Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010530
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3813010530.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému H. F. pre prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. na verejnom zasadnutí 31.marca 2015 o odvolaní obžalovaného
H. F. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/154/2013, zo dňa 14.októbra 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného H. F. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/154/2013, zo dňa 14. októbra 2014 bol obžalovaný
H. F. uznaný za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v skorých ranných hodinách dňa 20.10.2010 v sídle spoločnosti VENER NOVA, s.r.o. v Banskej Štiavnici,
Dolná 13/A, ako vodič spoločnosti na základe pokynu konateľa Z. M. prevzal firemnú tržbu vo výške

671,99 Eur, ktorú však v zmysle príkazu zamestnávateľa do prevádzky v Prievidzi, na Ulici Moštenickej
6, nedodal, túto si prisvojil a použil na nezistený účel, čím spôsobil spoločnosti VENER NOVA s.r.o. so
sídlom v Banskej Štiavnici, Dolná 13/A, IČO:36617342, škodu vo výške 671,99 Eur.

Za to bol odsúdený podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace s tým,
že podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák. okresný súd obžalovanému výkon trestu odňatia

slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 15 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. okresný súd poškodenú spoločnosť VENER NOVA s.r.o. so sídlom Banská
Štiavnica, Dolná 13/A, IČO:36617342 s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne
konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej pätnásťdňovej lehote odvolanie obžalovaný H. F. proti všetkým
výrokom napadnutého rozsudku, pretože zo spáchania skutku sa necíti byť vinným. V jeho podrobnom
písomnom odôvodnení prostredníctvom svojho obhajcu poukázal predovšetkým na to, že poškodený
trestné oznámenie podal až so značným časovým odstupom a viackrát ho opravoval a dopĺňal najmä
tým, že upravil dátum spáchania skutku i sumu, ktorá mala byť odcudzená. Zámerne tiež uvádzal
nepravdivé okolnosti ohľadom jeho skutočného nástupu do zamestnania, keď pritom najmä z výpovedí

svedkov G. T., R. T., J. J. a J. S. je zrejmé, že on už najmenej pár dní pred 20.októbrom 2010 u
poškodeného pracoval ako vodič rozvozu pekárenských výrobkov. Pokiaľ súd prvého stupňa za jeden z
rozhodujúcich dôkazov pri uznaní jeho viny považoval výpoveď svedkyne J. R., jej pamäťové schopnosti
spochybňuje skutočnosť, že pri svojej výpovedi v prípravnom konaní uvádzala úplne iný dátum, kedy k
odovzdaniu hotovosti malo dôjsť a naviac aj uviedla, že jej prevzatie tržby v inkriminovaný deň mal do
zošita tržieb aj podpísať. Pokiaľ ho táto svedkyňa na hlavnom pojednávaní mala opoznať ako osobu,

ktorá od nej prevzala hotovosť, bolo to za situácie, keď pred ňou ako svedkyňou stál on ako človek,
proti ktorému sa trestné konanie vedie, preto pri takejto situácií nemožno hovoriť o opoznaní páchateľa.Nevieryhodné a nepravdivé je aj tvrdenie tejto svedkyne, že jej on mal podpísať prevzatie tržby aj na
samostatnom doklade a že tento doklad priamo s tržbou poslala do firmy práve po ňom a to o to viac,
že svedkyňa J. R. sama uvádza, že obžalovaný bol pre ňu neznáma osoba a s odovzdávaním tržby

jej neznámej osobe by mala vážne výhrady. Neexistuje pritom žiadny priamy listinný dôkaz, že by on
osobne prevzal od predavačky tržbu a v akej výške. Z výpovede svedka G. T., ktorý tiež robil rozvoz
tovaru aj do predmetnej predajne je pritom zrejmé, že jemu tržba osobne nikdy odovzdávaná nebola.
Podľa jeho názoru okresný súd nesprávne vyhodnotil aj obsah a povahu náhodného stretnutia medzi
poškodeným a obžalovaným niekedy v roku 2011 v prítomnosti svedkýň W. X. a T. H., kde sa mal

on priznať, že urobil chybu a že peniaze vráti, pretože on si myslel, že poškodený od neho požaduje
vrátenie zálohy v sume 150 Eur, ktorú od poškodeného prevzal pri nástupe do zamestnania. On pritom
20.októbra 2010 pracovnú zmenu neukončil riadnym spôsobom na podklade telefonickej hádky medzi
ním a poškodeným, ktorej podstata spočívala v nesplnení podmienok dohodnutých s poškodeným,
keď mu napriek jeho prísľubu nebola vystavená pracovná zmluva a keď mu poškodený vyčítal, že
motorové vozidlo dal opraviť do servisu bez jeho súhlasu, po čom došlo zo strany poškodeného k jeho

verbálnemu urážaniu, čo on vyriešil tým, že motorové vozidlo poškodeného nechal odparkované pred
sídlom prevádzky. Na podklade uvedených dôvodov je zrejmé, že mu vina jednoznačne preukázaná
nebola a preto z dôvodu aplikovania zásady „in dubio pro reo“ navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a v
konečnom dôsledku ho spod obžaloby v celom rozsahu oslobodiť. V prípade ak by odvolací súd dospel
k záveru o nesplnení podmienok na jeho oslobodenie spod obžaloby, navrhol zrušenie napadnutého

rozsudku iba vo výroku o treste a uloženie spravodlivého a zákonného trestu najmä s prihliadnutím na
dlhší časový odstup od spáchania skutku. Obžalovaný H. F. naviac v konečnom návrhu na verejnom
zasadnutí súdu druhého stupňa nesúhlasil s prípadným uložením trestu povinnej práce v prípade
uznania jeho viny, pretože on predmetný skutok naozaj nespáchal.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu s poukazom na správny a
zákonný rozsudok okresného súdu navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr.
por. zamietnuť.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 14.

januára 2015, vykonal verejné zasadnutie dňa 31.marca 2015 a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o vine, treste a náhrade škody napadnutého rozsudku,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie
obžalovaného H. F. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy
v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo
i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku
správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel

nielen o popierajúce výpovede obžalovaného H. F. ( potvrdil v nich pritom v odvolacích námietkach
spochybňovaný termín, kedy sa mal skutok stať - skoré ranné hodiny dňa 20.10.2010, kedy ako
vodič spoločnosti VENER NOVA s.r.o. so sídlom v Banskej Štiavnici priviezol tovar do predmetnej
predajne v Banskej Štiavnici), ale predovšetkým o usvedčujúce svedecké výpovede predovšetkým
priamej svedkyne J. R., o objektívnosti a hodnovernosti ktorých neboli zistené žiadne právne relevantné

pochybnosti, ale naopak, s jednoznačne usvedčujúcimi výpoveďami tejto svedkyne, ktorá obžalovaného
ako osobu, ktorej dňa 20.10.2010 tržbu vo výške 671,99 Eur osobne odovzdala s tým, že obžalovaný
ju mal zase odovzdať v sídle poškodenej spoločnosti, bez akýchkoľvek pochybností identifikovala a
hodnoverne vysvetlila, prečo s výnimkou záznamu v zošite nemohla predložiť aj doklad o prevzatí
uvedenej sumy obžalovaným s jeho podpisom, korešpondujú aj ďalšie vo veci vykonané dôkazy, na

ktoré podrobne poukázal okresný súd v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku (aj krajský súd
v tomto smere poukazuje predovšetkým na svedecké výpovede W. X. i T. H., tiež poškodeného Z.
M. i listinné dôkazy a z nich najmä už spomenutý záznam svedkyne J. R. v zošite so záznamami o
tržbách, konkrétne aj z 20.10.2010) a v neposlednom rade aj správanie samotného obžalovaného v
inkriminovaný deň, keď tento aj podľa svojho vlastného priznania po návrate z Banskej Štiavnice vozidlo

poškodenej spoločnosti iba odstavil neďaleko sídla firmy a do práce viac nenastúpil. Okresný súd svoje
skutkové zistenia dostatočne podrobne, vecne správne a aj veľmi presvedčivo odôvodnil v napadnutom
rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného H. F.. Odvolací
súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam akookresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú
obžalovanéhoH.F.zospáchania žalovanéhoskutku.Odvolacienámietkyobžalovanéhouvedenévjeho

odvolaní vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval preto odvolací súd za dôvodné a neakceptoval
ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovaného H. F. zhodne s obžalobným návrhom ako prečinu sprenevery podľa § 213 ods.

1 Tr. zák., pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež zákonu zodpovedajúcim
spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým
právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého
rozsudku, ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného H. F., ktoré vo svojej podstate sú
len opakovaním jeho obhajobných výpovedí prednesených už pred okresným súdom a s ktorými
sa ten dostatočne a vecne správne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval

za opodstatnené a preto v podrobnostiach poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého
rozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými
sa stotožnil.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o treste odňatia slobody

a spôsobe jeho výkonu. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, ktorý bol obžalovanému
H. F. podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu
15 mesiacov, zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného
trestného činu, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho
individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je

dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Aj tieto dôvody, keďže sú
správne, si odvolací súd osvojil a odkazuje na ne. Keďže odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na
zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k týmto výrokom, neakceptoval ani v tomto smere odvolacie
námietky obžalovaného. So zreteľom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že okresný
súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom a keďže

nezistil pochybenie okresného súdu ani vo výroku o náhrade škody, ktorý má svoje opodstatnenie v
ustanovení § 288 ods. 1 Tr. por., preto odvolanie obžalovaného H. F. ako nedôvodné podľa § 319 Tr.
por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.