Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8C/120/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911206798
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Čipková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6911206798.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci navrhovateľa B., nar.

XX. XX. XXXX, bytom I. okr. P., štátny občan SR, zast. právnym zástupcom JUDr. Pavlom Balogom,
advokátom v Rimavskej Sobote, Železničná 6/1 proti odporcovi Slovenská republika- Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o zaplatenie sumy 2.684,24 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.284,24 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu O. č. účtu
XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo K. pobočka X. sumu 347,41 eur titulom trov konania, taktiež v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal na tunajší súd návrh, ktorým pôvodne
žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 9.118,64 eur na tom skutkovom základe, že nedôvodným
trestným stíhaním a väzbou mu bola spôsobená škoda, ktorú žiada nahradiť. Dňa 08.11.2010 požiadal

odporcu o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným
rozhodnutím vyšetrovateľa F.o dňa 14.06.2009, ktorým mu bolo vznesené obvinenie a súčasne začaté
trestné stíhanie za zločin lúpeže podľa § 20 k § 188 ods.1,2, písm. d, Trestného zákona. Proti tomuto
uzneseniu podal sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry vo K. ako nedôvodná
zamietnutá a následne uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu vo K.ňa 16.06.2009
bol vzatý do väzby. Proti tomuto uzneseniu taktiež podal sťažnosť, ktorá však bola uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici zamietnutá. V konaní pred súdom rozsudkom Okresného súdu K.p.značka XT/

XXX/XXXX zo dňa 15.02.2010 bol spod obžaloby oslobodený a dňa 15.12.2009 v priebehu trestného
konania bol prepustený z väzby na slobodu. Odporca na jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody odpovedal listom zo dňa 04.05.2011, kde mu oznámil, že jeho žiadosť je vyhodnotená
ako právne neopodstatnená z dôvodu nesplnenia základných zákonných predpokladov zodpovednosti
štátu za škodu v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z,. Keďže je toho názoru, že spĺňa všetky predpoklady
pre odškodnenie, podal predmetný návrh, žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie žalovanej sumy jednak
titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a rozhodnutím o väzbe za dobu trvania

väzby od 15.06.2009 do 15.12.2009 za 184 dní mu vznikla ujma vo výške nie menej ako 4.434,40 eur, za
obhajobu v trestnom konaní zaplatil svojmu právnemu zástupcovi sumu 2.684,24 eur a taktiež si uplatnil
náhradu nemajetkovej ujmy, pretože mu vznikla ujma na jeho občianskej cti z dôvodu neprimeraného
zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti, ktorú vyčíslil sumou 2.000 eur.Okresný súd rozhodol o návrhu navrhovateľa najprv rozsudkom zo dňa 07.12.2011 tak, že odporcu
zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.118,64 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo

zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej
lehote odporca odvolanie a krajský súd uznesením č. XXCo/XXX/XXXX rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne okresný súd rozsudkom zo dňa 17.04.2013 o
návrhu navrhovateľa rozhodol tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.118,64 eur v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, ktorá pozostávala zo sumy 4.434,40 eur, ktorú

súd navrhovateľovi priznal titulom náhrady za väzbu a sumy 2.684,24 eur titulom náhrady trov nutnej
obhajoby. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom
stanovenej lehote odporca odvolanie a Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.konania XXCo/XXX/
XXXX zo dňa 09.09.2014 rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej súd uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.434,40 eur, potvrdil a v časti, v ktorej súd uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.684,24 eur titulom trov nutnej obhajoby a v časti trov konania zrušil a vec

vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že uviedol, že v tejto časti okresný súd nedostatočne
zistil skutkový stav, keďže v konaní pred súdom vznikol rozpor v tvrdení navrhovateľa o úhrade týchto
nákladov samotným navrhovateľom a vo výpovedi svedkov - rodičov navrhovateľa, z výpovede ktorých
vyplýva, že trovy obhajoby a to minimálne v časti uhrádzali oni, čo vyplýva z ich výpovede, že si
zobrali úvery, aby mohli navrhovateľovi zaplatiť advokáta. Vznik škody v majetkovej sfére navrhovateľa

je základným predpokladom pre nárok navrhovateľa v súlade s ustanovením § 17, ods.1, Zákona č.
514/2003 Z.z.. V svojom rozhodnutí uviedol že v ďalšom konaní bude potrebné doplniť dokazovanie
tak, aby mal súd jednoznačne ustálené, či došlo ku škode v majetkovej sfére navrhovateľa, alebo nie.
Po tomto zistení je potrebné posúdiť uplatnený nárok navrhovateľa v súlade s ustanovením § 17 ods.1,
a § 18 Zákona č. 514/2003 Z.z. . Taktiež bol zrušený rozsudok okresného súdu v časti rozhodnutia o

trovách konania, kde okresný súd v plnom rozsahu aplikoval ustanovenie § 142 ods.3, O.s.p. , t.j., že
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, avšak nie celá žalovaná a súdom priznaná istina od
úvahy súdu závisela. Čiže predmetom konania po rozhodnutí krajského súdu zostalo posúdenie nároku
navrhovateľa na zaplatenie sumy 2.684,24 eur titulom náhrady trov nutnej obhajoby v trestnom konaní
a rozhodnutie o trovách celého konania.

Na pojednávaní navrhovateľ, ako i jeho právny zástupca trvali na podanom návrhu v plnom rozsahu.
Poukázalinatúskutočnosť,ženavrhovateľzaplatilprávnemuzástupcovinavrhovateľa,ktorýjezhodným
v trestnom konaní, ako i v tomto občiansko-právnom konaní sumu 2.684,24 eur titulom trov nutnej
obhajoby, a to tak, ako je to uvedené v dohode o uznaní dlhu a o splátkach dlhu, ktorú uzavreli dňa

15.08.2010 s tým, že uviedli, že je pravdou, že sumu 500,00 eur dňa 11.08.2009 zaplatili za navrhovateľa
jeho rodičia, bolo to však v čase, keď bol navrhovateľ vo výkone väzby, ale následne im navrhovateľ
túto sumu uhradil, o čom predložili ďalší písomný dôkaz a to písomné uznanie dlhu zo dňa 05.04.2010,
ktorý je podpísaný rodičmi navrhovateľa a navrhovateľom. Navrhovateľ a jeho právny zástupca na
pojednávaní zhodne uvádzali, že rodičia navrhovateľa zaplatili právnemu zástupcovi navrhovateľa len

sumu 500,00 eur. Čo sa týka predložených dokladov s návrhom na začatie konania a to príjmového
dokladuzodňa04.08.2009,kdejeuvedenázálohavsume1.400,00eur,ktomuprávnyzástupcauviedol,
že v skutočnosti táto suma naraz zaplatená nebola, ani to nebolo dňa 04.08.2009, časť v sume 500,00
eur bola zaplatená rodičmi navrhovateľa a časť v splátkach navrhovateľom tak, ako je to uvedené v prvej
časti uzavretej dohody o uznaní dlhu a o splátkach dlhu.

Odporca na pojednávaní poukázal na rozpor v tvrdení právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní
a listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené do spisu a to najmä na príjmový doklad zo dňa 04.08.2009,
kde je uvedené, že záloha na trovy obhajoby bola zaplatená v sume 1.400,00 eur, ďalej poukázal na
posúdenie hodnovernosti predložených písomných dôkazov zo strany právneho zástupcu navrhovateľa,

najmä na tú skutočnosť, prečo tieto dôkazy už neboli predložené v začiatočnom štádiu tohto konania.
Poukázal tiež na to, že časť prostriedkov na zaplatenie trov obhajoby získal navrhovateľ tak, ako to sám
uviedol, z podomového predaja, preto sa jedná o prostriedky získané z nelegálnej činnosti. Z týchto
dôvodov navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť.

Súd vo veci doplnil dokazovanie jednak výsluchom účastníkov konania, opätovne svedkov B. staršieho
a Z.odičov navrhovateľa, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisu, návrhom na začatie konania,
vyúčtovaním trov obhajoby z čl.23, vyúčtovaním úkonov právnej pomoci čl. 24, vyúčtovaním cestovných
nákladov čl.25, príjmových pokladničných dokladov z čl.26, uznaním dlhu z čl.171, dohodou o uznanídlhu a o splátkach dlhu z čl.172 a pripojeného spisu XT/XXX/XXXX Okresného súdu K. a na základe
takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu K. č.konania XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa 15.02.2010 bol navrhovateľ
oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. c, Trestného poriadku t.j.- nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný. V odôvodnení tohto rozsudku sa konštatuje, že navrhovateľ bol oslobodený spod
obžaloby z toho dôvodu, že po vyhodnotení dôkazov nemohol súd konštatovať, že bolo preukázané
navrhovateľovi spáchanie protiprávneho konania.

Dňa 08.11.2010 podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá bola odporcovi doručená dňa 10.11.2010 a
odporca podaním zo dňa 04.05.2011 oznámil písomne právnemu zástupcovi navrhovateľa výsledok
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody s tým, že žiadosť navrhovateľa bola predbežne
prerokovaná, žiadosti nebolo vyhovené, bola vyhodnotená ako právne neopodstatnená z dôvodu

nesplnenia základných zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu v zmysle Zákona č.
514/2003 Z.z., tým považujú predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody za ukončené a žiadosť
navrhovateľa za vybavenú.

Predmetom konania zostalo len posúdenie nároku na náhradu škody titulom náhrady trov nutnej

obhajoby a preto súd doplnil dokazovanie na návrh navrhovateľa opätovne výsluchom svedkov - X. a
oboznámením sa aj s predloženými listinnými dôkazmi - uznaním dlhu zo dňa 05.04.2010 a dohodou
o uznaní dlhu a o splátkach dlhu zo dňa 15.08.2010.

Z výsluchu svedka B. sJ. navrhovateľa súd zistil, že advokátovi syna zaplatili sumu 500,00 eur, viac mu

nezaplatili, tieto peniaze mali z toho, že si zobrali úver na televízor, televízor predali a peniaze zaplatili
advokátovi, keď sa ich syn - navrhovateľ vrátil z väzby, peniaze im vrátil tak po 20,00 - 30,00 eur, ďalšie
peniaze za neho už nezaplatili.
Pri prvom výsluchu svedka na pojednávaní dňa 27.03.2013 svedok uviedol, že spolu s manželkou si
zobrali úvery, aby mohli zaplatiť za syna, tieto úvery nemajú z čoho splácať.

Matka navrhovateľa Z. na pojednávaní uviedla, že po tom, ako bol ich syn vzatý do väzby, išlo za
advokátom do X.ohodli sa, že mu zaplatia sumu 500,00 eur, avšak nie naraz, nosili mu peniaze tak, ako
im to vychádzalo, keď za ním prišli, stále mu doniesli nejaké peniaze. Viac ako 500,00 eur advokátovi
nezaplatili, peniaze im syn vrátil, vracal im ich po 30,00 eur mesačne, vracal im ich zo sociálky, ona

o tom nemá vedomosť, žeby sa navrhovateľ aj naďalej venoval predaju paplónov. Po tom ako bola
oboznámená so svojim výsluchom z minulého pojednávania, uviedla, že na tomto výsluchu trvá, hovorila
pravdu, peniaze platili z dôchodku, aj z peňazí, ktoré dostali za televízor.

Pri prvom výsluchu svedkyne na pojednávaní dňa 27.03.2013 svedkyňa uviedla, že sú chudobní, zobrali

si úvery, aby mohli synovi - navrhovateľovi pomôcť, zaplatiť mu advokáta, tieto dodnes splácajú, ale
nevedia ich zaplatiť. V súčasnosti sa už navrhovateľ podomovému predaju nevenuje, nejaké peniaze
im aj vrátil, ale sám peniaze nemá.

Spolu s návrhom na začatie konania právny zástupca navrhovateľa predložil súdu vyúčtovanie trov

obhajoby (čl.23) zo dňa 08.11.2010, ktoré bolo adresované navrhovateľovi, kde je uvedené, že po
skončení konania predkladá vyúčtovanie obhajoby, kde odmena za obhajobu predstavuje po odpočítaní
zálohy sumu 1.284,24 eur, ktorú sumu má navrhovateľ uhradiť poštovou poukážkou, alebo prevodom
na účet do 22.11.2010.

Ďalším predloženým dokladom z čl.24 je vyúčtovanie úkonov právnej pomoci zo dňa 16.10.2010,
z ktorého vyplýva, že celkové vyúčtovanie predstavuje sumu 2.684,24 eur, z ktorej sumy záloha
predstavuje sumu 1.400,00 eur, k úhrade zostáva suma 1.284,24 eur.

Dňa 16.10.2010 právny zástupca navrhovateľa písomne vyúčtoval cestovné náklady navrhovateľovi v

celkovej sume 958,44 eur a zároveň predložil súdu aj príjmové pokladničné doklady z čl.26 zo dňa
04.08.2009 na sumu 1.400,00 eur ako záloha na obhajobu a zo dňa 22.11.2010 v sume 1.284,24 eur
titulom trov obhajoby.Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s
objektívnym právom, existencia škody, ako majetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi škodou

a nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnych opravných
prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu. Vznik tejto zodpovednosti tiež predpokladá,
že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo, alebo zmenilo pre nezákonnosť. V predmetnej veci navrhovateľ
uplatnil svoj nárok na náhradu škody, ktorý vyvodil z uznesenia o vznesení obvinenia, ako i z uznesenia
o vzatí do väzby, následne bol spod obžaloby oslobodený z toho dôvodu, že nebolo preukázané

spáchanie protiprávneho konania zo strany navrhovateľa. Ani jedno z rozhodnutí, či už uznesenie o
vznesení obvinenia, alebo uznesenie o vzatí do väzby, neboli zrušené pre nezákonnosť, avšak podľa
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky oslobodenie spod obžaloby má rovnaký
význam ako zrušenie vyššie uvedených rozhodnutí pre nezákonnosť. Podľa názoru súdu zmyslom
právnej úpravy zodpovednosti štátu obsiahnutej v Zákone č. 514/2003 Z.z. je, aby každá zákonom
predpokladaná majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti fyzickej

osobe bola odčinená. V zmysle § 6 ods.1 a § 8 Zákona č. 514/2003 Z.z. možno ustáliť, že zastavenie
trestného stíhania a oslobodenie spod obžaloby majú v zmysle § 6 vyššie uvedeného zákona rovnaké
dôsledky, ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Ten, voči komu bolo trestné
stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných
predpokladov, zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia.

Podľa § 3 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
zaškodu,ktorábolaspôsobenáorgánmiverejnejmociokremtretejčastitohtozákonaprivýkoneverejnej
moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, d/

nesprávnym úradným postupom.

Podľa§5ods.1Zákonač.514/2003Z.z.,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa názoru súdu vzhľadom na vyššie uvedené, súd je toho názoru, že navrhovateľovi vzniklo právo na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a to uznesením o vznesení obvinenia a súčasne
začatím trestného stíhania vydaným vyšetrovateľom F. Z. Úrad justičnej a kriminálnej polície č. L.o dňa
14.06.2009, ďalej uznesením o vzatí do väzby vydaným Okresným súdom vo K. č.konania J. zo dňa
16.06.2009, keďže navrhovateľ bol spod obžaloby oslobodený rozsudkom Okresného súdu K. č.konania

XT/XXX/XXXX zo dňa 15.02.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.konania
XTo/XXX/XXXX zo dňa 13.07.2010 z toho dôvodu, že nebolo preukázané z jeho strany spáchanie
protiprávneho konania.

Podľa § 8 ods.5 Zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe

má ten, kto bol vzatý do väzby, ak a/ bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, b/ bol oslobodený
spod obžaloby, alebo c/ vec bola postúpená inému orgánu. Navrhovateľ bol oslobodený spod obžaloby
podľa § 285 písm. c, Trestného poriadku, t.j., že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Na
navrhovateľa sa preto nevzťahuje ustanovenie § 8 ods.6, písm. g, Zákona č. 514/2003 Z. z..Navrhovateľ
splnil aj podmienku pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

podaním žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Túto žiadosť podal dňa
08.11.2010, bola zaevidovaná pod č. 24464/2010/46.

Na vznik nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím sa vyžaduje aj vznik škody
a existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Čo sa týka príčinnej

súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou, je potrebné uviesť, že navrhovateľ využil svoje
ústavné právo na kvalifikovanú obhajobu, nakoľko sám nemá právnické vzdelanie. Podľa názoru súdu
je nespochybniteľná nevyhnutnosť takéhoto postupu v súvislosti s tak závažnou a zložitou skutočnosťou
ako je vznesenie obvinenia, pričom nič na tom nemení skutočnosť, či ide o prípady nutnej obhajobyalebo zvoleného advokáta. To znamená, že práve vznesenie obvinenia bolo výlučnou príčinou vzniku
trov spätých s obhajobou a príčinná súvislosť je tým nepochybná. Všetky uskutočnené úkony obhajoby
možno považovať za účelné a podmienené úkonmi orgánov činných v trestnom konaní, bez ktorých by

tieto trovy neboli vznikli.

Podľa § 17 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného.

Podľa § 18 vyššie uvedeného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, alebo rozhodnutie o
treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody,
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené, alebo bolo trestné stíhanie

zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak
tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy
právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Čo sa týka výšky nároku na náhradu škody v zmysle § 17 Zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk. U navrhovateľa predstavuje škoda náklady na trovy nutnej obhajoby, ktoré
boli vyčíslené právnym zástupcom navrhovateľa v zmysle vyhlášky č. 577/2008 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby v celkovej sume 2.684,24 eur, ktorá pozostáva

jednak z úkonov právnej služby v roku 2009 sa jedná o 8 úkonov právnej služby- 1 úkon právnej
služby po 115,90 eur, v roku 2010 o 6 úkonov právnej služby- 1 úkon právnej služby po 120,23 eur,
režijný paušál v roku 2009 8 krát po 6,95 eur a v roku 2010 5 krát po 7,21 eur, t.j. spolu 1.725,80 eur,
ďalej titulom vyúčtovania cestovného a straty času v roku 2009 3 krát cestovné z Rimavskej Soboty
do Banskej Bystrice a späť, t.j. 220 km, 3 krát strata času 6 polhodín po 11,59 eur, 4 krát cestovné

z Rimavskej Soboty do Veľkého Krtíša a späť t.j. 140 resp. 130 km a 4 krát strata času 4 polhodiny
po 11,59 eur, v roku 2010 1 krát cestovné z Rimavskej Soboty do Banskej Bystrice a späť t.j. 220
km, 1 krát strata času 6 polhodín po 12,02 eur a 2 krát cestovné z Rimavskej Soboty do Veľkého
Krtíša a späť t.j. 140 resp. 130 km a 2 krát strata času 4 polhodiny po 12,02 eur t.j. 958,44 eur. Z
pripojeného trestného spisu a vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že všetky tieto úkony

právnej služby boli účelne vykonanými úkonmi. Keďže vznikol rozpor v tvrdeniach účastníkov konania a
svedkov ohľadne úhrady týchto trov, súd po doplnení dokazovania najmä po výsluchu svedkov - rodičov
navrhovateľa a po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel k tomu záveru, že nie je
možné jednoznačne potvrdiť, že navrhovateľ celú sumu týchto trov obhajoby zaplatil sám právnemu
zástupcoviaanipodoplnenídokazovaniasúdtentorozporúplneneodstránil.Podľanázorusúduprvotné

doklady, ktoré boli predložené právnym zástupcom navrhovateľa spolu s návrhom na začatie konania, a
tovyúčtovanietrovobhajobyzodňa08.11.2010,vyúčtovanieúkonovprávnejpomocizodňa16.10.2010,
vyúčtovanie cestovných nákladov zo dňa 16.10.2010 a príjmové pokladničné doklady zo dňa 04.08.2009
a 22.11.2010 sú hodnovernými dôkazmi, ktoré preukazujú, že trovy nutnej obhajoby boli právnemu
zástupcovi navrhovateľa skutočne uhradené. Keďže príjmový pokladničný doklad zo dňa 04.08.2009,

na základe ktorého mala byť uhradená záloha na obhajobu v sume 1.400,00 eur, bol vystavený v
čase, keď bol navrhovateľ obmedzený na osobnej slobode, súd ustálil, že túto sumu v každom prípade
navrhovateľ nemohol uhradiť, a túto sumu mohli uhradiť jedine jeho rodičia, následne sumu 1.284,24
eur titulom trov obhajoby, ktorá bola uhradená dňa 22.11.2010, bola uhradená priamo navrhovateľom.
Vyplývatoajzpredchádzajúcichpísomnýchdôkazovatojednakzlistu-vyúčtovanietrovobhajoby,ktorý

bol zaslaný navrhovateľovi dňa 08.11.2010 jeho právnym zástupcom, v ktorom sa uvádza, že právny
zástupca obhajoval navrhovateľa v trestnom konaní č.J. a po skončení konania v prílohe predkladá
vyúčtovanie obhajoby, kde odmena za jeho obhajobu predstavuje po odpočítaní zálohy sumu 1.284,24
eur, ktorú má navrhovateľ uhradiť buď poštovou poukážkou, alebo prevodom na účet právneho zástupcu
navrhovateľa do 22.11.2010. V celkovom vyúčtovaní úkonov zo dňa 16.10.2010 je takisto odpočítaná

suma 1.400,00 eur ako záloha. Ďalšie dôkazy, ktoré súdu boli predložené neskôr, a to dohoda o uznaní
dlhuaosplátkachdlhuzodňa15.08.2010,ktorámalabyťuzavretámedzinavrhovateľomajehoprávnym
zástupcom, nekorešpondujú s dôkazmi, predloženými s podaným návrhom na začatie konania, pretože
ako je vyššie uvedené, k vyúčtovaniu trov obhajoby zo strany právneho zástupcu navrhovateľa došlodňa 16.10.2010, toto vyúčtovanie bolo zasielané navrhovateľovi dňa 08.11.2010 s výzvou na úhradu
sumy 1.284,24 eur, pričom v dohode o uznaní dlhu a o splátkach dlhu zo dňa 15.08.2010 sa uvádza, že
dňa 12.07.2010 mala byť uhradená posledná splátka zálohy v sume 100,00 eur a zostávajúca časť a to

suma 1.284,24 eur mala byť uhrádzaná už od augusta roku 2010 v splátkach až do februára roku 2011.
V prípade, žeby takáto dohoda o uznaní dlhu a o splátkach dlhu existovala, nebolo by potrebné zasielať
vyúčtovanie trov obhajoby tak, ako to mal súd preukázané už v začiatku konania spolu s návrhom na
začatie konania. Všetky ďalšie doklady a dôkazy, ktoré boli súdu predkladané zo strany navrhovateľa
a jeho právneho zástupcu, považoval súd za neviery hodné a je toho názoru, že za daného stavu,

keďže ďalšie dôkazy neboli navrhované a dokazovanie bolo vyhlásené za skončené, možno ustáliť, že
v každom prípade trovy obhajoby v trestnom konaní boli právnemu zástupcovi navrhovateľa v plnom
rozsahu t.j. v sume 2.684, 24 eur uhradené, avšak neboli uhradené len samotným navrhovateľom, čiže
nedošlo v plnom rozsahu len ku škode v majetkovej sfére navrhovateľa, ale aj ku škode v majetkovej
sfére jeho rodinných príslušníkov. Aktívne legitimovaným na uplatnenie náhrady škody v tomto prípade
je však len navrhovateľ a z toho dôvodu súd rozhodol, že suma 1.284,24 eur je sumou, ktorá predstavuje

škodu v majetkovej sfére navrhovateľa, keďže ako vyplýva z prvotných dokladov predložených právnym
zástupcom navrhovateľa s návrhom na začatie konania, táto suma bola uhradená navrhovateľom po
doručení vyúčtovania trov obhajoby dňa 22.11.2010. Čo sa týka ďalších tvrdení odporcu o tom, že
peňažné prostriedky získal navrhovateľ na zaplatenie týchto trov z nelegálnych zdrojov, súd o tom
dôkazy nemal a vzhľadom na osobu navrhovateľa a na celkový charakter tohto konania nemožno

od navrhovateľa ani spravodlivo požadovať, aby predložil nejaké relevantné dôkazy, či už výpisy z
účtov, písomné potvrdenia o poukázaní finančných čiastok titulom trov obhajoby. Vzhľadom na tieto
skutočnosti súd návrhu navrhovateľa v časti týkajúcej sa náhrady škody titulom trov nutnej obhajoby
v sume 1.284,24 eur vyhovel a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z vyššie uvedených dôvodov,
najmä z toho dôvodu, že nemal dostatočne preukázané, že sumu 1.400,00 eur navrhovateľ skutočne

uhradil z vlastných finančných prostriedkov, zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O. s. p., ak mal účastník - navrhovateľ vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa v predmetnom konaní, keď

navrhovateľ si uplatnil sumu 9.118,64 eur a súd mu priznal časť uplatnenej sumy t.j. sumu 4.434,40
eur a sumu 1.284,24 eur, čiže spolu sumu 5.718,64 eur, čo predstavuje 62,70 %-ný úspech pre
navrhovateľaa37,30%-nýúspechpreodporcu.Súdpriznalnavrhovateľovináhradutrovkonania,keďže
bol v konaní úspešnejší v pomernej časti, čo predstavuje 25,40 % t.j. rozdiel medzi mierou úspechu
a neúspechu navrhovateľa v konaní, na ktoré by mal nárok v prípade plného úspechu v konaní. Zo

spisu, ako i z vyúčtovania trov právneho zastúpenia súd zistil, že navrhovateľ má nárok na náhradu
trov konania za 6 plných úkonov právnej služby, t.j. príprava a prevzatie zastupovania dňa 16.07.2010,
návrh na začatie konania došlý súdu dňa 22.06.2011, pojednávanie dňa 07.12.2011, pojednávanie dňa
27.03.2013, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 01.07.2013, pojednávanie dňa 28.01.2015, 2 krát ?-ina úkonu
právnej služby t.j. vyhlásenie rozsudku dňa 17.04.2013 a vyhlásenie rozsudku dňa 18.02.2015 a k tomu

prislúchajúce režijné paušály 8 krát režijný paušál 1 krát v roku 2010 po 7,21 eur, 2 krát 7,41 eur v roku
2011 a 3 krát 7,81 eur v roku 2013, 2 krát 8,39 eur v roku 2015, pri výpočte tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby súd vychádzal z priznanej istiny v celkovej sume 5.718,64 eur, kde jeden úkon
predstavuje sumu 200,85 eur a štvrť úkonu 50,21 eur, čo je spolu 1.367,76 eur a 25,40 % z tejto sumy
predstavuje sumu 347,41 eur, ktorá suma bola priznaná právnemu zástupcovi navrhovateľa. Právny

zástupca navrhovateľa si uplatnil trovy konania aj za 1 úkon právnej služby a to návrh na prejednanie
škody zo dňa 08.11.2010 t.j. návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V zmysle
§ 18 ods.3 Zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Tieto náklady nie sú ani trovami tohto konania, ide o nárok podľa § 121
ods.3 Občianskeho zákonníka a preto súd právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu trov konania voči

odporcovi v tejto časti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2
vyhotoveniach na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou tunajšieho súdu, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.