Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 3T/51/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114011217
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hlaváčková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114011217.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, samosudca JUDr. Margaréta Hlaváčková, v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému W.. R.. V.I. M. pre pokus trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 14 ods. 1 k § 239
ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.02.2015
v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného
W.. R.. V. M. , I.. XX.XX.XXXX O. G.Í., G. Z. Y., Y. X, T. B.,

spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,

pre skutok právne kvalifikovaný ako pokus trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 14 ods. 1 k §
239 ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak,

ž e
W.. R.. V. M. v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. XK XX/XX voči
úpadcovi R. R., M..L..T.. so sídlom v Košiciach, dňa 14.01.2002 prihlásil pohľadávku veriteľa, v ktorej
uplatnilpohľadávkuvovýške80.550.000,-SknazákladeprehláseniajedinéhospoločníkaR.R.,M..L..T..

zo dňa 30.08.2011 a písomného potvrdenia zo dňa 15.09.2001, vydaného konateľkou R. R., M..L..T..
Y. L. za zdokumentovanie majetku R. R., M..L..T.. v celkovom objeme 268.500.000,- Sk, napriek tomu,
že Y. L. žiadny majetok spoločnosti nezdokumentoval, ani majetok nebol speňažený, čím sa pokúsil
zmariť uspokojenie veriteľov R. R., M..L..T.. vo výške 23.164,93,- Eur (697.866,75,- Sk), rovnajúcej sa
pomernému podielu hodnoty pohľadávky na celkovom objeme všetkých prihlásených pohľadávok, k
čomu v dôsledku popretia pohľadávky správcom konkurznej podstaty nedošlo,

o s l o b o d z u j e ,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodených:
- V.. F. J., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. Z. XX, N.,
- M. N., F..M.., H. XX, Z., R.: XX XXX XXX,
s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.09.2014 bol vypočutý obžalovaný W.. R.. V. M., ktorý

uviedol, že je nevinný. Má za to, že v čase podania obžaloby bol trestný čin, pre ktorý je súdený
premlčaný a to z toho titulu, že prihláška do konkurzu, čiže do sporového konania bola podaná dňa
14.01.2002. Obžalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania. Obžalovaný vypovedal, že nekonal,
ani nemohol konať v úmysle dopustiť sa spáchania trestného činu. Tento nemal vedomosť, ani neboluzrozumený, že podaním prihlášky do konkurzného konania, čiže do sporového súdneho konania
riadeného prejednávacou zásadou by mohol spáchať trestný čin. Podľa jeho názoru konal v omyle,
pretože mu pani Z., L.. L., zatajila podstatné skutočnosti a to konkrétne, že mala od Krajského súdu v

Košiciach zákaz nakladania s majetkom o čom sa dozvedel až z obsahu obžaloby. Pri tomto zatajení
rozhodných skutočností bola prítomná aj tretia osoba pani Z. G.. Obžalovaný súčasne podotkol, že ak aj
bola podaná obžaloba tak podľa jeho názoru predčasne, pretože konania týkajúce sa majetku úpadcu
nie sú ešte všetky právoplatne ukončené. Obžalovaný podľa jeho slov nemohol uviesť nikoho do omylu,
ani nemohol konať v úmysle niekoho uviesť do omylu, pretože potvrdenie zo dňa 15.09.2001 vyhotovila

sama pani Z., L.. L., ihneď po tom, čo si prevzala u neho doma v Y. dokumentáciu k tomu majetku a toto
potvrdenie mu mala doručiť poštou. Obžalovaný uviedol, že v prejednávanom prípade bol nedostatočne
zistený skutkový stav veci, v prípravnom konaní mu nebolo umožnené byť prítomný pri výsluchu svedkov
a tým im klásť otázky. Na záver skonštatoval, že konkurzné konanie samo o sebe je sporovým konaním,
súd nie je možné uviesť do omylu, a že je tu totálna absencia objektívnej stránky skutkovej podstaty
daného trestného činu.

NapredmetnompojednávaníbolavypočutásvedkyňaV..Z.I.,ktoráskonštatovala,žeužbolavypočutáv
rámci prípravného konania, ale vzhľadom na odstup času si na konkrétnosti nepamätá. Vo vzťahu k veci
úpadcu R. R. M..L..T.. uviedla, že fakticky všetky doklady odovzdala správcovi konkurznej podstaty V..
J., ale správy, ktoré ako predbežná správkyňa vypracovala, až do času kedy prvýkrát zasadal veriteľský
výbor, si tieto pozrela. Z tohto vyplýva, že svedkyňa sa mohla vyjadriť len k tomuto rozhodnému obdobiu.

Konateľkou spomínanej spoločnosti bola v čase, keď svedkyňa pôsobila ako predbežná správkyňa Y.
L., ktorú aj osobne navštívila, nakoľko na jej výzvy o zaslanie účtovníctva táto vôbec nereagovala.
Na jej výzvu, aby jej predložila všetky potrebné dokumenty konateľka odpovedala osobne, že žiadne
doklady nemá a že svedkyňa má kontaktovať R.. M., ktorého splnomocnila na všetky úkony. Následne
kontaktovala obžalovaného M., ktorý nejaké doklady do spisu doložil a tohto aj požiadala, aby jej

pomohol vybaviť niektoré listy vlastníctva a agendu z katastra v Bratislave. Svedkyňa uviedla, že
obžalovaný ako splnomocnený zástupca úpadcu predložil do spisu konkurzného súdu získané doklady
súvisiace s majetkom úpadcu. Podľa jej slov obžalovaný uplatnil pohľadávku voči úpadcovi, avšak
uplatnil ju titulom pracovnej zmluvy u úpadcu. Túto pohľadávku svedkyňa nemohla uznať, poprela ju,
pretože z dokladov, ktoré mala k dispozícii nič nenasvedčovalo tomu, aby bol zamestnancom úpadcu.

Tento podľa jej názoru mohol kľudne uplatniť pohľadávku proti podstate, pretože pokiaľ mal plnú moc a
vykonával činnosti na získanie majetku vznikla automaticky príkazná zmluva a na základe takejto zmluvy
by určite nejaký nárok priznala.
Na pojednávaní bol vypočutý svedok V.. F. J., ktorý vypovedal, že bol ustanovený za správcu konkurznej
podstaty na návrh hlavného veriteľa G. Z. Z.. Svedok skonštatoval, že dlžník môže nakladať s majetkom

iba so súhlasom predbežného správcu, inak je úkon neplatný. Medzičasom došlo k prehláseniu jediného
spoločníka Y. L., ktorá poskytla odmenu obžalovanému M. nejakých 80 miliónov korún a zároveň sa
podpísali pracovné zmluvy s R. R., kde celá rodina pána M. a celá rodina pani Y. L. podpísali pracovné
zmluvy. Svedok mal vedomosť, že takéto veci nemôže uznať a preto kontaktoval sociálnu poisťovňu.
Podľa názoru svedka pán M. chcel znížiť a hlavne ukrátiť veriteľov o majetok a získať neoprávnene tento

majetok ako fiktívny veriteľ. Pohľadávka, ktorú si obžalovaný uplatnil mala pozostávať v prvom rade z
tých 80-tich miliónov korún a v druhom rade z ostatných finančných vecí z titulu nároku na odstupné a
nároku na náhradu mzdy. Súd na pojednávaní v zmysle § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prečítal
zápisnice o skoršej výpovedi svedka V.. F. J.Š. na č.l. 77-81, 335-337, 339-342. Z týchto výpovedí zo
štádia prípravného konania vyplynulo, že svedok uvádzal zhodné skutočnosti ako v konaní pred súdom.

Na žiadne rozpory ani nezrovnalosti nepoukázali v súlade so zásadou kontradiktórnosti tak prokurátor
ako ani obžalovaný a jeho obhajca, pričom samotný svedok skonštatoval, že s tými výpoveďami súhlasí.
Na otázku obhajcu, či bol svedok osobne prítomný pri tom ako obžalovaný ovplyvňuje Y. L. k tomu,
aby mu priznala odmenu v takejto výške, keďže sa jedná o rozhodnutie jedného spoločníka, ktorý sám
rozhoduje o tom aká odmena a v akej výške bude priznaná tento uviedol, že si to nepamätá presne a že

nebol toho svedkom. Tieto skutočnosti potvrdil svedok len na základe telefonického rozhovoru s pani L..
Na pojednávaní konanom dňa 29.10.2014 bola vypočutá svedkyňa G. L., ktorá uviedla, že po
kontaktovaní obžalovaným sa dostavila aj so svojou dcérou do Košíc, kde si prečítali a podpísali ním
predložené zmluvy. Za podpis týchto zmlúv nedostali žiadne provízie ani odmenu. Svedkyňa ďalej
dodala, že disponovala splnomocnením na preberanie poštových zásielok aj pre svoju dcéru a že aj v

rozhodnom období preberala doporučené zásielky. Toto splnomocnenie tým pádom mala aj v čase, keď
sa s obžalovaným M. stretávala.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.12.2014 bol vypočutý svedok V.. M. W., ktorý vypovedal, že
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok boli na M. N. postúpené pohľadávky zo sociálnej poisťovnevo výške 747.884,85,- Eur, zo spoločnosti Veriteľ bola postúpená pohľadávka zdravotnej poisťovne M.
vo výške 3.859,37,- Eur, ktoré boli prihlásené do konkurzného konania. Zároveň svedok špecifikoval aj
ostatné spoločnosti a výšky ich pohľadávok, ktoré boli postúpené a prihlásené do konkurzného konania,

pričom celkovo sa jednalo o sumu 1.223.305,84,- Eur, z ktorých boli uznané pohľadávky vo výške
1.208.084,24,- Eur a popreté vo výške 15.221,90,- Eur. M. N. podľa jeho vyjadrenia neobdržala ani časť
uplatnených pohľadávok.
NatomtopojednávaníbolvypočutýsvedokR..B.Z.,ktorýnaúvodpoznamenal,ženevievakejsúvislosti
je predvolaný, ani aká vec sa vlastne rieši. Podľa svedka už uplynulo mnoho času a podľa jeho názoru

ide o abstraktné čísla zo strany obžalovaného a takto to podľa neho nemohlo v žiadnom obchodnom
vzťahu fungovať. Svedok poznal majetkov pomery spoločnosti a jej obchodné aktivity, ale pretože to bolo
už dávno na detaily si nespomenul. Svedok mal vedomosť o tom, resp. jeho názor je taký, že obžalovaný
sa fiktívne zamestnal v tejto spoločnosti a fiktívne zamestnal aj svoju manželku. Zároveň však dodal, že
to nemusí byť pravda a že je to jeho osobný názor.
Z prečítanej výpovede znalkyne W.. X. W. z prípravného konania na č.l. 421-423 vyšetrovacieho spisu

a rovnako zo záverov znaleckého posudku z č.l. 408-420 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obžalovaný
Sarkocy netrpel endogénnou depresívnou depresívnou poruchou. Depresívna reakcia, ktorú znalci
konštatovali bola reakcia na stres, ktorý súvisí s inkriminovaným trestným činom a jeho trestnoprávnymi
dôsledkami. Táto depresívna reakcia obžalovaného je naprosto zrozumiteľná a v žiadnom prípade
neznižovala jeho ovládania a rozpoznávacie schopnosti.

Súd podľa § 269 Trestného poriadku prečítal nasledovné listinné dôkazy:
- uznesenia Krajského súdu Košice s ďalšími dokladmi č.l. 99-104
- súpis majetok úpadcu s ďalšími dokladmi č.l. 105-116
- prehlásenie a potvrdenie č.l. 117-118
- pracovné zmluvy a prihlášky pohľadávok č.l. 119-132

- listiny č.l. 133-186
- zoznam veriteľov č.l. 210-215
- žiadosť o zvolenie spoločného zástupcu č.l. 318-320
- opatrenie Okresného súdu Trebišov a doklady o zverejnení predmetného opatrenia č.l. 318-320
- úradný záznam č.l. 381

- uznesenia Krajského súdu Košice s ďalšími dokladmi č.l. 424-469
- zmluva o prevode obchodného podielu č.l. 470-482
- incidenčné žaloby a iné listiny č.l. 560-667
- uznesenie Ústavného súdu SR č.l. 668-674
- obchodný spis sp. zn. XCbs X/XXXX.

Z uvedených listinných dôkazov mal súd preukázané rozhodné a konkrétne skutočnosti týkajúce sa
konkurzného konania, úkonov s tým súvisiacich a majetku úpadcu.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní dňa 25.02.2015 podľa § 269 Trestného poriadku prečítal nasledujúce

listinné dôkazy:
Z odpovede na lustrácii v Registri obyvateľstva mal súd preukázané, že navrhovaný svedok M. U.N., I..
XX.XX.XXXX, dňa 11.10.2014 zomrel.
Z úmrtného listu na č.l. 268 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že V.. V. O. zomrel.
Súd oboznámil i list odsúdenej Y. Z. zo dňa 09.01.2015 a spis Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. XK

XX/XX. Z aktuálneho odpisu z registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný tam nemá žiadny
záznam.
Na tomto pojednávaní bol opätovne vypočutý obžalovaný M., ktorý po nazretí do konkurzného spisu
XK XX/XX uviedol, že podpisy na doručenkách nie sú zhodné a už na prvý pohľad je zrejmé, že tam
existujú rozpory čo sa prítlačnej sily týka koncových ťahov. Podľa jeho názoru podpis na doručenke, kde

bolo doručené uznesenie o zákaze nakladania s majetkom je rozporný. Navrhol súdu, aby zabezpečil
20 originálnych podpisov od odsúdenej L. za účelom grafologického znaleckého skúmania a znovu
zopakoval, že nemal vedomosť o zákaze nakladať s majetkom spoločnosti a túto skutočnosť mu
odsúdená L. zatajila. O zákaze nakladania s majetkom sa dozvedel až po podaní obžaloby a utvrdil sa
v tom po nahliadnutí do konkurzného spisu a oboznámením sa s predmetným uznesením. Súd tento

navrhovaný dôkaz nevykonal, nakoľko to nebolo potrebné pre objasnenie prejedávaného prípadu a Y.
Z. bola už právoplatne odsúdená.
V súlade s týmto tvrdením je aj listinný dôkaz, ktorý súd oboznámil a to uznesenie Krajského súdu v
Košiciach, sp. zn. XK XX/XX zo dňa 20.06.2001, ktorým krajský súd ustanovil ako predbežného správcukonkurznej podstaty V.. Z. I.. Týmto uznesením podľa § 9c ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní
(ďalej len ZKV) zároveň dlžníkovi oznámil, že môže nakladať s majetkom iba so súhlasom predbežného
správcu inak je jeho právny úkon neplatný. Uvedené uznesenie ako to vyplýva ofotením originálnej

doručenky bolo Y. L. doručené 10.11.2001. Podľa názoru súdu ustanovenie predbežného správcu
konkurznej podstaty neznamená automaticky vyhlásenie konkurzu. O vyhlásení konkurzu rozhoduje len
príslušný súd a na základe zákonom stanovených podmienok. Podľa ustálenej súdnej praxe v zmysle
§ 9c ZKV sa na činnosť podnikateľa vzťahuje len obmedzenie týkajúce sa nakladania s majetkom a nie
uzatváranie, napr. pracovných zmlúv alebo vykonávanie iných činností smerujúcich k zachovaniu, resp.

zhodnoteniu majetku alebo zachovania podnikateľskej činnosti. Ako už bolo spomenuté až po vyhlásení
konkurzu, kedy je a to dňom vyvesenia tohto vyhlásenia na úradnej tabuli nemožno vykonávať už žiadne
úkony a všetky právne úkony sú zo zákona neplatné. Z pripojeného konkurzného spisu bolo zistené, že
konkurz bol vyhlásený dňa 16.11.2001.
Súd na základe vyššie uvedeného nezistil zákonnú prekážku, na základe ktorej by nemohol obžalovaný
W.. R.. M. podať z titulu svojej pracovnej zmluvy prihlášku do konkurzného konania. Naviac ak

bol konateľkou Y. Z. splnomocnený k všetkým úkonom týkajúcich sa zabezpečenia majetku R. R..
Obžalovaný,akobolopreukázanénielenvýpoveďouV..Z.I.,predbežnejsprávkynekonkurznejpodstaty,
ale aj pripojeným konkurzným spisom a obchodným spisom XCbs X/XXXX, ktoré súd oboznámil
vykonával viaceré, priam enormné množstvo aktivít za účelom zabezpečenia majetku úpadcu, čo je
zistiteľnéajzjehoviacerýchpodaní,ktorésúdvniektorýchprípadochajakceptoval.Zároveňobžalovaný

vedel,žemajetokspoločnostiR.R.M..L..T..existovalanemohol vedieťkomutentomajetokprávnepatrí,
lebo sa ešte dlhé obdobie potom ako vstúpil do konkurzného konania viedli dlhotrvajúce spory a teda
za tejto dôkaznej situácie, nemohol vyvodiť, ako si podal prihlášku do konkurzného podania, správnu
výšku odmeny. Konkurzné konanie je samo o sebe konaním sporovým a jeho výsledok v konečnom
dôsledku závisí od rozhodnutia súdu.

Z pripojenej pracovnej zmluvy zo dňa 01.09.2001 obžalovaného vyplýva, že jeho mesačná odmena
bola vo výške 20.000,- Sk mesačne a z ejto pri podaní prihlášky obžalovaný vychádzal. Z toho taktiež
vyplýva, že jeho pracovné zaradenie bolo riaditeľ spoločnosti pre dokumentáciu a speňažovanie majetku
patriaceho do majetkovej podstaty R. R..
V predmetnej trestnej veci pri vyvodení trestnej zodpovednosti bolo potrebné bez akýchkoľvek

pochybností preukázať, že obžalovaný dňa 14.01.2002, kedy si v konkurznom konaní vedenom na
Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. XK XX/XX prihlásil pohľadávku veriteľa, v ktorej uplatnil
pohľadávku vo výške 80.550.000,- Sk v úmysle, či už priamom alebo nepriamom čo i len v štádiu pokusu
zmariť uspokojenie veriteľov uvedenej spoločnosti a teda úmyselne znížiť majetok úpadcu a tak poškodiť
ostatných veriteľov, čo preukázané nebolo. Z obsahu spisu, ktorý súd oboznámil je ďalej zistiteľné, že v

prihláške pohľadávky do konkurzu obžalovaný uplatnil ako pohľadávku prvej triedy nasledovne:
- nevyplatená mzda vo výške 20.000,- Sk mesačne od 01.09.2001 do 16.11.2001, čo činí 50.000,- Sk,
- nevyplatená odmena vo výške 80.550.000,- Sk, priznaná dňa 15.09.2001 zamestnávateľom,
súčasne si uplatnil nárok na odstupné vo výške 200.000,- Sk a nárok na mzdu po 16.01.2001, čo malo
byť upresnené po doručení výpovede z pracovného pomeru správcom konkurznej podstaty.

Svoju prihlášku odôvodnil nasledujúcimi dokladmi:
- prehlásenie jediného spoločníka R. R. M..L..T.. zo dňa 30.08.2001,
- pracovná zmluva zo dňa 01.09.2001,
- potvrdenie zamestnávateľa zo dňa 15.09.2001, ktorým mu bol priznaný nárok na odmenu vo výške
80.550.000,- Sk.

Vo vzťahu k uvedenému listinnému dôkazu je potrebné poznamenať, že podaním prihlášky do konkurzu
nie je možné automaticky ako už bolo spomenuté, vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť, nakoľko každá
prihláška do konkurzu je preskúmavaná správcom konkurznej podstaty, ktorý uznáva alebo popiera
pohľadávky veriteľov.
Takto to bolo aj v predmetnom prípade, kedy správca konkurznej podstaty V.. F. J. na prieskumnom

pojednávaní dňa 19.06.2006 v plnej výške poprel pohľadávky veriteľov a to konkrétne: pod číslom XX
S. F. (pohľadávka prihlásená v sume 529.369,- Sk), pod číslom 22 R.. V. M. (pohľadávka prihlásená v
sume 80.800.000,- Sk), pod číslom 26 Y. L. (pohľadávka prihlásená v sume 262.500,- Sk), pod číslom
27 G. L. (pohľadávka prihlásená v sume 150.000,- Sk), pod číslom 28 Y. L. W.. (pohľadávka prihlásená
v sume 87.500,- Sk), pod číslom 29 Z. G. (M.) (pohľadávka prihlásená v sume 150.000,- Sk), pod číslom

40 O. B. (pohľadávka prihlásená v sume 5.280,- Sk), pod číslom 70 R. (pohľadávka prihlásená v sume
78.757,50- Sk), pod číslom 72 G. F..M.. (pohľadávka prihlásená v sume 30.441,- Sk).
Na základe popretej pohľadávky a po určení lehoty na podanie žaloby bola obžalovaným W.. R.. V.I.
M. dňa 23.08.2006 na Krajský súd v Košiciach podaná incidenčná žaloba o určenie pravosti výšky aporadia prihlásenej pohľadávky. V tejto žalobe, konkrétne obžalovaným, navrhovaný petit znie: „Určuje
sa, že pohľadávka navrhovateľa voči úpadcovi na podklade platného pracovnoprávneho vzťahu popretá
odporcom na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 19.06.2006 v konaní č.k. XK XX/XXXX na

Krajskom súde Košice činí 50.000,- Sk a je pohľadávkou prvej triedy“.
Z uvedeného je teda zrejmé, že obžalovaný ani nepodával incidenčnú žalobu vo vzťahu k odmene vo
výške 80.550.000,- Sk.
Obžalovaný W.. R.. M. podaním zo dňa 15.08.2007 požiadal súd o priznanie oslobodenia od súdneho
poplatku.

Uznesením zo dňa 05.12.2007 č.k. XXCbi/XX/XXXX Krajský súd v Košiciach nepriznal žalobcovi
oslobodenie od súdnych poplatkov. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. XXCbi/XX/XXXX
zo dňa 30.09.2009 vyplýva, že Krajský súd v Košiciach konanie zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho
poplatku.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 2 ods. 19 Trestného poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí
alebonaneverejnomzasadnutísmiesúdprihliadaťlennatiedôkazy,ktorébolivtomtokonanívykonané,
ak zákon neustanovuje inak.

Na základe takto vykonaného dokazovania pred súdom a s poukazom na vyššie citované zákonné
ustanovenia sa súd nestotožnil s názorom prokurátora, že skutok uvedený v obžalobe a právne
kvalifikovaný ako pokus trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 14 ods. 1 k § 239 ods. 2 písm. b),
ods. 3 písm. a) Trestného zákona je trestným činom a to predovšetkým preto, že konanie obžalovaného
W.. R.. V. M. nedospelo ani do štádiu pokusu, nakoľko podaním prihlášky do konkurzu ešte nie je možné

vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť ani v štádiu pokusu. Uvedené konanie bezprostredne nesmerovalo
k dokonaniu trestného činu, nakoľko obžalovaný po podaní prihlášky do konkurzu v sume 80.550.000,-
Sk podal incidenčnú žalobu o určenie pravosti pohľadávky len do výšky 50.000,- Sk, avšak aj od tohto
konania upustil a to tak, že nezaplatil súdny poplatok.
Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ:

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákona,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí
bol s tým uzrozumený.

Z vykonaného dokazovania v rámci hlavných pojednávaní nebol zistený žiaden nezákonný postup
obžalovaného W.. R.. M., ani priamy ani nepriamy úmysel získať na základe miezd (lebo len vo vzťahu ku
mzdám podal incidenčnú žalobu) neoprávnené výhody. A ako už bolo konštatované súd je toho názoru,
že obžalovaný vykonával úkony smerujúce k zisteniu a predovšetkým k zabezpečeniu majetku úpadcu,
t.j. spoločnosti R. R. M..L..T.. ako to vyplýva z pripojeného vyšetrovacieho spisu, ale predovšetkým z

konkurzného spisu sp. zn. XK XX/XX a z ďalšieho obchodného spisu sp. zn. XCbs X/XXXX. Z uvedených
dôvodov súd obžalovaného W.. R.. V. M. v zmysle zásady „in dubio pro reo“ podľa § 285 písm. b)
Trestného poriadku oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením

rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.