Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 16C/199/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209971
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krišťáková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5312209971.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca samosudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v právnej veci navrhovateľa

Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava v konaní o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný
súd z a m i e t a .

Návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach,
ktoré navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Súdnemu

dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7 C 6/2010 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom, ktorý bol Okresnému súdu Čadca doručený dňa 27.9.2012, domáha,
aby mu odporkyňa nahradila škodu vo výške 125,-- € a nemajetkovú ujmu vo výške 275,-- €. Návrh
odôvodnil tým, že škoda vznikla nesprávnym úradným postupom súdu. Nesprávny úradný postup súdu
spočíval v prieťahoch v konaní (poverenie nebolo vydané v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním
viac ako 5 mesiacov).

V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu vznikla navrhovateľovi škoda v žalovanej

výške.

Skutočná škoda vo výške 125,-- € bola spôsobená nákladmi spojenými s činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a vymáhania pohľadávky, a to na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému vo výške 70,-- €, na udržiavanie a správu informačného
systému vo výške 40,-- € a na administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na

exekučnom súde vo výške 15,-- €.

V príčinnej súvislosti s tým navrhovateľ žiadal aj nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške pomernej
k času tvrdeného omeškania súdu pri svojom rozhodovaní vypočítanú zo základu 660 € na rok akospravodlivú satisfakciu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom stanovenom
čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík

ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, t.j. v sume 275,-- €.

Na základe týchto skutočností žiada, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že odporkyňa je
zodpovedná za škodu, ktorá vznikla nesprávnym úradným postupom okresného súdu, pretože tento
nerozhodol o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, ďalej rozsudkom

odporkyňu zaviazať zaplatiť príslušnú majetkovú škodu a náhradu nemajetkovej ujmy do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku s trovami súdneho konania.

Odporkyňa uviedla, že návrh je zmätočný, má nedostatky, nie je jasný titul na náhradu škody, v prípade
prieťahov navrhovateľ nepodnikol kroky na odstránenie neželaného stavu.

Uviedla, že nie sú splnené podmienky podľa § 8 OSP, § 15 zákona č. 514/2003 Z.z.. Nie je daná
právomoc súdu vo veci konať. Medzi podaním žiadosti o predbežné prejednanie nároku u nadriadeného
orgánuapodanímžalobyonáhraduškodyzanesprávnyúradnýpostupniejedodržanázákonnálehota6
mesiacov. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku bez ostatných zákonných náležitostí bola odporkyni
doručená dňa 23.4.2012. Žaloba na súd bola podaná dňa 27.9.2012. Žaloba bola podaná predčasne.

Žiadosť o predbežné prejednanie nároku mala vady, ktoré navrhovateľ na výzvu odporkyne v stanovenej
lehote neodstránil, preto odporkyňa nepovažuje nárok za predbežne prerokovaný.

Z uvedených dôvodov odporkyňa nenahradila navrhovateľovi škodu za nesprávny úradný postup súdu
v rámci predbežného prejednania nároku.

Vo veci samej odporkyňa navrhla návrh zamietnuť ako nedôvodný, nepreukázaný. Navrhovateľ má
dôkazné bremeno za výsledok sporu, za svoje tvrdenia v návrhu, ktoré v celom rozsahu presúva na súd.

Pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti

súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote odporkyňa odkázala na § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné
vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom navrhovateľ doposiaľ
dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky predpokladané týmto ustanovením nepredložil. Prax už

dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní.

Odporkyňa poukázala na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1. 6. 2011. Pred
1. 6. 2011 ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znelo „vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených“.Vsamotnejdôvodovejsprávejeknovelizovanému
ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého
ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj

Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili
slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby
sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia.

Odporkyňa poukázala i na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Tvrdené prieťahy a

nezákonný úradný postup súdu v konaní nemožno konštatovať s poukazom na Nález Ústavného súdu
SR III-ÚS/69/2011-25 zo dňa 3.5.2011 („každý nech si stráži svoje právo“). Navrhovateľ nevyužil účinné
právne prostriedky nápravy. Odporkyňa má zato, že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu
škody za nesprávny úradný postup nemá právo konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu
byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania,

rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti
(§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). V opačnom prípade by mohlo dôjsť aj k porušeniu inštančného
princípu v súdnictve. Odporkyňa poukázala aj na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť
ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy a automaticky zaporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy
SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup (I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00).

Odporkyňa zároveň vzniesla námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z.. K tvrdenému
nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť pred marcom 2009. Ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda
práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po
uplynutí 15-dňovej lehoty, lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia lehota) uplynula v každom

jednotlivom prípade po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie. Preto odporkyňa vznáša námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri
ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.
4. 2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli odporkyni doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie).

Odporkyňa ďalej namietla, že navrhovateľ nepreukázal vznik a výšku škody, nevymožiteľnosť

pohľadávky. Pokiaľ uplatňuje nemajetkovú ujmu, nemožno stotožňovať kritéria nemajetkovej ujmy pre
fyzické osoby s kritériami nemajetkovej ujmy pre právnické osoby. Pocity členov riadiacich orgánov
spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú v predmetnom konaní irelevantné,
keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Škodu
navrhovateľ presvedčivo nevyčíslil, nezdôvodnil. Podmienkou je preukázať, že konštatovanie porušenia

je nedostatočné. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu
požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému subjektívnemu vyčísľovaniu
apreskúmanienárokubytýmboloznačneznemožnené.Pripriznávanínemajetkovejujmysaprihliadaaj
narozporsdobrýmimravmipodľa§3ods.1Občianskehozákonníka.Vtomtoprípadeprávenavrhovateľ
koná v rozpore s dobrými mravmi, keď opakovane požaduje od spotrebiteľov v rozpore so zákonom

neprimerane vysoké úroky, poplatky a iné sankcie. Opakovane porušuje práva spotrebiteľov. Tvrdená
škoda mala vzniknúť práve pri negatívne vnímanej podnikateľskej aktivity navrhovateľa.

Odporkyňa uviedla, že nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností súdu a
vzniknutou škodou (§ 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.). Nemožno tvrdiť, že škoda vznikla postupom

okresného súdu. Žiadala návrh zamietnuť a priznať trovy konania.

Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná,vtomprípadepostúpinávrhústavnému

súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Navrhovateľ prevzal termín pojednávania dňa 22. 1. 2015. Právny zástupca navrhovateľa termín
pojednávania prevzal dňa 22. 1. 2015. Právny zástupca navrhovateľa neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil a súčasne žiadal o zrušenie pojednávania až do konečného ústavne konformného
rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu, pričom súčasne navrhol konanie prerušiť

až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej
predmetomjerozhodnutieoporušeníprávanavrhovateľanazákonnéhosudcuaprávananestrannýsúd
a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného
prejednávaním veci. Ak nedôjde k ústavne konformnému prerokovaniu objektívnej námietky vznesenej
navrhovateľom skôr, ako vo veci otvorí súd pojednávanie, dopustí sa tým súd odmietnutia spravodlivosti

v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.Odporkyňa svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila listom zo dňa 2. 2. 2015 hospodárnosťou
konania. O odročenie pojednávania nepožiadala. Návrh navrhovateľa žiadala v celom rozsahu
zamietnuť.

Súdmázato,ževdanomprípadenávrhunavrhovateľanaprerušeniekonanianiesúsplnenépodmienky
predpokladané vyššie citovaným § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p.. Súd nedospel k záveru, že všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Preto súd nepostupuje návrh ústavnému súdu na

zaujatie stanoviska. Dôvod na prerušenie konania nie je daný ani z toho dôvodu, že by rozhodnutie
záviselo od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Z ustálenej judikatúry Ústavného
súdu Slovenskej republiky vyplýva, že právo na nestranný súd spočíva v tom, že každý má právo
namietať nestrannosť súdu a ak tak urobí, má právo na to, aby sa o jeho námietke rozhodlo. Navrhovateľ
opakovane tvrdil, že nevzniesol žiadnu námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Čadca,
odmieta platiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti. Z tohto dôvodu o vylúčení sudcov

Okresného súdu Čadca nerozhodoval Krajský súd v Žiline ako súd nadriadený na základe námietky
navrhovateľa, ale na základe toho, že sudcovia Okresného súdu Čadca z vlastnej iniciatívy podľa § 15
O. s. p. z dôvodov uvedených v § 14 ods. 1 O. s. p. predložili vec predsedovi Okresného súdu Čadca a
ten následne nadriadenému súdu k rozhodnutiu o vylúčení. Navrhovateľ neuplatnil právo na vylúčenie
sudcov Okresného súdu Čadca, ktoré mu patrí podľa § 15a ods. 1 O. s. p. v nadväznosti na § 14 ods. 1

O. s. p.. Keďže navrhovateľ procesné právo neuplatnil, neuplatnil námietku zaujatosti voči sudcovi, vec
nebola predložená nadriadenému súdu na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti navrhovateľa.
Nadriadený súd, ani predseda Okresného súdu Čadca nerozhodoval o procesnom práve navrhovateľa.
Procesné právo navrhovateľa rozhodnutím predsedu okresného súdu, ani rozhodnutím nadriadeného
súdu preto nemohlo byť porušené. Predseda Okresného súdu Čadca i nadriadený súd rozhodovali o

procesnom práve sudcu predložiť vec k rozhodnutiu o vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.
V tomto štádiu konania má zákonná sudkyňa za to, že o návrhu zákonnej sudkyne na vylúčenie z
rozhodovania a prejednávania veci bolo zákonným spôsobom rozhodnuté predsedníčkou Okresného
súdu Čadca i nadriadeným súdom. Zákonná sudkyňa tieto rozhodnutia rešpektuje, považuje ich za
rozhodnutia v súlade so zákonom, nedomnieva sa, že týmito rozhodnutiami bol porušený zákon,

resp. ústava, zákonné práva sudkyne na vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Navyše
navrhovateľ, hoci k svojmu návrhu pripojil kópiu sťažnosti adresovanej Ústavnému súdu Slovenskej
republiky, nepreukázal doručenie predmetnej sťažnosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Bez
ohľadu na to však v zmysle § 52 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. podanie sťažnosti na Ústavnom
súde Slovenskej republiky nemá odkladný účinok. Aj keď navrhovateľ v ústavnej sťažnosti adresovanej

Ústavnému súdu Slovenskej republiky súčasne požiadal o vydanie dočasného opatrenia, ktorým by bola
odložená vykonateľnosť uznesenia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 6 NcC 352/2013, do pojednávania
súdu nebolo doručené žiadne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o vydaní takéhoto
dočasného opatrenia, resp. súd nemal o takomto rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky
žiadnu vedomosť. Okrem toho o nezaujatosti sudkyne bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v

Žiline, č. k. 10 NcC 25/2014-47 zo dňa 20. 3. 2014.

Súd nemal preukázané splnenie ani podmienok podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.. Toto ustanovenie
umožňuje súdu konanie prerušiť. Nejde o kogentné ustanovenie, ktoré by súdu ukladalo povinnosť
konanie prerušiť. Prerušenie konania z tohto dôvodu nie je obligatórne. Citované ustanovenie kreuje

iba prípadnú možnosť (nie povinnosť) rozhodnutia procesného súdu o prerušení konania, ak dospeje k
záveru, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre jeho rozhodnutie,
aleboakdalnatakétokonaniepodnet.Súdboltohonázoru,žeakajprebiehakonanienaÚstavnomsúde
Slovenskej republiky o predmetnej sťažnosti navrhovateľa, nejde o konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci.

Z uvedených dôvodov súd preto návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol a zamietol i návrh
navrhovateľa na odročenie pojednávania. Navrhovateľ prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 22.
1. 2015. Procesný návrh na odročenie pojednávania vzniesol až dňa 9. 2. 2015. Pojednávanie bolo
vytýčené na deň 12. 2. 2015. Dôvodom návrhu na odročenie pojednávania bol návrh navrhovateľa

na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej
sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd. Uznesenie,
ktorým zákonná sudkyňa nebola vylúčená z konania, právny zástupca navrhovateľa prevzal dňa 20. 10.
2014. Už v tomto momente mohol navrhovateľ vzniesť procesný návrh na odročenie pojednávania zuvedeného dôvodu. Tvrdený dôvod súd nepovažoval za závažný dôvod pre odročenie pojednávania.
Pojednával aj keď bol navrhovateľ a jeho právny zástupca nečinný. Vychádzal pritom z obsah spisu.
Navrhovateľajehoprávnyzástupcasisamivytvoriliprekážkuprítomnostinapojednávaní.Súdimžiadne

preukážky nevytvoril. Súd poukazuje i na to, že návrh navrhovateľa na odročenie pojednávania nemá
náležitosti podľa § 119 O. s. p..

Súd zamietol tiež návrh navrhovateľa na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únieoprejudiciálnychotázkach,ktorénavrhlapoložiťodporkyňavkonaníonáhraduškodypreporušenie

práva Európskej únie prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7 C 6/2010. Súd poukazuje
na to, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že Súdnemu dvoru Európskej únie
boli predložené na zodpovedanie prejudiciálne otázky formulované v návrhu navrhovateľa na prerušenie
konania v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7 C 6/2010, ani neuviedol pod
akou spisovou značkou je predmetné konanie na Súdnom dvore Európskej únie vedené. Zároveň súd
ma za to, že prípadné rozhodnutie Súdneho dvora Európskej ani nemôže mať význam pre rozhodnutie

súdu v tejto veci. Z návrhu vyplýva, že predmetom konania na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7 C
6/2010 je náhrada škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého nároku sa domáha navrhovateľka
(ktorá nie je účastníčkou tohto konania), pričom účastníci tohto konania (navrhovateľ a odporca)
vystupujú v predmetnom konaní na strane odporcov. Zodpovedanie uvedených prejudiciálnych otázok
nemá význam pre rozhodnutie v tejto veci, s týmto konaním nesúvisí, nakoľko predmetom tohto konania

je nárok navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi spôsobenej nesprávnym úradným postupom.
Zodpovedanie navrhovateľom uvedených prejudiciálnych otázok nepovažoval súd za významné pre
rozhodnutie v tejto veci.

Zároveň v nadväznosti na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré súd návrhy navrhovateľa na prerušenie

konania zamietol, ako aj vzhľadom k tomu, že návrh navrhovateľa na odročenie pojednávania nespĺňa
podmienky § 119 OSP, súd v súlade s § 101 ods. 2 O. s. p. konal v neprítomnosti navrhovateľa, právneho
zástupcu navrhovateľa i odporkyne. Prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dokazovanie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, najmä návrhu na začatie konania zo dňa

17. 9. 2012 (čl. 1 až 4), výzvou vo veci žalôb na náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľa zo dňa
19. 10. 2012 (čl. 7), oznamom o začatí konania podľa § 35 ods. 4 OSP zo dňa 19. 10. 2008 (čl. 8),
odpoveďou navrhovateľa zo dňa 12. 11. 2012 (čl. 9), úradným záznamom zo dňa 5. 12. 2012 (čl. 11),
predložením veci k prideleniu inému sudcovi podľa § 15 OSP (čl. 12), vyjadreniami sudcov Okresného
súdu Čadca (čl. 13 - 14), predložením veci na rozhodnutie o vylúčení všetkých sudcov Okresného súdu

Čadca zo dňa 24. 1. 2013 (čl. 15), podaním Krajského súdu Žilina o vrátení spisu bez rozhodnutia
o vylúčení sudcov (čl. 16), vyjadrením predsedníčky Okresného súdu Čadca zo dňa 11. 3. 2013 (čl.
18), uznesením Krajského súdu v Žiline, č. k. 6 NcC 352/2013-20 zo dňa 28. 3. 2013, procesným
poučením pre účastníka konania (čl. 27), výzvou pre odporcu zo dňa 3. 5. 2013(čl. 28),výzvou pre
navrhovateľazo dňa 3. 5. 2013 (čl. 29), oznámením Okresnej prokuratúre zo dňa 3. 5. 2013, vyjadrením

navrhovateľa zo dňa 6. 6. 2013 (čl. 31), návrhu odporkyne na spojenie veci a žiadosti o predlženie
lehoty na zaslanie vyjadrenia (čl. 32), odpovede odporkyne zo dňa 5. 6. 2013 (čl. 33), vyjadrenia JUDr.
Hozákovej (čl. 35), vyjadrenia JUDr. Židekovej (čl. 36), predložením spisu na rozhodnutie o vylúčení
zo dňa21. 8. 2013, vrátením veci bez rozhodnutia zo dňa 18. 9. 2013 (čl. 40), opatrenia predsedníčky
Okresného súdu Čadca (čl. 41), potvrdenia o pridelení veci (čl. 42), opatrenia predsedníčky Okresného

súdu Čadca (čl.51), potvrdenia o pridelení veci (čl. 52), predložením veci k prideleniu inému sudcovi zo
dňa 10. 2. 2014, vyjadrením JUDr. Hozákovej a Mgr. Vysockej (čl. 44), predložením spisového materiálu
Krajskému súdu Žilina (čl. 45), uznesením Krajského súdu v Žiline, č. k. 10 NcC 25/2014-47 zo dňa
20. 3. 2013, oznámenia navrhovateľa o založení originálu znaleckého posudku pod Spr. 410/14 (čl. 55
-56), uznesenia, č. k. 16 C 199-2012-57 zo dňa 5. 1. 2015, záznamom zo súdneho registra vo vzťahu k

povinnému U. I. (čl. 61), vyjadrenia odporkyne k návrhu na začatie konania zo dňa 11. 9. 2013, návrhu
navrhovateľa na prerušenie konania, uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. 11 C
355/2012-109 zo dňa 17. 12. 2014, návrhu navrhovateľa na zrušenie nariadeného pojednávania zo
dňa 6. 2. 2015, sťažnosti navrhovateľa spolu spojeného s návrhom na odklad vykonateľnosti, ako aj
pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Čadca, sp. zn. 6 Er 434/2010.

Z vykonaných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav, ktorý vzhľadom k poučeniu podľa § 120
ods. 4 O. s. p. a § 205a O. s. p. obsiahnutom v procesných poučeniach súdu považoval za uzavretý a
nemenný (resp. ktorý možno zmeniť len za splnenia podmienok uvedených v § 205a OSP).Preukázaný, chronologicky usporiadaný skutkový stav je nasledovný:

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Čadca, sp. zn. 6 Er 434/2010 mal súd preukázané,
že navrhovateľ uzatvoril s povinným zmluvu o úvere dňa 26. 1. 2010 vo výške 300,-- € poskytnutého
úveru, zvýšeného o poplatok 288,-- €, spolu 588,-- €. Exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, sp. zn. SR
19558/09 bol vydaný dňa 23. 11. 2009, právoplatný dňa 4. 1. 2010, vykonateľný dňa 7. 1. 2010. Návrh na
vydanie poverenia bol spísaný formou zápisnice u súdneho exekútora dňa 7. 6. 2010. Žiadosť o udelenie

poverenia bola súdu doručená dňa 16. 7. 2010. Súd rozhodol dňa 12. 8. 2010 a poverením číslo XXXX
XXXXXX*poverilvykonanímexekúciesúdnehoexekútoraX..Y.S..Dňa11.9.2012súdnyexekútorvrátil
súdu poverenie na vykonanie exekúcie, nakoľko exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky,
príslušenstva a trov exekúcie. Žaloba o náhradu škody pre nesprávny úradný postup bola podaná dňa
27.9.2012.

Podľa § 21 ods. 4 veta prvá O. s. p. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti
ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli
vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 v znení účinnom do 31. 12. 2012 vo veci náhrady

škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom
konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012 štát zodpovedá

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom

spôsobená škoda.

Podľa15ods.1zákonač.514/2003Z.z.nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento

orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky
podania žiadosti zostávajú zachované.Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012 ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2012 ak nie je ustanovené inak,
spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného od 1. 6. 2010 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Súd na daný právny vzťah primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, prieťahom v konaní,

došlo po účinnosti uvedeného zákona. Zákon upravuje osobitným spôsobom zodpovednosť za škodu.
Zároveň súd v nadväznosti na vyššie citovaný § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. aplikoval podporne
aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoločné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o náhrade škody tretí oddiel - § 441 Občianskeho zákonníka o
spoluúčasti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu na vzniku škody, článok 48 ods. 2 prvá veta Ústavy

Slovenskej republiky, článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Exekučný
poriadok.Právomoc Okresného súdu Čadca na konanie a rozhodnutie podľa § 8 O. s. p. a § 15, 16 zákona
č. 514/03 Z.z. je daná. Súd konanie nezastavil podľa § 103, § 104 ods. 1 prvá veta O. s. p..
Ku dňu rozhodovania súdu podľa § 154 ods. 1 O. s. p. uplynula lehota 6 mesiacov od podania

žiadosti nadriadenému súdu. Bolo preto právne irelevantné, že lehota nebola dodržaná ku dňu podania
žaloby. Na Okresný súd Čadca navrhovateľ doručil kópie žiadostí o predbežnom prejednaní nárokov
s dátumovou pečiatkou nadriadeného orgánu. Doručenie žiadostí potvrdila vo svojom vyjadrení aj
odporkyňa. Súčasťou žiadostí bol aj nárok týkajúci sa tohto súdneho sporu. Tým mal súd splnenú
podmienku zo strany navrhovateľa podľa § 15, 16 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne prerokovať nárok

na náhradu škody s nadriadeným orgánom ako podmienku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Navrhovateľ je v spore aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na náhradu škody, pretože
bol účastníkom exekučného konania, v ktorom došlo k tvrdenému porušeniu jeho práv a k tvrdenému
vzniku škody (§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z). Pokiaľ sa týka správnosti označenia príslušného
orgánu štátu, ktorý by mal v konaní v mene štátu (odporkyne) konať, súd vychádzajúc z vyššie

citovaného § 4 ods. 1 písm. a/ bod. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. dospel k záveru, že príslušným orgánom
konajúcimvmeneodporkynejeMinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky.Pasívnelegitimovaným
subjektom je teda Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR. Navrhovateľ správne označil
pasívne legitimovaný subjekt v tomto konaní.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou. Všetky
zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i
len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa
zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
alebo nezákonným rozhodnutím sú:

1) Porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo

nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (§ 3 ods.
1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).
2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§
3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia Občianskeho
zákonníka).

3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.

1) Porušenie právnej povinnosti súdom, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí, nesprávnom úradnom
postupe.

V tomto prípade navrhovateľ tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným
postupom, ktorý spočíval v nečinnosti - prieťahoch v konaní, pretože poverenie na vykonanie exekúcie
nevydal v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním, po uplynutí viac ako 5 mesiacov.

Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide

o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie
účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s
ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Nesprávny úradný postup
je vymedzený v citovanom zákonnom ustanovení § 9 ods. 1 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z. ako
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verenej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žežiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
bola Okresnému súdu Čadca ako exekučnému súdu doručená dňa 16. 7. 2010. O tejto žiadosti bolo

rozhodnuté dňa 12. 8. 2010 tak, že exekučný súd poverením číslo XXXX XXXXXX* poveril vykonaním
exekúciesúdnehoexekútoraX..Y.S.. Oddoručeniažiadostioudeleniepovereniadoudeleniapoverenia
prešlo celkom 31 dní. Súdny exekútor dňa 11. 9. 2012 poverenie na vykonanie exekúcie vrátil vzhľadom
k tomu, že exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie.Súd má za to, že k navrhovateľom namietanému nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu
spočívajúcemu v nevydaní rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote v tomto exekučnom konaní

nedošlo. V rozhodnom čase, t. j. ku dňu podania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na exekučnom súde, t. j. ku dňu 16. 7. 2010, bolo účinné vyššie citované ustanovenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku účinné od 1. 6. 2010, z ktorého vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15
dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, pričom

táto lehota výslovne v zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/,
t. j. notárske zápisnice a vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Zákon upravuje túto výnimku z dôvodu potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti
exekúcie. Uvedená výnimka upravená v § 44 ods. 2 bola do Exekučného poriadku zavedená zákonom
č. 144/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. 6.2010. Zákonom č. 102/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. 6.
2011 bolo predmetné zákonné ustanovenie v § 41 ods. 2 písm. d/ doplnené za slovom rozhodnutí

o „rozhodcovských súdov“. V dôvodovej správe k predmetnému zákonu v čl. II bod 2 je uvedené
„Rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku.
Správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila v
ostatnom období svojim autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky. Avšak vzhľadom
na skutočnosť, že v praxi možno vysledovať určité pochybnosti, navrhuje sa výslovne upraviť, že

exekučným titulom sú aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a zmiery nimi schválené.“
Úmyslom zákonodarcu bolo jednoznačné upresnenie z dôvodu, aby sa predišlo mylným interpretáciám
uvedeného ustanovenia. Z uvedeného vyplýva, že § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení pred
1. 6. 2011 sa týka aj rozhodcovských rozsudkov. V predmetnej veci exekučným titulom bol rozsudok
rozhodcovského súdu, teda lehota 15 dní sa na vydanie poverenia v danom prípade nevzťahovala.

Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť
rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. V exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný
preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 MCdo 11/2010
zo dňa 26. 9. 2011). Postup exekučného súdu sa ani nevyznačoval takými okolnosťami, ktoré by bolo

možné hodnotiť ako zbytočné prieťahy v konaní. Dĺžku konania od podania žiadosti o udelenie poverenia
do vydania poverenia pri neexistencii zákonom stanovej lehoty na rozhodnutie v trvaní 31 dní súd
nepovažoval za neprimeranú.

K prieťahu, nesprávnemu úradnému postupu spôsobenému nečinnosťou súdu nedošlo, nebol

konštatovaný podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z..

Z uvedených dôvodov mal súd preukázané, že navrhovateľ nesplnil prvú podmienku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím. Nepreukázal
nesprávny úradný postup ani nezákonné rozhodnutie.

Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu je nadbytočné
a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Súd by mohol návrh zamietnuť pri nesplnení
čo i len jednej podmienky. Preto nesplnenie ďalších dvoch podmienok súd zdôvodňuje len okrajovo a
nad rámec zákonnej povinnosti.

2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom
súdu.

Navrhovateľ ním tvrdenú majetkovú škodu, ktorej náhradu si návrhom na začatie konania uplatnil,

v konaní nepreukázal. Súd nemohol vychádzať v konkrétnom prípade z navrhovateľom tvrdených
celkových nákladov na správu jeho pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému, na udržiavanie a správu informačného systému, na administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s
vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené

s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde, ktoré v kontexte prejednávanej veci
navrhovateľ vyjadril v paušalizovanej sume, ktorá mala pripadať na ten ktorý konkrétny prípad, a to z
dôvodu osobitosti každého jednotlivého prípadu. Navrhovateľ v konaní napokon ani nekonkretizoval,
ktoré z uvedených nákladov v súvislosti s prejednávaným konkrétnym prípadom vynaložil. Navyšenavrhovateľ vôbec ani akýmkoľvek spôsobom nepreukázal vznik ním tvrdených celkových nákladov,
resp. v konaní neoznačil jediný dôkaz, z ktorého by vznik akýchkoľvek ním tvrdených nákladov vyplýval.
Pre prípadný záver súdu o vzniku takýchto nákladov nie je postačujúce, ak existuje možnosť vzniku

takýchtonákladov,aletentovznikmusíbyťnavrhovateľombezpochybnepreukázaný.Súdtakbolnútený
konštatovať, že navrhovateľ dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní podľa § 120 ods. 1 O. s. p. zaťažovalo
na preukázanie vzniku ním tvrdenej majetkovej škody, neuniesol.

Okrem toho režijné náklady navrhovateľa ani nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože

sú nepochybne vynakladané v súvislosti s podnikateľskou činnosťou navrhovateľa, ktorou je, ako to
sám navrhovateľ v návrhu konštatoval, poskytovanie krátkodobých úverov. Navrhovateľ tieto náklady
vynakladávpríčinnejsúvislostisrealizácioupredmetusvojejobchodnejčinnosti,čonemožnopovažovať
za škodu mu vzniknutú. Náklady vynakladané v príčinnej súvislosti s realizáciou predmetu obchodnej
činnosti nemožno považovať za škodu. Nie každý obchodný prípad podnikania musí byť ekonomicky
výhodný. Podnikateľ znáša aj podnikateľské riziko - možnosť ekonomického neúspechu obchodných

prípadov.

Rovnako tak možno konštatovať, že z exekučného spisu Okresného súdu Čadca, sp. zn. 6 Er 434/2010
ani nevyplýva, že by navrhovateľ zaslal exekučnému súdu počas obdobia od 16. 7. 2010, kedy bola
súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia, do 12. 8. 2010, kedy súd vydal poverenie na vykonanie

exekúcie, akékoľvek podanie (urgenciu, sťažnosť, žiadosť o poskytnutie informácie o konaní a pod.).

Podstatným je, že navrhovateľ prostredníctvom povereného súdneho exekútora vymohol celý ním v
exekúcii uplatnený nárok vrátane príslušenstva a trov exekúcie, ako vyplynulo zo sprievodnej správy
súdneho exekútora k vrátenému povereniu na vykonanie exekúcie.

Navrhovateľ nepreukázal ani vznik podmienok podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. na náhradu
nemajetkovej ujmy. Návrh je v tomto smere všeobecný, nepreskúmateľný. Navrhovateľ nekonkretizoval,
prečo samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Navrhovateľ v
návrhu vychádzal len z predpokladov, nepredložil žiadne dôkazy, ani konkrétne tvrdenia, nezdôvodnil,

aká nemajetková (morálna) ujma mu vznikla vzhľadom na subjekt navrhovateľa, ktorý je právnickou
osobou, závažnosť ujmy, závažnosť následkov. Všetky kritéria je potrebné vyhodnotiť z hľadiska
navrhovateľa a jeho právneho postavenia ako právnickej osoby a nie z hľadiska postavenia jednotlivých
spoločníkov ako konateľov spoločnosti. Z úradnej činnosti súdu je známe množstvo úverov, ktoré
navrhovateľ ako nebankový subjekt poskytuje, výška zmluvných úrokov, pokút. Príjmy navrhovateľa

z týchto úverov v porovnaní s občasným neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika
nemôžu mať veľký ekonomický dopad na navrhovateľa a jeho ďalšiu existenciu. Je povinnosťou
navrhovateľa preverovať solventnosť subjektov (návratnosť) tak, ako to robia iné bankové peňažné
ústavy. Skutočnosť, že navrhovateľ poskytuje úvery bez zabezpečenia, bez preverenia nemožno
vykladať na ťarchu odporkyne. Tým súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal podmienky pre

náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 zákona č. 514/2003 Z. z.. Podmienky podľa § 17 ods. 3
citovaného zákona podľa názoru súdu sa nedajú vztiahnuť na právnickú osobu, ale iba na fyzickú osobu.
Rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd videl na strane navrhovateľa, nie
na strane odporkyne, resp. konajúceho súdu. Navrhovateľ opakovane v rozpore so zákonom poskytoval
úvery neplatičom. Opakovane poskytoval úvery v rozpore s platnými právnymi predpismi na ochranu

spotrebiteľov. Takémuto konaniu právnu ochranu poskytnúť nemožno. Nemožno konštatovať, že na
strane navrhovateľa došlo k morálnej ujme, nemožno konštatovať, že postupom súdu bolo poškodené
jeho obchodné meno vo vzťahu k existujúcim alebo potenciálnym spotrebiteľom, s ktorými uzavrel alebo
uzatvára spotrebiteľské zmluvy.

Navrhovateľ tak dôkazné bremeno na preukázanie druhej podmienky na vznik zodpovednosti za škodu
za nesprávny úradný postup, a to vznik a existenciu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
neuniesol a vznik a existenciu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nepreukázal.

3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnych povinností (nezákonným rozhodnutím, nesprávnym

úradným postupom) a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla.Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani porušenie povinností (nesprávny úradný postup, nezákonné
rozhodnutie), ani škodu, a tým nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností
a tvrdenou škodou.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie ani jednej podmienky, ktorú zákon vyžaduje, aby súd mohol
konštatovať zodpovednosť odporkyne za vzniknutú škodu. Preto návrh na náhradu škody za nesprávny
úradný postup voči odporkyni v celom rozsahu zamietol.

Pre úplnosť dôvodov svojho rozhodnutia, súd pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany
odporkyne, považuje za potrebné poznamenať, že skúma premlčanie len u existentného nároku, avšak v
danom prípade existencia nároku navrhovateľa na náhradu škody, ako aj nemajetkovej ujmy preukázaná
nebola.

Úspešnou účastníčkou konania je odporkyňa, patrí jej právo na náhradu trov konania. Uplatnila právo

na náhradu trov konania. Trovy konania nevyčíslila v zákonnej 3-dňovej lehote, preto súd rozhodol tak,
že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon

rozhodnutia.