Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011789
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114011789.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. februára 2015
prejednal sťažnosť odsúdeného

V. L.

nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom K., L. J. XXXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v B. F.,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 6Pp/95/2014-17 zo dňa 11.12.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 6Pp/95/2014-17 zo dňa 11.12.2014 bol podľa § 415 ods.
1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Tr. zák. zamietnutý návrh odsúdeného V. L. o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu hneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť odsúdený. Obhajca v písomnom

odôvodnení sťažnosti namietal, že súd nesprávne zistil skutkový stav vo vzťahu k splneniu materiálnej
podmienky podmienečného prepustenia, v dôsledku čoho zamietol návrh odsúdeného o podmienečné
prepustenie. Súd pri nesplnení materiálnej podmienky poukázal na to, že vzhľadom k trestnej minulosti
odsúdeného a jeho resocializačnej prognóze je riziko recidívy príliš veľké. Je pravdou, že u odsúdeného
ide o opakovanú trestnú činnosť, avšak väčšinu trestnej činnosti odsúdený spáchal v rozmedzí rokov
(2009-2010). Z hodnotenia ústavu vyplýva, že správanie odsúdeného je na požadovanej úrovni. V

prípadepodmienečnéhoprepusteniaodsúdeného súvytvorenépredpoklady,abyproces jehoadaptácie
bol úspešný. Garanciami sú prísľub založenia pracovného pomeru zamestnávateľom V., s.r.o., K., ako
aj písomná záruka matky odsúdeného. Odsúdený sám uviedol, že má vážne chorú matku a že má
maloletéhosyna. Navrhol napadnutéuznesenie zrušiť avyhovieťsťažnostiodsúdeného zasúčasného
nariadenia probačného dohľadu a stanovenia primeraných povinností zamestnať sa v skúšobnej dobe
a podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku.

Krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj
konanie, ktoré tomuto predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Pokiaľ ide o procesný postup, súd prvého stupňa správne o návrhu odsúdeného rozhodoval na
verejnom zasadnutí, na ktorom sa odsúdený mal možnosť vyjadriť.Súd prvého stupňa nepochybil, pokiaľ v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona skúmal
splnenie zákonných podmienok pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody. Z ustanovenia § 66 ods. 1 Tr. zák. vyplýva jednak formálna podmienka, ktorú odsúdený splnil

a to vykonanie príslušnej časti z uložených trestov odňatia slobody. Pokiaľ ide o podmienku plnenia
povinnosti a správania sa počas výkonu trestu odňatia slobody, táto bola splnená čiastočne.

Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený, musí ale súd dospieť k záveru, že od
odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Rozhodnutie o tejto skutočnosti

robí súd na základe viacerých dôkazov, a teda aj z hodnotenia ústavu na výkon trestu odňatia
slobody. Podľa posudku ústavu odsúdený nebol disciplinárne odmenený, ani potrestaný. Program
zaobchádzania plní čiastočne, pričom nedostatky sa vyskytujú v pracovnej oblasti a spôsobe trávenia
voľného času. Resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá, na základe stredného
rizika sociálneho zlyhania z dôvodov skúseností s užívaním drog. V závere hodnotenia riaditeľ ústavu
konštatuje, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a

ústav neodporúča jeho podmienečné prepustenie. Uvedené závery pritom súd prvého stupňa vyhodnotil
aj z pohľadu opakovaného páchania trestnej činnosti odsúdeným. Odsúdenému už v jednom
prípade bolo umožnené podmienečné prepustenie, ktoré sa minulo účinkom. Hodnotiac všetky uvedené
skutočnosti, prihliadajúc aj na negatívne hodnotenie ústavu, sa senát krajského súdu stotožnil so
záverom súdu prvého stupňa, že riziko recidívy u odsúdeného vzhľadom k jeho trestnej minulosti a

resocializačnej prognóze je príliš veľké, aj s ohľadom na ponúknuté záruky nie je možné konštatovať,
že odsúdený v prípade podmienečného prepustenia by sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania,
resp. že by viedol riadny život. Súčasne súd musel prihliadnuť aj k tomu, že odsúdený vykonáva trest
odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia.

Z uvedených dôvodov nepovažoval preto krajský súd sťažnosť odsúdeného za dôvodnú a túto potom
podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.