Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Priehoda
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1218/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213242
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213242.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu
a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.
r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika,
v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava,
o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota zo dňa 26. 03. 2014 č. k. 8C/231/2012-49, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady škody a súčasne
náhrady nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s
odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že by v exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom a teda
nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom uvedeným v § 9 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z. z.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch rozhodnutia poukazoval na to, že
okresný súd vo veci nesprávne postupoval, keď vo veci konal. V konaní totiž podal návrh na zrušenie
pojednávania z dôvodu, že podal ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým rozhodoval
o vylúčení sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota aj ohľadom danej veci. Podľa jeho názoru
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu
Rimavská Sobota z prejednávania a rozhodovania veci nie je správny. Vo veci mali byť vylúčení všetci
sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota, pretože ak v exekučnej veci konal sudca Okresného
súdu Rimavská Sobota, potom ostatní sudcovia tohto súdu nemôžu byť nestranní pri rozhodovaní v
danej veci o nároku žalobcu. Súd mal urobiť preto len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad a mal
právoplatne rozhodnúť len o návrhu na prerušenie konania. Pokiaľ nevyčkal právoplatnosť rozhodnutia
o prerušení konania nesprávne vo veci postupoval, pretože nemohol vydať vo veci konečné meritórne
rozhodnutie. Okrem toho žalobca trval na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak
okresný súd konal bez toho, že by takýto návrh zo strany žalobcu bral do úvahy. Okresný súd vykonal
dôkaz exekučným spisom ex offo bez toho, že by sa žalobca mohol k predloženému dôkazu vyjadriť
a ovplyvniť tak rozhodnutie okresného súdu. Súd totiž vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah
si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám a túto okolnosť nemohol žalobca ovplyvniť. Vzhľadom
na uvedené okolnosti preto nemal rozhodnúť vo veci bez nariadenia pojednávania. Okrem toho akžalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu a preto mal
súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p. Súd však dokazovanie
neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo. Rozhodnutie okresného súdu teda nie je správne
a preto žiadal rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.
Na odvolanie žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.
Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a tento v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1,
2 O. s. p. potvrdil.
V zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods.
2 až 7 § 213 ods. 1 O. s. p..
Po preskúmaní veci krajský súd nezistil, že by boli splnené dôvody na procesný postup podľa § 213
ods. 3 až 5 O. s. p., teda na opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa alebo doplnenie
dokazovania.Krajskýsúdpretoprirozhodovanívychádzalzoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvého
stupňa.
V zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcu dospel krajský súd k záveru, že okresný
súdvdanejvecivdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavprerozhodnutie,vykonanédôkazyvyhodnotil
v súlade s § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s.
p.. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a právne
argumentačne presvedčivo vyporiadal v odôvodnení rozsudku s preskúmaním právneho základu a
dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu, preto dôvody obsiahnuté v odvolaní žalobcu namietajúce
vnútornú rozpornosť a nedostatočnosť zdôvodnenia úvah súdu obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozsudku nie sú opodstatnené.
Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných
podmienok pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení § 5 ods. 1, § 6 ods.
1, § 9 ods. 1 až 5 a § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a neosvedčil právny základ a dôvodnosť uplatneného nároku a to tak ohľadom
nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy, keďže bolo preukázané, že súdny
exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 25. 08. 2011 a súd žiadosť
zamietol uznesením už 30. 08. 2011. Žiaden prieťah v konaní v danej veci teda zistený nebol a nebol
teda zistený ani nesprávny úradný postup, tak ako to správne konštatoval súd.
Za nedôvodné považuje krajský súd argumenty obsiahnuté v odvolaní spochybňujúce procesný postup
súdu, v dôsledku ktorého malo byť údajne žalobcovi odňaté právo konať pred súdom. Žalobca v odvolaní
tvrdí, že napriek tomu, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a
predložilsúdulistinyspájanésoznačenýmidôvodmi,súdvrozporesozákonomkonalpodľaustanovenia
§ 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti žalobcu. Súd podľa tvrdenia žalobcu ignoroval žiadosť žalobcu o
zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca v danej nepodal okresnému súdu návrh na zrušenie
nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu spolu
s ústavnou sťažnosťou proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16NcC/322/2012, tak
ako to v podanom odvolaní tvrdil. Táto okolnosť zo spisu okresného súdu nevyplýva, preto sa touto
námietkou krajský súd nezaoberal, lebo ju procesne neriešil ani okresný súd, keďže nebola pred ním
uznesená.V zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník na pojednávanie nedostaví ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.
Žalobca a jeho právny zástupca o pojednávaní okresného súdu v deň 26. 03. 2014 vedel včas, lebo
predvolanieprevzaldňa14.03.2014.Súduneúčasťnapojednávaníneospravedlnilaanisúduneuviedol
žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý sa nemohol dostaviť na pojednávanie a ktorý by mohol byť dôvodom
na odročenie pojednávania.
Ak za daných okolností okresný súd konal aj v neprítomnosti žalobcu, tak jeho procesný postup podľa
ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. bol v danom prípade správny. Postupom súdu prvého stupňa nedošlo k
odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, pretože žalobca mal možnosť sa pojednávania okresného
súdu zúčastniť, pričom svoje právo nevyužil hoci tak urobiť mohol, keďže súdu neoznámil dôvody na
odročenie pojednávania.
Na pojednávaní okresný súd oboznámil hlavný dôkaz, ktorý navrhol žalobca a to exekučný spis, z
ktorého odvodzoval žalobca nesprávny úradný postup a na základe toho uplatňoval náhradu škody a
nemajetkovej ujmy. Vykonal teda dôkaz, ktorý navrhol žalobca a ak na základe takto vykonaného dôkazu
dospel k záveru, že nebol zistený nesprávny úradný postup okresného súdu v exekučnom konaní, tak
vychádzal len z podkladu, ktorý bol navrhnutý žalobcom a z ktorého uvedené zistenie okresného súdu
vyplýva. Krajský súd nezistil, že by skutkové zistenia okresného súdu a z toho vyplývajúce skutkové
a právne závery okresného súdu boli nesprávne. Preto ani v tejto časti nepovažoval námietky žalobcu
za dôvodné.
Žalobca v podanom odvolaní tiež vytýka okresnému súdu, že mal rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre
zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O. s. p., lebo žalovaná nereagovala na výzvu súdu, aby predložila
písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O. s. p.. Tento argument
žalobcu nie je dôvodný, nakoľko žalovaná doručila súdu vyjadrenie, v ktorom neuznávala nárok žalobcu.
V danom štádiu konania sú nepodstatné úvahy žalobcu o nedostatku nestrannosti a nezaujatosti
zákonného sudcu a to s poukazom na to, že o námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu Rimavská
Sobota aj v danej veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uvedenú otázku vyriešil.
V rámci rozhodovania o námietke zaujatosti totiž dospel krajský súd k záveru, že pri posudzovaní
opodstatnenosti námietky zaujatosti v daných veciach bol právne významný len pomer toho sudcu,
ktorý konal v exekučnej veci, v ktorej sa namietaný nesprávny úradný postup týka. Pokiaľ bol žalobca
presvedčený, že krajský súd nesprávne rozhodol o námietke zaujatosti, mal možnosť podať proti
rozhodnutiu krajského súdu dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok v súlade s § 237 písm. g)
O. s. p.. Najvyšší súd, ako súd dovolací, bol povolaný na poskytnutie ochrany k základným právam
žalobcu. Takýto záver zaujal Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa 06. 02. 2013 č. k. 1ÚS/89/2013. Okrem
toho poukazoval aj na nedostatok právomoci na preskúmanie sťažovateľových námietok nezákonného
sudcu, ktoré smerovali proti napadnutým rozhodnutiam krajského súdu v iných obdobných veciach.
Z vyššie uvedených dôvodov preto nepovažoval krajský súd odvolanie žalobcu za dôvodné a preto
rozhodnutie okresného súdu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. a žalovanej, ako v odvolacom konaní úspešnému
účastníkovi, náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko táto si trovy odvolacieho konania
v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslila, ani ich nežiadala priznať. Odvolací súd mal
preto za to, že si trovy odvolacieho konania neuplatnila.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.