Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Sd/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200478
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014200478.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľky Q. F.,

trvale bytom X. S., Q. XXXX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta
č. 8-10, o starobný dôchodok takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 10. februára 2014 číslo: XXX XXX XXXX X podľa § 250j
ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a vec v r a c i a odporkyni
na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 10.02.2014 odporkyňa podľa § 65 ods. 2, § 112 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003

Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona) a podľa § 21 a § 174 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 100/1988
Zb.) zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že žiadosťou spísanou 01.07.2013 požiadala
navrhovateľka o priznanie starobného dôchodku. Ďalej odporkyňa citovala § 65 ods. 1, § 274 ods. 1
zákona, § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Konštatovala, že z rozhodnutia Úradu vlády SR zo dňa

16.04.1999 vyplýva, že navrhovateľke bol od 01. apríla 1999 podľa § 212 ods. 3 v spojení s § 201 a
§ 202 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších
zákonov (ďalej len zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov), priznaný výsluhový príspevok,
ktorý sa od 01. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový príspevok a
jeho výšku bola navrhovateľke zhodnotená doba služobného pomeru od 01. júna 1971 do 31. marca
1999 v III. pracovnej kategórii. Doba služby nebola zaradená do I. ani do II. pracovnej kategórie, preto
navrhovateľka nespĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. Dôchodkový

vek dosiahla navrhovateľka v súlade s § 65 ods. 5 písm. c/ zákona dňa 06. apríla 2008, kedy dovŕšila vek
56 rokov a 3 mesiace. K tomuto dňu získala navrhovateľka 5 rokov a 185 dní obdobia dôchodkového
poistenia vo všeobecnom systéme, preto nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok.

Včaspodanýmopravnýmprostriedkomsanavrhovateľkadomáhalapreskúmania rozhodnutiazdôvodu,
že odporkyňa nesprávne zistila skutkový stav veci a vec nesprávne posúdila po právnej stránke.
Namietala, že odporkyňa v napadnutom rozhodnutí za dobu poistenia považovala iba dobu 5 rokov a

185 dní a nezhodnotila dobu, za ktorú jej bol priznaný výsluhový príspevok. Odporkyňa jej do osobného
listu dôchodkového poistenia nezapísala celkovú dobu zamestnania.Navrhovateľka ďalej argumentovala, že nepožadovala priznanie starobného dôchodku z dôvodu, že
dosiahla dôchodkový vek podľa zákona č. 100/1988 Zb., preto je irelevantný poukaz odporkyne na to,
že doba jej služby nebola zaradená do I. alebo II. pracovnej kategórie, resp. že bola zaradená do III.

pracovnej kategórie. Pri podaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku vychádzala z § 65 ods. 5
písm. c/ zákona. Žiadosť podala až keď dovŕšila dôchodkový vek, dokonca s oneskorením cca 6 rokov
od splnenia zákonom určeného dôchodkového veku. Poukázala na § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.
z., podľa ktorého pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru,
Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, SIS, NBÚ, ZVaJS a colník, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pred účinnosťou tohto zákona ozbrojené sily a ozbrojené zbory mali samostatne
vo svojich zákonoch (pre colníkov to bol zákon č. 200/1998 Z. z.) upravené otázky sociálneho
zabezpečenia. Preto v jej osobnom dôchodkovom liste mala byť uvedená aj doba zamestnania do
01.01.2004. Postup odporkyne považuje za diskriminačný, keď jednej skupine výsluhových dôchodcov
berie do úvahy dobu zamestnania (vrátane doby služby profesionálneho vojaka, policajtov pred
01.01.2004 a obdobie dôchodkového poistenia po 31.12.2003) a jej nezhodnotila dobu poistenia, počas

ktorej bola v služobnom pomere. Ak by odporkyňa nepostupovala účelovo, nediskriminačne, v súlade s
právnymipredpismiajudikatúrousúdov,muselabydospieťkzáveru,ženavrhovateľkabola dôchodkovo
poistená nepretržite 34,1069 roka, t.j. 12 449 dní a teda splnila nielen podmienku dôchodkového veku,
ale aj podmienku doby poistenia. To, že odporkyňa nepostupovala pri zápočte doby poistenia v súlade
so zákonom odôvodnila navrhovateľka poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR, z ktorých citovala.

Poukázala, že podľa ustálenej súdnej praxe výsluhový príspevok (navrhovateľke priznaný 01.04.1999)
nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku. Zostáva výsluhovým príspevkom, za výsluhový dôchodok sa
na účely trvania nároku len považuje (R 110/2011 Zbierka stanovísk NS SR). Z ustáleného právneho
názoru tak vyplýva, že doba služby, za ktorú bol poistencovi priznaný výsluhový príspevok je obdobím

dôchodkového poistenia, pretože táto doba služby nezaložila ani nemohla založiť nárok na priznanie
výsluhového dôchodku. V súlade s právnym názorom vyslovenom v rozsudkoch NS SR sp. zn.
7So/11/2011, 9So/159/2011 a v súlade s § 255 ods.1 zákona je potrebné do doby dôchodkového
poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového príspevku a v nich dosiahnuté
hrubé zárobky. Ďalej poukázala na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

Na základe týchto skutočností žiadala napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť a vrátiť jej vec na nové
konanie a rozhodnutie.

Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 25.03.2014 k opravnému prostriedku žiadala krajský súd, aby napadnuté

rozhodnutie odporkyne zo dňa 10.02.1014 ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul
poverenú zástupkyňu odporkyne s tým, že podľa § 250g ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. konal a

rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne a dospel
k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky je dôvodný, lebo rozhodnutie odporkyne vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že navrhovateľka žiadosťou spísanou dňa

01.07.2013 požiadala o priznanie starobného dôchodku od 01.07.2010.

Z rozhodnutia Úradu vlády SR zo dňa 16.04.1999 vyplýva, že navrhovateľke bol od 01. apríla 1999 podľa
§ 212 ods. 3 v spojení s § 201 a § 202 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, priznaný
výsluhový príspevok.

Z potvrdenia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 18.10.2013 vyplýva, že pre nárok na dávku bola
navrhovateľke zhodnotená doba služobného pomeru od 01. júna 1971 do 31. marca 1999 v III. pracovnej
kategórii.

Podľa§60ods.2zákonavznenízákonač.334/2011Z.z.obdobiedôchodkovéhopoisteniajeajobdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznanýinvalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

Podľa § 65 ods. 1 zákona poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený
najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 65 ods. 2 zákona dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až
8 , § 65a a v § 274 neustanovuje inak.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z .z.“) sa pod
pojmom policajt podľa tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného
zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu,
Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a colník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods. 5 zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby
policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie
policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok,

invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Navrhovateľka podľa § 65 ods. 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení dovŕšila 06. apríla 2008
dôchodkový vek potrebný pre vznik jej nároku na starobný dôchodok. Starobný dôchodok žiadala priznať
ku dňu 01.07.2010.

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 10.02.2014 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o starobný
dôchodok, pretože nebola dôchodkovo poistená najmenej 15 rokov, ale len 5 rokov a 185 dní.

V dôsledku skutočnosti, že výsluhový príspevok sa za výsluhový dôchodok iba považuje, názor

odporkyne, že obdobie výkonu služby navrhovateľka získala v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok, nie je správny. Z tohto dôvodu je nesprávny i jej záver, že obdobie výkonu služby
nemožno považovať za obdobie dôchodkového poistenia (§ 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení).

Výsluhový príspevok (predtým príspevok za službu), vzhľadom na iný spôsob výpočtu nie je rovnocenný

výsluhovému dôchodku, priznanému podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z., resp. podľa § 212 ods. 3 v
spojení s § 201 a § 202 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov. Výsluhový príspevok nie je
výsluhovým dôchodkom, naďalej je výsluhovým príspevkom podľa predchádzajúcich zákonných úprav
a podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa iba považuje za výsluhový dôchodok, najmä na účely trvania nároku
na dávku výsluhového zabezpečenia, priznanú podľa predchádzajúcich predpisov.

Navrhovateľke nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov nevznikol, preto nemožno pre vznik jej nároku na starobný dôchodok
aplikovať iné (menej výhodné) podmienky ako tie, ktoré boli stanovené v období výkonu a skončenia
jej služby.

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v § 1 ods.1 a 3 vymedzuje predmet a pôsobnosť zákona
tak, že sa nevťahuje na príslušníkov PZ, SIS, NBÚ, ZVaJS, ŽP, Hasičského a záchranného zboru, HZS,
colníkov, ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným zákonom č. 328/2002 Z. z o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Súd zároveň poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej zákon o sociálnom
poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je
zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím
veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené.

Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje osobitnú úpravu starobných
dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom
rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotskýchvýsluhových, vdovských výsluhových a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené na
hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo
všeobecnom systéme.

Postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú
dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového
zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ.

Navrhovateľke ku dňu 01.07.1.2010, ku ktorému žiadala priznať starobný dôchodok, nebola priznaný
žiadna výsluhová dávka podľa osobitného zákona, a teda vyššie uvedenú dobu služby nemožno s
poukazom na § 255 ods. 5 zákona vylúčiť z obdobia dôchodkového poistenia. Záver odporkyne, že doba
služby sa nepovažuje za dobu poistenia, nezodpovedá zákonu.

Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v rozsudku 9So/112/2009

zo dňa 30.6.2010.

V ďalšom konaní odporkyňa opätovne posúdi nárok navrhovateľky na vznik starobného dôchodku a
rozhodne o ňom, pričom pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho
zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli

zhodnotené na účely výsluhového príspevku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 250l ods. 2,
§ 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutia odporkyne zrušil a vrátil jej vec na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.
Úspešnánavrhovateľkasiprávonanáhradutrovkonanianeuplatnila,kudňurozhodnutiajejžiadnetrovy
spojené so súdnym konaním ani nevznikli, odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania,
preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.