Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 26C/72/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112216306
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2112216306.11

Rozhodnutie

OkresnýsúdTrnava,vkonanívedenompredsudcomJUDr.AndreouVyskočovou,vprávnejvecižalobcu
v 1. rade: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, W. - J., a žalobkyňa v 2. rade: J. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, W. - J., proti žalovanej: G. R. U., nar. X.X.XXXX, bytom XXX A. R. G.,
R R., T. U., zastúpená Advokátskou kanceláriou GRUJBÁR s.r.o., so sídlom Adama Štrekára 8255/50,
Trnava, o zaplatenie 945 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd rozhodne o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade podali na tunajší súd dňa 13.08.2012 žalobu, ktorou sa domáhali, aby súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 945 Eur a náhradu trov konania.

Súd vydal dňa 07.09.2012 platobný rozkaz č.k. 13Ro/127/2012 - 12, ktorým návrhu v celom rozsahu
vyhovel a nakoľko bol podaný včas odpor s odôvodnením vo veci samej, v zmysle ust. § 174 ods.2
Občianskeho súdneho poriadku sa tým zrušuje platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd vo veci nariadil
pojednávanie.

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 24.01.2013, č. k. 26C/72/2012-46 žalobu zamietol a uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania, proti ktorému rozsudku podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca.

Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 19.06.2013, č. k. 24Co/120/2013-62 rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom uviedol, že napriek tomu, že žalobca si svoj žalobný

návrh uplatnil titulom zaplatenia zmluvnej pokuty, súd sa dostatočne nezaoberal otázkou, o aký nárok v
skutočnosti ide. Bolo preto povinnosťou súdu prvého stupňa zisťovať, aká bola skutočná vôľa zmluvných
strán v čase uzatvárania zmluvy. Predmetné zmluvné dojednanie možno totiž podľa jeho účelu a obsahu
posúdiť aj ako dojednanie určitej formy odstupného, ktoré napriek tomu, že zákon v súvislosti s nájmom
tento inštitút výslovne neupravuje, je potrebné takúto dohodu posúdiť z hľadiska zmluvnej autonómie
subjektov občianskoprávnych vzťahov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom celého
spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobca v 1. rade uviedol, že žiada, aby súd uložil žalovanej povinnost zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu
945 Eur a náhradu trov konania. Žalobca v 1. rade uviedol, že dňa 1.12.2010 uzavrel so žalovanou

dohodu o prenájme rodinného domu, ktorý bol v jeho bezpodielovom spoluvlastníctve manželov so
žalobkyňou v 2. rade s tým, že žalovaná mala túto nehnuteľnosť užívať na bývanie a na tvorivúumeleckú činnosť v zmysle jej živnostenského oprávnenia, s čím on súhlasil. Žalobca v 1. rade uviedol,
že on pripravoval a spísal predmetnú dohodu. Žalobca v 1. rade uviedol, že nakoľko on prenajíma
nehnuteľnosť a má už aj určité skúsenosti, tak aby bol chránený voči nájomcom, dohodli si so žalovanou

zmluvnú pokutu a to v prípade, že by žalovaná ako nájomca skôr ukončila nájomnú zmluvu, ako bolo
dohodnuté a to vo výške 3-násobku mesačného nájomného, čo predstavuje žalovanú sumu. Uviedol, že
žalovaná ústne vypovedala nájomnú zmluvu, čo akceptoval a nájom ukončili riadne, titulom nájomného
neboli zo strany žalovanej žiadne nedoplatky, dokonca jej vrátil preplatok 305 Eur titulom vyúčtovania
energie za r. 2012. Žalobca v 1. rade uviedol, že žalovaná odmieta zaplatiť zmluvnú pokutu, na ktorej

sa dohodli. Žalobca v 1. rade uviedol, že predmetná zmluva bola uzavretá s vedomím jeho manželky,
ona s tým súhlasila, avšak on nepovažoval za potrebné, aby tú zmluvu podpísala aj jeho manželka.
Žalobca v 1. rade uviedol, že si dohodli dobu nájmu na 3 roky s tým, že je uvedené v dobe nájmu, že
nájomná zmluva bude vždy na začiatku kalendárneho roka obnovená dodatkom, v ktorom sa predĺži
na nasledujúcich 12 mesiacov. Žalobca v 1. rade uviedol, že písomne nebol uzavretý žiadny dodatok
k dohode o nájme, on dal len písomný súhlas, aby mohla žalovaná využívať túto nehnuteľnosť pre

chránené dielne. Žalobca v 1. rade uviedol, že to, že chýbal v zmluve údaj z katastra o predmetnej
nehnuteľnosti, ju nerobí neplatnou, na základe údajov, ktoré tam boli, si dokázala žalovaná vybaviť
oprávnenie na podnikanie a preto on trvá na vyplatení zmluvnej pokuty od žalovanej. Žalobca v 1. rade
uviedol,že včaseuzavretiapredmetnejzmluvychcelmaťvzmluveustanovenie,ktorébyhochránilopre
prípad, že dôjde k skoršiemu ukončeniu nájomnej zmluvy zo strany žalovanej, ktoré označil ako dohodu

o zmluvnej pokute. Išlo o akúsi poistku alebo odstupné a to z toho dôvodu, že išlo o nájom na 3 roky
a žalovaná mala rôzne požiadavky na predmet nájmu, tak sa chcel týmto spôsobom chrániť a tiež na
druhej strane mal aj on povinnosť v prípade, že by on skôr ukončil nájomnú zmluvu, prenechať žalovanej
ako nájomcovi predmet nájmu na 3 mesiace bez úhrady nájomného. Žalobca uviedol, že i v prípade, že
by súd dospel k záveru, že zmluva bola uzavretá na jeden rok, takže tým, že ju žalovaná užívala aj po

1.12.2011, došlo k jej predĺženiu za pôvodne dohodnutých podmienok, nakoľko z jeho strany nedošlo k
podaniu návrhu na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca v 1. rade uviedol, že v marci 2012 sa
pred súdom osobne stretol so žalovanou a ona mu oznámila, že chce ukončiť zmluvu a následne osobne
navštívil žalovanú aj p. I., upozornil ich na dojednanie v zmluve a oni mu povedali, že chcú predmet
nájmu užívať do 30.6.2012, dokedy žalovaná riadne platila nájomné. Žalobca v 1. rade uviedol, že v

zmluve nemali určenú výpovednú dobu pre prípad odstúpenia od zmluvy zo strany žalovanej. Žalobca
v 1. rade uviedol, že nehnuteľnosť - predmet nájmu predali, lebo syn odišiel pracovať do zahraničia a
on zo zdravotných dôvodov nie je schopný sa starať o túto nehnuteľnosť. Žalobca v 1. rade uviedol,
že keď priviedol potencionálnych nájomcov, tak ho žalovaná nevpustila do predmetnej nehnuteľnosti.
Žalobca v 1. rade uviedol, že on nevie pomenovať to, čoho sa domáha, on len žiada 3 mesačné nájomné

ako nejakú ochranu, pretože žalovaná skôr ukončila nájom, ako sa dohodli. Žalobca v 1. rade uviedol,
že v období od októbra 2008 až do uzavretia nájomnej zmluvy so žalovanou predmetnú nehnuteľnosť
neprenajímal, užíval ju syn, nakoľko si riešil bytovú otázku.

Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že v čase podpísania dohody o prenájme so žalovanou, bola vážne

onkologicky chorá, presné znenie zmluvy si nepamätá, čítala ju, keď bola vyhotovená, nepodpísala ju,
pretože ju zastupoval manžel. Bola chorá, a preto to celé mal na starosti manžel - žalobca v 1. rade.
Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že kvôli žalovanej boli v predmete nájmu robené rôzne úpravy, odvezený
nábytok, bolo to dohodnuté na určitú dobu, ale si presne nepamätá, na akú a žalovaná sa snažila skôr
zrušiť zmluvu ako bolo dohodnuté. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že vie o tom, že v zmluve bola dohodnutá

nejaká sankcia, že keď sa nedodrží zmluva, aby sa postupovalo podľa zmluvy, avšak presnú sankciu
si už nepamätá.

Žalovaná uviedla, že žiada, aby súd žalobu zamietol, nakoľko je neplatná v časti, kde si zmluvné strany
dohodli zmluvnú pokutu, nakoľko je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka dohodnutá zmluvná

pokuta, pretože odporuje účelu v zmysle ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, pretože zmluvnú
pokutu je možné aplikovať na porušenie zmluvnej povinnosti a nie na výkon práva, keď vypovedanie
zmluvy je uplatnenie si práva zo zmluvy, a preto minimálne je v tejto časti v zmysle § 41 Občianskeho
zákonníka táto zmluva neplatná, a preto nesúhlasí so zaplatením zmluvnej pokuty. Žalovaná uviedla, že
k uzavretiu žiadneho dodatku k zmluve nedošlo. Žalovaná uviedla, že ona bola v tom, že táto zmluva

musí byť každý rok obnovená, pretože pri uzavretí zmluvy ani nevedela, v akom stave bola predmetná
nehnuteľnosť a či jej bude vyhovovať, a preto považovala aj za korektné, aby sa každý rok obnovovala,
pretože tak, ako sa to aj stalo, až časom zistila, aké sú vady tejto nehnuteľnosti a že ju nemohla
užívať za takým účelom, ako ju chcela užívať. Žalovaná uviedla, že žalobcovia od 24.4.2014 už nie súvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, preto z opatrnosti namieta aj aktívnu legitimáciu žalobcov, nakoľko
nepozná obsah kúpnej zmluvy, do akej miery boli prevedené práva a povinnosti viažuce sa k predmetnej
nehnuteľnosti na nových vlastníkov. Žalovaná uviedla, že žalobcovia v čase uzatvárania predmetnej

nájomnej zmluvy 1.12.2010 túto nehnuteľnosť prenajať nevedeli za výhodnejších podmienok, ako bolo
dohodnuté,pretoženehnuteľnosťnebolavúplnevyhovujúcomstave-bolaenergetickynáročná,bolitam
staré okná a nedostatočné vykurovanie. Žalobcovia sa v účele zmluvy zaviazali, že 30 % nehnuteľnosti
sa bude využívať na bývanie a 70 % na podnikanie. Žalovaná s takýmto percentuálnym rozlíšením
mala problém, v tomto smere nemohla viesť účtovníctve, lebo žalobcovia nedisponovali a do ukončenia

nájomnejzmluvyaninezabezpečilipotrebnépovoleniaodMestaW.,abydokázalizmeniťcharaktertohto
domu na nebytový priestor slúžiaci na podnikateľskú činnosť. Žalobcovia z tohto pohľadu nevedeli ani
účel nájmu naplniť, čo bol jeden z podstatných dôvodov, prečo žalovaná sa rozhodla ukončiť nájomnú
zmluvu.Bolotovlastnenedodržaniezmluvnýchpodmienokvúčelenájmu.Žalovanáuviedla,ževkonaní
nebolo vôbec zo strany žalobcov ustálené a presne pomenované, čo žiadajú voči žalovanej, resp. čoho
sa domáhajú a z akého titulu. V konaní nebolo preukázané zníženie nájomného, kvôli ktorému mala byť

zábezpeka dohodnutá, ako to uviedol žalobca v 1. rade. V zmluve je dojednaná výška nájomného bez
toho, aby tam bolo konštatované, že ide o znížené nájomné v súvislosti, s ktorým mala byť dohodnutá
zábezpeka, ako to tvrdí žalobca v 1. rade. Žalovaná uviedla, že žiada žalobný návrh zamietnuť ako
nedôvodný a uplatnila si náhradu trov konania.

Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 671 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak

nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.
Podľa § 676 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak
sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
Podľa § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa §544ods.2Občianskehozákonníka, zmluvnúpokutumožnodojednaťlenpísomneavdojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 497 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a

dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie,
nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.
Podľa § 555 Občianskeho zákonníka, záväzok dať zábezpeku možno splniť najmä zriadením záložného
práva alebo spôsobilými ručiteľmi.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca v 1. rade ako prenajímateľ so súhlasom
manželky - žalobkyňa v 2. rade, čo nebolo v konaní sporné, uzavrel so žalovanou ako nájomcom dňa
1.12.2010 nájomnú zmluvu pre účely živnostenského podnikania, ktorej predmetom bol rodinný dom v
W. na Y. ulici č. 15. I napriek tomu, že doba nájmu nebola v predmetnej zmluve jasne a zrozumiteľne
dohodnutá, nakoľko z nej nie je zrejmé, či išlo o dobu nájmu na jeden rok alebo na tri roky, ako to tvrdil

žalobca v 1. rade, keď sama žalovaná uviedla, že ona mala za to, že každý rok sa mala predmetná
nájomnázmluvaobnovovaťdodatkom,jepotrebnévkonkrétnejvecipoukázaťnaustanovenie§676ods.
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ
proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje
sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na

dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto
dobu. Nakoľko nájomná zmluva bola uzavretá dňa 1.12.2010 a žalovaná užívala predmet nájmu aj po
1.12.2011 a žalobcovia ako prenajímatelia nepodali návrh na vypratanie predmetu nájmu, čo nebolo v
konaní sporné, nájomná zmluva sa obnovila za rovnakých podmienok, ako bola dohodnutá. Žalovanávypovedala nájomnú zmluvu v marci 2012 a predmet nájmu užívala do 30. júna 2012, čo nebolo v konaní
sporné.

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa predmetnou žalobou domáhali voči žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty
vo výške trojnásobku mesačného nájomného v zmysle článku označenom ako Zrušenie zmluvy -
zmluvné pokuty predmetnej nájomnej zmluvy a to z dôvodu, že žalovaná ako nájomca vypovedala
nájomnú zmluvu a preto mala podľa žalobcov ku dňu ukončeniu nájmu zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade

dohodnutú zmluvnú pokutu. V priebehu konania žalobcovia v 1. a 2. rade definovali predmetný nárok ako
zábezpeku, resp. odstupné, pričom sa malo jednať podľa ich vyjadrenia o akúsi poistku alebo odstupné,
a to z toho dôvodu, že išlo o nájom na 3 roky a žalovaná mala rôzne požiadavky na predmet nájmu,
tak sa chceli týmto spôsobom chrániť.

Žalovaná namietala aktívnu legitimáciu žalobcov, nakoľko v priebehu konania žalobcovia predali

predmet nájmu a v čase rozhodovania neboli vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nájmu.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)
Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy žalobca ako účastník občianskeho

súdneho konania je subjektom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, ktorý je aktívne vecne
legitimovaný a na druhej strane je žalovaný, ktorý je subjektom hmotno-právnej povinnosti, ktorý je
pasívne vecne legitimovaný.
Súd na námietku žalovanej opätovne primárne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov v 1. a 2. rade,
nakoľko títo neboli v čase rozhodovania vlastníkmi nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej vznikol nájomný

vzťah medzi účastníkmi, z titulu ktorého žalobcovia požadujú zaplatenie sumy vo výške 945,- Eur s
prísl. Súd dospel k záveru, že žalobcovia sú v konaní aktívne legitimovaní z dôvodu, že žalobcovia
boli vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nájmu, v čase vzniku ako aj zániku záväzkového
vzťahu založeného predmetnou nájomnou zmluvou a z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 29.1.2014, ktorou
žalobcovia previedli vlastnícke právo k predmetu nájmu na tretiu osobu nevyplýva, že by na kupujúcich

prešiel aj nárok žalobcov, ktorý si uplatnili predmetnou žalobou voči žalovanej.

Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške
trojnásobku mesačného nájomného v zmysle článku označenom ako Zrušenie zmluvy - zmluvné pokuty
predmetnej nájomnej zmluvy a to z dôvodu, že žalovaná ako nájomca vypovedala nájomnú zmluvu a

preto mala podľa žalobcu ku dňu ukončeniu nájmu zaplatiť žalobcovi dohodnutú zmluvnú pokutu.

Súd dospel k záveru, že zmluvnú pokutu v zmysle ust. § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka je možné
dojednať pre prípad porušenia povinnosti, keď vypovedanie nájomnej zmluvy zo strany žalovanej ako
nájomcu nie je možné považovať za porušenie povinnosti ale výkon práva, s ktorým právnym názorom

sa stotožnil aj odvolací súd.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol súd tak,
že žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodnú zamietol.

Súd v ďalšom skúmal nárok žalobcov v 1. a 2. rade z hľadiska obsahu, konkrétne, či žalovaná suma
môže byť zábezpekou, resp. odstupným, ako to žalobcovia v priebehu konania špecifikovali ako ich
žalobný nárok.

Inštitút zábezpeky upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 555, ktorý uvádza iba dva spôsoby,

ktorými možno splniť záväzok dať zábezpeku a to zriadenie záložného práva podľa § 151 a nasl.
Občianskeho zákonníka a ručenie podľa § 546 a nasl. Občianskeho zákonníka. Význam zriadenia
záložného práva spočíva v tom, že núti dlžníka splniť dlh riadne a včas. V prípade, keď tak neurobí,
veriteľ sa môže domáhať uspokojenia pohľadávky z veci, ktorou je pohľadávka zabezpečená. Existenciupeňažnej zábezpeky predpokladá aj zákon č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu, kedy však
uvedený zákon je z časového a obsahového hľadiska vo vzťahu k Dohode o prenájme zo dňa
01.12.2010 predloženej navrhovateľom v 1. rade v konkrétnom prípade bezpredmetný. Občiansky

zákonník ponecháva však účastníkom tohto zmluvného vzťahu okrem určených náležitostí zmluvy aj
určitú zmluvnú voľnosť a preto sú títo oprávnení dohodnúť si v nájomnej zmluve aj iné náležitosti,
ktorými budú v ďalšom viazaní, tieto však nesmú byť v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi.
Inštitút zábezpeky sám o sebe predstavuje určité zabezpečenie pro futuro, ktorá slúži na zabezpečenie
prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za

plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho
zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu. Aplikujúc logický výklad,
v konkrétnom prípade má súd jednoznačne za to, že žalovaná suma nepredstavuje zábezpeku, a preto
súd zamietol žalobu ako nedôvodnú.

Súd sa v ďalšom zaoberal aj možnou aplikáciou inštitútu odstupného vo vzťahu k existujúcej nájomnej

zmluve s ohľadom na obsah „zmluvnej pokuty“, pričom dospel k záveru, že v konkrétnom prípade sa
nejedná ani o odstupné tak, ako to predpokladá ustanovenie § 497 Občianskeho zákonníka, nakoľko
toto je podmienené odstúpením od zmluvy, kedy odstúpenie je, rovnako ako aj výpoveď, jednostranný
právny úkon, ktorý však vyvolá právne následky okamihom doručenia druhej zmluvnej strane a pôsobí
na rozdiel od ostatných spôsobov skončenia nájmu ex tunc, t.j. do minulosti- ku dňu vzniku nájmu, tak

akotovyplývaz§49ods.2Občianskehozákonníka,keďkodstúpeniuodzmluvyaninedošlo.Vzhľadom
k tomu, že na základe predmetnej nájomnej zmluvy obidve zmluvné strany prijali plnenie podľa zmluvy,
nemohli už od zmluvy odstúpiť, a preto žalobný nárok nemožno právne kvalifikovať ako odstupné, a
preto súd aj z tohto dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V konaní nebolo sporné, že predmetnú nájomnú zmluvu pripravil žalobca v 1. rade a predložil ju
žalovanej na podpis bez toho, aby žalovanej jasne a zrozumiteľne vysvetlil obsah predmetného
ustanovenia v zmluve v článku označenom ako Zrušenie zmluvy - zmluvné pokuty, ktoré odôvodnil len
tým, že je to na jeho ochranu, keď žalovaná nemohla a nemala možnosť ovplyvniť jej obsah a ako celok
ju podpísala. Vôľa druhej zmluvnej strany - žalovanej pri uzavretí predmetnej nájomnej zmluvy dohodnúť

sa na sankcii za predčasné ukončenie zmluvy nebola daná, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, a
preto nemožno hovoriť o dohode zmluvných strán o sankcii, ktorú žalobca v 1. rade označil ako zmluvnú
pokutu za predčasné ukončenie zmluvy.
Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca v 1. rade neuviedol do predmetnej zmluvy žiadnu
výpovednú dobu pre žalovanú pri predčasnom ukončení nájomného vzťahu, keď rovnaký účel aký

sledoval žalobca v 1. rade v článku označenom ako zmluvné pokuty by splnilo napr. ustanovenie o
výpovednejdobevtrvanítrochmesiacov,počasktorejbynájomcabolpovinnýplatiťdohodnuténájomné.
Žalovaná po tom, ako v marci 2012 vypovedala nájomnú zmluvu, predmet nájmu užívala do 30. júna
2012 a riadne platila nájomné za obdobie od apríla 2012 do júna 2012 vrátane, čo nebolo v konaní
sporné.

Súdnezistilinýdôvodprepriznanienárokužalobcov,ktorýsiuplatnilipredmetnoužalobouapretožalobu
ako nedôvodnú zamietol.

Súd rozhodne o trovách konania v súlade s ust. § 151 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku tak, ako je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, t. j. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nakoľko rozsudok
nebol vyhlásený hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo, lebo posledné pojednávanie
vo veci bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku a teda v čase vyhotovenia rozsudku súdu neboli
známe skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o trovách konania.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čohosa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.