Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7C/215/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244912
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Mgr. Miriam Plavčáková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1111244912.6

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou v
právnej veci navrhovateľky: F. L., U. XX.X.XXXX, R. D. Q. X, R., zastúpenej: FUTEJ & Partners, s.r.o.,
IČO: 35 955 341, so sídlom Radlinského 2, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená
NárodnoubankouSlovenska,sosídlomImrichaKarvaša1,Bratislava,onáhraduškodyvovýške2.000,-
€ s príslušenstvom spôsobenej nesprávnej úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

Súd nepredloží súdnemu dvoru Európskej únie návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie na základe procesného návrhu navrhovateľky zo dňa 14.10.2014.

Súd návrh vo veci samej zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 30.12.2011, sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal
titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
zaplatenia sumy 2.000 Eur spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 19.4.2011 do zaplatenia a
náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako člen Družstva vložil peňažné prostriedky do Družstva

za účelom ich zhodnotenia. Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a malo
zabezpečiť ich zhodnocovanie podľa zákona č. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách (ďalej ZoCP). Družstvo tak robilo na základe verejnej ponuky v rámci Prospektu investície,
ktorý schválil Úrad pre finančný trh rozhodnutím UFT -002/2002/SPI z 21.03.2002, ktoré nadobudlo
právoplatnosť28.03.2002.Nadobúdaniemajetkovýchhodnôtzpeňažnýchprostriedkovzhromaždených
na základe verejnej ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala zmluva,

ktorú uzatvorili ako zmluvné strany Družstvo a CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej Obchodník s CP)
s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov
vložených navrhovateľom do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície a podľa zmluvy vo
výške 8% p.a.. Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov používalo výhradne spoločnosť
CAPITAL INVEST, o.c.p.. Obchodník s CP vykonával činnosť podľa zákona o cenných papieroch č.
566/2001 Z.z., na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS do 01.03.2011, kedy mu

NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Nad činnosťou Družstva a Obchodníka
s CP mala právomoc vykonávať dohľad NBS v súlade so zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke
Slovenska, v súlade so ZoCP, ako aj zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.
Navrhovateľ vložil peňažné prostriedky do Družstva pretože sa spoliehal, že nad Družstvom a
Obchodníkom s CP vykonáva dohľad NBS a teda bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú

nielen ochránené jeho peňažné prostriedky, ale budú aj zhodnotené v garantovanej výške.NavrhovateľsaodDružstvadozvedel,žeObchodníksCPsDružstvomk30.04.2010skončilspoluprácu,
a že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky; a z
tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky na výplatu navrhovateľom zverených finančných prostriedkov,

vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku vyššie uvedeného konania Obchodníka s CP v spojení s jeho
činnosťou pre Družstvo tak vznikla navrhovateľovi škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil
jeho majetok, pretože Družstvo navrhovateľovi nevyplatilo finančné prostriedky zhodnotené o dohodnutý
zisk.
Podľa navrhovateľa odporca v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS, porušením zákonných

ustanovení týkajúcich sa dohľadu, zodpovedá za škodu spôsobenú navrhovateľovi, pričom škoda mu
vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad činnosťou
Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa Zmluvy.
Nesprávny úradný postup NBS navrhovateľ špecifikoval nasledovne:
- po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP neurobila riadne a včasné
úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom NBS

musela vedieť z charakteru zistených porušení, že nedostatky v činnosti Obchodníka s CP zasahujú do
práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili
prostriedky,
- NBS vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody (na majetku
tvoreného z vložených prostriedkov jeho členov, zvereného Obchodníkovi s CP), najmä neupozornila

včas Družstvo na možnosť rizika vyplývajúceho z jeho spolupráce s Obchodníkom s CP,
- NBS nezasiahla včas a účinne voči Obchodníkovi s CP, aj keď bola o problémoch Družstva
ním informovaná a tým zbytočnými prieťahmi spôsobila, že Obchodník s CP mohol pokračovať v
protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane navrhovateľa až do 1.3.2011, kedy NBS
odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb,

- NBS nereagovala na list Družstva zo dňa 24.6.2010, ktorým Družstvo podalo podľa § 86 ods. 3 ZoCP
Bankovej rade podnet na vyhlásenie Obchodníka s CP za neschopného plniť záväzky voči klientom
a NBS spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť náhradu za nedostupný klientský majetok zverený
navrhovateľom Obchodníkovi s CP u Garančného fondu investícií a tak uspokojiť nároky svojich členov
vrátane navrhovateľa,

- NBS zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Družstvu
a Obchodníkovi s CP vhodné opatrenia, ktorými by zabezpečila, že Družstvo a Obchodník s CP by
nemohol so svojím majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, resp.
tretích osôb, aj keď musela vedieť, že Obchodník s CP pri vykonávaní činnosti porušuje zákon.
Tým, že NBS nepostupovala v súlade s právnymi predpismi, upravujúcimi jej právomoci pri výkone

dohľadu objektívne zodpovedá za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi. Príčinnú súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom NBS a škodou navrhovateľ vidí v tom, že NBS po zistení nedostatkov
v činnosti Obchodníka s CP nekonala v súlade so zásadou prevencie a je zrejmé, že ak by tak konala,
nevznikol by škodný následok na strane navrhovateľa, pretože jeho prostriedky v Družstve by prijatím
a realizáciou opatrení stanovených NBS po zistení nedostatkov boli riadne investované a zhodnotené

podľa Prospektu investícií.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 10.2.2012 a dňa
13.7.2012 tak, že žiadal návrh ako neopodstatnený zamietnuť. Uviedol, že Družstvo ako podnikateľský
subjekt vykonávalo činnosť podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "Obchodný

zákonník"), za ktorú zodpovedalo predstavenstvo ako štatutárny orgán, ktorý zároveň riadil činnosť
Družstva a rozhodoval o všetkých záležitostiach Družstva, pokiaľ neboli zákonom, stanovami alebo
rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu. Navrhovateľ musel vedieť, že s investovaním
finančných prostriedkov do Družstva je spojené určité riziko a doterajší, príp. propagovaný výnos nie
je zárukou budúcich výnosov v súlade s § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z.. Úrad pre

finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli počnúc od 01.01.2006 na NBS) schválil
dňa 21.03.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z., na základe ktorého
bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt
10 rokov. Pri schvaľovaní Prospektu investície, ktorý je informačným dokumentom, úrad postupoval
podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z., keď posudzoval najmä jeho

úplnosť, t.j. či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., vzájomný súlad
predložených údajov a ich zrozumiteľnosť, pričom za pravdivosť jednotlivých údajov v ňom uvedených
zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt; jeho vyhlásenie
o tom, že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé spolu s jeho podpisomboli zákonnou náležitosťou Prospektu investície podľa §128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.
Prospekt investície neobsahoval aj dotknutú zmluvu, keďže zákonnou náležitosťou Prospektu investície
bol podľa § 128 ods. 1 písm. a), bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z. len zoznam zmlúv zabezpečujúcich

odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných
služieb. Schválenie Prospektu investície teda neznamenalo schválenie i zmluvy medzi Družstvom a
Obchodníkom s cennými papiermi, keďže jeho schválením nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom
s cennými papiermi zmluvný vzťah. Preto ani prípadné nedodržiavanie povinností zo zmluvy zo
strany Obchodníka s cennými papiermi by neviedlo k porušeniu Prospektu investície. Pokiaľ išlo o

namietaný nesprávny úradný postup odporca potvrdil, že vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, avšak len v zákonom vymedzenom a limitovanom rozsahu, a
to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených
zákonom č. 566/2001 Z.z, keď kontroloval zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím
verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127), aktuálnosť Prospektu investície počas lehoty trvania verejnej
ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie

povinnosti predložiť pred zverejnením na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt,
ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Odporca bol až s účinnosťou
od 01.06.2010 oprávnený vykonávať dohľad nad tým, či vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. Odporca nevykonával ani nemohol vykonávať dohľad
nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože

v takom prípade by prekročil zákonom dané a vymedzené kompetencie. Zo správ predkladaných
Družstvom pritom nevyplývali informácie o zhoršenej situácii Družstva, Družstvo odporcovi neoznámilo,
že obchodník s cennými papiermi neoprávnene vyúčtováva odmenu, neplní si povinnosti zo zmluvy
s Družstvom. Zároveň, Družstvo voči činnosti Obchodníka s cennými papiermi neprejavilo žiadne
výhrady a v tomto smere sa voči nemu nedomáhalo žiadnych nárokov súdnou cestou. Odporca

až po 8 rokoch spolupráce obdržal list Družstva zo dňa 15.04.2010, v ktorom žiadalo odporcu o
preskúmanie postupu Obchodníka s cennými papiermi a o vykonanie dohľadu na mieste. Odporca
vykonal v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 dohľad na mieste u Obchodníka s cennými papiermi a
keďže zistil, že neposkytoval Družstvu investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zákona č. 566/2001
Z.z.. vydal dňa 12.07.2010 rozhodnutie č. ODT- 8305/2010, o predbežnom opatrení a obchodníkovi s

cennými papiermi uložil povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom jeho klientov bez predchádzajúceho
písomného súhlasu NBS. Ďalším rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010 odporca odobral
obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, ktoré potvrdila
Banková rada NBS rozhodnutím č. GUV-274/2011 zo dňa 01.03.2011. Pri vykonávaní dohľadu odporca
zistil skutočnosti, nasvedčujúce tomu, že došlo k spáchaniu trestného činu, preto odporca dňa 27.7.2010

podal trestné oznámenie, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin
podvodu. Vo vzťahu k vykonávaniu dohľadu odporca uviedol, že samotné Družstvo sťažovalo jeho
napredovanie, keď nepreberalo zásielky, resp. neodpovedalo na výzvy odporcu na predloženie dokladov
a informácií. Aj vzhľadom na výpoveď zmluvy Obchodníkom s cennými papiermi odporca vyzval
Družstvo na aktualizáciu Prospektu investície. Družstvo síce žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu

investície podalo, avšak táto ostala neúplná napriek viacnásobnému predlženiu lehoty na odstránenie
nedostatkov, odporca preto rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, konanie o žiadosti
Družstva zastavil. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím zo
dňa 08.12.2010, č. GUV-1744/2010. Medzičasom NBS listom zo dňa 27.08.2010, č. ODT-10890/2010,
oznámila Družstvu začatie konania pre porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c)

a h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 tohto zákona, keďže Družstvo
nedodržiavalo schválený Prospekt investície a skutočnosti v ňom uvedené neaktualizovalo. Konanie
bolo ukončené vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým odporca Družstvu
zakázal predaj majetkových hodnôt; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2011. Po doručení
ďalšieho podnetu od Družstva dňa 28.6.2010, odporca vykonal dohľad na mieste u Obchodníka s

cennými papiermi, avšak nenašiel žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že Družstvo zverilo
Obchodníkovi finančné prostriedky. Družstvo nepredložilo žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že
finančné prostriedky boli Obchodníkovi s cennými papiermi zverené. Odporca teda pri výkone dohľadu
podľa ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nebol nečinný, nespôsobil žiadne prieťahy v konaní a
nedopustil sa ani navrhovateľom vytýkaného nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ navrhovateľovi

vznikla nejaká majetková ujma v súvislosti s investíciou do Družstva, odporca má za to, že je povinný
ju objektívne preukázať. Na majetok Družstva bol uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa
11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010, vyhlásený konkurz, a preto pokiaľ navrhovateľ vložil svoje finančné
prostriedky do Družstva, mal si svoj nárok prihlásiť do konkurzu a v prípade popretia tejto pohľadávkysprávcom konkurznej podstaty, domáhať sa určenia popretej pohľadávky incidenčnou žalobou. Zároveň
i samotné Družstvo sa na Okresnom súde Bratislava I domáhalo žalobou smerujúcou voči odporcovi
náhrady škody vo výške 63.163.426,03 Eur s prísl. podľa zákona č. 514/2003 Z.z., pričom škoda mala

pozostávať i z členských vkladov členov Družstva.
Navrhovateľ svoj návrh doplnil písomným podaním zo dňa 10.9.2012 o špecifikáciu nesprávneho
úradného postupu odporcu tak, že za nesprávny úradný postup označil:
- nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 1 ods. 1 zákona o dohľade,
- porušenie § 135 ods. 7 ZoCP

Vo vzťahu k výške škody navrhovateľ poukázal na:
- rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 134/2003 z 27.11.2003, podľa ktorého škodou je aj zníženie
pohľadávky veriteľa, ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho
pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia predajom dlžníkovej nehnuteľnosti, ak k zmareniu predaja a
poklesu hodnoty jeho pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu
- rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Cdo 4968/2009 zo dňa 11.04.2012, podľa ktorého právne neobstojí záver

o predčasnosti tvrdenej škody len z dôvodu prebiehajúceho konkurzu, v ktorom si žalobca prihlásil svoju
pohľadávku, ale súd v každom prípade má povinnosť skúmať, či stav konkurzného konania vylučuje
možnosť uspokojenia veriteľovej pohľadávky, pričom podkladom pre záver o výške škody môže byť aj
správa správcu konkurznej podstaty o stave konkurzného konania, resp. stav konkurzného konania.

V písomnom vyjadrení zo dňa 11.04.2013 navrhovateľ doplnil, že NBS zistila s oneskorením
neaktuálnosť údajov zahrnutých do prospektu investície Družstva, pričom poukázal na to, že tieto údaje,
podrobne špecifikované vo vyjadrení boli neaktuálne už k 31.12.2006, resp. iné údaje od 1.10.2009.
Ďalej uviedol, že Družstvo svojim konaním porušovalo § 129 ods. 3 v spojení s §128 ods. 1 písm. b), c),
a h) a ustanovenie § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona o CP od 31.12.2006, avšak NBS proti

Družstvu zasiahlo až v máji 2011, kedy mu zakázalo činnosť. Teda NBS bola povinná zakročiť už o 4 roky
skôr, ako tak urobila. Vo vzťahu k nedostatočným opatreniam zo strany NBS navrhovateľ uviedol, že pri
kontrole Družstva, ako povinne dohliadaného subjektu, v roku 2007 NBS sa ako dohliadajúci subjekt
uspokojila so zmenou rozloženia rizika investícií z jednej zmenky na tri zmenky a akceptovala stav,
že celé portfólio Družstva je rozložené do subjektov prepojených s CI HOLDING, a.s. a Obchodníkom

s CP, čo malo byť v rozpore s § 144 ods. 4 zákona o CP. Navrhovateľ ďalej uviedol, že NBS prijala
nedostatočné opatrenia na nápravu protiprávneho stavu po zistení pochybení Obchodníka s CP pri
činnosti voči Družstvu, keď mu rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č. OPK- 9750/3/2007, uložila pokutu vo
výške300.000,-Skzaporušeniepovinnostístanovenýchzákonomč.566/2001Z.z.,pričomovýsledkoch
tejto kontroly ani navrhovateľa, ani Družstvo nikdy neinformovala. Ani po vydaní rozhodnutia a zisteniach

v roku 2007 NBS nevyužila svoje kompetencie dané zákonom č. 566/2001 Z.z., existujúce už od
roku 2007, neprijala žiadne kontrolné alebo významnejšie opatrenia tak voči obchodníkovi s cennými
papiermi, ako aj voči Družstvu, čím umožnila ich ďalšiu činnosť a spôsobila, že navrhovateľ už skôr
nemohol rozpoznať riziko svojej investície.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 10.5.2013 uviedol, že údajný nesprávny úradný postup
NBS pri dohľade nad Obchodníkom s CP je irelevantný vzhľadom na absenciu bezprostrednej a
priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody navrhovateľa. Do úvahy by mohol prichádzať len
eventuálny nesprávny úradný postup NBS pri dohľade nad Družstvom ako vyhlasovateľom verejnej
ponuky majetkových hodnôt, keďže navrhovateľ vložil do Družstva finančné prostriedky a bol s ním

v právnom vzťahu. Ďalej uviedol, že vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt, ich činnosť
a Prospekty investície nemožno stotožňovať s vyhlasovateľmi verejných ponúk cenných papierov a
ich činnosťou podľa prospektov cenných papierov. Problematika verejnej ponuky majetkových hodnôt
bola (do zrušenia s účinnosťou od 22.07.2013) osobitosťou slovenskej legislatívy, ktorú neregulovalo
právo Európskej únie, ani navrhovateľom označovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady

2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí
na obchodovanie. Činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt bola (do zrušenia s
účinnosťou od 22.07.2013) zákonom regulovaná len minimalisticky. Družstvo ako podnikateľský subjekt
vypracovalo ničím neobmedzený podnikateľský plán, následne i Prospekt investície, ktorý schválil Úrad
pre finančný trh a jeho rozhodnutie bolo možné preskúmať len v lehote troch rokov od nadobudnutia

právoplatnosti. Úrad pre finančný trh nebol povinný preverovať pravdivosť a hodnovernosť údajov
v Prospekte investície, za ktoré zodpovedal a zodpovedá štatutárny orgán vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt. Ten zodpovedal za aktuálnosť údajov v Prospekte investície, za jeho
dodržiavanie, a to aj voči členom Družstva. Až do 01.01.2009 pokiaľ ide o aktuálnosť Prospektuinvestície, a do 01.06.2010 pokiaľ ide o dodržiavanie Prospektu investície, NBS nemohla uložiť Družstvu
žiadne sankcie, pretože tieto povinnosti neboli vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt
uložené. Ak teda nastali nové významné skutočnosti týkajúce sa údajov zahrnutých do Prospektu

investície, bolo povinnosťou štatutárneho orgánu Družstva vypracovať dodatok Prospektu investície a
predložiť ho na schválenie; také nové skutočnosti mohla totiž NBS zistiť až s určitým časovým odstupom
najmä na základe zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt. NBS z údajov o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila
nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, a preto využijúc svoje oprávnenie podľa § 2

ods. 8 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade na rokovaní dňa 24.08.2007 tieto nedostatky pomenovala,
dala odporúčania ohľadom rozloženia finančných nástrojov v portfóliu a požiadala Družstvo o informáciu
o spôsobe riešenia daného stavu. Štatutárny orgán Družstva pritom deklaroval bezproblémovú a
úspešnú činnosť Družstva, bez akýchkoľvek sťažností zo strany jeho členov. Ak navrhovateľ nemohol
rozpoznať riziko svojej investície, nebolo to zapríčinené neaktualizáciou údajov v Prospekte investície,
ale konaním predstavenstva Družstva. Naviac, samotné Družstvo v polročných a ročných finančných

správach neuvádzalo indície a informácie o zhoršenej finančnej situácii, ktorá by ohrozila vyplácanie
vyrovnávacích podielov alebo podielov na zisku jeho členom, a až listom zo dňa 15.04.2010 žiadalo
o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o vykonanie dohľadu na mieste. Na jeho
základe NBS zistila, že v Družstve nastali také významné skutočnosti a zmeny týkajúce sa údajov
Prospektu investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt ponúkaných investorom,

v dôsledku ktorých nastala neaktuálnosť Prospektu investície. Absolútne rozhodujúce skutočnosti pre
investovanie prostriedkov do Družstva teda nastali až v roku 2010, v období, kedy obchodník s cennými
papiermi vypovedal zmluvu a v Družstve nastala nepriaznivá finančná situácia. NBS na základe žiadosti
Družstva začala konanie o schválenie dodatku Prospektu investície, ktoré však pre neodstránenie
nedostatkov žiadosti ukončila rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010. Súbežne s

týmto konaním NBS začala proti Družstvu i konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č.
566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b, c, h, zákona
č. 566/2001 Z.z. K bodu II. písomného doplnenia žaloby odporca uviedol, že informácie a poklady,
ktoré mala NBS v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z.
sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu so zohľadnením jemu zákonom

uložených povinností. Samotný zákon pritom neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt, ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík, ani krytia rizík, na rozdiel
od iných dohliadaných subjektov, okrem povinnosti podľa § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001
Z.z. spočívajúcej v informácii o tom, že zverejnené alebo hromadne používané oznámenie o verejnej
ponuke majetkových hodnôt musí obsahovať upozornenie, že s investíciou je spojené aj riziko, že

doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov. A napokon, pokiaľ išlo o opatrenia
v súvislosti so zistením závažných pochybení Obchodníka s CP pri činnosti voči Družstvu, odporca
namietal, že táto okolnosť nemôže mať a ani nemala vplyv na navrhovateľa, ale jedine na Družstvo,
ktoré bolo s obchodníkom s cennými papiermi v záväzkovom vzťahu. NBS však i v tomto smere konala,
po zistení nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP mu uložila rozhodnutím zo dňa 20.08.2008 pokutu

vo výške 300.000,-Sk za to, že v období od 13.05.2003 do konca roka 2003 poberal od Družstva
poplatky za riadenie portfólia, hoci nedisponoval povolením na poskytovanie investičnej služby riadenie
portfólia. Tento nedostatok obchodník s cennými papiermi riešil žiadosťou o rozšírenie povolenia aj
o investičnú službu riadenie portfólia. NBS nebola povinná informovať navrhovateľa o nedostatkoch
zistených v činnosti Obchodníka s CP, keďže dohľad nad dohliadanými subjektmi je podľa § 2 ods. 2

v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade neverejný a konanie pred NBS vo veciach
dohľadu tiež neverejné. Zároveň podľa § 15 ods. 1 tohto zákona je účastníkom konania o uložení
pokuty, príp. inej sankcie, len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, sankcia
alebo iné opatrenie na nápravu. Pokiaľ odporca na svojej webovej stránke upozornil na neoprávnenú
podnikateľskú činnosť istej zahraničnej osoby, týkalo sa to nelegálnej činnosti na finančnom trhu,

t.j. činnosti, na ktorú táto zahraničná osoba nemala žiadne oprávnenie. V závere odporca vyslovil
názor o neopodstatnenosti podanej žaloby, ako i iných paralelne podaných žalôb členov Družstva na
náhradu škody za údajný nesprávny úradný postup NBS. Práve predstavenstvo Družstva pri nakladaní
s majetkom Družstva nekonalo s odbornou starostlivosťou a v záujme Družstva a všetkých jej členov.
Činnosť predstavenstva Družstva pritom podliehala kontrole kontrolnej komisie, ako aj členskej schôdze,

ktorejbolnavrhovateľčlenom.Podľaodporcubynavrhovateľnazákladebdeléhoaaktívnehovyužívania
svojich práv vyplývajúcich zo Stanov Družstva, ako aj z ustanovení Obchodného zákonníka, mal a musel
maťinformácieačinnostiDružstva,ojehohospodárení.Navrhovateľsamaltedaaktívneasdostatočnou
starostlivosťou zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu, nakoľko s vlastníctvom členskýchpodielov sú spojené nielen práva, ale aj záväzky, povinnosti a zodpovednosť. Pokiaľ navrhovateľovi
vznikla škoda a bol ukrátený na svojom majetku, tak len v dôsledku neprofesionálneho a ekonomicky
nevýhodného nakladania s majetkom Družstva, za ktoré nesú zodpovednosť členovia predstavenstva

a kontrolnej komisie Družstva, s ktorým bol v právnom vzťahu. V takom prípade vznikla povinnosť
vrátiť finančné prostriedky vložené navrhovateľom do Družstva len Družstvu a len, ak by sa navrhovateľ
nedomohol úhrady svojich majetkových pohľadávok voči Družstvu, ani voči členom orgánov Družstva,
až potom by mohlo byť zrejmé, či vôbec a v akej výške vznikla navrhovateľovi škoda.

Procesným návrhom zo dňa 14.10.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby sa konajúci súd obrátil na Súdny
dvorEurópskejúniesnávrhomnazačatie prejudiciálnehokonaniapodľačlánku267Zmluvyofungovaní
Európskej únie, s tým, že žiadala o položenie nasledujúcich otázok:
1. či je porušením práva Európskej únie, ak členský štát zavedie do vnútroštátneho poriadku inštitút
verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorý je zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky cenných
papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý

sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo o ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a
doplnení smernice 2001/ 34/ES a na tento inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt sa štát následne
odvoláva vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú NBS spotrebiteľom
na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku
majetkových hodnôt tým spôsobom, že štát argumentuje, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt

je osobitosťou národnej legislatívy, na ktorú sa právo Európskej únie nevzťahuje.
2.V prípade kladnej odpovede na prvú otázku mal súd položiť druhú otázku - či je porušením článku
288 Zmluvy o fungovaní v Európskej únie v spojení s článkom 29 Smernice 2003/71/ES Európskeho
parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo o
ich prijatí na obchodovanie a o zmene a doplnení smernice 2001/ 34/ES ak členský štát v rozpore s

povinnosťami uloženými štátu v článku 21 ods.3 písm. d) a f) Smernice, poukazuje vo vnútroštátnom
konaníozodpovednostizaškoduštátuspôsobenúNBSspotrebiteľomnafinančnomtrhunedostatočným
výkonomdohľadunadsubjektmiprevádzkujúcimiverejnúponukumajetkovýchhodnôt,žeNBSnemalav
zmysle vnútroštátnej legislatívy po implementácii Smernice 2003/71/ES dostatočné kontrolné a sankčné
kompetencie na včasné zakázanie nezákonne vykonávanej verejnej ponuky majetkových hodnôt

subjektmi,nadktorýmimalavzmyslevnútroštátnejlegislatívypovinnosťvykonávaťdohľadnafinančnom
trhu.

Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 30.10.2014 doplnil návrh tak, že nesprávnym úradným
postupom odporcu mu bola spôsobená mimozáväzková škoda a to v dôsledku toho, že odporca

porušil povinnosti priamo mu vyplývajúce z právnych predpisov, najmä zo ZoCP a zo zákona o
dohľade. Odporca bol povinný vykonávať sústavný dohľad nad finančným trhom, chrániť verejný
záujem, ale i individuálny záujem jednotlivých investorov, vrátene navrhovateľa a pokiaľ by si tieto
povinnosti splnil, navrhovateľovi by škoda nevznikla. Nesúhlasil s tvrdením odporcu, že na Prospekt
investície sa nevzťahuje Smernica EÚ 2003/71/ES, dôvodiac, že zmenka patrí do sústavy cenných

papierov a v súlade s čl. 2ods. 1 písmeno a) citovanej smernice sa za cenné papiere považujú aj
tie cenné papiere, ktoré dávajú právo na peňažné vyrovnanie, vrátane zmenky. Navrhovateľ namietal,
že predmetom konania nie je posudzovanie zodpovednosti za škodu členov predstavenstva, príp.
kontrolnej komisie Družstva, ale objektívnej zodpovednosti NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom
a Obchodníkom s CP. Vzhľadom na to, že zodpovednosť štátu nie je konštruovaná ako subsidiárna,

nastupujúca vtedy, ak nie je možné sa domôcť náhrady škody inak, a na inom škodcovi, považoval za
relevantné dokazovanie nesprávneho úradného postupu pri výkone dohľadu NBS nad Obchodníkom
s CP. NBS podľa navrhovateľa svojimi pochybeniami porušila právo na legitímne očakávanie toho, že
štát bude dohľad nad finančným trhom vykonávať riadne a ochráni tak pred vznikom škody neznalého
navrhovateľa, presvedčeného o tom, že jej investícia nie je riziková. NBS v danom prípade zasiahla v

dôsledku porušení zákona až príliš neskoro - v čase, kedy sa už škoda nedala odvrátiť.

K navrhovateľovmu návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa odporca vyjadril podaním zo dňa
11.3.2015. Uviedol, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt a inštitút verejnej ponuky cenných
papierov sú absolútne rozdielne inštitúty. Úprava verejnej ponuky majetkových hodnôt bola zavedená do

právneho poriadku SR z dôvodu, aby upravila podmienky činnosti už v praxi existujúcich a podnikajúcich
podnikateľských subjektov, na ktoré sa verejná ponuka cenných papierov nevzťahovala a ani sa
nevzťahuje z dôvodu rozdielneho zadefinovania verejnej ponuky cenných papierov a verenej ponuky
majetkových hodnôt, ktoré zohľadňuje aj rozdielne investičné stratégie a metódy podnikania pri verejnejponuke majetkových hodnôt v porovnaní s podnikaním pri verenej ponuke cenných papierov na základe
zverejneného projektu cenných papierov, ktorý pôvodne schvaľoval Úrad pre finančný trh a neskôr
NBS. Táto zákonná úprava plne rešpektuje aj čl. 16 Charty základných práv EU. Tvrdenie navrhovateľa

v prvej prejudiciálnej otázke, že odporca tvrdil, že na verejnú ponuku majetkových hodnôt sa právo
Európskej únie nevzťahuje, označil sa zavádzajúce s tým, že odporca argumentoval, že verejná
ponuka majetkových hodnôt nie je regulovaná smernicou 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady
z 4.11.2003. Alternatívne investičné možnosti, medzi ktoré možno zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov
verejnej ponuky majetkových hodnôt začala v rámci EÚ regulovať až smernica Európskeho parlamentu

a Rady 2011/61/EÚ z 8.6.2011. Cieľom smernice je ustanoviť vnútorný trh pre správcov alternatívnych
investičných fondov (AIF) a harmonizovaný a prísny regulačný rámec a rámec dohľadu pre činnosti
všetkých správcov AIF v rámci Európskej únie vrátane správcov AIF, ktorí majú sídlo v členskom
štáte EÚ, ako i správcov AIF, ktorí majú sídlo v tretej krajine. Odporca zastáva názor, že prvá
prejudiciálna otázka je právne irelevantná pre rozhodnutie o predmete konania. Nakoľko odpoveď na
prvú prejudiciálnu otázku nemôže byť kladná, je bezpredmetné sa zaoberať druhou prejudiciálnou

otázkou.

Podľa § 101 ods. 1, 2 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Súd vykonal dokazovanie listinami, tvoriacimi obsah súdneho spisu a to:
- uznesenie Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 3K/95/2010 (č.l. 27-33),
- návrh na začatie konania vo veci vedenej na Okresnom súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 19C/56/2011
(č.l. 39-45),

- oznam odporcu o predložení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
navrhovateľom (č.l. 47-48),
- rozhodnutie predstavenstva družstva o prijatí za člena zo dňa 2.7.2001 (č.l. 49),
- príjmový pokladničný doklad z neuvedeného dňa (č.l. 50),
- vyhlásenie člena o prevzatí záväzku na ďalší členský vklad (č.l. 51-54),

- zmluva o riadení portfólia zo dňa 2.06.2008 s prílohami (č.l. 55-66),
- rozhodnutie NBS zo dňa 8.1.2008 č. OPK-9750/3/2007 (č.l. 66-80),
- rozhodnutie NBS zo dňa 20.08.2008 č. OPK-9750-5/2007 (č.l. 81-95),
- rozhodnutie Bankovej rady NBS zo dňa 06.05.2008 č. GUV-841/2008 (č.l. 95-100),
- žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody (č.l. 103-108),

- správa audítora pre predstavenstvo družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE zo
dňa 30.7.2010 (č.l. 110),
- správa o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov zo dňa 24.8.2011 (č.l. 111-114),
- rozhodnutie NBS o predbežnom opatrení č. ODT-8305/2010 zo dňa 12.7.2010 (č.l. 115-116),
- rozhodnutie NBS o odobratí povolenia na poskytovanie investičných služieb č. ODT-5/2010 zo dňa

21.12.2010 (č.l. 117-126),
- rozhodnutie Bankovej rady NBS zo dňa 1.3.2011 č. GUV-274/2011 (č.l. 127-133),
- rozhodnutie NBS zn.: OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26.8.2010 (č.l. 134-135),
- rozhodnutie NBS zn.: GUV-1744/2010 zo dňa 7.12.2010 (č.l. 136-138),
- rozhodnutie NBS zn.: ODT-10890-4/2010 zo dňa 30.5.2011 (č.l. 139-141),

- zápisnica z pojednávania vo veci vedenej na Okresnom súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 7C/206/2011
zo dňa 27.9.2012 (vypočutý ako svedok p. Zdeněk Jurica) (č.l. 165-168),
- zápisnica z pojednávania vo veci vedenej na Okresnom súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 7C/206/2011
zo dňa 1.10.2012 (vypočutý ako svedok p. Zdeněk Jurica) (č.l. 169-172),
- zápisnica z pojednávania vo veci vedenej na Okresnom súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 19C/56/2011

zo dňa 1.2.2013 (č.l. 179-182),
- zápisnica z pojednávania vo veci vedenej na Okresnom súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 7C/194/2011
zo dňa 21.1.2013 (vypočutý ako svedkovia p. Róbert Rezek, Adriana Darovcová, JUDr. Letkovský (čl.
183-194),
- článok "Kam sa podel investičný fond PRO POPULO a.s." zverejnený v časopise Investor, 4. 2.

2002 (inveslor.hnonline.sk) a aj na internetovej stránke http://hnonline.sk/cl-24945360-kam-sa-podel-
investicnv-fond-pro-populo-a-s. (č.l. 220-221),
- úplné znenie stanov Družstva v znení Dodatku č. 9 (č.l. 222-224),
- kópia rozhodnutia NBS č. OPK-2744-5/2007-PLP z 22. 4. 2008 (č.l. 225-227),- rozhodnutie Úradu pre finančný trh zo dňa 21.3.2002 č. UFT-002/2002/SPI (č.l. 259-260),
- tlačová správa NBS zo dňa 9.3.2011 s názvom Odobratie povolenia na poskytovanie investičných
služieb spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.- rozšírená informácia (č.l. 299-300),

- správa z webového sídla NBS s názvom PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVESNKÉ INVESTÍCI (č.l. 301),
- odpoveď na žiadosť o predloženie súhrnnej informácie s prílohami (č.l. 302-409),
- list obchodníka s CP adresovaný družstvu zo dňa 31.7.2009 (č.l. 410),
- výpoveď zmluvy zo strany Obchodníka s CP (č.l. 413),
- listy družstva adresované obchodníkovi s CP (č.l. 414-425),

- zápis NBS o prerokovaní problémov a nezrovnalostí č. ODO-9855/2007 (č.l. 426-432),
- žiadosť družstva o preskúmanie postupu obchodníka s CP zo dňa 15.4.2010 (č.l. 433-436),
- dodatok k prospektu investície zo dňa 3.6.2008 (č.l. 479-485),
- Prospekt investície Družstva zo dňa 20.2.2002 (č.l. 557- 568),
- List Úradu pre finančný trh adresovaný Družstvu zo dňa 13.05.2003 označený ako Upozornenie (č.l.
569),

- List NBS adresovaný Družstvu zo dňa 27.10.2009 označený ako Oznámenie o aktuálnej hodnote
základných členských vkladov (č.l. 570),
- List NBS zo dňa 27.7.2010 označený ako Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich, že došlo k
spáchaniu trestného činu (č.l. 574),
- výpis z obchodného registra spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. v likvidácii,

- výpis z obchodného registra spoločnosti PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVESNKÉ INVESTÍCIE,
- oboznámením sa s ostatným obsahom súdneho spisu.

Súd ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov označené účastníkmi konania nevykonal pre nadbytočnosť,
keď už vykonané dôkazy považoval za postačujúce pre rozhodnutie súdu.

Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 385/2000 Z.z., sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní
viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7
ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom. Právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky
obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na

základe návrhu súdu je pre súd záväzný.

Podľa § 135 ods. 1 O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v
rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná
[ § 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre

ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; 14) súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd rozhodnutiami súdov, predloženými účastníkmi
konania, nie je v prejednávanej veci viazaný.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Z rozhodnutia predstavenstva družstva zo dňa 2.7.2001 mal súd preukázané, že navrhovateľ bol prijatý
za člena družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE. Jeho členstvo v Družstve
vzniklo dňa 29.06.2001 zaplatením vložením pohľadávky spojenej s jedným kusom dlhopisu FNM s
doplatkom 500 Sk v súlade s čl. 12 stanov družstva, pričom týmto sa navrhovateľ stal vlastníkom
členského podielu s jedným členským vkladom vo výške 14.000 Sk. Následne navrhovateľ dňa

31.3.2009 zaplatil ďalší členský vklad vo výške 1498,09 Eur s tým, že navrhovateľ sa stal vlastníkom
členského podielu vo výške 2.000 Eur.

Úrad pre finančný trh rozhodnutím z 21.03.2002 schválil Družstvu Prospekt investície. Úrad pre finančný
trh Družstvo oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4 v spojení

s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. a zároveň Družstvo upozornil, že nie je povinný preverovať
pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných
údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt,pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa
§ 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva.
Dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Capital Invest, o.c.p., zmluvu

o riadení portfólia, podľa ktorej sa Obchodník s CP ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio
Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe
zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a
vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných

analýz. Obchodník s CP sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8% ročne.
Zmluva bola ukončená zo strany Obchodníka s CP výpoveďou z 30.03.2010. Po zániku záväzkového
vzťahu medzi Družstvom a Obchodníkom s CP, sa Družstvo domáhalo svojich nárokov vyplývajúcich zo
zmluvy voči Obchodníkovi s CP viacerými žiadosťami a výzvami na zaplatenie dlžných súm. Družstvo
sa svojich nárokov voči Obchodníkovi s CP nedomáhalo súdnou cestou. Družstvo finančné prostriedky,
ktoré získalo od svojich členov neposkytovalo Obchodníkovi s CP na základe zmluvy kde by bola

špecifikovanávýškaposkytnutejsumy,alezamestnanciObchodníkasCPpriamodisponovalispeniazmi
Družstva na základe udeleného súhlasu Družstvom. S finančnými prostriedkami na účte Družstva
boli oprávnené disponovať zamestnankyne Obchodníka s CP pani Slobodová, Tublerová, Nováková a
Másová. Družstvo malo účty v Slovenskej sporiteľni a.s., v Československej obchodnej banke a.s. a
Všeobecnej úverovej banke a.s.,

Rozhodnutím zo dňa 08.01.2008, č. OPK - 9750/3/2007 NBS na základe kontroly vykonanej v r. 2007
uložila Obchodníkovi s CP pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných
ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada NBS v konaní o rozklade predmetné prvostupňové
rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 07.05.2008, č. GUV- 841/2008, zrušila a vrátila vec na opätovné

prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila
obchodníkovi s CP opätovne pokutu, a to vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2,
§ 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z.

Rozhodnutím č. ODT-8305/2010 zo dňa 12.07.2010 NBS rozhodla o predbežnom opatrení, ktorým

ObchodníkovisCPuložilazdržaťsanakladaniasmajetkomklientov(totorozhodnutieboloobchodníkovi
s CP doručené dňa 14.07.2010). Rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010 NBS odobrala
Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2
písm. a) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. O podanom rozklade
ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada NBS, ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie

potvrdila svojím rozhodnutím č. GUV-274/2011 s právoplatnosťou dňa 04.03.2011. NBS podala dňa
27.7.2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu.
Podľa uznesenia Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii, č.k.
ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16.11.2010, bolo dňa 10.8.2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199
ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a)

Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

PodľavýpisuzobchodnéhoregistraDružstvaOkresnýsúdBratislavaI uznesenímzodňa11.4.2011,č.k.
3K 95/2010, právoplatným dňa 5.5.2011 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: PODIELOVÉ DRUŽSTVO
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE so sídlom Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717, a súd ustanovil do funkcie

správcu Mgr. Mareka Letkovského.

Z výpovede svedka Ing. Zdenka Juricu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
7C/206/2011 súd zistil, že menovaný pôsobil od samého začiatku vzniku spoločnosti CAPITAL INVEST
v pozícii predsedu predstavenstva a taktiež pôsobil na začiatku v Družstve. CAPITAL INVEST bol

založený roku 1997 a pôsobil na Družstevnej ul. č. 1, kde až do roku 2000 pôsobilo 5 zamestnancov.
CAPITAL INVEST hľadal spôsob ako získavať zdroje od obyvateľov, ktoré by mohol následne investovať
do podnikateľských aktivít. Ako najvhodnejší spôsob pracovníci CAPITAL INVESTU vybrali spôsob
založeniapodielovéhodružstva,ktoréformouzískavaniačlenovaichčlenskýchvkladovmalokumulovať
finančné zdroje. Družstvo pokračovalo v spolupráci s Obchodníkom s CP až do roku 2002, kedy bola

prijatá novela zákona o cenných papieroch. Vtedy pred Družstvom stála povinnosť, keďže chcelo
naďalej ponúkať majetkové hodnoty, spracovať "Prospekt investície", v zmysle novely zákona o cenných
papieroch.ZoschváleniaProspektuinvestíciepreDružstvovyplynuloo.i.plnenieinformačnejpovinnosti,
ktoré prevzal na seba opäť Obchodník s CP. Informačná povinnosť pozostávala z predkladaniapolročných a ročných správ o finančnej situácii Družstva. Tieto správy boli predkladané NBS pred
ich zverejnením v Obchodnom vestníku, v Hospodárskych novinách a taktiež pred zverejnením na
web stránke Družstva. Okrem toho bola povinnosť každý štvrťrok zverejniť zmenu aktuálnej hodnoty

členského podielu, ktoré opäť zabezpečovali pracovníci Obchodníka s CP. Prijatím zákona o cenných
papieroch bola potreba prispôsobiť zmluvný vzťah medzi Družstvom a Obchodníkom s CP novej
legislatíve, a tak v zmysle Prospektu bola Zmluva o finančných službách nahradená "Zmluvou o
správe portfólia cenných papierov", (uzatvorená 28.11.2001 medzi Družstvom a Obchodníkom s CP).
SúčasťoutejtozmluvyboloiodovzdanieportfóliadružstievdosprávyObchodníkasCP.Zmluvuoriadení

portfólia družstiev ukončil Obchodník s CP jednostrannou výpoveďou všetkým družstvám doručenou
dňa 31.3.2010 a zmluva skončila platnosť 30.4.2010. Obchodník s CP distribuoval finančné prostriedky
Družstva podľa svojho uváženia a napriek výzvam zo strany predstavenstiev družstiev neodovzdal
družstvám portfólio, vrátane cenných papierov, ktoré spravoval a mal v úschove. Bol medzi tými, ktorí
udeľovali splnomocnenie.

Z výpovede svedka Zdenka Juricu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
7C/206/2011 ako aj z iných listinných dôkazov súd mal za preukázané, že NBS vykonala v roku 2010
u Obchodníka s CP dohľad na mieste. Z účtovných dokladov Obchodníka s CP bolo zistené, že tento
nevykonával pre družstvo investičnú službu riadenia portfólia. Podľa výpisu z Obchodného registra
SR svedok vykonával roku 2002 - 2003 predsedu predstavenstva Obchodníka s cennými papiermi, t.j.

od samotného jeho vzniku, potom odo dňa 8.8.2003 do dňa 27.11.2003 podpredsedu predstavenstva
obchodníka s cennými papiermi a odo dňa 28.11.2003 do 3.9.2010 funkciu predsedu dozornej rady
Obchodníka s cennými papiermi. Členovia dozornej rady v súlade s § 197 Obchodného zákonníka
boli oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa spoločnosti a kontrolovať, či
účtovné záznamy sú riadne vedené v súlade so skutočnosťou. Počas času, čo bol svedok p. Jurica

v najvyšších riadiacich funkciách Obchodníka s CP musel mať vedomosť o tom, že Obchodník s
CP neriadi portfólio Družstva. Pán Jurica vykonával najvyššie funkcie v orgánoch spoločností, t.j. bol
súčasne predsedom predstavenstva PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, EURO
DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, DOLÁROVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, CI
HOLDING a.s., Bratislava (s týmto obchodným menom od 3.7.2003 až doposiaľ), predtým s tromi inými

obchodnými menami, a to CI HOLDING, a.s., CI HOLDING, o.c.p., a.s., a CAPITAL INVEST, o.c.p.,
a.s. (IČO: 36 020 095), podpredsedom predstavenstva SPORITEĽNÉHO DRUŽSTVA STRED BB a
predsedom dozornej rady obchodníka s CP CAPITAL INVEST o.c.p., a.s., Bratislava, IČO 35 828 749,
s Ing. Liborom Červenkom, ktorý bol tiež v orgánoch všetkých uvedených spoločností.
Z výsluchu svedkyne Adriany Darovcovej vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I vo veci sp.

zn. 7C/194/2011 mal súd za preukázané, že jej pracovnou náplňou bola príprava interného časopisu,
komunikácia s klientmi a od februára 2002, odkedy bol schválený Prospekt investície, bola poverená
komunikáciou s NBS v oblasti prezentácie Družstva navonok. Skutočnosť, že portfólio Družstva je
nedostupné, znehodnotené, resp. odkedy to prestalo fungovať zistila v marci roku 2010, kedy malo prísť
k vyplácaniu výnosov členom družstva za rok 2009. Práve vtedy žiadali Obchodníka s CP o zaslanie

finančných prostriedkov na výplatu výnosov členov a obchodník už nevyplácal nič. Do roku 2010 nebola
NBS upovedomená o tom, že by bolo portfólio nejakým spôsobom znehodnotené.

Z výsluchu svedka Ing. Róberta Rezeka vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I vo veci sp. zn.
7C/194/2011 zistil, že platby za Družstvo vykonával iba Obchodník s CP (režijné náklady, za telefón,

cestovné náhrady, financovanie plesov, financovanie aktivít za členov družstva), robili to pracovníci
Obchodníka z CP a z účtu výlučne. NBS požadovala, aby v informáciách pre verejnosť bola uvádzaná
veta: "S investíciami v uvedených družstvách je spojené riziko a doterajší propagovaný výnos nie je
zárukou budúcich výnosov".

Z výpovede svedka JUDr. Mareka Letkovského, správcu konkurznej podstaty Družstva v konaní sp.
zn. 7C/194/2011 mal súd za preukázané, že Úpadca vedie súdne konanie voči NBS na Okresnom
súde Bratislava I. pod sp.zn. 19C/56/2011. Celková výška pohľadávok prihlásených do konkurzu
Družstva je cca 32 a pol. milióna eur. Objem popretých pohľadávok v tomto čase bol 90% a zistených
pohľadávok odhadom asi 10%. K aktuálnemu výťažku podstaty uviedol, že vzhľadom na doterajší

priebeh konkurzu ešte neprebehlo speňažovanie, ale už prebieha. V decembri 2012 bola prvá regulérna
schôdza veriteľov, od ktorej je umožnené správcovi speňažovať majetok. Do výťažku sa započítava aj
vrátený preplatok z preddavkov na daň z príjmu úpadcu od Daňového úradu Bratislava v sume cca
120.000,-eur. Prebiehajúce speňažovanie sa týka hnuteľného majetku úpadcu, ktoré je reprezentovanénajmä kancelárskym zariadením, nábytkom, výpočtovou technikou. Súpisnú hodnotu uviesť nevedel.
Základ nároku od úpadcu spočíva v nárokoch uplatnených voči NBS, garančnému fondu investícií,
proti členom predstavenstva, proti poisťovni, ktorá uzavrela poistnú zmluvu na krytie škôd spôsobených

predstavenstvom úpadcu, uplatňujú sa odporovateľné úkony v urobené úpadcom pred vyhlásením
konkurzu.Vtýchtosúdnychkonaniachneboloprávoplatnerozhodnuté.Vyrovnaciepodielyneboliurčené
v súlade so stanovami družstva. K tomu, akým spôsobom boli určené vyrovnacie podiely uplatnené
v konkurze, sa vyjadriť nevedel. V konkurze uplatnená pohľadávka spoločnosti CI Holding, ktorá
vychádza z jednej Zmluvy o kúpe cenných papierov, avšak táto zmluva existuje v dvoch verziách,

líšiacich sa kúpnou cenou. Väčšina dokumentácie sa nenachádza u SKP, ale na polícii. Posledné
zaúčtovanépoložkybolivmesiacijún2010,účtovníctvonebolokompletné.Časťoperáciíbolazachytená
v účtovníctve, čo sa týka výberov z pokladne a hotovostných operácií.

K I. výroku rozhodnutia

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., súd konanie preruší ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev (od 01.12.2009 Súdny dvor Európskej únie) o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len "ZFEÚ"), súdny dvor Európskej únie má

právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú
a) výkladu zmlúv;
b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;
Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej

únie, aby o nej rozhodol.
Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie
je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa
na Súdny dvor Európskej únie.
Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti

s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne.

Z článku 267 ZFEÚ vyplýva, že otázka, či vnútroštátny súd alebo sudca predložia prejudiciálnu otázku,
alebo nie, sa rieši na základe jeho úsudku a subjektívneho presvedčenia opierajúceho sa o skutkové a
právne okolnosti prípadu, ktorý tento súd prejednáva a rozhoduje, samozrejme okrem prípadov, kedy

ma povinnosť tak urobiť. Podľa toho sa rozlišuje fakultatívne a obligatórne konanie o predbežnej otázke.
Aby si vnútroštátny súd mohol zvážiť otázku možnosti obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie so
žiadosťou o prejudiciálne konanie, nesmie ísť o súd posledného stupňa inštančného postupu, proti
ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok a nesmie ísť o otázku platnosti úniového práva,
ale výlučne o otázku výkladu práva Únie. V právnom poriadku SR sa zohľadňujú aj mimoriadne opravné

prostriedky, hoci v podstate obmedzené len na dovolanie podľa § 236 a nasl. O.s.p., pretože z povahy
veci sa neprihliada na obnovu konania. To znamená, že v prípade, ak je proti rozhodnutiu súdneho
orgánu, ktorý rozhoduje vec vo veci samej prípustné dovolanie, taký súdny orgán nemá povinnosť obrátiť
sa s prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor.
V prejednávanej veci neprináleží Okresnému súdu Bratislava I povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku

vyvolanú navrhovateľkou Súdnemu dvoru, nakoľko sa nejedná o súd rozhodujúci v poslednom stupni,
proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok a nejde tu ani o posúdenie platnosti
ustanovenia práva Únie.
Konajúcemu súdu ostala fakultatívna možnosť rozhodnúť o položení/nepoložení prejudiciálnej otázky
Súdnemu dvoru, a preto skúmal potrebnosť a odôvodnenosť jej položenia/nepoloženia ako aj prípadnú

spornosť výkladu namietaného ustanovenia smernice.

Súd má zato, že verejná ponuka majetkových hodnôt nie je regulovaná smernicou EÚ 2003/71/ES -
smernicou o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na
obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES na znenie ktorej sa navrhovateľka odvoláva

v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Alternatívne investičné možnosti, medzi ktoré je možné
zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt začala v rámci EÚ regulovať
až smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 08.06.2011 o správcoch alternatívnych
investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadením (ES) číslo1060/2009, (EÚ) číslo 1095/2010. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie o položených otázkach nie je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Preto
sa neobrátil na Súdny dvor Európskej únie a procesný návrh navrhovateľky zo dňa 20.11.2014 zamietol.

K II. výroku rozhodnutia

Predmetom konania vo veci samej je náhrada škody, ktorá mala byť navrhovateľovi spôsobená
nesprávnym úradným postupom odporcu.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tento
zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 127 ods. 2 a § 128 zákona č. 566/2001 Z.z. zákona o cenných papieroch, v znení účinnom v

čase, kedy Úrad pre finančný trh schválil pre družstvo prospekt investície, Prospekt investície schvaľuje
úrad na žiadosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby uskutočňujúcej verejnú ponuku majetkových
hodnôt podľa § 126 (ďalej len "vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt").

Pretože nesprávneho úradného postupu označeného navrhovateľom sa mal odporca dopustiť za

účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., súd v súlade s § 27 ods. 1 citovaného zákona postupoval pri
posudzovaní nároku navrhovateľa podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

Navznikzodpovednostištátuzaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomodporcusavyžaduje
súčasne splnenie nasledujúcich podmienok:

1. existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch,
2. nesprávny úradný postup orgánu štátu
3. príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že odporca ako aj jeho právny predchodca

Úrad pre finančný trh v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch postupovali správne
vo vzťahu k Družstvu.
ÚradprefinančnýtrhschválilpreDružstvodňa21.3.2002Prospektinvestíciepodľa§127ods.2zákona
č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové
hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Za pravdivosť údajov v prospekte

investície zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa(§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z.z.).
Obsahom Prospektu investície bol iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb. Zákon č. 566/2001 Z. z. nepožadoval,
aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy) a schválený Prospekt investície tietosamotné zmluvy nikdy neobsahoval. Povinnosťou vyhlasovateľa bolo uzatvoriť s obchodníkom s CP
zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a
vprípadejejneplneniavymáhaťsúdnoucestousplneniezmluvnýchzáväzkovvyplývajúcichnaprospech

členov družstva (investorov).
Za činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva,
ktorériadičinnosťdružstvaazásadnerozhodujeovšetkýchzáležitostiachdružstva(Obchodnýzákonník
ust. § 243a ods. 1 a 2 ). Družstvo bolo povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si splnilo všetky záväzky
voči svojim členom, pričom členovia Družstva, teda aj navrhovateľka mali práva a povinnosti spojené

s členstvom v Družstve, okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a odvolávať členov
predstavenstva a kontrolnej komisie.

Družstvo dňa 10.10.2007 doručilo NBS vyjadrenie, v ktorom bolo uvedené, že zo strany družstiev
nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom pre finančný trh z dôvodov
v liste špecifikovaných. Družstvo sa vyjadrilo k systému fungovania družstiev tak, že vtedajší stav

zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDINGU, a.s., jej dcérskymi
spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru Družstva narušenie tohto systému by mohlo týmto
spoločnostiam spôsobiť značné škody ako aj na druhej strane náklady, keďže finančné vzťahy
medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi. Družstvu a jeho dcérskym
spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev iné investičné nástroje,

ktorých emitentami by boli spoločnosti v rámci finančnej skupiny CI HOLDING, a.s.. Družstvo zdôraznilo,
že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä dobrou investičnou stratégiou
družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu, resp. narušeniu
dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov možné, aby jednotlivé družstvá boli
naďalej schopné plniť svoje záväzky. Za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev na slovenskom

finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev a taktiež družstvám
nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám.
Družstvo až listom doručeným NBS dňa 15.04.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu spoločnosti
CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. potom, čo mu Obchodník CP vypovedal zmluvu o zriadení portfólia. Z
obsahulistinnýchdôkazovmalsúdpreukázané,žeNBSvykonalavobdobíod20.04.2010do06.05.2010

u Obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste. NBS v tomto období vyzvala Družstvo listom z
20.04.2010, aby predĺžilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo
pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná časť prospektu
investície sa stala neaktuálna.

Súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku navrhovateľa, že povinnosťou odporcu bolo dohliadať na
aktualizáciu Prospektu investícií. Povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola Družstvu uložená s
účinnosťou až od 1. 1. 2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 v spojení s § 125c ods.
1. zák. č. 566/2001 Z. z. a preto sa na odporcu nemohla vzťahovať povinnosť dohliadať na aktuálnosť
Prospektu investícií realizovanú pred týmto dátumom, t. j. pred 1. 1. 2009. Do novelizácie zák. č.

566/2001 Z. z. o cenných papieroch vykonanej zák. č. 558/2008 Z. z., neexistovala samotná povinnosť
Družstva aktualizovať Prospekt investícií, preto je z povahy veci vylúčený dohľad zo strany odporcu v
tomto smere, keďže odporca nemohol kontrolovať povinnosť, ktorá sama o sebe v rozhodnom čase ani
neexistovala.
Súd poukazuje na skutočnosť, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo

zákonomuloženúpovinnosťdodržiavaťschválenýProspektinvestícieažod1.6.2010,kedybolinovelou
ustanovenia § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, vykonanej zák. č. 129/2010 Z. z.
rozšírené povinnosti družstva a preto pokiaľ Družstvo od 31. 12. 2006 do 1. 6. 2010 zo zákona takúto
povinnosť nemalo, nemohla odporkyňa skúmať ani túto povinnosť prostredníctvom výkonu dohľadu, keď
Družstvo samo o sebe nebolo povinné Prospekt investície dodržiavať.

Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel
od iných dohliadaných subjektov (napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto
tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať. Odporca nevykonával dohľad nad
finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva navrhovateľ. NBS mohla podľa platnej

právnej úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 až 130
zák. č. 566/2001 Z.z. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho,
že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich
výnosov (§ 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.7.2013; ustanovenia § 126 až§ 130boli zo zákona č.566/2001 Z. z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z. z. účinným
dňa 22.7.2013). Nevedomosť navrhovateľa alebo jeho údajné spoliehanie sa nemožno pričítať na ťarchu
Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté

platí aj pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva
nemal vedomosť.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s CP vyplýva, že jej podstatou bol výkon
finančnýchoperáciízaúčelomobhospodarovaniacennýchpapierovainýchfinančnýchnástrojovainých

operácií súvisiacich s riadením portfólia Družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s CP obchodoval
vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého
obchodu Družstva a ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok
III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch). V danom
prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient obchodníka s CP využívalo na vlastné riziko s vedomím,
že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená a navrhovateľ si ako člen Družstva, ktoré za týmto

účelom zhodnocovalo portfólio, musel byť vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou
predpovedať a odhadnúť.
Súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku navrhovateľa o nedostatočných opatreniach odporcu na
nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti voči
Družstvu. Z listín predložených účastníkmi konania vyplýva aktívny prístup odporcu k obchodníkovi

s CP, keď odporca rozhodnutím zo dňa 8. 1. 2008, č. OPK - 9750/3/2007, uložil obchodníkovi s CP
pokutu vo výške 16.596,96 eur (500.000,- Sk), a po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou
radou Národnej banky Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20. 8. 2008, č. OPK-9750-5/2007, uložil
obchodníkovi s CP pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk). Následne rozhodnutím zo dňa 21. 12.
2010, č. ODT-8305-5/2010, odporca odobral obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných

služieb.
Družstvo bolo podľa zákona č. 566/2001 Z. z. povinné predkladať Národnej banke Slovenska polročné
a ročné správy o svojom hospodárení, z týchto však nevyplývali informácie o jeho zhoršenej finančnej
situácii, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. NBS po
podaní podnetu Družstvom ihneď v období od 20. 4. 2010 do 6. 5. 2010 vykonala u Obchodníka s CP

dohľad na mieste. Obchodník s CP nepreukázal, že poskytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie
portfólia, v rámci dohľadu na mieste nepredložil NBS žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala,
že obhospodaroval portfóliá družstiev, s ktorými uzavrel Zmluvu o riadení portfólia, nepredložil žiadnu
dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2
zmlúv o riadení portfólia, nepredložil pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre

družstvá, nepredložil zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z
evidencie majetkových účtov či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že odporca svojím postupom neporušil svoje povinnosti,
keďže pri výkone verejnej moci postupoval v rozsahu svojich kompetencií daných mu zákonom,

nedopustil sa pri svojom rozhodovaní žiadneho excesu a ani nepostupoval spôsobom nezlučiteľným
s ochranou základných práv a ľudských slobôd, a preto jeho postup nie je možné kvalifikovať ako
nesprávny podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Jeho postup bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Štát (Slovenská republika) nemôže priamo zasahovať do vlastnej

činnosti družstva (teda ani družstva PDSI) a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo
autonómne postavenie a jeho vnútorné vzťahy sa spravujú princípmi členskej samosprávy v družstve
v zmysle stanov družstva a ustanovení Obchodného zákonníka. Pokiaľ by odporca zakázal činnosť
spočívajúcu v uzatváraní vyššie uvedených vzťahov s členmi družstva (občanmi) a družstvom, zasiahol
by tým do občiansko-obchodnoprávnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného

práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy
SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať
svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z uvedených zmlúv. Odporca nevykonával a ani nemohol
vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt,nakoľkobykonalvrozporesčl.2ods.2ÚstavySlovenskejrepublikyavrozporesustanoveniami

zákona č.566/1992Zb.oNárodnejbankeSlovenska, sozákonomč.566/2001Z.z.ocennýchpapieroch
a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Odporca vykonáva dohľad nad činnosťou
vyhlasovateľa len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu podľa zák. č. 566/2001 Z. z., t.j. bol
oprávnený kontrolovať zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§126 ods. 2 a § 127 cit. zákona), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky,
plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt či dodržiavanie
ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z.

Navrhovateľ ako člen družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestoval predmetné peňažné
prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak, členská schôdza je
najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti
družstva, kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a

Stanov Družstva. Sám navrhovateľ svoj návrh odôvodňoval tým, že peňažné prostriedky do Družstva
vložil výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahol na to, že družstvo a aj obchodník s CP sú subjekty, nad
ktorými vykonáva dohľad NBS a tak že bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen
ochránené jeho peňažné prostriedky ale aj budú zhodnotené v garantovanej výške. Jeho spoľahnutie
vychádzalo z toho, že Družstvo malo ako jednu z činností zapísaných v predmete činnosti podľa
výpisu z OR - zhromažďovanie peňažných prostriedkov od svojich členov formou členských vkladov

a vykonávania činností na uspokojovanie potrieb svojich členov spočívajúce v efektívnom zhodnotení
vložených finančných prostriedkov. Navrhovateľ vložil svoje finančné prostriedky do Družstva s plným
vedomímtoho,ževloženímfinančnýchprostriedkovsastalčlenompodnikateľskéhosubjektu(družstva),
pričom s členstvom sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného aj hospodárenia a
majetku družstva. Bol to práve samotný navrhovateľ, ktorý zanedbal prevenčnú povinnosť uloženú mu

Obchodným zákonníkom ako členovi družstva a v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka mal postupovať
ako člen družstva v spolupráci s ďalšími členmi družstva s primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo
možné od neho spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Mohol a mal sa presvedčiť ako
člen družstva o skutočnostiach uvádzaných Družstvom, mal sa aktívne, s dostatočnou starostlivosťou
riadne a včas zaujímať o svoje práva (výkon svojich práv) voči Družstvu, nakoľko ich podcenením či

zanedbaním sa aj sám pričinil o znehodnotenie alebo nevymožiteľnosť (stratu).
Súd nemal za preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi navrhovateľom označenou škodou a tvrdeným
nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcim v jej nečinnosti. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením
navrhovateľa, že keby NBS včas zakročila a pozastavila by činnosť Družstva a obchodníka s CP,
navrhovateľovi by škoda nevznikla. Uzavretím právneho úkonu s Družstvom, navrhovateľovi označená

škoda ešte nevznikla, vznikla mu vymožiteľná pohľadávka voči Družstvu a škoda mu prípadne vznikne
až v dôsledku nevymožiteľnosti tejto pohľadávky voči Družstvu. Škoda navrhovateľa má svoje príčiny
vo finančnom hospodárení Družstva a v spôsobe jeho podnikania. Pokiaľ by bola zakázaná činnosť
DružstvaaobchodníkasCP,uvedenésamoosebebynemalozanásledok,žepohľadávkanavrhovateľa
z uzavretých právnych úkonov by bola uspokojená; práve naopak uložením sankcií by mohla byť táto

vymožiteľnosť ohrozená z dôvodu dosahu na celú ich podnikateľskú činnosť.

V čase rozhodnutia súdu navrhovateľ nepodal nijakú žalobu o náhradu škody proti Družstvu, proti
žiadnemu členovi predstavenstva Družstva či proti členovi kontrolnej komisie (Obch. zákonník § 251
ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8).

Podľa ustálenej súdnej judikatúry, nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. ako aj zákona
č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy,
ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom. Preto ak má
navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech

vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný
základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003
Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.
Navrhovateľ si svoje nároky na náhradu škody môže uplatniť v zmysle ustanovenia §243a ods.4
Obchodného zákonníka za splnenia podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva družstva

alebo členom kontrolnej komisie podľa ustanovenia §244 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník
v § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 explicitne zakotvuje, že každý člen družstva je oprávnený
v mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti
voči družstvu za ním spôsobenú škodu. Každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet
uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej

komisie. Členovia predstavenstva družstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie sú
zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Existencia pohľadávky
navrhovateľa na náhradu škody voči vyššie uvedeným subjektom Družstva vylučuje možnosť, aby
sa navrhovateľ mohol úspešne domáhať náhrady škody voči štátu podľa zákona č.514/2003 Z.z..Navrhovateľ nepreukázal, že by sa bez svojej viny bezúspešne domáhala náhrady škody voči subjektom
Družstva. Škoda na strane navrhovateľa vznikne až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie voči
dlžníkovi stane fakticky nevymáhateľným.

Záverom súd uvádza, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. 4. 2011, č. k. 3K/95/2010
- 21, právoplatným dňa 5. 5. 2011 bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz. Nárok
navrhovateľa na náhradu škody voči štátu môže byť úspešný za predpokladu, ak navrhovateľ nemohla
dosiahnuť a nedosiahol uspokojenie svojej pohľadávky v skôr špecifikovanom konkurznom konaní, ktoré

dosiaľ nie je právoplatne skončené. Súd v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie JUDr. Letkovského,
správcu konkurznej podstaty Družstva, zo dňa 20.8.2013, podľa ktorého je v záujme úpadcu vedených
vyše200súdnychkonaní,zktorýchväčšinajetvorenáuplatnenýminárokmizodporovateľnýchprávnych
úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu ako aj súdne konania, ktorých cieľom je prinavrátenie
majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry vplyvu
úpadcu odstránený podozrivými právnymi úkonmi. V súvislosti s námietku navrhovateľa o predčasnosti

ním uplatnenej škody s tým, že súd je povinný skúmať, či stav konkurzného konania vylučuje možnosť
uspokojenia jeho pohľadávky súd uvádza, že z priebehu konkurzu nevyplýva skutočnosť, že pohľadávka
navrhovateľa nebude v konkurznom konaní uspokojená, resp. uspokojená aspoň v časti, keďže dosiaľ
sú vedené konania, ktorých účelom je navrátenie majetku do podstaty a aj bez týchto konaní má úpadca
značný majetok Z týchto skutočností je zrejmé, že nie je daný ani ďalší predpoklad zodpovednosti štátu

za škodu, a to existencia samotnej škody.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal splnenie žiadneho z
predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť titulom nesprávneho
úradného postupu odporcu, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

K III. výroku rozhodnutia

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p., a odporcovi, ktorý mal v konaní plný
úspech náhradu trov konania nepriznal, keďže odporca výslovne vyhlásil, že si náhradu trov konania

neuplatňuje.

Poučenie:

Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje

( § 204 ods. 1, O.s.p.)
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.