Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/192/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714216217
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714216217.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu B. B., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom L. R. XXXX/XX, XXX XX J., občana SR, zast. Advokátskou kanceláriou
JUDr. Peter Rybár, s. r. o. so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti
žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie
114,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v ažalovanému náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 114,- Eur spolu s

8,25 % úrokom z omeškania z uvedenej sumy ročne od 27. 03. 2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov
konania v prípade, ak bude v konaní úspešný.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súdnazákladeskutočnostíobsiahnutýchvodôvodnenípodanéhožalobnéhonávrhu,listinnýchdôkazov
a to výzvy na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 20. 03. 2014, zmluvy o úvere zo

dňa 14. 09. 2009, výpisu „splátok a pokút“ ku dňu 03. 02. 2014, vyjadrenia žalovaného zo dňa 26. 01.
2015, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov zistil tento skutkový stav:

Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil uzavretou Zmluvou o úvere č. 602000063 medzi ním a žalovaným
dňa 14. 09. 2009, kedy došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného vo
výške 350,- Eur. Na dôkaz toho tvrdenia poukázal na fotokópiu predmetnej zmluvy.

Žalobcamalzato,ževpredmetnejzmluveabsentovalipodstatnéobligatórnenáležitostiúverovejzmluvy
a to ročná percentuálna miera nákladov a žalovaný mal nárok teda len na vrátenie ním poskytnutej istiny
a pôžičky vo výške 350,- Eur bez úrokov a poplatkov. V ďalšom žalobca tvrdil, že uvedením do omylu
zo strany žalovaného a to predložením absolútne neplatnej zmluvy v časti úrokov a poplatku, uhradil na
jeho účet sumu podľa zmluvy vo výške 464,- Eur, t. j. o 114,- Eur viac než na čo mal žalovaný nárok. V
rozsahu sumy 114,- Eur teda došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného.

Vzhľadom na skutočnosť, do dňa podania žaloby aj napriek výzve žalobcu dlžnú sumu nevrátil, uplatnil
si žalobca okrem zaplatenia dlžnej sumy aj zákonný úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší,
ako je základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná
úroková sadzba ECB dňa 26. 03. 2014 (koniec lehoty na dobrovoľné vrátenie) bola 0,25 %.Žalovaný sa k veci písomne vyjadril dňa 26. 01. 2015 s tým, že v úvode písomného podania namietal
miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Zvolen na prejednanie veci. Súd však mal za to, že je miestne

príslušným na konanie vo veci, prejednanie nároku žalobcu a rozhodnutie vo veci samej vzhľadom
k tomu, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor, kde je vždy príslušný okresný súd v sídle
trvalého bydliska spotrebiteľa. Žalobca býva v meste J., ktoré jurisdikčne spadá pod miestnu príslušnosť
Okresného súdu Zvolen (§ 87 písm. f/ OSP).

Včl.IV.svojhovyjadreniažalovanýzároveňvzniesolvočiuplatnenejsume žalobcunámietkupremlčania
a uviedol že má za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, pričom akýkoľvek jeho nárok na jeho
vydanie podlieha zákonnej objektívnej premlčacej trojročnej lehote.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa

na jeho úkor obohatil. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď

bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne, pričom úmysel (priamy alebo nepriamy) musí smerovať
k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia.
Nestačilo by, keby povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne
ponechal. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna
premlčacia doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil.

Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou.

Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že
došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr,
nežbezdôvodnéobohatenievôbecvzniklo.Ztohtodôvoduteda subjektívnalehotanemôžezačaťplynúť

skôr než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k
získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové
okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň
v takej výške (objektívne vyčíslené v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť
na súde.

Z doterajšej súdnej praxe vyplýva, že bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho
úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od
vznikutakéhotoprávnehoúkonu.Subjektívnapremlčaciadobazačínaplynúťodvtedy,keďsaoprávnený
dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle

dozvie už v čase absolútne neplatného právneho úkonu, ale môže sa o nich dozvedieť aj neskôr, napr.
ak konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na príslušný právny úkon neschopným.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere
dňa 14. 09. 2009, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 350,- Eur s tým, že táto suma bude

uhradená v 12 mesačných splátkach po 58,- Eur počnúc dňom 14. 10. 2009.

Zpredloženéholistinnéhodôkazu-výpisusplátokapokútkčísluzmluvy602000063saktuálnymstavom
CDC-03.02.2014 mal súd za preukázané, že žalobca realizoval poslednú platbu dňa 16. 11. 2010 vo
výške 58,- Eur.

K zdôvodneniu údajného úmyselného konania žalovaného právnym zástupcom žalobcu je potrebné
uviesť, že v roku 2010 sa verejne tak v printových médiách, ako aj audiovizuálnych médiách pertraktoval
problém spotrebiteľa a to v tak širokom časovom zábere, že o tomto probléme, ako aj správaní sanebankových inštitúcií žalobca určite musel vedieť(ak mal televízny prijímač, alebo rádiový prijímač,
nepoškodený sluch a zrak a aspoň sporadicky sledoval domáce spravodajstvo). Práve z tohto dôvodu
mal súd za to, že ak subjektívna lehota žalobcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť

dňa 16. 11. 2010, táto márne uplynula dňa 16. 11. 2013. Žalobný návrh bol súdu doručený dňa 31. 03.
2014, teda po uplynutí objektívnej lehoty.

Pokiaľ ide o žalobcom poukazovanú potrebu vychádzať z desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty,
súd považoval toto tvrdenie za ničím právne nepodložené, pretože úmysel priamy, alebo nepriamy by

žalobca musel v konaní jednoznačne preukázať, čo sa však nestalo. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
tak ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra, mala v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
so žalobcom sídlo v Bratislave, pričom výkon svojej činnosti - realizáciu poskytovania spotrebiteľských
úverov vykonávala prostredníctvom svojich zástupcov a spolupracujúcich osôb; a to buď v miestne
prenajatých priestoroch konkrétneho regiónu, alebo na verejne prístupných miestach. Ak by aj mala
spoločnosť k dispozícii rozhodnutia súdov, na ktoré právny zástupca žalobcu poukazuje; vedomé

alebo nevedomé porušenie práva konkrétnou osobou, uzatvárajúcou v mene žalovaného zmluvu
o spotrebiteľskom úvere žalobca žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal. Mnohokrát
spolupracujúcimi pracovníkmi žalovaného boli osoby so stredným vzdelaním, čo je vo všeobecnosti
známou „notorietou“.

S poukazom na zhora uvedené skutočnosti sa súd bližšie nezaoberal skutkovo - právnym zdôvodnením
žaloby žalobcu; teda neskúmal či zmluva bola platná alebo neplatná, prípadne, či išlo o absolútnu alebo
relatívnu neplatnosť, alebo neplatným boli len niektoré články dotknutej zmluvy. Majúc za to, že žalobca
zmeškal tak uplynutie subjektívnej, ako aj objektívnej lehoty, na základe vznesenej námietky premlčania
žalovaným, žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP žalovanému - v konaní úspešnému - vznikol zo zákona nárok na náhradu trov
konania. Pretože si žalovaný vo svojom podrobnom písomnom vyjadrení neuplatnil náhradu trov, súd o
trovách rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu Juraja

Jungmana, nar. 24. 05. 1948, trvale bytom Lieskovská cesta 1675/14, 960 01 Zvolen, občana SR,
zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o. so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, 040 01
Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, o zaplatenie 114,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v ažalovanému náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 114,- Eur spolu s
8,25 % úrokom z omeškania z uvedenej sumy ročne od 27. 03. 2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov
konania v prípade, ak bude v konaní úspešný.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súdnazákladeskutočnostíobsiahnutýchvodôvodnenípodanéhožalobnéhonávrhu,listinnýchdôkazov
a to výzvy na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 20. 03. 2014, zmluvy o úvere zo
dňa 14. 09. 2009, výpisu „splátok a pokút“ ku dňu 03. 02. 2014, vyjadrenia žalovaného zo dňa 26. 01.
2015, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov zistil tento skutkový stav:

Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil uzavretou Zmluvou o úvere č. 602000063 medzi ním a žalovaným
dňa 14. 09. 2009, kedy došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného vo
výške 350,- Eur. Na dôkaz toho tvrdenia poukázal na fotokópiu predmetnej zmluvy.

Žalobcamalzato,ževpredmetnejzmluveabsentovalipodstatnéobligatórnenáležitostiúverovejzmluvy
a to ročná percentuálna miera nákladov a žalovaný mal nárok teda len na vrátenie ním poskytnutej istiny
a pôžičky vo výške 350,- Eur bez úrokov a poplatkov. V ďalšom žalobca tvrdil, že uvedením do omylu
zo strany žalovaného a to predložením absolútne neplatnej zmluvy v časti úrokov a poplatku, uhradil najeho účet sumu podľa zmluvy vo výške 464,- Eur, t. j. o 114,- Eur viac než na čo mal žalovaný nárok. V
rozsahu sumy 114,- Eur teda došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného.

Vzhľadom na skutočnosť, do dňa podania žaloby aj napriek výzve žalobcu dlžnú sumu nevrátil, uplatnil
si žalobca okrem zaplatenia dlžnej sumy aj zákonný úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší,
ako je základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná
úroková sadzba ECB dňa 26. 03. 2014 (koniec lehoty na dobrovoľné vrátenie) bola 0,25 %.

Žalovaný sa k veci písomne vyjadril dňa 26. 01. 2015 s tým, že v úvode písomného podania namietal
miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Zvolen na prejednanie veci. Súd však mal za to, že je miestne
príslušným na konanie vo veci, prejednanie nároku žalobcu a rozhodnutie vo veci samej vzhľadom
k tomu, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor, kde je vždy príslušný okresný súd v sídle
trvalého bydliska spotrebiteľa. Žalobca býva v meste Zvolen, ktoré jurisdikčne spadá pod miestnu
príslušnosť Okresného súdu Zvolen (§ 87 písm. f/ OSP).

Včl.IV.svojhovyjadreniažalovanýzároveňvzniesolvočiuplatnenejsume žalobcunámietkupremlčania
a uviedol že má za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, pričom akýkoľvek jeho nárok na jeho
vydanie podlieha zákonnej objektívnej premlčacej trojročnej lehote.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď
bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne, pričom úmysel (priamy alebo nepriamy) musí smerovať
k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia.
Nestačilo by, keby povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne

ponechal. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna
premlčacia doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil.
Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou.

Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že

došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr,
nežbezdôvodnéobohatenievôbecvzniklo.Ztohtodôvoduteda subjektívnalehotanemôžezačaťplynúť
skôr než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k
získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové
okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň

v takej výške (objektívne vyčíslené v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť
na súde.

Z doterajšej súdnej praxe vyplýva, že bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho
úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od

vznikutakéhotoprávnehoúkonu.Subjektívnapremlčaciadobazačínaplynúťodvtedy,keďsaoprávnený
dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle
dozvie už v čase absolútne neplatného právneho úkonu, ale môže sa o nich dozvedieť aj neskôr, napr.
ak konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na príslušný právny úkon neschopným.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere
dňa 14. 09. 2009, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 350,- Eur s tým, že táto suma bude
uhradená v 12 mesačných splátkach po 58,- Eur počnúc dňom 14. 10. 2009.Zpredloženéholistinnéhodôkazu-výpisusplátokapokútkčísluzmluvy602000063saktuálnymstavom
CDC-03.02.2014 mal súd za preukázané, že žalobca realizoval poslednú platbu dňa 16. 11. 2010 vo
výške 58,- Eur.

K zdôvodneniu údajného úmyselného konania žalovaného právnym zástupcom žalobcu je potrebné
uviesť, že v roku 2010 sa verejne tak v printových médiách, ako aj audiovizuálnych médiách pertraktoval
problém spotrebiteľa a to v tak širokom časovom zábere, že o tomto probléme, ako aj správaní sa
nebankových inštitúcií žalobca určite musel vedieť(ak mal televízny prijímač, alebo rádiový prijímač,

nepoškodený sluch a zrak a aspoň sporadicky sledoval domáce spravodajstvo). Práve z tohto dôvodu
mal súd za to, že ak subjektívna lehota žalobcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť
dňa 16. 11. 2010, táto márne uplynula dňa 16. 11. 2013. Žalobný návrh bol súdu doručený dňa 31. 03.
2014, teda po uplynutí objektívnej lehoty.

Pokiaľ ide o žalobcom poukazovanú potrebu vychádzať z desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty,

súd považoval toto tvrdenie za ničím právne nepodložené, pretože úmysel priamy, alebo nepriamy by
žalobca musel v konaní jednoznačne preukázať, čo sa však nestalo. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
tak ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra, mala v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
so žalobcom sídlo v Bratislave, pričom výkon svojej činnosti - realizáciu poskytovania spotrebiteľských
úverov vykonávala prostredníctvom svojich zástupcov a spolupracujúcich osôb; a to buď v miestne

prenajatých priestoroch konkrétneho regiónu, alebo na verejne prístupných miestach. Ak by aj mala
spoločnosť k dispozícii rozhodnutia súdov, na ktoré právny zástupca žalobcu poukazuje; vedomé
alebo nevedomé porušenie práva konkrétnou osobou, uzatvárajúcou v mene žalovaného zmluvu
o spotrebiteľskom úvere žalobca žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal. Mnohokrát
spolupracujúcimi pracovníkmi žalovaného boli osoby so stredným vzdelaním, čo je vo všeobecnosti

známou „notorietou“.

S poukazom na zhora uvedené skutočnosti sa súd bližšie nezaoberal skutkovo - právnym zdôvodnením
žaloby žalobcu; teda neskúmal či zmluva bola platná alebo neplatná, prípadne, či išlo o absolútnu alebo
relatívnu neplatnosť, alebo neplatným boli len niektoré články dotknutej zmluvy. Majúc za to, že žalobca

zmeškal tak uplynutie subjektívnej, ako aj objektívnej lehoty, na základe vznesenej námietky premlčania
žalovaným, žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP žalovanému - v konaní úspešnému - vznikol zo zákona nárok na náhradu trov
konania. Pretože si žalovaný vo svojom podrobnom písomnom vyjadrení neuplatnil náhradu trov, súd o

trovách rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§
204 ods. 1, prvá veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

OSP).