Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. marec 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 11C/316/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512209711
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3512209711.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci

navrhovateľky 1/: E. P., K.. H., X.. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom X. H. X. Y., Š.
XX a navrhovateľky 2/: E. F., K.. P., X.. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom F. Č.. XXX,
obe navrhovateľky právne zastúpené JUDr. Danielou Suchánkovou, advokátkou so sídlom Piešťany,
M. Waltariho č. 7 proti odporcovi: J. P., K. P., X.. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom X.
H. X. Y., R. Č.. XXX, právne zastúpenému Mgr. Ľubomírom Karikom, advokátom so sídlom Myjava,
M.R.Štefánika 638/56, o zrušene a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, t a
k t o

r o z h o d o l :

I. Zrušuje sa podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam, a to k:

bytu č. 12 na 4. poschodí v bytovom dome súpisné č. XXX, orientačné číslo XX, na N. R. Y. X. H. X. Y.,
postavenom na pozemku, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 298 m2, podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku
vo veľkosti 6639/205177-ín, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. X. H. X. Y., vedenom
Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor;

rodinnému domu súpisné č. XXX, postavenom na parcele č. XXX a pozemku parcela registra „C“ č.
XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1982 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú.
F., vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor a

garáži súpisné č. XXXX, postavenej na parcele č. XXX/XX a pozemku parcela registra „C“ č. XXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. Nové
Mesto nad Váhom, vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor;

a vyporiadava sa tak, že :

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. Nové Mesto nad Váhom, vedenom Okresným úradom
Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor sa prikazujú do výlučného vlastníctva odporcu: J. P., K. P.,
X.. XX.XX.XXXX ;

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. F., vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom,
katastrálny odbor sa prikazujú do výlučného vlastníctva navrhovateľky 2/: E. F., K.. P., X.. XX.XX.XXXX a

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. Nové Mesto nad Váhom, vedenom Okresným úradom
Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor sa prikazujú do výlučného vlastníctva odporcu: J. P., K. P.,
X.. XX.XX.XXXX.II. Navrhovateľka 2/ je povinná titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. Kálnica vyplatiť odporcovi sumu 19.700,-Eur do 6 mesiacov od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Odporca je povinný vyplatiť titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. Nové Mesto nad Váhom navrhovateľke 1/ sumu
26.150,-Eur do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Odporcajepovinnývyplatiťtitulomvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva knehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. Nové Mesto nad Váhom navrhovateľke 1/ sumu 4.000,-Eur do 6
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Ukladá odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 2/ náhradu nákladov za investície a opravy
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. Kálnica, vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad

Váhom, katastrálny odbor vo výške 4.071,75 Eur do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka 1/ a navrhovateľka 2/ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 13.09.2012 domáhali
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva

č. XXXX pre katastrálne územie Kálnica, na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Nové
Mesto nad Váhom a k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
Nové Mesto nad Váhom. Navrhovateľky svoj návrh odôvodnili tým, že navrhovateľka 1/ a odporca
sú vlastníkmi nehnuteľnosti - bytu č. 12 vchod 16 na 4. poschodí bytového domu súpisné číslo
386 postavenom na parcele č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 298 m2 zapísané

na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Nové Mesto nad Váhom v celosti a podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti
6639/205177. Súčasne navrhovateľka 1/ a odporca sú vlastníkmi nehnuteľností - garáže súpisné č.
XXXX postavenej na parcele č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 18 m2 zapísaných
na liste vlastníctva č. 2200 pre katastrálne územie Nové Mesto nad Váhom. Navrhovateľka 1/,

navrhovateľka 2/ a odporca sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností rodinného domu súpisné č. XXX
postavený na parcele č. XXX a pozemku parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
1982 m2 zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Kálnica, a to odporca v
podiele 8/45-ín, navrhovateľka 2/ v podiele 8/45-ín a navrhovateľka 1/ a odporca v podiele 29/45-ín.
Navrhovateľka 1/ a odporca sú bývalí manželia. Manželstvo uzatvorili dňa 29.7.1982 a bolo rozvedené

nazákladerozsudkuOkresnéhosúduNovéMestonadVáhomč.k.XC/XXX/XXXX-XX,ktorýnadobudol
právoplatnosť dňa 23.03.2009. Podľa ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch
rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo,
ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku
vyporiadané rozhodnutím súdu platí, že nehnuteľné veci sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely

oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo dňom 23.03.2009
a do 23.03.2012. S odporcom neuzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a
ani nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva na základe rozhodnutia súdu, pretože
navrhovateľka 1/ pôvodne podaný návrh vzala späť. Navrhovateľka 1/ sa pokúšala usporiadať s
odporcom spoluvlastnícke vzťahy k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam dohodou v rámci súdneho

konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, a to tak, že by si bola ponechala spoločný
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 29/45-ín na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. 1302
pre katastrálne územie Kálnica a odporca by si bol ponechal vo výlučnom vlastníctve byt a garáž
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre katastrálne územie Nové Mesto nad Váhom, pričom
odporca by bol navrhovateľke 1 / titulom finančného vyrovnania vyplatil sumu 16.111,50 Eur. Odporca

však túto dohodu nakoniec odmietol podpísať, teda nedošlo k uzatvoreniu dohody o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne území Kálnica chcela navrhovateľka 1/ nadobudnúť do svojho
výlučného vlastníctva z dôvodu, že následne mienila podiel darovať svojej dcére, navrhovateľke 2/, ktorá
na predmetných nehnuteľnostiach má spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 8/45-ín. Tieto nehnuteľnosti

od roku 2007 nepretržite užíva spolu so svojimi dvoma maloletými deťmi na trvalé bývanie. Keďžerodinným dom bol vo veľmi zlom stave, do týchto nehnuteľností investovala značné finančné prostriedky.
Odkedy navrhovateľka 2/ vstúpila do užívania predmetných nehnuteľností výlučne sama ich udržiava,
opravuje na vlastné náklady. V prospech navrhovateľky 2/ bolo zriadené právo doživotného užívania

pozemku parcela č. XXX a rodinného domu súpisné č.XXX na tomto pozemku. Z uvedených dôvodov,
preto navrhovateľka 1/ navrhuje, aby jej spoluvlastnícky podiel 29/90-ín na týchto nehnuteľnostiach bol
prikázaný do vlastníctva navrhovateľky 2/ bez uloženia povinnosti navrhovateľky 2/ vyplatiť protihodnotu
tohto podielu navrhovateľke 1/. Súčasne navrhla, aby súd z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie prikázal
do výlučného vlastníctva navrhovateľky 2/ aj podiely odporcu vo veľkosti 8/45-ín a 29/90-ín, teda

aby prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky 2/ nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva
č. 1302 pre katastrálne území Kálnica rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele č. XXX
a pozemok parcela č. XXX. Navrhovateľka 1/ navrhla, aby do výlučného vlastníctva odporcu súd
prikázal trojizbový byt zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Nové Mesto
nad Váhom, pretože odporca tento byt užíva, iné bývanie nemá, teda je aj odkázaný na bývanie
v tomto byte s tým, že odporca bude zaviazaný vyplatiť navrhovateľke 1/ všeobecnú hodnotu jej

spoluvlastníckeho podielu. Navrhovateľka 1/ ďalej navrhla, aby do výlučného vlastníctva odporcu súd
prikázal aj garáž súpisné č. XXXX s prislúchajúcimi pozemkom zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie Nové Mesto nad Váhom. Predmetnú garáž taktiež odporca užíva výlučne
sám. Pokiaľ však odporca nemá záujem o nadobudnutie garáže do svojho výlučného vlastníctva,
navrhovateľka 1/ vyjadrila súhlas s tým, aby bola garáž prikázaná do jej výlučného vlastníctva a

aby bola zaviazaná vyplatiť odporcovi protihodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu zodpovedajúcu
všeobecnej hodnote predmetnej nehnuteľnosti. V priebehu konania o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sa s odporcom dohodli na všeobecnej hodnote nehnuteľnosti patriaci do
ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľností patriacich
do bezpodielové spoluvlastníctva manželov vychádzali z trhového odhadu realitnej kancelárie KO -

REAL Nové Mesto nad Váhom zo dňa 30.04.2012. Navrhovateľky súhlasili s tým, aby pri vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva sa vychádzalo z týchto hodnôt bez nariadenia znaleckého dokazovania
na všeobecnú hodnotu nehnuteľností tvoriacich predmet spoluvlastníctva. Čo sa týka výpisu z účtu
preukazujúceho, že počas manželstva bol zobraný úver vo výške 100.000,-Sk, k tomu uviedla len toľko,
že navrhovateľka 1/ si nepamätá presne, na čo bol tento úver použitý a odporca nepreukázal, že by

predmetný úver bol použitý ako investícia do domu v Kálnici. V rámci mimosúdnych dohôd tento úver
alebo jeho nesplatená časť pri rokovaniach nefiguroval, takže pravdepodobne bol aj počas trvania
manželstva splatený. V priebehu konania navrhovateľky zotrvali na svojom návrhu, a to v tom smere,
že súdu navrhli, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo navrhovateliek 1/, 2/ a odporcu k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. F., teda rodinný dom, a to tak, že nehnuteľnosti budú

prikázané do výlučného vlastníctva navrhovateľky 2/ a navrhovateľka 2/ bude povinná vyplatiť odporcovi
sumu 19.700,- Eur do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Výška výplaty vychádzala
zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v priebehu tohto konania. Ďalej čo sa týka investícií do
nehnuteľností v Kálnici a k vznesenej námietke premlčania, ktorú vzniesol odporca, k tomu uviedla,
že podľa ich názoru, navrhovateľka 2/ uniesla dôkazné bremeno pri preukázaní vložených investícií

a ich rozsahu, keď sama v priebehu konania špecifikovala tieto investície a vykonaným znaleckým
dokazovaním bola potvrdená aj hodnota investícií, a to vo výške 16.287,04 Eur. Navrhovateľka 1/ bola
spolu s odporcom bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, a preto vzhľadom na to, že
investície uznáva, navrhli, aby súd zaviazal odporcu na úhradu investícií aspoň v jednej štvrtine, a to vo
výške 4.071,75 Eur, príp. tieto investície zohľadnil pri určení výplaty odporcu, ku ktorej bude zaviazaný.

Navrhovateľka 1/ nežiadala ani si neuplatnila výplatu z predmetnej nehnuteľnosti v Kálnici. Ďalej žiadali,
aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky 1/ a odporcu k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. Nové Mesto nad Váhom, pretože tieto nehnuteľnosti naďalej užíva
výlučne odporca, a to už od obdobia pred zrušením bezpodielového spoluvlastníctva do dnešnej doby.
Čo sa týka výšky výplaty, tu opäť vychádzali zo znaleckého posudku, kde bola stanovená hodnota vo

výške 52.300,- Eur, teda navrhli, aby byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva odporcu a odporcovi
bola uložená povinnosť vyplatiť navrhovateľke 1/ sumu 26.150,- Eur do 6 mesiacov od právoplatnosti
rozsudku. Poslednou vyporiadavanou nehnuteľnosťou je garáž, ku ktorej tiež žiadali zrušiť a vyporiadať
podielovéspoluvlastníctvonavrhovateľky1/aodporcu,pričomhodnotagarážezostalamedziúčastníkmi
nezmenená a bola stanovená po vzájomnej dohode vo výške 8.000,- Eur. Zotrvali na tom, aby garáž bola

prikázaná do výlučného vlastníctva odporcu, ktorý predmetnú garáž užíval a užíva. Pre prípad, že by
odporca nesúhlasil s prikázaním do výlučného vlastníctva, navrhovateľka 1/ súhlasí s prikázaním do jej
výlučného vlastníctva a uložením povinnosti výplaty v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Čo
sa týka náhrady trov konania, v súvislosti s ňou poukázali na to, že navrhovateľky 1/ a 2/ sa snažili predkonanímakoajvpriebehunehoodohodu,avšakkdohodesodporcomnedošlo,odporcanesúhlasilanis
tým,akobolinavrhnutéhodnotyjednotlivýchnehnuteľností,žiadalovykonanieznaleckéhodokazovania,
čo sa následne ukázalo v jeho neprospech, pretože bola stanovená vyššia hodnota ako navrhovali

navrhovateľky 1/ a 2/. Čo sa týka rodinného domu v F., tam tá hodnota bola výrazne nižšia, pričom
navrhovateľky 1/ a 2/ v rámci dohody súhlasili s hodnotou 55.000,-Eur.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil ani v jednej jeho časti. Byt potrebuje v súčasnosti na bývanie,
no cenu, ktorú sa uvádzala navrhovateľka považoval za vysokú. Na byte sú vymenené okná za plastové

a túto výmenu financoval z vlastných prostriedkov sám. Výmena okien síce ešte nie je zaplatená,
ale platí sa priebežne zvýšenými platbami do fondu opráv, pretože sa okná menili na celom dome.
Čo sa týka garáže, garáž v súčasnosti potrebuje, pretože v nej má odložené veci. Cenu uvádzanú
navrhovateľkou 1/ ako 8.000 síce akceptuje, i keď je na garáži nová strecha a možno by sa dala predať
aj za viac. S navrhovaným vyporiadaním nehnuteľnosti domu v Kálnici nesúhlasil, pretože má záujem,
aby spoluvlastníctvo zostalo tak ako doteraz, prípadne by mal záujem o prikázanie celej nehnuteľnosti

do svojho výlučného vlastníctva. K tejto nehnuteľnosti má silné citové väzby, dom staval jeho dedo a
otec a ako 5 ročný pre túto stavbu šľapal tehly, sám sa tu učil chodiť. Nehnuteľnosť v Kálnici by bolo
možné podľa jeho názoru reálne rozdeliť tak, že v šope by sa zriadila kuchyňa a bolo by to rozdelené,
museli by sa sem zaviesť inžinierske siete. Byt, ktorý je predmetom vyporiadania užíva na bývanie od
momentu, kedy sa sem nasťahoval spolu s bývalou manželkou, navrhovateľkou 1/. Od 21.06.2008 užíva

byt iba sám. Ďalšie jeho nehnuteľností, v ktorej by bolo možné bývať je dom v Kálnici, ďalej je podielovým
spoluvlastníkom iného domu v Kálnici, no tento v súčasnosti užíva mamin brat. Vo vyporiadavanej
garáži v súčasnosti auto neparkuje, i keď motorové vozidlo vlastní. V garáži sú odložené veci, najmä
po jeho otcovi a navrhovateľka 1/ v garáži žiadne veci nemá. V tomto roku sa na garáži robila nová
strecha z natavenej izolácie. Ako uviedol, dom v Kálnici jej dedičstvom po jeho dedovi a spolu s bývalou

manželkou, navrhovateľkou 1/ začali túto nehnuteľnosť užívať a opravovať až potom ako zomrel strýko.
Nehnuteľnosť bola vo veľmi zlom stave, pretože 2-3 roky pred strýkov smrťou tam nikto nechodil. Bola
tu vysoká a nepokosená tráva, v dome prepadnutá podlaha, zanesená vec. Po kúpe sa opravovala 2 až
3 roky a v tom čase sa vrátila jeho dcéra z Nemecka. Pôvodne išla bývať do garsónky do Trenčína, čo
však nebolo vyhovujúce, tak jej ponúkol bývanie v Kálnici v tomto roku tam ešte nebolo ústredné kúrenie,

no bolo možné kúriť v peci. Za tejto situácie sa dcéra, navrhovateľka 2/ nasťahovala a v nasledujúcom
roku sa kúrenie dorobilo. Predmetná nehnuteľnosť sa opravovala následne, no od 2008 sa tam už
neurobilonič,pretožemubolobránenévovstupedodomu.Chodilnazáhraduobraťplody,ktorézaniesol
vnúčatám. S vnúčatami má veľmi dobrý vzťah. Dcéra, navrhovateľka 2/ s ním komunikovať odmieta a za
posledných 5 rokov mu ani negratulovala ani ho nenavštívila v nemocnici počas viacerých hospitalizácií.

Rovnako s bývalou manželkou, navrhovateľkou 1/ je komunikácia problematická, bavia sa v podstate,
iba keď príde do ich bytu pošta. Zo strany bývalej manželky dochádza k ultimátu a vydieraniu, pokiaľ
ide do domu v Kálnici, zdrží sa tam približne pol hodinu. Pokiaľ sú jeho bývalá manželka s dcérou spolu
škriekajú na neho, ak sú samé, vtedy ku konfliktom zväčša nedochádza. V dome v Kálnici má v dielni
a v stodole nejaké veci, ide o náradie do dielne. Odporca uviedol, že v Novom Meste nad Váhom v

záhradkárskej osade má 2 záhrady vo veľkosti 400 m2 a má na nich zriadenú aj malú záhradkársku
chatku. K cenovým odhadom, ktoré boli vypracované pred podaním návrhu v súvislosti s vyporiadaním
BSM uviedol, že on sám zadával požiadavku na vypracovanie odhadu, avšak skutočná cena je vecou
dopytu a ponuky a nemusí zodpovedať cenám odhadovým. K užívaniu domu v Kalnici k druhej časti
dvojdomu uviedol, že v druhej časti dvojdomu bývajú bratranci z 2. kolena. Ich dedovia boli bratia. Pokiaľ

dochádzal do domu v Kálnici, spolu sa stretávali v podstate denne, teraz je to sporadicky na schôdzach
rybárov alebo sa stretnú v meste, priamo ich nenavštevuje. Záverom odporca svoje stanovisko rozdelil
svoje stanovisko na dve časti. V prvom rade žiadal vzhľadom na spôsobom užívania nehnuteľností,
ktorý považuje viac menej za bezproblémový, aby bol návrh na zrušenie a vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva k jednotlivým nehnuteľnostiam v celom rozsahu zamietnutý ako nedôvodný. Čo sa

týka bytu a garáže, tá je vo výlučnom užívaní odporcu. Ak by mal však súd za to, že je dôvodné
zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, uviedol, že rodinný dom v Kálnici bol nadobudnutý
do bezpodielového spoluvlastníctva v tom čase manželov navrhovateľky 1/ a odporcu, pričinením
odporcu, ktorý jednotlivé podiely zdedil a následne boli nadobúdané do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. V podstate zo strany navrhovateliek bol donútený k uzatvoreniu zmluvy o vecnom bremene

v prospech svojej dcéry, ktorá do nehnuteľnosti investovala v čase, kedy k nehnuteľnosti nemala žiaden
vlastnícky vzťah. Dom v Kálnici bol budovaný ako útočisko pre obdobie dôchodku, avšak došlo v
rodine k zmenám a dom v Kálnici bol výlučne využívaný navrhovateľkou 2/. K vloženým investíciám
vzniesol odporca námietku premlčania, a preto nesúhlasil, aby mu bola uložená akákoľvek povinnosťvyplývajúca z vložených investícií. Ďalej nesúhlasil so započítaním vecného bremena a zohľadnením
hodnoty vecného bremena pri vyporiadavaní, pretože vecné bremeno bolo zriadené navrhovateľkou 1/
a odporcom a malo by význam iba v prípade, keby sa nehnuteľnosť prevádzala na tretiu osobu a nie v

rámcivyporiadavaniamedzispoluvlastníkmi.Záveromdoplnil,žezostranynavrhovatelieknešloosnahu
uzatvoriť dohodu, ale išlo v podstate o ultimátum, pričom odporca poukázal na znenie návrhu dohody.
Ďalejodporcauviedol,žeonnemáproblémypriužívanínehnuteľnosti,problémmajúskôrnavrhovateľky,
ktoré ho do nehnuteľnosti nechcú vpustiť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov Petra Šidla, Dalibora Šicka, Kamila Jakuša,
Ivana Trebatického a Petra Hladkého ml., znalkyne Ing. Jarmily Nováčikovej PhD., ohliadkou na
mieste samom, oboznámením písomných vyjadrení účastníkov, výpisov z katastra nehnuteľností, a
to LV č.XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX, emailovej komunikácie, dohody o vyporiadaní BSM, listín
preukazujúcich majetkové pomery navrhovateliek, emailovej komunikácie týkajúca sa odhadu cien,
oznámenia OR PZ v NMn/V týkajúceho sa motorového vozidla, špecifikácie vložených investícií do

rodinného domu, znaleckým posudkom č. 13/2014, dokladmi preukazujúcimi vložené investície do
nehnuteľnosti, výpisov z bankových účtov, potvrdenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
DU:XXXX/XXXX, originálom kúpnej zmluvy týkajúcej sa bytu v Trenčíne, výpisu z účtu odporcu,
fotografiou, obsahom spisu vedenom na Okresnom súd Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. XXC/XXX/
XXXX a spisu vedenom pod sp. zn. XC/XXX/XXXX a ostatným spisovým materiálom a zistil tento

skutkový stav veci:

Zlistuvlastníctvač.XXXXprekatastrálneúzemieNovéMestonadVáhomvyplýva, ženavrhovateľka
1/ a odporca sú vedení ako spoluvlastníci v podiele 1/1-iny k nehnuteľnostiam - byt č. 12, vchod 16
nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné č. XXX postavený na parcele č. XXXX/X o výmere 298 m2 -

zastavané plochy a nádvoria a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti 6639/205177.

Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Nové Mesto nad Váhom vyplýva, že
navrhovateľka 1/ a odporca sú vedení ako spoluvlastníci v podiele 1/1-iny k nehnuteľnostiam - garáž

súpisné č. XXXX postavená na parcele č. XXX/XX a parcely č. XXX/XX o výmere 18 m2 - zastavané
plochy a nádvoria.

Z listu vlastníctva č. 1302 pre katastrálne územie Kálnica vyplýva, že účastníci sú vedení ako podieloví
spoluvlastníci - odporca je vedený ako spoluvlastník vo veľkosti 8/45-in, navrhovateľka 2/ vo veľkosti

8/45-in a navrhovateľka 1/ a odporca vo veľkosti 29/45-ín nehnuteľností - rodinný dom súpisné č.XXX
postaveným na parcele č. XXX a parcely č. XXX o výmere 1982 m2 - zastavané plochy a nádvoria.
Súčasne z predmetného listu vlastníctva vyplýva, že v prospech navrhovateľky 2/ je zriadené vecné
bremeno - právo doživotného užívania nehnuteľností, parcely č. XXX a rodinného domu súpisné č. XXX
postavený na parcele č. XXX. Predmetná listina bola zapísaná pod číslom XXXX/XXXX - Y. XX/XX.

Z vyjadrenia realitnej kancelárie KO - REAL Nové Mesto nad Váhom vyplýva, že bol urobený trhový
odhad ceny nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie Kálnica, pričom vzhľadom
na vek nehnuteľnosti, existujúce rekonštrukcie (kúpeľňa a WC, podlahy v dome, nová elektroinštalácia,
renomovaná kuchyniach, ústredné kúrenie) a zaujímavú lokalitu odhadujú trhovú hodnotu

rodinného domu s príslušenstvom na hodnotu 55.000,-Eur. V stanovení trhovej ceny bol zohľadnený
pretrvávajúci pokles predaja nehnuteľností v okrese Nové Mesto nad Váhom, to znamená vyššia
ponuka ako dopyt. Trhový odhad ceny nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie
Nové Mesto nad Váhom bol stanovený s ohľadom na to, že byt bol ohodnocovaný ako čiastočne
zrekonštruovaný: vymurovaná kúpeľňa s WC javí znaky opotrebenia, zachovalá kuchynská linka na

mieru, zachované pôvodné drevené parkety, plastové okná a balkónové dvere nezvyšujú hodnotu
bytu, nakoľko sú splácané formou fondu opráv. Vzhľadom na znížený dopyt po kúpe bytu a veľkú
ponuku podobných bytov v tejto lokalite bola odhadnutá trhová cena bytu na 50.000,-Eur. Nehnuteľností
zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie Nové Mesto nad Váhom boli ohodnotené tak, že v ide
o garáž postavenú v poradí garáží, v blízkosti jedného sídliska, v lokalite rodinných domov. Záujem o

kúpu garáží v tejto lokalite je nižší, preto trhová hodnota garáže bola stanovená vo výške 8.000,-Eur.

Z výpovede navrhovateľky 1/ vyplynulo, že dom v Kalnici stavali starí rodičia odporcu, do svojej smrti
tam žil svokrov brat, teda odporcov strýko. Po jeho smrti sa vyporiadaval predmetný dom tak, že svokornavrhovateľke 1/ a odporcovi daroval svoju jednu tretinu, teda každému z nich jednu šestinu aj ďalšie
2 tretiny si kúpili v rámci vyporiadania dedičstva. S odporcom začali trochu dom prerábať, urobili sa
vnútorné omietky na prízemí, polovica dlážky v kuchyni, naviac si nespomenula. V roku 2004 sa z

Nemecka vrátila po rozvode dcéra, navrhovateľka 2/ s dvoma deťmi. Obaja súhlasili, aby išla dcére
bývať do domu v Kálnici. Následne byt v Trenčíne predala a peniaze investoval do rekonštrukcie domu
v Kálnici. Vzhľadom na túto dcérou financovanú rekonštrukciu sa zriadilo v jej prospech vecné bremeno.
Do domu v Kálnici navrhovateľka 1/ chodí za vnúčatami, na bývanie túto nehnuteľnosť nepoužíva.
Odporca do Kalnice spočiatku chodieval, no spolužitie s ním bolo veľmi konfliktné a povedali mu, že si

viacej neprajú, aby dom navštevoval. Jeho správanie riešila aj polícia. V súčasnosti tieto nehnuteľnosti
neužíva vôbec. Čo sa týka dispozičného riešenia, dom predstavuje polovicu dvojdomu, z ktorého druhú
majú príbuzní odporcu. Podľa navrhovateľky 1/ sa rozdeliť podľa veľkosti podielov dom nedá, nedá sa
rozdeliť ani pozemok tak, aby ho bolo možné po rozdelení užívať podľa spoluvlastníckych podielov. Čo
sa týka bytu, predmetný byt užívali od roku 1979 a 21.06.2008 sa navrhovateľka 1/ z bytu definitívne
odsťahovala a v tomto čase išla bývať do domu v Kálnici k dcére. V súčasnosti býva v byte, ktorý

nadobudla dedením po svojej mame a je v jej výlučnom vlastníctve. Vyporiadavaný byt od júna 2008
vôbec neužíva, bola tam odvtedy najviac 3krát upratať, a to v čase, keď bol odporca hospitalizovaný v
nemocnici. Odporca býva v predmetnom byte a všetky platby súvisiace s týmto bytom platí on a odporca
podľanejinúnehnuteľnosťnabývanienemá.Bytporodičoch,ktorýzdedilsosestrou,podľajejinformácií
predali a peniaze si rozdelili. Garáž, ktorú navrhla tiež vyporiadať, je asi 5 minút pešo od bytu. Garáž

bola aj počas spolužitia málo používaná, v garáži nemá vôbec nič. Auto nevlastní, odporca podľa jej
informácií auto vlastní.

Z výpovede navrhovateľky 2/ vyplynulo, že najzásadnejšie opravy a údržby boli vykonané na dome v
Kalnici v roku 2005 a 2007. O vykonaných opravách a údržbách odporca vedel, pretože v tom čase

boli spolu s jej matkou, navrhovateľkou 1/ manželia. Do opráv na dome Kálnici investovala peniaze
z predaja bytu v Trenčíne, a to asi 470.000,-Sk. Od roku 2007 sa na dome v Kalnici už zásadnejšie
opravy nerobili. Po skúsenostiach z minulých rokov je podľa jej názoru spolužitie s otcom, odporcom,
absolútne nemožné. Ako uviedla navrhovateľka 1/, jej mama, v roku 2004 sa vrátila z Nemecka aj sa
dvoma maloletými deťmi (vo veku 11 mesiacov a 2 polroka). Prišla bývať do bytu k rodičom. Po týždni

od návratu ju otec vyhodil, a tak sa uchýlila do Trenčína do garsónky, ktorú si kúpila ešte počas pobytu
v Nemecku v zásade ako investíciu. No pre bývanie s dvoma maloletými deťmi bola nevyhovujúca.
Dohodli sa s rodičmi, že môže bývať v dome v Kálnici. Na dome v Kálnici po nasťahovaní nebolo
kúrenie, voda a kanalizácia. Rodičia mali nachystaný výkop na plynovod, kúpené trubky na kúrenie, ona
kúpila kotol, dala urobiť kúrenie, kúpeľňu, kuchyňu, kanalizáciu, čističku. Toto všetko financoval z peňazí

získaných predajom svojho bytu v Trenčíne, za ktorý získala 500.000,-Sk a peniaze, ktoré si dovtedy
zarobila. Až doposiaľ do domu investovala všetky svoje finančné prostriedky. Keď bola rekonštrukcia ako
tak urobená, chcel odporca ísť bývať do Kálnice. Napriek konfliktnej situácie bolo dohodnuté zriadenie
vecného bremena v jej prospech. V čase rozchodu a rozvodu jej rodičov sa otec správal veľmi agresívne
a vyvolával, že im to príde podpáli, bolo to najmä v období, kedy sa od neho jej mama, navrhovateľka 1/

odsťahovalaaišlabývaťdodomuvKálnici.Poukázalanato,žedomneslúžiibajej,aleajjejdeťomatrávi
tu čas i jej mama, navrhovateľka 1/, navštevuje ich jej brat s deťmi. Navrhovateľka 2/ predpokladá, že v
prípade potreby do domu na starobu príde bývať aj jej mama. Odporca chodieval do Kálnice sporadicky,
naposledy tam bol v októbri 2012. Chodieva iba do záhrady niečo prinesie, respektíve zoberie. Žiadnu
časť v dome vyčlenenú nemá, jeho pobyt tu tolerujú, aby predišli konfliktom. Vyhýbajú sa stretnutiu,

uzavrú sa v dome. Podľa názoru navrhovateľky 2/ sa nehnuteľnosť reálne rozdeliť nedá. Prvé prerábky
domu financovali jej rodiča, ktorí v tom čase boli ešte manželmi. Z ich financií sa realizoval výkop jamy,
do ktorej sa pokladal plyn a kúrenie. Realizácia zavedenia plynu a kúrenia bola z peňazí jej rodičov, no
podotkla, že to bolo najmä z peňazí jej mamy - odchodné, úspory a v tomto období poberala dôchodok,
ale súčasne aj pracovala. Z takto našetrených peňazí bolo realizované zavedenie plynu a kúrenia. Do

rovnakej jamy sa pokladala následne voda, ktorá už bolo realizovaná z jej peňazí, pretože rodičia jej
povedali, že teraz má v realizácii opráv pokračovať ona sama. Zakúpila čističku, ktorá sa nachádza
v záhrade domu. Okrem investícií do domu platia navrhovateľky všetky poplatky a dane. Čo sa týka
prístupu na pozemok okolo domu v Kálnici iný prístup ako je súčasný od cesty nie je možný, pretože
z ďalších dvoch strán sú susedia a zospodu pozemku sa nachádza potok. Ďalej poukázala na to, že

odporca má svoju bytovú otázku vyriešenú, keďže užíva rodičovský byt. V prípade, že by jej dom v
Kalnici nebol prikázaný do výlučného vlastníctva, nemá kam ísť bývať spolu s deťmi. V čase, kedy bol
dom v Kálnici voľný, odporca tam nešiel bývať a rovnako má za to, že k tomuto miestu nemá
žiadnu citovú väzbu, keďže jeho vzťahy s vlastnou rodinou boli vždy konfliktné, nechodilitam ani na návštevy. Navrhovateľka 2/ uviedla, že jej rodičia si zobrali pôžičku v roku 2000 za účelom
výplaty dedičov.

Z výpovede odporcu vyplynulo, že podľa jeho názoru došlo k narušeniu vzťahov medzi ním a jeho
bývalou manželkou chybou oboch strán. Bývalá manželka aj nevychovaná, bezohľadná, neberie ohľad
na iných ľudí. Nemyslí si, že dôvodom jej jeho alkoholizmus a poukázal na to už 4 roky abstinuje. K
svojím príjmom uviedol, že je poberateľom starobného dôchodku asi vo výške 700,-Eur. Jeho výdavky
na bývanie predstavujú vysokú sumu 140,-Eur mesačne, ďalej platí telefón, Magio, stravuje sa väčšinou

v reštauráciách, čo je pomerne nákladné financie. Minulý rok bol predaný zdedený byt, ktorý nadobudol
spolu so sestrou a bola im vyplatená suma 50.000,-Eur. Z minuloročného predaja bytu už peniaze nemá,
investoval ich v rámci predaja Herbalife a niečo požičal kolegyniam, ktoré mu to pomaly splácajú.

Z výsluchu svedkov Petra Šidla, Dalibora Šicka, Kamila Jakuša, Ivana Trebatického a Petra Hladkého
ml. vyplynul spôsob vykonávania opráv za obdobie kedy boli vykonané. Mnohé práce boli vykonávané

svojpomocne, svedkovia popísali rozsah búracích prác, prác v interiéry, prehlbovanie a dočisťovanie
výkopu. Zhodli sa v období, kedy boli práce vykonávané. Peter Hladký ml. potvrdil, že svedkovia
vykonávali práce, on stavbu na začiatku vnímal ako spoločnú stavbu. Odporca kosil trávnik, odborné
práce vykonávali svedkovia.

Zo zápisnice z ohliadky na mieste samom v Kálnici zo dňa 12.06.2013 vyplýva, že na mieste samom bolo
zistené, že pozemok je prístupný z verejnej komunikácie iba spredu z ulice. Po stranách sú susediace
domy a k ním priľahlé pozemky, vzadu je potok. Z ulice je bránka pre peších a brána pre vjazd. Pozemok
svýnimkoupodlahyokolodomujebezspevnenýchplôch,zatrávnenýazáhrada.Vzadnejčastipozemku
je stavba stodoly nezapísaná v katastri nehnuteľností asi do dvoch tretín šírky pozemku. Stavba domu

je dvoj domom postavený cez spoločnú hranicu. Na prízemím má jednu obytnú miestnosť (do ulice),
kuchyňu, do ktorej je vchod do domu, schodisko kúpeľňu s WC. Podkrovie je rozdelené na 2 obytné
priestorybezkúpeľneaWC.Navrhovateľka2/priobhliadkepoukázalanato,žeprávnahranicanapravej
strane, pohľad od ulice je cirka 1 meter od ich pozemku a nie je totožná so stenou susedného domu.

Z obsahu spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom vedenom pod sp. zn. XC/XXX/XXXX vyplýva,
že bolo vedené konanie o rozvod manželstva medzi navrhovateľkou 1/ a odporcom. Manželstvo
účastníkov bolo rozvedené na základe rozsudku vydanom dňa 23.03.2009, č. k. XC/XXX/XXXX - XX,
ktorý nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2009. Návrh na rozvod manželstva podala navrhovateľka 1/.
Dôvodom, pre ktorý bol podaný návrh na rozvod manželstva účastníkov bola skutočnosť, že odporca

požíval alkoholické nápoje vo zvýšenej miere veľmi často. S dcérou nachádzali schované fľaše rôzne
pobyte ako aj z dôvodu fyzických útokov a neustálych nadávok. Súčastne uviedla že dňa 17.06.2008 sa
odporca vyhrážal dcére zabitím, keď mala narodeniny. Došlo k slovnému konfliktu, ktorý vyústil v amok
odporcu, že sa vyhrážal jej a jej dvom deťom zabitím. Dlhodobo odporca navrhovateľke 1/ nadával.
Rovnako nadával dcére, a to sústavne. Spočiatku sa hádali, keď bol odporca pod vplyvom alkoholu,

neskôr dochádzalo k hádkam aj v období, keď pod vplyvom alkoholu nebol. Ďalej uviedla, že jej odporca
nikdy v domácnosti nepomáhal. V roku 1994 bol odporca na protialkoholickom liečení, inak by bol
prepustený z armády. Odporca k návrhu na rozvod manželstva uviedol, že on sa nemohol starať a
pomáhať doma, keďže robil na 14 hodinové smeny. Stále chodil do práce. Potvrdil, že občas si vypil, ale
že by pravidelne chodil opitý, to poprel. K vzájomným hádkam s manželkou uviedol, že sa hádali kvôli

dcére, pretože sa mu nepáčil jej spôsob života a hádali sa odvtedy, keď dcéra mala 15 rokov. Dcéra
potom odišla do Nemecka, tam sa vydala a aj rozviedla a vrátila sa na Slovensko. Ďalej uviedol, že dcéra
mala v Trenčíne jednoizbový byt, nemohla tam vydržať, tak prichýlil do domu v Kálnici, pričom v čase
pojednávania uviedol, že ho z predmetného domu vyháňajú. Ďalej uviedol, že manželkina matka bývala
v spoločnej domácnosti s nimi asi 3 mesiace, stáleho ho komandovala, ona sama sa modlila a nedovolila

mu pozerať televízor. Mala stále pripomienky. K vyhrážkam zabitím uviedol, že to začalo tým, že oberal
čerešne, potom navrhovateľka 1/ ho poslala, aby išiel obrať jahody. Navrhovateľka 1/ zavolala dcéru,
aby išla pomôcť, dcéra však mala stále výhovorky. Hodil na zem jahody a čo povedal potom, nevedel
uviesť, no uviedol, že má rád manželku aj dcéru aj vnúčatá, nikdy by im neublížil. Odkedy manželka
odišla, do krčmy nešiel. Chodí sa tam len stravovať. Od rozchodu s manželkou nepožíva alkoholické

nápoje, aj predtým ich podľa jeho tvrdenia požíval striedmo. Poprel, že by bol na protialkoholickom
liečení, potvrdil, že bol v liečení na psychiatrii v Bratislave 3 týždne, bolo to z dôvodu prepracovanosti. V
konaní o rozvod vypovedala ako svedkyňa i navrhovateľka 2/, ktorá uviedla, že manželstvo jej rodičov
malo byť rozvedené úž dávno, keď mala 12 rokov. Už vtedy bolo mŕtve. Svojho otca, odporcu, popísalaako človeka s hlbokým asociálnym správaním. Prejavovalo sa to v tom smere, že bol k nim zlý a nikdy sa
netešil z ich úspechov. K maturite ju motivovalo tým že, keď nezmaturuje vyšklbe jej všetky vlasy, pritom
ona a jej brat boli jednotkári. Už ako dieťa nachádzala množstvo fliaš po rôznych skrýšach pod vaňou,

skriniach, na balkóne, v pivnici, medzi hračkami. Trpela tým, že sa jej vysmievali spolužiaci kvôli otcovi. V
noci ju budieval rev jej vlastného otca, keď vstala videla, ako bol opitý a bil mamu. Doteraz má pocit toho,
že otec ju nenávidí. Ďalej v priebehu svojej výpovede popísala hrubé správanie svojho otca k nej a k jej
mame, pričom uviedla, že k jej bratovi sa týmto spôsobom otec nesprával. Sama jej mama rozdeľovala
obdobia spolužitia medzi rodičmi na obdobie, keď otec bol opitý a keď bol triezvy, tomu podriaďovali celý

osobný život. Popísala spôsob, akým sa otec vulgárne správal k jej mame a akými hrubými slovami ju
oslovoval. Následne doplnila jednotlivé situácie preukazujúce cholerickej správanie otca v rámci rodiny
pri jednotlivých príležitostiach v domácnosti. Uviedla, že v rokoch 1994 do roku 2004 žila v Nemecku, od
brata a mamy vie, že otec požíval alkoholické nápoje. Potvrdila, že potvrdila že odporca bol liečený na
psychiatrickej klinike v Trenčíne takmer mesiac, ako aj k dôvodom hospitalizácie. Ako svedok vypovedal
k priebehu manželstva navrhovateľky 1/ a odporcu ich syn J. P., ktorý uviedol, že býval so svojimi rodičmi

až do doby, kým odišiel na vysokú školu v osemnástich rokoch. Odvtedy viac menej s rodičmi nežije.
Navštevuje ich. K obdobiu manželstva rodičov uviedol, že ich vzťahy boli chvíľu hore, chvíľu dolu. Boli
obdobia kedy bol kľud a boli obdobia kedy bolo zle. Uviedol, že rodičia sa hádali a dôvodom rozvodu boli
alkoholickévýstupyodporcu,tedajehootca.Rodičiasatiežhádalikvôlisestre,navrhovateľke2/.Dôvody
hádok nevedel zhrnúť, no uviedol, že má dobrý vzťah k obom rodičom. Samozrejme navrhovateľka

1/ ako matka vykonávala väčšinu domácich prác a v tých dobrých časov zase s otcom chodievali na
záhradku. K požívaniu alkoholických nápojov zo strany otca odporcu uviedol, že otec požíval alkoholické
nápoje ta, že boli obdobia, kedy alkoholické nápoje požíval stále a bol potom mesiac, kedy nepožíval
alkoholické nápoje vôbec, potom zase 2 mesiace, kedy ich požíval stále. Ďalej uviedol, že keď otec
bol pod vplyvom alkoholu niekedy sa správal pokojne, niekedy agresívne. Agresívne sa správal voči

jeho mame a sestre, voči nemu sa agresívne nesprával. Jeho agresivita spočívala slovných útokoch,
urážkach, nejakých fyzických napadnutiach. Potvrdil, že bol svedkom fyzického útoku sestru i mamu,
mnohokrát videl svoju mamu plakať.

Zo spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom vedenom pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX vyplýva, že

navrhovateľka 1/ podala návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva manželov dňa 12.10. 2011,
avšak podaním zo dňa 06.06.2012 zobrala svoj návrh o vyporiadanie bezpodielovou
manželov späť. Pojednávania boli opakovane odročené za účelom poskytnutia lehoty účastníkom na
mimosúdne vyrovnanie. Konanie bolo zastavené uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 14.06.2012, nadobudlo právoplatnosť dňa 01.08.2012.

Zo záverov znaleckého posudku číslo XX/XXXX, ktorý bol vypracovaný znalcom Ing. Jarmilou
Nováčikovou PhD. vyplýva, že všeobecná hodnota bytu číslo 12 na 4. poschodí bytového domu súpisné
č. XXX postaveného na pozemku parcela č. XXXX/X vrátane podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcela č. XXXX/X v podiele

6639/205177-ín zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie Nové Mesto nad Váhom vo výške
52.322,28 Eur. Ďalej bola stanovená všeobecná hodnota rodinného domu súpisné č. 169 postaveného
na pozemku parcela č. XXX a pozemku parcela č. XXX pre katastrálne územie Kálnica zapísaných na
liste vlastníctva XXXX pre k. ú. F. vo výške - všeobecná hodnota stavieb v čase ohliadky po zohľadnení
vecného bremena bola stanovená vo výške 21.085,98 Eur, všeobecná hodnota pozemku po zohľadnení

bremenábolastanovenávovýške18.650,62Eur,tedavšeobecnáhodnotanehnuteľnostípozaokrúhlení
bola stanovená vo výške 39.400,-Eur. Pri stanovení hodnoty rodinného domu a pozemku parcela č.
XXX bolo potrebné zohľadniť vecné bremeno, právo doživotného užívania nehnuteľností v prospech
navrhovateľky 2/ a aj stanoviť hodnotu nehnuteľnosti pri zohľadnení investícií, ktoré boli súdu doručené
dňa 16.08.2013 zo strany navrhovateľky 1/ a navrhovateľky 2/. Vecné bremeno právo doživotného

užívania nehnuteľnosti v prospech navrhovateľky 2/ bolo pri stanovení všeobecnej nehnuteľnosti
zohľadnené tak, že došlo k úprave úprava príslušných koeficientov pri stanovení hodnoty, pričom bol
posúdený vplyv vecného bremena na možnosť prenájmu a prípadného predaja nehnuteľností. Ďalej
znalec ocenil a posúdil jednotlivé investície, pričom hodnotu stanovil ako rozdiel v technickej hodnote
stavby rodinného domu súpisné č. XXX s príslušenstvom užívaným s touto stavbou v pôvodnom

vybavení (bolo ohodnotené na sumu 18.914,93 Eur) a v technickej hodnote stavby rodinného
domu súpisné č. XXX s príslušenstvom užívaným s touto nehnuteľnosťou s vybavením po obnove
(bolo stanovené vo výške 35.201,97 Eur), vo výške 16.287,04 Eur, čo približne zodpovedá špecifikácii
navrhovateliek,kdejevyčíslenácelkovásuma461.219,50Sk,čoje15.309,682Eur(prepočítanákurzom30,126 Sk k euru). Znalec pred súdom na pojednávaní konanom dňa 04.12.2014 potvrdil závery svojho
znaleckého posudku a uviedol, investície boli ocenené s ohľadom na to, či predmetný materiál bol alebo
nebol alebo mohol alebo nemohol byť použitý, keďže nie je znalcom v oceňovaní stavebných prác.

Keďže nie je znalcom v oceňovaní stavebných prác, popísal stav domu tak, ako bol nájdený, čo bolo
uvedené aj na str. 11 znaleckého posudku čiernym písmom a potom formou porovnania domu bez
investovaného materiálu dospela k výslednej hodnote, čo je uvedené na str. 24-26 znaleckého posudku
modrým písmom. Teda porovnala dom s vykonanými investíciami s domom bez vykonaných investícií.
Práce boli vykonávané postupne. Dom zhodnotila ako prebiehajúcu stavbu. Je v zlom technickom stave,

keďže je poškodená strecha, nadzemné podlažie nie je dokončené ako aj niektoré priečky. Stavba bude
vyžadovať ďalšie investície.

Z dokladov preukazujúcich vložené investície do nehnuteľností, ktoré predložila navrhovateľka 2/
vyplýva, že suma nákladov doložených bločkami najmä z rokov 2004 a 2008 je v celkovej výške
200.352,30 Sk. Suma nákladov preukázaných svedkami a fotodokumentáciou je vo výške 359.948,30

Sk. Navrhovateľka 2/ súdu presne špecifikovala jednotlivé vykonané práce na dome, ako aj použitý
materiál, pričom jednotlivé pokladničné doklady sú zaradené v spise v prílohovej obálke. K presnej
špecifikácii došlo na základe vyjadrenia odporcu na pojednávaní a z dôvodu, že namietal závery
znaleckého posudku týkajúce sa vložených investícií.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností -
navrhovateľka 1/ a odporca sú vlastníkmi nehnuteľnosti - bytu č. XX vchod XX na 4. poschodí bytového
domu súpisné číslo XXX postavenom na parcele č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
298 m2 zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Nové Mesto nad Váhom v celosti
a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku

o veľkosti 6639/205177. Súčasne navrhovateľka 1/ a odporca sú vlastníkmi nehnuteľností - garáže
súpisné č. XXXX postavenej na parcele č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 18 m2
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Nové Mesto nad Váhom. Navrhovateľka
1/, navrhovateľka 2/ a odporca sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností rodinného domu súpisné
č. 169 postavený na parcele č. XXX a pozemku parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 1982 m2 zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Kálnica, a to odporca
v podiele 8/45-ín, navrhovateľka 2/ v podiele 8/45-ín a navrhovateľka 1/ a odporca v podiele 29/45-ín.
Navrhovateľka 1/ a odporca sa stali podielovými spoluvlastníkmi v súlade s ustanovením § 149 ods.
4 Občianskeho zákonníka, pretože bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo dňom 23.03.2009a do 23.03.2012 nedošlo k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a
ani nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva na základe rozhodnutia súdu, pretože
navrhovateľka 1/ pôvodne podaný návrh na vyporiadanie vzala späť. Zo zásady, že nikto nemôže byť

spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého spoluvlastníka
podaťnasúdnávrhnazrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvavprípade,žesasostatnými
spoluvlastníkmi na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nedohodne. Navrhovateľka 1/ ako jeden z
podielových spoluvlastníkov využila toto svoje právo, ako aj navrhovateľka 2/ a podľa §142 ods. 1
Občianskeho zákonníka navrhli, aby podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal súd. Navrhovateľom

tvrdené nenarušené vzťahy boli popreté výsluchom navrhovateliek 1/, 2/, on sám povedal, že „on nemá
problém, že problém majú navrhovateľky“, ako aj skutkovými zisteniami v priebehu konania o rozvod
manželstva navrhovateľky 1/ a odporcu. Za týchto okolností bol žalobný návrh navrhovateľky 1/ a
navrhovateľky 2/ posúdený ako dôvodný, a preto súd vyhovel návrhu a zrušil podielové spoluvlastníctvo
účastníkov k predmetným nehnuteľnostiam.

Čo sa týka vyporiadania takto zrušeného podielového spoluvlastníctva, súd nie je viazaný návrhom
na vyporiadanie spoluvlastníctva. Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia, pri vyporiadaní
prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov a skúma možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania,
pričom poradie týchto spôsobov vyporiadania je pre súd záväzné. Ak je to možné, rozdelí súd vec medzi
spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Vykonaným dokazovaním ako aj na mieste samom bolo zistené,

že nehnuteľnosti nie je možné ani účelné reálne rozdeliť. Reálne rozdelenie sa týkalo nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. F., no bolo zistené, že reálne rozdelenie vzhľadom na dispozíciu
domu nie je možné a navrhované riešenie odporcom v tom smere, že sa má na bývanie prerobiť stodola
súd poukazuje, že takéto riešenie by si vyžiadalo neprimerane vysoké finančné náklady a vzhľadom na
technický stav a skutočnosť, že tam nie sú privedené ani inžinierske siete a nebola určená na bývanie,

nie je takéto riešenie možné.

Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vzhľadom na rodinnú situáciu, prichádza do úvahy
prikázanie jednotlivých nehnuteľností do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov, pričom súd
zohľadňoval skutočnosť, kto a akým spôsobom reálne užíva predmetnú nehnuteľnosť, akým spôsobom
nehnuteľnosť udržiava a hradí náklady s tým spojené, či má zabezpečené bývanie. Na základe zistených

skutočností a s poukazom na skutočnosť, že odporca reálne užíva nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXXX C. XXXX pre k. ú. Nové Mesto nad Váhom, teda byt a garáž, prejavil záujem naďalej v
byte bývať a navrhovateľka 1/ sama navrhla tento spôsob vyporiadania, súd prikázal odporcovi do
výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a XXXX pre k. ú. Nové Mesto nad Váhom.
Problematickou zostala nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. F., rodinný dom. Navrhovateľka

2/ ako aj odporca prejavili vôľu, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do ich výlučného vlastníctva, a
preto bolo potrebné zohľadniť oprávnené nároky oboch účastníkov. Odporca chcel dom využívať ako
dom na dôchodok, pre navrhovateľku 2/ je to jediným miestom, kde by v súčasnosti mohla spolu s
deťmi bývať, keďže peniaze za predaj bytu v Trenčíne investovala do opráv rodinného domu. Neboli
preukázané také väzby odporcu na dom, ako prezentoval, práve naopak a naviac súd má za to, že

nemožno merať väzby k nehnuteľnosti a k vlastnému dieťaťu, ktoré by v prípade, že by navrhovateľka 2/
nenadobudla nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva, zostalo bez zabezpečeného bývania. Vzhľadom
na tieto skutočnosti, skutočnosť, že odporca má zabezpečené bývanie, navrhovateľka 2/ zvýšenou
mierou prispela k oprave rodinného domu, dom reálne užíva, súd prikázal navrhovateľke 2/ do výlučného
vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. F..

Následne súd rozhodoval o povinnosti navrhovateľky 2/ a odporcu zaplatiť náhradu za ich
spoluvlastnícke podiely. Pri určení výšky náhrady súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností
stanovenej znaleckým posudkom, z návrhu navrhovateľky 1/ a navrhovateľky 2/ a v prípade
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. Nové Mesto nad Váhom zo súhlasného

stanoviska oboch strán. Navrhovateľka 1/ sa práva na výplatu od navrhovateľky 2/ titulom vyporiadania
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. F. vzdala. Po zohľadnení výsledkov znaleckého
dokazovania a veľkosti spoluvlastníckych podielov, uložil súd odporcovi povinnosť výplaty voči
navrhovateľke 1/ a navrhovateľke 2/ voči odporcovi. Lehotu na splnenie povinnosti určil súd v súlade snávrhom a s § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do
troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Zo zákonnej úpravy vyplýva, že so zrušením podielového spoluvlastníctva je nerozlučne spojené
vyporiadanie spoluvlastníkov, ktorých práva boli zrušením spoluvlastníctva dotknuté. Zmyslom
vyporiadania spôsobom podľa § 142 ods. 1 vety tretej Občianskeho zákonníka nie je len poskytnutie
primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi
podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. So zreteľom na to

sa toto vyporiadanie vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, v rámci ktorého sa prihliada aj
k tomu, či a do akej miery ten-ktorý spoluvlastník zhodnotil spoločnú nehnuteľnosť investíciami, príp.
iným spôsobom. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle je možné vykonať na
základe návrhu účastníka alebo vzájomného návrhu. Navrhovateľka 2/ si uplatnila nárok na zaplatenie
investícií, ktoré vložila do nehnuteľnosti vo výške, ktorá bola znaleckým dokazovaním ustálená na sumu
461.219,50 Sk (15.309,68 Eur), pričom vloženie investícií tvrdila v priebehu celého konania. Vloženie

investícií do nehnuteľnosti tvrdil v konaní aj odporca, ktorý ich nevedel presne vyčísliť, najmä z dôvodu,
že investície boli vynaložené v priebehu trvania manželstva navrhovateľky 1/ a odporcu. Súd zisťoval
o aké investície v prejednávanej veci išlo. Pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva,
ktoré súd vyporiadava podľa § 142 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka, ako vyporiadanie v
širšom zmysle na návrh účastníka, je potrebné zisťovať povahu nárokov, medzi nárokmi, pričom bolo

zistené, že išlo o investície na nutnú opravu a údržbu veci, pričom účastníci s investíciami vyslovili
súhlas. Najrozsiahlejším investíciám došlo v roku 2004-2008. K dohode o úhrade medzi spoluvlastníkmi
nedošlo, práce boli vykonávané aj svojpomocne, bol rekonštruovaný rodinný majetok a v dôsledku
zhoršenia rodinných vzťahov a v dôsledku rozsiahlych vložených investícií bolo zriadené vecné bremeno
- právo doživotného užívania v prospech navrhovateľky 2/.

Odporca po vykonanom znaleckom dokazovaní a výsluchu znalca a svedkov vzniesol námietku
premlčania. Navrhovateľka 1/ vložené investície zo strany navrhovateľky 2/, teda ich spoločnej dcéry
uznalaasúčasnesavzdalaprávanavýplatuzavyporiadavanýspoluvlastníckypodielknehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. F., vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny

odbor. Súd vzhľadom na vznesenie námietky premlčania pristúpil k skúmaniu jej dôvodnosti, pretože
dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nemôže
oprávnenej osobe právo (nárok) priznať. Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci
súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že
v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez

potreby vykonávania ďalších dôkazov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. mája 2005, sp. zn. 1
Cdo/148/2004). V danom konaní vzhľadom na zistené skutkové okolnosti, ktoré predchádzali podaniu
žalobnéhonávrhuanazložitúrodinnúsituáciusúdpristúpilkskúmaniunámietkypremlčaniaajvovzťahu
k § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Vznesenie námietky premlčania ako zákonná možnosť a právo dlžníka zásadne
dobrým mravom neodporuje, ale realizácia tohto práva dlžníka rovnako ako
každý výkon práva musí byť v súlade s § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V prípade excesu z

uvedených zákonných ustanovení prichádza do úvahy použitie korektívu dobrých mravov, ktoré však
predstavujekrajnériešeniezaúčelomzaisteniapotrebnejväzbymedzinormamipísanéhopráva a
základnými mravnými a etickými normami spoločnosti. Samotná aplikácia § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nesmie viesť k

oslabovaniu ochrany subjektívnych práv ustanovených zákonom, a tým k nežiaducemu narušovaniu
právnych vzťahov. Generálnou aplikáciou by došlo k spochybneniu celého inštitútu premlčania, čo by
spôsobilo značný stav právnej neistoty. Je však nesporné, že v tomto ojedinelom výnimočnom prípade,
tá situácia nastala, kedy súd vznesenie námietky premlčania posúdil, ako neprimeranú tvrdosť na úkor
navrhovateľky 2/, keďže márne uplynutie premlčacej doby nezavinila a súčasne v uplatnení práva

jej bránila komplikovaná rodinná situácia, ktorú nemohla ani pri vynaložení všetkého úsilia odvrátiť,
investovala na základe podnetu rodičov a finančné prostriedky investovala v záujme zabezpečiť si
bývanie pre seba a svoje dve maloleté deti. Na základe týchto skutočností rozhodol súd o povinnosti
odporcu vyplatiť navrhovateľke 2/ čiastočnú náhradu za vložené investície.S prihliadnutím na predmet konania súd o náhrade trov konania účastníkov rozhodne po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého v

zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa
už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia.