Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/250/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233600
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5112233600.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní vedenom samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpený Fridrich Paľko,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanému: Slovenská republika,
konajúci orgán: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13,
IČO: 00166073, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach,
ktoré navrhla položiť Slovenská Republika - Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru Európskej
únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C 6/2010 z a m i e t a .

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

(Ad 1/ - pozn. súdu) Žalobou zo dňa 17.9.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, zapísanou
pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C 250/2012 sa žalobca voči žalovanému domáha náhrady majetkovej
škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 715,- eur. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že tunajší súd v
exekučnom konaní vedenom voči povinnému J. pod sp. zn. exekútora EX 3880/2010 nerozhodol o

návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.

(Ad 2/ - pozn. súdu) Žalobou zo dňa 21.9.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, zapísanou
pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C 251/2012 sa žalobca voči žalovanému domáha náhrady majetkovej
škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 451,78 eur. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že tunajší súd v
exekučnom konaní vedenom voči povinnému C. pod sp. zn. exekútora EX 17206/2010 nerozhodol o

návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.

(Ad 3/ - pozn. súdu) Žalobou zo dňa 21.9.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, zapísanou
pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C 252/2012 sa žalobca voči žalovanému domáha náhrady majetkovej
škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 346,67 eur. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že tunajší súd v
exekučnom konaní vedenom voči povinnému A. pod sp. zn. exekútora EX 6437/2011 nerozhodol o

návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.

(Ad 4/ - pozn. súdu) Žalobou zo dňa 17.9.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, zapísanou
pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C 253/2012 sa žalobca voči žalovanému domáha náhrady majetkovej
škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 330,- eur. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že tunajší súd v
exekučnom konaní vedenom voči povinnému O. pod sp. zn. exekútora EX 12421/2008 nerozhodol o

návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.(Ad 5/ - pozn. súdu) Žalobou zo dňa 17.9.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, zapísanou
pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C 254/2012 sa žalobca voči žalovanému domáha náhrady majetkovej
škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 330,- eur. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že tunajší súd v

exekučnom konaní vedenom voči povinnému A. pod sp. zn. exekútora EX 11332/2008 nerozhodol o
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.

(Ad 6/ - pozn. súdu) Žalobou zo dňa 17.9.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, zapísanou
pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C 255/2012 sa žalobca voči žalovanému domáha náhrady majetkovej

škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 275,- eur. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že tunajší súd v
exekučnom konaní vedenom voči povinnému K. pod sp. zn. exekútora EX 12637/2009 nerozhodol o
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.

(Ad 7/ - pozn. súdu) Žalobou zo dňa 21.9.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, zapísanou
pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C 256/2012 sa žalobca voči žalovanému domáha náhrady majetkovej

škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 448,09 eur. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že tunajší súd v
exekučnom konaní vedenom voči povinnému O. pod sp. zn. exekútora EX 17600/2010 nerozhodol o
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.

(Ad 8/ - pozn. súdu) Žalobou zo dňa 21.9.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, zapísanou

pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C 257/2012 sa žalobca voči žalovanému domáha náhrady majetkovej
škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 660,- eur. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že tunajší súd v
exekučnom konaní vedenom voči povinnému P. pod sp. zn. exekútora EX 14319/2010 nerozhodol o
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.

V spoločnej časti odôvodnenia každej vyššie uvedených žalôb žalobca uviedol, že žalobca riadnym
procedurálnym spôsobom navrhol zvolenému exekútorovi vykonať exekúciu, exekútor predložil návrh
žalobcu na vykonanie exekúcie exekučnému súdu sa požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučnému súdu vznikla povinnosť v 15 - dňovej lehote poveriť exekútora vykonaním
exekúcie, alebo návrh exekútora zamietnuť. Vec prejednávaná exekučným súdom nevykazovala prvky

nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Napriek
uvedenému exekučný súd nerozhodol o návrhu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase,
postupoval tak nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil
až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje

náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. (Ad 1) Majetková škoda predstavuje
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a
udržateľnostipohľadávkyvobdobí,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdneho
exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v
danom období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou

informačného systému sumu 70,- eur; na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur;
na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur, celkovo
125,- eur, výška škody je stanovená na základe paušalizácie nákladov z dôvodu, že skutočnú škodu

by bolo vyčísliť iba s nepomernými nákladmi. (Ad 2) Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si
žalobca uplatňuje, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva a prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup je dôsledkom nesústredenej činnosti exekučného súdu
takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv žalobcu. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy
žalobcu nasledovným rizikám: zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu

s povinným a insolvencie povinného. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú
satisfakciu za konkrétne porušenie jej zákonných nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou
danou k rozhodnutiu) a základných práv. Ďalšími podpornými dôvodmi sú: (a) neexistencia akéhokoľvek
účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu, resp. vyvolanýzásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, vyvolal u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako
aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v

spoločnosti;(b)úplnezbytočnéaprávnenezdôvodniteľnéčasovéomeškanievrozhodovaníexekučného
súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná
strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa, ale aj
na strane jeho majiteľov; (c) nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské

postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca
súčasne poukázal aj na nálezy Ústavného súdu SR ohľadne obsahu základného práva na súdnu
ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 77/02, sp. zn. III. ÚS 120/2010 z 12.
mája 2010, sp. zn. III. ÚS 271/05). Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za

porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej
ujmy vychádza pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o
zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakciavovýške20.000,-Sk,t.j.cca660,-eur.Ohľadomprimeranostipožadovanejvýškyfinančného
zadosťučinenia navrhovateľ v návrhu konkretizoval rozhodnutia ústavného súdu vo veci porušovania

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní. Navrhovateľ si
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu), žalobca uskutočnil výpočet nároku
alikvotným pomerom 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Žalobca podľa
ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť
pozitívne nereagoval. Žalobca preto považuje za nutné (a) deklarovať porušenie práva navrhovateľa

na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe
v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6
ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; (b) deklarovať porušenie
práva navrhovateľa na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva

na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, pretože súdna ochrana nebola poskytnutá v zákonom predpokladanej kvalite;
(c) deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu,
konkrétne princípu legality, princípu ochrany legitímnych očakávaní, princípu ochrany dôvery v právo,
princípu právnej istoty; (d) nahradiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola

spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s porušením práv označených pod písm. a) a b) a princípov
právneho štátu označených pod písm. b).

Žalovaný sa k žalobe vyjadril obsahovo obdobnými podaniami zhodne zo dňa 15.5.2014 (zasielaných
do každého z jednotlivých konaní oboznámených vyššie - pozn. súdu) tak, že navrhol žalobu v

celom rozsahu zamietnuť z viacerých dôvodov. Žalovaný namietol, že žalobca nepreukázal splnenie
základnýchzákonnýchpodmienokpotrebnýchprepriznanienáhradyškodyvzmyslezákonač.514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
(ďalej len „ZoZŠ“). Žalovaný poukázal na nedostatky žaloby, ktoré podľa neho spôsobujú zmätočnosť
podania, keď žalobca nedôvodne prenáša časť dôkazného bremena. Zo žaloby nie je jasný ani titul

nároku na náhradu škody. Žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu,
neuviedol ich ani v rámci predbežného prerokovania so žalovaným, či žalobca využil možnosť podania
sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť
podania ústavnej sťažnosti, t.j. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania.
Judikatúra Ústavného súdu SR (nález z 03.05.2011 č. k. II. ÚS 69/2011-25) poukazuje na skutočnosť,

že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje
právo). Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu,
túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalobca nepodal žalobu po uplynutí 6-
mesačnej lehoty od žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ale skôr, preto ide opredčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o
prerokovanie ktorého sám požiadal. Preto MS SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZoZŠ

nepovažuje nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný. ZoZŠ ustanovuje všeobecné podmienky,
pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci,
a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou škodou, ktoré tri podmienky
musia byť splnené súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu prax ukázala už dávnejšie, že lehota

na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť
exekúcie. 15 - dňová lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) EP - vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Žalovaný ďalej
poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 16/02, z ktorého vyplýva, že ústavný súd
prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo zákone, ale ich nedodržanie automaticky
nepovažuje za porušenie základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky

okolnosti danej veci. K existencii prieťahov v konaní žalovaný poukázal na ust. § 9 ods. 2 ZoZŠ v
súvislosti s ktorým namietal, že žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť
o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom
konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov

má žalovaný za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.
Pokiaľ ide o materiálnu škodu, požadovať paušálne sumy za žalobcom veľmi všeobecne uvedené
činnosti je nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré
preukážu požadovaný nárok. Rovnako žalobca nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy, keď
v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR nie je automatické poskytovanie finančného zadosťučinenia a

toto podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu. Každé prípadové okolnosti sú
osobité a vychádzať z paušálnej sumy 660,- eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je
nesprávna úvaha. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a u fyzických osôb je odlišný. Pocity
členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú v tomto
konaní irelevantné, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická

osoba. S poukazom na rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo 675/2011 odškodnenie právnickej osoby
za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické
osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma
priamo. Taktiež zánik podnikateľských aktivít a plánov nebol zo strany žalobcu preukázaný a ani to,
akým spôsobom uvedená situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“. Napokon žalovaný

poukázal na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné zohľadniť spolu s § 17 ods. 2 a 3
ZoZŠ pri formulovaní záveru o potrebe priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp. o výške
takejto náhrady. V tejto súvislosti poukázal na podnikateľskú činnosť žalobcu tak, že praktiky žalobcu
sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali
porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila

zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových
osôb.Jevrozporesdobrýmimravmi,žesižalobcauplatňujenáhraduškody,resp.náhradunemajetkovej
ujmy voči štátu, lebo škoda, resp. ujma žalobcu mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej aktivite
žalobcu. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť je väzba javov, v ktorej jeden jav - príčina

vyvoláva druhý - následok. Zodpovednosť nemožno robiť na neobmedzenej kauzalite, podľa vzťahu
príčiny a následku nemožno tvrdiť, že škoda vznikla postupom okresného súdu.

Podnety v žalobe mimo veci samej týkajúce sa vylúčenia sudcov na konajúcom okresnom súde boli
riešené aj vlastnými podnetmi sudcu oznamujúcich zaujatosť sudcu vo veci, resp. osobe exekučného

sudcu, čoho výsledkom bolo rozhodnutie odvolacieho súdu v okolnostiach sporu, podľa ktorého konajúci
sudca nie vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci.

Obsahovo obdobnými podaniami obsahovo zodpovedajúcimi podaniu žalobcu z 10.5.2013 zaslanému
ku konaniu súdu pod sp. zn. 8C 250/2012 sa žalobca vyjadril tak, že nedisponuje printovým potvrdením

návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody so žalovaným, nie je povinnosťou
žalobcutýmtopotvrdenímdisponovať,navrhujesúduzabezpečiťtotopotvrdenieodžalovaného,žalobca
disponuje potvrdením žalovaného o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
označeným vybranými spisovými značkami, resp. menami dlžníkov.Uznesením č.k. 8C 250/2012- 46 zo dňa 5.2.2015 súd spojil konania Okresného súdu Žilina sp. zn. 8C
251/2012, sp. zn. 8C 252/2012, sp. zn. 8C 253/2012, sp. zn. 8C 254/2012, sp. zn. 8C 255/2012, sp. zn.

8C 256/2012, sp. zn. 8C 257/2012, s právnou vecou sp. zn. 8C 250/2012 s tým, že všetky tieto konania
bude ďalej viesť pod sp. zn. 8C 250/2012.

Podaním z 13.2.2015 sa žalovaný odmietavo vyjadril k znaleckému posudku č. 1/2014 vypracovanému
Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave na základe objednávky žalobcu zo dňa

1.3.2013.

Podaním z 13.2.2015 žalobca navrhol zrušiť pojednávanie toho času nariadené na 18.2.2015 z dôvodu
požiadavky na doručenie uznesenia odvolacieho súdu o nevylúčení konajúceho sudcu z konania, s
požiadavkou na preskúmanie širších kritérií možnej zaujatosti sudcu. Žalobca tiež podal návrh na
prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla

položiť Slovenská Republika - Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C 6/2010. Žalobca napokon podal návrh na doplnenie
dokazovania oboznámením znaleckého posudku, ktorý žalobca obstaral na vyčíslenie výšky vzniknutej
škody.

Súd zamietol návrh na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych
otázkach, ktoré navrhla položiť Slovenská Republika - Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru
Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C 6/2010, lebo takýto nárok
nepovažoval za dôvodný, nakoľko práva vykladá súd, nejedná sa o odborné otázky na ktoré by sa
vyžadovali osobitné znalosti znalca a teda ani sa nejedná o otázku, ktorá by mohla byť podrobená

znaleckému dokazovaniu. O nesprávnej aplikácii práva prvostupňovým súdom môže rozhodnúť
na základe riadnych opravných prostriedkov odvolací súd, najvyšší súd na základe mimoriadnych
opravných prostriedkov a prípadne Ústavný súd SR alebo ESĽP na základe podanej sťažnosti.

Vo veci súd oboznámil rozhodnutie Krajského súdu v Žiline ako odvolacieho súdu, na základe ktorého

nedošlo ku konštatovaniu vylúčeniu zákonného sudcu. Napriek tomu, že žalobca výslovne uviedol, že
námietku predpojatosti voči sudcovi nevznáša a predpojatý sa necítil ani sudca, vzhľadom na žalobcove
možné obavy predložil vec na rozhodnutie nadriadenému súdu, pričom k vylúčeniu sudcu nedošlo.
Napriek tomu, že súd teda nerozhodoval o návrhu žalobcu a nemal žiadnu povinnosť oznamovať
žalobcovi výsledky rozhodnutia o nevylúčení sudcu z rozhodovania a prejednania veci, pretože k zmene

zákonného sudcu nedošlo, rozhodnutie spolu s predvolaním navrhovateľovi doručil. Nakoľko súd nezistil
ani iné dôvody pre odročenie pojednávania, súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí
nevyužili svoje zákonné právo byť prítomný na pojednávaní, právo na verejné a ústne prejednanie veci,
súd vec prejednal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:

(Ad 1/ - pozn. súdu) V právnej veci zapísanej pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C 250/2012 z obsahu spisu
pripojeného konania vedeného pred Okresným súdom Žilina č.k. 20Er/5342/2010 zistil, že na základe
žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vykonanie pohľadávky žalobcu v exekučnom

konaní pod sp. zn. exekútora EX 3880/2010 podal súdny exekútor na súd 11.5.2010, pričom exekúciu
žiadal vykonať na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu. Poverenie súd vydal dňa 10.2.2011.

(Ad 2/ - pozn. súdu) V právnej veci zapísanej pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C 251/2012 z obsahu spisu
pripojeného konania vedeného pred Okresným súdom Žilina č.k. 20Er/5342/2010 zistil, že na základe

žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vykonanie pohľadávky žalobcu v exekučnom
konaní pod sp. zn. exekútora EX 17206/2010 podal súdny exekútor na súd 17.1.2011, pričom exekúciu
žiadal vykonať na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu. Návrh na vydanie poverenia súd
zamietol uznesením zo dňa 7.6.2011 právoplatným dňa 12.7.2011.

(Ad 3/ - pozn. súdu) V právnej veci zapísanej pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C 252/2012 z obsahu spisu
pripojeného konania vedeného pred Okresným súdom Žilina č.k. 20Er/2662/2011 zistil, že na základe
žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vykonanie pohľadávky žalobcu v exekučnom
konaní pod sp. zn. exekútora EX 6437/2011 podal súdny exekútor na súd 31.5.2011, pričom exekúciužiadal vykonať na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu. Návrh na vydanie poverenia súd
zamietol uznesením zo dňa 5.10.2011 právoplatným dňa 29.10.2011.

(Ad 4/ - pozn. súdu) V právnej veci zapísanej pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C 253/2012 z obsahu spisu
pripojeného konania vedeného pred Okresným súdom Žilina č.k. 24Er/45/2009 zistil, že na základe
žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vykonanie pohľadávky žalobcu v exekučnom
konaní pod sp. zn. exekútora EX 12421/2008 podal súdny exekútor na súd 12.1.2009, pričom exekúciu
žiadal vykonať na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu. Poverenie súd vydal dňa 24.1.2009.

(Ad 5/ - pozn. súdu) V právnej veci zapísanej pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C 254/2012 z obsahu spisu
pripojeného konania vedeného pred Okresným súdom Žilina č.k. 24Er/21/2009 zistil, že na základe
žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vykonanie pohľadávky žalobcu v exekučnom
konaní pod sp. zn. exekútora EX 11332/2008 podal súdny exekútor na súd 9.1.2009, pričom exekúciu
žiadal vykonať na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu. Poverenie súd vydal dňa 21.4.2009.

(Ad 6/ - pozn. súdu) V právnej veci zapísanej pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C 255/2012 z obsahu spisu
pripojeného konania vedeného pred Okresným súdom Žilina č.k. 18Er/4569/2009 zistil, že na základe
žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vykonanie pohľadávky žalobcu v exekučnom
konaní pod sp. zn. exekútora EX 12637/2009 podal súdny exekútor na súd 21.12.2009, pričom exekúciu

žiadal vykonať na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu. Poverenie súd vydal dňa 2.3.2010.

(Ad 7/ - pozn. súdu) V právnej veci zapísanej pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C 256/2012 z obsahu spisu
pripojeného konania vedeného pred Okresným súdom Žilina č.k. 18Er/140/2011 zistil, že na základe
žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vykonanie pohľadávky žalobcu v exekučnom

konaní pod sp. zn. exekútora EX 17600/2010 podal súdny exekútor na súd 17.1.2011, pričom exekúciu
žiadal vykonať na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu. Návrh na vydanie poverenia súd
zamietol uznesením zo dňa 8.7.2011 právoplatným dňa 10.8.2011.

(Ad 8/ - pozn. súdu) V právnej veci zapísanej pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C 255/2012 z obsahu spisu

pripojeného konania vedeného pred Okresným súdom Žilina č.k. 20Er/4935/2010 zistil, že na základe
žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vykonanie pohľadávky žalobcu v exekučnom
konaní pod sp. zn. exekútora EX 14319/2010 podal súdny exekútor na súd 26.11.2010, pričom exekúciu
žiadal vykonať na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu. Poverenie súd vydal dňa 20.7.2011.

Žalobca na preukázanie vzniku majetkovej škody predložil znalecký posudok č. 1/2014, ktorý dňa
17.1.2014 vypracoval znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej
škodyspoločnostiPOHOTOVOSŤ,ktorýjeregistrovanývregistritunajšiehosúdupodč.k.1SprV563/14,
ktorým navrhovateľ žiadal určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými
postupmi a nezákonnými rozhodnutia okresných súdov SR v exekučných konaniach, a to najmä v

súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní
pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo pri
rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Súd predložený posudok hodnotil ako listinný dôkaz, ktorý
skôr preukazuje prípadnú efektivitu či neefektivitu žalobcu a pracovnú snímku ako výšku škody. Súd
musí súhlasiť s hodnotením odporcu, ktorý poukázal na to, že v posudku vychádzal ústav jednak len z

údajov poskytnutých žalobcom uvedených v účtovníctve (účtových nákladov) bez akéhokoľvek auditu,
porovnania aj základnej činnosti v poskytnutých úveroch, nie len v podaných návrhoch na vykonanie
exekúcie, správu úverov, nie len správu úverov predložených na exekučné konanie, vychádzal z
prezumpcie nesprávneho úradného postupu bez náležitej opory v zákone, nerozlišoval jednotlivé
konania, konkrétny čas v konaní a pod.. Predložený posudok môže slúžiť možno pre štatistické

ukazovatele ale nemôže v každom prípade preukazovať konkrétnu škodu v tom ktorom konaní.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení zákona č. 508/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013),
zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmiverejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím,
nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením

osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012), uhrádza sa skutočná škoda
a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovujú inak

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012), v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP"), exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa ust. § 41 ods. 2 EP v znení zákona č. 466/2009 Z. z. účinného od 15.12.2009 do 31.05.2011, podľa
tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na rozhodnutí orgánov Európskej únie, [čl. 110 ods. 2, čl. 225a,
čl. 244 a 256 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú.v. ES C 325, 24.12.2002)], b) rozhodnutí
osvedčených ako európsky exekučný titul, [Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004

(Ú.v. EÚ L 143, 30.4.2004)] c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených, e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých
štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy

a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, g) platobných výmerov,
výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, h)
vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia, i) iných
vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa ust. § 44 ods. 2 EP v znení zákona č. 144/2010 Z. z. účinného od 01.06.2010 do 31.05.2011,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.Pokiaľ sa týka správnosti označenia príslušného orgánu štátu, ktorý by mal v konaní v mene štátu
(žalovaného)konať,súdvychádzajúczcit.ust.§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.vznení

zákona č. 412/2012 z. z. účinnom od 01.01.2013 dospel k záveru, že príslušným orgánom konajúcim v
mene odporcu je Ministerstvo spravodlivosti SR, teda navrhovateľ správne označil v návrhu príslušný
orgán.

Súd zaoberal tým, či došlo k naplneniu podmienky konania (§ 104 O.s.p.) spočívajúcej v tom, že

žalobca požiadal odporcu písomne o predbežné prerokovanie nároku v súlade s cit. ust. § 15 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu. Navrhovateľ žiadne podanie
preukazujúce, že by požiadal príslušný orgán štátu písomne o predbežné prerokovanie nároku v
súlade s cit. ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nepredložil, odkazoval na listiny, ktoré má
odporca. V odporcom predloženom zozname, ktorý je registrovaný v registri tunajšieho súdu pod
1SprS/289/2014 súd zistil uvádzanie nárokov zhodných s menom osoby povinnej v exekučnom konaní

a zhody s predmetom uplatnených nárokov, teda s poukazom na závery nariadeného súdu vychádzal
zo skutočnosti, že nárok bol uplatnený v súlade s cit. ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. avšak
nebol v lehote podľa cit. ust. § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uspokojený.

Žalobcom uplatnený nárok je potrebné právne posúdiť ako nárok vyplývajúci zo zodpovednosti štátu za

škodu spôsobenú orgánom verejnej moci podľa cit. ust. § 3 ods. 1 písm. d) v spojení s ust. § 9 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z., pričom žalobca si tak uplatnil jednak nárok na náhradu skutočnej škody podľa
cit. ust. § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a jednak nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa cit. ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Aktívna vecná legitimáciu žalobcu v spore (že je
nositeľom ním uplatneného práva) by tak mala vyplývať z cit. ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.

z. a pasívna vecná legitimácia žalovaného (že je nositeľom povinnosti zodpovedajúcej navrhovateľom
uplatnenému právu) by tak mala vyplývať z cit. ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z..

Každý uplatnený nárok odvodzoval žalobca od skutočnosti, že súd odmietol vydať poverenie na
vykonanie exekúcie v 15 - dňovej lehote podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku

v znení účinnom od 1.6.2011. Je pravdou, že táto právna úprava zakotvuje túto lehotu. Lenže jedná
sa lehotu poriadkového charakteru, pričom reálny stav práv závisí od skutkových okolností celého
prípadu. Ťažiskovo je pre súd podstatné, že žalobca odvodzoval svoje práva v exekučnom konaní
na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu. V nadväznosti na to súd
ťažiskovo poukazuje na to, že táto súkromná forma rozhodovania v sporovom konaní vedie k tomu,

že až v exekučnom konaní po prvý krát boli súdom posúdená práva a povinnosti účastníkov konania
vo veci samej, aj keď inak by malo byť predmetom činnosti exekučného súdu posúdenie exekučného
titulu, ale formálne už nie práv, o ktorých sa rozhodlo v sporovom konaní. Lenže v tomto konaní už
súd pokladá za známe skutočnosti z úradnej činnosti to, že v rozhodcovskom konaní sa pravidelne
rozhoduje o právach spotrebiteľského charakteru podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré

musia podliehať materiálnemu prieskumu súdom tzv. neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka. O uvedenom svedčí aj okruh vybraných prípadov v oboznámenom
skutkovom stavu vyššie, v ktorých súd návrh na vydanie poverenia exekútorovi zamietol. Žalobca
tak sám svojou činnosťou spôsobil stav nemožnosti uplatnenia iba formálnych kritérií na posúdenie
činnosti súdu, lebo príznačne pri posúdení právnej veci až exekučným súdom ide už nie o pomerne

ľahkú rozhodovaciu činnosť súdu. Na uvedenom už nič nemení stav exekučných konaní, v ktorých súd
napokon poverenie na výkon exekúcie exekútorovi vydal. Navyše je z úradnej činnosti súdu známe aj
to, že žalobca podal obdobných návrhov na vydanie poverenia exekútora pomerne vysoké množstvo,
príznačne na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu. Aj preto v konaní
o náhradu škody od štátu nemožno prihliadnuť na zodpovednosť štátu činnosťou súdu iba na základe

formálnych kritérií.

Podporne čo sa týka námietky nedodržania lehoty na vydanie poverenia, súd s poukazom na
vymedzenie právomoci § 2 a § 7 O.s.p. uvádza, že všeobecný súd nie je oprávnený preskúmavať
konanie súdu, ale len ako sú prieťahy konštatované oprávneným subjektom (§ 55 a § 56 zák. č. 757/2004

Z.z., § 64 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z.z., ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení pred a po 31.12.2012, § 116
zák. č. 385/2000 Z.z., § 49 zák. č. 38/1993 Z.z.), všeobecný súd môže rozhodnúť o náhrade škody. Súd
pritom nezistil, že by konanie pred exekučným súdom bolo aj predmetom konania o sťažnosti podľa § 64
ods. 1 zák. č. 757/2004 Z.z., podľa §49 zák. č. 38/1993 Z.z. alebo, že by existencia prieťahov bola inakkonštatovaná. Navyše s poukazom na opis rozhodných skutočností v návrhu navrhovateľa, navrhovateľ
konštatuje len dĺžku konania, avšak vôbec neakcentuje na povinnosti súdu, ktorý mal vydať poverenie
na vykonanie exekúcie na základe rozsudku rozhodcovského súdu a ktorý musel aj preveriť skutočnosti,

či takéto rozhodnutie je vykonateľné. Navyše prípadné prieťahy nemôžu mať žiadny vplyv na materiálnu
či nemateriálnu ujmu, pretože ak nebolo možné pre vady a nedostatky predchádzajúceho konania
rozhodcovským súdom a uplatňovanie nárokov ne neprijateľných podmienok a konaním navrhovateľa
v rozpore s dobrými mravmi, nemohol mať žiadne legitímne očakávania.

Súd taktiež s poukazom na judikatúru k ust. § 18 zák. č. 58/1969 Zb., že za nesprávny úradný postup
nie je možné považovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím
rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku toho je ním vydané
rozhodnutie nesprávne, že nemalo byť vydané, prípadne malo byť vydané v inej podobe či za iných
okolností. Rovnako za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona, právne
posúdenie veci či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých,

aké podľa svojich predstáv očakáva ten, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie
dotýkať.

V exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmavať rozhodcovský rozsudok
z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní (rozsudok NS SR zo dňa 26.9.20011, sp. zn. 3MCdo 11/2010). Pri aplikácii ustanovenia
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého ustanovenia exekučný súd je oprávnený
posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať
ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré je výnimkou z
materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Tento v sebe zahŕňa prieskumný inštitút

a umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským
rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedenú v citovanom ustanovení. Exekučný súd v
rámci predmetného exekučného konania takto postupoval v súlade so zákonom. Oprávnenosť takého
skúmania exekučného súdu vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C
40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého smernicu

93/13 treba vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon
právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má na tento účel
k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so
spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci

obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto
súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento
spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný (bod 59).

Navyše v zmysle ustanovení smernice rady 93/13/EHS (čl.3 ods.1 písm. t), každá zložka súdneho

procesu je povinná skúmať a preverovať, aby nemorálne podmienky spotrebiteľa nezaväzovali v
záujme vyššej kvality života. Pre rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia nie je postačujúca
len žiadosť, ale aj ďalšie podklady, ktoré však príslušným súdnym exekútorom nie sú zasielané
súdu. Súd nie je administratívny orgán, ktorý automaticky udeľuje poverenia na žiadosť exekútora.
Ide o súdne rozhodnutie, ktoré musí vychádzať z objektívneho zistenia a posúdenia. Výsledkom

rozhodovacej činnosti súdu je, že súd žiadosti o vydanie poverenia vyhovie, alebo žiadosť zamietne.
Zo zákona nevyplýva, že kogentne musí súd žiadosti navrhovateľa vyhovieť. Pokiaľ teda exekučný
súd zhromažďoval dôkazy pre rozhodnutie, tieto hodnotil, právne ich posudzoval, išlo o činnosť priamo
smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a preto takúto činnosť nie je možné považovať za úradný postup, ktorý
by bolo možné vyhodnotiť ako nesprávny a nemožno ho hodnotiť ani ako nesústredený, neefektívny.

Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 2Cdom 129/97 zo dňa 29.06.1999, podľa
ktorého nesprávny úradný postup nezakladajú vady konania - napríklad zhromažďovanie podkladov
pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo 24/04 - nesprávny úradný postup možno vymedziť
tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu

štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup
nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo
1018/07 zo dňa 25.08.2009 - rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť
ako nesprávny úradný postup). Je teda zrejmé, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožnopovažovať za nesprávny úradný postup. Za splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/03
Z.z. (ak bolo právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom) posúdenie veci a vydanie rozhodnutia možno považovať len za

vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto rozhodnutia exekučných súdov, ktorými boli skúmané žiadosti
o vydanie poverenia a skúmanie materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy
rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu.

Osobitne vo vzťahu k prípadom v oboznámenom skutkovom stavu vyššie, v ktorých súd návrh na

vydanie poverenia exekútorovi zamietol, sa súd východiskovo stotožňuje s názorom žalobcu, že ak
mala následok vyvolať nesprávna aplikácia právnych predpisov, ktorých následkom bolo neprávne
rozhodnutie, nemôže sa jednať o neprávny úradný postup, ale potenciálne o nezákonné rozhodnutie.
Podmienky pre uplatnenie nárokov z nesprávneho úradného rozhodnutia sú však odlišné od nárokov
z nesprávneho úradného postupu najmä v tom, že podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné

rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Ďalej podľa §
6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Ak by bola škoda spôsobená

rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie
alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody (§ 6 ods.
4 zák. č. 514/2003 Z.z.).

Súd však konštatuje, že žalobca ani len nepodal odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na

vydanie poverenia, uznesenie nadobudlo právoplatnosť, teda nemožno v žiadnom prípade tvrdiť, že
by sa jednalo o nezákonné rozhodnutie, prípadne že by sa jednalo o rozhodnutie vydané nesprávnou
aplikáciou práva (čo fakticky znamená nesprávne rozhodnutie). Nesprávna aplikácia či výklad právnych
noriem je totiž dôvodom pre podanie odvolania a ak by rozhodnutie prvostupňového súdu bolo
nesprávne, bolo možné túto „nesprávnosť“ napraviť práve odvolaním. Navrhovateľ svoje právo podať

odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia nevyužil. Navrhovateľ taktiež
nepreukázal, že by súd rozhodol nad rámec jeho právomoci, pretože rozhodnúť o vydaní či nevydaní
poverenia na vykonanie exekúcie jednoznačne patrí do právomoci súdu.

Nakoľko súd nezistil existenciu relevantných nárokov pre uplatnene náhrady škody či už z nezákonného

rozhodnutia súdu alebo nesprávneho úradného postupu súdu v namietanom konaní, súd návrh v plnom
rozsahu zamietol. Stručne možno konštatovať, že v danom prípade pri náhrade škody voči štátu s
jeho zodpovednosťou za činnosť orgánov verejnej moci, ak nie sú splnené podmienky stanovené pre
priznanie nárokov zákonom č. 514/2003 Z.z., nemožno priznať žalobcovi nároky hoci by aj skutočne
škodu utrpel.

Na druhú stranu pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, je potrebné
poznamenať,žesúdskúmapremlčanielenuexistujúcehonárokuavdanomprípadenároknavrhovateľa
na náhradu škody nebol preukázaný, preto súd k vznesenej námietke premlčania navyše udáva, že
námietka nie je dôvodná.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s §
151 ods. 1 veta prvá o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Žalovaný ako úspešný účastník si právo na náhradu trov konania neuplatnil a

zo spisu mu trovy nevyplývajú, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

Žalobca bol oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh priamo zo zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch podľa § 4 ods. 1 písm. k) (účinnosť do 30.9.2012) v zmysle ktorého
zákonnéhoustanoveniaodpoplatkujeoslobodenésúdnekonanievoveciachnáhradyškodyspôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Podľa § 2
ods. 2 veta prvá citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený. Vzhľadom na procesný výsledok v tomto konaní, kedy súd návrh žalobcu v celom rozsahuzamietol, a preto nezaviazal žalovaného ako úspešného účastníka konania na zaplatenie súdneho
poplatku z podaného návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).