Rozsudok · Rozhodnutie · Otvorené Súdy

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/88/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113010601
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113010601.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.

Jozefa Janíka a JUDr. Ondreja Gáboríka v trestnej veci proti obžalovaným: 1) U. Z., nar. XX.XX.XXXX
v J. G. I., trvale bytom E. - J., J. XXX/X, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava; 2) O. L., nar.
XX.XX.XXXX v K., bytom K. - O., K. XXXX/XX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava; 3) T.. V.
I., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., E. XX, t.č. na slobode, pre obzvlášť závažný zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a/, i/ Tr.zák. v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. januára 2015, prejednal
odvolania prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín a obžalovaných U. Z., O. L. a T.. V. I. proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 1T/34/2013 zo dňa 13. októbra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o vine u všetkých
troch obžalovaných vo vzťahu ku skutku pod bodom 1) napadnutého rozsudku, ako aj vo všetkých
výrokoch o trestoch a ochranných opatreniach uložených všetkým trom obžalovaným.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. pri nezrušených výrokoch o vine obžalovaných vo vzťahu ku skutkom pod
bodmi 2), 3), 4), 5), 6), 7) rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.10.2014, sp.zn. 1T/34/2013

obžalovaní

1) U. Z., nar. XX.XX.XXXX v J. G.., bytom E. - J., J. XXX/X, t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon
väzby Ilava
2) O. L., nar. XX.XX.XXXX v K., bytom K. - O., K. XXXX/XX, t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon
väzby Ilava

3) T.. V. I., nar. XX.XX.XXXX v K., bytom K. - E. XX,

s ú v i n n í , ž e

transport peňazí M. A. so žiadosťou o poskytnutie informácií o trase, čase, množstve a ochrane
prepravovaných peňazí, za účelom spolupráce vo vzťahu k prepadu takéhoto motorového vozidla s
tým, aby sa v danom motorovom vozidle prepravovala finančná hotovosť vo výške najmenej 500.000,-
Eur, pričom počas tohto obdobia obvinení T.. V. I. a O. L. zabezpečovali veci potrebné k prepadnutiu
pancierového motorového vozidla ako zbrane, strelivo, motorové vozidlo, mobilné telefóny za účelom
komunikácie, rušičku mobilného signálu a signálu GPS, mapy okolia miesta spáchania skutku ako
i ďalšie veci potrebné k vykonaniu prepadu, obvinený U. Z. ďalej zabezpečil pre potreby vykonania

skutku falošné značky s evidenčnými číslami na motorové vozidlá a rodinný dom č. XXX, ktorý sa
nachádzal v obci J. O., ktorý mal slúžiť ako úkryt obvinených pred a po spáchaní skutku, ďalej zostrany obvinených bola vykonaná obhliadka miesta plánovaného prepadu a únikových trás, po čom
dňa19. septembra 2012 v ranných hodinách obvinení U. Z., O. L. a T.. V. I. na základe predchádzajúcej
dohody dostali od M. A., ktorý v tom čase spolupracoval s Policajným zborom Slovenskej republiky a

ktorý sa nachádzal v pancierovom vozidle, SMS správu, že v motorovom vozidle je dostatočná finančná
hotovosťnajmenejvovýške1.000.000.Eur,nasadlidoosobnéhomotorovéhovozidlazn.L.r,opatreného
falošným evidenčným číslom G., s ktorým sa odviezli k mestu A. E. k budove technických služieb v
smere na Nové Mesto nad Váhom, kde už len čakali s naštartovaným motorom na príchod pancierového
vozidla tak, že obvinení U. Z. a O. L. s kuklami na hlave ležali v korbe motorového vozidla, pričom každý z

nich držal v rukách samopal so zasunutým zásobníkom plným nábojov, pričom poistky týchto zbraní boli
odistené a tým boli zbrane pripravené k okamžitej streľbe, pričom obaja obvinení boli naviac ozbrojení
pištoľou, ďalej obvinený T.. V. I. sedel s kuklou na hlave za volantom motorového vozidla, pričom bol
ozbrojený pištoľou a na sedadle spolujazdca mal uložený samopal so zasunutým zásobníkom plným
nábojov, avšak k prepadu pancierového motorového vozidla nedošlo, nakoľko obvinení boli o 08.45 hod.
zadržaní príslušníkmi Policajného zboru,

t e d a

dopustili sa konania, ktoré spočívalo v organizovaní použitia násilia alebo hrozby bezprostredného

násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci so zbraňou, organizovanou skupinou a v úmysle spôsobiť
uvedeným činom škodu veľkého rozsahu, avšak nedošlo k pokusu ani dokonaniu zločinu,

čím spáchali

obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písm. c), odsek 4 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. i) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 odsek
1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j ú :

Obžalovaný U. Z.

Podľa § 188 ods. 4, § 41 ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 2, 4, § 37 písm. h/ a § 39 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. na
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr.zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Tr.zák. v spojení s § 41 ods. 1 Tr.zák. sa obžalovanému ukladá trest
prepadnutie veci, a to :

- 2 kukly čiernej farby zn. Oxford
- 2 kusy falošných značiek na motorové vozidlo s evidenčnými číslami G.- 1 kus mobilný telefón zn.
Nokia 3100, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX
- 1 kus SIM karta T-Mobile č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXE

Podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Tr.zák. sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dva)
roky v rozsahu § 77 odsek 1 písm. a/ Tr.zák., a to povinnosť oznamovať potrebné údaje o spôsobe a
zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať.

Obžalovaný 2) O. L.Podľa § 188 ods. 4, § 41 ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 2, 4, § 37 písm. h/ a § 39 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. na
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Tr. zákona v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zákona sa obžalovanému ukladá trest
prepadnutie veci, a to :

- 1 ks mobilný telefón zn. Nokia 100, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX s batériou
- 1 ks karta T-mobile č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXE
- 1 ks mobilný telefón zn. NOKIA N95, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX
- 1ks karta T-mobile č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXB
- 1 ks čierna balistická vesta zn. Petris model P10

- 1 ks nepriestrelná vesta bielej farby
- 1ks nepriestrelná vesta farby camo
- 1 ks kovové putá
- 2 ks nábojov kal. 22 Long Rifle
- 1 ks náboja kal. 40 Smith Wesson

Podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní
2 (dva) roky v rozsahu § 77 odsek 1 písm. a) Trestného zákona, a to povinnosť oznamovať potrebné
údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať.

Obžalovaný T.. V. I.

Podľa § 188 ods. 4, § 41 ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. j/, n/, § 37 písm. h/ a § 39 ods. 1, 2
písm. a/ Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Tr. zákona v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zákona sa obžalovanému ukladá trest

prepadnutie veci, a to :

- 1 ks útočnej pušky (samopal) československej výroby, Sa vz. 58, výrobné číslo 74198 r, kal.
7,62x39 s 2 ks zásobníkov
- 1 ks útočnej pušky (samopal) československej výroby, Sa vz. 58, výrobné číslo 38883 m,

kal. 7,62x39 Cv (nábojka) s 2 ks zásobníkov,
- 1 ks útočnej pušky (samopal) systému Kalašnikov, juhoslovanskej výroby, zn. CZ M 64 A,
výrobného číslo A-10500, kal. 7,62x39 s 2 ks zásobníkov,
- 1 ks samonabíjacej pištole ruskej výroby zn. Makarov s odstráneným výrobným číslom, kal.
9 mm BrowningCourt,

- 1 ks samonabíjacej pištole českej výroby zn. CZ mod. 85 B, výrobného číslo D 6154, kal. 9
mm Luger,
- 1 ks samonabíjacej pištole českej výroby zn. CZ mod. 85 B, bez výrobného čísla, kal. 9 mm
Luger
- 771 ks nábojov kal. 7,62x39

- 230 ks nábojov kal. 9 mm Luger
- 24 ks nábojov kal. 9 mm BrowningCourt
- 40 ks nábojov kal. 7,62x25
- 1 ks mobilný telefón zn. NOKIA C2, IMEI XXXXXX/XX/XXXXXX/X
-1 kus SIM karta Orange č. XXXXXXXXXXXXB

- osobné motorové vozidlo L.R, VIN A tmavomodrej
farbyPodľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní
2 (dva) roky v rozsahu § 77 odsek 1 písm. a) Trestného zákona, a to povinnosť oznamovať potrebné
údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 1T/34/2013 zo dňa 13. októbra 2014 bolo rozhodnuté tak,
že obžalovaní U., O. L. a T.. V. I. boli uznaní vinnými v bode 1) obžaloby z obzvlášť závažného zločinu
lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a/, i/ Tr.zák
spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák.; obžalovaný U. Z. v bodoch 2) a 3) obžaloby a
obžalovaný O. L. v bodoch 2), 4) a 6) obžaloby a obžalovaný T.. V. I. v bodoch 2), 5) a 7) obžaloby z

pokračovacieho zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, 4
písm.b/Tr.zák.spoukazomna§140písm.c/Tr.zák.,prepokračovacízločinnedovolenéhoozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2, 4 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 140 písm. c/ Tr.zák.
a pre pokračovací zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1
písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 140 písm. c/ Tr.zák. na skutkovom základe, že:

1/ potom čo v priebehu mesiacov február 2012 až september 2012 obvinený U. Z. pri vedomosti
ostatných obvinených oslovil zamestnanca spoločnosti K., s.r.o., Nitra, pobočka Trenčín zabezpečujúcej
transport peňazí M. A. so žiadosťou o poskytnutie informácií o trase, čase, množstve a ochrane
prepravovaných peňazí, za účelom spolupráce vo vzťahu k prepadu takéhoto motorového vozidla s

tým, aby sa v danom motorovom vozidle prepravovala finančná hotovosť vo výške najmenej 500.000,-
Eur, pričom počas tohto obdobia obvinení T.. V. I. a O. L. zabezpečovali veci potrebné k prepadnutiu
pancierového motorového vozidla ako zbrane, strelivo, motorové vozidlo, mobilné telefóny za účelom
komunikácie, rušičku mobilného signálu a signálu GPS, mapy okolia miesta spáchania skutku ako i
ďalšie veci potrebné k vykonaniu prepadu, obvinený U. Z. ďalej zabezpečil pre potreby vykonania skutku

falošné značky s evidenčnými číslami na motorové vozidlá a rodinný dom č. XXX, ktorý sa nachádzal v
obci J. O., ktorý mal slúžiť ako úkryt obvinených pred a po spáchaní skutku, ďalej zo strany obvinených
bola vykonaná obhliadka miesta plánovaného prepadu a únikových trás, po čom dňa19. septembra 2012
v ranných hodinách obvinení U. Z., O. L. a T.. V. I. na základe predchádzajúcej dohody dostali od M.
A., ktorý v tom čase spolupracoval s Policajným zborom Slovenskej republiky a ktorý sa nachádzal v

pancierovom vozidle, SMS správu, že v motorovom vozidle je dostatočná finančná hotovosť najmenej
vo výške 1.000.000. Eur, nasadli do osobného motorového vozidla zn. L. P., opatreného falošným
evidenčným číslom G., s ktorým sa odviezli k mestu A. E. k budove technických služieb v smere na
Nové Mesto nad Váhom, kde už len čakali s naštartovaným motorom na príchod pancierového vozidla
tak, že obvinení U. Z. a O. L. s kuklami na hlave ležali v korbe motorového vozidla, pričom každý z

zadržaní príslušníkmi Policajného zboru;

2/ obvinení U. Z., O. L. a T.. V. I. si v presne nezistenom čase, približne od februára 2012, nezisteným
spôsobom bez oprávnenia zadovážili a prechovávali na nezistenom mieste a v meste Stará Turá zbrane
a strelivo, a to: 1 ks útočnej pušky (samopal) československej výroby, Sa vz. 58, výrobné číslo 74198 r,

kal. 7,62x39 s 2 ks zásobníkov, 1 ks útočnej pušky (samopal) československej výroby, Sa vz. 58, výrobné
číslo 38883 m, kal. 7,62x39 Cv (nábojka) s 2 ks zásobníkov, z ktorých v dôsledku prerobenia bolo možné
strieľať jednotlivo aj dávkami, 1 ks útočnej pušky (samopal) systému Kalašnikov, juhoslovanskej výroby,
zn. CZ M 64 A, výrobného číslo A-10500, kal. 7,62x39 s 2 ks zásobníkov, ktorá bola schopná strieľať
jednotlivo aj dávkami, 1 ks samonabíjacej pištole ruskej výroby zn. Makarov s odstráneným výrobným

číslom, kal. 9 mm BrowningCourt, ktorá bola streľbyschopná, 1 ks samonabíjacej pištole českej výroby
zn. CZ mod. 85 B, výrobného číslo D 6154, kal. 9 mm Luger, ktorá v dôsledku prerobenia bola
streľbyschopná, 1 ks samonabíjacej pištole českej výroby zn. CZ mod. 85 B, bez výrobného čísla, kal.
9 mm Luger, ktorá bola streľbyschopná, pričom vo všetkých prípadoch ide o zakázané zbrane v zmysle
zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len zákona o zbraniach a strelive), vo vzťahu k týmto zbraniam si obvinení bez príslušného povoleniazabezpečili 471 ks nábojov kal. 7,62x39 použiteľných do vyššie uvedených samopalov, 185 ks nábojov
kal. 9 mm Luger použiteľných do pištolí vz. CZ, 24 ks nábojov kal. 9 mm BrowningCourt, použiteľných
do horeuvedenej pištole zn. Makarov, avšak išlo o strelivo, ktorého nadobúdanie a držba podlieha

povoľovaciemu konaniu v zmysle zákona o zbraniach a strelive, pričom predmetné zbrane a strelivo
obvinení prechovávali až do dňa 19.9.2012, kedy v meste Stará Turá pri budove technických služieb
došlo k zaisteniu obvinených a prehliadke motorového vozidla zn. Land Rover s falošným evidenčným
číslom G. a jeho tesnej blízkosti, kde boli citované zbrane a strelivo zaistené;

3/ obvinený U. Z. si bez oprávnenia v presne nezistenom čase a nezisteným spôsobom zabezpečil a
prechovával na nezistenom mieste a v obci J. O. pred rodinným domom č. XXX v osobnom motorovom
vozidle zn. Y. K. ev. č. E., 300 ks nábojov kal. 7,62x39 a 3 ks nábojov kal. 6,35 Browning, teda strelivo,
ktorého nadobúdanie a držba podlieha povoľovaciemu konaniu v zmysle zákona o zbraniach a strelive, a
toaždodňa19.9.2012,kedyhovydalpríslušníkomPZpočasprehliadkycitovanéhomotorovéhovozidla;

4/ obvinený O. L. si bez oprávnenia v presne nezistenom čase a nezisteným spôsobom zabezpečil a
prechovával na nezistenom mieste a v meste K., šasť O. na ul. K. XXXX/XX v byte Y. ktorý patril družke
obvineného O. L. A. O., 2 ks nábojov kal. 22 Long Rifle a 1ks náboja kal. 40 Smith & Wesson, teda
strelivo, ktorého nadobúdanie a držba podlieha povoľovaciemu konaniu v zmysle zákona o zbraniach a
strelive, a to až do dňa 19.9.2012, kedy toto strelivo bolo zaistené počas domovej prehliadky v uvedenom

byte;

5/ obvinený T.. V. I. si bez oprávnenia v presne nezistenom čase a nezisteným spôsobom zadovážil
a prechovával v K. na M. ulici XX/A, 40 ks nábojov kal 7,62x25, teda strelivo, ktorého nadobúdanie a
držba podlieha povoľovaciemu konaniu v zmysle zákona o zbraniach a strelive, a 1 ks zameriavača

ruskej výroby zn. Baigiš 5P bez označenia výrobným číslom, skonštruovaného na princípe noktovízora,
pričom išlo o zakázaný doplnok zbrane v zmysle zákona o zbraniach a strelive, toto strelivo a zakázaný
doplnok zbrane prechovával a to až do dňa 19.9.2012, kedy došlo k zaisteniu týchto predmetov počas
domovej prehliadky v tomto dome;

6/ obvinený O. L. si bez oprávnenia v presne nezistenom čase a nezisteným spôsobom zadovážil a
prechovával na nezistenom mieste a meste A. E., 30 ks nábojov kal. 9 mm Luger, strelivo, ktorého
nadobúdanie a držba podlieha povoľovaciemu konaniu v zmysle zákona o zbraniach a strelive, a to až
do dňa 19.9.2012, kedy predmetné strelivo bolo zaistené u tohto obvineného počas vykonávania jeho
osobnej prehliadky;

7/ obvinený T.. V. I. si bez oprávnenia v presne nezistenom čase a nezisteným spôsobom zadovážil
a prechovával na nezistenom mieste a meste A. E., 15 ks nábojov kal. 9 mm Luger, strelivo, ktorého
nadobúdanie a držba podlieha povoľovaciemu konaniu v zmysle zákona o zbraniach a strelive, a to až
do dňa 19.9.2012, kedy predmetné strelivo bolo zaistené u tohto obvineného počas vykonávania jeho

osobnej prehliadky.

Boli za to odsúdení:

obžalovanýU.Z.podľa§188ods.4 Tr.zákonasprihliadnutímna§38ods.2vspojenís§41ods.1,ods.

2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 17 rokov nepodmienečne, na výkon ktorého
trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. c) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Tr. zákona v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zákona bol obžalovanému uložený

trest prepadnutia veci, a to :

- 2 kukly čiernej farby zn. Oxford
- 2 kusy falošných značiek na motorové vozidlo s evidenčnými číslami G.- 1 kus mobilný telefón zn.
Nokia 3100, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX

- 1 kus SIM karta T-Mobile č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXEPodľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený ochranný dohľad v
trvaní 2 roky v rozsahu § 77 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s povinnosťou oznamovať potrebné údaje
o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať.

obžalovaný O. L. podľa § 188 ods. 4 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3 v spojení s § 36 písm. j) Tr.
zákonaa§41ods.1,ods.2Tr.zákonanaúhrnnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní15rokovnepodmienečne,
na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. c) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu
s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Tr. zákona v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zákona bol obžalovanému uložený
trest prepadnutia veci, a to :

- 1 ks mobilný telefón zn. Nokia 100, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX s batériou
- 1 ks karta T-mobile č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXE

- 1 ks mobilný telefón zn. NOKIA N95, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX
- 1ks karta T-mobile č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXB
- 1 ks čierna balistická vesta zn. Petris model P10
- 1 ks nepriestrelná vesta bielej farby
- 1ks nepriestrelná vesta farby camo

- 1 ks kovové putá
- 2 ks nábojov kal. 22 Long Rifle
- 1 ks náboja kal. 40 Smith Wesson

Podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený ochranný dohľad v

trvaní 2 roky v rozsahu § 77 odske1 písm. a) Trestného zákona s povinnosťou oznamovať potrebné
údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať.

obžalovaný T.. V. I. podľa § 188 ods. 4 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3 v spojení s § 36 písm. j)
a písm. n) Tr. zákona a § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona za použitia § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona

na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov nepodmienečne, na výkon ktorého trestu bol podľa
§ 48 ods. 2 písm. c) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Tr. zákona v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zákona bol obžalovanému uložený
trest prepadnutia veci, a to :

- 1 ks útočnej pušky (samopal) systému Kalašnikov, juhoslovanskej výroby, zn. CZ M 64 A,
výrobného číslo A-10500, kal. 7,62x39 s 2 ks zásobníkov,
- 1 ks samonabíjacej pištole ruskej výroby zn. Makarov s odstráneným výrobným číslom, kal.
9 mm BrowningCourt,
- 1 ks samonabíjacej pištole českej výroby zn. CZ mod. 85 B, výrobného číslo D 6154, kal. 9

mm Luger,
- 1 ks samonabíjacej pištole českej výroby zn. CZ mod. 85 B, bez výrobného čísla, kal. 9 mm
Luger
- 771 ks nábojov kal. 7,62x39
- 230 ks nábojov kal. 9 mm Luger

- 24 ks nábojov kal. 9 mm BrowningCourt
- 40 ks nábojov kal. 7,62x25
- 1 ks mobilný telefón zn. NOKIA C2, IMEI XXXXXX/XX/XXXXXX/X
-1 kus SIM karta Orange č. XXXXXXXXXXXXB
- osobné motorové vozidlo L. VIN A tmavomodrej

farbyPodľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona bo obžalovanému uložený ochranný dohľad v
trvaní 2 roky v rozsahu § 77 odsek 1 písm. a) Trestného zákona s povinnosťou oznamovať potrebné
údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor a všetci traja
obžalovaní v zákonnej lehote podali proti nemu odvolanie.

Prokurátor podal odvolanie proti výrokom napadnutého rozsudku o uložených trestoch a o ochranných

opatreniach. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že pokiaľ ide o výroky o vine a právnom
posúdení skutku, tieto považuje za zákonné a opodstatnené. Nestotožňuje sa však s výškou uložených
trestov odňatia slobody u všetkých troch obžalovaných, nakoľko podľa jeho názoru uložené tresty
dostatočne nezohľadňujú spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaných, v dôsledku čoho sú v
rozpore s ustanovením § 34 ods. 1, 4 Tr.zák. U obžalovaného T.. V. I. zároveň došlo k porušeniu
ustanovenia § 39 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák., nakoľko pre aplikáciu tohto inštitútu, t.j. uloženia trestu

pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu, neboli splnené zákonné podmienky. Podľa názoru prokurátora
i dĺžka uloženého ochranného opatrenia - ochranného dohľadu dostatočne nevystihuje spoločenskú
nebezpečnosť spáchanej trestnej činnosti. Pri posudzovaní trestnej činnosti všetkých obžalovaných bolo
potrebné konštatovať existenciu priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. h/ Tr.zák, t.j. že obžalovaní
spáchali viac trestných činov. K tejto priťažujúcej okolnosti bolo potrebné prihliadať aj pri ukladaní trestu

odňatia slobody jednotlivým obžalovaným, k čomu nedošlo, keďže u všetkých obžalovaných nemohlo
dôjsť k zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného o 1/3 podľa §
41 ods. 2 Tr. zák. na základe viacčinného súbehu trestných činov. S poukazom na vyššie uvedené u
obžalovaného U. Z. v dôsledku existencie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr.zák. prevažuje
pomer priťažujúcich okolnosti nad poľahčujúcimi, v dôsledku čoho je potrebné s poukazom na § 38 ods.

4 Tr.zák. zvýšiť dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o 1/3, t.j. z 15 rokov na 20 rokov
a v takto upravenej sadzbe 20 rokov až 25 rokov ukladať trest odňatia slobody. U obžalovaného O. L.
v dôsledku priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h / Tr.zák., t.j. spáchanie viacerých trestných činov
a v dôsledku existencie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr.zák., t.j. vedenie riadneho života
pred spáchaním trestného činu, sa vyrovnáva pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a preto u

tohto obžalovaného nemôže dôjsť s poukazom na § 38 ods. 3 Tr.zák. k zníženiu hornej hranice zákonom
stanovenej trestnej sadzby o 1/3, t.j. z 25 rokov na 20 rokov. Vzhľadom na to u obžalovaného O. L. je
potrebné pri ukladaní trestu odňatia slobody vychádzať zo stanovenej trestnej sadzby trestného činu
najprísnejšie trestného, t.j. vo výmere od 15 rokov do 25 rokov. Priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm.
h/ Tr.zák. je daná aj u obžalovaného T.. V. I.. Podľa názoru prokurátora nie je možné stotožniť sa s

názorom okresného súdu, že u obžalovaného T.. V. I. je daná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm.
n/ Tr.zák., t.j. napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti. Obžalovanému T. V. I. bolo možno túto
okolnosť priznať iba na začiatku prípravného konania krátko po jeho zadržaní. Obžalovaný T.. V. I. na
posledných hlavných pojednávaniach a verejných zasadnutiach skutočnosti uvedené v doznávajúcich
výpovediach poprel s tým, že bol pri týchto výpovediach ovplyvnený otrasom zo zásahu príslušníkov

PZ pri zadržaní jeho osoby. Zároveň tak v prípravnom konaní, ani na pojednávaní Okresného súdu
Trenčín žiadnym spôsobom nekonkretizoval, odkiaľ zabezpečil pre celú organizovanú skupinu všetky
strelné zbrane a stelivo, ktoré boli určené na prepad pancierového motorového vozidla. Vzhľadom k
daným skutočnostiam u obžalovaného T.. V. I. mal okresný súd podľa názoru prokurátora prihliadať
len k jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr.zák. a k jednej poľahčujúcej okolnosti podľa

§ 36 písm. j/ Tr.zák, v dôsledku čoho nie je možné s prihliadnutím na § 38 ods. 3 Tr.por. znižovať
hornú hranicu trestnej sadzby u tohto obžalovaného z 25 rokov o 1/3 na 20 rokov, ale trest je potrebné
ukladať v zákonom stanovenej sadzbe v rozpätí od 15 rokov do 25 rokov. U tohto obžalovaného
však podľa názoru prokurátora rozhodne došlo v príkrom rozpore s § 39 ods. 1 Tr.zák. a § 39 ods.
2 Tr.zák. k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej

trestnej sadzby, t.j. pod 15 rokov. V tejto súvislosti prokurátor poukázal na to, že podľa obsahu spisu a
vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nie sú dané žiadne osobitné okolnosti prípadu, alebo
pomery, ktoré by odôvodňovali aplikáciu inštitútu podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. Vzhľadom na posúdenie
konania obžalovaného podľa najprísnejšej kvalifikácie skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa
§ 188 ods. 4 Tr.zák., ako i vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa na trestnej činnosti podieľal ako

člen organizovanej skupiny v zmysle § 129 ods. 2 Tr.zák., je v tejto trestnej veci vylúčené ukladať trest
odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby z dôvodu okolností prípadu.
Rovnako, ako u obžalovaných U. Z. a O. L., ani u obžalovaného T.. V. I. skutočnosť, že trestná činnostibola ukončená v štádiu pokusu, nie je dôvodom na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod
dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. a/ Tr.zák.

Prokurátor v odvolaní ďalej poukázal na to, že obžalovaní U. Z., O. L. a T.. V. I. boli odsúdení na
nepodmienečné tresty odňatia slobody v súvislosti s obzvlášť závažným zločinom v štádiu pokusu, v
dôsledku čoho bolo v zmysle § 76 ods. 1 Tr.zák. povinnosťou súdu uložiť obžalovaným ochranný dohľad,
čo Okresný súd Trenčín urobil a uložil im ochranný dohľad vo výmere 2 roky. Podľa názoru prokurátora je
dobauloženéhoochrannéhodohľaduuvšetkýchobžalovanýchnedostatočná,resp.neprimeranekrátka.

U obžalovaného U. Z. prokurátor poukázal na jeho trestnoprávnu minulosť, ktorá zakladá znaky recidívy.
Vo vzťahu k obžalovanému O. L. prokurátor uviedol, že v minulosti bol obžalovaný opakovane trestne
stíhaný, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, vo svojom bydlisku bez povolenia prechovával strelivo
doviacerýchdruhovzbraní.ObžalovanýT..V.I.dlhodoboprechovávalväčšiemnožstvozbraníastreliva.
S poukazom na vyššie uvedené, je podľa názoru prokurátora zrejmé, že u všetkých obžalovaných sú
dané dostatočné dôvody na ich monitorovanie po ich prepustení z výkonu trestu, a to v maximálnej dĺžke

ochranného dohľadu stanovenej v § 78 ods. 1 Tr.zák.

S poukazom na uvedené prokurátor v odvolaní navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/
Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a výrokoch o ochrannom opatrení - ochrannom
dohľade u všetkých troch obžalovaných a aby podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sám rozhodol tak, že

obžalovanému U. Z. uloží úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody pri strede trestnej sadzby
upravenej podľa § 38 ods. 4 Tr.zák. so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s
maximálnym stupňom stráženia a obžalovaným O. L. a T.. V. I. uloží úhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody pri strede zákonom stanovenej trestnej sadzby so zaradením na výkon trestu do ústavu s
maximálnym stupňom stráženia. Zároveň navrhol, aby odvolací súd všetkým trom obžalovaným uložil

ochranný dohľad vo výmere 3 roky. Pokiaľ ide o trest prepadnutia veci a uloženej povinnosti oznamovať
potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, tieto okresným súdom uložené
tresty a povinnosť navrhuje uložiť tak, ako to urobil súd prvého stupňa.

Obžalovaný U. Z. vo vlastnom zdôvodnení odvolania namietal záver okresného súdu o dôveryhodnosti

svedka A. s poukazom na jeho zatajovanie okolností trvania pracovného pomeru, na zatajovanie
prijímania peňazí od polície, na jeho nepravdivé tvrdenie o neiniciovaní stretnutí s obžalovaným a na
to, že svedka od počiatku riadila polícia, ktorá ho nútila dokončiť prípad. Obžalovaný poukázal na to,
že v rozhovore svedka s otcom (hovor č. 12746) svedok tvrdil, že najprv nemal na výber a časom už
musel spolupracovať, čo svedok povedal minimálne 5-tim ľuďom nezávisle (hovor č. 12776, 12746,

hovor s matkou, hovor s Q. R.). Podľa názoru obžalovaného z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že svedka A. musel k spolupráci prehovárať riaditeľ NaKA. Svedok sa v nahrávke (č. 12776) priznáva
k motívu spolupráce s políciou k údajnej príprave vraždy svedka, čo však svedok na pojednávaní
poprel a vyhováral sa na psychické problémy. Obžalovaný namietal, že nebola predložená dohoda o
spolupráci svedka s políciou, s čím sa okresný súd nezaoberal. Podľa názoru obžalovaného nemôže

byť dôveryhodný svedok, ktorý je preukázateľne drogovo závislý a ktorý konal podľa pokynov polície.
Bolo teda preukázané, že svedok klame a rozpory v jeho výpovediach neboli odstránené. Obhajoba sa
zaujímala aj o to, na základe čoho, ako často, aké množstvo peňazí a z akého konta dávala polícia
svedkovi A.. Obžalovaný ďalej poukázal na to, že nebolo preukázané prevážanie peňazí firmou v
mesiaci september 2012, a preto svedok nemal na čom spolupracovať s políciou. Z uvedených dôvodov

svedok klamal, že miesto činu sa nachádzalo na ich obvyklých trasách. S poukazom na priateľský
vzťah svedka A. s O. W. sa tento svedok snažil zakryť nezákonnú činnosť NaKA. O donútení svedka
k spolupráci vypovedala aj svedkyňa Q. J.. Svedok T.. M. K. podával klamlivé informácie do spisu o
pohybe pancierového vozidla (č. l. 1125), o existencii hovorov medzi políciou a svedkom A. a nikto sa
nevyjadril, prečo to bolo zatajované. Podľa názoru obžalovaného zo strany T.. K. došlo k manipulovaniu

s dôkazmi, k ich zatajovaniu a protizákonne prebehli ohliadky miesta činu, ako aj vozidla Land Rower
pre neúčasť nestrannej osoby a nikoho z obvinených. Obžalovaný poukázal na č.l. 501, podľa ktorého
zaistené samopaly boli bez nábojov v nábojovej komore, čo je v rozpore s obžalobou, na závery
znaleckého posudku, podľa ktorého povýstrelové splodiny boli zistené len na pravej rukavici a na to,
že zaistené telefóny boli ešte aktívne viac ako 24 hodín po zadržaní obžalovaných, pričom znalec

pripustil možnosť manipulácie s nimi. Obžalovaný ďalej zdôraznil, že akcia za 100.000 eur sa mala
týkať predaja pozemku a alibi si zabezpečoval z dôvodu, že bol svedkom udalosti, v ktorej nechcel
figurovať. Podľa názoru obžalovaného zvukovo-obrazové záznamy zo stretnutí Z. - A. sú získané
protizákonne. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na kauzu, známu ako „Turecký kamión“, v ktorejKrajský súd v Trnave uviedol, že svedok nesmie a nemôže vyhotovovať obrazové a zvukové záznamy.
Nahrávanie môže vykonať len polícia alebo agent a nezákonne získané dôkazy musia byť hneď zničené.
Obžalovaný poukázal na to, že je neprípustné, ak svedok vedome spolupracuje s políciou a potom

cez niekoho vytvára podmienky na skutok. Obžalovaný ďalej v odvolaní namietol správnosť záveru
okresného súdu, podľa ktorého bol preukázaný úmysel páchať lúpež. Oni to brali od počiatku ako
krádež, keďže A. to chcel vyhodiť dobrovoľne a nebude treba prekonávať žiadnu prekážku zbraňou.
Vykonaným dokazovaním nebola tiež preukázaná výška škody, keďže 19.09.2012 bol preukázaný jeden
a jedinný úmysel upustiť od krádeže. Podľa názoru obžalovaného bolo porušené právo na obhajobu, a

to odopretím vypočutia K. k participácii polície na prípade, svedkyne M. k nahrávke č. 12776 k motivácii
svedka A., riaditeľa F. K. k prevozu peňazí, operatívcov NaKA k organizovaniu prípadu od samého
počiatku, svedka T.. K. z dôvodu jeho klamlivých tvrdení a podávania klamlivých informácií, odopretím
preskúmania duševného stavu a dôveryhodnosti svedka A.. Okresný súd tiež nezistil skutkový stav
veci podľa predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, keď nezistil, čo sa udialo dňa 11.05.2012
pri stretnutí obžalovaného so svedkom A., z ktorého stretnutia chýba záznam. To isté platí o stretnutí

dňa 25.07.2012, o ktorom stretnutí existuje dôkaz na č.l. 878. Obžalovaný nesúhlasí s tvrdením T..
K., že tieto stretnutia nebolo možné zaznamenať, lebo svedok A. tvrdil, že nahrávanie nosil vždy na
sebe. Obžalovaný nesúhlasil s tvrdením okresného súdu, ohľadne zabezpečenia výpisov z telefónnych
staníc, že tieto si môže obhajoba zabezpečiť sama, keďže obžalovaní nie sú majitelia označených čísel.
Obžalovaný vytýkal tiež okresnému súdu, že súd pri výsluchu svedka A. vznášal námietky namiesto

prokurátora. V závere odvolania obžalovaný zhrnul vyššie uvedené návrhy na doplnenie dokazovania a
poukázal na iné obdobné prípady, pri ktorých bola škoda zdokladovaná faktúrami, avšak kvalifikačným
momentom nebola škoda pre absenciu jej vzniku, resp. boli posúdené ako krádeže z dôvodu spolupráce
zamestnancov. Obžalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec
okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

V úvode písomných dôvodov odvolania obhajca obžalovaného O. L. poukázal na obsah výrokovej
časti napadnutého rozsudku, pričom výroky tohto rozsudku vo vzťahu k obžalovanému 2) považuje za
nesprávne. Obhajoba poukázala na to, že nemá žiadne garancie o kompletnosti zvukových záznamov,
dodatočne predložených prokurátorom na základe pokynu v uznesení Krajského súdu v Trenčíne zo

dňa 04.09.2013 a o ich kompletnosti nepresvedčil ani vyšetrovateľ K.. Obhajoba vytýkala okresnému
súdu, že v tejto súvislosti na odstránenie uvedených pochybností nevykonal navrhované znalecké
dokazovanie. V súvislosti s predchádzajúcim zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, v ktorom
bola vytýkaná nejasnosť, nezrozumiteľnosť, neúplnosť a nepreskúmateľnosť skutkových zistení v
zrušenom rozhodnutí okresného súdu, obhajoba žiada doplniť dokazovanie predvolaním a vypočutím

vyšetrovateľa K. a po zbavení mlčanlivosti ho vypočuť aj ku skutkovým okolnostiam celého prípadu,
týkajúcim sa miery účasti polície na žalovanom skutku. Z vykonaných dôkazov pritom vyplýva, že nešlo
len o policajnú asistenciu, ale že polícia inštruovala svedka A., čo má robiť, kde má ísť, kedy a čo má
U. Z. povedať. Po skončení pracovného pomeru svedka mu tiež polícia zakázala ísť na úrad práce a
svedka obmedzovali v pohybe. Policajt dával svedkovi pokyn v súvislosti s akciou, k obsahu SMS. Podľa

názoru obhajoby inštrukcie, pokyny, zákazy a obmedzenia polície voči svedkovi prekračovali hranice
monitorovania trestnej činnosti. Obhajoba ďalej vytýkala okresnému súdu, že v rozpore s Trestným
poriadkom a zásadou kontradiktórnosti odmietol vypočuť ako svedka majiteľa firmy K., ktorého predvolal
na pojednávanie v súvislosťou s nejasnými výpoveďami svedka M. ohľadne reálnosti vykonania prevozu
peňazí dňa 19.09.2014. Obhajoba ďalej poukázala na časť výpovede svedka A. ohľadne jeho súčinnosti

s políciou a na výpoveď svedkyne R., ktoré výpovede vyvolali u obhajoby pochybnosti o hodnovernosti
svedkaA..Pretoobhajobanavrhlavykonaťznaleckédokazovanienaposúdeniedôveryhodnostisvedka,
ktorému návrhu okresný súd nevyhovel napriek doplneným výsledkom vykonaného dokazovania po
zrušení predchádzajúceho rozsudku okresného súdu. Podľa názoru obhajoby, napriek doplnenému
dokazovaniu naďalej zostalo nezodpovedané, kto ako prvý prišiel s návrhom na odcudzenie peňazí,

prečo prokuratúra nepredložila od začiatku súdu všetky záznamy za účelom posúdenia, či sú záznamy
kompletné a či nedošlo k manipulovaniu s nimi. Pochybnosti o správnosti vzbudzuje aj záver súdu
o výške sumy peňazí, pričom obhajoba považuje určenie tejto sumy okresným súdom za nepresné
a zavádzajúce. Informácie o výške prepravovaných súm sa pritom neustále menili. Ak by svedok A.
nebol pod tlakom polície, tak by v súlade so skutočnosťou oznámil obžalovanému Z., že preprava

peňazí skončila, a preto žiadna akcia nemôže pokračovať. Všetko, čo nasledovalo po 31.08.2012,
bola vo vzťahu k obžalovaným fikcia za aktívnej účasti polície. Obhajoba má za to, že okresný súd
rozhodol o vine obžalovaných predovšetkým na základe vyjadrení svedka A. a odposluchov, obsah
ktorých okresný súd nevyhodnotil v kontexte ostatných dôkazov v súlade so zásadou v pochybnostiachv prospech obvinených. Označenie M. A. ako spolupracujúceho svedka si možno len ťažko predstaviť,
keďže sloboda jeho rozhodovania bola podľa jeho vlastných slov iba 50%-tná. Podľa názoru obhajoby
právne posúdenie skutku v bode 1/ okresným súdom je nesprávne, lebo malo ísť o dobrovoľné vydanie

peňazí, pričom aj podľa vyjadrenia svedka A. zbrane bolo potrebné zabezpečiť preto, aby to vyzeralo
dôveryhodne. Obžalovaní napriek dohode o vydaní peňazí neboli napevno rozhodnutí vykonať plán, k
nasadnutiudoautaichnalákalsvedokA.podľapokynovpolície.Pokiaľideouloženýtrestobžalovanému
O. L., tento obhajoba považuje za neprimerane prísny, nakoľko tento obžalovaný viedol pred skutkom
riadny život. Obhajoba navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a vec vrátil

okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

V písomných dôvodoch odvolania, obhajca obžalovaného T.. V. I. poukázal na to, že v súlade s
ustanoveniami Tr.por. sa vždy začína trestné stíhanie za skutok, ktorý sa už stal. V prejednávanom
prípade sa trestné stíhanie začalo uznesením vyšetrovateľa zo dňa 02.03.2012 pre skutok, ktorý z
hľadiska obsahu skutkovej vety sa mal teoreticky stať v budúcnosti. Vyšetrovateľ v skutkovej vete svojho

uznesenia uviedol, že od presne nezisteného mesiaca roku 2012 najmenej traja doposiaľ nezistení
páchatelia pripravujú prepadnutie pancierového vozidlo spol. K., s.r.o., prepravujúceho peniaze, za
týmto účelom si už zaobstarali vybavenie a zbrane a v meste Trenčín oslovili osobu svedka A.. Okresný
súd už v odôvodnení svojho predchádzajúce rozsudku uviedol, že sa nemôže procesne stotožniť
s právnou kvalifikáciou žalovaného konania v zmysle podanej obžaloby, pričom pokiaľ by nebolo

uznesenia zo dňa 18.09.2012, musel by celú obžalobu považovať za zmätočnú a vôbec by sa ňou
nemohol zaoberať. Na základe toho obhajoba opätovne konštatuje, že pre elementárne rozpory a svoje
stanovisko mal okresný súd celú trestnú vec vrátiť do prípravného konania a nesnažiť sa naprávať
chyby prípravného konania v čase, keď realizovanie podstatných vyšetrovacích úkonov bolo podľa
polície, ako aj súdu, z hľadiska uplynutia času nemožné. Uznesenie zo dňa 02.03.2012 v spojení s

uznesením zo dňa 18.09.2012 sú plne a diametrálne odlišné a nemôžu v jednom kontexte udalostí byť
vôbec podkladom pre takto podanú a prejednávanú obžalobu. Predseda senátu sám uviedol, že pokiaľ
by súd skutkovo neupravil znenie podanej obžaloby, nebolo by možné podľa nej konať. Okresný súd
nezodpovedal otázku, aké konanie, resp. skutok, ktorý sa mal stať pred vydaním uznesenia, bol pokrytý
vydaním podľa súdu neakceptovateľného uznesenia. Ak prijmeme ad absurdum stanovisko okresného

súdu, že orgán činný v trestnom konaní sa mohol zaoberať len tým, čo sa stalo, nemá „upravená
verzia obžaloby žiadnu oporu v podanej obžalobe“. Je teda daná otázka, o čom súd z hľadiska podanej
obžaloby rozhodoval. Pokiaľ mal za to, že takto radikálne je potrebné zasahovať do znenia obžaloby,
mal buď obžalobu označiť za zmätočnú a obžalovaných oslobodiť, alebo prinajmenej mal vec vrátiť
do prípravného konania. Základnou zásadou trestného procesu je obžalovacia zásada, a teda znenie

obžaloby má byť výsledkom dokazovania. Prokurátor touto obžalobou mal dokázať priebeh udalosti a
následne jej právnu kvalifikáciu. V tomto smere teda procesný krok podania obžaloby z hľadiska jej
odôvodnenia a obhajoby, jej znenia zo strany prokurátora, bol nahradený zásahom okresného súdu,
čo z pohľadu obžalovacej zásady je neakceptovateľné. Po vrátení veci sa okresný súd s týmto svojím
názorom a následne jeho radikálnou zmenou nevyporiadal a ani ho nevysvetlil okrem konštatovania, že

je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Obhajoba má za to, že krajský súd svojím rozhodnutím
reagoval na situáciu ku dňu 23.06.2013, pričom od tohto dňa došlo k radikálnej zmene dôkaznej
situácie ako vo vzťahu skutkovému, tak aj právnemu. Obhajoba ďalej poukázala na celú výrokovú časť
napadnutého rozsudku vo vzťahu k obžalovanému T.. I., na predchádzajúci zrušený rozsudok a na
pokyn krajského súdu v zrušujúcom rozhodnutí doplniť dokazovanie s tým, že až po vykonaní dôkazov

v naznačenom smere bude možné po ich vyhodnotení i vyhodnotení už vykonaných dôkazov v zmysle
§ 2 ods. 10 a 12 Tr.por. rozhodnúť v súlade so stavom veci a zákonom, ak samozrejme vo veci nebude
nutné vykonať iné relevantné dôkazy, či už navrhnuté procesnými stranami alebo také, ktorých nutnosť
vykonania vyplynie práve z vykonania nariadeného dôkazu. Podľa názoru obhajoby okresný súd ani po
vrátení veci odvolacím súdom nepostupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami, vzťahujúcimi sa k

podmienkam vyhotovenia a použitia ITP podľa § 114, § 115 a § 113 Tr.por. Z obsahu spisu a vykonaných
dôkazov vyplýva, že použité ITP nie sú úplné, keď z akcie s názvom Gargamel boli predložené len
prepisy záznamov z akcie Gargamel 1, 2, 5, 6, 7, 10, 14 a 16 a tie nie sú úplné. Preto nemožno posúdiť
dôvody pre taký postup a nemožno posúdiť ani to, či sú záznamy úplné, či boli záznamy manipulované
alebo zatajené, z akého dôvodu, koľko bolo zaznamenaných hovorov na základe každého konkrétneho

príkazu, koľko bolo zaznamenaných zvukových záznamov (počet stretnutí obžalovaného Z. a svedka
A.), či počet zaznamenaných hovorov a počet zaznamenaných zvukových záznamov súhlasí s počtom
ich vyhotovených prepisov, resp. z akého dôvodu neboli predložené všetky dôkazné prostriedky, získané
na základe vydaných príkazov, aké boli a sú dôvody ich utajenia a nepredloženia súdu. Preto nemožnoposúdiť, či v tomto smere ide o dôkazné prostriedky, získané zákonným spôsobom a či sú použiteľné v
konaní pred súdom. Okresný súd sa s uvedenými otázkami nezaoberal a ani nevyporiadal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, pričom neuviedol objektívne a podstatné dôvody, prečo zamietol návrhy

obhajoby na objasnenie uvedených otázok. Realizáciu dokazovania nariadeného odvolacím súdom
nie je možné vykonať a naprávať jednoduchým konštatovaním vyšetrovateľa, že nič iné k dispozícií
nemá a iné k dispozícii nebolo, keďže technické dáta nasvedčujú niečo inému. Napriek námietkam
obhajoby bol výsluch vyšetrovateľa rozhodnutím súdu striktne obmedzený na skutočnosť týkajúcu sa
kompletnosti dôkazného materiálu. Doteraz vykonanými dôkazmi tak neboli preukázané okolnosti ich

legálnosti. Preto závery okresného súdu aj na podklade uvedených dôvodov sú predčasné. Obhajoba
ďalej poukázala na to, že súdu neboli poskytnuté záznamy telekomunikačnej prevádzky ako celok, teda
bez akéhokoľvek zásahu z vonka. To, že OČTK nie sú schopné zabezpečiť záznamy ako celok od
prvej do poslednej minúty tak, ako to nariadil odvolací súd, nemôže byť odôvodnením pre rozhodnutie o
zamietnutí týchto dôkazov. Povinnosťou OČTK je zabezpečiť dôkazný materiál komplexne, teda nielen
ten dôkazný materiál, ktorý sa považuje za dôležitý z hľadiska OČTK. Obhajoba pritom nenamietala

sprístupnenie dôkazného materiálu zo strany súdu, s čím sa prvostupňový súd zaoberal, ale obhajoba
namietala, že zo strany OČTK nebol predložený súdu dôkazný materiál ako celok bez akýchkoľvek
pochybností. Z uvedeného dôvodu nebol splnený pokyn odvolacieho súdu. Jednoduchým porovnaním
fakturovanej minutáže na telefónne čísla zo strany operátora s minutážou dôkazov, predloženou súdu,
by bola zodpovedaná elementárna otázka nariadená odvolacím súdom, a to otázka kompletnosti a

celosti dôkazného materiálu. Obhajoba v tomto smere navrhovala znalecké dokazovanie, ktorý návrh
bol okresným súdom zamietnutý ako nedôvodný. Obhajoba tiež žiadala podanie návrhu na zbavenie
mlčanlivosti vyšetrovateľa PZ, ako aj operatívcov, ktorí sa na akcii podieľali. Podľa názoru obhajoby nič
tajné už prezradiť nemohli, keďže osoby, ktoré sa veci zúčastnili, boli stotožnené a išlo o vyriešenie
základnej otázky, či išlo o policajnú provokáciu, alebo o sledovanie deja zo strany polície. Výpoveď

uvedených osôb je v tomto smere teda nenahraditeľným dôkazom a nie je dôvod, aby táto možnosť
bola obžalovaným odňatá. Obhajoba ďalej poukázala na právne úvahy ohľadne použiteľnosti dôkazu v
trestnom konaní a zdôraznila, že použitie ITP v rozpore so zákonom predstavuje nezákonný dôkaz, ktorý
nemožno použiť. Tiež poukázala na rozdiel medzi policajnou provokáciou a skrytou reakciou polície.
Za kľúčovú odlišnosť skrytej reakcie polície od policajnej provokácie sa považuje skutočnosť, že polícia

neiniciuje, t.j. nevytvára u kontrolovaných osôb vôľu spáchať trestný čin, ale vytvára pre spáchanie
trestného činu vhodné podmienky. Tieto podmienky však nesmú byť nijako mimoriadne, ale objektívne
možné, v danej situácii obvyklé a musia nastať s časovým odstupom až po tom, čo si páchateľ osvojil
úmysel spáchať trestný čin a preukázateľne vykonal kroky k jeho spáchaniu. Obzvlášť významným
dôkazomvprejednávanomprípadebolavýpoveďsvedkaA.,ktorýprípravulúpežemaloznámiťpolíciípo

tom, čo bol kontaktovaný obžalovaným Z.. Obhajoba namietala, že to bol práve svedok A., ktorý naviedol
obžalovaných na spáchanie žalovaného skutku, resp. nepravdivými informáciami nútil obžalovaných
pokračovať v príprave plánovanej „fingovanej“ lúpeže vytvorením fikcie prepravy. Zvukové záznamy zo
stretnutí svedčia, že to bol práve A., ktorý sa iniciatívne zaujímal o vec, zabezpečoval všetky okolnosti
prepravy peňazí a na to nadväzujúce ostatné okolnosti, majúce význam pre úspešné plánovanie

prepadu, vrátane druhu zbraní, ich použitia, pancierovania vozidla, spôsobu zabezpečovania prepravy
peňazí a minimálnej požadovanej sumy prepravovanej v hotovosti, a to v spolupráci a podľa pokynov
polície. Okresný súd pritom pripustil, že sa vyskytli momenty, kedy konanie polície prostredníctvom A.
hraničilo s tzv. policajnou provokáciou. Konanie svedka A. alebo polície obhajoba jednoznačne považuje
za provokáciu zo strany polície, s ktorou svedok aktívne spolupracoval. A. bol iniciátorom pripravovanej

lúpeže, t.j. vyvolal u obžalovaných vôľu spáchať trestný čin a po tom, čo chceli upustiť od svojho konania,
na pokyn polície vykonával tlak voči obžalovaným, aby sa skutok vôbec realizoval. Tým sa vytvárali
neobvyklé a neprimerané podmienky na spáchanie žalovaného skutku, teda konaním A. na základe
spolupráce s políciou sa prekročili hranice vytvárania obvyklých podmienok. Z dodatočnej výpovede
poškodeného M. bolo zrejmé, že celú vec organizovala polícia. Spoločnosť K. dostala príkaz zabezpečiť

a dať k dispozícii A., ktorý sa riadil pokynmi polície. V súvislosti s uvedeným, obhajoba poukázala na
obsah výpovede M. M., na prehraté záznamy policajnej akcie Gagramel 1, výpovede svedka A. v konaní,
na nahrávku č. 12776, ako aj na ďalšie záznamy hovorov z CD 2, predloženého obhajcom JUDr. Ujom
na hlavnom pojednávaní. Celý skutkový dej by teda nebol možný bez polície, ktorá vydávala pokyny
svedkovi A., ako má postupovať vo veci a svedkovi M. ohľadne potreby zabezpečenia obrneného vozidla

a svedka A. na deň 19.09.2012. Takýto postup polície nie je a nemôže byť v demokratickom štáte
upravený ustanoveniami Tr.por. Polícia svojím postupom a konaním vytvorila podmienky a navodzovala
situáciu so zjavnou snahou realizovať skutok aspoň do štádiu pokusu, čo je exces z ústavných a
zákonných hraníc. Zásah štátu a účasť na skutkovom deji bol možný len na základe zákonnéhopoužitia agenta policajta v zmysle príslušných ustanovení Tr.por. Potom nie je možné čudovať sa, ak
v súdnom spise absentujú zvukové záznamy a ich písomné prepisy z niektorých ďalších stretnutí, ak
absentujú všetky odchádzajúce a prichádzajúce hovory telefónneho čísla obžalovaného Z. XXXX XXX

XXX (vyšetrovateľ mal k dispozícii toto číslo od 02.03.2012) a ak na uvedenú stanicu nebol daný podnet,
ani návrh na odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky napriek tomu, že od OČTK majú povinnosť
zistiť skutkový stav ako v neprospech, tak aj v prospech obžalovaných. Obžalovaný sa právom cítil
byť v tomto konaní dotknutý, keďže všetky návrhy obhajoby, ktoré boli dané v súlade so stanoviskom
odvolacieho súdu, boli zamietnuté. Preto obhajoba zotrváva na procesných dôvodoch odvolania proti

rozhodnutiu okresného súdu zo dňa 24.06.2013. Obhajoba zotrvala na tom, že všetky podnety, návrhy
na vydanie príkazov, ako aj príkazy sudcu pre prípravné konanie sú nezákonné, absolútne neúčinné
a nepoužiteľné na hlavnom pojednávaní. Podľa názoru obhajoby je rozsudok okresného súdu naďalej
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, neobsahuje náležitosti uvedené v § 168 ods. 1 Tr.por., nedá
saznehozistiť,ktoréskutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazyopierasvojeskutkovézistenia, akými
úvahy sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä s tými, ktoré si navzájom odporujú a okrem všeobecnej

konštatácie súd neuviedol dôvod odmietnutia návrhov na doplnenie dokazovania. Okresný súd sa
opomenul vyporiadať s nezákonne získanými dôkazmi, ako aj so závažnými procesnými pochybeniami,
uvedenými v rozhodnutí odvolacieho súdu. Okrem toho obhajoba má za to, že došlo k porušenie
základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, § 2 ods. 9, 10 Tr.por. najmä v súvislosti s povinnosťou objasňovať

s rovnakou starostlivosťou skutočnosti svedčiace v prospech obvineného. Okresný súd, hoci požiadal
o predloženie originálu alebo overenej kópie dohody so A., sa uspokojil len s predložením neurčitej
faxovej kópie a súhlasu svedka A. s použitím technického zariadenia, po čom vyhlásil dokazovanie
za skončené. Vyšetrovateľ dokonca formou úradného záznamu oznámil, že žiadna dohoda alebo iný
právny úkon nebol realizovaný a pripojil faxovú kópiu. Týmto prakticky potvrdil, že neboli realizované

žiadne protokoly, ktoré sa vyžadujú pre použitie technických prostriedkov a hlavne pre možnosť ich
dôkazného použitia na hlavnom pojednávaní. Obhajoba ďalej poukázala na to, že aj podľa samotného
znalca z odboru elektroniky nie je vylúčená možnosť úpravy, zásahu alebo iného konania do predmetu
jeho znaleckého dokazovania (stav mobilných telefónov pri akcii a zapojenie, stav SIM kariet, hlavne
spôsob zaplombovania všetkých vstupov a výstupov do technického zariadenia). Čo i len pochybnosť

o týchto otázkach nemôže byť vykladaná v neprospech obvineného. K záveru okresného súdu, podľa
ktorého sa obžalovaní spoločne mali dopustiť úmyselného vytvárania podmienok k použitiu hrozby
bezprostredného násilia proti inému v úmysle zmocniť sa cudzej veci, spôsobiť škodu veľkého rozsahu,
a to závažnejším spôsobom so zbraňou, ako organizovaná skupina, obhajoba poukázala na to, že k
deju došlo na základe iniciatívy a smerníc procesnej osoby A., ktorý stanovil deň a miesto, kde by malo

dôjsť k dobrovoľnému odovzdaniu finančných prostriedkov, krytému fingovaným prepadom. Preto sa
nemohlo jednať o lúpež, keďže malo ísť o dohodnuté dobrovoľné odovzdanie peňazí. Teoreticky by
mohlo ísť len o prípravu krádeže podľa § 212 Tr.zák. alebo spreneveru podľa § 213 Tr.zák., eventuálne
o trestný čin podvodu podľa § 221 Tr.zák. Výška škody je nepreukázateľná a jej stanovenie na hranicu
500.000 eur nemá oporu v dokazovaní. Vzhľadom na to, že vozidlo spoločnosti Bonul bolo v rozhodnom

čase úplne mimo obvyklej trasy a miesta, kde došlo k stretu príslušníkmi PZ s posádkou vozidla L.
P., nemohlo dôjsť k žiadnemu skutku, ktorého podstatou by bola príprava hrozby násilia alebo násilia
samotného. Ide o nespôsobilý predmet avizovaného trestného činu lúpeže. Na základe uvedeného je
podľa názoru obhajoby možné konštatovať, že rozsudok okresného súdu je naďalej ako celok založený
na nesprávnom a nekompletnom vykonaní procesných úkonov, porušení práv na oboznámenie sa s

výsledkami prípravného konania komplexne a bez skutočností, spochybňujúcich tento fakt, resp. bez
opomenutia procesných úkonov, zásadných pre prípravné konanie a práva obžalovaného. Technické
prostriedky nie je teda možné použiť pre objasnenie skutkového a právneho deja z dôvodu porušenia
procesných ustanovení, bližšie špecifikovaných v odôvodnení odvolania. Podľa názoru obhajoby neboli
splnené otázky dokazovania, špecifikované v rozhodnutí odvolacieho súdu v tejto veci. Obhajoba

navrhla, aby odvolací súd vykonal dokazovanie, ktoré bolo súdom prvého stupňa zamietnuté a na jeho
základe rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr.por. a § 285 písm. a/ Tr.por. tak, že obžalovaný T.. V. I. bude v
plnom rozsahu oslobodený spod obžaloby, eventuálne aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a/,
b/, c/, d/, e/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu obžalovaných U. Z. a O. L. sa vyjadril prokurátor. Vo vyjadrení uviedol, že výrok
napadnutého rozsudku o vine a právnom posúdení skutkov obžalovaných je zákonný a opodstatnený.
Podľa názoru prokurátora pri vykonávaní dokazovania na hlavnom pojednávaní nedošlo k žiadnemuporušeniu procesných predpisov, konkrétne Trestného poriadku, v dôsledku čoho súd aj pri meritórnom
posudzovaní veci vychádzal z dôkazov zabezpečených a vykonaných zákonným spôsobom. Rozsah
vykonaného dokazovania v plnom rozsahu zodpovedá záverom predchádzajúceho rozhodnutia

Krajského súdu v Trenčíne, vydaného v odvolacom konaní. Okresný súd zabezpečil pre všetkých
obžalovaných a ich obhajcov poskytnutím CD nosičov kompletný prístup k zabezpečeným výsledkom
nasadenia informačno-technických prostriedkov, ako i časový priestor na oboznámenie sa s týmito
výsledkami. Zároveň na hlavnom pojednávaní konajúci súd opakovane vytvoril aj priestor a technické
podmienky pre obhajobu na vykonanie nimi navrhovaných záznamov o uskutočnenej telekomunikačnej

prevádzke. S poukazom na obsah týchto úradných záznamov, popisujúcich aj kontakt svedka A.
s príslušníkmi PZ, možno mať za to, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní, prípadne
súdu, v žiadnom prípade nedošlo k manipulácii s obsahom zabezpečených záznamov o uskutočnenej
telekomunikačnej prevádzke. Postup okresného súdu zabezpečil v tejto trestnej veci rešpektovanie
práva na obhajobu a dodržiavanie princípu rovnosti procesných strán. Preto prokurátor navrhol, aby
odvolací súd odvolanie obžalovaných U. Z. a O. L. podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietol.

K odvolaniu prokurátora krajskej prokuratúry sa vyjadril obžalovaný O. L. prostredníctvom svojho
obhajcu. Vo vyjadrení uviedol, že obžalovaný O. L. so závermi prokurátora o zákonnosti a správnosti
výroku o vine nesúhlasí. Poukázal na obsah svojho odvolania, kde uviedol všetky relevantné dôvody,
pre ktoré považuje napadnutý rozsudok vo výroku o vine a právnom posúdení skutku za nezákonný a

neopodstatnený. Preto považuje uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov nepodmienečne
so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, ako aj ďalšie uložené tresty
za neprimerane prísne. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Tr.por. zamietol odvolanie prokurátora
ako nedôvodné, aby zrušil rozsudok pokiaľ ide o všetky výroky o vine, treste vo vzťahu k obžalovanému
O. L. a po zrušení tohto rozsudku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril aj obžalovaný T.. V. I. prostredníctvom svojho obhajcu. Vo vyjadrení
uviedol, že odvolanie prokurátora je nedôvodné, bezpredmetné a žiada ho ako celok odmietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní prokurátora a
obžalovaných U. Z., O. L., T.. V. I. podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého
rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí 30. januára 2015 na podklade včas
podaných odvolaní prokurátora a obžalovaných U. Z., O. L., T.. V. I. preskúmal podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť odvolateľmi napadnutých výrokov o vine, trestoch a ochranných

opatreniach, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por. Na základe plnenia svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že podané odvolania sú
v časti dôvodné.

Vzhľadom na to, že prokurátor nepodal odvolanie proti výrokom o vine obžalovaných, odvolací súd, súc
viazaný rozsahom podaných odvolaní v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por., primárne pristúpil k preskúmaniu
odvolaniami obžalovaných napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa o vine obžalovaných.

Odvolacísúdpovažujezapotrebnépoukázaťnato,ževoveciboloužrozhodnutérozsudkomOkresného

súdu Trenčín zo dňa 24.06.2013, sp.zn. 1T/34/2013 (ďalej len „predchádzajúci rozsudok“, ak nie je
uvedené inak), ktorý rozsudok bol v celom rozsahu zrušený uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 04.09.2013, sp.zn. 3To/75/2013 (ďalej len „zrušujúce rozhodnutie“, ak nie je uvedené inak).

Z hľadiska dôvodov odvolaní všetkých troch obžalovaných proti výrokom napadnutého rozsudku

súdu prvého stupňa, odvolací súd musí konštatovať, že v predchádzajúcom odvolacom konaní v
prejednávanej veci sa odvolací súd zaoberal otázkami správnosti zistenia skutkového stavu súdom
prvého stupňa. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia uviedol nasledovné:

„Súd prvého stupňa na podklade doteraz (pozn. odvolacieho súdu - ku dňu 04.09.2013) vo veci

vykonaných dôkazov dôvodne zistil, že skutky uvedené v obžalobnom návrhu pod bodmi 1 až 7 sa stali
v ňom uvedeným spôsobom a že ich spáchali obžalovaní U. Z., O. L. a T.. V. I.. Pre takýto záver z
doteraz vykonaných dôkazov svedčia aj podľa zistenia odvolacieho súdu predovšetkým priznávajúce
výpovede obžalovaného T.. V. I. z prípravného konania, svedecké výpovede M. M., riaditeľa pobočkyspoločnosti K., s. r.o., M. A., zamestnanca uvedenej spoločnosti, W. Y., Y. I., B. M., Z. M., T. M., obsah
zvukových záznamov zo stretnutí obžalovaného U. Z. a svedka M. A. i záznamov telekomunikačnej
prevádzky obžalovaných i svedka A. a ich prepisy, obsah záznamov o sledovaní osôb (obžalovaný

U. Z.) a vecí (motorové vozidlo zn. L. P.), znalecké posudky z odvetví balistiky, daktyloskopie,
elektrotechniky, kriminalistickej a súdnej chémie, ako aj listinné dôkazy - zápisnice o ohliadke miesta činu
s fotodokumentáciou (mesto Stará Turá), o prehliadke iných priestorov s fotodokumentáciou (vozidlá
zn. L., o domových prehliadkach s fodokumentáciou (byt v rodinnom dome, ktorý užíval obžalovaný U.
Z., byt, ktorý užíval obžalovaný O. L. a dom, ktorého vlastníkom bol obžalovaný T.. V. I.), zápisnice o

zadržaní obžalovaných a ďalšie listinné dôkazy týkajúce sa porovnávania pachových stôp, či polohy
obžalovaných pri zadržaní v motorovom vozidle. Neodôvodňujú pritom obhajobné tvrdenia a závery
obžalovaných U. Z., O. L. a T.. V. I. o tom, že iniciátorom a zľahčovateľom trestnej činnosti bol svedok
A., ktorý sa riadil pokynmi polície, určil miesto, čas a spôsob spáchania údajnej lúpeže a určil aj výšku
škody a že polícia svojím postupom a konaním sama sebe vytvorila podmienky a navodzovala situáciu
so zjavnou snahou skutok realizovať aspoň do štádia pokusu, že tento postup zvolený políciou je extra

legem a všetky dôkazy týmto postupom polície získané sú nezákonnými a nepoužiteľnými dôkazmi v
trestnom konaní. Z doteraz vykonaných dôkazov, z nich predovšetkým z výpovedí svedkov M. A. a M. M.
totiž vyplýva, že s vážne mieneným návrhom na prepad pancierového vozidla na profit pre neho vo výške
20% z lupu oslovil svedka M. A. obžalovaný U. Z., tiež to, že svedok M. A. o tomto návrhu obžalovaného
informoval svojho nadriadeného a ten následne aj políciu a že svedok M. A. dobrovoľne, aktívne a za

dodržania sľubu mlčanlivosti spolupracoval s políciou za podmienok utajenia formy tejto spolupráce pri
plnení úloh policajného zboru pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia,
osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku, odhaľovaní trestných činov a zisťovaní ich
páchateľov. Doteraz vo veci vykonané dôkazy, z nich predovšetkým obsah zvukových záznamov zo
stretnutí obžalovaného U. Z. a svedka M. A. i záznamov telekomunikačnej prevádzky obžalovaných i

svedka M. A. a ich prepisy, ako aj obsah záznamov o sledovaní osôb a vecí (čl. 691, 703 - 756, 765 -
772, 780, 781 - 894, 906 - 1022) svedčia pre záver o pravdivosti výpovede svedka M. A., tiež pre záver o
tom, že v priebehu mesiacov február 2012 až september 2012 obžalovaný U. Z. pri vedomosti ostatných
obžalovaných nielen oslovil zamestnanca spoločnosti K., s.r.o., Nitra, pobočka Trenčín zabezpečujúcej
transport peňazí M. A. so žiadosťou o poskytnutie informácií o trase, čase, množstve a ochrane

prepravovaných peňazí, za účelom spolupráce vo vzťahu k prepadu takéhoto motorového vozidla s
tým, aby sa v danom motorovom vozidle prepravovala finančná hotovosť vo výške najmenej 500.000
Eur, ale že počas tohto obdobia obžalovaní T.. V. I. a O. L. zabezpečovali veci potrebné k prepadnutiu
pancierového motorového vozidla ako zbrane, strelivo, motorové vozidlo, mobilné telefóny za účelom
komunikácie, rušičku mobilného signálu a signálu GPS, mapy okolia miesta spáchania skutku ako i

ďalšie veci potrebné k vykonaniu prepadu, že obžalovaný U. Z. zabezpečil pre potreby vykonania skutku
falošné značky s evidenčnými číslami na motorové vozidlá a rodinný dom č. XXX, ktorý sa nachádzal
v obci J. O., ktorý mal slúžiť ako úkryt obvinených pred a po spáchaní skutku, že obžalovaný vykonali
obhliadku miesta plánovaného prepadu a únikových trás a že potom, ako dňa 19. septembra 2012 v
ranných hodinách obvinení U. Z., O. L. a T.. V. I. na základe predchádzajúcej dohody dostali od M. A.,

SMS správu, že v motorovom vozidle je dostatočná finančná hotovosť najmenej vo výške 1.000.000 Eur,
nasadli do osobného motorového vozidla zn. L. P., opatreného falošným evidenčným číslom NR-XXX
DV, s ktorým sa odviezli k mestu A. E. k budove technických služieb v smere na Nové Mesto nad Váhom,
kde už len čakali s naštartovaným motorom na príchod pancierového vozidla tak, že obžalovaní U. Z. a
O. L. s kuklami na hlave ležali v korbe motorového vozidla, pričom každý z nich držal v rukách samopal

so zasunutým zásobníkom plným nábojov, pričom poistky týchto zbraní boli odistené a tým boli zbrane
pripravené k okamžitej streľbe, pričom obaja obžalovaní boli navyše ozbrojení pištoľou a obžalovaný T..
V. I. sedel s kuklou na hlave za volantom motorového vozidla, pričom bol ozbrojený pištoľou a na sedadle
spolujazdca mal uložený samopal so zasunutým zásobníkom plným nábojov. Z týchto dôkazov okrem
iného vyplýva, že obžalovaný U. Z. napr. dňa 04.03.2012 pri stretnutí so svedkom M. A. mu okrem iného

hovoril, že "bol som kvôli tomu v K. s "chalanom", povedali, že nemusíš byť vôbec pri ničom, stačí, keď
dáš iba ty úplne stopercentné informácie, aby si to všetko premyslel a máš 20% podľa sumy, koľko sa
bude brať, koľko sa zoberie, ty tam ani nemusíš byť v tom aute, stačí, keď dáš iba, presne vysvetlíš, či
sa spúšťa poplach až keď zmačkne šofér", tiež, že " tak to všetko premysli, ako je to najlepšie spraviť,
miesto, kde by to bolo najlepšie spraviť" i to, že "keby tam bolo okolo 500, tak je to super, lebo, keď je

tam 500, máš kilo", ako aj to, že "sú dva varianty, ako sa to dá spraviť, že môžu nabehnúť so samopalmi
alebo s RPG-čkou...", pričom svedok M. A. sa až potom vyjadril "no dobre, tak to teda dobre, akože
bereme to tak, že idem do toho" (čl. 703 - 707). Rovnako zo zvukového záznamu zo dňa 14.03.2012
vyplýva, že obžalovaný U. Z. hovorí a dáva pokyny svedkovi M. A., čo má a čo bude musieť robiť (čl.708 - 714), zo zvukového záznamu z 21.03.2012 je zrejmé, že obžalovaný U. Z. rozhodol o odložení
akcie (čl. 720- 727), dňa 07.05.2012 obžalovaný U. Z. hovoril, že už je všetko vybavené, že tak už len
kedy a ide sa na to, že už je aj auto bavorák alebo audina, že sa doviezlo až z Nemecka a že pôjdu štyria

chalani (čl. 730 -732), dňa 09.05.2012 obžalovaný U. Z. oznámil svedkovi, že "zajtra sa to ešte nespraví,
lebo sa musí ísť kompletne zmapovať terén, vieš, nie je to také jednoduché, ale až na budúci týždeň na
milión percent, oni už majú prenajatú aj chalupu tam, len ešte prechádzajú všetky cestičky", tiež hovoril
svedkovi, že musí rátať s tým, že policajti ich budú držať štyri až päť dní, že potom sa dohodnú "my
sa potom dohodneme, kde ti ja nechám peniaze", že "budúci týždeň už je úplne všetko nachystané,

majú pre mňa tú chalupu tam s okolím, majú tam všetko spravené, dneska prezerajú všetky cesty - už
od včera rána to tam kukajú" (čl. 733 - 735). Podľa zvukového záznamu dňa 17.08.2012 obžalovaný
U. Z. informoval svedka, že ešte potrebujú tak mesiac, že to bude auto L. P., že "už sme našli prior,
ešte nemáme doriešenú cestu, lebo oni automaticky uzavrú každý vstup do A. E., do Nového Mesta, do
Myjavy, ale my už vieme, že sa tam dá prejsť cez hory do okolitých dedín, kde máme dohodnutú chatu,
ešte to bude trvať tak mesiac, lebo sú tam ešte nejaké nejasnosti" a že mu dajú rušičku GPS signálov,

pričom sa vyjadril sa aj v tom smere, že "spravíme tam najmenšiu chybu a my máme dvadsaťpäť rokov,
lebo je organizovaná lúpež" (čl.736 - 739). Dňa 10.09.2012 obžalovaný U. Z. okrem iného svedkovi
hovoril,že"myužmámeTrenčín,jetourčiteL.rčierny,budemaťnitrianskeznačky,značkysúukradnuté,
sú odstáte a ten sa potom zapáli, my už máme, my už..." (čl. 740 - 746). Dňa 17.9.2012 obžalovaný U. Z.
okrem iné hovoril svedkovi pokyny, že "zajtra ti donesiem večer rušičku, od stredy od rána budeme čakať

na SMS-ku, bude to stopercentne P.r čierny, nitrianske značky, urobíme to, boli sme v tom Hrašnom, tú
cestu, čo si hovoril, my sme to celé prešli, to mi už máme, ešte za Starou Turou je jedna dedina, lenže
za Starou Turou asi pol kilometra je cestička hneď doprava a je úplne hluchá, nič tam nechodí nikto
tam nechodí, sme tam stáli asi trištvrte hodinu, tam to spravíme, tam vás spútame, je to poľná cesta",
ďalej, že "aj na detektor lži pôjdeš, musíš si dať energeťák a v živote nikto nezistí, či klameš, či hovoríš

pravdu", "ideme všetci hop alebo trop" a "neboj sa nestane sa nič, to ti garantujem, pokiaľ oni nebudú
tasiť alebo niečo také, lebo ani my sa nenecháme zastreliť" (čl. 747 -752) a dňa 18.9.2012 obžalovaný U.
Z. doniesol svedkovi M. A. rušičku a okrem iného povedal, že " jednu jedinú vec, kedy to môžeme odložiť
na budúci týždeň, jedine, že by si bol vo veľkej kolóne, bolo by za vami veľa áut, to by bola jediná vec,
ale to nás uvidíš, lebo na konci Starej Turej, jak vychádzaš, tak po pravej strane sú také posledné fabriky

alebo ja neviem také budovy alebo družstvo, tam my budeme odstavení, hneď na kraji, my keď vás
zbadáme, my vystrelíme...my sme do toho dali dvadsaťtisíc euro, len rušička stála 600 euro" (čl. 753 -
756). Zo záznamov telekomunikačnej činnosti a ich prepisov napr. vyplýva, že dňa 9.8.2012 obžalovaný
T.. V. I. hovoril obžalovanému O. L., aby tam išli v nedeľu, že si pobehajú všetky cestičky (hovor č. 4103),
dňa 13.8.2013 volajúci obžalovaný U. Z. žiada svedka A. o stretnutie v stredu "lebo sú tam ešte nejaké

nejasnosti, to, čo si ukazoval ty (A.) neni až tak dobré. Na tej ceste je to všetko dobré, len tá jedna
cesta neni dobrá, veď stretneme sa v stredu, pokecáme" (hovor č. 10157), dňa 13.08.2012 obžalovaný
U. Z. informuje obžalovaného O. L., že bol so A., pričom obžalovaný L. mu povedal, že vyberajú auto a
pýtal sa, či A. povedal, že tam im to moc nevyhovuje, že niekde ďalej (hovor č. 4248), dňa 18.08.2012
z rozhovoru obžalovaných O. L. a T.. V. I. vyplýva, že I. chce ísť zajtra strieľať (hovor č. 4378), dňa

10.9.2012 obžalovaný T.. V. I. hovorí obžalovanému O. L., že by si to chcel ešte popozerať, pretože
furt mu to mihá v hlave, tá frekventovaná cesta, že ako to urobiť (hovor č. 5219) a tiež dňa 10.09.2012
obžalovaný T.. V. I. volá, že musia vypracovať úplne nový plán, že zistil zádrhel (hovor č. 986).

V tomto smere treba zdôrazniť, že doteraz vo veci vykonaného dôkazy, na ktoré bolo vyššie poukázané,

z nich predovšetkým obsah zvukových záznamov zo stretnutí obžalovaného U. Z. a svedka M. A.
i záznamov telekomunikačnej prevádzky obžalovaných i svedka A. a ich prepisov, ako aj obsah
záznamov o sledovaní osôb a vecí (čl. 691, 703 - 756, 765 - 772, 780, 781 - 894, 906 - 1022), pritom
zvýraznené konkrétnymi vyjadreniami obžalovaných, svedčia pre záver, že celý tzv. skutkový dej s
trestnoprávnymi následkami vymysleli a zinscenovali práve obžalovaní a nie svedok M. A. a polícia,

pričom svedok M. A. za situácie, keď konanie obžalovaných spočívajúce v návrhu obžalovaného U. Z.
na prepad pancierového vozidla na profit pre neho vo výške 20% z lupu sám oznámil nadriadenému a
následne polícii (v prípadne odmietnutia spolupráce s obžalovanými by bola nielen sťažená možnosť
zistenia páchateľov, možnosť zistiť miesto, čas a spôsob prepadu, ale navyše mohla byť ohrozená
jeho bezpečnosť z hľadiska ohrozenia života a zdravia), sa mu len podľa pokynov obžalovaných

prispôsobil a plnil ho za asistencie (monitoringu) polície. Orgány činné v prípravnom konaní vo vzťahu
k obžalovaným teda neuplatnili takú formu vplyvu, aby podnietili spáchanie trestného činu, ktorý by
inak nebol spáchaný, ale naopak, uplatnili takú formu vplyvu, aby bol trestný čin odhalený, teda
obmedzili svoj vplyv len na vyšetrovanie trestnej činnosti pasívnym spôsobom. V tejto súvislosti trebauviesť, že doteraz vykonané dôkazy svedčia pre záver, že obžalovaní (nie svedok M. A.) aktívne
preverovali všetky možnosti vykonania činu, obhliadli miesto, kde malo dôjsť k vykonaniu, určili, resp.
menili a upresňovali ho, zabezpečili si únikové cesty i spôsob zahladzovania stôp (napr. zapálenie

vozidla), viackrát vykonanie skutku odložili a rozhodli o jeho vykonaní v konkrétny deň, pričom napriek
viacerým možnostiam dobrovoľne upustiť od jeho vykonania (náznaky svedka M. A. o jeho možnom
preložení, či o tom, že ak ku skutku nedôjde 19.9.2012, sa už neuvidia, teda náznaku ukončenia
spolupráce, dokonca napriek okolnosti, že pri telefonických hovoroch so svedkom M. A. mali podľa
ich tvrdenia počuť našepkávanie druhej osoby - policajta) tak neurobili, ale naopak boli rozhodnutí

skutok spáchať bez ohľadu na to, či by v pancierovom vozidle tento svedok bol alebo nie. Doteraz
vykonané dôkazy svedčia tiež pre záver, že o použití informačno-technických prostriedkov podľa §
115 Tr. por. (odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky), podľa § 114 Tr. por. (vyhotovovanie
obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov) i podľa § 113 Tr. por. (sledovanie osôb)
rozhodli zákonní sudcovia zákonu zodpovedajúcim spôsobom, ich rozhodnutia sú náležite odôvodnené
a dôvodnosť ich použitia potvrdzujú na ich základe vyhotovené záznamy. Pod policajnou provokáciou

treba rozumieť zámerné, aktívne podnecovanie alebo navádzanie, či iné iniciovanie spáchania trestnej
činnosti u druhej osoby, ktorá by inak protiprávne nekonala. Skrytá reakcia polície smie naproti tomu
sledovať zistenie skutočností dôležitých pre trestné konanie, odhalenie páchateľa trestného činu,
zabezpečenie dôkazov o jeho trestno-právne postihnuteľnom konaní, zabránenie mu v jeho pokračovaní
a minimalizácia spôsobených škôd. Za kľúčovú odlišnosť skrytej reakcie polície od policajnej provokácie

sa považuje skutočnosť, že polícia neiniciuje, t j. nevytvára u kontrolovanej osoby vôľu spáchať trestný
čin, ale vytvára pre spáchanie trestného činu vhodné podmienky. Tieto podmienky však nesmú byť nijako
mimoriadne, ale objektívne možné, v danej situácii obvyklé a musia nastať až s časovým odstupom
potom, čo páchateľ si osvojil úmysel spáchať trestný čin a preukázateľne spravil kroky k jeho spáchaniu.
Doteraz vo veci vykonané dôkazy svedčia pre záver o takomto postupe polície, preto vzhľadom na

uvedené okolnosti považoval odvolací súd tento postup polície za súladný s ustanoveniami Trestného
poriadku, nakoľko tu nešlo o neprípustnú policajnú provokáciu (t.j. vyprovokovanie trestnej činnosti zo
strany polície), ale išlo len o policajnú asistenciu, teda monitorovanie dokončovania trestnej činnosti za
asistencie polície. Obhajobnú argumentáciu obžalovaných v uvedenom smere v tomto štádiu trestného
konania nepovažoval za nedôvodnú a nemohol ju akceptovať, pričom v uvedenom smere dôvodne

postupoval už súd prvého stupňa. Procesné úkony a dôkazné prostriedky vykonané pre začatím
trestného stíhania nemôžu byť podkladom pre záver o vine, nie sú z toho dôvodu súčasťou trestného
spisu, z toho dôvodu neobstojí ani námietka obžalovaných v tom smere, že v spise sa nenachádza
záznam, na ktorý sa odvoláva podnet na trestné stíhanie. Navyše, keď z výpovedí svedkov M. M. a
M. A. dostatočne vyplýva, že o oznámení o vážne mienenom návrhu obžalovaného U. Z. na prepad

pancierového vozidla a na profit vo výške 20% z lupu pre svedka M. A. bola polícia informovaná pred
začatím trestného stíhania. Z doteraz vo veci vykonaných dôkazov tiež vyplýva, že k reálnemu prepadu
pancierového vozidla a k zmocneniu sa prevážaných peňazí nemohlo dôjsť, pretože polícia na základe
dobrovoľnej spolupráce svedka M. A. (a pri vedomosti poškodenej organizácie) konanie obžalovaných
nielen monitorovala, ale urobila aj všetky procesné úkony a opatrenia, aby im zabránila vykonať prepad

motorového vozidla tak, že zadržala obžalovaných ...... (teda bez tohto, aby obžalovaní vôbec mohli
prísť do styku s predmetným motorovým vozidlom a že by bolo potrebné vyberať a prevážať peňažné
prostriedky z banky), preto .... návrhy obžalovaných v tom smere, či a aká suma bola vybratá z banky a
prevážaná v pancierovom vozidle správne nepovažoval za dôvodné už súd prvého stupňa.

Odvolací súd však zistil, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa (podstatne zmenené oproti
obžalobnémunávrhu)nielenženemajúdostatočnúoporuvdoterazvykonanýchdôkazoch,alesúnavyše
nezrozumiteľné, nejasné, neúplné i nepreskúmateľné, pritom aj v rozpore s vyhlásením obžalovaných
U. Z. a O. L. o vine zo spáchania skutkov uvedených pod bodmi 3, 4 a 6 podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.
por., ktoré súd prvého stupňa prijal a nesprávne sú aj jeho právne závery o právnom posúdení konania

obžalovaných ...“

S poukazom na vyššie uvedené, senát odvolacieho súdu konštatuje, že v prejednávanej veci odvolací
súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania ku dňu 04.09.2013 zaujal stanovisko k preukázaniu
skutkových okolností prípadu vo vzťahu ku skutkovej vete obžaloby. Podľa názoru senátu odvolacieho

súdu vo vyššie citovanom zrušujúcom rozhodnutí sa odvolací súd riadne vyporiadal s podstatnou
časťou dôvodov odvolaní obžalovaných, prezentovaných v tomto odvolacom konaní, vo vzťahu ku
skutkovým zisteniam súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, ktoré odvolacie dôvody obžalovaní
uplatňovali aj v predchádzajúcom odvolacom konaní. Z vyššie citovaného zrušujúceho rozhodnutiapritom vyplýva, že dôvodom pre zrušenie predchádzajúceho rozsudku bolo nezrozumiteľné, nejasné,
neúplné i nepreskúmateľné odôvodnenie zmien skutkových okolností súdom prvého stupňa oproti
skutkovým okolnostiam v obžalobe a rozpor okresným súdom ustálených skutkových okolností prípadu

s čiastkovými vyhláseniami obžalovaných o vine.

Podľa názoru senátu odvolacieho súdu po zrušení predchádzajúceho rozsudku okresný súd doplnil
dokazovanie v intenciách pokynov odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí. Okresný súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že na základe jeho výzvy boli zo strany orgánov

činných v trestnom konaní predložené záznamy telekomunikačnej prevádzky nahraté v rámci policajnej
akcie označenej ako Gargamel 1 až 12 a 14 až 16 a zaznamenané na DVD a CD nosičoch, vrátane
prepisov predmetných záznamov v rozsahu zistených skutočností významných pre trestné konanie,
z ktorých záznamy zabezpečené v rámci akcie Gargamel 1, 2, 5, 6, 7, 10, 14 a 15 boli už na
hlavnom pojednávaní riadne oboznámené v celom ich znení. Kópie všetkých nahrávok a predložených
prepisov (t.j. už oboznámených, ako aj nanovo doplnených) boli následne súdom doručené obhajcom

obžalovaných, ktorí spoločne s prokurátorom na hlavnom pojednávaní netrvali na ich oboznámení. Z
uvedeného okresný súd vyvodil, že vytvoril podmienky, aby umožnil obhajobe, ako druhej procesnej
strane, oboznámiť sa aj s ostatným zvyškom dôkazných prostriedkov, rešpektujúc právo na obhajobu
v súlade so zásadou rovností zbraní, nakoľko za objasnenie skutkového stavu veci a skutkové
zistenia v kontradiktórnom procese nesú zodpovednosť procesné strany a nie súd, ktorý vykonáva

úlohu nestranného arbitra nad zákonnosťou spôsobu obstarania a vykonávania dôkazov. Okresný súd
poukázal aj na to, že úplnosť všetkého zabezpečeného a súdu predloženého dôkazného materiálu
potvrdil vyšetrovateľ K., nielen v sprievodnom liste, ale aj priamo na hlavnom pojednávaní. Uviedol,
že predložením aj zostávajúcich záznamov telekomunikačnej prevádzky má súd k dispozícii všetky
zabezpečené dôkazne prostriedky a zároveň vylúčil akúkoľvek manipuláciu s nimi. Zdôraznil, že

sa jedná o všetky dôkazné prostriedky, ktoré mu boli odovzdané z osobitného policajného odboru,
zameraného na realizáciu informačno-technických prostriedkov. Absenciu záznamov telekomunikačnej
prevádzky a ich prepisov v rámci akcie Gargamel 13 podľa názoru okresného súdu vyšetrovateľ
vierohodne odôvodnil nezaznamenaním žiadnych hovorov. Preto okresný súd nemal dôvod pochybovať,
že v rámci doplneného dokazovania už boli súdu predlžené všetky dôkazné prostriedky zabezpečené

vyšetrovacími orgánmi. Vo vzťahu k námietke obhajoby čo do neúplnosti prepisov záznamov
telekomunikačnej prevádzky okresný súd poukázal na ustanovenie § 115 ods. 6 Tr. poriadku, podľa
ktorého znenia „ak sa má záznam telekomunikačnej prevádzky použiť ako dôkaz, treba k nemu
pripojiť, ak to vyhotovený záznam umožňuje, doslovný prepis záznamu, ktorý vyhotoví príslušník
Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie, v rozsahu zistených skutočností významných pre trestné

konanie, s uvedením údajov o mieste, čase, orgáne, ktorý záznam vyhotovil a zákonnosti vykonávania
odpočúvania.“ Z uvedenej citácie je podľa názoru okresného súdu zrejmé, že na zachovanie zákonnosti
dôkazného prostriedku - záznamu telekomunikačnej prevádzky postačuje predloženie prepisov len
v rozsahu zistených skutočností významných pre trestné konanie. V súlade so znením § 119 Tr.
poriadku sa za také považujú skutočnosti dôležité na posúdenie veci samej, teda tie, ktoré sú podstatné

na vyslovenie výroku o vine, treste, škode, a prípadne iných výrokov rozhodnutia vo veci samej.
Písomným vyjadrením, tvoriacim súčasť zväzku súdneho spisu označený ako DOPLNENIE SPISU-
PRÍLOHA, vyšetrovateľ uviedol na správnu mieru spôsob značenia príloh, resp. prepisov záznamov a
odmietol, že by neboli predložené úplne záznamy telekomunikačnej činnosti. Preto mal okresný súd za
to, a to aj s poukazom na postup obhajoby, ktorá odmietla na hlavnom pojednávaní oboznamovanie

doplnených záznamov telekomunikačnej prevádzky, vrátane ich prepisov s odôvodnením, že sa
nejedná o skutočnosti podstatné pre trestné konanie, že predloženie prepisov záznamov len vo
vzťahu k podstatným okolnostiam prípadu nemôže ísť na ujmu úplnosti a zákonnosti na hlavnom
pojednávaní vykonaných informačno-technických prostriedkov, v prvom rade odpočúvania a záznamu
telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 Tr. por., ktorého zákonná úprava v Tr. poriadku sa primerane

vzťahuje aj na obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam podľa § 114 Tr. por. a záznam o
sledovaní osôb a vecí podľa § 113 Tr. por.

Podľa názoru senátu odvolacieho súdu sa okresný súd vo vyššie uvedenej časti odôvodnenia
napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. vyporiadal s obsahom aj s výsledkami

odvolacímsúdomnariadenéhodoplneniadokazovaniavovzťahukvýsledkomvykonanéhodokazovania
pred zrušením predchádzajúceho rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie
§ 278 ods. 2 Tr. por., v zmysle ktorého súd sa môže pri svojom rozhodnutí opierať len o dôkazy, ktoré
boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na výsledky doplneného dokazovania po zrušenípredchádzajúceho rozsudku podľa názoru senátu odvolacieho súdu nemožno preto vytýkať okresnému
súdu správnosť záveru, podľa ktorého doplnené dokazovanie neprinieslo žiadne nové rozhodné
skutočnosti, ktoré by boli významné z hľadiska vyššie citovaných skutkových záverov odvolacieho súdu,

vyjadrených v zrušujúcom rozhodnutí.

K uvedenému, odvolací súd považuje za potrebné dodať, že v súvislosti s námietkami obhajoby o
nepredložení všetkých záznamov, získaných v rámci použitia informačno-technických prostriedkov, sa
okresný súd musel vyporiadať s tvrdením obžaloby, podloženým tvrdením vyšetrovateľa, že súdu boli

predložené všetky záznamy. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne poukázal na znenie
ustanovenia § 115 ods. 6 Tr. por. a z tohto ustanovenia správne vyvodil, že úplnosť záznamu sa musí
vzťahovať na ten ktorý konkrétny záznam získaný v rámci použitia informačno-technických prostriedkov.
Tento výklad vyplýva aj z toho, že prepis konkrétneho záznamu musí podľa uvedeného ustanovenia
obsahovať aj údaj o čase, kedy bol záznam vyhotovovaný. Preto okresný súd podľa názoru senátu
odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, že predložené záznamy telekomunikačnej prevádzky

sú v predmetnom konaní použiteľné ako dôkaz a sú predložené v rozsahu zistených skutočností,
významných pre trestné konanie v zmysle § 115 ods. 6 Tr. por.

Vo vzťahu k obhajobou namietanému nevypočutiu svedka K. (vyšetrovateľa) po zbavení mlčanlivosti
podľa názoru senátu odvolacieho súdu okresný súd postupoval v úplnom súlade s ustanovením § 129

ods. 1 Tr. por., podľa ktorého svedok nesmie byť vypočúvaný o okolnostiach, ktoré tvoria utajovanú
skutočnosť okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom oslobodený. Odvolací súd v
tejto súvislosti považuje za potrebné pripomenúť, že súd v trestnom konaní nie je orgánom oprávneným
zbaviť vyšetrovateľa jeho povinnosti chrániť utajované skutočnosti.

K námietke obžalovaného T.. V. I. v odvolaní, podľa ktorého uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 02.03.2012
v spojení s uznesením zo dňa 18.09.2012 sú plne a diametrálne odlišné a nemôžu v jednom kontexte
udalostí byť vôbec podkladom pre takto podanú a prejednávanú obžalobu, odvolací súd považuje za
potrebné poukázať na to, že trestné stíhanie sa začína, vznáša sa obvinenie a podáva sa obžaloba
pre skutok. Totožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva

v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska
trestného práva. Účasť obžalovaného a ani následok, ktorý bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné,
stačí, ak sú aspoň sčasti zachované v príslušných rozhodnutiach. Podstata skutku nie je porušená, ak
sa zmenia okolnosti, týkajúce sa miesta a času spáchania činu, rozsahu následkov, spôsobu vykonania
činu, pohnútky alebo formy zavinenia. S poukazom na vyššie uvedené úvahy sa odvolací súd nestotožnil

so záverom obžalovaného v odvolaní, podľa ktorého rozhodnutia vyšetrovateľa, na ktoré v odvolaní
poukázal, nemôžu byť v prejednávanom prípade podkladom pre podanú obžalobu, keďže totožnosť
skutku nebola zmenená. Odvolací súd tiež považuje za potrebné zdôrazniť, že začatie trestného stíhania
nemá v zmysle § 122, najmä odseku 13 Tr. zákona za následok, že by sa malo konanie páchateľa po
začatí trestného stíhania posudzovať ako nový skutok so všetkými procesnými následkami.

Na základe uvedeného, senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový
stav veci pod bodmi 1/ až 7/ skutkovej vety napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu v tejto
súvislosti považuje za potrebné dodať, že aj samotné výpovede obžalovaných na hlavnom pojednávaní,
okrem otázok iniciatívy na spáchanie skutku pod bodom 1/ rozsudku, korešpondujú so skutkovými

okolnosťami bodu 1/ obžaloby, ktoré skutkové okolnosti v zhode s obžalobou ustálil aj okresný súdu v
napadnutom rozsudku.

Pokiaľ ide o právne posúdenie správne zistených skutkových okolností, senát odvolacieho súdu dospel
k záveru, že okresný s výnimkou bodu 1/ skutkovej vety napadnutého rozsudku konanie obžalovaných

aj správne právne posúdil.
Senát odvolacieho súdu sa však nestotožnil s právnym záverom okresného súdu v napadnutom
rozsudku, podľa ktorého konanie obžalovaných pod bodom 1/ skutkovej vety rozsudku naplnilo pojmové
znaky obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zák.
spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

Podľa§13ods.1Tr.zák.prípravanazločinjekonanie,ktoréspočívavúmyselnomorganizovanízločinu,
v zadovažovaní alebo v prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov na jeho spáchanie, v spolčení, vzhluknutí, v návode, v objednávaní alebo v pomoci na taký zločin alebo v inom úmyselnom vytváraní
podmienok na jeho spáchanie, ak nedošlo k pokusu ani dokonaniu zločinu.

Podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu
trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu
trestného činu.

V prejednávanom prípade niet zrejme pochýb o tom, že správne skutkové zistenia okresného súdu

neumožňujú dospieť k záveru, podľa ktorého by boli naplnené pojmové znaky dokonania uvedeného
zločinu. Na rozdiel od okresného súdu však odvolací súd dospel k záveru, že konanie obžalovaných
pod bodom 1/ skutkovej vety napadnutého rozsudku napĺňa pojmové znaky prípravy zločinu podľa §
13 ods. 1 Tr. zákona.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia Trestného zákona je zrejmé, že príprava (zločinu) a

pokus sú všeobecné formy trestného činu, ktoré na seba nadväzujú. Zákonným kritériom, ktoré odlišuje
prípravu od pokusu, je to, že pokus je konanie, ktoré už bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného
činu, pričom zákon nedefinuje, ktoré konanie páchateľa z hľadiska rozdielu medzi prípravou a pokusom
už bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu. Zákon teda ponecháva na posúdenie súdu, či
na základe zistených konkrétnych skutkových okolností prípadu už došlo k bezprostrednému konaniu

v zmysle § 14 ods. 1 Tr. zák.

K otázke bezprostrednosti konania, z hľadiska pokusu súdna prax ustálila, že o konanie bezprostredne
smerujúce k dokonaniu trestného činu ide vtedy, ak páchateľ uskutočnil konanie opísané v skutkovej
podstate trestného činu (objektívna stránka), ktoré však ešte neviedlo k spôsobeniu následku,

ktorý daná skutková podstata trestného činu predpokladá. V zmysle uvedeného riešenie otázky, či
konanie obžalovaných v prejednávanom prípade už dospelo do štádia pokusu zločinu z hľadiska
bezprostrednosti smerovania konania k dokonaniu trestného činu sťažuje správny záver ustálenej
súdnej praxe, podľa ktorého trestný čin lúpeže je dokonaný už použitím násilia bez toho, aby sa
konkrétne uskutočnil aj úmysel zmocniť sa cudzej veci. Z uvedených dôvodov je pri zločine lúpeže

pomerne obtiažne ustáliť konkrétny moment, kedy príprava zločinu lúpeže prerastie už do štádia pokusu,
keďže akékoľvek reálne použitie násilia alebo hrozby násilia v zmysle § 188 ods. 1 Tr. zák. znamená
dokonanie činu.

Pri posudzovaní, či okresným súdom ustálené konanie obžalovaných v bode 1/ skutkovej vety

napadnutého rozsudku bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu v zmysle § 14 ods. 1
Tr. zák., odvolací súd vychádzal z toho, že účelom úpravy Trestného zákona je ochrana chránených
záujmov. Chráneným záujmom v danom prípade je sloboda a ľudská dôstojnosť (trestný čin lúpeže je
zaradený do druhej hlavy Osobitnej časti Trestného zákona). Z uvedeného možno logicky vyvodiť, že
bezprostrednosť útoku voči osobnej slobode a ľudskej dôstojnosti vyžaduje v zmysle § 14 ods. 1 Tr.

zák. bezprostredný kontakt páchateľa s obeťou, ktorý by mal byť minimálne vizuálny. Až vtedy môže
páchateľ začať vykonávať činnosť, bezprostredne smerujúcu k dokonaniu jeho úmyslu v konkrétnom
čase a mieste, vykonať proti obeti konkrétny útok na jej slobodu, keďže až vtedy aj navonok sa
môže začať prejavovať konanie páchateľa spôsobom predpokladaným v ustanovení § 188 ods. 1 Tr.
zákona. Ak by páchateľ na určitom mieste a čase čakal na obeť, ktorá by však na miesto neprišla,

podľa názoru senátu odvolacieho súdu by takéto konanie páchateľa nebolo možné považovať za
konanie bezprostredne smerujúce k dokonaniu trestného činu, lebo v takom prípade by nemohlo byť
bezprostredne pôsobené na hmotný predmet útoku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na
ustálenú súdnu prax, prezentovanú rozhodnutiami publikovanými pod č. R 20/1969 a R 4/1987. V
prvom z uvedených rozhodnutí bol zaujatý názor, podľa ktorého za situácie, kedy obvinený prišiel do

bydliska osôb, ktoré chcel zabiť, pričom v dôsledku okolností prípadu sa nedostal ani do vizuálneho
kontaktu s uvedenými osobami, nedošlo k bezprostrednému ohrozeniu objektu trestného činu vraždy,
a preto konanie obvineného zostalo len v štádiu prípravy. V druhom rozhodnutí bol zaujatý názor, že
„prípravou na trestný čin vraždy by bolo v danom prípade konanie obžalovaného, spočívajúce v naplnení
dvoch zásobníkov šestnástimi ostrými nábojmi, vsunutie jedného zásobníka do streľbyschopnej pištole,

jej natiahnutie a vsunutie náboja do nábojovej komory, zaistenie pištole, jej uloženie do vnútorného
náprsného vrecka vetrovky, ktorú mal obžalovaný oblečenú na sebe, odchod obžalovaného z jeho bytu
do bytu S., a to všetko po tom, čo pojal úmysel S. zastreliť. To, čo nasledovalo po tomto konaní, t.j.
vytiahnutie pištole z vrecka vetrovky, jej súčasné odistenie a po vytiahnutí namierenie streľbyschopnej,ostrými nábojmi nabitej a odistenej pištole na S. s úmyslom ho zastreliť, je pokusom trestného činu
vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 Tr. zákona Týmto konaním totiž obžalovaný už začal uskutočňovať také
konanie, ktoré malo bezprostredný význam pre dokonanie trestného činu vraždy, bolo v najužšej časovej

spojitosti s následkom, ktorý mal nastať, uskutočnilo sa na mieste, kde mal byť trestný čin dokonaný,
obžalovaný už bezprostredne pôsobil na hmotný predmet útoku, t.j. na S. a dalo sa už čakať dokonanie
trestného činu, k čomu však v dôsledku rázneho obranného zásahu S. nedošlo.“

Vychádzajúc zo správne zistenej skutkovej okolnosti, podľa ktorej konanie obžalovaných nepochybne

v prejednávanom prípade nedospelo do štádia, aby boli vytvorené objektívne podmienky na
bezprostredné pôsobenie obžalovaných na slobodu iného, chránenú ustanovením § 188 ods. 1 Tr.
zákona (obžalovaní sa nedostali ani do vizuálneho kontaktu s osobami, u ktorých predpokladali, že by
mali prevážať peniaze), podľa názoru senátu odvolacieho súdu, je potrebné konanie obžalovaných v
bode 1/ napadnutého rozsudku posúdiť ako prípravu zločinu podľa § 13 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o obžalovanými v odvolaniach namietané právne posúdenie skutku podľa ustanovení
Osobitnej časti Trestného zákona, podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd na prejednávaný prípad
správne aplikoval ustanovenie § 188 ods. 1, 2 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zákona. Zo správne zisteného
skutkového stavu okresným súdom veci vyplýva, že obžalovaní boli minimálne uzrozumení s tým, že
vo vozidle, ktoré by malo prevážať peniaze, mali byť minimálne tri osoby, z ktorých by s obžalovanými

mal vedome spolupracovať jedine M. A.. Obžalovaní podľa výsledkov vykonaného dokazovania tak boli
minimálne uzrozumení v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák. s tým, že pri prepade vozidla by hrozbou násilia
alebo násilím v zmysle § 188 ods. 1 Tr. zákona pôsobili na vôľu osôb, nachádzajúcich sa vo vozidle,
prevážajúcom peniaze, okrem osoby M. A.. Z uvedených dôvodov nie je možné prejednávaný prípad
stotožniť s prípadom, kedy by páchatelia boli dohodnutí so všetkými osobami, zabezpečujúcimi prevoz

peňazí vozidlom tak, ako to navrhovali obžalovaní.

Ako bolo už vyššie konštatované, okresný súd správne ustálil skutkové okolnosti prípadu, teda že išlo
o organizovanie prepadu vozidla, v ktorom by sa prepravovala finančná hotovosť vo výške najmenej
500.000 eur. Preto odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 124 a § 125 ods. 1 Tr. zákona

sa nestotožnil s názorom obžalovaných v odvolaní, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný
kvalifikačný moment podľa § 188 ods. 4 písm. a) Tr. zákona.

Odvolací súd nepovažoval za právne významné ani tvrdenia obžalovaných o tom, že v momente zásahu
polície boli rozhodnutí upustiť od ďalšieho konania z dôvodu premávky na ceste. Podľa ustálenej súdnej

praxe o dobrovoľné upustenie od prípravy zločinu v zmysle § 13 ods. 3 písm. a) Tr. zák. nepôjde, ak
páchateľ upustil od ďalšieho konania pod vplyvom prekážky, ktorá priamo vylučuje možnosť dokonania
činu alebo dokonanie činu podstatne sťažuje, alebo páchateľ upustil od ďalšieho konania z obavy z
odhalenia, pokiaľ túto obavu vyvolali konkrétne okolnosti prípadu. S poukazom na uvedené, odvolací
súdnepovažovalobžalovanýmiprezentovanéupustenieodďalšiehokonaniazakonanie,ktorébymohlo

maťzanásledokzániktrestnostiprípravynazločinvzmysle§13ods.3písm.a)Tr.zákona,keďžetakéto
konanie bolo zo strany obžalovaných odôvodňované na ich vôli nezávislými okolnosťami, vyvolávajúcimi
minimálne obavu z odhalenia, ktoré by minimálne podstatne sťažovali dokonanie činu.

Z uvedených dôvodov, odvolací súd v časti zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol tak, ako je to uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o uloženie trestných sankcií obžalovaným, odvolací súd v tejto časti rozhodnutia vychádzal
zo správne zistených skutkových okolností prípadu okresným súdom aj v tejto časti. Tieto skutkové
okolnosti posúdil čiastočne inak, stotožňujúc sa čiastočne aj s argumentáciou prokurátora v odvolaní.

V prejednávanom prípade prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody obžalovaným. Preto
bolo potrebné ustáliť hranice trestnej sadzby u každého z obžalovaných s ohľadom na príslušné
ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona.

V prejednávanom prípade boli obžalovaní uznaní vinnými zo spáchania zločinov, z ktorého dôvodu
formálne prichádza do úvahy aj aplikácia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zákona. Podľa tohto ustanovenia
sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu,
pričom horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov. S poukazom nato, že ustanovenie § 188 ods. 4 Tr. zákona stanovuje trestnú sadzbu pätnásť rokov až dvadsaťpäť
rokov, v prípade obžalovaných neprichádza do úvahy zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby podľa §
41 ods. 2 Tr. zák. Vzhľadom na túto skutočnosť v prípade obžalovaných neprichádza do úvahy aplikácia

ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zákona, podľa ktorého ustanovenia odsekov 4 až 6 (§ 38) sa nepoužijú,
ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by
súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

S poukazom na uvedené, odvolací súd sa nemohol stotožniť so záverom okresného súdu v odôvodnení

napadnutého rozsudku, podľa ktorého okresný súd síce správne zistil, že obžalovaní spáchali viac
trestných činov, avšak okolnosť spáchania viac trestných činov nepovažoval za priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. h) Tr. zákona z dôvodu, že by išlo dvojnásobné započítanie tej istej okolnosti pri
ukladaní trestu. Takýto právny záver okresného súdu odvolací súd nepovažuje za správny, keďže kvôli
trestnej sadzbe § 188 ods. 4 Tr. zákona je vylúčené jej zvýšenie postupom podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona.
Preto nemôže ísť o dvojité zohľadnenie jednej skutočnosti v súvislosti s ukladaním trestu. V tomto smere

odvolací súd musí poukázať na ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. poriadku, ktoré nepriamo formálne zakotvuje
povinnosť zohľadniť prevahu priťažujúcich okolností v prípade súčasnej aplikácie ustanovenia § 41 ods.
2 a § 38 ods. 4 Tr. zák., avšak ukladá povinnosť súdu posúdiť materiálnu stránku takéhoto postupu. Z
uvedených dôvodov, odvolací súd dospel k právnemu záveru, že v prejednávanom prípade je u všetkých
troch obžalovaných daná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, teda, že obžalovaní

spáchali viac trestných činov v súlade s názorom prokurátora v podanom odvolaní.

Pokiaľ ide o posúdenie poľahčujúcich okolností u obžalovaných, odvolací súd sa stotožnil so správnymi
závermi okresného súdu o absencii poľahčujúcich okolností u obžalovaných U. Z. a O. L., na ktoré
správne závery odvolací súd týmto poukazuje.

Podľa názoru odvolacieho súdu u obžalovaného T.. V. I. okresný súd správne ustálil existenciu
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, teda, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní
trestnej činnosti príslušným orgánom. Poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní
svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ napomáhal tým orgánom, ktoré sú na to určené, čo však

neznamená, že páchateľ takto musí bezpodmienečne napomáhať všetkým orgánom, ktoré sú príslušné
na vykonanie jednotlivých štádií trestného stíhania v konkrétnej veci. Sám prokurátor v odvolaní
konštatuje, že okolnosť napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti bolo možné priznať tomuto
obžalovanému iba na začiatku prípravného konania, čím nepriamo potvrdil, že obžalovaný v prípravnom
konaní, i keď len na začiatku, reálne napomáhal orgánom činným v trestnom konaní. Z uvedeného

dôvodu, v súlade s názorom okresného súdu, odvolací súd dospel k záveru, že u obžalovaného T.. V. I.
je daná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona. Rovnako je u tohto obžalovaného daná
poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, priznanie ktorej poľahčujúcej okolnosti okresným
súdom považoval za správne aj prokurátor v podanom odvolaní.

Na základe uvedeného, odvolací súd ustálil, že u obžalovaných U. Z. a O. L. prevažuje pomer
priťažujúcich okolnosti v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zákona a u obžalovaného T.. V. I. prevažuje pomer
poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona. Aplikáciou ustanovení § 41 ods. 1, 2, § 188
ods. 4 a § 38 ods. 2, 4 odvolací súd ustálil u obžalovaných U. Z. a O. L. dolnú hranicu trestnej sadzby
vo výške 18 rokov a 4 mesiace (220 mesiacov), hornú hranicu trestnej sadzby vo výške 25 rokov a

aplikáciou ustanovení § 41 ods. 1, 2, § 188 ods. 4 a § 38 ods. 2, 3 odvolací súd ustálil u obžalovaného
T.. V. I. dolnú hranicu trestnej sadzby vo výške 15 rokov a hornú hranicu trestnej sadzby vo výške 21
rokov a 8 mesiacov.

Pri určení konkrétnych trestov obžalovaným mal odvolací súd na zreteli, že v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr.

zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosť jeho nápravy.

Z okolností prejednávaného prípadu je zrejmé, že obžalovaní plánovali spáchať čin vysokej závažnosti
proti záujmu spoločnosti na ochrane pred takýmito činmi, čo vyjadruje už samotná trestná sadzba,stanovená v Osobitnej časti Trestného zákona. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť prostredníctvom
zákonodarcu v zásade vyjadrila vôľu prísne trestať páchateľov takýchto zločinov. Zároveň je podľa
názoru senátu odvolacieho súdu potrebné konštatovať, že právnou úpravou mimoriadneho zníženia

trestu v ustanovení § 39 Tr. zákona zákonodarca mal na zreteli aj zásadu zákonnosti a primeranosti
trestných činov a trestov, zakotvenú v čl. 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorej
prísnosť trestu nesmie byť neprimeraná trestnému činu.

Ako vyplýva z porovnania znenia odseku 1 a odseku 2 písm. a) § 39 Tr. zákona, zákonodarca znením

týchto ustanovení pripúšťa, že príprava na zločin alebo pokus trestného činu by mohla zodpovedať
okolnostiam prípadu, odôvodňujúcim mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona. Z
uvedeného vyplýva povinnosť súdu pri príprave zločinu alebo pokuse trestného činu zvažovať aj
možnosť mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Preto sa odvolací súd
zaoberal aj touto možnosťou.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že konanie obžalovaných bolo prakticky od počiatku
kontrolovanépolíciouvďakaokolnostiam,nezávislýmodvôleobžalovaných,zktoréhodôvoduvzhľadom
na ustanovenie § 2 zákona č. 171/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov bolo možné sa spoliehať
na to, že reálne konaním obžalovaných nedôjde k ohrozeniu Trestným zákonom chránených záujmov.
To, že trestná činnosť obžalovaných, pod monitoringom polície, dospela do daného štádia, bolo zrejme

vyvolané potrebou náležite zistiť trestnú činnosť a jej páchateľov za účelom spravodlivého potrestania v
zmysle§1ods.1Tr.poriadku.Hociobžalovaníorganizovalispáchaniezávažnéhozločinu,zvykonaných
dôkazov v ich prospech svedčí navonok prezentovaná vôľa obžalovaných vykonať čin tak, aby sa
nikomu nič nestalo. Z poznatkov o osobách obžalovaných nevyplýva, že by išlo o osoby so sklonmi k
násiliu, že by javili známky bezohľadnosti k životu a zdraviu iných, čo zmierňuje význam zložky účelu

trestu zabezpečiť ochranu spoločnosti pred obžalovanými a zvyšuje význam výchovného účelu trestu.
Z hľadiska výchovného účelu trestu odvolací súd vychádza z toho, že u kriminálne nenarušeného
páchateľadlhodobýtrestodňatiaslobody,zaktorýjepotrebnépovažovaťajtrestyuloženéobžalovaným,
je postačujúci na jeho prevýchovu, pokiaľ v spoločnosti správne funguje systém výkonu trestu odňatia
slobody. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že u obžalovaných sú splnené zákonné

podmienky pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

Pokiaľ ide o diferenciáciu trestov medzi obžalovanými, odvolací súd považoval za správne a výsledkom
vykonaného dokazovania zodpovedajúce skutkové závery okresného súdu, podľa ktorých príprava
lúpeže bola organizovaná tak, že všetci traja obžalovaní mali rozdelené úlohy pri zabezpečovaní

prostriedkov a nástrojov za účelom dosiahnutia, resp. zvýšenia úspešnosti prípravy, vrátane rozdelenia
úloh pri samotnom prepade. Vďaka výpovediam obžalovaných, ale hlavne obžalovaného T.. I.
a čiastočne aj obžalovaného L., okresný súd zistil, že obžalovaný Z. zabezpečil ubytovanie pre
obžalovaných v rodinnom dome matky jeho družky v J. O. V dome boli obžalovaní L. a T.. I. ubytovaní
už deň pred zadržaním, pričom tam mali už pripravené veci potrebné na spáchanie lúpeže (napr.

zbrane a strelivo), ale aj na následné zakrytie svojej protiprávnej činnosti formou vykonávania opravy
plota rodinného domu pomocou zabezpečeného náradia. Ďalším príspevkom obžalovaného Z., v
rámci prípravy lúpeže, bolo obstaranie falošných evidenčných čísiel na vozidlo L. P.. Vo vzťahu k
obžalovanému L. bolo zistené, že tento zabezpečil minimálne nepriestrelné vesty a ním vydané kovové
putá. Z priznania obžalovaného T.. I. vyplynulo, že obstaral všetko zaistené strelivo, ako aj zbrane.

Na základe uvedených skutkových zistení okresného súdu, sa odvolací súd nestotožnil so záverom
okresného súdu v odôvodení napadnutého rozsudku, podľa ktorého okresný súd obžalovanému U.
Z. prisúdil najväčší podiel na spáchaní žalovaných trestných činov. Podľa názoru odvolacieho súdu
vyššieuvedenéskutkovézisteniaokresnéhosúdusvedčiaorovnakompodieleobžalovanýchnapáchaní

trestnej činnosti (každý z obžalovaných sa podieľal na organizovaní trestnej činnosti podľa svojich
schopností a možností, o všetkom sa dohadovali spoločne). Z uvedených dôvodov odvolací súd nezistil
dôvody na diferenciáciu trestov medzi obžalovanými na základe ich podielu na páchaní trestnej činnosti.

S prihliadnutím aj na vyššie ustálené zákonné hranice trestných sadzieb u jednotlivých obžalovaných za

použitia § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zákona odvolací súd uložil obžalovaným tresty odňatia slobody tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, na výkon ktorých pre spáchanie obzvlášť závažného
zločinu obžalovaných zaradil podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr.zák. do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia.Pokiaľ ide o uloženie trestu prepadnutia veci, tento trest tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku, uložil odvolací súd obžalovaným z dôvodu, že boli splnené zákonné podmienky pre jeho

uloženie v zmysle § 60 ods. 1 písm. b) a § 41 ods. 1 Tr. zákona.

Vzhľadom na to, že obžalovaní sa týmto rozsudkom odsudzujú za obzvlášť závažný zločin na
nepodmienečný trest odňatia slobody, bolo povinnosťou odvolacieho súdu podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona
uložiť obžalovaným aj ochranný dohľad, pričom dĺžku uloženého ochranného dohľadu v hornej polovici

zákonnej sadzby s poukazom na vyššie uvedené poznatky o osobách obžalovaných považoval odvolací
súd za dostatočné na dosiahnutie účelu tohto druhu ochranného opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 13. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok , Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2015

Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2015