Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/127/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200854
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200854.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu
JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Ing. O. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. O. XXX/XX, XXX XX Z., zastúpený splnomocneným zástupcom: Mgr. Miroslav Hanec,
advokát, V. XXX, XXX XX Z., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky,
Andreja Kmeťa 17, 010 01 Žilina, za účasti pribratého účastníka konania: Stredoslovenská energetika -

Distribúcia a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36442151, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OU-ZA-OVBP2/V/2014/00600/Kod zo dňa 30.04.2014,
takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA-OVBP2/V/2014/00600/Kod zo dňa 30.04.2014
podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. z r u š u j ea v e c v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 682,73
Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 612,73
Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. OU-ZA-OVBP2/V/2014/00600/Kod zo dňa
30.04.2014, ktorým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Žilina č.

18072/2013-49457/2013-OS-HLzodňa21.11.2013.Žalobcavžalobeuviedol,žeMestoŽilinaúzemným
rozhodnutím pod č. 18072/2013-49457/2013-OS-HL zo dňa 21.11.2013 vydalo rozhodnutie
o umiestnení stavby Žilina - Trnové - Rozšírenie NNK pre spoločnosti v rámci PD v kat. úz. O.. Proti
rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Odvolací orgán sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového orgánu, pričom sa relevantne nevysporiadal
s konkrétnymi nedostatkami prvostupňového rozhodnutia, ktoré v odvolaní namietal. Napadnutým
rozhodnutím bolo porušené žalobcove vlastnícke právo ako aj právo účastníka územného konania.

V územnom rozhodnutí stavebný úrad všetky žalobcove námietky zo dňa 14.10.2013 zamietol bez
toho, aby sa s nimi riadne vysporiadal. K bodom 1 a 2 námietok uviedol len citáciu zákona, čo nie je
postačujúce, k bodom 3 a 4 konštatoval, že nevyužil možnosť nahliadnuť do podkladov rozhodnutia a
pravdepodobne sa domnieval, že k návrhu nie sú riadne priložené podklady. K vybaveniu námietok v
bodoch 4 a 6 použil len časť komentára k Stavebnému zákonu, ktorá nie je relevantnou a presvedčivou
odpoveďou na vznesené námietky. Odpoveď na námietku v bode 7 je len alibistickým vyvodením

odkazov na zákon bez vysvetlenia ich súvislosti s predmetnou stavbou. Rovnako neprofesionálne
postupoval aj odvolací orgán v odvolacom konaní a pri vydávaní rozhodnutia o odvolaní. Takýto postupsprávnehoorgánujevrozpore s§47ods.3Správnehoporiadku,apretoprvostupňovéaajrozhodnutie
o odvolaní je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.
V časti II. žaloby žalobca poukazuje na § 3 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 453/2000 Z.z. podľa ktorej

sa k návrhu na vydanie územného rozhodnutia prikladá aj situačný výkres súčasného stavu územia
na podklade katastrálnej mapy so zakreslením predmetu územného rozhodnutia a jeho polohy s
vyznačením väzieb (účinkov) na okolie. V rámci účinkov na okolie malo byť zakreslené ochranné
pásmo nového navrhovaného vedenia. Ochranné pásmo jestvujúceho ani navrhovaného - plánovaného
vedenia zakreslené nie sú, a tak nie je zistiteľné, či toto ochranné pásmo nezasahuje do ďalších

pozemkov, najmä do pozemkov žalobcu č. KNC 611/21 zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. O. a parc.
č. KNC 611/3, na ktorý list vlastníctva nie je založený, no súčasťou tohto pozemku je pkn. p. č. 781
vedená v pkn. vložke č. X a v rámci ROEPU je to KNE 78/1. Bez vyznačenia ochranného pásma nie je
dostatočne vymedzený okruh účastníkov konania.
V časti III. žaloby žalobca namieta, že v územnom rozhodnutí nie sú uvedené parcelné čísla, na ktorých
stavba stojí, čo je v rozpore s § 4 ods. 1 písm. c) vyhlášky. Podľa názoru žalobcu predmetná stavba nie je

líniovou stavbou. Predstavuje pripojenie k existujúcej líniovej stavbe a ako také nie je líniovou stavbou.
V prípade, že by išlo o líniovú stavbu, chýba v územnom rozhodnutí opis územia, čo je v rozpore s §
4 ods. 1 písm. c) vyhlášky.
V časti IV. žaloby žalobca namieta, že v územnom rozhodnutí aj v rozhodnutí o odvolaní sa
používa skratka NNK, pričom nie je uvedené, čo znamená. Taktiež v územnom rozhodnutí okrem

vyššie uvedeného nedostatku neuvedenia parcelných čísel nie je uvedené ani iné právo, ktoré má
mať navrhovateľ k pozemkom, na ktorých je stavba. Z dokladov v správnom spise je
zrejmé, že navrhovateľ nemá k pozemkom iné právo. Územné rozhodnutie je tak nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť.
Podľa V. žaloby návrh na vydanie územného rozhodnutia neobsahuje zoznam všetkých známych

účastníkov konania, druhy a parcelné čísla pozemkov dotknutých stavbou s uvedením vlastníckych a
iných práv, parcelné čísla susedných pozemkov a susedných stavieb. Neuvedením parcelných čísel
susedných pozemkov a stavieb bol zúžený okruh účastníkov konania pozemkov, ktorých vlastnícke
alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj susedným pozemkom a stavbám môžu byť
rozhodnutím priamo dotknuté. Uvedený nedostatok je v rozpore s § 3 ods. 1 písm. c) a d) vyhlášky.

Podľa VI. žaloby podľa § 3 ods. 1 písm. e) vyhlášky sa k návrhu na vydanie územného rozhodnutia
prikladá súhlas vlastníka pozemku, ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo.
Navrhovateľ vlastnícke právo k dotknutým pozemkom nemá a nemá ani iné právo, ktoré je vymedzené
v § 139 ods. 1 Stavebného zákona a nemá ani súhlasy vlastníkov pozemkov. V spise sa nachádzajú
zmluvy o budúcich zmluvách o zriadení vecného bremena - 11x, tieto nie sú zmluvami, pretože nie

sú podpísané zo strany budúceho oprávneného. Sú to len neurčité návrhy zmlúv, ktoré nemajú ani
základné náležitosti platného právneho úkonu. Zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo územné
rozhodnutie, aj rozhodnutie o odvolaní, je v rozpore s obsahom spisov.
Podľa VII. žaloby k návrhu na vydanie územného rozhodnutia neboli predložené náležité vyjadrenia
dotknutých orgánov štátnej správy, lebo vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia Žilina, odbor

štátnej správy starostlivosti o životné prostredie obvodu, č. 1900/2013/3293/Cur z 01.07.2013 je k
stavebnému konaniu, nie pre územné konanie, vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia Žilina,
odbor štátnej správy starostlivosti o životné prostredie obvodu, č. 1900/2013/3120/Bre z 02.07.2013 je
pre účely stavebného konania, nie pre územné konanie, stanovisko Okresného riaditeľstva Hasičského
a záchranného zboru v Žiline č. ORHZ-ZA-1827/2013 z 17.07.2013 je pre účely stavebného konania,

nie pre územné konanie. Chýbajú záväzné vyjadrenia resp. súhlasy, stanoviská napr. týchto orgánov
a právnických osôb v nadväznosti na § 126 ods. 1 SZ a § 140a ods. 1 a ods. 3 SZ, lebo môžu
mať v záujmovom území navrhovanej stavby svoje práva, čo musí byť pred začatím územného konania
zistené: k použitiu poľnohospodárskej pôdy pre účely výstavby v zmysle zákona č. 220/2004 Z.z. o
ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, ktorý vydáva Okresný úrad Žilina, odbor pozemkový a

lesný ako dotknutý orgán štátnej správy; Krajského pamiatkového úradu Žilina - V územnom konaní je
dotknutým orgánom štátnej správy Krajský pamiatkový úrad (KPÚ). Podkladom pre vydanie územného
rozhodnutia je jeho záväzné stanovisko v súlade so zákonom č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového
fondu (§ 41 ods. 4 a nasl.). KPÚ v spolupráci s príslušným stavebným úradom zabezpečuje podmienky
ochrany prípadných archeologických nálezísk v územnom konaní a následne

aj v stavebnom konaní; Stredoslovenskej energetiky - Distribúcia, a.s. - chýba vyjadrenik existencii
jestvujúcich vedení (podzemných alebo nadzemných) a k ich ochranným
pásmam. Navrhovateľ predložil iba vyjadrenie k projektovej dokumentácii preúzemné konanie a stavebné povolenie pod zn.: ZA-6711 zo dňa 21.06.2013 Okresného úradu Žilina,
Odbor starostlivosti o životné prostredie (bývalý Okresný úrad životného prostredia) - štátna správa na
úseku odpadového hospodárstva a na úseku ochrany prírody a krajiny - chýbajú záväzné vyjadrenia

týchto dotknutých orgánov štátnej správy k územnému konaniu,
navrhovateľ predložil 2x vyjadrenia iba pre účely stavebného konania pod zn.:
1900/2013/3293/Cur zo dňa 01.07.2013 a pod č.: 1900/2013/3120/Bre zo dňa
02.07.2013; Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Žiline -
Navrhovateľ predložil stanovisko na účely stavebného konania pod č.: ORHZ-

ZA1 -1827/2013 zo dňa 17.07.2013, a nie pre územné konanie; chýbajú vyjadrenia z dôvodu ochranných
pásiem a možného zásahu do štátnej cesty od Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), odboru dopravy
(prípadne aj od Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja Žilina (SC ŽSK) a tiež od Okresného úradu
Žilina, odboru cestnej dopravy a pozemných
komunikácií, nakoľko navrhovaná stavba sa nachádza v tesnej blízkosti
štátnej cesty III. triedy 111/018090, ktorá patrí pod ŽSK (ŽSK zastupuje SC ŽSK

Žilina, ktorá je správcom príslušnej štátnej cesty), a okresný úrad, odbor
cestnej dopravy a pozemných komunikácií, je príslušným orgánom štátnej
správy pre pozemné komunikácie (t.j. pre cesty I., II. a III. triedy) v súlade so zákonom
č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách; Okresného úradu Žilina, odbor krízového riadenia - k
navrhovanej stavbe. Mestského úradu Žilina, odbor právny a majetkový -či navrhovaná stavba nebude

zasahovať do nehnuteľností, ktorých vlastníkom je Mesto Žilina alebo do susedných nehnuteľností,
ktorých vlastníkom je Mesto Žilina alebo k nim
má iné právo; Mestského úradu Žilina, odbor životného prostredia - či je navrhovaná stavba
v súlade so zákonmi o ochrane životného prostredia, o ochrane prírody a
krajiny, o vodách, o odpadoch. Mestského úradu Žilina, odbor stavebný - oddelenie architekta mesta -

či je navrhovaná stavba v súlade s platným územným plánom obce (v tomto
prípade mesta Žilina);Žilinského samosprávneho kraja - odbor regionálneho rozvoja a cestovného ruchu
- či v plánovanej lokalite nie je už z minulosti zadefinovaná nejaká iná výstavba; či tam nemajú postavené
svoje inžinierske siete alebo inžinierske siete, ktoré spravujú - Energotel, a. s.; Žilinská teplárenská, a. s.,
Žilina, KR PZ Žilina, Ministerstvo obrany SR, Siemens, s. r. o., verejné osvetlenie Žilina; či navrhovaná

stavba neprechádza cez miestne komunikácie, ktoré spravujú pre obec (v tomto prípade sa jedná o
mesto Žilina) - Žilinské komunikácie, akciová spoločnosť alebo ich užívajú - Dopravný podnik mesta
Žilina, s. r. o., Mestský úrad Žilina - odbor dopravy; či navrhovaná stavba nezasahuje do potoka alebo
rieky alebo do ich ochranného pásma - vyjadrenie možných správcov: Slovenský vodohospodársky
podnik, š. p. Banská Štiavnica alebo Lesy Slovenskej republiky, š. p.. tieto skutočnosti sú v rozpore s §

3 ods. 3 písm. c) vyhlášky a konanie tak trpí vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.
Podľa VIII. žaloby predložená projektová dokumentácia stavby je zmätočná, obsahuje rôzne nezmysly a
chyby, nekorešponduje v nej textová časť s výkresovou časťou. Nezrovnalosti v textovej časti projektovej
dokumentácie mal stavebný úrad zistiť a riešiť na začiatku územného konania, prípadne ich riešiť na

základe žalobcových námietok v jeho priebehu. Ide o vadu v konaní, ktorá mala vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.
Podľa IX. žaloby k návrhu nie sú priložené také podklady, z ktorých z ich textovej časti, a tiež grafickej
časti musia byť dostatočne zrejmé údaje uvedené v § 3 ods. 4 vyhlášky, napr. nie je zrejmé, ktoré
pozemky alebo ich časti majú byť určené ako stavebné, v dokumentácii nie sú vyznačené odstupy

navrhovanej stavby od hraníc susedných pozemkov a stavieb v mierke 1:500, nie je vyznačené
jej ochranné pásmo vo vzťahu k susedným pozemkom a stavbám. Zistenie skutkového stavu je
nedostačujúce pre posúdenie veci.
Podľa X. žaloby z predloženého projektu stavby nie sú dostatočne zrejmé najmä: údaje o súlade s
územnoplánovacou dokumentáciou, urbanistické začlenenie stavby do územia, ktorého pozemky alebo

ich časti majú byť určené ako stavebné, navrhované umiestnenie stavby na pozemkoch s vyznačením
jej presných odstupov od hraníc pozemkov a od susedných stavieb v prehľadnej mierke s vyznačením
ochranného pásma stavby, údaje o návrhu ochrany stavby pred škodlivými vplyvmi a účinkami, vrátane
údajov o vhodnosti geologických, inžinierskogeologických a hydrogeologických pomerov v území,
rozsah a usporiadanie staveniska a odtokové pomery záujmového územia a susedných pozemkov,

pretože sa zasiahne výkopovými prácami do jestvujúceho odvodnenia. Odstránenie týchto nedostatkov
bol stavebný úrad povinný riešiť a až po ich odstránení vydať územné rozhodnutie. Stavebný úrad konal
v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, ktorá je uvedená v § 3 ods. 5 Správneho poriadku.Podľa XI. žaloby stavebný úrad nenariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním v súlade
s § 36 ods. 1 Stavebného zákona napriek tomu, že mu nie je známe stavbou dotknuté územie a
nepozná ani ďalšie podstatné súvislosti stavby, ktoré sú bližšie uvedené v odvolaní zo dňa 23.12.2013.

Argumentácia odvolacieho orgánu vo vzťahu k ústnemu konaniu spojenému s miestnym zisťovaním
je nenáležitá. Nejde o otázku, či žalobca ako účastník konania má nárok na uskutočnenie ústneho
konania spojeného s miestnym zisťovaním, ale o povinnosť stavebného úradu rozhodovať na základe
riadne zisteného skutkového stavu. Je priama súvislosť napadnutého územného konania s konaním
Stavebného úradu Mesta Žilina o dodatočnom povolení stavby č. 20457/2012. Povinnosť stavebného

úradu svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou zahŕňa tiež povinnosť venovať sa aj veciam,
ktoré bezprostredne súvisia s meritom veci a aj konkrétnym navrhovateľom stavby - Stredoslovenská
energetika - Distribúcia, a. s., hoci koná prostredníctvom zástupcu.
V časti XII. Žaloby žalobca namieta, že Stavebný úrad nemá doklad, na základe ktorého je
Stredoslovenská energetika, a. s. oprávnená konať v mene Stredoslovenskej energetiky, Distribúcia, a.
s.. V spise je len plnomocenstvo zo dňa 24.01.2013, na základe ktorého spoločnosť BRASS, s. r. o.

koná v mene Stredoslovenská energetika, a. s..
V časti XIII. žaloby žalobca poukazuje na to, že z uvedených okolností vyplýva, že napadnuté
rozhodnutie a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie trpí vadami s poukazom na § 250j ods.
2 písm. b), c), d) a e) O.s.p.. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania, pričom žiadal obidve
rozhodnutia správnych orgánov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie, ktoré súdu bolo doručené dňa 15.08.2014. Uviedol,
že z podkladov spisu jednoznačne vyplýva, že predmetom územného konania bolo umiestnenie
líniovej stavby, ktorá má spočívať v rozšírení existujúcej distribučnej sústavy novou trasou NN vedenia
zemným káblom AYKY-J 3x240+120 mm v dĺžke 475 m, a to od jestvujúceho betónového stožiara cez

rozpojovaciu skriňu VRIS 1 umiestnené pri miestnej komunikácii, ďalej po pozemkoch vo vlastníctve
fyzických osôb - popri existujúcom ihrisku až do areálu bývalého poľnohospodárskeho družstva v kat. úz.
O.. Trasa má byť vedená z časti v intraviláne tohto katastrálneho územia a z časti v jeho extraviláne, a
to podľa situačného výkresu, ktorý tvorí jej neoddeliteľnú súčasť preskúmavaného rozhodnutia. Účelom
rozšírenia NN siete je zabezpečiť zdroj elektrickej energie pre prevádzky nachádzajúce sa v areáli

bývalého poľnohospodárskeho družstva z dôvodu nefunkčnosti existujúcej trafostanice, na ktorú boli
pôvodne napojené. Tvrdenie žalobcu, že v prípade navrhovaného vedenie nejde o líniovú stavbu ale
o samostatný stavebný objekt, v celom rozsahu odporuje definícii pojmu distribučná sústava - DS, pod
ktorou sa rozumie súbor vzájomne prepojených elektrických vedení elektro-energetických zariadení
potrebný na distribúciu elektriny na časti vymedzeného územia, napojenú na prenosovú sústavu,

pod ktorou sa rozumie opäť súbor vzájomne prepojených elektrických vedení a elektroenergetických
zariadení potrebných na prenos elektriny. K časti označenia NNK žalovaný uviedol, že ide o bežne
zaužívané technické skratky a symboly, ktoré sa používajú pre označenie energetických zariadení
potrebných na distribúciu elektriny, pričom označenie je vždy závislé od ich napätia. Skratkou NN
je bežne označované vedenie nízkeho napätia, ktorého horná hranica menovitej hodnoty je 1 kV.

Písmeno „K“ v skratke vyjadruje, že ide o káblové vedenie. K bodu 2 žaloby, správny orgán pri
doručovaní písomností účastníkom konania postupoval v súlade s § 36 ods. 4 Stavebného zákona,
a to formou verejnej vyhlášky. K absencii údajov o zozname všetkých účastníkov konania a zozname
všetkých parcelných čísel pozemkov pod navrhovanou stavbou ako aj susediacich pozemkov vrátane
údajov o ich vlastníctve žalovaný poukázal na § 3 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z.. K bodu 3 žaloby

uviedol, že sa zaoberal touto námietkou vo svojom rozhodnutí na strane 6 odôvodnenia rozhodnutia.
Odvolací orgán aj po oboznámení sa s platnou územnoplánovacou dokumentáciou - Územným plánom
Mesta Žilina schváleným uznesením Mestského zastupiteľstva č. 15/2012 zo dňa 20.02.2012, ktorým v
návrhu záväzných častí v Zásadách a regulatívoch umiestnenia verejného dopravného a technického
vybavenia územia v čl. 2.18.4.3 Energetika v oblasti energetickej infraštruktúry v náväznosti na ÚPN

VÚC ŽK priamo v bode 3 vyžaduje zabezpečiť spoľahlivú a bezpečnú dodávku a prenos elektrickej
energie dobudovaním elektrizačnej rozvodnej sústavy kraja v nadväznosti na sústavu SR a sústavu
medzištátnu, v bode 7 vyžaduje nové nároky na transformačné výkony riešiť novými zahusťovacími
trafostanicami alebo rekonštrukciou stávajúcich a to formou výmeny transformátorov a v ďalších bodoch
kladie požiadavky na technické riešenie nových vedení VN a NN - v zastavanom území káblami v zemi,

dospel k záveru, že navrhovaná stavba v celom rozsahu rešpektuje hľadiská a zásady v nej prijaté a
schválené - viď príloha č. 3. Žalovaný, vychádzajúc zo záväzných častí UPD Žilina, mal v odvolacom
konaní za preukázané, že navrhovaný stavebný zámer zámerom a cieľmi prijatých v jej zásadách a
regulatívoch priestorového usporiadania a funkčného využitia územia vo vymedzených častiach kat.úz. O. označených v grafickej a textovej časti znakom 8.31.BI/10, 8.31.OV/04 a 8.31.VS/01, cez ktoré
má trasa líniovej stavby viesť, neodporuje. Vo všetkých vymedzených častiach územia podľa týchto
regulatívov je cieľ dobudovať technickú a dopravnú infraštruktúru. Žalovaný dáva do pozornosti súdu

poslednú vetu § 37 ods. 3 Stavebného zákona, v zmysle ktorej stavebný úrad neprihliadne na námietky
a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Nepochybne bolo
preukázané, že návrh na umiestnenie stavby je v celom rozsahu v súlade s cieľmi a zámermi ÚPD Žilina,
má žalovaný za to, že na žalobné dôvody, ktoré by boli s touto v rozpore, nemusí prihliadnuť potom ani
súd. Pozemok parc. č. 611/21 vo vlastníctve žalobcu susediaci s pozemkom pod navrhovanou stavbou

je podľa údajov katastra nehnuteľností vedený ako pozemok, na ktorom spočíva ihrisko, to znamená už
zaťažený inou stavbou. K bodu 4 žaloby uviedol vo vzťahu v nesprávnom vymedzení okruhu dotknutých
orgánov zo strany prvostupňového správneho orgánu považuje žalovaný za nedôvodné ich rozšírenie v
žalobnom návrhu za neprípustné, odporujúce § 37 ods. 3 a § 126 ods. 1 Stavebného zákona v spojení s
§ 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku. Účastník konania môže uplatňovať len také námietky a pripomienky,
ktorými chce docieliť ochranu svojich vlastníckych práv, právom chránených záujmov alebo povinností.

Žalobca v žalobe neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by nasvedčovali, že vydaním rozhodnutí
by boli porušené jeho procesné práva v správnom konaní, alebo by mohol byť na svojich vlastníckych
a užívacích právach akýmkoľvek spôsobom ukrátený, preto žiadal ako nedôvodnú žalobu podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu zamietnuť.

Pribratý účastník konania k žalobe sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline vo veci nariadil pojednávanie.

Právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe.

Žalovaný správny orgán zotrval na písomnom vyjadrení k žalobe.

Poverená zamestnankyňa pribratého účastníka konania uviedla, že namietaná čierna stavba nesúvisí
s týmto konaním, rieši úplne iné zapojenie. Iné práva k pozemkom má pribratý účastník konania

preukázané a čo sa týka ochranného pásma, ukladá sa kábel tak, aby nezasahovalo ochranné pásmo
do pozemkov, ktoré neboli predmetom stavebného konania.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového správneho
rozhodnutia vrátane postupov oboch správnych orgánov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu

mal za to, že rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť pri aplikácii ust. § 250j ods. 2 pís. d) a e)
O.s.p. a to pre nedostatok dôvodov, resp. nezrozumiteľnosť rozhodnutia a pre inú vadu zistenú v konaní,
ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 39 zák. č. 50/1976 Zb. - Stavebného zákona v platnom znení (ďalej len Stavebný zákon) v
územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými
sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania,
vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o

životné prostredie prípadne architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach
účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad
môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa
nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

Podľa § 39a ods. 1 a 2 Stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa
požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa
vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. V podmienkach na umiestnenie stavby sa určiapožiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na
zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým
životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc

pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na
pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku
vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny
alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

Podľa § 42 ods. 1, 2 Stavebného zákona územné rozhodnutie územné rozhodnutie sa účastníkom
oznamuje doručením písomného vyhotovenia. Verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o
umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť
rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o využití územia a
o ochrannom pásme, ak sa dotýka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného

konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou v
prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi.

Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 Stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné
plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie

územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce
podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného
rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom
zisťovaní.Stavebnýúrad vúzemnomkonaníposúdinávrhpredovšetkýmzhľadiskastarostlivosti
o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh

a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či
vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám
na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú
hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné
podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Stavebný úrad
v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie
účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore
so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

Podľa § 38 Stavebného zákona ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez
súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať
len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť.

Podľa § 139 ods. 3 písm. d) Stavebného zákona líniovými stavbami sú na účely tohto zákona najmä

podzemné a nadzemné vedenia rozvodu elektriny.

Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného
zákona, návrh na vydanie územného rozhodnutia obsahuje a) meno, priezvisko a adresu navrhovateľa,
b) predmet územného rozhodnutia so stručnou charakteristikou územia a spôsobu jeho doterajšieho

využitia, c) zoznam všetkých známych účastníkov územného konania, d) druhy a parcelné čísla
pozemkov podľa katastra nehnuteľností s uvedením vlastníckych a iných práv, ktorých sa územné
rozhodnutie týka, parcelné čísla susedných pozemkov a susedných stavieb, e) ak ide o návrh na
vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a o využití územia, súhlas vlastníka pozemku, ak nemá
navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo a pre navrhované opatrenie sa pozemok nedá

vyvlastniť, f) údaje o splnení podmienok určených dotknutými orgánmi štátnej správy, ak boli obstarané
pred podaním návrhu.

Podľa § 3 ods. 2 predmetnej vyhlášky ak ide o návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení
líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby s veľkým počtom účastníkov

konania, územného rozhodnutia o využití územia, o chránenej časti krajiny, o stavebnej uzávere, ak
sa týkajú rozsiahleho územia, údaje podľa odseku 1 písm. c) a d) sa v návrhu neuvádzajú, ale uvedie
sa opis prebiehajúcich hraníc územia.Podľa § 4 ods. 1 predmetnej vyhlášky územné rozhodnutie obsahuje okrem všeobecných náležitostí a)
meno, priezvisko a adresu navrhovateľa a ostatných účastníkov konania, b) druh, účel a stručný opis
predmetu územného rozhodnutia, c) druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na

ktorých sa predmet územného rozhodnutia umiestňuje; ak ide o prípady uvedené v § 36 ods. 4 zákona,
postačí opis územia, d) podmienky podľa druhu územného rozhodnutia ustanovené v §
39 až 39d zákona, e) ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom
chránených záujmov účastníkov konania, f) rozhodnutie o námietkach účastníkov konania, g) dobu
platnosti rozhodnutia.

Podľa § 4 ods. 2 predmetnej vyhlášky k územnému rozhodnutiu pripojí stavebný úrad overený situačný
výkres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia na podklade katastrálnej mapy alebo mapový
podklad vypracovaný podľa § 3 ods. 3 písm. a).

Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike držiteľ povolenia alebo ním poverená

osoba môže v nevyhnutnom rozsahu vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch
mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické
zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia
prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených na ich ochranu, zabránenie ich
porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia

a majetku osôb; pri povoľovaní takej stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach, za akých možno
stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie stavby
vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia.

Prvostupňovým rozhodnutím Mesto Žilina č. 18072/2013-49457/2013-OS-HL zo dňa 21.11.2013 vydalo

rozhodnutie o umiestnení stavby podľa § 39 a § 39a ods. 1 Stavebného zákona vo vzťahu k
navrhovateľovi stavby - Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s. Žilina, názov stavby Žilina -
Trnové - Rozšírenie NNK pre spoločnosti v rámci PD s popisom stavby - projekt rieši navrhované
NN vedenie, ktoré je napojené z jestvujúcej vzdušnej NN siete vedenej na stožiaroch z predpätého
betónu cez rozpojovaciu skriňu VRISl. Z nej vedenie prejde do zeme káblom AYKY-J vedeným popod

miestnu komunikáciu. Stavbu tvorí jeden stavebný objekt, účel stavby inžinierska trvalá stavba na
stavebnompozemku-líniovástavbakat.úz.O.,kuktorémumánavrhovateľinéprávo.Vovýrokovejčasti
rozhodnutia boli podľa § 39a ods. 2 písm. a) určené zároveň podmienky s uvedenou špecifikáciou. V
bode 4 výrokovej časti rozhodnutia bolo uvedené úplné znenie námietok žalobcu s tým, že námietky boli
v celom rozsahu zamietnuté. V odôvodnení rozhodnutia stavebný úrad poukázal na to, že navrhovateľ

predložil žiadosť stavebnému úradu na vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie predmetnej
stavbydňa07.08.2013,pričomstavebnýúradoznámilzačatiekonaniapodľa§36ods.1dňa18.09.2013.
V stanovenej lehote boli vznesené námietky žalobcu. V prvostupňovom rozhodnutí stavebný úrad citoval
ust. § 36 ods. 1 Stavebného zákona, odsek 2, 3, 4 a 5. Ďalej stavebný úrad uviedol, že stavebný úrad
oznámil začatie územného konania a účastníkom konania oznámil, že môžu nahliadnuť do podkladov

rozhodnutia. Žalobca si uplatnil námietky voči umiestneniu predmetnej stavby, pričom nevyužil možnosť
nahliadnutia do podkladov rozhodnutia, ale pritom sa pravdepodobne domnieva, že k návrhu nie sú
priložené riadne podklady. Uvedené bolo k námietke č. 4.a), 3 a 4. K námietke v bode č. 4, 5 a 6
uviedol, že pri vymedzení dotknutých orgánov stavebný úrad musí postupovať individuálne a posúdiť
ich kompetencie podľa hmotnoprávnych predpisov a ostatných zákonov v nadväznosti na ust. § 126

Stavebného zákona. V územnom konaní sa uplatňuje koncentračná zásada, a to pokiaľ ide o účastníkov,
ako aj pokiaľ ide o dotknuté orgány. V oznámení o začatí konania musí stavebný úrad na ne upozorniť
a určiť termín, po uplynutí ktorého sa na vznesené námietky a pripomienky už neprihliada. Novelou
Stavebného zákona sa koncentračná zásada vo vzťahu k dotknutým orgánom prehĺbila, s účinnosťou od
1.10.1995 o návrhu na vydanie územného rozhodnutia možno rozhodnúť aj bez stanoviska dotknutého

orgánu, ak ho neoznámi v určenej prípadne predĺženej lehote. Vo vzťahu k námietkam v bode 4 a 7
uviedol, že územné konanie sa môže začať buď na návrh účastníka alebo na podnet správneho orgánu.
Konanie je začaté dňom, keď podanie, t. j. návrh účastníka bolo doručené na správny orgán, ktorý je
príslušný vo veci rozhodnúť. Návrh musí byť písomný a musí obsahovať náležitosti a doklady upresnené
vovyhláškeč.453/2000Z.z..Osobitneupravenýrozsahnávrhutýkajúcisaumiestnenialíniovýchstavieb

a stavieb uvedených v § 36 ods. 4 Stavebného zákona, navrhovateľ v návrhu neuvádza zoznam a
adresy všetkých známych účastníkov konania, druhy a parcelné čísla pozemkov dotknutých návrhom.
Dokumentácia, ktorú navrhovateľ prikladá k návrhu, musí byť vypracovaná osobou, ktorá je oprávnená
vykonávať projektovú činnosť, pokiaľ nepodlieha režimu § 45 ods. 6, t. j. že nejde o vybranú činnosť vovýstavbe. Stavebný úrad posúdil návrh na umiestnenie stavby podľa § 37 Stavebného zákona a zistil,
že umiestnenie zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, resp. že týmto neodporuje, ani
životné prostredie neohrozuje. Návrh vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a

všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu.
K návrhu boli priložené vyjadrenia zainteresovaných orgánov a organizácií uvedené a zahrnuté do
podmienok vo výroku rozhodnutia.

Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, pričom toto konanie žalobca

považoval od samého počiatku v rozpore so zákonom, pretože najprv bola podaná neúplná žiadosť o
vydaniestavebnéhopovolenia,poukazujenato,ženezákonnestavebnýúradprerušilstavebnékonanie,
pričom mal konanie zastaviť. Navrhovateľ SSE Žilina postavil v rozpore so zákonom v areáli bývalého
poľnohospodárskeho družstva na stavbe Transformačná stanica - pripájanie nových odberných miest na
elektrickú prípojku káblom AYKY 3 x 120 + 70 mm2 a istiacu prípojkovú skriňu SR-4/80 a nezákonne na
ňupripojilviacerýchodberateľov vspoločnostivrámciPD,pričomsajednáotýchistýchodberateľovako

v tomto prípade. Stavebný úrad dlhodobo nekoná a je nečinný vo veci konania č. 20457/2012. Žiadny z
odberateľov, ktorý je stavebníkom nezákonne pripojený do distribučnej siete, nemá v rámci PD povolenú
žiadnu činnosť na podnikanie. Mestu Žilina a stavebnému úradu je veľmi dobre známa skutočnosť, že
v areáli PD určite nie je zrušená jestvujúca trafostanica a nie je preto potrebné žiadne rozšírenie NNK
siete. Stavebný úrad konal v rozpore s platnými právnymi predpismi, v rozpore s § 39a ods. 1 a ods.

2, ust. § 126 a § 140 Stavebného zákona, ako aj vyhlášky č. 453/2000 Z.z., § 32 ods. 1, § 46, § 47
ods. 2 a 3 Správneho poriadku.

Žalovaný správny orgán rozhodnutím pod č. OU-ZA-OVBP2/V/2014/00600/Kod zo dňa 30.04.2014
podľa § 59 ods. 2 Zákona o správnom konaní odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie

potvrdil. Uviedol, že z podkladov spisu bolo zistené, že predmetom územného konania bolo rozhodnúť
o návrhu spoločnosti SSE Žilina na umiestnenie líniovej stavby, ktorý má spočívať v rozšírení NN
existujúceho vedenia vedením jeho trasy - kábel AYKY - J 3x240+120mm, dĺžka kábla 495 m, v zemi v
dĺžke 475 m, a to od jestvujúceho betónového stožiara cez rozpojovaciu skriňu VRIS1 umiestnené pri
miestnej komunikácii, ďalej po pozemkoch vo vlastníctve fyzických osôb (popri existujúcom ihrisku) až

do areálu bývalého poľnohospodárskeho družstva (ďalej len PD) v kat. úz. O.. Trasa má byť vedená
v časti v intraviláne tohto katastrálneho územia a v časti v jeho extraviláne, a to podľa situačného
výkresu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť preskúmavaného rozhodnutia. Účelom rozšírenia NN siete je
zabezpečiť zdroj elektrickej energie pre prevádzky nachádzajúce sa v areáli bývalého PD z dôvodu
nefunkčnosti existujúcej trafostanice, na ktorú boli pôvodne napojení. Správny orgán sa vysporiadal

s námietkami uplatnenými odvolateľom pred jeho vydaním. Z obsahu administratívneho spisu mal
odvolací orgán za preukázané, že stavebný úrad postupoval v intenciách ust. § 139 ods. 3 písm. d),
keďže dôvodom pre oznamovanie začatia územného konania podľa § 46 ods. 4 Stavebného zákona
a následne aj pre oznamovanie meritórneho rozhodnutia formou verejnej vyhlášky bola nepochybne
líniová stavba, tak ako vyplýva z § 139 ods. 3 písm. d) zákona. Žalovaný sa stotožnil s rozhodnutím

stavebného úradu, ktorý námietku odvolateľa v tomto smere ako nedôvodnú zamietol. Stavebný úrad
pri doručovaní písomností s oznámením o začatí územného konania verejnou vyhláškou postupoval
zákonom zodpovedajúcim spôsobom, keď túto zverejnil jej vyvesením na úradnej tabuli mesta na dobu
15 dní ustanovenú v § 26 ods. 2 Stavebného poriadku - deň vyvesenia 20.9.2013, deň zvesenia
8.10.2013 a súčasne zverejnením aj na jeho internetovej stránke. Zákonným spôsobom postupoval aj pri

oznamovaní-doručovanímeritórnehorozhodnutia-§42ods.2Stavebnéhozákonaajprioboznamovaní
účastníkov konania s obsahom podaného odvolania. Ďalej poukázal na to, že nie je povinnosťou
stavebného úradu uskutočniť za účelom prejednania podania návrhu žiadosti ústne pojednávanie, ktoré
stavebný úrad môže spojiť s miestnym zisťovaním. Účastník konania nemá právny nárok na nariadenie
ústneho pojednávania a miestneho zisťovania z dôvodu, že stavebnému úradu zákonná povinnosť tieto

procesné úkony uskutočniť nevyplýva a ich vykonanie je teda plne na jeho zváženie, nenariadenie
alebo nevykonanie preto nemožno posudzovať ako protizákonnosť. Odvolateľ v námietkach porušenia
povinnosti na strane stavebného úradu videl aj v neúplnosti podkladov návrhu na rozhodnutie. Poukázal
aj na § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Odvolateľ v námietkach aj v podanom odvolaní relevantné
skutočnosti a dôkazy, ktoré by nasvedčovali, že umiestnením navrhovanej stavby by k zásahom do

jeho vlastníckych práv a ich porušeniu malo tak dôjsť, ktoré by odôvodňovali doplnenie podkladov nad
rámec už predložených, neuviedol ani doplnenie, ani nekonkretizoval. Oprávnenie účastníkov konania
posudzovať otázku súladu predloženého návrhu s verejnými záujmami, otázku vymedzenia okruhu
dotknutých orgánov z hľadiska ich kompetencií, otázku úplnosti a neúplnosti podkladov pre rozhodnutieprislúcha výlučne len stavebnému úradu konajúcemu vo veci. Odvolateľ v priebehu konania ani v
podanom odvolaní tvrdenú neúplnosť návrhu a jeho podkladoch nepreukázal. Žalovaný dospel k záveru,
že stavebný úrad pre svoje rozhodnutie z hľadiska skúmania otázky súladu navrhovanej stavby s

verejnými záujmami zadovážil si dostatok podkladov. Kladné záväzné stanoviská dotknutých orgánov
na ochranu jednotlivých zložiek životného prostredia, požiarnej bezpečnosti a podobne, ako aj kladné
záväzné stanoviská dotknutých správcov technického vybavenia v danom území, sú založené v spise a
sú toho nepochybným dôkazom. Správny orgán je povinný posudzovať predložený návrh z hľadiska §
37 ods. 1 a 2 stavebného zákona tzn., či tento neodporuje záujmom obce z hľadiska územného rozvoja

obce alebo z hľadiska sledovaných územnoplánovacou dokumentáciou. Územným plánom Mesta Žilina
dňa 20.2.2012, ktorý v návrhu záväzných častí v zásadách a regulatívoch umiestnenia verejného
dopravného a technického vybavenia v čl. 2.18.4.3 energetika v oblasti energetickej infraštruktúry v
nadväznosti na ÚPN VÚC ŽK priamo v bode 3 vyžaduje zabezpečiť spoľahlivú a bezpečnú dodávku
a prenos elektrickej energie dobudovaním elektrizačnej rozvodnej sústavy v nadväznosti na sústavu
SR a sústavu medzištátnu, v bode 7 vyžaduje nové nároky na transformačné výkony riešiť novými

zahusťovacími trafostanicami alebo rekonštrukciou stávajúcich, a to formou výmeny transformátorov
a v ďalších bodoch kladie požiadavky na technické riešenie nových vedení VN A NN v zastavanom
území káblami v zemi, dospel k záveru, že navrhovaná stavba v celom rozsahu rešpektuje hľadiská
a zásady v nej prijaté a schválené. Ako zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia nemohol odvolací
orgán považovať ani odvolaciu argumentáciu odvolateľa, že ak vo veci existujúcej trafostanice, čo

podľa jeho vyjadrenia mal navrhovateľ v minulosti v areáli PD bez povolenia realizovať a niektorých
odberateľov aj napojiť, je vedené stavebné konanie aj o jej dodatočnom povolení, považuje konanie a
postup navrhovateľa ako aj stavebného úradu za účelové a korupčné, otázka dodatočného povolenia v
minulosti pravdepodobne navrhovateľom zriadenej stavby nie je otázkou predbežnou a od rozhodnutia
ktorej by malo závisieť rozhodnutie v merite novej veci. Odvolacie dôvody neboli spôsobilé ovplyvniť

vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia, preto rozhodnutie bolo ako vecne správne potvrdené.

Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými správnymi predpismi. Sú povinné
chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne
vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti

s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie
týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného

skutkového stavu veci. Správne orgány dbajú, aby v rozhodovacom procese a skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely - § 3 ods. 1, 2 a 4 Správneho poriadku.

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné
podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre

rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenie účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako
aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a
spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku).

Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti

druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie
si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,
či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia

správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym

orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia - § 250i ods. 3 O.s.p..

Podľa názoru súdu z citovaných právnych noriem vyplýva, že predpokladom vydania rozhodnutia o
umiestnení stavby v zmysle § 39a ods. 1, 2 Stavebného zákona je zistenie stavebným úradom vúzemnom konaní, či sú splnené zákonné podmienky ustanovené § 32 a nasl. Stavebného zákona. V
zmysle § 37 Stavebného zákona v územnom konaní stavebný úrad sleduje verejné záujmy a súčasne
skúma, či sú splnené zákonné podmienky ustanovené v § 38, teda sleduje ochranu vlastníckych práv.

Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnený stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba
priamo nerealizuje (k jej realizácii dochádza na základe stavebného povolenia, t. j. osobitného
rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní), čím k porušeniu práva vlastníkov pozemkov nemôže reálne
dôjsť. Práve z takéhoto pohľadu podľa názoru odvolacieho súdu cez princíp ochrany vlastníckeho práva

treba posudzovať, do akej miery je možné obmedziť práva tých vlastníkov ako účastníkov predmetného
správneho konania.

Je nesporné, že podľa § 34 ods. 2 Stavebného zákona sú účastníkmi konania právnické a fyzické
osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedných pozemkom
alebo stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Naproti tomu aplikácia §

3 ods. 2 vyhlášky č. 43/2000 Z.z., na základe ktorej ak ide o návrh na vydanie územného
rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby, nie je potrebné uviesť v návrhu údaje o všetkých známych
účastníkoch konania, je vyjadrením spoločenského záujmu na realizácii verejno-prospešných stavieb,
ktoré prechádzajú cez veľké množiny vlastníkov pozemkov, a teda aj účastníkov konania, pričom
samotné konanie s každým vlastníkom pozemkov by presiahlo účel ako aj možnosti konania o

umiestnení stavby. Tu práve je potrebné poukázať na charakter rozhodnutia o umiestnení stavby,
ktoré nemôže spôsobiť bezprostredné porušenie vlastníckeho práva, pretože len vytvára možnosť pre
vydanie ďalšieho rozhodnutia v stavebnom konaní, ktoré sa už svojimi účinkami vlastníkov predmetných
pozemkov môže dotknúť. Uvedené rozhodnutie je ale spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. V
tomto prípade je potrebné poukázať na to, že otázka ochrany vlastníckych práv a oprávnených záujmov

vlastníkov sa bude riešiť až v samotnom následnom stavebnom konaní. Rozhodnutie o umiestnení
stavby reálne nezasahuje do práva na vlastníctvo. Vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o
realizácii stavby, stavebné povolenie, ktoré môže ale nemusí byť v budúcnosti vydané. Vyplýva to aj z
časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Je treba poukázať, že predmetom územného konania
nie je vyporiadavanie vlastníckych práv účastníkov konania ani určenie výšky náhrady či primeraného

odškodnenia vlastníkov pozemkov dotknutých prípadnou výstavbou elektrického vedenia (rozhodnutie
Najvyššieho súdu 3Sžo 172/2010 zo dňa 9.11.2010).

Je zrejmé z § 37 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, z akých podkladov má stavebný úrad pri vydávaní
územného rozhodnutia vychádzať a z akých hľadísk návrh posudzuje. Taktiež je potrebné poukázať

aj na ust. § 37 ods. 3 Stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad v územnom konaní
zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich
námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou
územnoplánovacou dokumentáciou.

Je zrejmé, že prvostupňový správny orgán resp. ani žalovaný nevychádzal a nepoukazoval najmä na
ust. § 37 ods. 3 Stavebného zákona, pričom je tiež potrebné poukázať na to, že žalovaný správny
orgán v odôvodnení rozhodnutia len všeobecne konštatuje a poukazuje na územný plán Mesta Žiliny
na jeho článok 2.18.4.3 - energetika v oblasti energetickej infraštruktúry a to bez konkretizácie na
konkrétne územie Žilina - O. a konkrétnu časť územia podľa situačného výkresu, ktorý je súčasťou

územného rozhodnutia ( prvostupňového ), kde sa má stavba realizovať, uskutočniť, resp. umiestniť.
Podľa názoru súdu bude potrebné zo strany žalovaného správneho orgánu v kontexte s § 37 ods.
3 Stavebného zákona vyhodnotiť konkrétne námietky žalobcu, ktoré podal v lehote stanovenej v
oznámení o začatí územného konania ohľadne predmetného územného konania, či sú alebo nie
sú tieto v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Tieto skutočnosti sú v jeho

kompetencii a výslovne z tohto ustanovenia vyplývajú. Žalovaný správny orgán teda jednoznačne
uvedie a poukáže na konkrétne ustanovenia územnoplánovacej dokumentácie - Mesta Žiliny schválenú
uznesením Mestského zastupiteľstva č. 15/2012, či navrhovaný stavebný zámer, zámerom a cieľmi je
teda v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou prijatou Mestom Žilina. Pokiaľ žalovaný uvedené
skutočnosti uvádza vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 1.8.2014 - strana 3 vyjadrenia, súd poukazuje

na to, že na uvedené skutočnosti už nemôže prihliadať, nakoľko tieto nie sú súčasťou odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia.Taktiež súd poukazuje na to, a považoval za dôvodnú aj námietku žalobcu v tom smere, že stavený
úrad nemá doklad, na základe ktorého je Stredoslovenská energetika a.s. oprávnená konať v mene
Stredoslovenskej energetiky - Distribúcia a.s. v Žiline. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd

zistil, že v spise sa nachádza plnomocenstvo Stredoslovenskej energetiky a.s., so sídlom Pri Rajčianke
8591/4, Žilina vo vzťahu k spoločnosti BRASS, s.r.o. Žilina aj na zastupovanie v územnom konaní
pred stavebným úradom, ide o splnomocnenie zo dňa 24.01.2013. Z tohto plnomocenstva vyplýva,
že Stredoslovenská energetika a.s., Žilina mala byť splnomocnená Stredoslovenskou energetikou -
Distribúciou a.s., Žilina (stavebníkom) zrejme aj na konanie, ktoré je predmetom prieskumu v rámci tohto

konania. Teda aj na predmetné územné konanie. Avšak v obsahu administratívneho spisu sa takéto
splnomocnenie zo strany Stredoslovenskej energetiky - Distribúcia a.s., Žilina, ktorá by splnomocnila
Stredoslovenskú energetiku a.s., Žilina na územné konanie, nenachádza. Je zrejmé, z výrokovej časti
prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu a aj z celého obsahu administratívneho spisu, že v
rámci správneho - územného konania sa konalo so stavebníkom SSE - Distribúcia a.s., Žilina, ktorý
mal byť zastúpený spoločnosťou BRASS, s.r.o., Žilina. Uvedené je zrejmé aj z toho, že z obsahu

administratívneho spisu je zistené, že návrh na vydanie územného rozhodnutia vo vzťahu k predmetnej
stavbe zo dňa 07.08.2013 bol podaný v zastúpení spoločnosťou BRASS, s.r.o. Vojtecha Tvrdého, Žilina,
pričom aj ostatné písomnosti, ktoré boli dokladané do administratívneho spisu sú od spoločnosti BRASS,
s.r.o., Žilina. Ďalej je tiež potrebné poukázať na to, že je nezrozumiteľné aj rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu a teda aj neskôr druhostupňového správneho orgánu, čo sa týka podaného návrhu

na vydanie územného rozhodnutia, keď správne orgány oboch stupňov tvrdia, že návrh na vydanie
územného rozhodnutia bol zo dňa 28.09.2012 a 23.10.2012, pričom v obsahu administratívneho spisu
sa nachádza návrh SSE - Distribúcia a.s., Žilina v zastúpení BRASS, s.r.o., Žilina zo dňa 07.08.2013. Je
možné, že v danom prípade ide len o písaciu chybu, ktorú tiež bude potrebné v rámci ďalšieho konania
odstrániť (táto skutočnosť ale nespôsobuje ešte nezákonnosť rozhodnutia ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bude potrebné, aby uvedené nezrovnalosti žalovaný správny
orgán odstránil a to doložením plnomocenstva zo strany SSE - Distribúcia a.s., Žilina vo vzťahu k
Stredoslovenskej energetike a.s., resp. priamo pre spoločnosť BRASS, s.r.o., Žilina. Taktiež bude
potrebné riadne zdôvodniť, či predmetné umiestnenie stavby je alebo nie je v rozpore so schválenou

územnoplánovacoudokumentáciouatovkonkretizáciinakonkrétneúzemie,podľakonkrétnejrealizácie
stavby, resp. podľa pripojeného situačného náčrtu, ktorý je pripojený a je súčasťou územného
rozhodnutia.

Dôvodnou súd uznal aj žalobnú námietku žalobcu, že neboli predložené záväzné stanoviská dotknutých

orgánov, pričom žalovaný len stroho v odôvodnení rozhodnutia poukázal, že je výlučne na stavebnom
úrade tieto skutočnosti posudzovať v zmysle ust. § 37 ods. 2 a 3 Stavebného zákona. Žalobca v
námietkach v rámci územného konania v stanovenej lehote uviedol, ktoré konkrétne vyjadrenia resp.
stanoviská dotknutých orgánov chýbajú (námietka pod bodom č. 5). Žalovaný podľa názoru súdu mal
odôvodniť a vyjadriť sa k týmto, či teda boli alebo neboli potrebné pri posudzovaní s poukazom na 37

ods. 2 a 3 Stavebného zákona, stanoviská resp. vyjadrenia uvedených orgánov. Bolo teda na žalovanom
správnom orgáne, aby odôvodnil svoje rozhodnutie tak, aby mu nebolo možné vyčítať nedostatok
odôvodnenia v zmysle ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku (§ 140 Stavebného zákona).

Ďalej súd uvádza a považuje za nedôvodné námietky žalobcu a to v nasledovnom:

Nedôvodnú súd vyhodnotil žalobnú námietku žalobcu vo vzťahu k ochrannému pásmu navrhovanej
stavby, najmä teda, že nie je zrejmé, či ochranné pásmo navrhovanej stavby nezasahuje do ďalších
pozemkov, najmä do žalobcových pozemkov KNC č. 611/21 a KNC č. 611/3. Súd poukazuje na to,
že pri aplikácii ust. § 36 ods. 1 Stavebného zákona platí tzv. koncentračná zásada s tým, že táto

námietka ochranného pásma nebola uplatnená v zákonom stanovenej lehote, keď verejnou vyhláškou
bolo oznámené začatie územného konania, pričom táto verejná vyhláška bola zverejnená na úradnej
tabuli mesta dňa 20.09.2013, pričom bola zvesená dňa 08.10.2013 a súčasne bola zverejnená aj na
internetovej stránke. V oznámení o začatí územného konania Mesto Žilina - Stavebný úrad upozornil
účastníkov územného konania, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť na príslušnom správnom

orgáne do 7 pracovných dní odo dňa oznámenia, pričom upozornil, že na neskôr podané námietky
sa nebude prihliadať. Nesporne bolo preukázané, že žalobca doručil Mestskému úradu Žilina dňa
15.10.2013 námietky pod bodmi 1 až 7, pričom z obsahu týchto námietok nevyplýva, že by v rámci týchtonámietok takto konkrétne tak, ako je to uvedené v žalobe namietal aj ochranné pásmo navrhovaného
- plánovaného vedenia.

Ďalej súd vyhodnotil aj nedôvodnú ďalšiu námietku žalobcu, že v územnom rozhodnutí nie sú uvedené
konkrétne parcelné čísla, na ktorých stavba stojí, čo je v rozpore s § 4 ods. 1 písm. c) vyhlášky. Súd
poukazuje na to a v tejto súvislosti vyhodnocuje aj ako nedôvodnú ďalšiu námietku žalobcu, že v danom
prípade nejde o líniovú stavbu. V danom prípade s poukazom na § 139 ods. 3 pís. d) Stavebného zákona
nepochybne išlo o vydanie územného rozhodnutia vo vzťahu k líniovej stavbe tak, ako je špecifikovaná

vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. S poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. c) vyhlášky č.
453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, vzhľadom k tomu, že
išlo o líniovú stavbu, nebolo potrebné, aby v rozhodnutí boli uvedené konkrétne druhy a parcelné čísla
pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa predmet územného rozhodnutia umiestňuje,
postačoval opis územia. Tento opis územia vyplýva zo situačného výkresu, z ktorého je nepochybne
zrejmé, priebeh územia, resp. opis územia, t.j. trasa kade má prebiehať predmetná líniová stavba.

Nedôvodnou je aj ďalšia námietka, čo sa týka používania skratiek NNK, táto nebola vznesená v rámci
stanovenej lehoty na vznesenie námietok, pričom je nepochybne zrejmé, že ide o bežnú zaužívanú
skratku technického charakteru.

Podľa názoru súdu neobstojí ani námietka žalobcu, že navrhovateľ (stavebník) v predmetnom územnom
konaní nepreukázal k pozemkom iné právo resp., že nemá ani súhlasy vlastníkov pozemkov, na
ktorých sa má stavba umiestniť. Podľa názoru súdu takúto námietku by mohli vzniesť jednotliví vlastníci
pozemkov, cez ktoré by mala predmetná trasa elektrického vedenia prebiehať, právo namietať tieto
skutočnosti podľa názoru nepatrí žalobcovi ako vlastníkovi susediacich pozemkov k realizovanej stavbe.

Takisto je nedôvodná aj námietka, že rozhodnutie resp. návrh na začatie územného konania neobsahuje
zoznam všetkých známych účastníkov konania, druhy a parcelné čísla pozemkov dotknutých stavbou
s uvedením vlastníckych a iných práv, parcelné čísla susedných pozemkov a susedných stavieb. Ako
už bolo vyššie konštatované, s poukazom na § 3 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ak ide o návrh

na vydanie územného rozhodnutia o umiestnenie líniovej stavby v návrhu sa údaje podľa § 3 ods. 1
písm. c) a d) predmetnej vyhlášky č. 453/2000 Z.z. neuvádzajú, ale uvedie sa opis prebiehajúcich hraníc
územia, t.j. neuvádza sa zoznam všetkých známych účastníkov územného konania, druhy a parcelné
čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností s uvedením vlastníckych a iných práv, ktorých sa územné
rozhodnutie týka, parcelné čísla susedných pozemkov a susedných stavieb.

Rovnako je nedôvodná aj námietka, že predložená projektová dokumentácia stavby je zmätočná,
takýmto spôsobom, ako je uvedená žalobná námietka, tak takýmto spôsobom nie je konkretizovaná v
námietkach zo dňa 14.10.2013. Koncentračná zásada v stavebnom resp. v územnom konaní je táto
zásada vyjadrená v § 36 ods. 1 Stavebného zákona a poskytuje účastníkom konania, aby pri ochrane
svojich práv a oprávnených záujmov v stanovenej lehote vznášali pripomienky a námietky v priebehu

územného konania. Účelom vymedzenia lehoty pre tento úkon je najmä aj požiadavka na zabezpečenie
plynulosti a hospodárnosti konania, keď vznášanie ešte ďalších námietok zo strany účastníka konania
by prakticky sťažovalo vydanie rozhodnutia a správne konanie by sa neúmerne predlžovalo.

Ani podľa názoru sudu nemá súvis s preskúmavanou vecou ani poukaz žalobcu na iné stavebné

konanie, ktoré je samostatne vedené pred správnymi orgánmi.

Ďalej súd má za to, že nedôvodná je aj námietka, že stavebný úrad nenariadil ústne pojednávanie
spojené s miestnym zisťovaním v súlade s § 36 ods. 1 Stavebného zákona. Podľa názoru súdu je len
subjektívnym názorom žalobcu, že stavebnému úradu nie je známe stavbou dotknuté územie a nepozná

ďalšie podstatné súvislosti stavby. Súd poukazuje najmä na ust. § 36 ods. 2 Stavebného zákona,
kedy od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná
územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak
stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky a
upozorníich,žesananeskoršiepodanénámietkyneprihliadne.Oznámenímozačatíúzemnéhokonania

zo dňa 18.09.2013 Mesto Žilina - Stavebný úrad začal územné konanie v predmetnej veci, zároveň
upozornil účastníkov konania, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť na príslušnom správnom
orgáne do 7 pracovných dní od doručenia oznámenia, nakoľko na neskôr podané námietky sa nebude
prihliadať. V oznámení uviedol, že pre dané územie je spracovaná a schválená územnoplánovaciadokumentácia, z tohto dôvodu upustil stavebný úrad podľa § 36 ods. 2 stavebného zákona od ústneho
pojednávania a miestneho zisťovania v predmetnej veci. Takže aj uvedená žalobná námietka žalobcu
je absolútne nedôvodná.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bude potrebné, aby žalovaný správny orgán odstránil nedostatok
dôvodov uvedených v rozhodnutí vo vzťahu k námietke žalobcu, že stavebný úrad nemal k územnému
konaniu resp. k rozhodnutiu ako podklady - stanoviská dotknutých orgánov, tie ktoré špecifikoval v
námietke pod bodom 5, či teda tieto sú alebo nie sú potrebné, najmä s poukazom na § 37 ods. 1

až 3 Stavebného zákona. Rovnako sa bližšie vyjadrí a odkáže či navrhovaná stavba je alebo nie
je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Žiliny. Žalovaný tiež odstráni nezrovnalosti
ohľadom splnomocnenia tak, ako je uvedené v odôvodnení tohto rozsudku, pričom súd teda rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval za rozhodnutie predčasné.

Žalobcabolvkonaníúspešnýmúčastníkomkonania,pretomápriaplikáciiust.§250kods.1O.s.p.právo

na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania
podanom v zákonnej lehote, dňa 13.03.2015 osobne, v celkovej výške 766,62 Eur, pozostávajúcich zo
súdneho poplatku 70 Eur a z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby vo výške 696,62
Eur:
1. prevzatie a príprava zastúpenia (04.07.2014) - 134 Eur,

2. žaloba (16.07.2014) - 134 Eur,
3. zastupovanie na pojednávaní (11.02.2014) - 139,83 Eur,
4. zastupovanie na pojednávaní (11.03.2015) - 139,83 Eur; a ďalej z náhrady hotových výdavkov - režijný
paušál 2 x 8,04 Eur a 2 x 8,39 Eur a 20 % DPH.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu
a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku a z trov právneho
zastúpenia za štyri úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.

A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým
základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len
"výpočtový základ")..

Výpočtový základ pre rok 2014 predstavuje 804 Eur a pre rok 2015 sumu 839 Eur.

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna
šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo

veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške
jednej trinástiny výpočtového základu.

Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2014 predstavuje 134 Eur a pre rok 2015 sumu 139,83 Eur.

V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia v územnom konaní, a teda za zastupovanie v
takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu.

Súd priznal odmenu za štyri úkony právnej služby, a to za:
1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 04.07.2014, ako vyplýva z

plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 134 Eur,
2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 16.07.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo
výške 134 Eur,
3. účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 11.02.2015 v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky
vo výške 139,83 Eur,

4. účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 11.03.2015 v súlade s § 13a ods. 4 veta prvá vyhlášky
vo výške 69,92 Eur. Odmena za úkony právnej služby spolu 477,75 Eur.B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na

jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný
paušál za rok 2014 (2 x 8,04 Eur) a za rok 2015 (2 x 8,39 Eur); režijný paušál spolu 32,86 Eur.

C/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 102,12 Eur, o ktorú sa zvýšila súdom
priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané overením identifikačného
čísla SK1022881706 na www stránke ?http://ec.europa.eu/taxation_customs/vies/vatResponse.html?,
že právny zástupca žalobcu je platiteľom dane.

Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 612,73 Eur považuje súd podľa konkrétnych

okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie
príslušného práva.

D/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.