Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234187
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112234187.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátska
kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie
13, Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/284/2012-82 zo dňa 30. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina napadnutým rozsudkom návrh zamietol (výrok I.). Odporcovi náhradu trov konania
nepriznal (výrok II.).
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21.09.2012 domáhal
voči odporcovi zaplatenia majetkovej škody v sume 5.364,23 eur a z titulu nemajetkovej ujmy zaplatenie
1.072,85 eur.
Súd ďalej uviedol, že z obsahu spisu v konaní pred Okresným súdom Žilina zistil, že žiadosť o

udeleniepoverenianavykonanieexekúciepodalsúdnyexekútordňa03.05.2011,pričomexekúciužiadal
vykonaťnazákladerozsudkuStálehorozhodcovskéhosúdu.Návrhnavydaniepovereniabolzamietnutý
uznesením zo dňa 22.07.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2011.
Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia citujúc viaceré ustanovenia zák. č. 514/2003 Z. z. a zák. č.
233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) uviedol, že po vykonanom dokazovaní nemal preukázaný základný
predpoklad, a to nesprávny úradný postup súdu v exekučnej veci, ktorá sa viedla na základe návrhu
navrhovateľa ako oprávneného. Konštatoval, že navrhovateľ ani nepodal odvolanie proti uzneseniu o

zamietnutí návrhu na vydanie poverenia, uznesenie nadobudlo právoplatnosť, teda nemožno v žiadnom
prípade tvrdiť, že by sa jednalo o nezákonné rozhodnutie.
Pokiaľ ide o navrhovateľom namietané nedodržanie lehoty na vydanie poverenia súd uviedol, že
navrhovateľ konštatoval len dĺžku konania, avšak vôbec neakceptoval povinnosti súdu, ktorý mal
vydať poverenie na vykonanie exekúcie na základe rozsudku rozhodcovského súdu, a ktorý musel
aj preveriť skutočnosti, či takéto rozhodnutie je vykonateľné. Naviac uviedol, že prípadné prieťahy
nemôžu mať vplyv na materiálnu či nemateriálnu ujmu, pretože ak nebolo možné pre vady a nedostatky

predchádzajúceho konania rozhodcovským súdom a uplatňovanie nárokov neprijateľných podmienok
a konaním navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, nemohol mať žiadne legitímne očakávania. V
exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný skúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk,
ktorésúvymedzenévust.§45zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní.Súdnezistilexistenciurelevantných dôvodov pre uplatnenie náhrady škody či už z nezákonného rozhodnutia súdu alebo
nesprávneho úradného postupu súdu v namietanom konaní, súd návrh v plnom rozsahu zamietol.
Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.

s. p. Odporca ako úspešný účastník si právo na náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu trovy
nevyplývajú, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
a žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec na opätovné prejednanie.

V odvolaní vytýkal súdu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, - rozhodoval vylúčený sudca, - súd
I. stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav, - neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, - rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že
súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101
ods. 2 O. s. p. poukázal na to, že požiadal súd o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody
a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Navrhovateľ uskutočnil podanie obsiahnuté v
texte návrhu, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola

vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania
vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,
nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v návrhu), že rozhodnutie
krajskéhosúdujevrozporesustálenourozhodovacoupraxouinýchkrajskýchsúdovvskutkovoaprávne

totožných veciach. Súd sa podľa navrhovateľa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je
možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z
dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom
predloženej ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie, na
ktorom za neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol. Ďalej tvrdil, že nebol oboznámený s obsahom

dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na
podporu svojich protitvrdení. Podľa neho súd úplne ignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej
škode, hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o
výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil.
V závere odvolania sa vyjadril k podaniu návrhu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie

o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na
nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žiadal, aby odvolací súd zrušil
rozsudok okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O.

s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1
O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných
dôvodov:

Preskúmanímvecipodľaodvolaciehosúduokresnýsúdvykonalvovecidostatočnédokazovanie,pričom

so záverom z neho vyplývajúcim, tak skutkovým ako aj právnym, sa v plnom rozsahu stotožnil. Inak
povedané, prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej
veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O. s. p. V
odôvodnení preskúmavaného rozsudku sa riadne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli pre jeho
rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňovéhosúdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V odvolaní navrhovateľ namietal, že uskutočnil podania (obsiahnuté v texte návrhu ), ktorým upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vyjadrenie navrhovateľa, ktorý na výzvu súdu uviedol, že

námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O. s. p. okresnému súdu nepodal (č. l. 10 spisu). Z obsahu spisu
okresného súdu vyplýva, že Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 19.02.2013 č. k. 9NcC/136/2013-17
rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Žilina Mgr. Mária Kašíková je vylúčená z prejednávania a
rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 14C/284/2012. Ostatní sudcovia Okresného súdu
Žilina nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. Vo veci tak konal sudca, u ktorého neboli
zistené subjektívne ani objektívne skutočnosti na naplnenie predpokladov podľa § 14 ods. 1 O. s. p.

Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 14 a
nasl. O. s. p.) predstavujú výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania
a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré

sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný
subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z
prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho
nestranného a nezaujatého rozhodovania. Dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá ani skutočnosť, že
sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva

súdnictvo (viď napr. uznesenie NS SR z 31.05.2010 sp. zn. 3Nc/14/2010). Pre účely preskúmavanej
veci odvolací súd konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva
súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia navrhovateľa) svojím nesprávnym úradným postupom
v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. Aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri zohľadnení tak subjektívneho, ako

aj objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako
aj požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku
odstupu. Preto samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup, na ktorom
sudca vykonával svoju funkciu, pričom tento nebol zákonným sudcom v exekučnej veci, v ktorej malo
dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, nezakladá pomer k veci.

Navrhovateľ v súvislosti s postupom okresného súdu v odvolaní namietal: - nedoručenie vyjadrenia
odporcu k návrhu, - nemožnosť oboznámiť sa s obsahom dôkazom a tvrdeniam, - nemožnosť navrhnúť
dôkazy na podporu svojich tvrdení, - nenariadenie pojednávania.

Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že nariadil na deň 30.09.2014 pojednávanie. Predvolanie
doručilsplnomocnenémuzástupcovinavrhovateľadňa28.08.2014,akoiodporcovidňa28.08.2014.Dňa
24.09.2014 bol elektronicky doručený súdu zo strany splnomocneného zástupcu navrhovateľa návrh
na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a
sudcu. Navrhovateľ navrhol, aby súd zrušil konanie do právoplatného rozhodnutia o nestrannosti a

otázke zákonného sudcu a v prejednávaní veci nepokračoval a tiež uviedol, že mu nebolo doručené
rozhodnutie Krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Žilina. Okresný súd
vo vzťahu k návrhu navrhovateľa na zrušenie konania konštatoval na pojednávaní dňa 30.09.2014, že
nie sú dané dôvody na odročenie pojednávania. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva,
že žiadosť o zrušenie, resp. odročenie pojednávania v súvislosti s uplatňovaným procesným právom

nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania a ak sa navrhovateľ na pojednávanie
nedostavil a nepresvedčil sa tým, či súd vyhovie alebo nevyhovie jeho žiadosti o odročenie, musí
znášať sám aj následky svojej neprítomnosti. Odvolací súd v tomto smere odkazuje na správne právne
závery okresného súdu a k odvolacej námietke, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať,
poukazuje na to, že nebolo pravdivým tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že vo veci nedošlo k nariadeniu

pojednávania - jeho uskutočnenie vyplýva zo zápisnice o pojednávaní (č. l. 79-81 spisu) a tiež považuje
za potrebné zdôrazniť, že je právom a zároveň povinnosťou účastníkov sa nariadeného pojednávania
zúčastniť. Pojednávanie môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu. S poukazom na uznesenie NS
SR sp. zn. 3Obdo/11/2013 prekážka alebo iná okolnosť musí predstavovať „dôležitý dôvod“. Príčina,prečo sa účastník pojednávania zúčastniť nemôže a z ktorej dôvodu žiada o odročenie pojednávania sa
musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, záväznosťou, rozsahom alebo z iných
dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti. Podľa odvolacieho súdu splnomocnený zástupca navrhovateľa

bol na pojednávanie včas predvolaný, viac ako 5 dní pred termínom pojednávania (§ 115 ods. 2 O. s. p.)
pričom dôvody uvádzané navrhovateľom nebolo možné považovať za dôležité pre odročenie v zmysle
ust. § 101 ods. 2 O. s. p. Neúčasťou na pojednávaní navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca si sami
zmarili možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať
dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. §

118 ods. 2 O. s. p. ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní
(vo vzťahu k prítomným účastníkom). Napriek uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd
na pojednávaní vykonal dokazovanie navrhnuté samotným navrhovateľom (č. l. 2 spisu) prečítaním listín
z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 20Er/2246/2011, ktoré preto slúžili ako dôkaz v danom konaní.

Čo sa týka vyjadrenia odporcu k návrhu na začatie konania, toto bolo doručené okresnému súdu dňa

28.05.2014, ktorý ho následne doručil splnomocnenému zástupcovi odporcu dňa 28.08.2014. Bolo preto
nepravdivé, pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu.

Ďalej navrhovateľ tvrdil, že nesprávny úradný postup bol v konaní jednoznačne preukázaný, súd
nerozhodol o jeho návrhu v zákonnej lehote, bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v

konaní. Okrem toho nesprávny úradný postup exekučného súdu spočíval v niekoľkých skutočnostiach,
nielen v jednej z nich a súd sa mal vysporiadať so všetkými jeho vytýkanými zložkami.

Odvolací súd poukazuje na to, že podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, zákonom stanovená
lehota na vydanie poverenia nebola síce dodržaná, zo súdneho spisu Okresného súdu Žilina sp.

zn. 20Er/2246/2011 bolo preukázané, že v exekúcii vedenej vo veci oprávneného (navrhovateľa)
proti povinnej W. Q., na základe exekučného titulu, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k.
SR13446/2010, poverenie bolo doručené súdu dňa 03.05.2011, uznesením 20Er/2246/2011 zo dňa
22.07. 2011 súd rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia, pričom uznesenie sa stalo
právoplatným a vykonateľným dňa 26.10.2011. Proti rozhodnutiu nepodal oprávnený riadny alebo

mimoriadny opravný prostriedok. Zákonom stanovená 15-dňová lehota sa vzťahovala na vydanie
poverenia teda pozitívne rozhodnutie a nie negatívne. So zreteľom na ustálenú rozhodovaciu činnosť
Ústavného súdu SR (II.ÚS 471/2012, I.ÚS 86/02, I.ÚS 70/02, I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00) samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie základného
práva účastníka konania (na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov). Samotné nedodržanie

zákonnejlehotenemožnototižvnímaťizolovane,oddeleneodostatnýchokolností,ktoréobjektívnemajú
vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení. Preto bolo nevyhnutné prihliadať
na všetky podstatné okolnosti prípadu, tak ako to správne učinil v tomto konaní aj okresný súd.

Ostatné odvolacie dôvody (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu
prvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci)navrhovateľvodvolanílenvymenoval
bez toho, aby špecifikoval v čom vidí namietané pochybenie. Odvolací súd sa preto nimi nezaoberal.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224
ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania

postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, resp. mu ani žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd preto
rozhodol, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .