Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/740/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112208824
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112208824.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov

senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci navrhovateľky: J. X., X. C. X, I.Č.,
zastúpenej: FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského č. 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporcovi:
Slovenská republika - Národná banka Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša č. 1, Bratislava, o
náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 03. júla
2014, č.k. 16C 65/2012-154, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 03. júla 2014, č.k. 16C/65/2012-154 zamietol súd prvého stupňa návrh, ktorým sa
navrhovateľka domáhala zaplatenia náhrady škody vo výške 3.696,12 eur s 9,25 % úrokom z omeškania
ročne od 19.04.2011 do zaplatenia, podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Zároveň rozhodol, že nepožiada
Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie a návrh navrhovateľa zo dňa 20.01.2014 na prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písmeno c/ Občianskeho súdneho poriadku zamietol. Vychádzal zo zistenia, že Úrad pre finančný

trh rozhodnutím zo dňa 21.03.2002 schválil PODIELOVÉMU DRUŽSTVU SLOVENSKÉ INVESTÍCIE
(ďalej „Družstvo“), ktorého členkou bola navrhovateľka od 20.12.2000, Prospekt investície, pričom dňa
02.06.2008uzavreloDružstvosobchodnouspoločnosťouCAPITALINVEST,o.c.p.,a.s.vlikvidácii(ďalej
„obchodník s cennými papiermi“) Zmluvu o riadení portfólia, ktorou sa obchodník s cennými papiermi
zaviazal riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investície a jeho
dodatkami, čo zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného
portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných

papierov, optimalizáciu portfólia a poskytovanie konzultácií a finančných analýz, pričom sa zaviazal
zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 % ročne. Mal preukázané, že Národná
banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 20.08.2008 č. OPK-9750-5/2007 uložila obchodníkovi s cennými
papiermi pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk) za porušenie ust. § 54 ods. 2, § 73 ods. 1
písm. a/, § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b/ zákona č. 566/2001 Z.z. a rozhodnutím zo dňa 22.04.2008 č.
OPK-2744-5/2007-PLP zmenila jeho povolenie na poskytovanie investičných služieb tak, že mu, okrem
iného, povolila poskytovanie investičnej služby podľa ust. § 6 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 5 ods. 1

písm. a/, b/, c/ zákona č. 566/2001 Z.z. a poskytovanie investičných služieb, investičných činností a
vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom
rozsahu. Zároveň mal preukázané, že obchodník s cennými papiermi na základe výpovede Zmluvy o
riadení portfólia zo dňa 30. marca 2010 ukončil činnosť vykonávanú pre Družstvo, v súvislosti s čímDružstvo požiadalo Národnú banku Slovenska listom zo dňa 15.04.2010, o preskúmanie jeho postupu
a výkon dohľadu na mieste dôvodiac, že v dôsledku výpovede zmluvy o riadení portfólia zo strany
obchodníka s cennými papiermi sa dostalo do zložitej situácie a listom zo dňa 23.04.2010 ju požiadalo

o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s cennými papiermi, pretože tento si voči nemu neplnil svoje
základné povinnosti, spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov zverených mu do
správy. Rozhodnutím o predbežnom opatrení zo dňa 12.07.2010 č. ODT-8305/2010 Národná banka
Slovenska uložila obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov,
ktorý mu bol zverený bez jej písomného súhlasu, keď na základe oznámenia Družstva vzniklo dôvodné

podozrenie z možného poškodenia klientov a rozhodnutím zo dňa 21.12.2010 č. ODT-8305-5/2010
mu odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Pokiaľ ide o aktualizáciu Prospektu
investície, Družstvo požiadalo Národnú banku Slovenska o schválenie dodatku Prospektu investície,
ktorý však nespĺňal zákonom stanovené náležitosti a nakoľko tieto neboli doplnené ani dodatočne,
rozhodnutím zo dňa 26.08.2010 č. OPK-5664/1-5/2010 Národná banka Slovenska konanie o schválenie
dodatku k Prospektu investície zastavila a rozhodnutím zo dňa 30.05.2011 č. ODT-10890-4/2010, z

dôvodu nedodržiavania Prospektu investície a nevykonania žiadnych krokov smerujúcich k uvedeniu
do súladu s údajmi v Prospekte investície, zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Mal tiež
preukázané,ženavrhovateľke(najejžiadosťzodňa01.02.2011)nazákladerozhodnutiapredstavenstva
zo dňa 09.02.2011 zaniklo uvedeným dňom členstvo v Družstve a vznikol jej nárok na vyplatenie
vyrovnacieho podielu v sume 3.696,12 eur, ktorý si prihlásila do konkurzu vyhláseného na majetok

Družstva ako úpadcu uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011 č. k. 3K/95/2010-21,
právoplatným dňa 05.05.2011, avšak nakoľko správca konkurznej podstaty jej pohľadávku v celom
rozsahu poprel, podala proti nemu incidenčnú žalobu, o ktorej sa na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 2Cbi/265/2011 vedie konanie, ktoré zatiaľ nie je právoplatne skončené. Takto ustálený skutkový
stav veci posúdil po právnej stránke podľa ust. § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1

zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov, § 129 ods. 3 Zákona o cenných papieroch, v znení účinnom od 01.06.2010, a
dospel k záveru, že navrhovateľka v konaní nepreukázala naplnenie predpokladov zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keď nepreukázala vznik škody, nesprávny úradný
postup odporcu ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Konštatoval,

že Národná banka Slovenska sa v súvislosti s uplatňovaním jej zákonom vymedzenej právomoci pri
výkone dohľadu nad plnením povinnosti aktualizácie a dodržiavania schváleného Prospektu investície
zo strany Družstva nedopustila tvrdeného nesprávneho úradného postupu, nakoľko Družstvo túto
povinnosť malo až od nadobudnutia účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 Zákona o
cenných papieroch, t.j. od 01.06.2010, pričom Národná banka Slovenska, limitovaná článkom 2 ods.

2 Ústavy SR; nedisponovala právomocou vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, avšak
v rozsahu vymedzenom ustanoveniami zákona o cenných papieroch a investičných službách, iba
nad zverejnením schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky a s účinnosťou od
01.06.2010 nad tým, či Družstvo schválený Prospekt investície dodržiava. Poukázal na to, že Družstvo
Národnej banke Slovenska až do 15.04.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka

s cennými papiermi, nesignalizovalo zhoršenie jeho finančnej situácie ani nedostatky v jeho činnosti
obchodníka s cennými papiermi, a preto nedostatky v jeho činnosti, ako i zmeny v údajoch Prospektu
investície Družstva, boli zistené až na základe podnetu Družstva a informácii v ňom uvedených a na
základe vykonaného dohľadu na mieste u obchodníka s cennými papiermi v období od 20.04.2010
do 06.05.2010. Nestotožnil sa s tvrdeniami navrhovateľky, ktorá Národnej banke Slovenska vytýkala

prijatie nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu proti obchodníkovi s cennými papiermi,
keďže Národná banka Slovenska mohla dohľad vykonávať iba vo vzťahu k Družstvu ako vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt a v rámci výkonu tohto dohľadu nemohla postupovať nad rámec
stanovený zákonom. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že Národná banka Slovenska, ako
o tom svedčí aj rozhodnutie zo dňa 20.08.2008 č. OPK-9750-5/2007 o uložení pokuty obchodníkovi

s cennými papiermi vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk), činnosť obchodníka s cennými papiermi
sledovala, avšak nebolo jej povinnosťou o zistených nedostatkoch informovať Družstvo, ktoré nebolo
účastníkom daného konania o uložení pokuty. Zdôraznil, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi
Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi, bolo predovšetkým povinnosťou Družstva zabezpečiť
kontrolu plnenia jeho povinností vyplývajúcich zo zmluvy o riadení portfólia, pričom v tomto smere

nemožno opomenúť ani povinnosť samotnej navrhovateľky, ako členky Družstva, aktívne sa zaujímať
o výkon jej práv vo vzťahu k Družstvu v zmysle zásady „práva prináležia bdelým“ a zamedziť tak
znehodnoteniu, resp. nevymožiteľnosti jej majetkových práv a záujmov. Pokiaľ ide o tvrdený vznik škody,
uviedol, že navrhovateľka svoje finančné prostriedky vložila do Družstva, s ktorým bola v právnomvzťahu, a preto iba Družstvu vznikla povinnosť vrátiť jej vložené finančné prostriedky, a iba ak by sa
navrhovateľka nedomohla úhrady svojej pohľadávky proti Družstvu v konkurznom konaní, ktoré doposiaľ
nie je skončené a nie je skončené ani konanie o incidenčnej žalobe navrhovateľky na Okresnom súde

Bratislava I pod sp.zn. 2Cbi/265/2011, bolo by zrejmé, že jej škoda skutočne vznikla, prípadne v akej
výške. Dospel tiež k záveru, že v danej veci nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním Národnej
banky Slovenska a tvrdeným vznikom škody, a preto v danej veci neboli naplnené zákonné predpoklady
vzniku zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú v dôsledku nesprávneho úradného postupu Národnej
banky Slovenska. Zamietnutie návrhu navrhovateľky na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym

dvorom Európskej únie a s tým súvisiaceho návrhu na prerušenie konania (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.)
odôvodnil tým, že navrhovateľka nežiadala o posúdenie platnosti právneho aktu Európskej únie a preto
ako súd prvého stupňa nemal povinnosť prejudiciálnu otázku formulovanú navrhovateľkou predložiť
Súdnemu dvoru Európskej únie, pričom na takýto postup ani nie je dôvod, keď odpovede na ňou
položené otázky nemajú význam pre rozhodnutie vo veci samej, nakoľko namietaný nesprávny úradný
postup Národnej banky Slovenska mal spočívať v zanedbaní jej dohľadu nad činnosťou Družstva ako

vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. upravenej zákonom č. 566/2001 Z.z., do ktorého
bola transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/ES zo dňa 4. novembra
2003, upravujúca prospekt pri verejnej ponuke cenných papierov a nie prospekt pri verejnej ponuke
majetkových hodnôt. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému
odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko trovy konania priznať nežiadal a ani mu v konaní žiadne trovy

nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote do zamietajúceho výroku vo veci samej
odvolanie navrhovateľka, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia podanému návrhu v celom rozsahu,
alternatívne zrušenia rozsudku v napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
dôvodiac, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§

205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.
2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Uviedla, že v súvislosti s vložením peňažných prostriedkov do Družstva

nemohla predpokladať, že dohľad Národnej banky Slovenska nad Prospektom investície je len formálny,
a preto vychádzajúc z garancie Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu, sa spoliehala na to,
že jej škoda nevznikne. Zdôraznila, že Národná banka Slovenska nepostupovala v súlade s princípmi
právneho štátu, ktorých súčasťou je aj princíp právnej istoty, v zmysle ktorého sú orgány verejnej moci
povinné postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi tak, aby bol ich postup zo strany

subjektov práva predvídateľný. Nestotožnila sa s argumentáciou odporcu, ktorý poukazoval na to, že
vykonával dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa
ust. § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., avšak nie dohľad nad jeho celkovou činnosťou a nesúhlasila
so záverom súdu prvého stupňa, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných
povinností Národnou bankou Slovenska, spočívajúcim v nesprávnom výkone dohľadu. Dôvodila, že

povinnosťou Národnej banky Slovenska podľa ust. § 137 ods. 2 Zákona o cenných papieroch bolo
zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o činnosti dohliadaných subjektov, medzi ktoré
patrili aj Družstvo a obchodník s cennými papiermi, a v rámci tohto dohľadu bolo jej povinnosťou
zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní Prospektu investície, ako aj
o iných rizikách, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov,

teda aj jej záujmov. Poukázala na to, že Národná banka Slovenska už v roku 2007 pri kontrole
Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, tvorené zmenkou
jediného emitenta - spoločnosti CI HOLDING, a. s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka
s cennými papiermi, avšak sa uspokojila s tým, že toto portfólio bolo následne rozložené do troch
zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING, a.s. a spoločnosťami CI Reality, s.r.o. a GLOBAL

production s.r.o., ktoré boli taktiež 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a.s., a teda naďalej
akceptovala stav, že celé portfólio Družstva bolo rozložené a investované do subjektov prepojených
s CI HOLDING, a.s. a obchodníkom s cennými papiermi. Napriek zisteniu, že obchodník s cennými
papiermi dlhodobo vo svojej činnosti pre Družstvo; minimálne od roku 2008 do roku 2011 porušoval
zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch, nevyužila, okrem uloženia pokuty

vo výške 10.000 eur, svoje kompetencie v zmysle Zákona o cenných papieroch a neprijala žiadne
následné kontrolné ani iné významnejšie opatrenia, čo napokon vyústilo do nedostupnosti prostriedkov
vložených do Družstva v roku 2010 a až rozhodnutím zo dňa 04.03.2011 obchodníkovi s cennými
papiermi odňala licenciu na jeho činnosť a rozhodnutím zo dňa 30.05.2011 č. ODT-10890-4/2010zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investície, ktorú
účelovo ustálila až od mája 2010, hoci údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne
dlhodobo spätne k 31.12.2006 a údaje o subjektoch, s ktorými je Družstvo majetkovo prepojené

boli neaktuálne minimálne od 01.10.2009. Zdôraznila, že prebiehajúce konkurzné konanie, v ktorom
prihlásila svoju pohľadávku jej nebráni podať návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí jej návrh
predčasným, keď povinnosťou súdu bolo skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne
vylučuje možnosť jej uspokojenia, ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu, pričom
súd pri tomto hodnotení nemal vychádzať až z konečného rozvrhového uznesenia konkurzného súdu

(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11. apríla 2012 sp.zn. 29Cdo/4968/2009), ale bol
povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu,
keď ani zákon č. 514/2003 Z.z. nevyžaduje predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov
a pripúšťa regresnú náhradu. V tejto súvislosti uviedla, že v konkurznej podstate Družstva ako úpadcu,
nie sú žiadne prostriedky, celý majetok je tvorený hypotetickými pohľadávkami z neukončených súdnych
sporovprotiNárodnejbankeSlovenska,Garančnémufonduinvestícií,čipoisťovniChartisEuropeainým

odporcom, a preto aktuálny stav konkurzu vylučuje možnosť uspokojenia jej pohľadávky z konkurzu.
Napokon namietala, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné
dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané
spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť, keď prvostupňový súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom
spoľahlivého zistenia skutkového a právneho stavu veci, pričom mu z jeho činnosti (na súde prvého
stupňa prebiehajúcich konaní v skutkovo a právne analogických veciach) boli známe aj iné dôležité
skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že v konaní nebol preukázaný nesprávny

úradný postup Národnej banky Slovenska a navrhovateľka sa v podanom odvolaní iba účelovo
snaží dodatočne navrhovať vykonanie ďalších právne irelevantných dôkazov, ktoré odďaľujú vydanie
rozhodnutí vo veci a vyfabulovať fiktívnu existenciu jeho údajného nesprávneho postupu, a to za stavu,
keď nevyužila všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, nepodala žiadny návrh proti
členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie Družstva, ktorí boli zodpovední za jeho riadenie,

za hospodárenie a nakladanie s jeho majetkom. Zdôraznil, že Národná banka Slovenska, ktorá mohla pri
vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi konať iba na základe Ústavy, v medziach, v rozsahu a
spôsobom vyplývajúcim zo zákona, postupovala v súlade s Ústavou SR a platnými právnymi predpismi,
nebola nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy a pri svojom postupe voči Družstvu a obchodníkovi
s cennými papiermi dodržiavala zákonnom stanovené pravidlá, na základe ktorých mohla ukladať

sankcie dohliadanému subjektu len za porušenie povinností, ktoré mu boli uložené zákonom. Uviedol,
že Národná banka Slovenska kompetenciami, na ktoré poukazuje navrhovateľka, disponovala až od
účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zákona o cenných papieroch, teda až od 1. júna 2010, kedy
boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené o povinnosť dodržiavať
schválený Prospekt investície, a teda až odvtedy mohla dohliadať na to, či Družstvo schválený Prospekt

investície dodržiava, pričom pokiaľ ide o povinnosť aktualizovať Prospekt investície, táto bola Družstvu
uložená až novelizovaným ust. § 127 ods. 4 Zákona o cenných papieroch od 1. januára 2009. Národná
banka Slovenka mohla teda kontrolovať len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti o verejných
ponukách majetkových hodnôt, či informácie zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané
zákonom a či Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt zverejňuje finančné

správy v zmysle pôvodného ust. § 130 Zákona o cenných papieroch, pričom nemohla potvrdzovať
správnosť finančných ukazovateľov Družstva. Zdôraznil, že vo vzťahu k Družstvu nebola Národná
banka Slovenska nečinná, nakoľko vydala relevantné rozhodnutia, nedopustila sa žiadnych prieťahov
a postupovala iba v rámci jej oprávnení v súlade s Ústavou SR, Zákonom o cenných papieroch
a Zákonom o dohľade nad finančným trhom. V nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Českej

republiky, sp.zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý navrhovateľka v konaní poukazovala uviedol, že z jeho
odôvodnenia vyplýva, že nemožno zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v
ust. § 3 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní a preto objektívna zodpovednosť štátu, ak existuje iný
dlžník, je zodpovednosťou subsidiárnou, a preto najskôr musia byť využité všetky zákonné možnosti

veriteľa voči iným dlžníkom a musí byť jednoznačne a nespochybniteľne preukázané naplnenie všetkých
predpokladov vzniku tejto zodpovednosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že skutočná existencia
pohľadávky navrhovateľky a jej výška sa bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych konaní a až
následne, ak jej pohľadávka proti Družstvu nebude môcť byť uspokojená v rámci konkurzu, môženavrhovateľke vzniknúť škoda. K námietke navrhovateľky, ktorá vytýkala súdu prvého stupňa nesprávny
procesný postup pri vykonávaní listinných dôkazov uviedol, že v zápisnici o pojednávaní síce nie je
osobitne uvedené, že na pojednávaní boli prečítané určité listiny alebo ich presne označené časti, avšak

z nej jasne vyplýva, že prvostupňový súd jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise oboznámil
a presne špecifikoval, pričom o skutočnostiach z nich vyplývajúcich mal súd vedomosť aj z iných
konaní vedených proti štátu na rovnakom skutkovom a právnom základe, v ktorých majú navrhovatelia
rovnakého právneho zástupcu, a teda dokazovanie v tomto smere ani nebolo potrebné vykonať.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a v medziach dôvodov podaného
odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

V posudzovanej veci vykonal súd prvého stupňa všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala

zaplatenia náhrady škody, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal odporca na svoju
obranu (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132
O.s.p.dospelksprávnymskutkovýmzáveromanaichzákladenáslednevyvodilajsprávnyprávnyzáver,
že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
navrhovateľke nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska, pričom na vec aplikoval

zodpovedajúce ustanovenia § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov,
§ 129 ods. 3 Zákona o cenných papieroch v znení účinnom od 01.06.2010 a svoje dôvody, pre ktoré
návrhu navrhovateľky nevyhovel aj dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so

všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne
a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania, a preto odôvodnenie
jeho rozhodnutia je presvedčivé. Obsah odvolania navrhovateľky nie je spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom
odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy,

ktorébymalizanásledokzmenuskutkovéhostavu,alebobyspochybňovalisprávnosťprávnychzáverov,
na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že
by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia trpelo takou vadou, ktorá by mala za
následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú Národnou bankou Slovenska pri výkone dohľadu
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého musia byť súčasne splnené tri podmienky, a
to: 1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie
alebo nesprávny úradný postup súdu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že Úrad pre finančný trh rozhodnutím zo dňa 21.03.2002
schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo o schválenie jeho dodatku spolu
s prílohou - zápisnicou z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 09.01.2003, avšak v upozornení

zo dňa 13.05.2003 ho oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku a zároveň
upozornil, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte
investície, s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a
oprávnenosti osôb Prospekt podpisujúcich. Dňa 02.06.2008 bola medzi Družstvom ako klientom a
obchodnou spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., ako obhospodarovateľom, uzavretá Zmluva o

riadení portfólia podľa ust. § 43 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách,
predmetom ktorej bol záväzok obchodníka s cennými papiermi hospodáriť s portfóliom Družstva,
pravidelne sledovať a vyhodnocovať spravované portfólio, obstarávať predaj cenných papierov z
portfólia, nákup cenných papierov a prvé nadobudnutie cenných papierov od emitenta do portfólia
Družstva, v súlade so schválenými Prospektami investície, uschovávať a spravovať cenné papiere

nachádzajúce sa v portfóliu Družstva, uskutočňovať optimalizáciu a taktické zmeny v portfóliu Družstva
a poskytovať mu konzultácie a finančné analýzy, pričom podľa Prílohy č. 2 k Zmluve sa obchodník
s cennými papiermi zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia vo výške 8 % ročne. Medzi
účastníkmi nebolo sporným, že Národná banka Slovenska po výpovedi Zmluvy o riadení portfóliazo dňa 30.03.2010 zo strany obchodníka s cennými papiermi, rozhodnutím zo dňa 21.12.2010 č.
ODT-8305-5/2010 odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných
služieb, rozhodnutím zo dňa 26.08.2010 č. OPK-5664/1-5/2010 zastavila konanie o žiadosti Družstva

na schválenie dodatku k Prospektu investície a rozhodnutím zo dňa 30.05.2011 č. ODT-10890-4/2010,
z dôvodu nedodržiavania Prospektu investície a nevykonania žiadnych krokov smerujúcich k uvedeniu
do súladu s údajmi v Prospekte investície zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Navrhovateľka
bola členkou Družstva až do 09.02.2011, kedy jej na základe rozhodnutia predstavenstva Družstva
členstvo zaniklo a vznikol jej nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu v sume 3.696,12 eur, ktorý si

prihlásila do konkurzu vyhláseného na majetok Družstva uznesením Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 11.04.2011 č. k. 3K/95/2010-21, právoplatným dňa 05.05.2011, avšak nakoľko jej pohľadávka bola
správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá, podala proti správcovi konkurznej podstaty
incidenčnú žalobu, o ktorej prebieha na Okresnom súde Bratislava I konanie pod sp.zn. 2Cbi/265/2011.

Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva navrhovateľky na náhradu škody bolo ustanovenie §

9 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej
zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch

podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

Prvotnou podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je existencia nesprávneho úradného postupu, za ktorý sa podľa ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z.z.

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri
tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre

konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto
činnosti, pričom správnosť úradného postupu je nutné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu
ktorého postup štátneho orgánu smeruje.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že postup Národnej banky Slovenska

pri výkone dohľadu nad činnosťou Družstva a obchodníka s cennými papiermi, ktorý mal podľa
navrhovateľky spočívať v tom, že oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investície Družstva a
neprijala dostatočné opatrenia a sankcie, ktoré by zabránili nevymožiteľnosti pohľadávky navrhovateľky
voči Družstvu spôsobenej dlhodobým porušovaním Zákona o cenných papieroch zo strany obchodníka
s cennými papiermi pri plnení Zmluvy o riadení portfólia uzavretej medzi ním a Družstvom nemožno

považovaťzanesprávnyúradnýpostup,ktorýbyzakladalzodpovednosťodporcuzaškodupodľazákona
č. 514/2003 Z.z.

V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že Národná banka Slovenska bola pri výkone
dohľadu limitovaná Článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu

konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Pokiaľ ide o tvrdený nesprávny úradný postup spočívajúci v porušení povinností Národnej banky
Slovenska dohliadať na aktualizáciu Prospektu investície, tento v konaní preukázaný nebol, nakoľko
povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola Družstvu uložená až na základe novelizovaného

ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, v spojení s ust. § 125c
ods. 1. zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch s účinnosťou od 1. januára 2009 a preto, keď
Národná banka Slovenska nemohla mať povinnosť kontrolovať plnenie povinnosti, ktorú Družstvu zákon
neukladal, je z povahy veci vylúčené, že by sa v tejto súvislosti dopustila tvrdeného nesprávneho
úradného postupu.

Rovnako je vylúčený nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad
plnením povinnosti Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiavať
schválený Prospekt investície, keď táto povinnosť bola Družstvu uložená až od 1. júna 2010 novelouustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, vykonanou zákonom č.
129/2010 Z.z.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľky, ktorá
poukazovala na povinnosti Národnej banky Slovenska v oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva,
nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, a preto ani Národnej banke Slovenska z neho
nevyplývala povinnosť, ktorú by mohla porušiť a dopustiť sa tak tvrdeného nesprávneho úradného

postupu. V tejto súvislosti možno poukázať i na skutočnosť, že z obsahu Zmluvy uzavretej medzi
Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných operácií
zaúčelomobhospodarovaniacennýchpapierovainýchfinančnýchnástrojovainýchoperáciísúvisiacich
s riadením portfólia Družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s cennými papiermi obchodoval
vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom
celého obchodu a dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III

bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zákona. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch), teda išlo o
služby, na ktoré Družstvo - ako klient -využívalo obchodníka s cennými papiermi na vlastné riziko s
vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená. Na druhej strane, navrhovateľka si ako
členka Družstva, ktoré uvedeným spôsobom zhodnocovalo portfólio, musela byť vedomá toho, že
vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť s tým, že až do rozhodnutia

Národnej banky Slovenska zo dňa 21.12.2010 č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi
s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, vykonával obchodník s cennými
papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou Slovenska a činnosť Družstva, ktorého bola
navrhovateľka v rozhodnom čase členkou spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami,
disponibilnými za účelom ich zhodnocovania na vlastné riziko s neistým výnosom z vložených investícii.

Za daných okolností zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s
cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči navrhovateľke.

V súvislosti s opatreniami Národnej banky Slovenska na nápravu protiprávneho stavu, po zistení
závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti pre Družstvo, súd prvého stupňa

správne poukázal na opatrenia Národnej banky Slovenska smerujúce k obchodníkovi s cennými
papiermi, ktorému rozhodnutím zo dňa 08.01.2008 č. OPK-9750/3/2007 uložila pokutu vo výške
16.596,96 eur (500.000,- Sk) po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou Národnej
banky Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20. augusta 2008 č. OPK-9750-5/2007 pokutu vo výške
9.958,18eur(300.000,-Sk)anáslednemurozhodnutímzodňa21.decembra2010č.ODT-8305-5/2010

odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb a dospel k správnemu záveru, že ani v tejto
súvislosti sa Národná banka Slovenska nedopustila nesprávneho úradného postupu.

Opätovne je potrebné zdôrazniť, že postup Národnej banky Slovenska bol v súlade s článkom 2 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej

medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a postup Národnej banky Slovenska v medziach
Ústavy SR a platných a účinných všeobecne záväzných právnych predpisov nemožno považovať za
nesprávny iba z dôvodu, že sa nezhoduje so subjektívnymi predstavami navrhovateľky o rozsahu
činnosti Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu.

Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa,
že Národná banka Slovenska pri výkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií
daných jej zákonom, nedopustila sa žiadneho pochybenia a nepostupovala ani spôsobom nezlučiteľným
s ochranou základných práv a ľudských slobôd, teda jej postup nemožno kvalifikovať ako nesprávny
úradný postup v zmysle ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z.z.

Škoda, ako kategória občianskeho práva, sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, t.j. všeobecným ekvivalentom a je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, teda predovšetkým poskytnutím peňažných prostriedkov. Skutočnou
škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného oproti stavu pred škodovou

udalosťou, pričom v konaní pred súdom povinnosť tvrdenia i dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
vznik škody tvrdiť, avšak aj riadne preukázať, zaťažuje poškodeného.
Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, ktorá mala poškodenému vzniknúť v dôsledku nevymožiteľnostipohľadávky proti subjektu, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, môže byť v občianskom súdom
konaní úspešne uplatnený až vtedy, ak poškodený - navrhovateľka - nemôže dosiahnuť uspokojenie
svojej pohľadávky v konkurznom konaní. Správne preto prvostupňový súd konštatoval, že nakoľko

navrhovateľka svoju pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu uplatnila v konkurze vyhlásenému na
majetok Družstva uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011 č.k. 3K/95/2010-21, ktoré
konkurzné konanie stále prebieha a na Okresnom súde Bratislava I prebieha pod sp. zn. 2Cbi/265/2011
konanie o incidenčnej žalobe navrhovateľky vyvolanej popretím predmetnej pohľadávky správcom
konkurznej podstaty, škoda jej ešte nevznikla a návrh bol preto podaný predčasne, keď nárok na

náhradu škody proti štátu by mohla navrhovateľka úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázala, že
sa uspokojenia jej pohľadávky domáhala v konkurznom konaní bezúspešne. Z uvedeného vyplýva, že
nemožno považovať za naplnený ani ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorým
je existencia samotnej škody (analogicky rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 31. mája 2006 sp.zn.
4Cdo/199/2005, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp.zn. 4Cz/110/84, publikované pod č. 4/87 vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, je stále použiteľné).

Príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty, ktorý vyžaduje, aby
protiprávne konanie (nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede, teda, aby
protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody, vrátane jej rozsahu, následkom tejto príčiny. Nestačí iba

pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii, príčinnú súvislosť treba
vždy preukázať. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by
škodný následok nevznikol a podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti je príčinná súvislosť daná
vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom
protiprávneho úkonu.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že navrhovateľka v konaní nepreukázala príčinnú
súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska a vznikom škody,
keď v konaní nebolo preukázané, že v prípade, ak by Národná banka Slovenska; hoci v rozpore so
svojimi kompetenciami, pristúpila už skôr k odňatiu povolenia obchodníkovi s cennými papiermi na

poskytovanie investičných služieb, prípadne k zákazu predaja majetkových hodnôt Družstva, bola by
navrhovateľke zo strany Družstva uhradená pohľadávka vo výške 3.696,12 eur, ktorá jej vznikla titulom
nároku na úhradu vyrovnacieho podielu v súvislosti so zánikom jej členstva v Družstve.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi

predpísaným spôsobom, odvolací súd ju považuje za nedôvodnú a účelovú, keď z obsahu zápisnice
o pojednávaní konanom dňa 03.07.2014 pred prvostupňovým súdom vyplýva, že účastníci boli riadne
oboznámení s obsahom listinných dôkazov, a to nielen založených v spise, ale aj ostatných dôkazov,
nachádzajúcich sa v spisoch Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 16C/178/2011 a 16C/180/2011.

Súdu prvého stupňa teda nemožno vytýkať žiadne procesné pochybenie, ani pochybenie pri skutkovom
a právnom posúdení otázky vzniku nároku navrhovateľky na náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť
nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad činnosťou Družstva
a obchodníka s cennými papiermi, pričom navrhovateľka neuviedla ani vo svojom odvolaní žiadne
nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom a súd

prvého stupňa sa v rámci predmetného konania vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami
uvádzanýmivpodanomnávrhuapodôkladnejúvahevydalsvojerozhodnutievsúladesplatnouprávnou
úpravou, pričom svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, a preto ani v tomto smere námietky
navrhovateľky nemožno považovať za opodstatnené.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku vo
veci samej a súvisiacom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal

návrh v odvolacom konaní na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa
§ 151 ods. 1 vety prvej O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.