Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712204596
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712204596.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr. Ota

Jurča a JUDr. Anny Slovinskej vo veci žalobcu P.. E.. L. X., bytom R., Š. X, proti žalovanej E. D., bytom
R., Q. X, zastúpenej JUDr. Jánom Farkašom, advokátom, Michalovce, Námestie slobody 7, o zaplatenie
9.559,85 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 16C/53/2012-92 zo 16.10.2013 v znení
opravného uznesenia 16C/53/2012-96 z 28.11.2013 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia.

Žalovanej sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 261,98 €, spočívajúca v trovách

právneho zastúpenia a žalobca je povinný ju zaplatiť JUDr. Jánovi Farkašovi, advokátovi do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť do troch dní od právoplatnosti
rozsudku žalovanej náhradu trov konania v sume, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení
rozsudku.

Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 9.559,85 € s
príslušenstvom tvrdiac, že jej dňa 17.6.2003 poskytol pôžičku vo výške 590.000,-Sk a túto sa žalovaná

zaviazala splácať v mesačných splátkach po 3.000,- Sk, avšak zaplatila iba 3 mesačné splátky spolu
vo výške 298,74 €, a to naposledy v roku 2003. Poukázal na to, že dňa 5.6.2012 mu bol doručený ďalší
návrhžalobcuprotižalovanej,vedenýpodsp.zn.16C/16/2013,vktoromžalobcažiadal zaplateniesumy
8.630 € s príslušenstvom titulom spôsobenej škody na motorovom vozidle. Obe veci spojil na spoločné
konanie vedené pod sp.zn. 16C/53/2012. Uviedol ďalej, že v konaní o zaplatenie sumy 8.630 € s prísl.
bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, a preto tento nárok opätovne vylúčil na samostatné konanie.
Vo veci nároku o zaplatenie 9.559,85 € zistil, že v zmysle predloženej kópie potvrdenia o pôžičke zo

dňa 17.6.2003 ním podpísaná žalovaná mala potvrdiť, že od žalobcu prevzala sumu 590.000,- Sk a
zaviazala sa ju splácať v splátkach po 3.000,- Sk. Vzal do úvahy obranu žalovanej, ktorá namietala,
že predmetné potvrdenie o pôžičke síce bolo vyhotovené, ale pôžička sa nikdy nezrealizovala a
zároveň vzniesla aj námietku premlčania. Právne vec posúdil podľa § 100 ods. 1,2, § 101, § 563,
§ 657 a § 658 ods. 1,2 Obč.zákonníka a námietku premlčania vznesenú žalovanou vyhodnotil ako
čiastočne opodstatnenú. Žaloba bola totiž na súd podaná 27.3.2012, pričom od uzavretia zmluvy o
pôžičke 17.6.2003 plynula v zmysle § 100, § 101 a § 563 Obč.zákonníka pre každú splátku 3-ročná

premlčacialehota,apretokudňupodaniažalobybolipremlčanévšetkysplátky,ktorýchsplatnosťnastala
ku 27.3.2009, čo sa týka sumy 6.723 €. Zvyšnú časť nároku žalobcu ohľadne nepremlčanej časti v sume
3.286 € zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu ani tohto nároku. Žalovaná totiž poprela
prevzatie pôžičky a žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne reálneho odovzdania spornej sumy.O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku
priznal žalovanej právo na zaplatenie sumy 785,25 € za poskytnuté právnej služby advokátom.

Uznesením 16C/53/2012-96 z 28.11.2013 súd prvého stupňa opravil výrok rozsudku zo 16.10.2013
v časti náhrady trov konania tak, že tento správne znie: „Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni
náhradu trov konania za právne zastúpenie advokátom, vo výške 785,25 E€, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.“

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zrušiť a znovu vo veci konať, keďže
rozhodnutiepodľanehovychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Vpríloheodvolaniapredložil
súdu zmluvu o pôžičke zo dňa 20.11.2001 na sumu 200.000,-Sk uzavretú medzi žalovanou a jeho
mamou D. X., ako aj dokumenty o pôžičkách z 19.6.1998 a 23.12.1998, ktoré podľa neho dokazujú, že
žalovaná stále mala málo finančných prostriedkov a peniaze si požičiavala. Vyčítal súdu prvého stupňa,
že nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď k veci nevypočul

žalovanú, keďže táto cestou advokáta predložila lekársku správu o tom, že má nádor v hlave. Táto
lekárska správa však nehovorila nič o tom, že žalovaná nemôže byť vypočutá vo veci. Namietal ďalej,
že k veci neboli vypočutí svedkovia R. X. a S. B.. Nesúhlasil ani s tým, ako súd prvého stupňa posúdil
vznesenú námietku premlčania, keďže všeobecná premlčacia lehota je síce 3-ročná, existuje však veľa
v zákone vymenovaných situácií, keď má inú dĺžku ako 3-roky, čo je aj v tomto prípade. Žalobný návrh

tak pokladal za dôvodný, len bolo potrebné vykonať navrhované dôkazy, čím by sa preukázali okolnosti
vzniku jeho pohľadávky.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 261,98 €. Žalobcom predložené zmluvy

o pôžičke sa nedotýkajú účastníkov konania, resp. sú to zmluvy o pôžičke už splatené a je zrejmé, že
žalobca tieto listinné dôkazy mal predložiť do vyhlásenia rozsudku v danej veci. Keďže vzniesla námietku
premlčania bolo správne, že prvostupňový súd z hľadiska procesnej ekonómie sa touto námietkou
zaoberal a neskúmal už bližšie existenciu nároku žalobcu.

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda
senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak
a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b)súdprvéhostupňarozhodolpodľa§115aO.s.p.beznariadeniapojednávaniaajepotrebnézopakovať
alebo doplniť dokazovanie,

c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa odseku 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia
pojednávania.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže v posudzovanej veci nejde ani o
jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., za dodržania podmienok podľa § 156 ods. 3 O.s.p.,
keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní
pred jeho vyhlásením, prejednal vec v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru,

že rozsudok je z hľadiska žalobcom v odvolaní uplatnených odvolacích dôvodov vecne správny, preto
ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a to v znení opravného uznesenia.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa na podklade vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne reálneho odovzdania údajne požičanej sumy, keď naviac ku dňu podania
žaloby, vzhľadom na splátky, ktoré mali byť dohodnuté, by už suma 6.723 € bola aj premlčaná. S týmto

názorom možno súhlasiť.

Podľa § 657 Obč.zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,
najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.Zmluva o pôžičke je tradične považovaná - ako z toho správne vychádzal súd prvého stupňa - za
zmluvu reálnu, teda že ku zmluve o pôžičke nedochádza len na základe dohody strán, ale aj skutočným

odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou účastníkov
konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení (§ 101 ods.
1, § 120 ods. 1 O.s.p.), pretože v sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem

na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán
v úplne inom smere. Každá zo sporových strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť
skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v ich prospech (bremeno
tvrdeniaadôkaznébremeno).Účastník,ktorýneoznačildôkazypotrebnénapreukázaniesvojichtvrdení,
nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo
skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj

toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom smerovalo k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení
účastníka. Zákon tu vymedzuje tzv. dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 O.s.p.) ako procesnú zodpovednosť
účastníka za výsledok konania, keďže je určované výsledkom vykonaného dokazovania. Procesný
zmysel dôkazného bremena vyniká predovšetkým v takej dôkaznej situácii, keď aktívni účastníci

bezozbytku splnili svoju povinnosť tvrdenia, aj povinnosť dôkaznú. Jeho pravým cieľom je umožniť súdu
vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, v spore podstatná, nebola (v zmysle, že
spravidla ani byť nemohla) dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledok hodnotenia dôkazov neumožňuje
súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. Aj v
týchto prípadoch (tzv. dôkaznej núdze) musí súd rozhodnúť v neprospech toho účastníka, v ktorého

záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v ust. § 657 Obč.zákonníka, ktorá vymedzuje obsah
povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti veriteľa vyplýva, že v spore o vrátenie požičaných peňazí má
žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi

predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia
potom pre veriteľa (žalobcu) vyplýva dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva
o pôžičke bola uzavretá a že na základe nej odovzdal žalovanému finančné prostriedky. Ak neunesie
veriteľ (žalobca) bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno v tomto smere, musí rozhodnutie súdu
vyznieť v jeho neprospech a súd sa už nemusí ďalej zaoberať pravdivosťou tvrdení, ktoré sú súčasťou

procesnej obrany žalovaného dlžníka a za týmto účelom vykonávať dokazovanie.

Súd prvého stupňa správne vychádzal z predpokladu, že bremeno tvrdenia nesie v prípade sporu o
vrátenie pôžičky veriteľ, na ktorom je, aby preukázal, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo, že dlžníkovi
predmet pôžičky odovzdal a že tento predmet pôžičky riadne a včas nevrátil.

Možno prisvedčiť názoru súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal skutočné odovzdanie peňazí
žalovanej, čo táto popierala. Medzi účastníkmi nebola uzavretá zmluva o pôžičke v písomnej forme a
odovzdanie peňazí bez ďalšieho nevyplýva zo samotného potvrdenia (rukou písaného, podpísaného
nečitateľným podpisom) zo dňa 17.6.2003, predloženého žalobcom. Okrem toho odvolací súd bol

viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a len týmito sa mohol pri preskúmavaní napadnutého rozsudku
zaoberať (§ 212 ods. 1-3 O.s.p.).

Žalobca k odvolaniu pripojil zmluvy o pôžičke z 19.6.1998, 23.12.1998 a 20.11.2001 a vyčítal tiež súdu,
že nevypočul svedkov R. X.Ú. D. S. B..

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a/ sa
týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu, b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d/ ich účastník konania
bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.Podľa tohto ustanovenia, účastník zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a
skutočnosti,ktorémoholuplatniť,aleneurobiltakvzákladnomkonanípredsúdomprvéhostupňa.Takéto
dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd. Tento prístup je základom neúplného

apelačného systému, ktorý je aplikovaný v platnej právnej úprave procesného konania. V sporovom
konaní sa považuje súd prvého stupňa za súd, ktorý zisťuje skutkový stav. Tento súd vedie účastníkov
k tomu, aby sa pred ním vykonali všetky navrhnuté dôkazy potrebné na preukázanie sporných, právne
závažných a významných skutkových tvrdení a upozorňuje účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p., čo má
dôsledky pre uplatnenie zásad neúplného apelačného súdu.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci možno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť, že žalobca bol v
konaní súdom poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p (viď. zápisnicu o pojednávaní zo 16.10.2002 č.l. 88-90).

Nie je daný podľa názoru odvolacieho súdu ani odvolací dôvod podľa § 205a ods. 1 písm.e/ O.s.p..

Tento odvolací dôvod mieri na situácie, kde vo svetle skutočností alebo dôkazov, ktoré účastník v súlade
s § 205a uplatnil ako nové, nemôže obstáť súdom prvého stupňa zistený skutkový stav. V zmysle
tohto ustanovenia ide o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení rozhodnutia súdom
prvého stupňa. Skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli, teda existovali v konaní pred súdom prvého stupňa
a účastník ich neuplatnil, nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom. Tieto skutočnosti a

dôkazy môže účastník uplatniť iba cestou obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p.. Zákon predpokladá,
že účastníkom uplatnené skutočnosti a dôkazy nové (v porovnaní s tými, ktoré tu boli v konaní pred
súdom prvého stupňa) a v danej veci sú právne významné. Inými slovami, dôkazy, ktoré odvolateľ
navrhol v odvolaní sú „nové“ vtedy, ak neboli navrhnuté žiadnym z účastníkov v priebehu konania pred
súdom prvého stupňa a ani neboli vykonané súdom. Ak tento dôkaz pred súdom prvého stupňa bol

označený, pretože potreba jeho vykonania po zistení skutkového stavu vyšla v konaní najavo, nemôže
ísť o nový dôkaz. Dôkaz možno považovať za uplatnený pred súdom prvého stupňa len vtedy, ak bol za
konania v prvom stupni označený tak, aby mohol byť súdom bez ďalšieho vykonaný. V prejednávanej
veci niet pochybností, že dôkazy, ktoré žalobca v odvolacom konaní predložil, nemožno považovať za
nové dôkazy v zmysle cit. ust. § 205a ods. 1 písm.e/ O.s.p., lebo tieto dôkazy žalobca mal ( a mohol)

predložiťužvkonanípredsúdomprvéhostupňa.Vtomtoštádiukonaniasúužtietodôkazybezprávneho
významu.

Neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu, podľa ktorej prvostupňový súd pochybil nevypočutím
žalovanej. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalovaná bola zastúpená advokátom a svoju neprítomnosť na

pojednávaní ospravedlnila z vážnych zdravotných dôvodov (lekárska správa na č.l. 87), je už v súdnej
praxi ustálený názor, že nevykonanie dôkazov podľa návrhov a predstáv účastníkov nie je postupom,
ktorým by súd odnímal účastníkom možnosť konať pred súdom, lebo účastníci konania majú okrem
povinnosti tvrdenia aj dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
avšak rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, ktorý je oprávnený v

každom štádiu konania posúdiť dôkazné návrhy a zvážiť, ktoré z označených dôkazov vzhľadom na
uplatnený nárok či tvrdenia účastníkov konania, je treba vykonať (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Súd je preto
oprávnenýrozhodnúť,ženevykonátieznavrhnutýchdôkazov,ktorýmimajúbyťpreukázanéskutočnosti,
ktoré sú pre posúdenie uplatneného nároku bezvýznamné - spravidla vo vzťahu k hmotnoprávnym
predpisom,ktoréaplikovalaprávnymzáverom,kuktorýmdospelnazákladezistenéhoskutkovéhostavu

veci, alebo ktoré už boli preukázané inými dôkazmi. Ani z ústavnej požiadavky riadneho a spravodlivého
procesu automaticky nevyplýva povinnosť súdu vykonať všetky dôkazy, ktoré účastník navrhol.

Vzhľadom na existujúcu dôkaznú situáciu nepochybil súd prvého stupňa, pokiaľ netrval na vypočutí

žalovanej, ktorej v účasti na pojednávaní bránili zdravotné komplikácie.

Dôvodná nie je ani odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa posudzovania premlčania dohodnutých
splátok pôžičky. Aj keď žalobca nepreukázal samotné odovzdanie peňazí žalovanej (ako základ nároku),
je potrebné súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že ak sa plnenie na základe určitého práva

dohodne v splátkach, premlčia sa vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe (§ 101 Obč.zákonníka)
jednotlivé splátky.S prihliadnutím na uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v znení
opravného uznesenia ako vecne správny. V odvolacom konaní mala úspech žalovaná, preto jej bola
priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z trov jej právneho zastúpenia ( § 224 ods. 1, § 142 ods.

1, § 151 ods. 1 O.s.p.). Náhrada trov patrí za 1 úkon právnej služby advokáta JUDr. Jána Farkaša, a to
za písomné vyjadrenie k odvolaniu z 8.1.2014 v uplatnenej tarifnej odmene 253,94 € a k tomu režijný
paušál 8,04 € (vyhláška č. 655/2004 Z.z.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č.

757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.