Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/809/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713200652
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1713200652.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: F.. T. A., bytom L. XX, B.Á., proti odporcovi: F.. P.
A.,bytomL.XX,B.,ovylúčeniezužívaniadomupatriacehodoBSMaonávrhunazrušeniepredbežného
opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, zo dňa 30. septembra 2014,
č.k. 5C 8/2013-320, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zamietol súd prvého stupňa návrh odporcu na zrušenie predbežného opatrenia
nariadeného uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 5C 8/2013-41 zo dňa 04.02.2013 a doplňujúcim
uznesením č.k. 5C 8/2013-136 zo dňa 15.04.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave
č.k. 6Co 328/2013-153, 6Co 337/13 zo dňa 29.05.2013. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v
predmetnej veci bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd uložil odporcovi, aby dočasne

nevstupoval do rodinného domu a jeho bezprostredného okolia do vzdialenosti 50 m od domu, až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Nariadenie predbežného opatrenia bolo odôvodnené
uznesením Okresného súdu Senica č.k. 5P 56/2011-9 zo dňa 03.06.2011, ktorým súd zakázal styk
odporcu s maloletým dieťaťom a jeho priblíženie sa k dieťaťu na 10 m, záznamom OO PZ, podľa
ktorého bol odporca dôvodne podozrivý z násilia voči navrhovateľke a psychologickou
správou X.. Ž., podľa ktorej maloleté dieťa účastníkov vykazuje známky napätia a stresu. Doplňujúcim

uznesením uložil súd odporcovi, aby sa až do právoplatného skončenia konania vo veci samej zdržiaval
stretávania sa s navrhovateľkou, zdržal sa jej sledovania, obťažovania a nadväzovania kontaktu s ňou,
pokiaľ takýto kontakt nie je nevyhnutný v záujme maloletého dieťaťa, alebo pokiaľ prítomnosť účastníkov
nie je nevyhnutná v súčinnosti s činnosťou štátnych orgánov. Odporca dňa 10.02.2014 doručil návrh
na zrušenie predbežného opatrenia z dôvodu, že jeho nariadenie nie je naďalej potrebné, ktorý návrh
súd zamietol uznesením zo dňa 26.02.2014, č.k. 5C 8/2013-248 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Bratislave č.k. 14Co 185/2014-279. Podaním doručeným súdu dňa 06.08.2014 sa odporca
opätovne domáhal zrušenia nariadeného predbežného opatrenia z dôvodu, že v konaní sp.zn. 11P
103/2012 o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu bol znalcom X.. D. H.
vyhotovený znalecký posudok č. 14/2014, v ktorom znalec konštatoval, že u neho nie sú známky
duševného ochorenia, ani emočnej poruchy a nezistil skutočnosti, ktoré by umožnili vysloviť hypotézu
o psychickej poruche a ďalej, že pohotovosť k agresívnemu správaniu zvýšená nie je, ďalej znalec

uviedol, že maloletý syn sa vo vzťahu k nemu - k otcovi správal uvoľnene a jeho vzťah k otcovi je
dobrý. Namietal, že zistenia znalca nie sú zlučiteľné s tvrdením o jeho o násilnom, agresívnom správaní
sa a psychickom týraní navrhovateľky a maloletého dieťaťa, a teda tvrdenia navrhovateľky sú účelové,
neopodstatnené a nepravdivé. S poukazom na ust. § 77 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odporca
neosvedčil, že obava z ohrozenia života a zdravia navrhovateľky pominula a jeho „diskomfort“ v podobe
obmedzenia užívacieho práva k nehnuteľnosti musí ustúpiť, čo i len hypotetickému ohrozeniu života a

zdravia. K odporcom uvedenému znaleckému posudku uviedol, že znalec X.. D. H. nie je psychiater,
ale psychológ, a preto nie je relevantné jeho konštatovanie, že t.č. odporca nejaví známky duševnejporuchy, či emočnej poruchy, keď tento záver prislúcha so všetkou vážnosťou vysloviť iba lekárovi s
príslušnou atestáciou v odbore psychiatria a ďalej konštatoval, že i keď odporca pri vyšetrení znalcom
neprejavil sklony k agresívnemu správaniu, neznamená to, že sa v minulosti takéhoto správania

nedopustil alebo nedopustí a poukázal na listinné dôkazy, podľa ktorých sa odporca opakovane správal
k navrhovateľke spôsobom nezlučujúcim sa s dobrými mravmi, kričal a vyhrážal sa jej. Podľa správy
Univerzitnej nemocnice Bratislava, psychiatrická ambulancia, zo dňa 29.05.2011, sa odporca pokúsil
o samovraždu, diagnóza bola stanovená ako depresívna porucha. Konštatoval, že tvrdenia oboch
účastníkov konania sú rozporné a protichodné, pričom štádium konania neumožňuje dôkazne dôsledné

poznanie veci, a preto je potrebné zvážiť, ktorému právu poskytnúť naďalej súdnu ochranu formou
predbežného opatrenia. Poukázal na to, že život a zdravie človeka má absolútnu hodnotu a jeho ochrana
má prednosť pred akýmkoľvek iným právom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, žiadal napadnuté
uzneseniesúduprvéhostupňazmeniťanariadenépredbežnéopatrenievcelomrozsahuzrušiť.Uviedol,

žeuznesenieOkresnéhosúduSenicač.k.5P56/2011-9zodňa03.06.2011,ktorýmsúdzakázaljehostyk
s maloletým synom a jeho priblíženie sa k nemu na 10 m, nenadobudlo účinnosť, pretože navrhovateľka
svoje podanie vzala späť, a preto na toto rozhodnutie súd nemôže prihliadať. K záznamu OO PZ,
podľa ktorého bol dôvodne podozrivý z násilia voči navrhovateľke, uviedol, že navrhovateľka podala voči
nemu celkovo tri oznámenia o prečine proti spolunažívaniu a súd mal podľa jeho názoru prihliadnuť na

to, že tieto jej oznámenia boli zamietnuté ako nedôvodné a neosvedčené. Správu od psychologičky Ž.
považuje za neobjektívnu z dôvodu, že ju vypracovala bez toho, aby ho vôbec videla, a to len na základe
tvrdení navrhovateľky a krátkeho stretnutia s maloletým. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa,
že nie je relevantné konštatovanie znalca X.. D. H., že nejaví známky duševnej choroby, či emočnej
poruchy, z dôvodu, že znalec nie je psychiater ale psychológ a namietal, že klinický psychológ je vysoko

kvalifikovaný pracovník, ktorý samostatne vykonáva špecializované odborné činnosti v psychologickej
prevencii, diagnostike, terapii, poradenstve a vystavuje odborné posudky v klinickej praxi s cieľom
skúmania duševného života z hľadiska zdravia a choroby a je teda kvalifikovaný na posúdenie jeho
zdravotného stavu. V súvislosti s jeho pokusom o samovraždu poukázal na
lekársku správu psychiatra F.. P. Ž., v ktorej bola diagnóza stanovená ako depresívna epizóda a je

v nej uvedené, že stav pacienta si nevyžaduje ambulantnú ani ústavnú psychiatrickú starostlivosť,
bez nutnosti užívania psychofarmakoterapie. Išlo teda o manifestačný pokus o samovraždu, ktorý
bol výsledkom jeho skratového rozhodnutia riešiť náhly a nečakaný odchod manželky so synom zo
spoločnej domácnosti. Uviedol, že v minulosti nejavil sklony k agresívnemu správaniu, čo vyplýva okrem
znaleckého posudku aj z iných dôkazov, napr. z výpovedí svedkov, pričom aj navrhovateľka sama

uviedla, že ju nikdy fyzicky nenapadol, a preto na nariadenie predbežného opatrenia nikdy neexistovali
dôkazy, a preto ani nemohli pominúť dôvody na jeho pokračovanie. Navrhovateľkine konanie bolo od
začiatkuúčelovéazavádzajúce,vjejnávrhochavyjadreniachsavyskytujúzávažnéobvinenia,ktorémal
súd za preukázané len na základe jej tvrdení a nie sú podložené relevantnými dôkazmi. Navrhovateľka
predložila účelové a ničím nepodložené vyjadrenia svojich rodičov a svojej kamarátky a vyhlásenie

Q. A., ktorí však poskytli vyhlásenie aj jemu, pričom obe vyhlásenia sú protichodné a navzájom sa
vylučujú. Prepisy telefonických rozhovorov, vyhotovené bez jeho vedomia a súhlasu, sú jednak vytrhnuté
z kontextu a nepotvrdzujú nijaké agresívne správanie z jeho strany voči navrhovateľke a aj maloletý syn
v rozhovore so súdnym znalcom na jeho otázku uviedol, že on sa navrhovateľke nevyhráža a vulgárne
slová nepoužíva. Uviedol, že napriek tomu, že sa nedopustil žiadneho konania, ktoré by zakladalo dôvod

k obmedzeniu užívacieho práva k nehnuteľnosti, je mu znemožnené nehnuteľnosť užívať už viac ako
jeden rok a desať mesiacov, v dôsledku čoho je vystavený psychickému a finančnému tlaku.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdiť, stotožnila sa s odôvodnením napadnutého uznesenia súdom prvého stupňa, námietky

odporcuuvedenévjehoodvolanípovažovalazanedôvodnéanamietala,žeodporcanepreukázalžiadne
nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie nariadeného predbežného opatrenia, alebo ktoré by
odôvodňovali záver, že dôvody na nariadenie predbežného opatrenia neboli dané. Poukázala aj na to,
že ide iba o dočasnú a nie konečnú úpravu vzťahu medzi účastníkmi konania pred rozhodnutím vo veci
samej.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.Podľa § 77 ods. 2 O.s.p. predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Citované ustanovenie umožňuje súdu zrušenie nariadeného predbežného opatrenia v prípade, ak sa

zistí, že nie sú ďalej dané dôvody pre jeho trvanie.

Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia súd už neskúma
splnenie zákonom stanovených podmienok pre jeho nariadenie a nemôže ani preskúmavať vecnú
správnosť rozhodnutia, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené, ale skúma len to, či pominuli

dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa pri posudzovaní dôvodnosti návrhu odporcu na zrušenie
predbežného opatrenia správne vychádzal z uznesenia Okresného súdu Pezinok, č.k. 5C 8/2013-41
zo dňa 04.02.2013 a doplňujúceho uznesenia zo dňa 15.04.2013, č.k. 5C 8/2013-136 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.05.2013, sp.zn. 6Co 328/13, 6Co 337/2013,

z odôvodnenia ktorých vyplýva, že súd na základe predložených dôkazov, a to najmä záznamu OO
PZ Senec o oznámení podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb., ktorým navrhovateľka podala
oznámenie na odporcu, na základe ktorého jej odporca oznámil, že sa vracia bývať do rodinného
domu a správy z psychologickej konzultácie vydanej poradenským psychológom X.. L. Ž.M. zo dňa
14.12.2012, podľa ktorej maloleté dieťa účastníkov vykazuje známky napätia a stresu a ďalej na

základe obsahu spisu, z ktorého zistil, že odporca kontroluje návštevy navrhovateľky a vyžaduje, aby
navrhovateľka svoju návštevu okamžite poslala preč s tým, že ak tak neurobí, vyhráža sa privolaním
polície, obviňuje ju z nevery, kontroluje jej facebook, vytýka jej mailovú komunikáciu, dospel k záveru,
že navrhovateľka dostatočne osvedčila, že odporca je vo vzťahu k nej dôvodne podozrivý z psychického
násilia a sústavného prenasledovania, keď uvedené konanie odporcu narúša slobodnú vôľu a sebaúctu

navrhovateľky a môže u nej vyvolávať stav bezmocnosti a napĺňa intenzitu psychického násilia.

Odporca sa domáhal zrušenia predbežného opatrenia s poukazom na závery znaleckého posudku
znalca X.. D. H., vyhotoveného v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému
dieťaťu, podľa ktorého nie sú u neho známky duševného ochorenia, ani emočnej poruchy, pohotovosť

k agresívnemu správaniu u neho zvýšená nie je a maloletý syn sa vo vzťahu k nemu správal uvoľnene
a jeho vzťah k otcovi je dobrý. Predloženým znaleckým posudkom však aj podľa názoru odvolacieho
súdu nemožno považovať za dostatočne preukázané, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené
predbežné opatrenie, keď z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že tento bol vypracovaný v konaní
o rozvod manželstva účastníkov a úpravu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,

a i keď úlohou znalca bolo aj skúmanie osobnosti a momentálneho psychického stavu odporcu, ako
aj navrhovateľky, znalecký posudok bol vypracovaný najmä za účelom zistenia vhodnej úpravy styku
maloletého s druhým rodičom, ktorému maloletý nebude zverený do osobnej starostlivosti, keď úlohou
znalca bolo aj posúdenie psychického stavu maloletého, jeho vzťahu k obom rodičom, či niektorý z
rodičov trpí psychickou poruchou, ktorá by mu bránila v starostlivosti o maloletého, prípadne v stretávaní

sasmaloletým,aktorýzrodičovmálepšieosobnostnépredpokladyprevýchovumaloletého.Predmetný
znalecký posudok sa teda zaoberá najmä vzťahom odporcu k maloletému dieťaťu účastníkov a nie
správaním sa odporcu k navrhovateľke, ktoré bolo dôvodom nariadenia predbežného opatrenia, keď
súd vychádzal z osvedčenia dôvodného podozrenia odporcu z psychického násilia voči navrhovateľke.
Na základe tohto znaleckého posudku nemožno považovať ani za jednoznačne vylúčené agresívne

správanie odporcu, keď znalec uviedol, že pohotovosť k agresívnemu správaniu „ako taká“ zvýšená
nie je, ak k nemu prichádza, je to takmer vždy na báze zvýšeného vnútorného napätia, ktoré súvisí
s neuspokojením potrieb v sociálnych vzťahoch. Predloženým znaleckým posudkom nebolo teda
preukázané, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené.

Z obsahu odvolania odporcu vyplýva, že namieta, že dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia
neexistovali ani v čase vydania predbežného opatrenia, avšak existenciu týchto dôvodov v čase
vydania predbežného opatrenia nemožno skúmať na základe návrhu odporcu na zrušenie predbežného
opatrenia, keď existencia týchto dôvodov bola posúdená súdom v konaní o nariadenie predbežného
opatrenia, pričom v danom prípade správnosť prvostupňového súdu bola preskúmaná aj odvolacím

súdom v odvolacom konaní, keď neexistencia týchto dôvodov v čase vydania predbežného opatrenia,
ktorú namieta odporca, nie je ani zákonným dôvodom pre zrušenie nariadeného predbežného opatrenia,
ale zrušenie predbežného opatrenia odôvodňuje len skutočnosť, že dôvody, pre ktoré bolo nariadené,
pominuli. Z týchto dôvodov odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky odporcu, týkajúce sanepravdivosti tvrdení navrhovateľky, jej účelového konania a nepreukázania jej tvrdení v návrhu o
vylúčenie z užívania nehnuteľnosti a v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.