Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. február 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/339/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112237732
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5112237732.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobcu:

O. T. - R. V., D. D. Ž., C.. O.. Š. XXX/XX, W.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Jurajom Ďurajdom,
advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Žiline, ul. Kukučínova 12, proti žalovaným: X/ R. C., L..
XX.X.XXXX, J. Ž.W., A.. D. Č.. XXX/X, X/ R. A., L.. X.X.XXXX, J. Ž.W., A.. D. Č.. XXX/X, zastúpená.
JUDr. Martinom Olosom, advokátom, so sídlom v Žiline, M. R. Štefánika 71, v konaní o zaplatenie 5.271,-
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná v rade 1/ je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 3.774,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne od 20.08.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu voči žalovanej v rade 2/ z a m i e t a.

Žalovaná v rade 1/ je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Juraja Ďurajdu
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 356,93 Eur a iných trov konania vo výške 226,- Eur do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej v rade 2/ na účet jej právneho zástupcu JUDr. Martina Olosa
náhradu trov konania predstavovaných trovami právneho zastúpenia vo výške 567,17 Eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 25. 10. 2012 domáhal od žalovaných v r. 1/ a 2/ zaplatenia sumy 5.271,-
Eur (3.774,- Eur dlžná suma + 1.443,- Eur zmluvná pokuta) spolu s 0,2 % úrokom z omeškania zo sumy
3.774,- Eur od 20.8.2012 do zaplatenia titulom poskytnutého úveru.
Žalobcaodôvodnilžalobuzmluvnýmvzťahomsožalovanouvr.1/akodlžníkanazákladeZmluvyoúvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 20.10.2010, na základe ktorej žalovaná mala splácať úver v 26-ich mesačných

splátkach vo výške 222,- €, podľa čl. II predmetnej zmluvy má žalobca v prípade nesplácania úveru alebo
hocijakej splátky právo na zmluvnú pokutu vo výške 0,2% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Žalovaná v r. 1/ prestala splácať úver, poslednú splátku zaplatila 24.8.2011, žalobca vyzval žalovanú
na zaplatenie zostatku úveru a zmluvnej pokuty. V zmysle čl. III predmetnej zmluvy žalovaná v r. 1/
splnomocnila Andreja Čepeka, aby za účelom zabezpečenia záväzku voči žalobcovi uzatvoril v jej mene
záložnú zmluvu alebo zmluvu o zabezpečovacom prevode práv k nehnuteľným veciam vo vlastníctve
žalovanej v r. 1/. Darovacou zmluvou č. E. XXX/XX zo dňa 28.1.2011 žalovaná nadobudla výlučné

vlastnícke právo na dom súp. č. XXX na parc. č. XXXX, na pozemok parc. č. XXXX - záhrady o výmere
362 m2, na pozemok parc. č. XXXX - zast. pl. a nádvoria o výmere 195 m2. Na základe uvedeného
žalobca žiada súd „prejudiciálne“, aby určil, že právny úkon darovacej zmluvy medzi žalovanou v r. 1/ a
žalovanou v r. 2/ je podľa § 42a občianskeho zákonníka neplatný.Na základe podania zo dňa 26.11.2012 v spojení s jeho doplnením zo dňa 7.1.2013, tunajší súd

uznesením č.k. 8C/339/2012-21 zo dňa 14.1.2013 rozhodol tak, že:
- konanie v časti istiny 1.443,- Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 0,2 % denne zo sumy 3.774,-
Eur od 20.8.2012 do zaplatenia zastavil,
- rozhodol, že o trovách zastavenej časti konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej a
- pripustil zmenu žalobného návrhu v znení:

„Odporkynevrade1/a2/súpovinnézaplatiťnavrhovateľoviistinu3.774,-Eurs9%úrokomzomeškania
od 20.8.2012 až do zaplatenia, a to do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 8C/339/2012-21 zo dňa 14.1.2013 bolo napadnuté odvolaním
žalovanej v r. 1/ zo dňa 22.1.2013 z dôvodu, že pokiaľ žalobca si v zmenenom návrhu uplatnil úrok

vo výške 9%, neuviedol, či je o ročný alebo iný a či si uplatňuje delené alebo solidárne plnenie.
Toto odvolanie bolo uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 8Co/152/2014-39 zo dňa 14.5.2014 bolo
odmietnuté pre neprípustnosť v prípade pripustenia zmeny návrhu na začatie konania.

Vzhľadom na povahu úroku z omeškania ako právneho inštitútu upraveného priamo v osobitnej právnej
úprave - § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v ročnej sadzbe (toho času vo výške základnej sadzby
ECB zvýšenej o 8 %) a s tým spojenú prax vyčíslenia príslušenstva pohľadávky v rokoch, aj vzhľadom
na vybavenie podnetu odvolacím súdom bez prekážky postupu konania, súd nepovažoval vymedzenie
úroku z omeškania formuláciou „9%“ ako nezrozumiteľné vo vzťahu k časti návrhu na začatie konania,

ale za uplatnenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne, a to pri neuvedení podielu žalovaných v r. 1/
a 2/ na žalovanom plnení ako uplatnené spoločne a nerozdielne.

Žalovaná v r. 1/ sa vo veci samej písomne nevyjadrila, aj keď bola na vyjadrenie riadne vyzvaná.

Dodatočne podaním z 3.2.2015 sa žalovaná ospravedlnila z pojednávania s tým, že o odročenie
žiadala iba v prípade, „ak súd považuje jej osobnú výpoveď za potrebnú“. Vzhľadom na zachovanie
procesných práv účastníka a vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania súd považuje účasť účastníka
na pojednávaní za jeho právo, zásadne nie za povinnosť a za týchto okolností konal v neprítomnosti
žalovanej v r. 1/.

Žalovaná v r. 2/ sa vo veci samej písomne vyjadrila dňa 10.1.2012 tak, že žalobu žiada voči sebe
zamietnuť, nakoľko nie je so žalobcom v obligačnom, ani inom právnom vzťahu.

Na pojednávaní konanom dňa 9.2.2015 sa žalobca ani žalovaná v r. 1/ nezúčastnili. Žalovaná v r. 2/
sa prednesom právneho zástupcu pridržiaval písomného vyjadrenia. Navyše najmä poukázala na to,
že pokiaľ sa žalobca opieral o neplatnosť darovacej zmluvy medzi žalovanými v r. 1/ a 2/, tak žalobca
sa v trojročnej lehote nedomáhal ani (iného právneho inštitútu - pozn. súdu) odporovateľnosti právneho

úkonu. U darovania aj vzhľadom na nepomer darovanej hodnoty oproti niekoľkonásobne nižšej výške
úveru, išlo o obvyklý úkon medzi matkou a dcérou.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi a zistil :

Žalobca ako veriteľ a žalovaná v r. 1/ ako dlžník uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 20.10.2010 (ďalej tiež „predmetná“ zmluva) podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na
základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 5.072,- € a dlžník sa zaviazal

takto požičané peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok vo výške 700,- €, t.j. celkom vo výške
5.772,- €. Prevzatie požičanej hotovosti potvrdil dlžník podpisom zmluvy o úvere. Dlžník sa zaviazal
úver vrátiť v 26-ich mesačných splátkach jednotlivo vo výške 222,- €, splatných vždy k 20-mu dňukalendárneho mesiaca, prvá splátka v termíne 20.11.2010. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN)
bola oznámená na 12,45 %.
Podľa obsahu zmluvy - čl. II. bod 3 zmluvy - veriteľ si vymienil, že v prípade ak sa dlžník dostane do

omeškania so zaplatením úveru alebo jeho hociktorej splátky, má právo účtovať zmluvnú pokutu vo
výške 0,2 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania pokiaľ dlžník mešká so zaplatením úveru
alebo jeho splátky viac ako 3 pracovné dni. Zmluva tiež obsahovala ustanovenie o práve veriteľa prijaté
plnenia prednostne započítať na zmluvné pokuty.
Podľa čl. II. bod 5 zmluvy, pokiaľ bude dlžník meškať s úhradou dvoch po sebe idúcich splátok, alebo

uhradí len časť splátky, stáva sa celý dlh okamžite splatný.
Podľa čl. II. bodu 6 zmluvy v prípade, ak začne veriteľ vymáhať svoju pohľadávku prostredníctvom tretej
osoby, je dlžník povinný uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 1.443,- € rovnajúcu sa 1/4-tine z
celkovej výšky úveru. Treťou osobou sa myslí právny zástupca, exekútor, prípadne ďalšia osoba, ktorá
v mene veriteľa vykonáva právne úkony.
Zmluva o úvere obsahovala aj ďalšie ustanovenia o zmluvnej pokute v prípade vymáhania

prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, o zmluvnej pokute za osobnú návštevu dlžníka, resp. o
zmluvnej pokute v prípade zaslania upomienky alebo výzvy.

Z karty klienta vedenej žalobcom (č.l. 7) súd zistil, že žalovaná v r. 1/ zaplatila žalobcovi z tohto úveru

1.998,- Eur (v 9 splátkach jednotlivo po 222,- Eur).

Listom zo dňa 10.7.2012 žalobca konštatoval žalovanej v r. 1/ zosplatnenie pohľadávky a vyzval ju na
jej zaplatenie.

Osobitne z listiny predmetnej Zmluvy zo dňa 20.10.2010 súd tiež zistil, že podľa čl. III žalovaná v r. 1/
splnomocnila S. Č., aby za účelom zabezpečenia záväzku voči žalobcovi uzatvoril v jej mene záložnú
zmluvu alebo zmluvu o zabezpečovacom prevode práv k nehnuteľným veciam vo vlastníctve žalovanej

v r. 1/.
Z výpisu z LV č. XXX k.ú. Ž. súd zistil, že vlastníčkou domu súp. č. XXX na parc. č. XXXX, pozemku
parc. č. XXXX - záhrady o výmere 362 m2, pozemku parc. č. XXXX - zast. pl. a nádvoria o výmere 195
m2, je žalovaná v r. 2/ titulom Darovacej zmluvy zapísanej pod č. E. XXX/XX zo dňa 28.1.2011.

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ) Zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák.
č. 129/2010 Z.z.“)
1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) v znení
účinnom v súčasnosti Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 52 OZ:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom v súčasnosti:

1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 544 ods. 1 OZ (nedotknuté ustanoveniami § 300 - 302 ObZ) Ak strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné. Vec bola tiež
predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne vo vzťahu k postaveniu
žalovaného ako dlžníka zo spotrebiteľského úveru a zo spotrebiteľskej zmluvy podľa občianskehozákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu, že bola predložená žalobcom v rámci predmetu jeho
podnikania žalovanému ako spotrebiteľovi.

Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. č.
129/2010 Z.z., a to z možných foriem podľa cit. ust. § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. konkrétne
formou úveru podľa obchodného zákonníka. Súd v tejto súvislosti nezistil rozpor s ustanoveniami
tohto osobitného zákona, osobitne povedané, súd najmä nezistil nedostatok náležitostí zmluvy o

spotrebiteľskom úvere podľa § 9 zák. č. 129/2010 Z.z., resp. dôvod neplatnosti alebo bezúročnosti
predloženej zmluvy o úvere podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z., osobitne keď zo zmluvy vyplývajú všetky
podstatné povinnosti spotrebiteľa a v zmluve je uvedená aj ročná percentuálna miera nákladov (RPMN)
12,45 %, ktorú súd vníma ako významný reprezentatívny údaj o všetkých zmluvných nákladoch úveru
podstatný pre orientáciu spotrebiteľa, obdobný ako jednotková cena za hmotnostnú alebo objemovú
jednotku u fyzického tovaru.

Súd zaviazal žalovanú v r. 1/ na zaplatenie 3.774,- Eur ako zostatku dojednaného úveru s
príslušenstvom, ktoré bolo podľa zmluvy zahrnuté priamo v splátkach spolu vo výške 5.772,- €. Žalovaná
v r. 1/ tento úver zaplatila iba v časti vo výške 1.998,- €, ďalšie zaplatenie úveru zo strany žalovanej by

inak bolo vecou jej dôkazného bremena ako dlžníka.

Úrok z omeškania bol v tomto konaní podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka
uplatnený podľa predpisov občianskeho práva podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení §

3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v sadzbe neprevyšujúcej základnú sadzbu ECB (1 %) zvýšenú o 8 %, teda
9 % ročne.
Pre omeškanie už v predchádzajúcom období (konštatované veriteľom v dňoch už pri prvých 9 splátkach
splatných do 20.7.2011, ďalšie splátka nezaplatené), súd uznal priame uplatnenie podmienky okamžitej
predčasnej splatnosti predmetného úveru podľa ust. čl. II ods. 5 úverovej zmluvy, za týchto okolností

súd priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania, navyše aj s oporou v liste zo dňa 10.7.2012 počnúc
dňom 20.8.2012, pričom žalobca sa predchádzajúceho úroku z omeškania, tobôž z predchádzajúcich
základov výpočtu, nedomáha.

Systematicky podporne povedané, keďže na predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa vzťahuje
Občiansky zákonník včítane jeho všeobecných ustanovení bez ohľadu na zmluvný typ, súd zároveň
právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo
predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi
zo strany dodávateľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie

časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola neplatná, východiskovo s výnimkou
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ale v prípade úverov navyše podľa § 53 ods. 6 OZ
aj v hlavnom dojednaní o odplate za úver. K priebehu tohto konania je vhodné dodať, že plnenia z
neprijateľných zmluvných podmienok sa žalobca nedomáha, keďže po zmene žaloby sa domáha iba
istiny so zmluvným príslušenstvom dojednaným do celkovej vyčíslenej výšky úveru priamo v úverovej

zmluve (5.772 - zaplatených 1.998 = 3.774,- Eur).

Súdzamietolžalobuvočižalovanejvr.2/,leboužajakouviedlavprávnomzastúpení,sožalobcomnemá
právny vzťah. Na uvedenom nič nemení ani oboznámené znenie predmetnej Zmluvy zo dňa 20.10.2010

v rozsahu čl. III, ktorým žalovaná v r. 1/ splnomocnila tretiu osobu, aby v jej mene uzatvoril zmluvu za
účelom zabezpečenia záväzku voči žalobcovi, a to príznačne k bližšie neurčeným nehnuteľným veciam
vo vlastníctve žalovanej v r. 1/. Obdobne na uvedenom nič nemení ani oboznámené znenie výpisu
listu vlastníctva so zápisom výlučného vlastníctva žalovanej v r. 2/ k nehnuteľnostiam titulom darovacej
zmluvy, ani potvrdenie žalovanej v r. 2/ na pojednávaní, že išlo o darovanie medzi matkou a dcérou. Súd

sa stotožňuje s argumentáciou právne zastúpenej žalovanej v r. 2/, že v tomto konaní neprichádza do
úvahy konštatovať neplatnosť darovacej zmluvy a v okolnostiach tohto sporu nie je preukázané ani to,
že by sa žalobca včas domáhal neúčinnosti darovacej zmluvy voči nemu ako veriteľovi darcu. Je vhodné
dodať, že predmet tohto konania bol skutkovo jasne vymedzený ako žaloba o zaplatenie peňažnejsumy a na uvedenom nič nemení ani podnet v žalobe, že súd by mal konštatovať neplatnosť darovacej
zmluvy prejudiciálne, pretože prejudiciálne konštatovanie je myšlienkovou činnosťou súdu, ktorou súd
v odôvodnených prípadoch automaticky zaujme právny názor k právnemu vzťahu medzi účastníkmi, na

základe ktorého súd rozhodne o predmete sporu. Procesne tak nejde ani len potenciálne o vymedzenie
ďalšieho predmetu sporu.

O náhrade trov konania vo veci samej súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho

súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V konaní bol úspešný žalobca voči žalovanej v r. 1/ a žalovaná v r. 2/ bola úspešná voči žalobcovi.

Žalobcovi proti žalovanej v r. 1/ súd priznal náhradu trov konania, odôvodnenú súdnym poplatkom vo
výške 226,- Eur a náhradou trov právneho zastúpenia.
Trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú odmenu advokáta, podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej „vyhlášky“). Základom pre výpočet tejto odmeny je podľa názoru súdu spravodlivo suma

3.774,-ktorejsažalobcanapokondomáhalaktorámubolapriznaná,odmenajednotlivovovýške141,09
Eur. Súd priznal odmenu advokáta za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
podanie (žaloba) 25.10.2012, odmena spolu 213,03 Eur.
K odmene súd priznal advokátovi náhradu tzv. režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, za dva
úkony v r. 2012 jednotlivo vo výške 7,63 Eur, paušál spolu 15,36 Eur.

K základu trov (medzisúčet 297,44 Eur) súd podľa § 18 ods. 3 vyhl. priznal aj 20% DPH (x 0,2) vo výške
59,49.
Náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje 356,93 Eur, náhrada iných trov konania 226,- Eur.
Na rozdiel od vyčíslenia v podaní z 7.1.2013 súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia
za predžalobnú výzvu, lebo taká nebola preukázaná.

Podľa § l49 ods. l O. s. p. súd uložil žalovanému zaplatiť trovy konania k rukám advokáta oprávneného,
ktorý vo vyčíslení trov svoje bankové spojenie neuvádza, ale je s ním možné komunikovať na adresu
právnej kancelárie.

Žalovanej v r. 2/ proti žalobcovi súd priznal náhradu trov konania, odôvodnenú náhradou trov právneho
zastúpenia.
Trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú odmenu advokáta, podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej „vyhlášky“). Základom pre výpočet tejto odmeny je podľa názoru súdu spravodlivo pred

čiastočným späťvzatím žaloby pôvodne uplatnená suma 5.271,- Eur, po čiastočnom späťvzatí žaloby
3.774,-, odmena jednotlivo vo výške 180,93, resp. 141,09 Eur.
Súd priznal odmenu advokáta za 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
vyjadrenie 10.1.2013, účasť na pojednávaní 9.2.2015. K odmene súd priznal advokátovi náhradu tzv.
režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, za dva úkony v r. 2013 jednotlivo vo výške 7,95 Eur a

jeden v r. 2015 vo výške 8,39 Eur. (180,93 + 7,95 + 180,93 + 7,95 + 141 + 8,39 = medzisúčet 527,24 Eur).
Súd priznal právnemu zástupcovi i cestovné podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. na trase Rajecké
Teplice - Žilina a späť 24 km, a to za deň 9.2.2015 v sadzbe základnej náhrady podľa § 7 ods. 1 zák. č.
283/2002 Z. z. 0,183 x 24 km = 4,39 + ako náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri spotrebe 6,7 l/
km a cene 1,2 Eur/l (24 km x 6,7 : 100 x 1,2 =) 1,93, cestovné náhrady spolu 6,32 Eur.

Súd tiež priznal aj náhradu za stratu času za účasť na úkonoch mimo sídla advokátskej kancelárie podľa
§ 17 vyhlášky dňa 9.2.2015 primerane za 2 začaté polhodiny, 2 x 13,98 Eur, náhrada za stratu času
spolu 27,96 Eur.
K základu trov v období postavenia platiteľa dane (141,09 + 2x7,95 + 8,39 + 6,32 + 27,96 = 199,66) súd
podľa § 18 ods. 3 vyhl. priznal aj 20% DPH (x 0,2) vo výške 39,93 Eur.

Náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje (527,24 + 39,93) 567,17 Eur, náhrada iných trov konania
0,- Eur.
Na rozdiel od vyčíslenia sa výpočet súdu odchyľoval v postupe a zaokrúhleniach v časti cestovných
náhrad.Podľa § l49 ods. l O. s. p. súd uložil žalovanému zaplatiť trovy konania k rukám právneho zástupcu
žalobcu, ktorý v pôvodnej žalobe uvádza svoje bankové spojenie - účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v Tatra
banka, a.s..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP, tak aj ďalej), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.