Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/461/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312205072
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312205072.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov JUDr. Ingrid

Doležajovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci navrhovateľa: C. M., bytom U. Q., L. XXXX/XX, proti
odporcovi: Okresný súd Nové Zámky, so sídlom Nové Zámky, Rákocziho 15, o náhradu nemajetkovej
ujmy a ušlého zisku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 2. decembra
2013 č.k. 13C/10/2012-96, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti trov väzby a trov obhajoby zastavil, návrh
navrhovateľa zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Navrhovateľ sa podaným návrhom

domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 21.600,- eur a ušlého zisku vo výške 6.480,- eur z titulu
nezákonne vykonanej väzby, ktorú vykonal od 23. 03. 2004 do 12. 10. 2004. Z výsledkov vykonaného
dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplýva, že navrhovateľ rozhodnutím Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 23. 03. 2004 bol vzatý do väzby pre trestný čin kupliarstva. Väzbu vykonal od 23. 03. 2004
do 12. 10. 2004. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24. 06. 2005 č.k. 2T/193/04-219,
právoplatným dňa 03. 04. 2005, bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby. Navrhovateľ písomne
oznámil dňa 10. 09. 2012, že svoj nárok na náhradu škody neprerokoval s Ministerstvom spravodlivosti

Slovenskej republiky. V priebehu konania vzal návrh na zaplatenie trov väzby a obhajoby späť, na
pojednávaní dňa 07. 10. 2013 zmenil návrh na začatie konania tak, že z titulu ušlého zisku žiadal uhradiť
sumu 6.480,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 21.600,- eur. Súd návrh na zmenu návrhu pripustil
uznesením zo dňa 08. 10. 2013 tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 28.080.- eura.
Po právnej stránke napadnuté rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 96 ods. 1, ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“), § 1 ods. 1,
§ 5 ods. 1 zákona číslo 58/1964 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu

alebo jeho nesprávnym úradným postupom, § 1, § 3 ods. 1, § 8 ods. 5, § 4 ods. 1 zákona číslo 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o zodpovednosti za škodu“). Poukazujúc na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o zodpovednosti
za škodu vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo
v trestnom konaní. Navrhovateľ v návrhu označil ako odporcu Okresný súd Nové Zámky, ktorý orgán
síce existuje, ale uplatnený nárok do pôsobnosti tohto štátneho orgánu nepatrí. Nesprávne označenie

odporcu má za následok nedostatok pasívnej legitimácie, pričom v danom prípade nejde o vadu návrhu
ani o nedostatok podmienok konania, čo malo za následok zamietnutie návrhu. Pasívne legitimovaným
subjektom, voči ktorému je uplatňovaný nárok na náhradu škody spôsobenú orgánmi verejnej moci pri
výkone verejnej moci, môže byť v zmysle zákona číslo 514/2003 Z.z. len štát, zastúpený Ministerstvomspravodlivosti Slovenskej republiky. Na tomto základe súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom
rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal
vo veci úspech náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli. V zastavujúcej časti,

v ktorej vzal navrhovateľ návrh späť, bol taktiež úspešný odporca, konanie bolo zastavené, podľa § 146
ods. 2 OSP je navrhovateľ povinný uhradiť trovy konania odporcovi, ktoré mu však žiadne nevznikli,
preto súd odporcovi trovy konania nepriznal.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ. Dôvodil tým, že
rozsudok bol nespravodlivo vynesený, nakoľko má nárok na odškodné od ministerstva spravodlivosti

28.080,- eur za to, že bol nezákonne väznený 216 dní. Toto má zaplatiť štátna pokladnica ministerstva
spravodlivosti. Podotkol, že Krajský súd Nitra bude reálne realizovať a správne o tom rozhodovať. V
doplnení odvolania, na výzvu súdu dodal, že odporca nemá väznice, ale väznice má štát a je chyba
štátu, že bol nezákonne väznený a má nárok na odškodné, preto je nemožné, aby občan bol nezákonne
väznený. Vznikli mu psychické ujmy, ublíženie rodine, súrodencom, o čom nemá dôkazy a nechcel súd
naťahovať. Nevie, aké sú nároky a aké úroky si môže vyrubiť. Na to je súd, aby správne rozhodol o tom

koľko mu patrí, keďže mu neuznal ani 6.400,- eur a ani 21.600,- eur a úroky na náhradu. Preto žiada
Krajský súd Nitra, aby správne rozhodol, čo mu patrí, aby nebol nútený podať sťažnosť na najvyšší súd
do Štrasburgu.
K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca navrhujúc potvrdenie napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa. S týmto rozsudkom a jeho dôvodmi v plnom rozsahu súhlasí a na tieto poukazuje.

Navrhovateľ žiadne konkrétne argumenty ani nové skutočnosti v podanom odvolaní neuviedol.
KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§10ods.1OSP),popreskúmanínapadnutéhorozsudku,konania,
ktoré mu predchádzalo a odvolania navrhovateľa podľa § 205 ods. 1, ods. 2 OSP, súd viazaný dôvodmi
a rozsahom tohto odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa
podľa § 213 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, za splnenia

podmienok uvedených v ustanovení § 156 ods. 3 OSP dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa vo
veci samej nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa §
219 ods. 1 OSP potvrdil.
V danej veci súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich
závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa

odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Zároveň odvolací
súd konštatuje, že súd prvého stupňa rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj
skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť
týchto dôvodov ďalej, podľa § 219 ods. 2 OSP iba poukazuje.
V prejednávanej veci je predmetnom konania návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha proti odporcovi

zaplatenia sumy 28.080,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy a ušlého zisku spôsobeného
nezákonnou väzbou. Ako povinnú osobu zodpovednú za nemajetkovú ujmu a ušlý zisk, t.j. ako odporcu,
označil navrhovateľ Okresný súd Nové Zámky. Je nesporné, že v trestnej veci, v ktorej bol navrhovateľ
vzatý do väzby a následne bol spod obžaloby oslobodený, rozhodoval Okresný súd Nové Zámky. Súd
prvého stupňa predmetný návrh navrhovateľa zamietol s odôvodnením nedostatku vecnej pasívnej

legitimácie Okresného súdu Nové Zámky. Odvolací súd sa s týmto názorom a záverom súdu prvého
stupňa v plnom rozsahu stotožnil, taktiež sa stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
ktoré ďalej iba poukazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd iba poznamenáva,
že pre posúdenie veci samej v danom prípade bolo potrebné venovať pozornosť, ako otázke základnej

a zásadnej, otázke, či navrhovateľ a odporca sú v danom konaní vecne legitimovaní, t.j. posúdiť, či
návrh podal ten, kto ho podľa hmotného práva mal a mohol podať a či ho podal proti tomu subjektu
(odporcovi), ktorý je spolu s ním účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje uplatnený
návrh. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie
k úspechu alebo k neúspechu v konaní. Vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom

vzťahu. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia má aktívnu
vecnú legitimáciu a účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu
vecnú legitimáciu. Súd môže návrhu vyhovieť len vtedy, ak navrhovateľ žaluje tú osobu, ktorá je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a ak túto skutočnosť nepreukáže, súd návrh zamietne so záverom
o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Subjektom zodpovednosti podľa druhej časti zákona číslo

514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu je štát, ktorý svoju moc vykonáva prostredníctvom určených
štátnych orgánov, resp. subjektov, na ktoré bola prenesená časť verejnej moci. Štát ako subjekt
práva do súkromných právnych vzťahov nevstupuje priamo, ale zaň konajú poverené orgány, resp.
subjekty. Zákon z toho dôvodu určuje orgány, ktoré sú oprávnené za štát v zodpovednostných vzťahochvystupovať. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ tohto zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní. V preskúmavanej

veci je subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe navrhovateľa, ktorý bol
následne spod obžaloby oslobodený (§ 8 ods. 5 písm. b/ zákona o zodpovednosti štátu za škodu),
štát - Slovenská republika, v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a to z
dôvodu, že škoda vznikla v trestnom konaní. Navrhovateľ ako nositeľa povinnosti na náhradu škody za
nezákonne realizovanú väzbu označil odporcu - Okresný súd Nové Zámky. Už samotná táto skutočnosť

bola dôvodom na zamietnutie návrhu navrhovateľa, keďže subjekt - Okresný súd Nové Zámky nie
je subjektom zodpovedným podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Týmto subjektom je Slovenská republika, v mene
ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. O takomto nedostatku návrhu vedúcom
v konečnom dôsledku k jeho zamietnutiu, resp. o spôsobe odstránenia tohto nedostatku, neposkytuje
súd poučenie v zmysle ustanovenia § 5 OSP a to predovšetkým z dôvodu, že poučovacia povinnosť

súdu je obmedzená na poučenie účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach. Zo žiadnych
ustanovení OSP nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť navrhovateľa o tom, že on sám, prípadne
odporca označený v návrhu nie je v spore vecne legitimovaný, pretože takéto poučenie by nebolo
poučením o jeho procesných právach a povinnostiach, ale poučení o hmotnom práve, ktoré súd nie je
oprávnený poskytnúť.

Sozreteľomnavyššieuvedenéskutočnosti,odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvéhostupňasvojzáver,že
navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť ním uplatňovaného nároku, založil na správnom právnom posúdení
veci, keď za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím zodpovedá štát a navrhovateľom označený
odporca, ako súd, ktorý rozhodol v trestnej veci navrhovateľa, nie je pasívne vecne legitimovaným
subjektom v konaní o náhradu škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím o väzbe. Súd prvého

stupňa nemal preto inú možnosť, ako návrh navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy a ušlého zisku
zamietnuť. Odvolací súd iba záverom poznamenáva, že navrhovateľ nesplnil ani prvú podmienku pre
uplatnenie svojho nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím na súde, keď podľa
§ 15 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, neprerokoval predbežne svoj nárok na náhradu škody s príslušným orgánom, t.j. Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky.
Navrhovateľ ani v podanom odvolaní, ani na výzvu súdu, neodstránil nesprávne označenie subjektu,
voči ktorému si v zmysle citovaného zákona mohol svoj nárok uplatniť. Neuviedol ani žiadne iné nové
skutočnosti a okolnosti, ktoré by mohli mať za následok zmenu napadnutého rozhodnutia. Z uvedených
dôvodov preto odvolací súd, stotožňujúc sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa, jeho odôvodnením,

napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 v senáte.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.