Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. apríl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/716/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210814
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5612210814.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie

Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa
- POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti odporcovi - Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava,
Župné nám. 13, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/254/2012-59 zo dňa 26.2.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ dňa 27.9.2012 domáhal
od odporcu náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.100 eur titulom
tvrdeného nesprávneho úradného postupu orgánu štátu, čoho sa mal dopustiť Okresný súd Liptovský
Mikuláš v pozícii exekučného súdu v exekučnej veci vedenej podľa sp.zn. súdneho exekútora Ex
9275/2009 (vymoženie nároku zo zmluvy o úvere č. 5371482 od povinného - dlžníka W. X.). Navrhovateľ
tvrdil v návrhu, že okresný súd nerozhodol o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v lehote 15 dní od doručenia tejto žiadosti, ale rozhodol až dňa 21.1.2010, stalo sa tak
s omeškaním viac ako 20 mesiacov. Postup exekučného súdu podľa navrhovateľa bol v rozpore s
ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď neexistovala okolnosť, ktorá by v súdenom prípade
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil súd až po veľmi dlhej dobe.

Uplatnil si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu náhradu majetkovej škody

vo výške 125 eur predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Vynaložil v
tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných úkonov zamestnanca pomocou
informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné

výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur. Pri uplatnení si
ajnáhradynemajetkovejujmynavrhovateľskutkovoargumentovaltým,žemárnymuplynutímčasudošlo
u neho aj k vyvolaniu viacerých rizík : zániku povinného, zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným, insolvencie povinného; neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedkunápravy v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u navrhovateľa, resp.
u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, zánik ďalších plánovaných a už vytvorených

podnikateľských aktivít, hospodársku stratu, spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Základ
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy videl navrhovateľ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie
vzťahov, na dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a
princípov právneho štátu, pritom za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy považoval sumu 1.100 eur.
Pri vyčíslení náhrady nemajetkovej ujmy poukázal na prijaté závery Ústavného súdu SR vo viacerých

nálezoch (aj ich konkrétne označuje) vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov súdmi v civilnom konaní.

Okresný súd pri právnom posúdení veci postupoval podľa § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1, § 9 ods.
1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci v účinnom znení do 31.12.2012. Aplikoval aj

ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v účinnom znení do 31.5.2010.

Vykonaným dokazovaním, najmä po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 3Er/817/2009, súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý v označenej
exekučnej veci doručil súdu dňa 15.10.2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 26.5.2009 sp. zn. SR
01706/09, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. Karloveské rameno 8, Bratislava.
Exekučný súd dňa 3.11.2009 vyzval súdneho exekútora na predloženie zmluvy o úvere č. 53171482,
uvedenú výzvu exekútor dňa 9.11.2009 postúpil oprávnenému. Okresný súd súdneho exekútora poveril
vykonaním exekúcie dňa 21.1.2010, napokon exekúcia bola zastavená uznesením okresného súdu č.k.

3Er/817/2009-18 zo dňa 31.3.2010 v spojení s doplňujúcim uznesením zo dňa 23.9.2010, nakoľko bola
vedená na základe exekučného titulu, ktorý priznáva zákonom nedovolené plnenie, ktoré bolo súčasne
v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený (v aktuálne posudzovanej veci navrhovateľ) odvolanie, ktoré
proti uvedenému uzneseniu podal, zobral späť a odvolacie konanie bolo zastavené.

Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal základné atribúty vzniku zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (tvrdeným v žalobe). Nebola preukázaná
existencia prieťahov v exekučnom konaní, teda nesprávny úradný postup exekučného súdu ako jeden
z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že exekučný súd v exekučnej veci vedenej pod sp. zn.

3Er/817/09 konal plynulo a bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenie, že súd
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol s omeškaním
viac ako 20 mesiacov, nakoľko žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 15.10.2009
a poverenie súdnemu exekútorovi bolo udelené 21.1.2010. Súd poukazuje i na závery rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/2002, podľa ktorého samotné nedodržanie zákonom stanovenej

lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Exekučným titulom v dotknutom exekučnom konaní
bol rozhodcovský rozsudok. Rozhodovanie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia najmä
z hľadiska posúdenia zákonnosti priznaného plnenia a vykonateľnosti exekučného titulu si vyžaduje
osobitnú právnu úvahu, prihliadajúc najmä ku skutočnosti, že medzi oprávneným a povinným vznikol
spotrebiteľský právny vzťah. Na túto skutočnosť reagoval zákonodarca aj následnou právnou úpravou

ustanovenia § 44 ods. 2 EP, keď vylúčil aplikáciu ustanovenia o lehote na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v prípadoch, v ktorých je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Doba, ktorá
uplynula od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do
vydania poverenia na vykonanie exekúcie nie je takej povahy a rozsahu, aby bolo možné konštatovať
navrhovateľom tvrdené porušenie práva na rozhodnutie v zákonom stanovenej dobe v spojení s

porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného článkom 48 ods. 2
Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Navrhovateľ nepreukázal v konaní ani vznik ani výšku tvrdenej majetkovej škody, pritom právo
na náhradu majetkovej škody v sume 125 eur navrhovateľ si uplatňuje paušálne bez akejkoľvek

konkretizácie a reálneho vyčíslenia nákladov v jednotlivých veciach. Navrhovateľ nepreukázal
skutočnosti tvrdené v žalobe ako dôvody pre náhradu nemajetkovej ujmy požadované vo výške
1.100 eur. Nepreukázal, že v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
došlo k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, resp. kinsolvencii povinného. Napokon netvrdil aké konkrétne plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené
podnikateľské plány zanikli, kedy, v akom rozsahu došlo k hospodárskej strate, akým spôsobom a kedy
došlo k ovplyvneniu jeho ďalších podnikateľských postupov v dôsledku tvrdeného nesprávneho postupu

exekučného súdu. Vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania a prihliadajúc k dôvodom zamietnutia
žaloby súd ďalšie dokazovanie nevykonával, vyhodnotil ich za nadbytočné.

O náhrade trov prvostupňového konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1
veta prvá O.s.p. a odporcovi náhradu trov nepriznal. Odporca ako úspešný účastník konania si právo

na náhradu trov uplatnil, avšak ich v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil a trovy konania mu zo spisu
nevyplynuli.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia
rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prioritne argumentoval, že súd nemal
splnené podmienky ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. na prejednanie veci v neprítomnosti účastníkov. On
(navrhovateľ) riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu

listiny spojené s označenými dôvodmi. Ak súd napriek tomu prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.sp.,
odňal mu tým právo na konanie pred súdom.
Odvolateľ namietal zaujatosť sudcu prejednávajúceho aktuálnu vec. Citoval ustanovenie § 14 ods. 1, §
15 O.s.p. On uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z

konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie
sudcu, nič nemení na tom, že v očiach odvolateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou
rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. V súvislosti s touto
odvolacou argumentáciou odvolateľ poukazuje na záver rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn.

11NcC/46/2012-24 zo dňa 17.10.2012 v právne a skutkovo zhodnej veci, v ktorej nadriadený súd vylúčil
všetkých sudcov Okresného súdu Dunajská Streda z rozhodovania a prejednania veci. Za takýchto
okolností a s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou
inýchkrajskýchsúdov,ÚstavnéhosúduSRaEurópskehosúdupreľudsképrávavŠtrasburgu,neobstojí;
že on (odvolateľ) podal ústavnú sťažnosť pre porušenie práva na nestranný súd, ktorej výsledkom

bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym
pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. V konaní bolo možno uskutočniť
len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad nepripúšťalo, nebolo
neodkladným úkonom za danej procesnej situácie.

Odvolateľ argumentoval i tým, že konečné/meritórne rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom)
neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o
zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému
legálne pripustil odvolanie. Z tohto dôvodu podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie
konaniaodvolanie,pričomvčasepodaniaodvolaniaozamietnutínávrhuneboloprávoplatnerozhodnuté

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Meritórne rozhodnutie súdu za tejto procesnej situácie je
prinajmenšom predčasné.

Súd odignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu,
vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej

sťažnosti.Nesprávneaplikoval§101ods.2O.s.p.,navyšekeďonzdôraznilvžiadosti,žetrvánaosobnej
účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na
nestrannom súde.

Napokon on (odvolateľ) nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom

rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť vyjadriť sa
ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo
k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho
možnostikonaťpredsúdom.Onneboloboznámenýsobsahomdôkazovaprednesov,nemalmožnosťsa
kdôkazomaprednesomvyjadriťasámnemalmožnosťnavrhnúťdôkazynapodporusvojichprotitvrdení.

Súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil
sám. Porušil zásadu kontradiktórnosti súdneho konania, pritom kontradiktórnosť súdneho procesu sa
neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké
oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tietoskutočnosti boli známe iba jednej strane, alebo žiadnej z nich. Táto zásada nie je obmedzená ani druhom
súdneho procesu. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia
poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.

Odvolateľ poznamenal, že ak odporca nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k
návrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O.s.p., mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie
podľa § 153b O.s.p. Skutkovým základom sa mal stať ním (navrhovateľom) tvrdený skutkový stav.
Namiesto toho súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah

a rozsah si určil sám a následne vo veci meritórne rozhodol ignorujúc § 153b O.s.p.
Odvolateľ vytýka súdu, že odignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu
udržiavania a správy informačného systému a z titulu konkrétnych výdajov, napr. na administratívne
spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a
telekomunikačné výdaje. V tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
je prejavom svojvôle a arbitrárne. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd

dospel k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla, rovnako sa to však týka chýbajúcich
dôvodov pri nemajetkovej ujme. Nesúhlasí ani s tvrdením súdu, že náklady na správu pohľadávky
počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný). Pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny
úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. V súdnom konaní hodlal
prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody prostredníctvom

znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil, súd však dokazovanie neprípustne skrátil len
na dôkazy vykonávané ex offo, jeho (navrhovateľa) nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil
mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie
dôkazy. Súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva
navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR,

ako práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase.
Rozhodnutie súdu je vnútorne rozporné, napriek tomu, že zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a
na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy. Rozhodnutie založené na
skutkovej a právnej chybe súdu, nie je v právnom štáte udržateľné.

Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom

v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom i dôvodmi odvolania a aplikáciou postupu podľa
§ 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil
podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. pre vecnú správnosť.

Krajský súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa za nedôvodné.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci zistil riadne skutkový
stav, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Pri vykonaní dôkazov vychádzal najmä z procesného
návrhu navrhovateľa na vykonanie dokazovania ním označeného priamo v návrhu na začatie konania.
Vychádzal z rozhodujúceho a podstatného dôkazu, ktorý navrhovateľ označil - z obsahu súvisiaceho

exekučného spisu. Vykonané dôkazy vyhodnotil súd v súlade s ustanovením § 132 i nasl. O.s.p. a
vec správne právne aj posúdil. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil i s písomným odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a len na zvýraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa považuje za
svoju povinnosť vyjadriť sa k podstatným odvolacím argumentáciám.

Za rozporuplné vyhodnotil krajský súd odvolací argument navrhovateľa, ktorým namieta nestrannosť
súdu a zaujatosť sudcu prejednávajúceho aktuálnu právnu vec. Je jednoznačné, že zákonná sudkyňa,
ktorej vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie JUDr. Eva Uličná uznesením Krajského súdu
v Žiline č.k. 7NcC/280/2013-19 zo dňa 19.3.2013 nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania
veci. Označené uznesenie nadriadeného súdu okresný súd doručil právnemu zástupcovi navrhovateľa

dňa 9.9.2013. Označeným uznesením nadriadeného súdu otázka vylúčenia/nevylúčenia sudcov
bola vyriešená, naviac námietka navrhovateľa v odvolacom konaní vytýkajúca nedodržanie princípu
zákonného sudcu nemá svoj právny základ v danom štádiu rozhodovania o jeho odvolaní. Z pohľadu
tejto procesnej situácie neexistoval dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, súd prvého stupňa malsplnené všetky podmienky, aby vec v neprítomnosti účastníkov prejednal postupom podľa § 101 ods.
2 O.s.p.

Navrhovateľnameritórnepojednávaniebolriadnepredvolaný.Predvolanienapojednávanieprevzaldňa
13.2.2014. Návrh navrhovateľa na zrušenie pojednávania z dôležitého dôvodu, pre podanie ústavnej
sťažnosti Ústavnému súdu SR pre porušenie zásady nestrannosti súdu a sudcu (uznesením Krajského
súdu v Žiline sp.zn. 7NcC/280/2013) - je účelovým a procesným podaním. Takéto podanie navrhovateľ
uplatnil v dobe už po nariadení meritórneho pojednávania, i keď závery rozhodnutia nadriadeného

súdu v otázke vylúčenia/nevylúčenia sudcov mu boli známe už od 9.9.2013. Navyše podľa názoru
krajského súdu uznesením nadriadeného súdu otázka vylúčenia/nevylúčenia sudcov bola vyriešená
právoplatne a v danom štádiu odvolacieho konania námietka navrhovateľa vytýkajúca nedodržanie
princípu zákonného sudcu nemá svoj právny základ v danom štádiu rozhodovania o jeho odvolaní.
Zároveň odvolací súd dodáva, že ku dňu jeho rozhodnutia neexistuje žiadne rozhodnutie Ústavného
súdu SR, v ktorom by bolo konštatované, že bola porušená zásada nestrannosti súdu/sudcu, resp., že

by rozhodnutie nadriadeného súdu v otázke vylúčenia/nevylúčenia sudcov bolo v rozpore s právom.

Nedoručenie písomného vyjadrenia odporcu k návrhu navrhovateľovi nemožno považovať za procesný
postup, ktorý by mal dopad na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Navrhovateľovi
vecná argumentácia odporcu k podanému návrhu je známa z totožných sporov (v konaniach o

návrhu navrhovateľa podaných v tisícoch obdobných právnych veciach u všeobecných súdov), navyše
navrhovateľ mohol využiť procesný priestor zúčastniť sa meritórneho pojednávania, na ktorom okresný
súd písomné vyjadrenie odporcu oboznamoval, odvolateľ mohol argumentovať priamo na pojednávaní,
navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, bolo na navrhovateľovi, či tento procesný priestor
využije alebo nie. Tým, že sa navrhovateľ nezúčastnil meritórneho pojednávania, o takúto možnosť sa

obral sám.

Krajský súd vyhodnotil za účelový odvolací argument, ktorým odvolateľ poukazuje na predčasnosť
meritórneho rozhodovania z dôvodu, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jeho
návrhunaprerušeniekonania.Súdotakomtoprocesnomnávrhunavrhovateľarozhodovalsamostatným

uznesením, jeho návrh na prerušenie konania zamietol, vyargumentoval svoje závery, ktoré ho viedli k
zamietnutiu návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, naviac závery tohto uznesenia v samostatnom
odvolacom konaní odvolací súd potvrdil pre vecnú správnosť.

Súd prvého stupňa bol dôsledný i v dôkaznom konaní, skutkové okolnosti podstatné pre ustálenie
existencie/neexistencie základu právneho nároku zisťoval z obsahu pripojeného exekučného spisu
3Er/817/2009, označený spis okresný súd lustroval, vyhľadal i stotožnil, oboznamoval na meritórnom
pojednávaní, skutkové zistenia súdu prvého stupňa korešpondujú s existujúcou procesnou situáciou
v predmetnom spise. V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol ktoré ustanovenia súvisiacich

právnych predpisov na posudzovanú vec aplikoval, vychádzal z rozhodovacej praxe súdov v oblasti
spotrebiteľskej ochrany, ochrany práv spotrebiteľov, ako aj zo súvisiacej povinnosti exekučného súdu
i v štádiu exekučného konania poskytnúť zákonom vyžadovanú ochranu spotrebiteľovi. Okresný súd
rozsah dokazovania neustálil svojvoľne a sám, ale prioritne vychádzal z dôkazov, ktoré navrhovateľ
priamo v návrhu na začatie konania označil. Rozhodujúcim dôkazom bol obsah exekučného spisu,

údaje, ktoré súd prvého stupňa uvádza v písomnom odôvodnení rozhodnutia, vychádzajú z pravdivých a
relevantnýchprocesnýchpostupovvexekučnomkonaní.Napokonaniodvolateľpresnenevyšpecifikoval
konkrétne ktoré skutkové údaje namieta, prečo a z akých dôvodov. V sporovom konaní nie je
povinnosťou odvolacieho súdu dedukovať odvolacie dôvody, tie v sporovom konaní vymedzuje
odvolateľ a nie odvolací súd.

Nie je povinnosťou súdu pre prípad nevyjadrenia sa odporcu k žalobnému návrhu postupovať podľa §
114 ods. 3 O.s.p. a rozhodovať rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b/ O.s.p.. Navyše takáto procesná
situácia v súdenej veci ani nenastala, keďže odporca reagoval na výzvu súdu a predložil písomné
vyjadrenie k žalobnému návrhu. Jeho písomné vyjadrenie súd na pojednávaní oboznamoval a uplatnený

nárok navrhovateľa bol vykonaným dokazovaním preukázaný ako nedôvodný.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu štátu je naplnená, ak sú
splnené (pritom ide o kumulatívne splnenie podmienok) všetky zložky tohto zodpovednostného vzťahu,t.j. existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou. Je správny vecný záver súdu prvého stupňa v konštatácii neexistencie
nesprávneho úradného postupu, tento záver súd prvého stupňa podrobne, rozsiahlo a dôsledne

vyargumentoval. S jeho argumentáciou sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, na ne poukazuje.
Za nesplnenia prioritnej - základnej podmienky zodpovednostného vzťahu t.j. neexistencie nesprávneho
úradného postupu,- ďalšie hmotnoprávne otázky, t.j. otázka vzniku škody, výšky škody a príčinnej
súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, resp. otázky náhrady nemajetkovej ujmy sú
bez právneho významu. Z tohto pohľadu odvolacie argumentácie navrhovateľa smerujúce k súvisiacim

vecným otázkam či už k výške škody, k výške nemajetkovej ujmy nemajú žiadne právne dopady.

Odvolacíargumentnavrhovateľa,žehodlalpredložiťpreúčelysúdnehokonanialistinnýdôkaz-znalecký
posudok je opätovne bez právneho významu, pretože závery tohto listinného dôkazu neovplyvnia prijatý
záver súdu o nesplnení základu nároku pre neexistenciu nesprávneho úradného postupu orgánu štátu.

V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie súdu prvého stupňa má oporu
v § 142 ods. 1 O.s.p.

O trovách tohto odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
l O.s.p. tak, že účastníkom (žiadnemu z nich) ich náhradu nepriznal. Navrhovateľ v odvolacom konaní

úspešný nebol, bolo by jeho povinnosťou nahradiť trovy úspešnej procesnej strane - odporcovi, odporca
sivšaktietotrovyneuplatnilaanizobsahuspisunevyplynulo,žebymubolivzniklivsúvislostispodaným
odvolaním navrhovateľa nejaké trovy.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .