Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/48/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114205986
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114205986.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci žalobcu: ALPE

EUROSERVICE, s.r.o., IČO 34 121 722, so sídlom Jána Hajdóczyho 2, Trnava, zastúpený
splnomocnencom: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., IČO 36 865 281, so sídlom
Hlavná 31, Trnava, proti žalovanej: Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva financií
Slovenskej republiky, IČO 00 151 742, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 3.3.2014 doručenou súdu dňa 4.3.2014 v spojení s doplnením žaloby zo dňa

14.3.2014 doručeným súdu dňa 18.3.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu 2.466,31 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
2.466,31 eura od 15.2.2014 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom v colnom konaní.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila a túto žiadala zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so Žalobou zo dňa 3.3.2014, s Doplnením žaloby
zo dňa 14.3.2014, s Vyjadrením žalovanej zo dňa 28.4.2014, s Vyjadrením žalobcu zo dňa 31.7.204,
výsluchom konateľky žalobcu a zástupcu žalovanej, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov,
a to najmä s Výpisom z Listu vlastníctva č. 10472 pre katastrálne územie Trnava zo dňa 12.3.2014,
s Poistnou zmluvou č. 12 6 22 zo dňa 24.6.1997, s Dodatkom č. 15 k poistnej zmluve č. 12 6 22 zo
dňa 26.9.2011, s Dodatkom č. 16 k poistnej zmluve č. 12 6 22 zo dňa 1.7.2013, s Dodatkom č. 17
k poistnej zmluve č. 12 6 22 zo dňa 3.12.2013, s Výpisom z účtu navrhovateľa č. 262723000/1100,

s Interným dokladom č. 13CD00007 zo dňa 2.4.2013, s Rozhodnutím Správy katastra Poprad číslo
vkladu V 2713/12 zo dňa 20.6.2012, s Rozhodnutím Správy katastra Poprad číslo vkladu V 2225/12
zo dňa 27.6.2012, so Žiadosťou o prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom Colného úradu Trnava zo dňa 5.8.2013, s Listom - Prerokovanie nároku na náhradu
škody zo dňa 12.2.2014 s doručenkou, s Oznámeniami Colného úradu Trnava zo dňa 19.3.2013 a zo
dňa 15.5.2013, s Dodatkom č. 16 k poistnej zmluve č. 12 6 22 zo dňa 22.3.2013, s obsahom spisov
Okresného úradu Q., Katastrálneho odboru číslo V XXXX/XXXX a číslo V/XXXX/XXXX, s obsahom

spisu Colného úradu Trnava týkajúceho sa žalobcu, ako i s obsahom celého spisu, a zistil nasledovný
skutkový stav:Konateľka žalobcu v konaní uviedla, že žalobca podniká v oblasti poskytovania služieb colnej deklarácie
a prevádzkovania colného skladu a ručením zabezpečuje dovozné platby pre štát. Osvedčenie o
schváleníbyťručiteľomjevydávanéschválenémuručiteľovinazákladezabezpečeniadovoznýchplatieb

nejakým spôsobom, a to buď bankovou zárukou, založením nehnuteľnosti alebo poistnou zmluvou
s poisťovňami, ktoré poskytujú tento druh poistného. V období február až marec 2013 mal žalobca
vydané dve osvedčenia o schválení byť ručiteľom č. 06SK580000Y000107 na výšku 500.000 eur a č.
07SK580000Y000031. V tom čase mal žalobca vykomunikované s Colným úradom Trnava, že podá
žiadosť o zrušenie zabezpečenia č. 07SK580000Y000031, kde colný úrad vypovie svoje záložné právo

na Katastri v Poprade na tej nehnuteľnosti, ktorej bolo to zabezpečenie kryté, podá žiadosť o vystavenie
nového zabezpečenia, ktoré bude zabezpečené nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa na Liste vlastníctva
č. XXXXX, Kataster Q.. Poistná zmluva č. 12 6 22 v znení neskorších dodatkov má poistné obdobie
štvrťročné, a to vždy 20.3., 20.6., 20.9., 20.12.. Dňa 12.3.2013 podal žalobca návrh na záložné právo
v prospech colného úradu, ktorá žiadosť bola prijatá dňa 13.3.2013 Colným úradom Trnava a na
základe tohto návrhu na záložné právo bola uzatvorená zmluva medzi Colným úradom Trnava. Návrh

na povolenie zápisu záložného práva bol podaný dňa 2.4.2013. V čase, keď sa riešil návrh na vklad a
záložnú zmluvu, konateľka žalobcu pripomienkovala to, že návrh na vklad a záložnú zmluvu colný úrad
nemôže podpísať nemôže, že to musí podpísať Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Keď prišlo k
prerušeniu konania, požiadala konateľka colný úrad, aby zjednal nápravu a vyhovel námietkam katastra,
ktoré uvádzal v prerušenom konaní. Toho času už plynula lehota na úhradu poistného a pôvodný návrh

poisťovne nemohli podpísať, nakoľko vo veci katastra ešte nebolo rozhodnuté a tým pádom nemohol
žalobca znížiť poistnú sumu na zmluve a tým platiť znížené poistné. Späťvzatie žiadosti potom, čo
kataster rozhodol o prerušení, podal žalobca na základe výzvy Colného úradu Trnava. Kým nebol
opakovane podaný návrh na nový vklad so záložcom Finančná správa SR, ktoré kataster považoval za
úplne nové konanie, bol žalobca nútený platiť vyššie poistné. Počas celej tejto doby konateľka žalobcu

upozorňovalaColnýúradTrnava,žepochybil,žespôsobilškodu,žežalobcanemôžeočakávaťprospech
v podobe zníženej poistnej sumy. Dodatok k poistnej zmluve, ktorý je nepodpísaný poisťovňou, bol
návrhomnavýšku200.000eurzozníženiazpredchádzajúcejsumy500.000eur,ktorý nebolpoisťovňou
podpísaný z dôvodu, že konanie na katastri sa prerušilo.

Zástupca žalovanej v konaní uviedol, že nárok žalobcu nie je opodstatnený, keďže zo strany Colného
úradu Trnava nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nebola splnená žiadna z troch podmienok
pre uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo strany Colného úradu
Trnava došlo k určitému nedorozumeniu, či nezrovnalosti, keď v záložnej zmluve bol ako záložný veriteľ
označený Colný úrad Trnava a v tomto smere poukazuje aj na iné katastrálne konania, v ktorých

bol ako záložný veriteľ označený Colný úrad Trnava a tieto návrhy na vklad na katastri prešli. Keď
bola vyhotovená nová záložná zmluva a podaná na Správu katastra Trnava, bola táto nová záložná
zmluva zapísaná pod novým číslom konania a nie pod pôvodným, čo predĺžilo samotné konanie o vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností. Nebolo úmyslom colného úradu, resp. štátu, akýmkoľvek
spôsobom poškodiť žalobcu, alebo mu sťažiť prístup k zabezpečeniu colného dlhu. Žalobca uhradil

čiastku 266 eur titulom zrýchleného zápisu do katastra nehnuteľností, nejednalo sa o požiadavku
colného úradu a túto čiastku uhradil vo vlastný prospech a na vlastný účel, pričom nebral do úvahy §
85 ods. 5 Zákona č. 194/2004 Z. z., v ktorom má colný úrad lehotu na vydanie rozhodnutia v konaní
90 dní, aj keby bol zrýchlený vklad do katastra zapísaný behom 15 dní. Táto lehota 90 dní beží odo
dňa nasledujúceho po doručení návrhu žalobcu colnému úradu na zriadenie záložného práva, ktorý

návrh bol doručený dňa 13.3.2013 colnému úradu a lehota začala plynúť v deň nasledujúci. Čo sa týka
samotnej škody vo výške 2.200,31 eura, čo je rozdiel medzi ročným poistným zo sumy 500.000 eur a
ročným poistným zo sumy 300.000 eur, nemožno ju považovať za škodu. Žalobca podal dňa 13.3.2013
listinu označenú ako návrh na záložné právo v prospech Colného úradu Trnava, ktorým požiadal o zápis
záložného práva k nehnuteľnosti, prostredníctvom ktorého chcel zabezpečovať colný dlh na Colnom

úrade Trnava. Zároveň v ten istý deň podal návrh na zmenu výšky zabezpečenia na základe Poistnej
zmluvy číslo 12 6 22, pričom znovu žalobca nebral do úvahy dĺžku konania, resp. lehotu na vydanie
rozhodnutia na Colnom úrade Trnava. Žalobca už dňa 13.3.2013 nemohol vedieť, ako skončí konanie o
vklad do katastra nehnuteľností, ani kedy bude zapísaná zmena výšky zabezpečenia podľa Dodatku č.
16. Zástupca žalobcu ďalej uviedol, že nepripúšťa ani existenciu príčinnej súvislosti, keďže navrhovateľ

siuplatňuješkoduod20.3.2013acolnýúradsadoprípadnéhoomeškaniadostalažuplynutím90-dňovej
lehoty, t. j. dňa 16.6.2013, a nie dňa 20.3.2013, ako tvrdí žalobca. Zástupca žalovanej ďalej uviedol,
že pôvodne žalobca návrhom zo dňa 13.3.2013 podal návrh na zriadenie záložného práva v prospech
colného úradu, zároveň s týmto istým dátumom podal žalobca žiadosť o zmenu výšky zabezpečeniazo sumy 500.000 eur na sumu 200.000 eur, odvolávajúc sa na Dodatok č. 16 k poistnej zmluve 12
6 22. Na základe týchto dvoch návrhov boli vydané dve rozhodnutia o schválení byť ručiteľom číslo
13SK580000Y000053 a číslo 06SK580000Y000107. Žalobca ešte pred rozhodnutím o povolení vkladu

záložného práva mal tak úmysel znížiť si svoje poistné náklady zo sumy 500.000 eur na sumu 300.000
eur, teda v čase, keď ešte nevedel, akým spôsobom bude rozhodnuté na správe katastra.

Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody v sume 2.466,31 eura s príslušenstvom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov zodpovednosti
podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov vo

veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene
štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy

Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa

rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená
škoda.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopredpredbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku
(ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov uhrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý

je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak
je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa ustanovenia § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol
návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa uzatvorenia § 44 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď
prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.

Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné
rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

Podľa ustanovenia § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky
a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa ustanovenia § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

Podľa ustanovenia § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a
nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca podal dňa 13.3.2013 Colnému úradu Trnava Návrh na
záložné právo zo dňa 13.3.2013, ktorým žiadal o možnosť záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej

na Liste vlastníctva č. 10472 pre katastrálne územie Q. ako skladová hala súpisné číslo XXXX na
parcele č. XXXX/XX a v prípade kladného stanoviska o vystavenie záručného osvedčenia bez tovarovej
výlukyacolnýchrežimov,ktorébudezabezpečovanépredmetnounehnuteľnosťou.Dňa22.3.2013podal
žalobcaColnémuúraduTrnavaDoplnenienávrhuzodňa22.3.2013,ktorýmžiadalozriadeniezáložného
práva v prospech Colného úradu Trnava i na nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXXXX

pre katastrálne územie Q. ako parcela č. XXXX/XX, parcela č. XXXX/XX, parcela č. XXXX/XXX. Dňa
2.4.2013 bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva č. 1/2013 medzi Colným úradom Trnava
a žalobcom, predmetom ktorej zmluvy bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky v
zmysle § 55 ods. 2 písm. d) zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých
zákonov do výšky 340.000 eur k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu zapísaným na Liste vlastníctva

č. XXXXX pre katastrálne územie Q. ako parcela č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere
532 m2, parcela č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere 167 m2, parcela č. XXXX/XXX -
zastavanáplochaanádvorie,vovýmere6m2,skladováhalasúpisnéčísloXXXXnaparceleč.3250/60a
parceleč.XXXX/XXvprospechColnéhoúraduTrnava.Návrhnavkladzáložnéhoprávazodňa2.4.2013
v zmysle uvedenej záložnej zmluvy bol podaný na Správu katastra Q. dňa 2.4.2014 a zaregistrovaný pod

číslo V XXXX/XX. Správa katastra Trnava Rozhodnutím číslo V XXXX/XX-XX zo dňa 2.4.2013 konanie
o povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností číslo V XXXX/XX podľa § 31a písm. c)
Katastrálnehozákonaprerušilazdôvoduzistenia,žechýbaoriginálaleboúradneosvedčenákópialistiny
preukazujúca právnu subjektivitu Colného úradu Trnava, ako aj skutočnosť, kto je oprávnený za colný
úrad konať, potvrdenie IČO záložného veriteľa, originál alebo úradne osvedčená kópia rozhodnutia č.

1010601/1253568/2012 vydaného v Bratislave dňa 6.11.2012. Dňa 7.5.2013 bola uzatvorená Zmluva o
zriadení záložného práva č. 1/2013 medzi Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky a žalobcom,
predmetom ktorej zmluvy bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky v zmysle § 55
ods. 2 písm. d) zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov dovýšky 340.000 eur k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu zapísaným na Liste vlastníctva č. XXXXX
pre katastrálne územie Q. ako parcela č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere 532 m2,
parcelač.XXXX/XX-zastavanáplochaanádvorie,vovýmere167m2,parcelač.XXXX/XXX-zastavaná

plocha a nádvorie, vo výmere 6 m2, skladová hala súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/XX a parcele
č. XXXX/XX v prospech Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Uvedená Zmluva o zriadení
záložného práva č. 1/2013 uzavretá dňa 7.5.2013 medzi Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky
a žalobcom bola spolu s Návrhom o povolenie zápisu záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa
7.5.2013 predložená Colným úradom Trnava dňa 10.5.2013 Správe katastra Trnava k číslu konania V

XXXX/XX. Správa katastra Trnava Rozhodnutím číslo V 1562/13-02 zo dňa 14.5.2013 rozhodla podľa
§ 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam o zamietnutí návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností pod číslo V
XXXX/XX zo dňa 2.4.2013 z dôvodu, že Zmluva o zriadení záložného práva č. 1/2013 uzavretá dňa
7.5.2013 medzi Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky a žalobcom nie dodatkom k pôvodnej
Zmluve o zriadení záložného práva č. 1/2013 uzavretej dňa 2.4.2013 medzi Colným úradom Trnava a

žalobcom a Colný úrad Trnava nie je v zmysle zákona právnickou osobou a nemá právnu subjektivitu.
Dňa 30.5.2013 bol Správe katastra Trnava doručený Návrh o povolenie zápisu záložného práva do
katastra nehnuteľností spolu so Zmluvou o zriadení záložného práva č. 1/2013 uzavretou dňa 7.5.2013
medzi Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky a žalobcom, ktorý návrh bol zaevidovaný pod číslo
V 2768/2013. Správa katastra Trnava Rozhodnutím číslo V XXXX/XX zo dňa 20.6.2013 povolila vklad

záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu zapísaným na Liste vlastníctva č. XXXXX
pre katastrálne územie Q. ako parcela č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere 532
m2, parcela č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere 167 m2, parcela č. XXXX/XXX -
zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere 6 m2, skladová hala súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/
XX a parcele č. XXXX/XX v prospech Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Dňa 8.7.2013 vydal

Colný úrad Trnava Rozhodnutie č. 9005832/1/323484/2013, ktorým rozhodnutím na základe žiadosti
zo dňa 13.3.2013 o prijatie záložného práva zmenil žalobcovi Rozhodnutie o schválení byť ručiteľom č.
23217/2006-5831 zo dňa 13.6.2006 v znení jeho zmien tak, že schválený ručiteľ môže na základe tohto
rozhodnutia o schválení byť ručiteľom poskytovať ručenie do výšky 905.000 eur len na colnom území
Slovenskej republiky na základe ním vystavenej záručnej listiny, ak bude prijatá Colným úradom Trnava

a za podmienok ustanovených v takto prijatej záručnej listine. Dňa 13.7.2013 vydal Colný úrad Trnava
Osvedčenie o schválení byť ručiteľom č. 13SK580000Y000053 s platnosťou od 10.7.2013 do 30.5.2015,
ktorým schválil žalobcu ako ručiteľa v zmysle článku 195 nariadenia Rady č. 2913/92 z 12.10.1992 v
spojení s § 55 Colného zákona s tým, že schválený ručiteľ zabezpečil pohľadávku záložným právom
na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 1/2013 zo dňa 7.5.2013 k nehnuteľnosti zapísanej na

Liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie Q., na sumu 340.000 eur.

Ďalej z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 14.3.2013 podal žalobca Colnému úradu Trnava
Žiadosť o zmenu výšky zabezpečenia č. 06SK580000Y000107 a žiadal o zmenu výšky zabezpečenia
č. 06SK580000Y000107 zo súčasnej výšky 500.000 eur na novú výšku 200.000 eur, odvolávajúc sa

na Dodatok č. 16 k poistnej zmluve č. 12 6 22. Dňa 12.4.2013 podal žalobca Colnému úradu Trnava
Žiadosť o späťvzatie žiadosti o zmenu výšky zabezpečenia č. 06SK580000Y000107 zo sumy 500.000
eur na sumu 200.000 eur. Dňa 2.7.2013 podal žalobca Colnému úradu Trnava Žiadosť o zmenu výšky
zabezpečenia č. 06SK580000Y000107 zo súčasnej výšky 500.000 eur na novú sumu vo výške 300.000
eur v nadväznosti na Dodatok č. 16 k poistnej zmluve č. 12 6 22. Dodatok č. 16 k Poistnej zmluve č.

12 6 22 bol uzatvorený dňa 1.7.2013 medzi Union poisťovňou, a.s. a žalobcom, predmetom ktorého
dodatku bola dohoda o zmene poistenia colného dlhu tak, že s účinnosťou od 17.7.2013 sa poistná suma
dojednáva vo výške 300.000 eur a výška ročného poistenia je 10.122 eur. Dňa 12.7.2013 vydal Colný
úrad Trnava Rozhodnutie č. 9005832/1/333948/2013, ktorým rozhodnutím na základe žiadosti zo dňa
1.7.2013oprijatieDodatkuč.16kpoistnejzmluveč.12622uzavretejsUnionpoisťovňou,a.s.atýmajo

zmenu výšky ručenia na Osvedčení o schválení byť ručiteľom č. 06SK580000Y000107 zmenil žalobcovi
Rozhodnutie o schválení byť ručiteľom č. 23217/2006-5831 zo dňa 13.6.2006 v znení jeho zmien tak, že
schválený ručiteľ môže na základe tohto rozhodnutia o schválení byť ručiteľom poskytovať ručenie do
výšky 705.000 eur len na colnom území Slovenskej republiky na základe ním vystavenej záručnej listiny,
ak bude prijatá Colným úradom Trnava a za podmienok ustanovených v takto prijatej záručnej listine.

Dňa 13.7.2013 vydal Colný úrad Trnava Osvedčenie o schválení byť ručiteľom č. 06Sk580000Y000107 s
platnosťouod17.7.2013doneurčita,ktorýmschválilžalobcuakoručiteľavzmyslečlánku195nariadenia
Rady č. 2913/92 z 12.10.1992 v spojení s § 55 Colného zákona s tým, že schválený ručiteľ zabezpečilpohľadávku Poistnou zmluvou č. 12 6 22 v znení neskorších dodatkov poisťovne Union poisťovňa, a.s.
na poistnú sumu 300.000 eur.

Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody v sume 2.466,31 eura s príslušenstvom, ktorá
škoda mu mala byť spôsobená Colný úradom Trnava v colnom konaní, v ktorom colnom konaní Colný
úrad Trnava rozhodoval o návrhu žalobcu na zriadenie záložného práva zo dňa 13.3.2013 v spojení
s doplnením návrhu zo dňa 22.3.2013 k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Podľa tvrdení žalobcu
Colný úrad Trnava postupoval nesprávne, keď vyhotovil Zmluvu o zriadení záložného práva č. 1/2013

zo dňa 2.4.2013 k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu s uvedením ako záložného veriteľa -
Colný úrad Trnava, ktorý Colný úrad Trnava nemá právnu subjektivitu. V dôsledku takto vyhotovenej
zmluvy o zriadení záložného práva Správa katastra Trnava najskôr dňa 2.4.2013 prerušila konanie o
povolenie vkladu záložného práva a následne dňa 14.5.2013 zamietla návrh na vklad záložného práva.
Záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctva žalobcu bolo potom zriadené novou Zmluvou o zriadení
záložného práva č. 1/2013 zo dňa 7.5.2013 s uvedením ako záložného veriteľa - Finančné riaditeľstvo

Slovenskej republiky a návrh na vklad bol povolený Správou katastra Trnava dňa 20.6.2013. Podľa
tvrdení žalobcu mu tak vznikla škoda v sume 266 eur, čo predstavuje správny poplatok za zrýchlené
konanie o návrhu na vklad záložného práva. Správy poplatok za zrýchlené konanie o návrhu na vklad
záložného práva zaplatil žalobca dňa 2.4.2013. Ďalej mala žalobcovi vzniknúť škody v sume 2.200,31
eura, čo predstavuje časť zaplateného poistného za obdobie od 20.3.2013 do 17.7.2013 poisťovni Union

poisťovňa, a.s. v zmysle Poistnej zmluvy č. 12 6 22 zo dňa 24.6.1997 v znení jej dodatkov. Podľa
tvrdení žalobcu tento mal úmysel znížiť poistnú sumu z 500.00 eur dojednanú v Dodatku č. 15 zo dňa
26.9.2011 k poistnej zmluve č. 12 6 22 na sumu 300.000 eur, čo sa stalo Dodatkom č. 16 zo dňa
1.7.2013 k poistnej zmluve č. 12 6 22. Dôvodom, prečo žiadal žalobca o zriadenie záložného práva bola
skutočnosť, že chcel znížiť poistnú sumu 500.000 eur na poistnú sumu 300.000 eur a pokiaľ by došlo

skôr k vydaniu Osvedčenia o schválení byť ručiteľom č. 13SK580000Y000053, nemusel by žalobca
znášať náklady na platenie poistného z poistnej sumy 500.000 eur ale z nižšej poistnej sumy 300.000
eur. Za obdobie od 20.3.2013 do 17.7.2013 rozdiel zaplateného poistného z poistnej sumy 500.000
eur a rozdiel poistného, ktoré by bol žalobca povinný zaplatiť z poistnej sumy 300.000 eur, predstavuje
sumu 2.200,31 eura. Nesprávny úradný postup Colného úradu Trnava trval odo dňa 15.4.2013, kedy

mal nadobudnúť účinnosť pôvodný návrh Dodatku č. 16 zo dňa 22.3.2013 k poistnej zmluve č. 12 6 22,
do dňa 17.7.2013, kedy bolo vydané Osvedčenie o schválení byť ručiteľom č. 06SK580000Y000107.

Žalovaná sa bránila tvrdením, že zo strany Colného úradu Trnava nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, ale len k určitej nezrovnalosti, keď v Zmluve o zriadení záložného práva č. 1/2013 zo dňa

2.4.2013 označil záložného veriteľa - Colný úrad Trnava, čo nebolo jeho úmyslom. Ďalej žalovaná
uviedla, že zaplatenie správneho poplatku v sume 266 eur za zrýchlený zápis do katastra nehnuteľností
bolo vo vlastný prospech žalobcu a nejednalo sa o požiadavku Colného úradu Trnava, keď žalobca
nebral do úvahy lehotu 90 dní na vydanie rozhodnutia Colným úradom Trnava. Vznik škody v sume
2.200,31 eura nie je v príčinnej súvislosti s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy, nakoľko žalobca

nebral do úvahy dĺžku konania, resp. lehotu na vydanie rozhodnutia Colným úradom Trnava o jeho
návrhu o zmenu zabezpečenia a všetky úkony nebolo možné vykonať tak, aby bolo poistné platené z
poistnej sumy 300.000 eur už od 20.3.2013, ako si to predstavovala konateľka žalobcu. Navyše Dodatok
č. 16 zo dňa 22.3.2013 k poistnej zmluve č. 12 6 22 nebol ani uzatvorený.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v
ustanovení § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Za nesprávny úradný

postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb
a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané
inou činnosťou štátnych orgánov, než rozhodovacou. Nesprávnym úradným postupom je tak činnosť

spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu
pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku
určeného povahou, funkciou alebo cieľom postupu. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup
taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnejmoci. Uvedené ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá
predpokladá splnenie súčasne troch podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu
verejnej moci, vznik škody poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a

vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených troch podmienok znamená, že ak chýba, čo
i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky
náhrady škody spočíva na poškodenom, v prejednávanej veci na žalobcovi. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom
konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci

síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup
nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré
je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť hodnotená i
hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom Colného úradu Trnava za neopodstatnený. V sporovom konaní, ktoré
je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený nárok je charakterizovaný
opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom
opísaným v žalobe v spojitosti s petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobcom,
ktorý je premetom konania. Žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie náhrady škody z nesprávneho

úradného postupu Colného úradu Trnava, ktorého sa mal dopustiť Colný úrad Trnava v colnom konaní,
keď vyhotovil Zmluvu o zriadení záložného práva č. 1/2013 zo dňa 2.4.2013 k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve žalobcu s uvedením ako záložného veriteľa - Colný úrad Trnava, ktorý Colný úrad Trnava
nemá právnu subjektivitu. Predmetná zmluva o zriadení záložného práva je totiž dvojstranným právnym
úkonom. Z dvojstranných právnych úkonov (t. j. zo zmlúv) vznikajú mimo iného záväzkovoprávne vzťahy

ako zo všeobecne zaväzujúceho dôvodu, pokiaľ sa však pohybujú v medziach dovolenosti ustanovenej
právnym poriadkom. Vznik zmlúv vzhľadom na pojem zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
predpokladá dve rozličné strany, dva jednostranné právne úkony navzájom adresné a obsahovo zhodné.
Prvým predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu a návrh navrhovateľa
(oferta) je pre navrhovateľa záväzný od okamihu, keď došiel osobe, ktorej je určený (oblátovi). Včasné

vyhlásenie je jednostranný adresný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v
celom jej rozsahu (obsahu) a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. Platným prijatím návrhu na
uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda obligačnoprávne účinky. O takýto prípad išlo i v
súdenom spore. Nepochybne žalobca podal Colnému úradu Trnava návrh na zriadenie záložného
práva zo dňa 13.3.2013 v spojení s doplnením návrhu zo dňa 22.3.2013, v ktorom sám žiadal o

možnosť zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve v prospech Colného úradu
Trnava a nie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Tiež konateľka žalobcu vo svojej výpovedi
v konaní potvrdila, že sama namietala, že predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva nemôže
podpísať Colný úrad Trnava ale Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a napriek tomu ako osoba
oprávnená konať za žalobcu podpísala predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva, teda prijala

v mene žalobcu návrh na uzavretie predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva predložený jej
Colným úradom Trnava. Za týchto okolností tak nie je možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že Colný úrad
Trnava sa vyhotovením predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva dopustil nesprávneho úradného
postupu, keď uzavretie predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva bolo výsledkom zmluvného
konsenzu oboch účastníkov zmluvy a žalobca neodmietol Colným úradom Trnava predložený návrh

zmluvy o zriadení záložného práva, hoci tak mohol urobiť, keď od počiatku mal vedomosť, že Colný
úrad Trnava označený ako záložný veriteľ nemá právnu subjektivitu. Bez toho, aby žalobca prijal návrh
zmluvy o zriadení záložného práva, ktorý mu predložil Colný úrad Trnava, by nikdy nedošlo k uzavretiu
neplatnej zmluvy o zriadení záložného práva, z ktorej neplatnosti zmluvy odvodzuje žalobca svoj nárok.
V konečnom dôsledku Colný úrad Trnava rozhodol pozitívne o návrhu žalobcu na zriadenie záložného

práva zo dňa 13.3.2013 v spojení s doplnením návrhu zo dňa 22.3.2013, keď dňa 8.7.2013 vydal
Rozhodnutie číslo 9005832/1/323484/2013, ktorým vyhovel návrhu žalobcu o zriadenie záložného práva
a vydal Osvedčenie o schválení byť ručiteľom č. 13SK580000Y000053.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody v sume 266 eur, čo predstavuje správny poplatok z

návrhu na rozhodnutie o vklade do katastra urýchlene v lehote 15 dní, súd považuje za potrené uviesť,
že vznik tejto škody si zapríčinil žalobca sám, keď návrh na vklad do katastra nehnuteľností podával s
vedomím, že Zmluva o zriadení záložného práva č. 1/2013 zo dňa 2.4.2013, ktorej sa návrh vklad týkal,
je,resp.môžebyť,neplatnávdôsledkuabsencieprávnejsubjektivityzáložnéhoveriteľa.Navyšežalobcasám z vlastnej vôle zaplatil správny poplatok z návrhu na rozhodnutie o vklade do katastra urýchlene v
lehote 15 dní v sume 266 eur, keď výška správneho poplatku z návrhu na začatie konania o povolení
vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností je v zmysle Položky 11 písm. a) Sadzobníka

správnych poplatkov tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zákona č. 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch
len 66 eur.

Ďalej žalobca žiadal o zaplatenie sumy 2.200,31 eura, čo predstavuje rozdiel medzi poistným zo sumy
500.000 eur a poistným zo sumy 300.000 eur za obdobie od 20.3.2013 do 17.7.2013 v zmysle Poistnej

zmluvy č. 12 6 22. Podľa tvrdení žalobcu tento mal úmysel znížiť poistné znížením poistnej sumy práve
zriadením colného záložného práva na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, a to uzavretím Dodatku č. 16 k
Poistnej zmluve č. 12 6 22. Aj keby súd prisvedčil tvrdeniu žalobcu, že žalovaný sa dopustil nesprávneho
úradného postupu (čo sa nestalo), vznik tejto tvrdenej ujmy nemožno podľa názoru súdu považovať za
ujmu, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku neplatne uzatvorenej Zmluvy o zriadení záložného práva č.
1/2013 zo dňa 2.4.2013. Žalobca tvrdil, že k zníženiu poistného mohlo dôjsť už od 20.3.2013, avšak

návrh na záložné právo v prospech Colného úradu Trnava zo dňa 13.3.2013 doručený Colnému úradu
dňa 13.3.2013 doplnil návrhom zo dňa 22.3.2013 doručeným Colnému úradu Trnava dňa 25.3.2013,
teda kompletný návrh na zriadenie colného záložného práva bol žalobcom doručený Colnému úradu až
5 dní po tom, čo žalobca predpokladal zníženie poistného. Ďalej nemožno opomenúť fakt, že žiadosť
o zmenu výšky zabezpečenia zo dňa 13.3.2013 zo sumy 500.000 eur na sumu 200.000 eur doručenú

Colnému úradu Trnava dňa 14.3.2013 zobral žalobca žiadosťou zo dňa 11.4.2013 doručenou Colnému
úradu Trnava dňa 12.4.2013 späť, teda nebolo o čom rozhodnúť a zmeniť výšku zabezpečenia, od
čoho odvíja žalobca nárok na zníženie poistného. Žalobca podal žiadosť o zmenu zabezpečenia zo dňa
1.7.2013 zo sumy 500.000 eur na sumu 300.000 eur Colnému úradu Trnava až dňa 2.7.2013 a preto
opätovne nemožno dovodiť možnosť zníženia poistného už od 20.3.2013. Ďalej žalobcom tvrdená ujma

spočívajúca v neznížení poistného nie je preukázaná z dôvodu, že žalobcovi nevznikol podaním žiadosti
právny nárok na zmenu zabezpečenia zo sumy 500.000 eur na sumu 300.000 eur, keďže o takýchto
žiadostiach sa rozhoduje v riadnom colnom konaní, ktorého výsledkom je rozhodnutie o podanej žiadosti
za splnenia zákonných predpokladov. Ak by totiž prišlo k vzniku colného záložného práva, nemá Colný
úrad Trnava zákonnú povinnosť rozhodnúť v prospech žalobcu tiež o znížení výšky zabezpečenia.

Uzavretie Dodatku č. 16 zo dňa 1.7.2013 k poistnej zmluve č. 12 6 22 s účinnosťou od 17.7.2013 nebolo
podmienené podaním návrhu na zriadenie colného záložného práva, ani uzavretím zmluvy o zriadení
záložného, ani vydaním osvedčenia o schválení byť ručiteľom so zabezpečením pohľadávky záložným
právom, dokonca ani podaním návrhu na zníženie zabezpečenia zo sumy 500.000 eur na sumu 300.000
eur colnému úradu. Konanie o návrhu žalobcu na zriadenie colného záložného práva k nehnuteľnostiam

v jeho vlastníctve a konanie o návrhu žalobcu na zmenu výšky zabezpečenia zo sumy 500.000 eur
na sumu 300.000 eur sú dve samostatné konania a úspech v druhom konaní nemožno podmieňovať
úspechom v prvom konaní, a to i za predpokladu vydania konečného rozhodnutia skôr, ako uplynie
90 dňová zákonná lehota na vydanie rozhodnutia v colnom konaní. Nepochybne Colný úrad Trnava
rozhodol pozitívne o návrhu žalobcu na zmenu výšky zabezpečenia zo sumy 500.000 eur na sumu

300.000 eur zo dňa 1.7.2013, keď dňa 12.7.2013 vydal Rozhodnutie číslo 9005832/1/333948/2013,
ktorým vyhovel návrhu žalobcu o zmenu výšky zabezpečenia a vydal Osvedčenie o schválení byť
ručiteľom č. 06SK580000Y000107.

Vzhľadom k uvedeným konštatovaniam tak absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu,

a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ktorý nesprávny úradný postup nebol v konaní
preukázaný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

Rozhodnutie o trovách konaniach si súd vyhradil v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
samostatnémurozhodnutiupoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej,nakoľkoúčastnícikonaniamajú

povinnosť trovy konania vyčísliť do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.