Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/212/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613224324
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7613224324.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci

navrhovateľky Q. O., A.. XX.XX.XXXX, W. D. XXX/X, M., právne zastúpenej JUDr. Jánom Burocim
- advokátom, Chrapčiakova 7, Spišská Nová Ves proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa a.s.,
Garbiarska 2, Košice, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniela Blyšťana s.r.o.,
Rastislavova 68, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO:
44325452 sp. zn. 3C 2741/2012 zo dňa 19.1.2012.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jána Burociho trovy
konania vo výške 439,88 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok
z návrhu vo výške 99,50 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným na tunajšom súde dňa 26.7.2013 domáhala, aby súd
zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/2741/2012 zo dňa 19.1.2012 a
odložil vykonateľnosť tohto rozsudku. Návrh odôvodňovala tým, že rozhodcovským rozhodnutím bola

zaviazaná zaplatiť odporcovi dlžnú pohľadávku vo výške 94,09 Eur ako aj trovy rozhodcovského
konania vo výške 276 Eur. Rozsudok jej bol doručený dňa 27.6.2013. Odporca v návrhu na začatie
rozhodcovského konania uviedol, že účastníci rozhodcovského konania uzatvorili platnú rozhodcovskú
doložku, avšak navrhovateľka poukazuje na to, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej súd
rozhodol, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok v ich XV. časti a táto splýva s ostatnými
podmienkami a k podpisu jej bola predložená na začiatku zmluvného vzťahu s podpísaním návrhu
na uzatvorenie poistnej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Rozhodcovská doložka je v hrubom

nepomerevneprospechspotrebiteľaakoslabšejzmluvnejstrany,ideoneprijateľnúzmluvnúpodmienku.
Jej použitie predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská doložka znemožňuje
spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak než v rozhodcovskom konaní. Fakticky jej bola
odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Ako spotrebiteľ nemala možnosť výberu
vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými podmienkami. Rozhodcovská doložky nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Na uvedenom
nemení nič skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy obe zmluvné strany podpísali aj osobitné zmluvné

dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku. Priemerný spotrebiteľ má problém porozumieť a v
krátkom čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce z rokovacieho poriadku rozhodcovského
súdu. Rozhodcovská doložka predstavuje výrazný zásah do práv a povinnosti medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch.Rozhodcovská doložka vyžaduje od navrhovateľky, aby sa podrobila rozhodcovskému konaniu, ktoré
vopred určil odporca ako dodávateľ. Poukázal na to, že ani samotní sprostredkovatelia o rozhodcovskej
doložke nevedeli, takže o nej nemohli informovať spotrebiteľov. Žiadal priznať náhradu trov konania.

Odporca žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka bola
medzi navrhovateľkou a odporcom dojednaná individuálne v rámci Osobitných zmluvných dojednaní
č. 1/2007, nie je preto neprijateľnou podmienkou. Navrhovateľka rozhodcovskú doložku podľa vlastnej
vôli mohla ale nemusela osobitne podpisovať, pretože aj keby ju nepodpísala, nemalo by to žiaden

vplyv na zvyšok VPP a teda na poistný vzťah. V dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej
doložky nemôže súd skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Navrhovateľka súhlasila so znením rozhodcovskej doložky a teda aj keby rozhodcovská doložka založila
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nebol by súd oprávnený ju skúmať. Podpisom
Záznamu o potrebách a požiadavkách klienta navrhovateľka potvrdila, že jej boli o jej poistnom vzťahu
poskytnuté odborné informácie zo stany finančného agenta ( § 28 ods. 1 z.č.186/2009 Z.z. a § 33

cit. zákona).Rozhodcovská doložka nebola v čase jej uzavretia neprijateľnou podmienkou, pretože
žiadnej zo zmluvných strán nedávala neprimerané procesné výhody ani na úkor žiadnej zo zmluvných
strán nevytvárala značnú procesnú nerovnováhu Navrhovateľka mala právo voľby medzi jurisdikciou
všeobecného súdu a rozhodcovského súdu tým, že mohla rozhodcovskú doložku odmietnuť bez toho,
aby tým bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Poukázal na to, že súd môže rozhodcovský rozsudok

preskúmať len a jedine v taxatívne zákonom vymedzených dôvodov uvedených v ustanovení § 40 ods.
1 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré navrhovateľka včas namietne. Namietal odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku, pretože je neodôvodnený a nepodložený. Podľa neho nejde o spotrebiteľský
spor,pretoženavrhovateľkavtomtokonaníniejevpostaveníspotrebiteľadomáhajúcehosasvojichpráv
podľaosobitnýchpredpisov.Pokiaľideovýpoveďsprostredkovateľovvtomtokonaní,pokiaľmalipoistné

zmluvy k dispozícií a dlhodobo pracovali pre odporcu, mali zákonnú povinnosť sa s listinami oboznámiť
a poznať ich obsah, takže museli vedieť aj o rozhodcovskej doložke. Pokyn od nadriadených, že klienti
musia rozhodcovskú doložku podpísať sprostredkovatelia nemali. Poukázal na to, že rozhodcovská
doložka,ktorejpodstatnénáležitostivzmyslezákonasúupravenévosobitnýchzmluvnýchdojednaniach
nebráni ani nebránila spotrebiteľovi v prístupe ku všeobecnému súdu ani mu neznemožňovala ani

nesankcionovala ho, ak by sa na takýto súd obrátil. Rozhodcovská doložka zo všetkými podstatnými
náležitosťami je obsiahnutá v osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 a ako taká je textovo,
graficky na prvý pohľad aj pre priemerného spotrebiteľa oddelená od textu VPP aj poistnej zmluvy.
Listinný dôkaz jednoznačne vyvracia tvrdenia navrhovateľky o tom, že táto rozhodcovská doložka
splynula s textom iných podmienok. Rovnako z umiestnenia rozhodcovskej doložky v rámci osobitných

zmluvných dojednaní je zrejmé, že ich nemusela navrhovateľka podpísať. Žiaden dôkaz o tom , že by
to podpísať musela, v konaní vyprodukovaný nebol, ba naopak z dokazovania vyplynulo navrhovateľke
ani nezáležalo na tom, čo podpisuje. V každom prípade však svoju vôľu uzavrieť rozhodcovskú doložku
navrhovateľka právne relevantným spôsobom prejavila a súd tento prejav vôle musí vziať do úvahy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov a zistil tento skutkový stav :

Odporca podal na Arbitrážny súd Košice dňa 2.1.2012 návrh a dožadoval sa ním zaplatenia sumy
94,09 Eur s odkazom na ustanovenie časti XVII. ods. 7a (resp. ods. 8) z titulu nákladov poisťovne

vynaložených na uzavretie poistenia. Rozhodcovský rozsudok č. 3C 2741/2012 zo dňa 19.1.2012, ktorý
bol doručený navrhovateľke dňa 27.6.2013, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.7.2013. Z
odôvodnenia tohto rozhodnutia súd zistil, že rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou vo veci
rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. Z písomného poverenia žalobcu z 1.1.2009
resp. z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie

všetkých sporov uvedený súd. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá
samostatným podpisom odporkyne (v tomto konaní navrhovateľky), ktorá nebola povinná ju v rámci
zmluvy ako celku podpísať. Odporkyňa (v tomto konaní navrhovateľka), mala mal možnosť zmluvnú
podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mala teda možnosť úpravu
časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť. Na základe toho posúdil rozhodcovský súd rozhodcovskú

doložku ako platnú. Rozhodcovská doložka neobsahuje ustanovenia, ktoré by mali navrhovateľa (v
tomto konaní odporcu) zvýhodňovať a tým spôsobiť nerovnováhu vo vzájomnom vzťahu v neprospech
odporkyne ( v tomto konaní navrhovateľky).Odporca s predchádzajúcim obchodným menom Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s. a
navrhovateľka uzavreli dňa 3.11.2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX ktorej súčasťou sú i všeobecné
poistné podmienky. Všeobecné poistné podmienky spolu s poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, v časti

XV. s názvom Rozhodcovské konanie obsahujú rozhodcovskú doložku, kde podľa bodu 1 tohto článku,
poisťovňaanavrhovateľkaakopoistníksadohodli,ževšetkyvzájomnésporyaspornénárokyzpoistenia
sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne
riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších doplnkov s výlukami
a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho

rokovacím poriadkom. Podľa bodu 2 uvedeného článku pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú
osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu resp. nezriadi stály
rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami
poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje poistník súhlas svojim
podpisom na týchto všeobecných poistných podmienkach.

Za všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané navrhovateľkou sú uvedené Osobitné
zmluvné dojednania č. XX/XXXX k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, kde podľa bodu 2 navrhovateľka
ako poistník a poisťovňa vyjadrujú svojim podpisom vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi
zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok.

Z registra tunajšieho súdu bolo zistené, že proti navrhovateľke nie je tunajším súdom vedené konanie
na základe návrhu odporcu, kde exekučným titulom by bol rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu
Košice sp. zn. 3C 2741/2012 zo dňa 19.1.2012.

Navrhovateľka v účastníckej výpovedi uviedla, že poistnú zmluvu síce podpísala, ale bola napísaná tak
malým písmom, že ju podpísala bez toho, aby si ju prečítala. Uzavretie zmluvy prebehlo rýchlo, asi
10-15 minút. Sprostredkovateľka jej nevysvetľovala čo jej hrozí ak nebude platiť. Pri uzavretí zmluvy
v jej domácnosti bola prítomná ona aj jej matka, avšak uzavreli tri zmluvy aj za manžela, za ktorého
zmluvu podpísala. Nič iné im sprostredkovateľka nevysvetľovala, len že na starobu budú mať peniaze.

Svedkyňa X. S. uviedla, že uzatvárala poistnú zmluvu s navrhovateľkou v mieste jej bydliska. Prítomná
bola aj matka navrhovateľky a trvalo to všetko asi pol hodinu. Neoboznamovala navrhovateľku s
poistnými podmienkami, lebo ani ona o nich nemala vedomosť, ani o rozhodcovskej doložke. Ona sama
podala na súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia a aj jej manžel. Zaškoľovala ju F.. Y. a

nikdy odporcu nežiadala aby jej objasnil nejaké nezrovnalosti okolo poistiek. Uzavrela asi 15 poistiek,
ale bez účasti p. Y. len dve.

Svedkyňa H. Y. uviedla, že bola vedúcou obchodnej skupiny u odporcu u ktorého pracovala od roku
1998 -2011, kedy zo zdravotných dôvodov odišla. Tvrdila, že klientov upozorňovali o druhu poistenia,

aké nároky im z poistnej zmluvy vyplývajú, kedy môžu od zmluvy odstúpiť. Všetci obchodní zástupcovia
prešli pohovorom, testami, školením. Každý týždeň mali porady a raz do mesiaca chodili na školenia do
Prešova. Všeobecné poistné podmienky povedali klientom len v skratke, ale o rozhodcovskej doložke s
nimi nerozprávali. Ona sama o doložke nevedela a nevedeli o nej ani iní, pretože ak by o rozhodcovskej
doložke vedela, musela by o nej klientov informovať. Klientom pri uzavretí poistnej zmluvy predkladala

listiny, ktoré si mohli prečítať pred podpísaním zmluvy. Uviedla, že krajská inšpektorka alebo inšpektor im
doniesla nové zmluvné podmienky ktorých súčasťou bola aj doložka s tým, že ich klienti musia podpísať.

Podľa vyjadrenia NBS zo dňa 10.10.2012 Smernica Rady 93/13/EHS sa týka nekalých podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a poistných zmlúv sa dotýka v 19. odôvodnení, podľa ktorého hodnoteniu

nekalého charakteru podmienok nemožno podriaďovať poistné zmluvy, ktorých podmienky jasne
definujú alebo popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa. Ak poisťovňa poskytujúca poistenie
právnej ochrany je pri splnení podmienok podľa § 828a ods. 3 Občianskeho zákonníka povinná uzavrieť
s klientom rozhodcovskú zmluvu, má prípadné efektívne rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní
vplyv na inkasné náklady súvisiace s poistením, a tým aj na výpočet poistného.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 písm. a/ bodu 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, tuzemský

rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka
rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre
ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky,
alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale

môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené
od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský
rozsudok len v dotknutej časti,
Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý

rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského

konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa§43ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,sksúdzrušírozhodcovskýrozsudok
z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom

konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 3.11.2008, o nároku z ktorej rozhodoval
rozhodcovský súd, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Z poistnej zmluvy je zrejme, že odporca ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa
výpisu z Obchodného registra. Navrhovateľka je spotrebiteľom, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická

osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, ani rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme, že by
navrhovateľka pri uzatváraní poistnej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané
opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopredpredtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to
aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive,
do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobcu.

Vovecipretoideospor,ktorýmásvojzákladvspotrebiteľskejzmluveanávrhbolpodanýnavrhovateľkou
ako spotrebiteľom. Z toho dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych
poplatkov navrhovateľka oslobodená od platenia súdnych poplatkov pre toto konanie a teda námietka
nesplnenia poplatkovej povinnosti navrhovateľky uplatnená odporcom nie je dôvodná.

Navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Návrh na začatie konania bol z jej strany podaný v zákonom
stanovenej lehote, čo je zrejme z toho, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke
doručený dňa 27.6.2013 a návrh na súd podala dňa 26.7.2013.

Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrh bol podaný zo strany navrhovateľky dôvodne.

Dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3C/2741/2012 zo dňa 19.1.2012 je skutočnosť, že
rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných
poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných poistných podmienok s

názvom Rozhodcovské konanie. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného malými
písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach.
Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému - spotrebiteľovi zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa

výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na
smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe, kde podľa
písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva

podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby
riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup
k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvnývzťah,malospočívaťnainejzmluvnejstrane.Podľatohojetedaneprijateľné,abyrozhodcovské
konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na citované ustanovenie § 54 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná. Keďže rozhodcovská doložka v danej veci núti
spotrebiteľa podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu je aj v rozpore s dobrými
mravmi a teda je neplatná aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Už len vzhľadom na
uvedené skutočnosti je preto možné konštatovať, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na

neplatnej rozhodcovskej doložke a preto bolo potrebné rozhodcovský rozsudok zrušiť.

Súd má za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako to tvrdil
odporca, ktorý pritom poukázal na osobitné zmluvné dojednania, ktoré navrhovateľka samostatne
podpísala.Vprvomradeodporcanepreukázalskutočnosť,žebynavrhovateľkabolariadneoboznámená

sovšeobecnýmipoistnýmipodmienkami.To,ženavrhovateľkavšeobecnépoistnépodmienkyaosobitné
zmluvné dojednania podpísala ešte neznamená, že sa skutočne mala možnosť s týmito podmienkami aj
oboznámiť. Z výpovede navrhovateľky ale aj sprostredkovateľky odporcu vyplynulo, že k oboznámeniu s
VPP nedošlo. Okrem toho všeobecné poistné podmienky, ale aj osobitné zmluvné dojednania sú písané
malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je nemožné, aby navrhovateľka ako

priemerný spotrebiteľ mala možnosť si ich prečítať a aby pochopila ich text v krátkej dobe, bez možnosti
sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejme z toho, že všeobecné poistné podmienky a
osobitné zmluvné dojednania boli navrhovateľkou podpísané v deň uzatvorenia poistnej zmluvy resp.
spolu s poistnou zmluvou, keďže je v nej výslovne uvedené, že jej súčasťou sú všeobecné poistné
podmienky. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že navrhovateľka podpísala samostatne aj osobitné

zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku, ktoré sú len pokračovaním predtlačeného
formulárapoistnýchpodmienok.Osobitnézmluvnédojednaniapodčíslom01/2007taknemajúcharakter
individuálne dojednanej zmluvnej podmienky.Za dôkaz o individuálnosti dojednanej rozhodcovskej doložky nemožno považovať ani Záznam o
požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej zmluve, keďže v danom prípade opäť ide o
predtlačený formulár, kde navrhovateľka nemala na výber možnosť individuálne dohodnúť jeho obsah.

V Zázname sa rozhodcovské konanie pritom spomína len v jednej vete, podľa ktorej v prípade vzniku
sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť
inštitút rozhodcovského konania. Vyjadrenie klienta t.j. navrhovateľky v závere tohto Záznamu sa týka
produktu poistenia a nie vysvetlenia rozhodcovského konania resp. rozhodcovskej doložky.

Z obsahu spisu nevyplýva skutočnosť, aby navrhovateľke bol vysvetlený význam rozhodcovskej doložky
a aby mala následne možnosť výberu. Navrhovateľka uvedenú skutočnosť poprela. Skutočnosť, že jej
predpodpisomzmluvyapoistnýchpodmienokvrátaneosobitnýchzmluvnýchdojednanípojemavýznam
rozhodcovskej doložky vysvetlený nebol vyplýva aj z výpovede svedkyne - sprostredkovateľa poistenia,
ktorá za odporcu s navrhovateľkou poistnú zmluvu uzavrela. Svedok bol pritom pred svedeckou
výpoveďou súdom riadne poučený v zmysle § 126 O.s.p. o tom, že je povinný vypovedať pravdu, nič

nezamlčovať, ako aj o trestných následkoch krivej výpovede. Tak F.. S. ako aj p. Y. potvrdili, že o
rozhodcovej doložke nemali vedomosť, takže o nej nemohli informovať ani svojich klientov.

Za dôkaz toho, že pojem rozhodcovskej zmluvy resp. doložky bol navrhovateľke vysvetlený súd
nepovažuje ani Osobnú kartu výlučného sprostredkovateľa poistenia, ktorá obsahuje len skutočnosť,

kedy sprostredkovateľ sa zúčastnil školenia a záverečnej skúšky a ani sylabus vstupného školenia
výlučných sprostredkovateľov poistenia, kde rozhodcovské konanie je spomenuté len v súvislosti s
obsahom Všeobecných poistných podmienok.

Rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená vo všeobecných poistných podmienkach je neplatnou aj z

dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený určiť výlučne odporca.
Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v
neprospech spotrebiteľa. V prípade takého výberu, ktorý nie je dohodou oboch strán, zvlášť vznikajú
pochybnosti o neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XV.
všeobecných poistných podmienok je neprijateľnou podmienkou a teda absolútne neplatnou zmluvnou
podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd
preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať. Súd preto

návrhu navrhovateľky vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku súd v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, bude pokračovať v konaní vo veci návrhu žalovaného podaného na
rozhodcovskom súde z dôvodu, že k zrušeniu rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodov uvedených v

ustanovení § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. Skutočnosť, že všeobecný súd bude v tomto konaní
pokračovať vyplýva priamo zo zákona a preto nebolo potrebné uvedené vysloviť vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Navrhovateľkavnávrhužiadalaoodkladvykonateľnostirozhodcovskéhorozsudkusp.zn.3C2741/2012

zo dňa 19.1.2012. O odklade vykonateľnosti bolo už súdom právoplatne rozhodnuté uznesením sp. zn.
8C/212/2013-104 zo dňa 16.1.2014.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke,

ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti
odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške
439,88 eur. Pri určení výšky základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon súd postupoval podľa §
11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. Jedna trinástina výpočtového základu za rok 2013 predstavujesumu 60,08 eur, za rok 2014 61,85 eur a za rok 2015 64,54 eur. Trovy boli určené a priznané v zmysle §
13a vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 3 úkony právnej pomoci vykonané v roku 2013 á 60,08 eur, a to príprava a
prevzatie zastupovania, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 28.10.2013. Trovy ďalej pozostávajú

z odmeny za 3 úkony právnej moci vykonaných v roku 2014, a to 2 úkony á 61,85 eur za účasť na
pojednávaní dňa 16.1.2014 a vyjadrenie k odvolaniu dňa 20.2.2014. Za účasť na pojednávaní dňa
1.12.2014 súd priznal odmenu vyčíslenú v zmysle § 13a ods. 4 cit. vyhl. vo výške 1-iny, t.j. v sume 15,46
eur, pretože pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Za účasť na pojednávaní dňa 29.1.2015
súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky odmenu vo výške 64,54 eur. K odmene bol pripočítaný

režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhl. v celkovej výške 55,94 eur, t.j. 3x 7,81 eur, 3x 8,04 eur
a 1x 8,39 eur.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov za písomné podanie zo dňa 16.8.2013, ktoré neobsahuje
vyjadrenie vo veci samej, ale ide iba o návrh na doplnenie dokazovania vyžiadaním dokladu o prevzatí
rozhodcovského rozsudku z rozhodcovského súdu. Za účelne vynaložené trovy súd nepovažuje ani

písomné podanie žalobcu zo dňa 2.10.2013, v ktorom navrhovateľ len poukázal na rozvíjajúcu súdnu
prax v obdobných veciach a predložil rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Odmena za vyjadrenie k
návrhunaprerušeniekonaniadoručenésúdudňa17.1.2014nebolataktiežpriznaná,pretožepredmetné
vyjadrenie bolo doručené po tom, čo súd o návrhu na prerušenie konania dňa 16.1.2014 rozhodol, a
predovšetkým právny zástupca sa k návrhu na prerušenie konania vyjadril už na pojednávaní dňa

16.1.2014.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Navrhovateľ je pre toto konane oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č.
71/1992 Z.z. a súd jeho návrhu vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok z
návrhu na začatie konania. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 1 písm. b/ sadzobníka
súdnych poplatkov t.j. vo výške 99,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.