Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17Er/2754/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109229113
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Mihal
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7109229113.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Ministerstvo vnútra
SR, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, so sídlom Štúrova 7, 080 01 Prešov, proti
povinnému: F.. Z. I., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX, XXX XX H., v konaní vedenom pred súdnym
exekútorom: JUDr. Hildegarda Laclavíková, Hlavná 45, 080 01 Prešov, pod sp.zn. EX 2776/2009 takto :

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. U k l a d á povinnému nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Hildegarde Laclavíkovej
trovy exekúcie v sume 39,83 EUR, do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 16.10.2009 a žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo dňa 20.11.2009 Okresným súdom Košice I vydané

poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX * ktorým súd vykonaním exekúcie poveril súdneho
exekútora JUDr. Hildegarda Laclavíková.

Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012,
došlo dňa 31.12.2012 k zrušeniu niektorých rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti
Ministerstva vrátane Krajského riaditeľstva Policajného zboru SR v Košiciach, čím v súlade s § 21 ods.

13 posledná veta zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prešli jeho práva a povinnosti dňom zrušenia
na jeho zriaďovateľa - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Dňa 19.12.2014 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie predmetnej
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP).

Podľa§57ods.1písm.f)EP,exekúciusúdzastaví,akpovydanírozhodnutiazanikloprávonímpriznané.

Súd v tomto prípade pristúpil k zastaveniu predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP, nakoľko v
zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008,

rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno
vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Exekučným titulom v predmetnej
exekúcii je blok na pokutu nezaplatenú na mieste, evidenčné číslo bloku: AA 2698755, vydaný dňa
29.6.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.6.2008 a vykonateľnosť dňa 16.7.2008. Vzhľadom na
skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o lehotu prekluzívnu, k zániku práva došlo dňom 16.7.2011,
pričom v dôsledku tohto zániku došlo taktiež aj k zániku záväzku povinného zaplatiť pohľadávku. Na

základe uvedených skutočností nastal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP.Podľa § 200 ods. 2 EP, účinného v čase začatia exekúcie, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 EP, účinného v čase začatia exekučného konania, náklady podľa § 196 uhrádza
povinný.

Podľa § 200 ods. 1 EP, účinného v čase začatia exekučného konania, trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

O trovách exekúcie súd rozhodol nasledovne: k zastaveniu exekúcie došlo na základe § 57 ods. 1
písm. f) EP, nakoľko v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o
náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie,

pričom v danom prípade ide o prekluzívnu lehotu ktorej uplynutím zároveň došlo aj k zániku záväzku
povinného zaplatiť pohľadávku. V zmysle § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd nemohol zaviazať
oprávneného na uhradenie trov exekúcie, nakoľko v danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu
objektívnejprávnejskutočnosti-uplynutiečasu,vdôsledkučohosaexekučnýtitulstalnevykonateľnýma

oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že nebude možné ukončiť exekučné konanie pred
uplynutím prekluzívnej lehoty. Z uvedeného dôvodu nemohol oprávnený procesne zaviniť zastavenie
exekučného konanie. Rovnako nemohol zaviazať oprávneného na uhradenie trov exekúcie v zmysle §
203 ods. 2 EP, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. V danom prípade nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu

nemajetnosti povinného, tým pádom nebolo možné dané ustanovenie aplikovať pri rozhodovaní o tom,
kto bude uhrádzať trovy exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zaviazal na uhradenie trov
exekúcie povinného podľa § 197 ods. 1 EP, pretože súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie zo
zákona (§ 196 EP) patrí a oprávnený svojím konaním nezavinil zastavenie predmetnej exekúcie.

Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.

Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.

Podľa § 15 ods.1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008, paušálnou sumou sa
odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie
príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného

príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného
v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy
povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008, súdnemu exekútorovi

patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním
exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky,
znalecké náhrady a poplatky.

Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie podľa vyhl. č. 288/1995 Z.z. takto:

Paušálne úkony podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky :
- minimálna odmena pri zastavení exekúcie..................................................33,19 Eur
Náhrada 20 % DPH vo výške..........................................................................................6,64 Eur
Trovy exekúcie celkovo 39,83 EurPopreskúmanívyúčtovaniatrovexekúciesúdexekútorovipriznalnáhradutrovexekúcievsume39,83€,
ktorá pozostáva z minimálnej odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995

Z. z., t.j. 33,19 € a DPH vo výške 6,64 Eur.

Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol
o zastavení exekúcie a povinného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83
EUR.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdKošice
I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.