Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/290/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114210765
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114210765.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpená: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Grösllingova 4, p r o t i žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom
v Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00166073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11C/154/2014-18 zo dňa 29.10.2014 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Vyslovil, že účastníci nemajú nárok na

náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvého stupňa ustanovením § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1
písm. a), § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3 Zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, ustanovením § 44 ods. 6, 7 a § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku - Zákona č.
233/1995 Z. z.

Žalobca sa žalobou zo dňa 27.09.2012 domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (Okresného súdu vo Vranove nad Topľou), ktorý
nerozhodol v zákonnej lehote o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Mal za to, že v danom
prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora nedošlo v
zákonnej lehote, hoci prejednaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala

si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou kompletnosťou podstatný vplyv na
čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Žalobca uviedol, že mu vznikla majetková škoda vo výške 175
Eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 Eur,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur, na administráciu listín a komunikáciu

s pôvodným súdnym exekútorom sumu 150 Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu
15 Eur.Predmetom konania sú spojené veci, ktoré pôvodne napadli na Okresný súd vo Vranove nad Topľou pod
sp. zn. 10C 872/2012, 10C 881/2012 a 10 878/2012. Uvedené veci sa týkali nasledovných exekučných

konaní vedených na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou:

7Er 435/2004 (pôvodne pod EX 1841/2004 a neskôr pod EX 13018/2011) proti povinnej Angelike
A. bolo začaté exekučné konanie podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 26.11.2004. Pôvodný
exekútor Ing. Karol Mihal podal na Okresný súd vo Vranove žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie dňa 2.12.2004 a dňa 9.12.2004 súd mu aj udelil poverenie na vykonanie exekúcie.
Oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora dňa 22.11.2010. Následne súd 26.11.2010
vyzval pôvodného exekútora na vyúčtovanie trov exekúcie a predloženie príslušného exekučného
spisu, čo bolo zrealizované 9.12.2010. Následne súd dňa 18.3.2011 vyhovel žiadosti oprávneného o
zmenu exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Zároveň
pôvodnému exekútorovi určil trovy exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5.5.2011.

7Er 169/2003 (pôvodne EX 360/2003, potom EX 12042/2011) proti povinnému S. Q. bolo pôvodne
vydané poverenie exekútorovi Ing. Mihalovi dňa 13.6.2003. Návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora bol predložený súdu 22.11.2010. Hneď 26.11.2010 súd vyzval doterajšieho exekútora
na vyúčtovanie trov exekúcie a predloženie príslušného exekučného spisu, čo bolo zrealizované

10.12.2010. Súd potom uznesením zo dňa 8.3.2011 žiadosti o zmenu exekútora vyhovel a určil
pôvodnému exekútorovi. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.4.2011.

8Er 672/2006 (EX 1194/2006) proti povinnej G. S. bolo vydané pôvodne poverenie pre exekútora
Ing. Mihala dňa 27.11.2006. Oprávnený podal návrh na zmenu exekútora dňa 22.11.2010. Súd dňa

3.1.2011 vyzval doterajšieho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie príslušného spisu. To
bolo zrealizované 19.1.2011. Uznesením zo dňa 2.4.2012 bolo zastavené exekučné konanie podľa § 45
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a to pre neplatnú rozhodcovskú doložku. Voči
tomuto rozhodnutiu sa oprávnený odvolal 4.5.2012 a dňa 10.8.2012 podal návrh na prerušenie konania.
Odvolací súd dňa 31.5.2013 vrátil spis prvostupňovému súdu za účelom doručenia napadnutého

uznesenia inému právnemu zástupcovi oprávneného a po splnení tohto pokynu Krajský súd v Prešove
pod sp. zn. 20CoE 174/2013 zo dňa 29.1.2014 návrh na prerušenie konania zamietol a napadnuté
uznesenie prvostupňového súdu potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24.3.2014.

V konkrétnom prípad žalobca vytýka súdu nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že nerozhodol

v 30 dňovej lehote o návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o zmene exekútora do 30 dní bolo zavedené do exekučného
poriadku - zákona č. 233/1995 Z.z. až novelou účinnou od 1.9.2005. Podľa § 44 ods. 7 citovaného
zákona (s účinnosťou od 1.9.2005) oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez

uvedenia dôvodu podať na príslušný Okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa prechodného ustanovenia v § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1.9.2005 sa
dokončia podľa práva platného do 31.8.2005 ak ods. 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 citovaného exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5,
§ 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na
konania začaté pred 1.9.2005.

Na exekučné konania, ktoré boli vedené na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou pod sp. zn. 7Er
435/2004 a 7Er 169/2003, ktoré boli teda začaté pred účinnosťou spomínanej novely exekučného
poriadku sa nevzťahuje § 44 ods. 7 v zmysle exekučného poriadku účinného od 1.9.2005, ale znenie
§ 44 podľa účinnosti exekučného poriadku v čase začatia príslušného exekučného konania. Konkrétne
vo veci 7Er 435/2004 ide o znenie exekučného poriadku účinného od 1.3.2004 do 31.12.2004. Podľa

§ 44 ods. 6 citovanej úpravy ak požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti
oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu
písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované.Vo veci 7Er 169/2003 platí exekučný poriadok v znení účinnom od 1.2.2002 do 31.8.2003. Konkrétne
podľa § 44 ods. 5 citovanej úpravy, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení
exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne

oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
zostávajú zachované.

Je teda nepochybné, že v exekučných veciach 7Er 169/2003 a 7Er 435/2004 súd nepochybil pokiaľ
nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v lehote 30 dní nakoľko pre posúdenie podaného návrhu na

zmenu exekútora nebola stanovená súdu žiadna lehota.

Súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo viacerých svojich rozhodnutiach,
kedy dospel k záveru, že je potrebné vychádzať z konkrétnych okolnosti prípadu a že aj niekoľko
mesačná nečinnosť súdu nemusí predstavovať zbytočné prieťahy (1US 42/2001, 1US 43/2000, 4US
606/2012). Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že aj keď exekučný súd nerozhodol o zmene

súdneho exekútora v zákonnej lehote, vo väčšine prípadov bolo rozhodnuté o mesiac až dva po jej
uplynutí, v dvoch prípadoch po uplynutí 3 mesiacov a to v tých veciach, kde súd vyzval k súčinnosti
pôvodného exekútora, preto takýto postup nemožno vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup, zvlášť
ak všetky tieto návrhy na zmenu exekútora napadli na súd približne v ten istý deň. Nepochybne išlo
o enormný počet týchto podaní, s ktorými sa súd musel postupne vyporiadať a aj táto skutočnosť je

dôležitá pri prijatí záveru o tom, že exekučný súd sa v tejto súvislosti nedopustil zbytočných prieťahov
a nesprávneho úradného postupu.

Rozhodne nie je správny názor žalobcu, že v príčinnej súvislosti s nerozhodnutím o zmene exekútora
v zákonnej lehote mu mohla vzniknúť škoda. Priebeh exekúcie nemôže byť totiž ovplyvnený zmenou

osoby exekútora. Až do rozhodnutia súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora vo veci má konať
pôvodný exekútor. Navyše v niektorých prípadoch bola exekúcia zastavená pre neprípustnosť a preto o
toviacabsentujepríčinnásúvislosťmedziúdajnouškodouanerozhodnutímozmeneexekútora.Žalobca
nepreukázalanisamotnúexistenciuškody.Nároky,ktorésiuplatňujesúhypotetické.Žalobcanepredložil
jediný dôkaz na jej preukázanie a teda neuniesol dôkazné bremeno. Je potrebné poznamenať, že

nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného nezapríčinil exekučný súd a teda príslušné náklady nie sú v
príčinnej súvislosti s postupom exekučného súdu, ale postupom povinného, ktorý dlh voči oprávnenému
nesplnil.

Podobne v časti požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy nie sú dané dôvody na jej priznanie v zmysle

§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Dôvody uvádzané žalobcom súd považuje za irelevantné. Nebolo
zistené, že by došlo k zániku povinného. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho
dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného s povinným a nie je ani
dôvodom k vzniku insolventnosti povinného.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého
nárok na náhradu trov konania by prináležal len úspešnému žalovanému, ten však si tento nárok podľa

§ 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v ust.§ 221 ods.1 písm. h/ a f/ O.s.p. a § 205 ods.2 písm. c/, f/ O.s.p. účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že

nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a neúplne zistil
skutkový stav, lebo nevykonal navrhnuté dôkazy, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolateľ namietal to, že súd prvého stupňa rozhodol v merite veci na základe „inšpirácie“ novou

právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. V právnom štáte a osobitne
v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase
vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva,
ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo kzaloženiu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej
interpretácii, dopustil sa postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Takéto
rozhodnutie musí byť preto zrušené.

S poukazom na článok 144 ods. 1 Ústavy SR a § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. súd svojim
rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

V ďalšom odvolateľ vytýkal súdu prvého stupňa, že tento nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol

stav právnej neistoty. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením
zákonnej lehoty. Exekučný súd však uvedené ignoroval a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý
je neakceptovateľný. Pritom právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie mohla byť odstránená len
rozhodnutím exekučného súdu.

K úvahám o dĺžke a obmedzenosti súdu lehotou odvolateľ uviedol, že súdu neprináleží polemizovať o

vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy
delegeferendasúneprípustnýmsúdnymaktivizmom,ktorésvojemeritórnerozhodnutianemôženanich
založiť. Súd tak úplne neguje stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrassburgu.

Odvolateľ ďalej súdu vytýkal jeho nesústredenú činnosť, keď vyjadril svoje presvedčenie o rozpore

exekučného titulu so zákonom, kedy vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania
nesúvisia.

Poznamenal, že predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a to znalecký
posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným

znaleckým posudkom bolo jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu
negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. Namietal,
že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné oboznámenie sa s predloženým znaleckým posudkom. Mal
za to, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody.

K návrhu na prerušenie konania uviedol, že súd bol povinný pred rozhodnutím vo veci samej o
tomto návrhu osobitne rozhodnúť, ak bol návrh súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému
súdnemu pojednávaniu. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/174/2014.

Vzhľadom na uvedenú argumentáciu navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a

vrátil vec na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na
úradnej tabuli dňa 04.02.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne predpisy a správne vo

veci aj rozhodol. Ani po podaní odvolania odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd konal a rozhodol
nesprávne. Odvolací súd sa stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu,

či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom ( článok 46 ods. 3 Ústavy SR ).

Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,

b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom ( § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov ).Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene
štátu Ministerstvo spravodlivosti SR ak

1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu ( § 4 ods. 1 písm. a/ cit. zákona ).

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenejlehote,nečinnosťorgánovverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb
( § 9 ods. 1 cit. zákona ).

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním

alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku ( ďalej „žiadosť“ ) s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11 ( § 15 ods. 1 cit. zákona ).

Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok
na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nárokov alebo jeho neuspokojenej časti
na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý
bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade

škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť
najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uplynutím 6-mesačnej lehoty
na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr ( § 16 ods. 4 cit. zákona ).

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak

iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak ( § 17 ods. 1, 2 cit. zákona ).

Právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode. Ak je

podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenia alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie (§ 19 ods. 1 cit. zákona).

Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, že rozhodnutie o zmene exekútora

do 30 dní bolo zavedené do exekučného poriadku - zákona č. 233/1995 Z.z. až novelou účinnou od
1.9.2005. Podľa § 44 ods. 7 citovaného zákona (s účinnosťou od 1.9.2005) oprávnený môže kedykoľvek
v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný Okresný súd návrh na
zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na
zmenu exekútora.

Správny je aj záver súdu prvého stupňa, že podľa prechodného ustanovenia v § 238 ods. 1 Exekučného
poriadku konania začaté pred 1.9.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.8.2005 ak ods. 2
neustanovuje inak.

Teda na exekučné konanie, ktoré bolo vedené na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou pod sp. zn.
7Er/435/2004 a boli začaté pred účinnosťou novely, tu bolo skutočne potrebné aplikovať ustanovenie
§ 44 ods. 6 Zákona č. 233/1995 Z. z., teda ak požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení
exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhneoprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
zostávajú zachované. Vo veci 7Er/169/2003 platí Exekučný poriadok v znení účinnom od 01.02.2002 do
31.08.2003, teda ustanovenie § 44 ods. 5 Zákona č. 233/1995 Z. z.

Odvolací súd má za to, že pri posudzovaní toho, či exekučný súd sa dopustil zbytočných prieťahov,
je možné použiť závery Ústavného súdu SR v rozhodnutí IV. US 606/2012, ktoré sa týkalo sťažnosti
žalobcu v obdobnej veci. Aj keď išlo o vydanie poverenia, Ústavný súd zdôraznil, že aj niekoľko mesačná
nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Súd prvého stupňa správne ustálil, že aj keď exekučný súd nerozhodol o zmene súdneho exekútora
v zákonnej lehote, konkrétne vo veci 8Er 672/2006, kde oprávnený podal návrh na zmenu exekútora
dňa 22.11.2010, nemožno takýto postup vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup. Odvolací súd súhlasí
s právnym názorom súdu prvého stupňa, že nie je správny názor žalobcu, že v príčinnej súvislosti s
rozhodnutím o zmene exekútora v zákonnej lehote mu mohla vzniknúť škoda. V priebehu exekúcie

skutočne nemôže byť ovplyvnený zmenou osoby exekútora. Až do rozhodnutia súdu o návrhu na zmenu
súdneho exekútora vo veci má konať pôvodný exekútor. Správny je i záver súdu prvého stupňa, že v
niektorých prípadoch bola exekúcia zastavená pre neprípustnosť a preto o to viac absentuje príčinná
súvislosť medzi údajnou škodou a nerozhodnutím o zmene exekútora.

Správny je i názor súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal ani samotnú existenciu škody. Nároky,
ktoré si uplatňuje sú skutočne hypotetické. Tým, že nepredložil dôkaz na preukázanie škody, neuniesol
dôkazné bremeno. Nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného nezapríčinil exekučný súd a teda
príslušné náklady nie sú v príčinnej súvislosti s postupom exekučného súdu ale postupom toho vinného,
ktorý dlh voči oprávnenému nesplnil.

Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, že ani v časti požadovanej náhrady
nemajetkovej ujmy nie sú tu dané dôvody na jej priznanie v zmysle § 17 ods.3 zákona č. 214/2003 Z. z.
Nebolo zistené, že by došlo k zániku povinného. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na
jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného s povinným a nie je ani

dôvodom vzniku insolventnosti povinného. Žalobca nepreukázal zánik svojich podnikateľských aktivít.

Odvolací súd k odvolacej námietke žalobcu ohľadne nesústredenej činnosti súdu považuje za potrebné
uviesť, že je mu z praxe známe, že je to práve nesústredená činnosť žalobcu, ktorý sa vôbec
neoboznamuje s obsahom rozhodnutí súdov a podáva hromadné odvolania rovnakého typu. Keďže

Znalecký posudok č. 1/2014 o výške vzniknutej škody a ani návrh na prerušenie konania, na ktoré
žalobca v odvolaní poukazuje, neboli v predmetnom konaní predložené, odvolací súd sa odvolacími
námietkami týkajúcimi sa znaleckého posudku a návrhu na prerušenie konania nezaoberal. Tieto
skutočnosti však oprávňujú odvolací súd vyjadriť vážnu pochybnosť o tom, či sa žalobca s obsahom
spisu a s napadnutým rozsudkom vôbec oboznámil, a ak áno, tak je zrejmé, že v nedostatočnom

rozsahu. V podanom odvolaní žalobca nielenže poukazuje na skutočnosti, ktoré nie sú obsahom spisu,
ale navyše takmer vôbec nereaguje na závery súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku.

Súd prvého stupňa správne rozhodol i čo do trov konania.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust.§ 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval z dôvodov uvedených v ust. § 224 ods. 1 O.
s. p. za použitia ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Aj keď v odvolacom konaní bola úspešná

žalovaná, táto nepodala návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalobca takýto návrh
tiež nepodal, ale ani vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by mu nárok na náhradu trov konania
nemohol byť priznaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.