Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/207/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812209688
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7812209688.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanej Slovenská republika, v mene
ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

Návrh na prerušenie konania zamieta.

N e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Súd uznesením sp. zn. 9C/207/2012-7 zo dňa 09. 10. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.
10. 2012, spojil na spoločné konanie vec sp. zn. 9C/207/2012 a veci sp. zn. 9C/280/2012, 9C/311/2012,
9C/312,2012, 9C/372/2012, ktoré sa v ďalšom konaní vedú pod spisovou značkou sp. zn. 9C/207/2012.

Žalobca vo všetkých spojených veciach si uplatnil náhradu majetkovej škody spolu vo výške 685,15 €,
náhradu nemajetkovej ujmy spolu vo výške 1.863,03 € a žiadal priznať náhradu trov konania.

Nárok odôvodnil tým, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu v exekučných konaniach, kde žalobca
vystupoval ako oprávnený a navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu voči povinným a exekútor
následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom príslušnému súdu so

žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K nesprávnemu úradnému postupu exekučného
súdu malo dôjsť tým, že súd v exekučných konaniach:
1. Zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS).
2. Rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej
lehote (žaloby označené NP).

Žalobca v jednotlivých žalobách, ktoré boli spojené do spoločného konania sp. zn. 9C/207/2012 žiadal v
zmysle § 12 Občianskeho súdneho poriadku, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním
vecí o prikázaní vecí inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu
Rožňava sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vecí vzhľadom na ich pomer k veciam a kúčastníkom konania. Poukázal na to, že vecne a miestne príslušný Okresný súd Rožňava, ktorý by
bol inak oprávnený veci prejednať, je štátnym orgánom, ktorý svojim konaním vyvolal skutočnosť
zakladajúcu právo uplatňovať nároky žalobcu z titulu nesprávneho úradného postupu, z ktorého vznikla

škoda žalobcovi. Preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o škode rozhodovať.
Keďže Okresný súd Rožňava bol sám škodcom v exekučných veciach, je vylúčené, aby rozhodoval spor
medzi žalobcom a štátom. Pridelenie vecí niektorému zo sudcov Okresného súdu Rožňava by porušilo
právo žalobcu na prerokovanie vecí nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce na
súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý.

Právoplatným uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9NcC/14/2012-14 zo dňa 22. 10. 2012,
ktorébolodoručenéúčastníkomkonaniadňa01.02.2013 bolorozhodnuté,žesudkyňaOkresnéhosúdu
Rožňava JUDr. Agnesa Hvastová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vecí spojených pod
sp. zn. 9C/207/2012 Okresného súdu Rožňava. Uvedeným uznesením bola vyriešená otázka námietok
žalobcu voči zaujatosti sudcov Okresného súdu Rožňava.

Podaním zo dňa 31. 10. 2013 žalobca navrhol, aby súd konanie vedené pod sp. zn. 9C/207/2012
prerušil a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom
je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na spravodlivý súdny proces.
Ako listinný dôkaz súdu doručil sťažnosť na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods.

1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1
vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd
zriadený zákonom) spojenú s návrhom na odklad vykonateľnosti podľa § 52 ods. 2 Zák. č. 38/1993 Z.z.
adresovanú Ústavnému súdu SR, zo dňa 20. 03. 2013.

Žalobca ako sťažovateľ touto sťažnosťou žiadal Ústavný súd SR, aby po náležitom zistení skutkového
stavu prijal sťažnosť na ďalšie konanie a vydal nález, že základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu
podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22. 10. 2012 sp. zn.
9NcC/14/2012-14 bolo porušené, základné právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6

ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 22. 10. 2012 sp. zn. 9NcC/14/2012 bolo porušené, základné právo sťažovateľa
na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa
22. 10. 2012 sp. zn. 9NcC/14/2012 bolo porušené, uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.
10. 2012 sp. zn. 9NcC/14/2012 sa zrušuje a vec sa tomuto súdu vracia na ďalšie konanie. Spoločnosti

Pohotovosť s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 priznáva finančné
zadosťučinenie v sume 500,- Eur, ktoré je jej Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť do 2 mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu a tiež nahradiť trovy konania. Súčasne sťažovateľ žiada, aby Ústavný
súd SR vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22. 10. 2012 sp. zn. 9NcC/14/2012.

Súd uznesením zo dňa 29. 11. 2013 prerušil konanie v zmysle § 109 ods. 1, písm. b/ a ods. 2 písm. c/
O.s.p. s prihliadnutím na to, že prebiehalo konanie o sťažnosti žalobcu podanej na Ústavný súd SR
podľa čl. 127 Ústavy SR.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.
11Co/217/2014-90 zo dňa 19. 11. 2014 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh žalobcu na
prerušenie konania zamietol. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v danom
prípade sú splnené podmienky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. a rovnako nie je
dôvodaninaprerušeniekonaniapodľa§109ods.1písm.b)O.s.p.Podanieústavnejsťažnostižalobcom

na ústavnom súde nie je dôvodom na prerušenie konania v danej veci, pretože výsledok konania
na ústavnom súde nemôže ovplyvniť toto konanie. Odvolaciemu súdu z jeho činností bolo známe,
že ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich uzneseniach obdobné sťažnosti v skutkovo
rovnakých veciach odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na ich prerokovanie.
Odvolacím súdom bola zistená skutočnosť, že uznesením Ústavného súdu SR I.US510/2013-10 zo

dňa 07.08.2013 bola sťažnosť žalobcu vedená pod sp. zn. Rvp13694/2013- sp. zn. Rvp13699/2013
spojená na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. Rvp13694/2013. Sťažnosti obchodnej
spoločnosti žalobcu boli odmietnuté pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na ich prerokovanie
a ich rozhodnutie. Predmetná sťažnosť sa v zmysle odôvodnenia tohto uznesenia týkala aj rozhodnutiaKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 9NcC/14/2012 zo dňa 22.10.2012. Pokiaľ teda žalobca navrhol
prerušiť konanie pre vedenie konania pred ústavným súdom vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 9NcC/14/2012 zo dňa 22.10.2012, táto sťažnosť bola odmietnutá pre nedostatok

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie a jej rozhodnutie, preto návrh žalobcu na prerušenie
konania nie je dôvodný. Súdu prvého stupňa uložil pokračovať v konaní vo veci samej.

Súd určil termín pojednávania na deň 24. 02. 2015. Žalobca navrhol zrušiť nariadené pojednávanie
na deň 24. 02. 2015 z dôvodu námietky nestrannosti súdu a vylúčenia všetkých sudcov Okresného

súdu Rožňava. Namietal skutočnosť, že žalobcovi neboli oznámené výsledky procesných postupov
sudcu a súdu, ktoré by boli základom pre spoľahlivé riešenie otázky zachovania nestrannosti súdu a
nestranného zákonného sudcu. Súčasne podal návrh na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho
prejudiciálneho konania v konaní sp. zn 7C/6/2010 Okresného súdu Prešov.

Súd poukazuje na právoplatné uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9NcC/14/2012-14 zo dňa

22. 10. 2012, z ktorého vyplýva, že Krajský súd v Košiciach rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu
Rožňava JUDr. Agnesa Hvastová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vecí spojených na
spoločné konanie pod spisovou značkou sp. zn. 9C/207/2012.

Súd návrhu žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach

položených súdom v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod. sp. zn 7C/6/2010 nevyhovel,
pretože dospel k záveru, že rozhodnutie o položených prejudiciálnych otázkach má právnu záväznosť
iba v konaní, v ktorom boli konkrétne prejudiciálne otázky položené a označené konanie o prejudiciálnej
otázke nerieši otázku, ktorá by mala význam pre predmetné súdne konanie, preto nie je dôvod na
prerušenie tohto súdneho konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Účastníci sa nariadeného pojednávania nezúčastnili, pričom žalobca žiadal pojednávanie zrušiť z
dôvodov námietky zaujatosti a zároveň predložil návrh na doplnenie dokazovania oboznámením sa so
znaleckým posudkom, ktorý zadal vypracovať ohľadom výšky vzniknutej škody a vo veciach označených
ISTINA RS zadal spracovať znalecký posudok znalcom v odbore právne vzťahy k cudzine.

Žalovaná sa vo veci písomne ospravedlnila, navrhla rozhodnúť v jej neprítomnosti v zmysle svojho
písomného vyjadrenia vo veci a navrhla žalobu zamietnuť.

Súd preto vykonal pojednávanie a dokazovanie v neprítomnosti účastníkov v súlade s ustanovením §

101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci
nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na
obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd považoval neúčasť žalobcu na nariadenom pojednávaní za neospravedlnenú a jeho návrh na
zrušenienariadenéhopojednávaniazanedôvodný,nakoľkootázkanámietkynestrannostisúduasudcov
okresného súdu bola vyriešená vyššie citovaným uznesením a preto súd konal aj v neprítomnosti
žalobcu.

Žaloba ISTINA RS

Žalobca v žalobe označenej ISTINA RS sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu
nesprávneho úradného postupu súdu ak nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, resp.
v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia

zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody
a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Exekučný súd tým, že svojim nelegálnym postupom vykonal
opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných
podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom
vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od

uzavretej zmluvy o úvere. Na jednej strane existoval právne relevantný exekučný titul - rozsudok
rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty podľa ustanovenia § 41 Zákona č.
244/2002 Z.z. a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného
súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianskesúdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože
existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Tvorí
teda neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadnuť ex offo. Podľa platnej právnej

úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným
všeobecnýmsúdomvobčianskomsúdnomkonaní.Uvedenýpostupexekučnéhosúdubolnesprávnyav
rozpore so zákonom a to § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako

tak neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny
a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu si žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy, ktorú vyčíslil
nasledovne:

a) Majetková škoda vo výške 285,15 € predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže

byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom
proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úver. Nemôže preto nastať
akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

b) Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nesprávnym úradným postupom

došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde
k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v
zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel,
že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá. Postup exekučného súdu

zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Na podporu svojej žiadosti o
náhradu nemajetkovej ujmy žalobca poukázal na neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, vytvorenie absolútnej nemožnosti
súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva a nezákonným zásahom vyvolaná situácia
ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ

v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatnil ako primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a
spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie spôsobené v priamej

príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, sumu
57,03 €. Vo veciach označených ako ISTINA RS navrhol rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom tak, že
žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného
súduRožňava,ktorýnerozhodoložiadostiachovydaniepoverenianavykonanieexekúcievexekučných
konaniach pre pohľadávky žalobcu postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ustanovenie

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalej navrhol rozhodnúť rozsudkom tak, že žiadal zaviazať žalovanú
uhradiť náhradu majetkovej škody v spojenej veci ISTINA RS vo výške 285,15 € a z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 57,03 €.

Žaloby NP

Žalobca v žalobách označených NP sa domáhal majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že
exekučný súd rozhodol o udelení poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby napriek tomu, že vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať vplyv na potrebný čas k posúdeniu a rozhodnutiu. Vo veciach neexistovali okolnosti,

ktoré by umožňovali exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k
vydaniu rozhodnutia o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Výšku majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca odôvodnil rovnako ako v
žalobách označených NZP, ako je to uvedené vyššie a teda pri majetkovej škode si uplatňoval náhradu v
sume 125,- € za každú vec a pri nemajetkovej ujme náhradu vo výške 55,- € za každý mesiac omeškania

rozhodnutia súdu. Podobne aj v týchto žalobách navrhol rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, podľa
ktorého je žalovaná zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Rožňava, pretože tento nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pre pohľadávky žalobcu v zákonom stanovenej lehote. Ďalej navrhol rozhodnúť rozsudkom onáhrade majetkovej škody vo všetkých spojených veciach ohľadom žalôb NP vo výške 400,- € a z titulu
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.806,- €.

Žalovaná k podanej žalobe v písomnom vyjadrení uviedla procesné námietky, z ktorých vyplýva, že
žaloby žalobcu sú zmätočné podania, nakoľko v jednotlivých žalobách sa vyskytujú viaceré nedostatky v
označení povinných, nie sú uvedené spisové značky exekučných konaní a chýbajú relevantné údaje ako
dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa žalobca
dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd

napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca. V žalobách nie je jasný ani titul nároku na náhradu
škody. Ďalej žalobca tvrdí, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie je namietanie nezákonného rozhodnutia. Z takto formulovaných žalôb nie je jednoznačné, na
základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa tieto tituly prelínajú a žalobca
neuvádza, z ktorých titulov si uplatňuje nárok. Čo sa týka namietaných prieťahov v konaní, žalobca
uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v

ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom v ostatných typoch
žalôb neuvádza, aké kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu. Formu žiadosti o informácie o
stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených
prieťahov a k ich účelnému odstráneniu. Ďalej poukázal na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní, nakoľko túto právomoc má iba predseda

súdu alebo Ústavný súd SR.

Žalovanáďalejpoukázalanato,že23.04.2012jejbolidoručenéprvéžiadostiopredbežnéprerokovanie
nároku na náhradu škody, pričom už 27. 09. 2012 boli súdu doručené žaloby vo veciach, ktoré boli
spojené do konania sp. zn. 9C/207/2012, z čoho je zrejmé, že žalobca žaloby nepodal po uplynutí

šesťmesačnej lehoty, ale skôr. Jednalo sa teda o predčasne uplatnený nárok na súde v zmysle
ustanovenia § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. V konaní o predbežné prerokovanie nároku žalobcu
neposkytol súčinnosť žalovanému a tak zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody.

Žalovaná zdôraznila, že podmienkou úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody v súlade so
Zákonom č. 514/2003 Z.z. je:
1. nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2. vznik škody,
3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a

vzniknutou škodou.

Žalovaná k rozhodnutiu exekučného súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej
lehote uviedla, že uvedená lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský

rozsudok. Ďalej poukázala na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení od 01.
06. 2011 a namietala nároky žalobcu vo všetkých veciach, kde bola žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podaná po 01. 06. 2011 z dôvodu, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie vo veciach, kde ide o exekučný titul v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) alebo d)
Exekučného poriadku neplatí. Podľa platnej úpravy pred 1.6.2011 je v samotnej dôvodovej správe k

novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku vedené, že správnosť aplikácie
dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým
výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor. Súd preto správne aplikoval
ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku aj na rozhodcovské rozsudky pred 1.6.2011.
Poukázal na rozhodnutie ústavného súdu sp.zn. I.US/16/2002.

Žalovaná k zamietnutiu návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej
lehote uviedla, že v zmysle § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím môže uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je

viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Ďalej poukázala na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
účinného od 01. 06. 2011, pričom 15 dňová lehota sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe
zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale 15 dňová lehota sa týka prípadu,
keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, okrem exekučných titulovpodľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Ak súd exekútora nepoverí, 15 dňová lehota
neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces
posudzovania žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a

exekučného titulu. Žalovaný poukázal v súvislosti s tvrdením žalobcu, že súd opätovne posudzoval
práva žalobcu na zaplatenie dlhu, čím prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, na uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV.US/60/2011, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/146/2011, 3MCdo/11/2010 a 5Cdo/291/2010, z ktorých vyplýva, že vnútroštátny súd má povinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej

doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú
vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

K otázke existencie prieťahov v konaní žalovaná uviedla, že efektívnosť a rýchlosť súdneho konania
nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., ale len

Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na
podklade sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré
by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných
prieťahov. Súd konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať
z existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu

alebo Ústavným súdom Slovenskej republiky. Keďže táto skutočnosť nebola zistená v konaní, neboli
preukázané ani prieťahy v konaní.

Žalovaná vzniesla námietku premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Poukázala na
ustanovenie § 19 ods. 1 Zákona 514/2003 Z.z., pričom ak žalobcovi mala vzniknúť škoda nesprávnym

úradným postupom spočívajúcim v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej lehote, vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15 dňovej lehoty a v
rozhodnutí o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej
lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula pri každom takomto nároku osobitne a to od
momentu skončenia žalobcom tvrdených prieťahov (od momentu rozhodnutia o zmene exekútora,

vydania poverenia na vykonanie exekúcie, resp. právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na
vydaniepoverenianavykonanieexekúcie).Vzhľadomnato,žežalobcasaoškodedozvedelvniektorých
prípadoch viac ako pred tromi rokmi, bola vznesená námietka premlčania.

K materiálnej škode, ktorá bola v jednotlivých veciach vyčíslená v paušálnej sume 125,- € žalovaná

uviedla, že ju neuznáva a je len hypotetická. Poukázala na ustanovenie § 17 ods. 1 Zákona 514/2003
Z.z. a namietala skutočnosť, že žalobca vo svojej žalobe neuvádza, či vyčíslené vecné náklady
predstavujú skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Mala zato, že žalobcom uvedené vecné náklady nie je
možné považovať za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech a teda nie
je možné domáhať sa tejto náhrady podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. Uplatnené paušálne nároky vo

výške 125,- € v jednotlivých veciach sú nadhodnotené a navyše nepreukázané. V časti majetkovej
škody, kde sa uplatňovala istina s príslušenstvom žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal existenciu
dlhu ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha, nepreukázal existenciu právoplatného
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a nepreukázal ani
nevymožiteľnosť pohľadávky, ku ktorej žalovaná uviedla, že rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku
byť exekučným titulom. Žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul podaním návrhu na začatie
konania. Ak by aj nastala situácia, že si žalobca toto právo uplatnil novým návrhom, musel by preukázať,
že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností priznal požadované nároky od dlžníkov a tiež by musel
preukázať, že pohľadávky sú nevymožiteľné v dôsledku pochybenia Okresného súdu Rožňava (nebyť

nesprávneho úradného postupu súdu, došlo by k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky).
Túto skutočnosť žalobca nepreukázal a ani nepreukáže a to najmä s ohľadom na to, že niektorí dlžníci
by boli insolventní, iní dlžníci by boli po smrti a podobne. Žalovaná teda nemôže niesť zodpovednosť
a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil žalobca, nakoľko žalobca nepreukázal
vznik ani výšku škody.

K nemajetkovej ujme (ktorú si žalobca uplatnil v čiastke 660,- € alebo 663,88 € za rok prieťahov, alebo
20 % z istiny a príslušenstva, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za zásah do základných práv
žalobcu) poukázal na ustanovenie § 17 ods. 2 a 3 Zákona 514/2003 Z.z. Ďalej poukázal na rozhodovanievo veci poskytnutia finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy, kde každý prípad sa posudzuje
osobitne a preto nie je možné vychádzať z paušálnej sumy 660,- €, resp. 663,88 € za rok prieťahov.
Ďalej je potrebné robiť rozdiel medzi vznikom nemajetkovej ujmy u právnických osôb a u fyzických

osôb. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo/675/2011 ohľadom
odškodňovania právnickej osoby za nemajetkovú ujmu a namietal skutočnosť, že žalobca nepreukázal,
ani bližšie nekonkretizoval zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov a neuviedol ani
to, ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu. Tiež nepreukázal, že konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a z toho dôvodu žalovaný nemal za preukázané

vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa mala poskytnúť náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Ďalej poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 7 ods. 2 a 3
Zákona 514/2003 Z.z. a v tejto súvislosti na list Európskej komisie JUST/A3/RM/kbD/2010/1360, kde
bolo poukázané Európskou komisiou na to, že obdržala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov a od
slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov v súvislosti s praktikami žalobcu. V rozpore s dobrými

mravmijeskutočnosť,žežalobcasiuplatňujevočištátunároknanáhraduškodynapriektomu,žeprijeho
podnikateľskej aktivite dochádzalo k porušovaniu práva spotrebiteľov. Žalobca nepreukázal podmienky
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Nie je možné priznať ani náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

K otázke príčinnej súvislosti žalovaná poukázala na § 5 a § 9 Zákona 514/2003 Z.z. a zdôraznila, že
v konaní nie je možné tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, či už v súvislosti
s nesprávnym úradným postupom, alebo vydaním nezákonného rozhodnutia z dôvodu nepreukázania
príčinnej súvislosti medzi konaním súdu a vznikom tvrdenej škody. Žalobca v konaní nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik

ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a preto neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu v tom, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15
dňovej lehoty, rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom
stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodu a nemajetkovou ujmou. Žalovaná si uplatnila náhradu
trov konania.

Žalovaná k znaleckému posudku č. 1/2014 vypracovanému Znaleckým ústavom S. U. O. Z. na
základe objednávky žalobcu uviedla, že ho považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý
preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu. Navrhol neprihliadať na uvedený znalecký
posudok z dôvodu, že nespĺňa zákonom predpokladané kritérium na posúdenie skutočnosti. Posudok

je jednostranný a pri jeho vypracovaní sa vychádzalo zo skutočností zistených z podkladov daných
žalobcom. Predmetom posudku nebolo posúdiť, či v konkrétnom konaní došlo k pochybeniu exekučného
súdu,nakoľkotátootázkasariešivsamotnomsúdnomkonaní.Namietalasprávnosťzáverovuvedeného
znaleckého posudku, ktorým žalobca nepreukázal majetkovú škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s
postupom exekučného súdu.

Súd v konaní vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

V žalobách označených NP, v ktorých bolo namietané, že súd vydal poverenie pre exekútora po
zákonnej 15-dňovej lehote súd zistil nasledovné:

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 6Er/258/2009 (pripojený k spojenej
veci sp. zn. 9C/207/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu dňa 25. 05. 2009. Poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 27. 05. 2009. Dňa 15. 08.
2011 Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS doručilo súdu návrh na zastavenie exekúcie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 6Er/288/2009 (pripojený k spojenej
veci sp. zn. 9C/280/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu dňa 03. 06. 2009. Poverenie pre exekútora na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 05.
06. 2009. Dňa 15. 08. 2011 Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS doručilo súdu návrh na

zastavenie exekúcie. Výzvou zo dňa 08. 11. 2011 vyzval Slovenskú rozhodcovskú, a.s. Bratislava na
doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. výzvou zo
dňa 08. 11. 2011 vyzval súdneho exekútora na zapožičanie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie.
Dňa 16. 01. 2012 doručil súdu súdny exekútor vyčíslenie trov spolu s exekučným spisom.Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 6Er/698/2008, ktorý je pripojený k
spojenej veci sp. zn. 9C/311/2012 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

doručená súdu dňa 01. 12. 2008. Poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bolo vydané
dňa 05. 12. 2008.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 6Er/289/2009 (pripojený k spojenej
veci sp. zn. 9C/312/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

doručená súdu dňa 03. 06. 2009. Poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bolo vydané
dňa 05. 06. 2009. Dňa 15. 08. 2011 Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS doručilo súdu
návrh na zastavenie exekúcie.

V žalobách označených ako ISTINA RS, v ktorých žalobca namietal, že súd zamietol návrh na vydanie
poverenia napriek existencii exekučného titulu, súd zistil nasledovné:

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 6Er/688/2009, ktorý je pripojený k
spojenej veci sp. zn. 9C/372/2012 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 28. 10. 2009. Výzvami zo dňa 09. 11. 2009, 07. 01. 2010 a 01. 03. 2010
súd vyzval právneho zástupcu oprávneného na predloženie hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich

nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava, predovšetkým
zmluvy o úvere spolu s prílohami a so Všeobecnými zmluvnými podmienkami, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul rozhodcovský rozsudok z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom.
Výzvou zo dňa 17. 12. 2009 vyzval súdneho exekútora na predloženie hmotnoprávnych podkladov
preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava,

predovšetkým zmluvy o úvere spolu s prílohami a so Všeobecnými zmluvnými podmienkami, na
základe ktorej bol vydaný exekučný titul rozhodcovský rozsudok z dôvodu preskúmania rozhodcovského
rozsudku súdom. Výzvou zo dňa 21. 07. 2010 vyzval Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu
preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom. Spis Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti

Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 11970/09 bol uložený na správe tunajšieho súdu pod sp. zn.
1SprV/337/2010. Uznesením zo dňa 08. 02. 2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 03. 2011. Súd uznesením zo
dňa 17. 03. 2011 exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 03. 2011.

Zo znaleckého posudku 1/2013 zo dňa 24.6.2013 vypracovaného X.. V.. B.. W. M. B.., znalcom
v odbore právne vzťahy k cudzine (pripojeného k spisu Okresného súdu Rožňava 5C/179/2012
ako listinného dôkazu platného vo všetkých veciach, kde sa žalobca domáha náhrady škody a

nemajetkovej ujmy), zo záverov v bode I vyplýva, že primárne právo neumožňuje Európskej únii
zasahovať do právomoci členských štátov, stanoviť a následne podrobne upraviť možnosť riešenia
sporovvrámcirozhodcovskéhokonania.Niejemožnékonštatovanieanivsúladesosmernicouč.93/13/
EHS, že rozhodovanie spotrebiteľských sporov v rámci rozhodcovského konania by bolo zakázané.
Ani súdny dvor v žiadnom svojom rozhodnutí nekonštatoval, že rozhodovanie spotrebiteľských

sporov v rozhodcovskom konaní je zakázané, alebo že rozhodcovská zmluva predstavuje nekalú
a zakázanú podmienku v spotrebiteľských zmluvách. Z bodu II. vyplýva, že právo EÚ všeobecne a
bez splnenia osobitných podmienok ochrany spotrebiteľa nezakazuje, aby majetkové spory, v ktorých
zmluvnou stranou je spotrebiteľa, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v
rozhodcovskom konaní.

Zo záverov znaleckého posudku 1/2014 zo dňa 17.1.2014, vypracovaného S. U. O. Z. - E. Ú. Z. z odboru
ekonómia a manažment, evidovaného na Okresnom súde Rožňava pod Spr V136/14 vyplýva, že úlohou
znalca bolo určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a
nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach a to najmä

v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní
pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri
rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov
na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému znalecký kolektív realizovalvýpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov
žalôb tak, že u žalôb NZP a NP predstavuje výška majetkovej škody spolu 30,76 € a u žalôb ZE 31,68 €.

Z hromadných sťažností doručených Okresnému súdu Rožňava 04. 03. 2010 v exekučných veciach, kde
vystupoval žalobca ako oprávnený, ktoré sú datované 25. 02. 2010 vyplýva, že žalobca namietal postup
súdu v konaní a podal podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu a prieťahov v konaní z dôvodu,
že podal návrhy na vykonanie exekúcie a exekútor požiadal o vydanie poverenia. Žiadal preveriť postup
súdu, nakoľko v zákonom stanovenej lehote nebolo vydané poverenie pre exekútora, čo spôsobuje

zbytočné prieťahy v exekučnom konaní. Okresný súd Rožňava v odpovedi zo dňa 16. 03. 2010 pod Spr
8/2010 považoval sťažnosť žalobcu na prieťahy v konaní za neodôvodnenú, nakoľko nezistil prieťahy
v konaní z dôvodu, že súd vo všetkých namietaných veciach vykonával úkony za účelom preskúmania
exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok.

Zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 30. 08. 2010 doručenej súdu 02.

09. 2010, vyplýva, že žalobca namietal, že exekútorovi v zákonnej lehote nebolo doručené poverenie
na vykonanie exekúcie. Z odpovede Okresného súdu Rožňava zo dňa 23. 09. 2010 pod Spr 29/2010
vyplýva, že súd považoval sťažnosť žalobcu za neodôvodnenú, nakoľko neboli zistené prieťahy v
konaniach a tiež za neprípustnú.

Zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 30. 08. 2010 doručenej súdu 02.
09. 2010, vyplýva, že žalobca namietal, že exekútorovi v zákonnej lehote nebolo doručené poverenie
na vykonanie exekúcie. Z odpovede Okresného súdu Rožňava zo dňa 23. 09. 2010 pod Spr 30/2010
vyplýva, že súd považoval sťažnosť žalobcu za neodôvodnenú, nakoľko neboli zistené prieťahy v
konaniach a tiež za neprípustnú.

Zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 23.11.2010 doručenej súdu
26.11.2010 v hromadných veciach tvoriacich prílohu sťažnosti, v ktorej bolo namietané nedodržanie
15 dňovej zákonnej lehoty pri vydávaní poverení pre exekútora. Zdôraznil, že exekučným titulom je
rozhodcovskýrozsudok,kdesamusíaplikovať15dňoválehotanarozhodnutieopoverení.Nedodržaním

lehoty došlo k prieťahom a k nesprávnemu úradnému postupu súdu. Z odpovede Okresného súdu
Rožňava zo dňa 23.11.2010 pod Spr 37/2010 vyplýva, že sťažnosť sa považuje za neodôvodnenú a
správny postup súdu vyplýva aj z potvrdzujúcich uznesení Krajského súdu v Košiciach v niektorých
exekučných veciach.

Zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 25. 05. 2011 doručenej súdu 27.
05. 2011, vyplýva, že žalobca namietal, že exekútorovi v zákonnej lehote nebolo doručené poverenie
na vykonanie exekúcie. Z odpovede Okresného súdu Rožňava zo dňa 08. 06. 2011 pod Spr 21/2011
vyplýva, že súd považoval sťažnosť žalobcu za neodôvodnenú, nakoľko neboli zistené prieťahy v
konaniach a tiež za neprípustnú.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu (vo všetkých spojených
veciach) nie je dôvodná a preto ju zamietol.

Žalobca sa domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy v jednotlivých spojených veciach a to:

a) z titulu nezákonného rozhodnutia, keď rozhodol o zamietnutá návrhu na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, čím založil prekážku veci rozhodnutej ohľadom exekučného titulu - rozsudku
rozhodcovského súdu,
b) nesprávnym úradným postupom, keď nerozhodol o žiadostiach na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonnej lehote, rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

a tiež po zákonnej lehote a rozhodol o zmene exekútora po zákonnej lehote.

Žalobca si uplatňoval nároky v súlade so Zákonom č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.:
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona:

(1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene
štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)

Nezákonné rozhodnutie

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 až 3 citovaného zákona:
(1)Právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmáúčastníkkonania,ktorémuvznikla
škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

(2) Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním,

ako s účastníkom konania, konané malo byť.

(3) Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom
konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 až 4 citovaného zákona:
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.

(2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

(3) Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na
právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené
alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané
v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo
zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

(4) Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil
svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia
nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady
Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.

Nesprávny úradný postup

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 až 4 citovaného zákona:
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup

sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu NárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

(3) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať

len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správy prokurátorom.

(4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

Zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy
zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym
(nezákonným) rozhodnutím (§ 5 a § 6). Druhý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom (§ 9). Zároveň je v rámci zákona samostatne upravená zodpovednosť
štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní (§ 7), väzbe, treste alebo ochrannom opatrení (§ 8).
Nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom
Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené

príslušným orgánom. Otázka, či bolo vydané nezákonné rozhodnutie, sa bude vždy posudzovať so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu.

Náhrada škody z titulu nezákonného rozhodnutia môže byť uplatňovaná ak bola preukázaná:
a) protiprávnosť rozhodnutia,

b) právoplatnosť rozhodnutia,
c) vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov,
d) zrušenie (čiastočné alebo úplné) nezákonného rozhodnutia.
Protiprávnosť rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci
konania o náhrade škody. Protiprávnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade

škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť
protiprávne rozhodnutie pre jeho protiprávnosť. Otázku protiprávnosti rozhodnutia nie je možné riešiť v
konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ani ako predbežnú otázku. Podmienkou
priznania nároku je teda to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Tým sa
zabezpečuje, aby otázku, či je v danom prípade právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne zvážil

orgán, ktorý má nezákonné rozhodnutie zrušiť, a to už pred začatím konania o náhradu škody.
Podmienkou priznania odškodnenia podľa § 5 citovaného zákona je, že rozhodnutie, ktorým mal byť
porušený zákon, nadobudlo právoplatnosť. Ide najmä o rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po
tom, čo účastník konania podal proti prvostupňovému konaniu odvolanie.
Zodpovednosť štátu je daná iba v prípade, ak poškodený využil všetky riadne opravné prostriedky na

dosiahnutie nápravy. To znamená, že poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie alebo
iný opravný prostriedok.
Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradnýmpostupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj
nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné
považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.

Zodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúorgánmiverejnejmocimácharakterobjektívnejzodpovednosti
(bez ohľadu na zavinenie). Štát teda zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tými, ktorí
v jeho mene vykonávali verejnú moc bez ohľadu na to, či tieto osoby spôsobili škodu svojím zavinením
alebo bez tohto zavinenia. Z hľadiska posúdenia zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci je teda rozhodujúce, či boli splnené objektívne predpoklady tejto zodpovednosti.

Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť
splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa citovaného zákona. Podmienkami vzniku tejto
zodpovednosti sú:
a) výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej moci,
b) vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému,

c) príčinná súvislosť medzi a) a b).

Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci
orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc. Štát v tomto prípade nezodpovedá len za konanie vlastných
štátnych orgánov, ale aj za konanie subjektov, na ktoré bol prenesený výkon verejnej moci. Druhým

predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy uvedenej v
ustanovení § 17 citovaného zákona. Vznik škody musí preukázať poškodený. Medzi konaním, ktoré
viedlo k vzniku škody a samotnou škodou musí byť daná priama príčinná súvislosť.

Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia

príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladovprevznikškody.Idetedaoobjasneniepríčin,ktoréviedlikurčitémuvýsledkuaostarostlivé
zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide teda o vzťah
príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť
škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom

škody vo vzťahu príčiny a následku.

Nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom
vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony
úradnéhopostupusamyosebenevedúkvydaniurozhodnutiaaakjerozhodnutievydané,bezprostredne

sa v jeho obsahu neodrazia. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s
rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade
s uvedenými pravidlami správne vydané v stanovenej lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu
alebo iné vady v spôsobe vedenia konania. Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu
orgánuštátunezakladajúvadykonania(napr.prizhromažďovanípodkladovprerozhodnutie,hodnotenie

zistených skutočností a právne posúdenie), ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. Štát zodpovedá
za škodu spôsobenú poškodenému tým, že súd nekonal o návrhu, ktorým si poškodený uplatňoval svoju
pohľadávku voči dlžníkovi, len ak poškodený preukáže aj to, že pohľadávku voči dlžníkovi skutočne mal
a že neodôvodnené prieťahy v súdnom konaní boli podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho, že sa
pohľadávka stala nedobytnou.

NedodržanielehotyurčenejvExekučnomporiadkumôžemaťzanásledokvznikzodpovednostizaškodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku účastníka exekučného konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené
práve (iba) týmto postupom.
Nesprávny úradný postup má značný význam i pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej súvislosti

s prieťahmi v konaní.

Predbežné prerokovanie nároku

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadostipoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. prebieha vo dvoch fázach. Prvou

fázou je mimosúdne predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Druhou fázou je uplatnenie
nároku žalobou na súde. Tieto dve fázy musia nasledovať po sebe, pretože podmienkou podania
žaloby na súde je predchádzajúce mimosúdne prejednanie nároku. Tento zákonný postup vyplýva z
ustanovenia § 16 zákona, podľa ktorého nemožno nárok na náhradu škody uplatniť skôr, než uplynie
šesťmesačnálehotaplynúcapráveoduplatnenianárokupoškodenéhoupríslušnéhoorgánu(§4a§11);

až neúspešné uplatnenie nároku u príslušného orgánu je predpokladom pre uplatnenie nároku na súde.

Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody by malo prispieť k objasneniu skutkového stavu vo
veci práva na náhradu škody a vytvoriť tak podmienky pre uzavretie mimosúdnej dohody o uspokojení
nároku. Iba vtedy, ak by sa účastníci nedohodli, a to buď o nároku vôbec, alebo o výške uplatňovaného

nároku na náhradu škody, malo by nasledovať súdne konanie. Predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody je zákonom stanovená podmienka, preto musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť
vôbec prejednaný a rozhodnutý v občianskom súdnom konaní.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a

nemajetkovej ujmy boli žalovanému doručené 23.4.2012 a žaloby vo všetkých spojených veciach boli
na tunajšom súde podané 27.9.2012 - teda pred uplynutím šesť mesačnej lehoty. Žalovaný však do
rozhodnutia súdu vo veci neuspokojil žalobcom uplatnené nároky a preto boli splnené podmienky na
prejednanie nároku žalobcu v tomto konaní.

Škoda a nemajetková ujma

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 až 4 citovaného zákona:
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)

(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

(4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a)

Žalobca vyčíslil škodu vo výške 125 € (v každej žalobe NP), a vo výške istiny a príslušenstva v
žalobe ISTINA RS. Vznik škody zdôvodnil nutnosťou vykonávať administratívne úkony z dôvodu, že
súd nerozhodol o návrhu žalobcu v exekučnom konaní v zákonných lehotách. Žalobca doložil znaleckýposudok 1/2014 na preukázanie výšky škody, z ktorého záverov vyplýva, že výška škody je 30,76 € pri
žalobách NP. Už z uvedeného vyplýva, že ani znalecký posudok 1/2014 nepotvrdzuje výšku škody tak,
ako si ju uplatnil žalobca. Aj týmto bola spochybnená správnosť uplatnenej náhrady škody žalobcom.

Pri nemajetkovej ujme si žalobca uplatňoval 55 € za mesiac nečinnosti súdu pri žalobách NP. U žaloby
ISTINA RS si uplatnil 20 % z vymáhanej istiny s príslušenstvom.

Nárok zdôvodnil tým, že nečinnosť súdu pri rozhodovaní o jeho návrhoch trvala neúmernú dobu, pričom

sa nerozhodlo v zákonnej lehote a boli porušené jeho práva na prerokovanie vecí bez zbytočných
prieťahov. Ani v jednej zo spojených vecí pritom žalobca neuviedol pravdivý údaj o dĺžke konania,
nakoľko nepočítal lehotu od nápadu vecí na súd do rozhodnutia o vydaní poverenia, jeho zamietnutí,
alebo zmene exekútora, ale lehotu počítal od doby spísania návrhu u exekútora do podania vecí na súd.

Žalobca navrhol doplniť dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom, ktorý zadal vypracovať

ohľadom výšky škody a so znaleckým posudkom ohľadom nesprávneho postupu súdu vo veci ISTINA
RS. Súd nevyčkal na predloženie znaleckých posudkov, ktoré majú byť vyhotovené len v budúcnosti
z dôvodu, že pri vykonanom dokazovaní nebol zistený nesprávny úradný postup, resp. nezákonné
rozhodnutie a nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom tvrdenej škody a nemajetkovej ujmy.

Premlčanie

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 až 3 citovaného zákona:
(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak

je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

(2) Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému

doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

(3) Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa ustanovenia § 27b ods. 1 citovaného zákona zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami,
ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31.
decembra 2008.

Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje v § 19 kombinovanú premlčaciu dobu, rovnako ako Občiansky
zákonník pri premlčaní práva na náhradu škody (§ 106 OZ). V odseku 1 ide o subjektívnu premlčaciu
dobu a v odseku 2 o objektívnu premlčaciu dobu.

Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, je stanovená v dĺžke troch rokov. Táto začína plynúť od
momentu, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Poškodený sa v zmysle ustanovenia § 19 ods.
1 citovaného zákona dozvie o škode vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť
vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah (tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v
peniazoch). Nie je teda potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napríklad na

základe odborného posudku). Pre začiatok plynutia premlčacej doby nie je tiež potrebné, aby poškodený
vedel, kto za škodu zodpovedá, resp., ktorý orgán štátu spôsobil škodu.

Plynutie premlčacej doby podľa § 19 citovaného zákona sa prerušuje od doby, kedy poškodený podal na
príslušný orgán písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona

aprerušenietrváaždomomentuskončeniaprerokovania.Najdlhšieprerušenieplynutiapremlčacejdoby
trvá šesť mesiacov. Táto lehota vychádza z ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona, ktoré umožňuje
poškodenému podať žalobu na náhradu škody na súd, ak orgán zodpovedný za škodu neuspokojí nárok
poškodeného na náhradu škody.Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v niektorých prípadoch sa dozvedel o škode pred viac ako troma
rokmi žalovaná vzniesla námietku premlčania.

Žaloba vo veciach bola podaná 27. 09. 2012, pričom žalobca požiadal o predbežné prerokovanie
nárokov. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov boli doručené žalovanej 23. 04. 2012, ako
to vyplýva z písomného vyjadrenia žalovanej. Počas predbežného prerokovania premlčacia lehote
neplynie. Ako bolo vyššie oboznamované v jednotlivých spojených veciach, v spojenej veci - žaloba

ISTINA RS bolo rozhodnuté o návrhu na vydanie poverenia 08. 02. 2011 a o žalobách NP bolo
rozhodované v rokoch 2008 a 2009.

Ak by nároky uplatnené žalobcom boli dôvodné, na námietku premlčania by bolo možné prihliadať v
konaní vedenom pod sp. zn. 9C/207/2012 - 6Er/258/2009, 9C/280/2012 - 6Er/288/2009, 9C/311/2012
- 6Er/698/2008, 9C/312/2012 - 6Er/289/2009 (žaloby NP), avšak nároky žalobcu uplatnené v týchto

konaniach nie sú dôvodné, pretože v exekučnom konaní poverenie bolo vydané v 15 dňovej lehote.

V spojenej veci sp. zn. 9C/372/2012 (žaloba ISTINA RS) námietka premlčania vznesená žalovanou nie
je dôvodná, pretože trojročná lehota pred podaním žaloby začala plynúť 27. 09. 2009.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1,2,3 a 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v platnom znení do 31. 05. 2010:
(1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)
a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

(3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

(8) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1,2,3 a 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v platnom znení od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011:
1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)
a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

(3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu

zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.(8) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1,2,3 a 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v platnom znení od 01. 06. 2011:
(1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)

a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

(3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

(8) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na

príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) a d) Zákona 233/1995 Z.z. v platnom znení do 31. 05. 2011:
(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) a d) Zákona 233/1995 Z.z. v platnom znení od 01. 06. 2011:
(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Z ustanovenia § 238 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. vyplývajú taxatívne vymedzené ustanovenia
Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005, avšak s
výnimkou § 44 ods. 7 Exekučného poriadku. Tiež úprava uvedená v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
platného od 01. 12. 2006 sa nevzťahuje na konania, ktoré sa začali pred 01. 12. 2006, ako to vyplýva
z § 240 ods. 1,2 Zákona 233/1995 Z.z..

V žalobách označených NP - vo veciach sp. zn. 9C/207/2012, 9C/280/2012, 9C/311/2012, 9C/312/2012
v exekučnom konaní súd vydal poverenie pre exekútora v lehote 15 dní, preto žaloby vo vyššie
uvedených veciach nie sú dôvodné.

V žalobe označenej ISTINA RS rozhodol exekučný súd v lehote dlhšej ako 15 dní od podania návrhu,
zamietol návrh na udelenie poverenia z dôvodu, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahovala neplatnú rozhodcovskú doložku. Exekučnýsúd nebol nečinný, ale žiadal pripojenie dokladov od oprávneného alebo od rozhodcovského súdu
a po ich doručení okamžite vo veci rozhodol. Neboli splnené predpoklady zodpovednosti za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nakoľko žalobca ako oprávnený nevyužil svoje právo podať

riadny opravný prostriedok proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a právoplatné
rozhodnutie nebolo zrušené. Nebol zistený ani nesprávny úradný postup v súlade s § 9 ods. 1,2 Zákona
514/2003 Z.z.

Nebolo povinnosťou súdu rozhodnúť do 15 dní od podania návrhu na udelenie poverenia, nakoľko súd

zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, kedy sa žiadosť o udelenie poverenia zamieta a v tomto
prípade nie je určená lehota na rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku v platnom znení do 31. 05. 2010, do 31. 05. 2011 a od 01. 06. 2011, ktoré
zákonné ustanovenie sa v jednotlivých vyššie uvedených obdobiach dopĺňalo ohľadom exekučného
titulu uvedeného v § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku.

Tým, že súd zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej
nevymožiteľnosti istiny a príslušenstva, ktoré nároky boli predmetom rozhodnutí rozhodcovského súdu.
K zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli exekučnými titulmi nedošlo, nakoľko súd postupoval
podľa § 45 Zákona 244/2002 Z.z., avšak žalobca mal právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom
ohľadomsvojejpohľadávky. Rozhodnutiarozhodcovskýchsúdov,ktorébolivydanénazákladeneplatnej

rozhodcovskej doložky, nemohli založiť prekážku res iudicata z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal
právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku.

Z vyššie uvedených dôvodov súd konštatuje, že žalobca nepreukázal v jednotlivých spojených veciach
nesprávny úradný postup exekučného súdu, resp. existenciu nezákonného rozhodnutia, nepreukázal

ani výšku škody a nemajetkovej ujmy (žalobca uvádza len svoje tvrdenia) a v žiadnom prípade nebola
preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a vznikom
akejkoľvek škody alebo nemajetkovej ujmy. Preto bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Žalobcabolvkonanínečinný,nakoľkookrempodanejžalobyanámietokzaujatostivočivšetkýmsudcom

Okresného súdu Rožňava nereagoval na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe a bez vážneho
dôvodu sa nezúčastnil nariadeného pojednávania.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov tohto konania a úspešný žalovaný si trovy

konania nevyčíslil a neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.