Čiastočný rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5Cpr/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211208264
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zdenka Saraková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8211208264.13

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci žalobcu P. D., A..
XX.X.XXXX, O.. A. XX, XXX XX W., štátneho občana Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Jozefom
Stašákom, advokátom, so sídlom Andraščíkova 3, 085 01 Bardejov proti žalovanému Integračné
zariadenie KOR-GYM, n.o., Hertník 85, 086 42 Hertník, IČO: 36 167 517, zastúpeného Mgr. Ivanou
Blajskovou, advokátkou, Kalinčiakova 115/4, 831 04 Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným, Integračné zariadenie
KOR-GYM , n.o. , Hertník 85, listom zo dňa 31.10.2011 žalobcovi P. D., A.. XX.X.XXXX je n e p l a t n é .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, ktorú podal na tunajšom súde dňa 6.12.2011 domáhal, aby súd určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru dané žalovaným, Integračným zariadením KOR-GYM, n.o., Hertník 85,

listom zo dňa 31.10.2011 žalobcovi, P. D., je neplatné a aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť
žalobcovi náhradu mzdy a nahradiť trovy konania.

Žalobu odôvodňoval tým, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 16.8.1993 pracovnú zmluvu, na funkciu
šofér s nástupom do práce 16.8.1993. Listom zo dňa 31.10.2011 doručeným žalobcovi 2.11.2011
označeným ako okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom mu žalovaný oznámil, že

jeho pracovný pomer v organizácii končí dňom doručenia podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce
z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, pretože žalobca v dňoch 19.9.2011 a 22.9.2011 sa
nedostavil na pracovisko včas, teda o 5.00 hod. a odmieta vykonávať prácu riadne v zmysle pokynov
zamestnávateľa, čím opakovane porušil pracovnú disciplínu. Poukazoval na to, že žalobca listom zo
dňa 7.11.2011, doručeným žalovanému 7.11.2011 oznámil žalovanému, že
pracovný pomer skončil neplatne a že trvá na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával a že ho v zmysle §

47ods.1písm.b/Zákonníkaprácevyzýval,abynaďalejmoholvykonávaťprácupodľapracovnejzmluvy.
Tvrdil, že na okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľ nemal kvalifikovaný právny ani
skutkový dôvod, ktorým by naplnil ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Tvrdil, že pracovnú
disciplínu, ani dňa 19.9.2011 ani 22.9.2011 neporušil. Tiež namietal, že dôvod okamžitého skončenia
„... navrhovateľ odmieta vykonávať prácu riadne a v zmysle pokynov zamestnávateľa ...“ je neurčitý a
tým nepreskúmateľný a že tým došlo k porušeniu ustanovenia § 70 Zákonníka práce, ktorý vyžaduje

pri okamžitom skončení pracovného pomeru skutkovo vymedziť dôvod okamžitého skončenia tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a odvolával sa aj na to, že právny úkon podľa ustanovenia
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný. Nárok na náhradu mzdy odôvodňoval ustanovením § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce s tým, že
výšku náhrady mzdy vyčísli v priebehu súdneho konania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, ktorú doručil súdu 9.2.2012 uvádzal, že je pravdivé tvrdenie
žalobcu, že od 16.8.1993 ako šofér vykonával prácu u žalovaného, a to na základe pracovnej zmluvyzo dňa 16.8.1993, a neskôr aj v spojení s pracovnou náplňou zo dňa 1.1.1996, kde bolo bližšie
špecifikované, že žalobca pracuje ako vodič, opravár a zásobovač. Poukazoval na to, že dňa 2.11.2011
bol so žalobcom okamžite skončený pracovný pomer jeho zamestnávateľom, teda žalovaným, a to

z dôvodu opakovaného závažného porušenia pracovnej disciplíny v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce. K dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru uvádzal, že dňa 8.9.2011
sa konalo stretnutie žalobcu a žalovaného z dôvodu upozornenia a usmernenia zamestnanca zo
strany zamestnávateľa. Predmetom stretnutia bola nadmerná spotreba pohonných hmôt a spresnenie
pracovnej náplne zamestnanca, teda žalobcu, podľa pokynov žalovaného, na základe čoho mal byť

žalobca zodpovedný za rozvoz, nakladanie a vykladanie pekárenských výrobkov, všetkým odberateľom,
pričom po rozvoze pekárenských výrobkov mal žalobca zabezpečovať rozvoz bielizne a v stredu
dovoz zeleniny a v poludňajších hodinách sa mal venovať oprave a údržbe motorových vozidiel.
Poukazoval na to, že dňa 9.9.2011 sa o 5.00 hod. žalobca dostavil na pracovisko, a spolu s ďalším
zamestnancom absolvoval rozvoz pekárenských výrobkov k jednotlivým odberateľom podľa pokynov
zamestnávateľa. V ten istý deň požiadal žalobca žalovaného o schválenie dovolenky od 12.9.2011

do 16.9.2011, s čím žalovaný súhlasil. Tvrdil, že žalobca na to dňa 19.9.2011 o 5.00 hod. sa
bez predchádzajúceho ospravedlnenia nedostavil na pracovisko na rozvoz pekárenských výrobkov,
podľa pokynov zamestnávateľa. Tým podľa žalovaného žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu
a okrem iného žalovanému spôsobil škodu, keďže odberatelia odmietli prevziať pekárenské výrobky
v oneskorenom čase. Naštrbila sa tým aj dôvera voči žalovanému, ako dodávateľovi pekárenských

výrobkov u jeho odberateľov. Dňa 20.9.2011 / správne malo byť 21.9.2011/ o 5.00 hod. sa žalobca
dostavil na pracovisko a absolvoval rozvoz pekárenských výrobkov k jednotlivým odberateľom podľa
pokynov zamestnávateľa. V popoludňajších hodinách toho istého dňa sa potom dostavil do kancelárie
riaditeľa žalovaného s tým, že túto prácu robiť nebude. Svoj kategorický postoj nezdôvodnil. Žalovaný
trval na tom, že nedošlo k zmene pracovného zaradenia žalobcu a jeho pracovnej náplne a neexistuje

relevantný a zákonný dôvod pre jeho postoj ako zamestnanca a to aj preto, že nebol pracovne vyťažený
v rozsahu 40 hodinového týždenného pracovného času a nebola zmenená náplň práce, keďže bol
poverený naďalej vykonávať prácu šoféra/ vodiča tak, ako mu to vyplýva z pracovnej zmluvy, ako aj
z pracovnej náplne a preto žalovaný nariadil žalobcovi, aby sa dostavil na pracovisko včas a riadne
zabezpečoval rozvoz pekárenských

výrobkov podľa pokynov žalovaného. Trval na tom, že dňa 22.9.2011 o 5.00 hod. sa žalobca, opakovane
bez predchádzajúceho ospravedlnenia nedostavil na pracovisko na rozvoz pekárenských výrobkov
podľa pokynov zamestnávateľa napriek predchádzajúcim upozorneniam zo strany zamestnávateľa.
V ten istý deň bolo prejednané zamestnávateľom so zamestnancom, teda žalovaným so žalobcom,
za prítomnosti ďalších zamestnancov, G.. X. T. a Q. X., porušenie pracovnej disciplíny žalobcu a

jeho pracovná náplň. Cieľom stretnutia bolo hľadanie kompromisov, avšak žalobca rezolútne odmietal
vykonávať rozvoz pekárenských výrobkov a reagoval tak, že „ nech ho pokojne aj prepustia“. Keďže
podľa žalovaného žalobca bez právneho dôvodu opakovane a svojvoľne závažne porušoval pracovnú
disciplínu a nebol prístupný k riešeniu problému, nezostávalo žalovanému nič iné, len pristúpiť k
okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Žalovaný si je vedomý, že ide o mimoriadny spôsob

skončenia pracovného pomeru, ale tvrdil, že v danej situácii nemal iné východisko. Žalobca po 19
rokoch práce u žalovaného prestal byť lojálny voči zamestnávateľovi, spoľahlivý, zodpovedný a ako by
si neuvedomoval dôsledky svojho nerozvážneho konania. Osvojil si rozhodovanie o tom, čo a kedy bude
voziť, resp. rozvážať, bez ohľadu na reálne potreby, ako aj pokyny zamestnávateľa. Takéto konanie
žalobcu nemohol žalovaný akceptovať, keďže nemá oporu ani v zákone, ani v morálke.

Žalovaný nesúhlasí s konštatovaním žalobcu, že neporušil pracovnú disciplínu 19.9.2011 ani 22.9.2011
a že dôvod okamžitého skončenia „... že navrhovateľ odmieta vykonávať prácu riadne podľa pokynov
zamestnávateľa ...“, je neurčitý a nepreskúmateľný. Žalovaný je toho názoru, že dôvody okamžitého
skončenia pracovného presne a jasne skutkovo vymedzil, čo nesporne podľa žalovaného vyplýva

zo samotného textu Okamžitého skončenia pracovného pomeru a jeho príloh, ktoré tvoria jeho
neoddeliteľnú súčasť. Žalovaný navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na
náhradu trov konania žalovanému.

Súd v tejto právnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s

obsahom listinných dôkazov, a to s obsahom pracovnej zmluvy zo dňa 16.8.1993, s obsahom náplne
práce zo dňa 1.1.1996, s obsahom listu žalovaného žalobcovi označeného ako okamžité skončenie
pracovného pomeru zamestnávateľom zo dňa 31.10.2011, s obsahom písomného podania žalobcu
označeného ako oznámenie o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľomzo dňa 7.11.2011 adresovaného žalovanému, s obsahom náplne práce bez dátumu, schválenej F.. U.
T., oboznámením sa s obsahom zápisu z jednania s P. D., zo dňa 8.9.2011, s obsahom záznamu z
kontroly vyhotoveného žalovaným zo dňa 19.9.2011 a 22.9.2011, s obsahom záznamu z rokovania

riaditeľa žalovaného so zamestnancom P. D., zo dňa 22.9.2011, s obsahom cestovných záznamov
zo dňa 8.9.2011, 9.9.2011, 10.9.2011, s obsahom výkazov mzdových nárokov žalobcu, s obsahom
evidencie dochádzky za september 1993 predložených do spisu žalovaným , s obsahom náplne práce -
vodič, opravár, zamestnanca P. D. zo dňa 8.9.2011, spracovaným a schváleným riaditeľom žalovaného,
výsluchom svedkov Q. W., G.. X. T., Q. X., vyžiadaním stanoviska Regionálneho úradu verejného

zdravotníctva v Bardejove a oboznámením sa s týmto stanoviskom zo dňa 19.3.2014 a 2.4. 2014, s
obsahom rozhodnutia Okresného úradu v Bardejove, odboru sociálnych vecí zo dňa 9.8.2002 a zistil
tento skutkový stav:

Žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzavreli dňa 16.8.1993 pracovnú zmluvu s
dňom nástupu do práce 16.8.1993, druh vykonávanej práce a funkcia: šofér, miesto výkonu práce: G.

N. O.-L. M..

V Pracovnej náplni žalobcu P. D., ktorá je bez dátumu a bola schválená vtedajším výkonným riaditeľom
žalovaného F.. U. T., ktorá predchádzala pracovnej náplni zo dňa 1.1.1996 sa uvádza - vodič, opravár
zásobovač s bližším vymedzením v bodoch 1-7: 1/ riadi motorové vozidlá IZ; 2/ stará sa o údržbu a

riadny chod vozidiel; 3/ udržiava priestory garáže vo vzornom poriadku; 4/ zabezpečuje zásobovanie,
nákupy pre IZ KOR-GYM; 5/ hmotne zodpovedá za zverený majetok, chráni ho pred poškodením; 6/
je povinný dodržiavať zásady OBZPP a PO; 7/ v ďalšej činnosti sa riadi pokynmi svojho nadriadeného
pracovníka. Pracovná náplň bola podpísaná aj žalobcom.

Z obsahu Pracovnej náplne zo dňa 1.1.1996 súd zistil, že ide o pracovnú náplň, ktorú schválil riaditeľ
IZ KOR-GYM F.. Y. W.. Na rozdiel od pracovnej náplne predchádzajúcej, došlo k rozšíreniu pracovnej
náplne, a to o bod: „ Zabezpečuje dovoz, odvoz, nakladanie a vykladanie prádla pre stredisko 05 -
práčovňa“. Pracovná náplň bola podpísaná aj žalobcom.

V zázname z jednania žalovaného so žalobcom dňa 8.9.2011 sa v dobe 2 uvádza „Vodič- P. D. je
zodpovedný za rozvoz, nakladanie a vykladanie pekárenských výrobkov všetkým odberateľom. Rozvoz
sa realizuje v dňoch pondelok - sobota. Po rozvoze pekárenských výrobkov vodič zabezpečuje rozvoz
prádla a bielizne. V stredu zabezpečí dovoz zeleniny a v popoludňajších hodinách sa venuje oprave a
údržbe áut.“ V bode 3 záznamu sa uvádza, že „ T.. Y. W. doplnil pracovnú náplň vodiča IZ o rozvoz,

nakladanie a vykladanie pekárenských výrobkov jednotlivým odberateľom“. Žalobca odmietol tento
záznam podpísať.

V Pracovnej náplni s platnosťou 8.9.2011 sa uvádza náplň práce zamestnanca P. D. - vodič, opravár
a v bodoch 1-7 sa uvádza :1/ riadi motorové vozidlá IZ KOR-GYM, n.o. Hertník; 2/ zabezpečuje

dovoz, odvoz, nakladanie a vykladanie prádla pre stredisko 05- práčovňa; 3/ zabezpečuje rozvoz,
nakladanieavykladaniepekárenskýchvýrobkovstrediskapekáreňjednotlivýmodberateľom;4/udržiava
priestory garáže vo vzornom poriadku, vykonáva drobné opravy a servis motorových vozidiel; 5/ hmotne
zodpovedá za zverený majetok, chráni ho pred poškodením+ 6/ je povinný dodržiavať zásady OBZPP
a PO; 7/ v ďalšej činnosti sa riadi pokynmi svojho nadriadeného pracovníka. Táto pracovná náplň už

nie je podpísaná žalobcom.

Žalobca vo svojom písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného k žalobe a vo svojej výpovedi
ako účastník konania na pojednávaní uvádzal, že motiváciou žalovaného pre skončenie pracovného
pomeru malo byť znižovanie stavu zamestnancov, bez nároku na odstupné. K tvrdeniam žalovaného

v okamžitom skončení pracovného pomeru, pokiaľ ide o porušenie pracovnej disciplíny trval na tom,
že podľa pracovnej náplne zo dňa 1.1.1996 mal zabezpečovať dovoz, odvoz, nakladanie, vykladanie
prádla na stredisku 05 - práčovňa a že ak žalovaný zriadil novú prevádzku, a to pekáreň, a chcel, aby
na tejto prevádzke zabezpečoval žalobca rozvoz tovaru, pečiva, tak je toho názoru, že bolo potrebné
doplnenie pracovnej náplne, a bol potrebný jeho súhlas k takejto zmene, pre výkon tejto ďalšej práce.

Trval na tom, že nesúhlasil s vykonávaním práce pri rozvoze pekárenských výrobkov, nakladaní
a rozvoze pekárenských výrobkov. Nedošlo k zmene pracovnej náplne, a to ani k písomnej, ani k
faktickej, teda nedošlo ani k písomnej ani ústnej, ani konkludentnej dohode. Jeho týždenný pracovný
čas ako vodiča bol 40 hodinový od pondelka do piatku od 8.00 hod do 16.00 hod s tým, že po zriadeníprevádzky práčovne, keď začal aj s rozvozom prádla, tak dohoda bola taká, že tento rozvoz sa bude
robiť v utorok a vo štvrtok a čas rozvozu závisel od konkrétnych požiadaviek objednávateľov, kedy sa to
bude realizovať a bližšie inštrukcie dostával od pani M., vedúcej práčovne, kedy sa malo prádlo odvážať.

Tie dni, keď sa rozvážalo prádlo odchádzali pred 8.00 hod. ráno.

K dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru ďalej uvádzal, že dňa 8.9.2011 si ho zavolal
riaditeľ žalovaného F.. W. do jeho kancelárie. Jednal s ním za prítomnosti sekretárky, ktorá robila
zápis, ktorý mu bol doručovaný až neskôr, a predmetom tohto jednania bola spotreba pohonných hmôt.

Riaditeľom mu bola vytýkaná vysoká spotreba pohonných hmôt na motorovom vozidle. Vnímal to ako
obvinenie, bránil sa voči tomu. Jednalo sa aj o požiadavke riaditeľa, aby robil rozvoz pekárenských
výrobkov od pondelka do piatku, voči čomu sa bránil z dôvodu, že utorky a štvrtky mal už rozvoz prádla,
na čo riaditeľ reagoval tak, že, keby to bolo aspoň v stredu, pokiaľ ide o rozvoz pekárenských výrobkov.
Jednanie bolo na úrovni diskusie, riaditeľ na neho tlačil, aby vyskúšal popri práci, ktorú robil aj rozvoz
pekárenských výrobkov, na čo on reagoval spôsobom „no dobre“ , ale zároveň sa pýtal, že čo za to,

vzhľadom na to, že mal vykonávať prácu naviac, a nehovorilo sa o tom, či dôjde k úprave jeho mzdy.
Mzda sa meniť nemala. Za tú istú mzdu mal vykonávať ďalšiu prácu. Následne mu to chceli dať podpísať
ako súčasť jeho novej pracovnej náplne. Na nátlak riaditeľa súhlasil s tým, že pôjde vyskúšať rozvoz
pekárenských výrobkov. Myslel tým, že to pôjde vyskúšať a že potom, ak by to malo zostať za pôvodnú
mzdu, že s tým nebude súhlasiť. Pýtal sa ho riaditeľ, že kedy to pôjde vyskúšať. Dohodli sa na piatku

9.9.2011, že si to pôjde vyskúšať. Riaditeľ hovoril o tom, že táto práca sa robí o 5.00 hod. ráno. Výhrady
voči tejto práci mal aj z dôvodu, lebo vôbec nevedel, ako sa dostane na pracovisko na 5.00 hod. ráno.
Nakoniec bolo zistené sekretárkou, že z Bardejova mu odchádza autobusový spoj o 4.20 hod. Dňa
9.9.2011 prišiel do práce na 5.00 hod. a išiel na rozvoz s Q. W., ktorý rozvážal dovtedy pekárenské
výrobky a ktorý je ubytovaný v Integračnom zariadení. V ten istý deň popoludní sa stretol s riaditeľom na

oslavách 50. narodenín kolegyne. Počas prestávky sa chcel rozprávať s riaditeľom ohľadom rozvozu
pekárenských výrobkov. Ten ale to považoval už za hotovú vec, že keď 9.9. išiel na rozvoz, tak, že už
sú dohodnutí, že túto prácu bude ďalej vykonávať a viac na túto tému s ním nechcel hovoriť. Keďže
bolo dobré počasie, požiadal riaditeľa, či by si nemohol vyčerpať týždeň dovolenky. Riaditeľ s tým
súhlasil, pretože mal veľa nevyčerpanej dovolenky. Prvým pracovným dňom po dovolenke bol pondelok

19.9.2011. Do práce nastúpil v ten deň, tak, ako chodil dovtedy na 8.00 hod. ráno. Počas dovolenky, ani
sekretárka, ani riaditeľ ho nekontaktovali, nehovorili mu o tom, že má prísť do práce skôr. Keď prišiel
19.9. na 8.00 hod. do práce, sekretárka riaditeľa mu hovorila, že prečo neprišiel o 5.00 hod., že tým
hrubo porušil pracovnú disciplínu. Na to v utorok mal rozvoz prádla, už o 5.40 hod., išlo o rozvoz prádla
do Michaloviec, keď sa vracal, telefonovala mu sekretárka, že sa má dostaviť ku nej do kancelárie. Keď

sa k nej dostavil, dávala mu podpísať záznam z jednania zo dňa 8.9.2011 a pracovnú náplň s tým, aby to
podpísal a aj záznam o hrubom porušení pracovnej disciplíny, s čím nesúhlasil, nepodpísal to. Popoludní
mu riaditeľ oznámil, že bude potrebné 21.9. zabezpečiť rozvoz pekárenských výrobkov, že nemá to kto
urobiť a či by nebol taký dobrý a neurobil tento rozvoz. Súhlasil s tým, namietal však, že sa nedohodli na
rozvoze pekárenských výrobkov, ani na mzde, ale, že ešte nasledujúci deň, teda 21.9., že je ochotný

ísť na rozvoz pekárenských výrobkov. Vnímal to ako výpomoc z jeho strany priateľovi v núdzi, pretože
ozaj vtedy mal riaditeľ s rozvozom pekárenských výrobkov problém, že mu vtedy oznámil, že v stredu
pôjde na rozvoz pekárenských výrobkov. Vo štvrtok urobí rozvoz prádla do Prešova, a že v piatok sa
ešte uvidí, čo bude ďalej. Dňa 21.9. ako sa dohodli, bol na rozvoz pekárenských výrobkov, v ten deň
bol v práci do šestnástej hodiny. Nasledujúci deň 22.9. prišiel do práce a išli po naložení prádla odviezť

prádlo do Prešova, ako to je uvedené v knihe vodiča s odchodom o 6.40 hod. Popoludní 22.9. si ho
dal zavolať riaditeľ, boli prítomní aj pani X. a pán T. a oboznámil ho s tým, že 19.9.2011 a 22.9.2011
nenastúpil ráno do práce, čím porušil hrubo pracovnú disciplínu. Bránil sa tým, že sám riaditeľ, keď sa
rozprávali 19.9. hovoril o tom, že vo štvrtok, teda 22.9. ide rozvážať prádlo. Na to mu bolo doručené
oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru. Žalobca trval na tom, že nedostal žiaden pokyn,

aby 19.9.2011 a 22.9.2011 nastúpil do práce o 5.00 hod. na rozvoz pekárenských výrobkov. Naviac,
že táto práce nebola pre neho ani zo zdravotných dôvodov vhodná, pretože je už 30 rokov astmatik.
Zdravotný stav sa mu nezlepšoval, ale zhoršoval a mal aj problémy s chrbticou okrem toho spadol práve
na pracovisku u zamestnávateľa v januári 2011, ale žiadne nároky v súvislosti s tým si neuplatňoval u
svojho zamestnávateľa.

Štatutárny zástupca žalovaného F.. Y. W. vo svojej výpovedi uviedol, že po tom, čo nastúpil do funkcie
riaditeľa zariadenia, vo februári 2011 vzhľadom na tú finančnú situáciu zariadenia z dôvodu zmien,
ktoré nastali, pokiaľ ide o podporu štátu, poskytovanú neziskovým organizáciám v mesiaci marci 2011,začali rozbiehať ďalšiu aktivitu na zabezpečenie vlastných finančných zdrojov, a to prevádzku pekárne.
Získali zaujímavých odberateľov, nemocnicu, domov dôchodcov a sociálne zariadenie Alia. Hneď na
začiatku nechceli ešte prijímať ďalších zamestnancov na rozvoz pekárenských výrobkov, pokiaľ nemali

overenúrentabilitunovejprevádzky.Vtomčasežalobcabolzamestnanýakovodičužalovaného.Hľadali
vnútorné zdroje a pokiaľ ide o využívania pracovného času u žalobcu, po vykonanom monitoringu jeho
časového zaťaženia ako vodiča, opravára, zásobovača, vyšla využiteľnosť 32 hodín, z celkového 40
hodinového týždenného pracovného času. Monitoring sa robil v čase, keď bol žalobca práceneschopný,
keď jeho prácu vykonával iný pracovník a celý monitoring využitia pracovného času robili u tohto

pracovníka pre tých istých odberateľov, akých mali v čase, keď túto prácu vykonával žalobca, pokiaľ
ide o rozvoz prádla. Zo situácie, keď s ďalšími 16 zamestnancami bolo potrebné ukončiť pracovný
pomer, aby vôbec mohli fungovať ďalej, a nemohli si dovoliť prijímať ďalších zamestnancov na rozvoz
pekárenských výrobkov, obrátil sa na žalobcu s požiadavkou, aby v niektorých dňoch, keď je to potrebné,
aby vykonával rozvoz pekárenských výrobkov, na hodinu a pol. Tvrdil, že hovoril s ním o tom viackrát,
aj formálne, aj neformálne. Keď sa stretli, žalobca hovoril, že on to robiť nebude, že to nemá v náplni

práce a ak už to má robiť, tak chce, aby to bolo uvedené na papieri, na čo on reagoval, že to nie je
problém. Dňa 8.9.2011, keď bola vyhotovená konkretizácia pracovnej náplne, v písomnej forme, žalobcu
je nepodpísal. Štatutárny zástupca žalovaného je toho názoru, že pri 40 hodinovom pracovnom čase
týždenne a skutočnom využití pracovného času v rozsahu 32 hodín, rozvoz pekárenských výrobkov
niekoľkokrát týždenne v rozsahu 1,5 hodiny denne mohol vykonávať žalobca aj v rámci už existujúcej

pracovnej zmluvy. Pretože bolo potrebné, aby sa žalobca oboznámil s konkrétnymi odberateľmi a s
dodávkami, ako to celé prebieha, požiadal vodiča, ktorý robil rozvoz pekárenských výrobkov Q. W., aby
zobral so sebou na rozvoz žalobcu. To sa uskutočnilo 9.9.2011, s čím žalobca súhlasil. Ešte v ten istý
deň ho však v podvečer, keď sa stretli na oslavách narodenín kolegyne žalobca neštandardne oslovil,
či by nemohol od

12.9., teda od nasledujúceho pondelka čerpať dovolenku, že potrebuje týždeň dovolenky, s čím on
súhlasil, aj keď nebol dodržaný predpísaný postup, nebola vyhotovená žiadanka, ale, že mu pripomenul,
aby nezabudol nastúpiť po dovolenke na rozvoz pekárenských výrobkov. Q. W., ktorý zastupoval
počas práceneschopnosti žalobcu a vykonával aj svoje činnosti, už mal veľa odpracovaných hodín. Dňa
19.9. telefonicky oznámila riaditeľka Domova dôchodcov, že nebol dodaný objednaný tovar. Museli si ho

zabezpečiť iným spôsobom, keďže išlo o pečivo na raňajky a oneskorene už tovar neprijali a apelovala
na to, že ak by sa ešte to raz zopakovalo, že ukončia spoluprácu s nimi. Opätovne so žalobcom 20.9.
popoludní, rozoberali situáciu, že je ťažké zabezpečiť nejakú zákazku a že nemôže to tak fungovať,
že by sa to potom nesplnilo. Dohodli sa so žalobcom, že pôjde na rozvoz 21.9. a že pôjde na rozvoz
aj 22.9. Na tvrdenie žalobcu, že dňa 22.9. má rozvoz prádla, reagoval tak, že rozvoz pekárenských

výrobkov trvá tak hodinu a pol, a že nič by sa nestalo, keby išli neskôr s prádlom do Prešova. Neskôr
zistil, že do dňa 22.9. do Prešova vyrážali o 6.40 hod. Je toho názoru, že v ten deň mohli ísť kľudne
aj neskôr. Kvôli rozvozu pekárenských výrobkov mali viaceré formálne, aj neformálne sedenia, jednania
so žalobcom. Žalobca hovoril, že on to robiť nebude, že hoci ho aj vyhodia. On hovoril žalobcovi, že nie
je treba zabezpečovať rozvoz pekárenských výrobkov každý deň, len v inkriminovanom čase.

Žalobca trval na tom, že žiaden konkrétny pokyn, aby dňa 19.9. 2011 a 22.9.2011 nastúpil do práce o
piatej hodine ráno na rozvoz pekárenských výrobkov od svojho zamestnávateľa nedostal.

Štatutárny zástupca žalovaného tvrdil, že dal konkrétny pokyn žalobcovi aby nastúpil dňa 19.9.2011 o

5.00 hod na rozvoz pekárenských výrobkov a to v deň, keď ho žiadal neformálne žalobca o dovolenku na
nasledujúci týždeň, kedy mu pripomenul , že po dovolenke nastupuje na rozvoz pekárenských výrobkov
a že konkrétny pokyn mu dal aj na deň 22.9.2011. Podľa jeho výpovede pri týchto pokynoch okrem neho
a žalobcu nikto nebol ale išlo o bežnú, medzi nimi zaužívanú neformálnu prax pri zadeľovaní úloh a
udeľovaní pokynov.

Žalobca trval na tom, že pracovnú disciplínu neporušil, že dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomerut.j.žezamestnanecnenastúpilnapracoviskodňa19.9.2011a22.9.2011o5.oohod,nedosahuje
intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny a trval aj na neurčitosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru v bode, kde je uvedený ďalší dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru

odmietanie vykonávať prácu riadne v zmysle pokynov zamestnávateľa. Trval na tom, že bez dohody
o zmene obsahu pracovnej zmluvy pokiaľ ide o druh práce a úpravu pracovného času, nemôže
zamestnávateľ nútiť zamestnanca vykonávať inú prácu a v inom než pôvodne dohodnutom pracovnom
čase. Odvolával sa na ustanovenie ň§ 22 vyhlášky č.585/2008 Z.z., podľa ktorej všetky osoby ,ktoré prichádzajú do styku s potravinami musia mať zdravotnú a odbornú spôsobilosť a že podľa
ustanovenia § 47 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinností
alebo porušovanie pracovnej disciplíny, ak zamestnanec odmietne pokyn zamestnávateľa , ktorý je v

rozpore so všeobecným záväzným predpisom, alebo ktorý ohrozuje život, zdravie zamestnanca alebo
iných osôb. Poukazoval na to, že žalobca nemal odbornú ani zdravotnú spôsobilosť vykonávať rozvoz
pekárenských výrobkov, nebol držiteľom tzv. zdravotného preukazu. Žalobca cíti nespravodlivosť v
postupe zamestnávateľa , ak po 18 rokoch , ktoré odpracoval u žalovaného, ho najskôr obvinili, že
odcudzil pohonné hmoty a potom s ním okamžite skončili pracovný pomer.

Žalovaný v priebehu konania trval na tom, že došlo k platnému okamžitému skončeniu pracovného
pomeru pretože rozvoz pekárenských výrobkov nesporne spadá pod dohodnutý druh práce „Vodič,
Opravár, Zásobovač“ vyplývajúci z pracovnej zmluvy z roku 1993 v spojení s náplňou práce z roku
1996, v poslednom bode ktorej bolo jednoznačne uvedené, že v ďalšej činnosti sa zamestnanec riadi
pokynmi svojho nadriadeného pracovníka. Keďže u žalovaného ide o „živú“ prevádzku, nie je možné do

pracovnej náplne uviesť všetky komodity, ktoré ako vodič/ šofér, zásobovač bude voziť, kedy a kde.
Žalobca vykonával prácu podľa chodu zariadenia a aktuálnych potrieb zariadenia. U žalobcu pokiaľ
ide o rozvoz pekárenských výrobkov nešlo o žiadnu zmenu obsahu pracovnej zmluvy pokiaľ ide o druh
práce, nešlo teda o zmenu druhu práce, nešlo o zmenu pracovného zaradenia , ani o zmenu pracovnej
náplne, pretože žalobca bol zradený ako vodič/ šofér, zásobovač a okrem iného mal sa riadiť pokynmi

svojho nadriadeného pracovníka, preto jeho nadriadený pracovník bol oprávnený dať žalobcovi pokyn,
aby nastúpil na rozvoz pekárenských výrobkov a pretože tak v dňoch 19.9.2011 a 22.9.2011 neurobil,
čo spôsobilo žalovanému komplikácie u jeho odberateľov, naštrbenie dôvery, vznik škody keď odmietli
prevziať dňa 19.9.2011 oneskorene dodané výrobky, žalovaný to považoval za závažné porušenie
pracovnej disciplíny odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru. K obrane žalobcu že nemal

potvrdenie preukazujúce jeho odbornú a zdravotnú spôsobilosť tzv. zdravotný preukaz, namietal, že
táto okolnosť nebola dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru a túto námietku vzniesol
žalobca až po podaní žaloby, teda až v priebehu konania a pred okamžitým skončením pracovného
pomeru sa tým ani nebránil. Neuvádzal to ako dôvod, pre ktorý odmietal rozvoz pekárenských výrobkov.
Naviacžalovanýjetohonázoru,žeboloprávnenýdaťžalobcovipokynnarozvozpekárenskýchvýrobkov

aj keď tento nemal tzv. zdravotný preukaz, pretože rozvoz pekárenských výrobkov nepovažuje za
epidemiologicky závažnú činnosť, keďže žalobca nemanipuloval priamo s potravinami, nezúčastňoval
sa výrobného procesu. Trval na tom, že pokyn zamestnávateľa nebol v rozpore so všeobecne záväzným
právnym predpisom, § 22 vyhl. Č. 585/2008 Z.z.. Za epidemiologicky závažnú činnosť je považovaná
taká činnosť, ktorou možno pri zanedbaní postupov správnej výrobnej / zdôrazňoval výrobnej / praxe

spôsobiť vznik alebo šírenie prenosného ochorenia čo nebol prípad žalobcu. Poukazoval taktiež na
to, že za prípadné porušenie ustanovenia § 22 vyhl. č. 585/2008 Z.z. by bol v konečnom dôsledku
sankcionovaný žalovaný a nie žalobca. Nedošlo preto podľa žalovaného k naplneniu ustanovenia § 47
ods. 3 Zákonníka práce. k naplneniu ustanovenia § 47 ods. 3 Zákonníka práce u žalobcu.

K obrane žalovaného v písomnom podaní zo dňa 31.8.2012, v ktorom žalobca tvrdil, že nemal zdravotný
preukaz a z toho dôvodu nemal čo robiť v pekárni, štatutárny zástupca žalovaného potvrdil, že žalobca
nemal zdravotný preukaz pracovníka v potravinárstve, ale poukazoval na to, že žalobca v tom čase robil
aj také činnosti, ako dovoz zeleniny do zariadenia, v súvislosti s tým chodil aj do kuchyne a nemal s
tým žiaden problém.

Žalobca trval na tom, že pokiaľ ide o práce pri rozvoze pekárenských výrobkov, nakladanie, rozvoze
a vykladanie pekárenských výrobkov, že ide o práce, ktoré nespadali do jeho pracovnej náplne a že
nedal súhlas k tomu, aby robil aj rozvoz pekárenských výrobkov. Nesúhlasil s takýmto rozšírením jeho
pracovnej náplne.

Žalovaný opakovane trval na tom, že žalobca pracoval vo funkcii vodiča, zásobovača a že pokiaľ ide
o rozvoz pekárenských výrobkov, v rámci ktorého malo dochádzať aj k nakladaniu a vykladaniu tovaru,
patrilo to medzi povinnosti, ktoré mal na základe pracovnej
zmluvy ako vodič, zásobovač, že nebolo potrebné, aby došlo k dohode medzi účastníkmi o zmene

obsahu pracovnej zmluvy, ani k zmene rozsahu pracovnej náplne a že žalovaný, bol oprávnený
dať žalobcovi pokyn na vykonávanie takejto práce a že žalovaný tento jeho pokyn nerešpektoval,
neuposlúchol, nenastúpil na rozvoz pekárenských výrobkov v dňoch 19.9.2011 a 22.9.2011, čím
podľa žalovaného hrubo porušil pracovnú disciplínu. K námietke žalobcu, že v okamžitom skončenípracovného pomeru sa uvádza aj nerešpektovanie pokynov zamestnávateľa a že tento skutkový dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je bližšie špecifikovaný, žalovaný uvádzal, že neide o
samostatný skutkový dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru, ale len o popis, nesplnenie

akých povinností zamestnanca považoval žalovaný , teda nenastúpenie na rozvoz pekárenských
výrobkov 19.9.2011 a 22.9.2011 podľa pokynov zamestnávateľa, za závažné porušenie pracovnej
disciplíny.

K uzavretiu pracovnej zmluvy zakladajúcej pracovný pomer žalobcu u žalovaného došlo ešte za

účinností Zákonníka práce v znení účinnom do 31.3.2002 / zákon č. 65/1965 Zb. v znení neskorších
predpisov /, ktorý bol s účinnosťou od 1.4.2002 nahradený zákonom č. 311/2001 Z.z., nový Zákonník
práce.

Podľa § 251 Zákonníka práce účinného od 1.4.2002 / zákon č. 311/2001 Z.z./ ustanoveniami tohto
zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2002, ak nie je ďalej ustanovené

inak. Nároky, ktoré z nich vznikli a právne úkony urobené pred 1.4.2002 sa posudzujú podľa doterajších
predpisov.

Tak podľa ustanovenia § 29 Zákonníka práce účinného do 31.3.2002, účinného v čase uzavretia
pracovnej zmluvy medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, ako aj podľa

ustanovenia § 43 Zákonníka práce, účinného od 1.4.2002 v pracovnej zmluve je povinný zamestnávateľ
so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú druh práce, na ktorý sa zamestnanec
prijíma, miesto výkonu práce a deň nástupu do práce.

Podľa už citovaného ustanovenia § 251 nového Zákonníka práce aj keď pracovný pomer vznikol pred

účinnosťou zákona č. 311/2001 Z. z., nároky vzniknuté od 1.4.2002 sa posudzujú podľa zákona č.
311/2001 Z.z. / nový Zákonník práce/.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný
pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa ust. § 68 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer
s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou
a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým
zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará

o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou
zamestnankyne na materskej
dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke ( § 166 ods. 1) z dôvodov uvedených v odseku 1
skončiť pracovný pomer výpoveďou.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 68 ods. 1, 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť

pracovný pomer len výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec a/ bol právoplatne odsúdený
pre úmyselný trestný čin, b/ porušil závažne pracovnú disciplínu . Zamestnávateľ môže podľa odseku 1
okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité
skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku aplynutí mesačnej lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4. Okamžité skončenie pracovného
pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi
tohto pomeru, ktorý smeruje

k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje
formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí
byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený
v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť
s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce) a musí byť vopred prerokované s príslušným

odborovým orgánom (viď § 74 ods. 1 Zákonníka práce). Dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený
tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka
pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti
o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne

meniť.

Žalobca v žalobe ako dôvod neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru uvádzal, že sa
nedopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny, ak nenastúpil na pracovisko dňa 19.9.2011 a
22.9.2011 o 5.00 hod. a nevykonal rozvoz pekárenských výrobkov, pretože nedošlo k platnej dohode

medzi žalovaným a žalobcom o zmene, rozšírení pracovnej zmluvy z roku 1993 v spojení s pracovnou
náplňou zo dňa 1.1.1996 dohodnutého druhu práce a namietal, že v okamžitom skončení pracovného
pomeru uvádzaný dôvod skončenia pracovného pomeru, že odmieta vykonávať práce riadne v
zmysle pokynov zamestnávateľa nezodpovedá pokiaľ ide o jeho skutkové vymedzenie ustanoveniu §
70 Zákonníka práce. V priebehu konania ďalej namietal, že nemohol vykonávať rozvoz pekárenských

výrobkov pretože nemal tzv. zdravotný preukaz a pokyn zamestnávateľa na vykonávanie takejto práce
je v rozpore s ustanovením § 22 vyhl.č. 585/2008 Z.z. a poukazoval aj na to, že sa osobne stará o syna
s ťažkým zdravotným postihnutím.

Z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že žalovaný ako dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru uplatnil dôvod podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce
závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom. Skutkovo tento
dôvod vymedzil tak, že žalobca sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že bez
predchádzajúceho ospravedlnenia sa nedostavil včas na pracovisko konkrétne v dňoch 19.9.2011 a

22.11.2011o5.00hod narozvozpekárenskýchvýrobkovaneoznámilaninepreukázalzamestnávateľovi
existenciu zákonnej prekážky v práci, čím opakovane porušil ustanovenie § 81 písm. a/ a b/ Zákonníka
práce. Podľa názoru súdu ide o dostatočné skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia
pracovného pomeru v súlade s ustanovením § 70 Zákonníka práce. Aj keď z formulácie textu pri
tretej odrážke ... a odmieta vykonávať prácu riadne v zmysle pokynov zamestnávateľa, by sa mohlo

zdať, že ide o ďalší dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, prípadne ďalší skutok, v ktorom
vidí žalovaný závažné porušovanie pracovnej disciplíny, z celkového obsahu okamžitého skončenia
pracovného pomeru vyplýva, že neide o samostatný dôvod, o ďalší skutok, ale len o vyjadrenie
porušenia akých pracovných povinností sa žalobca dopustil, ak nevykonal v dňoch 19.9. a 22.9.2011
rozvoz pekárenských výrobkov.

Nie je preto dôvodná námietka žalobcu, že má ísť o ďalší dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru, ktorý nie je skutkovo vymedzený v súlade s ustanovením § 70 Zákonníka práce.

Okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa obsahové a formálne náležitosti, bolo urobené v

písomnej forme, bol v ňom uplatnený dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý bol skutkovo vymedzený
spôsobom ako to vyžaduje ustanovenie § 70 Zákonníka práce a žaloba bola podaná včas. Okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo doručené žalobcovi dňa 2.11.2011 a žaloba bola podaná dňa
6.12.2011.

V prejednávanej veci sa bolo potrebné vyporiadať s tým, či žalobca tým, že dňa 19.9.2011 a 22.9.2011
sa nedostavil bez predchádzajúceho ospravedlnenia na pracovisko o 5.00 hod a nevykonal rozvoz
pekárenských výrobkov či sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny.K porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom uvedenému v okamžitom skončení
pracovného pomeru je potrebné uviesť, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným
povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b/ Zákonníka práce)

a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82
Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho
zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany
zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník

práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej
disciplínya závažnýmporušenímpracovnejdisciplíny.Porušeniepracovnejdisciplínynajvyššejintenzity
(závažné porušenie pracovnej disciplíny), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru
alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b/ a § 63 ods. l písm. e/, časť vety pred
bodkočiarkou Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a
rozsah postihu zamestnanca, Zákonník

práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo
základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je
intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny
závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, funkciu ktorú
zastáva, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia

konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky
porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu
a pod. (obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 12/2008, sp.zn.
3 Cdo 218/200, 5Cdo/ 95/2009, 3Cdo/316/2009). Iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je
dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou
(abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti
prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil
zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň
porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri těchto úvahách nie je súd obmedzovaný

žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie v úvahu iba špecifiká prejednávanej veci a
podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá). Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní stupňa
intenzityporušeniapracovnejdisciplínyniejesúdviazanýtým,akozamestnávateľvosvojompracovnom
poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie svojho zamestnanca.

Výnimočnosť takého opatrenia ako je okamžité skončenie pracovného pomeru podľa judikatury /
rozhodnutie NS SR sp. Zn. 3Cdo /316/2009/ predpokladá, aby u zamestnanca išlo o s prihliadnutím
na všetky okolnosti o také závažné porušenie pracovnej disciplíny, že od zamestnávateľa nemožno
spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával počas plynutia výpovednej lehoty.

Podľa § 47 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je
povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu,
utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené
právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

Podľa § 47 ods. 1 písm. b / Zákonníka práce zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa
vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú
disciplínu.

Podľa § 47 ods. 3 písm.a/ Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie

povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré
sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi.

Medzi účastníkmi bolo sporné či žalobca tým, že dňa 19.9.2011 a 22.9.2011 nenastúpil o 5.00 hod ráno
na rozvoz pekárenských výrobkov sa dopustil takého závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré

by opodstatňovalo výnimočné opatrenie ako je okamžité skončenie pracovného pomeru.

Žalobca mal v pracovnej zmluve z roku 1993 ako druh práce uvedené “šofér“ a v pracovnej náplni zo
dňa 1.1.1996 „ vodič, opravár, zásobovač“. Ako zásobovač podľabližšej špecifikácie v náplni práce mal uvedené úkony spojené so zásobovaním vo vzťahu k IZ KOR-
GYM, do vnútra organizácie / inak tzv. nákupca/.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že zamestnávateľ sa obrátil dňa 8.9.2011 na žalobcu ako zamestnanca
s požiadavkou, aby robil aj rozvoz pekárenských výrobkov a to nielen ako vodič, ale vzhľadom na rozsah
s tým spojených pracovných povinností vlastne aj ako
závozník a keďže túto prácu mal vykonávať sám bez závozníka, teba medzi jeho pracovné povinnosti
mal patriť nielen rozvoz motorovým vozidlom, teda vykonanie samotnej prepravy tovaru, ale aj

nakladanie a vykladanie tovaru, pekárenských výrobkov, teda mal prísť okrem iného do kontaktu s
potravinami. Medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca nemal tzv. zdravotný preukaz ako potvrdenie
zdravotnej spôsobilosti pre výkon práce pri ktorej sa prichádza do styku s potravinami.

Podľa obsahu vyjadrenia zo dňa 2.4.2014 rozvoz pekárenských výrobkov je činnosť, ktorá patrí k
epidemiologicky závažným činnostiam, ktoré definuje § 2 ods. 1 písm. r) zákona č. 355/2007 Z.z. o

ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia . Na výkon týchto činností je potrebná v zmysle § 16 ods. 1
zákona č.355/2007 Z.z. odborná spôsobilosť. Podrobnejšie rieši odbornú a zdravotnú spôsobilosť § 22
vyhl. č. 585/2008 Z.z., ktorou sa upravujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Podľa
§ 22 ods.1 vyhlášky epidemiologicky závažnú činnosť môže vykonávať len osoba odborne spôsobilá a
osoba zdravotne spôsobilá. Zdravotná spôsobilosť osôb sa preukazuje lekárskym potvrdením pre výkon

epidemiologicky závažnej činnosti pri práci s potravinami.

Vzhľadom na už citované ustanovenie § 47 ods. 3 Zákonníka práce, ak dal zamestnávateľ pokyn
zamestnancovi pre výkon prác, resp., činností, pre výkon ktorých sa vyžaduje, aby išlo o osobu
zdravotne spôsobilú, za ktorú sa považuje osoba s lekárskym potvrdením pre prácu s potravinami,

išlo o pokyn, ktorý bol v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Je síce pravdou, že
zamestnanec, teda žalobca ak odmietal vykonávať prácu, rozvoz pekárenských výrobkov nebránil sa
tým, že nemá tzv. zdravotný preukaz, avšak jeho zamestnávateľovi bola táto skutočnosť známa a ak
napriek tomu mu dával pokyny na výkon takejto práce / preukázané v dňoch 9.9.2011 a 21.9.2011;
u dní 19.9.2011 a 22.9.2011 žalobca popiera, aby vôbec nejaký pokyn od zamestnávateľa dostal /

nemožno dospieť k záveru už vzhľadom na znenie ustanovenia § 47 ods. 3 Zákonníka práce, že mohol
žalobca porušiť pracovnú disciplínu závažným spôsobom v intenzite, že by nebolo možné spravodlivo
po zamestnávateľovi žiadať, aby ho ďalej zamestnával.

K námietke žalovaného, že v prípade žalobcu neišlo o výkon epidemiologicky závažnej činnosti tak ako

je definovaná v 2 ods. 1 písm. r) zákona č.355/2007 Z.z., pretože tam sa predpokladá výkon výrobnej
praxe, je potrebné uviesť že v citovanom ustanovení je epidemiologicky závažná činnosť definovaná
ako činnosť, ktorou možno pri zanedbaní postupov správnej praxe / neuvádza sa výrobnej praxe/ a pri
nedodržaní zásad osobnej hygieny spôsobiť vznik alebo šírenie prenosného ochorenia.

V priebehu konania sa žalobca bránil aj tým, že má zdravotne ťažko postihnutého syna s mierou
posúdenia zdravotného postihnutia 50%, o čom predložil ako dôkaz Rozhodnutie
Okresného úradu v Bardejove odbor sociálnych vecí číslo:X/XX/XXXXX/ŤZP/HVi zo dňa 9.8.2002
vydané podľa § 68 písm. a/, bod 9 zákona č. 195/1998 Z.z. / teraz zákon č. 488/2008 Z.z./ , ktorým
bola určená miera funkčnej poruchy syna žalobcu Q. D., nar. X.X.XXXX v rozsahu 50% a preto sa

považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím a bol mu vydaný zdravotný preukaz občana s
ťažkým zdravotným postihnutím bez sprievodu.

V zmysle ustanovenia § 68 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý sa osobne stará o osobu blízku
s ťažkým zdravotným postihnutím jej chránenou osobou, u ktorej nie je

možné skočiť pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru ale len výpoveďou z dôvodov
uvedených v § 68 ods. 1.

Žalovaný k žalobcom predloženému dôkazu, že sa stará o zdravotne ťažko postihnutého syna a že sa
o neho staral aj v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru namietal, že pokiaľ ide o žalobcom

predložené dôkazy o tom, že má syna s ťažkým zdravotným postihnutím, že je toho názoru, že nie
je možné na túto vec aplikovať ustanovenia § 68 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého nie je možné
skončiť okamžite pracovný pomer so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá
je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o zadefinovanie osoby sťažkým zdravotným postihnutím, poukazoval na ustanovenia zákona 447/2008 Z. z., najmä ustanovenia
2 a § 14 tohto zákona, ktorý definuje, kto je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a v § 14 sa
definuje, konkrétne, čo je osobná starostlivosť o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Vychádzajúc

z podmienok, ako sú uvedené v ustanovení § 14 zákona č. 447/2008 o tom, čo je treba považovať
za osobnú asistenciu alebo opatrovanie, vyplýva, že minimálne, ak by tieto podmienky boli splnené u
žalobcu, prípadne u jeho syna, tak poberal by žalobca príspevok na zaopatrovanie, osobnú starostlivosť
alebo osobnú asistenciu. Vzhľadom aj na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní, že nepoberá takýto
príspevok, tak sme toho názoru, že neide v tomto prípade o osobnú starostlivosť o blízku osobu,

ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím tak, ako to vyžaduje § 68 ods. 3 Zákonníka práce.
Taktiež poukazujem na to, že z výpovede žalobcu na pojednávaní vyplýva, že syn nie je pozbavený
spôsobilosti na právne úkony, že dokáže, vie sa o seba bežne postarať, bežne zabezpečiť si základné
potreby. Naviac, žalobca preukazoval v priebehu konania na ilustráciu, pokiaľ ide o zdravotné preukazy,
aj zdravotný preukaz syna, ktorý vychádzajúc z tohto bol zamestnaný, viac rokov, v 8-hodinovom
pracovnom čase. Vykonával stále zamestnanie.

Žalobca k osobnej starostlivosti o syna s ťažkým zdravotným postihnutím uvádzal, že syn má vážne
zdravotné problémy, vyžaduje si pomoc pri bežných činnostiach , zabezpečovaní stravy a pod má
problémy s koordináciou pohybu s motorikou, napr. má problém si odkrojiť chlieb, často zakopáva,
hrozia mu pády. Ak pracoval, tak len z toho dôvodu pracovnej terapie a v rozsahu 4 hodín. Pokiaľ ide

o rozsah osobnej starostlivosti o blízku osobu, u syna neide o také postihnutie aby bol bezvládny, príp.
čiastočne bezvládnou, tak to by bol posúdený na viac, teda na 70 %, napr. a potom by vznikali aj nároky
na príspevok na zaopatrovanie, čo v danom prípade si neuplatňoval takýto nárok, ale synovi je potrebné
vyprať, vyžehliť, navariť, sprevádzať ho na lekárske vyšetrenia, aj mimo miesta Bardejova. Pokiaľ ide o
syna, keď sa na prvý pohľad niekto pozrie na syna, tak môže si myslieť, že mu nič nie je, ale v skutočnosti

u syna ide o mentálne postihnutie, ktoré súvisí s poškodením mozgu s tým, že to má vplyv na jeho
motoriku, napr. stane sa, že stratí rovnováhu, že zakopáva, uvádzam, že, keď má problémy s motorikou,
tak, ak by mal odkrojiť chlieb, tak to nedokáže. Ak bol zamestnaný, tak, keď pracoval vo Vijofele, tak
tam mu v záujme jeho podpory, vzhľadom na zdravotné postihnutie vybavil takú prácu, že lepil
nálepky na klobásy a keď pracoval u žalovaného, tak prekladal bielizeň od prístroja na žehlenie na stôl,

ale, pokiaľ by bolo potrebné to prádlo poskladať, tak to by už nevedel.

Zásada zakotvená v ustanovení § 68 ods. 3 Zákonníka práce platí, že bez ohľadu na
to, či sa zamestnanec dovolá v pracovnoprávnom vzťahu svojho postavenia ako osoby, ktorá sa
osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nie, podľa §

68 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ takémuto zamestnancovi nemôže dať okamžité skončenie
pracovného pomeru. Toto ustanovenie je vo vzťahu k predchádzajúcim ustanoveniam § 68 ods.
3 Zákonníka práce výnimočné, pretože zamestnanec na rozdiel od ďalších prípadov uvedených
v tomto ustanovení a na rozdiel od ust. § 40 ods. 6, 7 a 8 Zákonníka práce nemá o tomto
svojom postavení vo vzťahu k zamestnávateľovi ani informačnú povinnosť. Ak sa však stane, že

zamestnanec neinformoval zamestnávateľa a zamestnávateľ o tejto okolnosti nemá vedomosť, musí
si dôvod neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre ust. § 68 ods. 3 Zákonníka práce
zamestnanec uplatniť podľa § 77 Zákonníka práce, kde neplatnosť skončenia pracovného pomeru
výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou, môže zamestnanec,
ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný

pomer skončiť.

V prejednávanej veci však zamestnávateľ mal informáciu o tom, že sa žalovaný osobne stará o ťažko
zdravotne postihnutého syna, táto okolnosť mu musela byť známa, pretože aj pre neho vykonával
ľahkú prácu v práčovni. Nemožno preto prihliadať na námietku žalovaného ži si tento dôvod neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru neuplatnil žalovaný v lehote dvoch mesiacov, odkedy mal
pracovný pomer skončiť.

Naviac ak by sa súd nezoberal so splnením tejto podmienky platného skončenia pracovného pomeru
z úradnej povinnosti, zaťažil by konanie takou vadou konania, ktorá by mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Posúdenie či žalobca nie je osobou chránenou pred okamžitým
skončením pracovného pomeru je posúdením hmotnoprávnej podmienky platnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, vyplývajúcej zo zákona.Jepotrebnésúhlasiťsožalovaným,žeprenaplnenie zákazuokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru
podľa ustanovenia § 68 ods. je potrebné aby išlo o osobnú starostlivosť zamestnanca o osobu blízku /
syn takouto osobou je/, s ťažkým zdravotným postihnutím, v danom prípade ide o postihnutie v rozsahu

50%.

Žalobcauvádzal,žesastaráosynasťažkýmzdravotnýmpostihnutím. Podľa§2ods.3zák.č.447/2008
Z. z. ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

Na základe vyššie uvádzaných dôvodov súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného
pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 31.10.2011 je neplatné.

Žalobca zmenenou žalobu, ktorú zmenil so súhlasom súdu na pojednávaní dňa 6.2.2015 sa domáhal
okrem vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy aj vyslovenia
že pracovný pomer trvá naďalej.

Žalovaný zasa sa domáhal v priebehu konania, aby v prípade ak súd dospeje k záveru, že došlo k
neplatnému okamžitému skončeniu pracovného pomeru, aby zároveň súd určil, že pracovný pomer
skončil uplynutím doby práceneschopnosti žalobcu, ktorá trvala 7 mesiacov
po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru odvolávajúc sa na ustanovenie § 79 ods. 1

Zákonníka práce z dôvodu, že je toho názoru že nie je možné od žalovaného spravodlivo požadovať,
aby zamestnanca ďalej zamestnával.

Súd v zmysle ustanovenia § 152 ods. 2 rozhodol vo veci čiastočným rozsudkom o neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru a rozhodnutie o tom či pracovný pomer naďalej trvá alebo

o skončení pracovného pomeru z dôvodov podľa § 79 ods. 3 Zákonníka práce ponechal na rozhodnutie
konečným rozsudkom, v ktorom bude rozhodnuté o trovách konania.

Vec v časti o náhradu mzdy bola ešte pred týmto rozhodnutím a to uznesením vyhláseným na
pojednávaní dňa 6.2.2015, vylúčená na samostatné konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia vecí.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).