniku rozdielu, ako i samotný podklad pre odlišné rozhodnutie. Zároveň je
potrebné, aby správca dane prihliadol aj na ďalšie náklady spojené s výkonom podnikateľskej činnosti

a aby si zabezpečil informácie, ktorými môže zistiť aj okolnosti, z ktorých môžu pre daňovníka vyplynúť
aj určité výhody, ako to vyplýva z ustanovenia § 48 ods.5 daňového poriadku.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26.03.2014 navrhol žalobu zamietnuť. Konštatoval, že v
napadnutom rozhodnutí sa dôkladne zaoberal a vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, ktoré

sú totožné s námietkami uvedenými v žalobe. S poukazom na ustanovenie § 3 ods.1 daňového
poriadku uviedol, že prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty,
ktorým vznikne povinnosť platenia dane za podmienok uvedených pri hmotnoprávnych predpisoch,
upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili zo štátneho rozpočtu, a tým naplnili jeho príjmovú
časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s článkom 2 ods.2 Ústavy SR konajú na základe

Ústavy SR, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Keďže ide o fiškálne záujmy
štátu, daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Žalovaný poukázal na to, že daňové bremeno spočíva predovšetkým na daňovom subjekte a je jeho

povinnosťou preukázať, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené
v daňovom priznaní sú úplné a správne. Ak daňový subjekt nesplní niektorú zo svojich zákonných
povinností, v dôsledku čoho v súčinnosti s ním nemožno daň určiť (napríklad neumožní vykonať daňovú
kontrolu), správca dane je oprávnený určiť daň sám bez spolupráce s daňovým subjektom, pričom
vychádza z dokladov, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará. Dôkazné bremeno daňového

subjektu umožňuje správcovi dane sa zaoberať iba evidentne zistiteľnými skutočnosťami. Základnou
úlohou správcu dane je zhromaždiť dôkazy, aj svedčiace v prospech žalobcu, avšak tieto musia
preukazovať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie výšky dane (daňovej povinnosti), nie položiek
znižujúcich daň, ktoré naopak preukazuje daňový subjekt.

Žalovaný konštatoval, že podľa ustanovenia § 74 ods.5 daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti
rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na
použitie § 48 daňového poriadku. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané,
odvolaniu nevyhovie, a napadnuté rozhodnutie potvrdí. Konštatoval, že v tomto konaní bolo preukázané,
že správca dane bol oprávnený použiť spôsob určenia dane podľa pomôcok, pretože boli splnené

zákonnéprocesnépredpokladyprepoužitietohtoosobitnéhosankčnéhoprostriedku-daňovýsubjektpo
začatí výkonu daňovej kontroly nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a nepredložil žiadne daňové doklady,
účtovné a iné potrebné na vykonanie daňovej kontroly. Žalobca tým, že nepredložil žiadne daňové a
účtovné doklady, ktorými by preukázal, že daňová povinnosť uvedená v daňovom priznaní za predmetné
zdaňovacie obdobie je uvedená v správnej výške, nesplnil svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplývala

z príslušných ustanovení daňového poriadku. Preto správca dane bol nútený určiť základ dane a
daň na základe pomôcok, pričom postupoval v súlade s ustanoveniami daňového poriadku. Žalovaný
konštatoval, že v preskúmavanej veci nezistil pochybenie správcu dane v postupe, ani iné porušeniezákona. Správca dane pri vyčíslení základu dane a určení dane podľa pomôcok postupoval v súlade s
platnými právnymi predpismi, a preto žalobné námietky nie sú opodstatnené.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s
administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná. So súhlasom účastníkom podľa § 250f ods.1 O.s.p. rozhodol bez nariadenia
pojednávania rozsudkom, ktorý vyhlásil dňa 23.04.2015.

Podľa § 30 ods.1 Daňového poriadku, správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami.
Ak je to účelné a možné písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane.

Podľa§30ods.2daňovéhoporiadku,akpísomnosťniejemožnédoručiťspôsobompodľaods.1,správca
dane doručí aj písomnosť prostredníctvom:
a) poskytovateľa poštových služieb,

b) iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis,
c) verejnej vyhlášky.

Ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa písomnosť na adresu na území
členského štátu a ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak sa doručuje písomnosť fyzickej

osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla (ďalej len "miesto doručenia");
ustanovenie § 9 ods.11 zákona tým nie je dotknuté (§ 30 ods.5 daňového poriadku).

Podľa § 31 ods.1 daňového poriadku, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti:
a) o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon,

b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo
byť spojené s právnou ujmou
c) ak tak určí správca dane.

Písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je

oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto
písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí
ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude
nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom
vhodnýmspôsobom vyrozumie.Aksinevyzdvihneprávnickáosobapísomnosťdo15dníodjejuloženia,

považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela
(§ 31 ods.3 daňového poriadku).

Podľa § 44 ods.1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržanie ustanovení osobitných predpisov.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 45 ods.2 písm.a), d), e) daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane za povinnosť umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať
daňovú kontrolu, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný

predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej
správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie
bolo správcom dane uložené, podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, predkladať v priebehu
daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

Podľa § 46 ods.1 daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,
miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak

z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o
daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do 8 dní od doručenia oznámenia a
dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia
oznámenia o výkone daňovej kontroly.Podľa § 46 ods.9 písm.b) daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená okrem iného aj dňom
doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods.2 zákona.

Podľa § 24 ods.1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje:
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní, alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane (§ 24 ods.3 daňového poriadku).

Podľa § 48 ods.1 Daňového poriadku, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak
daňový subjekt:
a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane,
b) nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov daňového
priznania a správca dane nezačal daňovú kontrolu,

c) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v
dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo
d) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods.2.

Podľa § 48 ods.2 daňového poriadku, správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa

pomôcok,aknastanúskutočnostiuvedenévods.1,pričomdňomzačatiaurčovaniadanepodľapomôcok
je deň uvedený v oznámení. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil
daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.

Podľa § 48 ods.3 daňového poriadku, správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré

má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť
najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov,
znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a
vyjadreniainýchsprávcovdane,štátnychorgánovaobcí,záujmovýchzdružení,výpisyzúčtovvedených
v bankách a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo

podobných daňových subjektov.

Podľa § 48 ods.4 daňového poriadku, ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa
pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky.

Podľa § 48 ods.5 daňového poriadku, pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný
prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli
uplatnené.

Podľa § 49 ods.1 daňového poriadku, o určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol o

určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah
tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj
súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.

Daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie

tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods.5 najneskôr do 15 pracovných dní
odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok.
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 49 ods.2 daňového poriadku).

Podľa § 49 ods.3 daňového poriadku, určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia

protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa ods.1.Podľa § 74 ods.5 daňového poriadku ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa
pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48. Ak odvolací orgán
zistí, že tieto podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

Z administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že správca dane
v oznámení o výkone daňovej kontroly zo dňa 01.06.2012 určil dátum začatia daňovej kontroly dňom
10.07.2012. Žalobcu súčasne poučil v zmysle § 46 ods.1 daňového poriadku o možnosti dohodnúť so
správcom dane nový termín začatia daňovej kontroly v prípade prekážok na strane žalobcu, a to v lehote

8 dní od doručenia oznámenia, pričom daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia
tohto oznámenia (oznámenie bolo doručené žalobcovi 08.06.2012). Súčasne bol žalobca vyzvaný na
predloženie špecifikovaných zostav na technickom nosiči dát a fotokópií ďalších dokladov. Napokon
bol žalobca v oznámení poučený o možnosti správcu dane určiť daň podľa pomôcok v prípade, že
žalobca neumožní vykonať daňovú kontrolu, resp. si nesplní niektorú zo svojich zákonných povinností
pri preukazovaní žalobcom uvádzaných skutočností. Listom zo dňa 11.06.2012, doručeným správcovi

dane 15.06.2012, žalobca navrhol správcovi dane nový termín na začatie daňovej kontroly, a to deň
02.08.2012 z dôvodu čerpania dovolenky v čase začatia daňovej kontroly, t.j. 10.07.2012. Rozhodnutie
správcudanezodňa19.06.2012,ktorýmsprávcadanenevyhovelžiadostižalobcuopredĺženielehotyna
výkondaňovejkontrolyzdôvodu,žežalobcanavrholnovýtermínnazačatiepredmetnejdaňovejkontroly
na deň 02.08.2012, ktorý je po lehote určenej zákonom (lehota 40 dní odo dňa doručenia oznámenia

o výkone daňovej kontroly uplynula 18.07.2012). Zásielka s týmto rozhodnutím bola vrátená správcovi
dane s tým, že adresát je neznámy. Druhá zásielka s druhou výzvou správcu dane zo dňa 12.09.2012,
ktorá bola taktiež adresovaná na adresu sídla žalobcu, bola správcovi dane vrátená s tým, že adresát je
neznámy.Zásielkasďalšouvýzvousprávcudanezodňa19.10.2012adresovanánajedinéhospoločníka
a konateľa žalobcu sa správcovi dane vrátila s poznámkou, že adresát zásielku neprevzal v odbernej

lehote. Dňa 03.09.2012 boli správcovi dane doručené fotokópie účtovných dokladov Prezídiom PZ, Úrad
boja proti organizovanej kriminalite. Následne správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok v
zmysle § 48 ods.1 daňového poriadku. Túto skutočnosť žalobcovi oznámil oznámením o určovaní dane
podľa pomôcok zo dňa 29.11.2012, ktoré doručil žalobcovi dňa 12.12.2012. Týmto dňom bola daňová
kontrola v zmysle § 46 ods.9 daňového poriadku ukončená. Dňa 20.12.2012 sa na Daňový úrad v

Košiciachdostavilkonateľžalobcuapredložildokladyokreminéhoajzapredmetnézdaňovacieobdobie,
o čom bola spísaná zápisnica, v ktorej žalobca okrem iného uviedol, že priestory na podnikanie mal na
Hraničnej 2 v Košiciach, kde boli skladové priestory a ako kanceláriu využíval priestory na Jantárovej
30 v Košiciach, kde pravidelne sedel, hoci sídlo firmy je na Učňovskej 6, kde má aj poštovú schránku.
Následne správca dane spísal protokol o určení dane podľa pomôcok zo dňa 21.03.2013, ktorý s

výzvou na vyjadrenie doručil žalobcovi dňa 03.04.2013. Týmto dňom sa určovanie dane podľa pomôcok
považovalo za ukončené. Uvedený protokol bol podkladom pre vydanie rozhodnutia zo 17.07.2013 č.
9801404//1596593/2013/Hro.

Podľa názoru súdu správca postupoval pri rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

august 2011 v sume 94.574,85 eur v súlade s citovanými ustanoveniami daňového poriadku. Pretože v
tomto prípade boli splnené zákonné podmienky pre určenie dane podľa pomôcok v zmysle § 48 a § 49
Daňového poriadku, žalovaný napadnutým rozhodnutím v súlade s ustanovením § 74 ods.5 daňového
poriadku odvolaniu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil.

K začatiu daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie u žalobcu došlo dňom 10.07.2012. Z
poučenia v oznámení správcu dane zo dňa 01.06.2012 pre žalobcu vyplýva oprávnenie navrhnúť
správcovi dane nový termín začatia daňovej kontroly pre nemožnosť začatia daňovej kontroly z dôvodu
na strane žalobcu (čerpanie dovolenky konateľom žalobcu), pričom navrhovaný nový termín začatia
daňovej kontroly musel zodpovedať tomu, aby daňová kontrola sa začala najneskôr do 40 dní od

doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Dodržanie uvedenej zákonnej lehoty predpokladalo, že
za najneskorší termín začatia daňovej kontroly môže byť určený deň 18.07.2012. Žalobca si musel byť
vedomý skutočnosti, že správca dane objektívne nemôže a ani nebude akceptovať jeho návrh na začatie
daňovej kontroly dňom 02.08.2012. Preto žalobcovi muselo byť zrejmé, že k začatiu daňovej kontroly
dôjde dňom určeným správcom dane v oznámení o začatí daňovej kontroly, t.j. dňom 10.07.2012. Nie

je preto rozhodujúce, že zásielka správcu dane s rozhodnutím zo dňa 19.06.2012 o nevyhovení žiadosti
žalobcu o nový termín začatia daňovej kontroly nebola žalobcovi doručená na adresu sídla žalobcu z
dôvodu,žežalobcapodľadoručujúcejpoštybolnatejtoadreseneznámy.Vtejtosúvislostisúdpoukazuje
naskutočnosť,žežalobcavlistezodňa11.06.2012,ktorýmnavrholnovýtermínzačatiadaňovejkontroly,uviedol, že daňovú kontrolu v zmysle oznámenia správcu dane nemožno začať z dôvodu čerpania
dovolenky, ale v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane uviedol, že dňa 12.07.2012, teda 2 dni po
určenom termíne začatia daňovej kontroly, sa dostavil na Daňový úrad v Košiciach z dôvodu výkonu

inej daňovej kontroly. Žalobcovi nič nebránilo, aby v zmysle oznámenia správcu dane o výkone daňovej
kontroly doručil správcovi dane požadované doklady.

K namietaným chybám pri doručovaní zásielok s výzvami na predloženie dokladov potrebných na
výkon daňovej kontroly súd uvádza, že žalobca bol v zmysle § 45 ods.2 písm.d) Daňového poriadku

niekoľkokrát vyzvaný na predloženie dokladov. Výzva zo dňa 20.07.2012 adresovaná žalobcovi do jeho
sídla ako aj výzva zo dňa 19.10.2012 boli doručené v súlade s ustanovením § 31 ods.3 daňového
poriadku. Žalobca pritom už v oznámení o výkone daňovej kontroly zo dňa 01.06.2012 bol vyzvaný na
predloženie dokladov v rovnakom rozsahu, ako tomu bolo v nasledujúcich výzvach. Daňový poriadok
v žiadnom svojom ustanovení neupravuje, koľkokrát má správca dane vyzývať kontrolovaný daňový
subjekt na splnenie jeho povinnosti v zmysle § 45 ods.2 písm.d), e) daňového poriadku.

Je nesporné, že žalobcovi boli doručené zásielky s výzvami na predloženie dokladov potrebných
na výkon daňovej kontroly (oznámenie o začatí daňovej kontroly zo dňa 01.06.2012, výzvy zo dňa
20.07.2012 a zo dňa 19.10.2012). Na základe týchto výziev žalobca mal možnosť splniť si svoje zákonné

povinnosti v zmysle § 45 ods.2 písm.d) a písm.e) daňového poriadku. V tomto smere je potrebné
považovať za irelevantnú aj námietku žalobcu o tom, že sa dňa 12.07.2012 osobne dostavil na Daňový
úrad Košice z dôvodu vykonávania daňovej kontroly iného daňového subjektu, ktorého konateľom je
takisto konateľ žalobcu, a teda zamestnanec správcu dane sediaci v kancelárii č. 411 vykonávajúci
daňovú kontrolu u žalobcu mal využiť osobnú prítomnosť konateľa žalobcu a rozhodnutie správcu dane

o nevyhovení žiadosti o určenie nového termínu daňovej kontroly mu mal osobne doručiť. Zamestnanec
správcudanenemoholmaťvedomosťotom,ževkanceláriisanachádzaprávekonateľžalobcu.Naopak
o tejto skutočnosti mal vedomosť konateľ žalobcu na základe oznámenia o začiatku výkonu daňovej
kontroly. Mal sa preto zaujímať o jej priebeh v záujme toho, aby predišiel určeniu dane podľa pomôcok.

K žalobnej námietke, podľa ktorej správca dane mal dostatok dokladov na výkon daňovej kontroly,
pretože 03.09.2012 obdŕžal od Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite fotokópie
účtovných dokladov verifikovaných žalobcom a dokladov predložených žalobcom dňa 12.12.2012,
súd uvádza, že doklady predložené policajným orgánom nezodpovedali rozsahu dokladov vyžiadaných

správcom dane od žalobcu v oznámení o výkone daňovej kontroly ako aj vo výzvach, pričom žalobca
sám predložil správcovi dane doklady až po ukončení daňovej kontroly podľa § 46 ods.9 písm.b)
daňového poriadku, t.j. po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods.2
(oznámenie správcu dane o určovaní dane podľa pomôcok bolo žalobcovi doručené dňa 12.12.2012).
Žalobca ako daňový subjekt mal právo v zmysle Daňového poriadku predkladať doklady pre vykonanie

daňovej kontroly len počas jej priebehu. Doklady predložené žalobcom až dňa 20.12.2012, teda po
ukončení daňovej kontroly, správca dane mohol využiť iba ako pomôcky. V tejto súvislosti súd uvádza,
že správca dane nemal zákonnú povinnosť informovať žalobcu o dokladoch zaslaných orgánmi polície.
Neinformovanie žalobcu o tejto skutočnosti nemožno považovať ani za porušenie zásady súčinnosti
v zmysle § 3 ods.2 daňového poriadku, pretože bolo predovšetkým povinnosťou žalobcu reagovať na

výzvy správcu dane a tým si splniť svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 45 ods.2 písm.d), písm.e)
daňového poriadku.

Za nedôvodnú považuje súd aj žalobnú námietku, podľa ktorej správca dane pri zisťovaní základu dane

a určovaní dane podľa pomôcok neprihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú pre daňový subjekt
výhody. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 20.12.2012, protokolu o určení dane podľa pomôcok
zo dňa 21.03.2013 ako aj z rozhodnutia správcu dane nevyplýva, že pri určení dane podľa pomôcok boli
správcom dane zistené okolnosti, z ktorých by vyplývali výhody pre žalobcu, pričom žalobca ani sám v
odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane nekonkretizoval, o aké výhody, na ktoré správca neprihliadol,

malo ísť. Naviac žalobca ani v podanej žalobe tieto výhody nešpecifikoval, o ktoré výhody, na ktoré
správca dane neprihliadol, malo ísť.Určenie dane podľa pomôcok môže správca dane použiť iba v prípadoch, ak si daňový subjekt nesplní
svoje zákonné povinnosti v zmysle § 48 ods.1 písm.c) a písm.d) daňového poriadku. Určenie dane
týmto spôsobom má charakter osobitného sankčného postihu daňového subjektu, ktorý sa uplatní v

prípadoch neplnenia si zákonných povinností daňového subjektu pri výkone daňovej kontroly. Z obsahu
administratívnych spisov vyplýva, že správca dane v procese určenia dane podľa pomôcok, ktoré
špecifikoval na strane 5 a 6 protokolu zo dňa 21.03.2013, prihliadol na skutočnosti, ktoré mal k dispozícii.
Súd preto dospel k záveru, že boli dodržané zákonné podmienky na použitie tohto spôsobu určenia
daňovej povinnosti žalobcu a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný konštatoval

dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48 daňového poriadku považuje za vydané v súlade so
zákonom.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods.1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v
konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 (ustanovenie § 3 ods.9
posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.