Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sd/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200218
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014200218.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľa W. K.,

bývajúceho v M., O. XXX, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o
starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 19.11.2013 č. XXX XXX XXXX X.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím odňal navrhovateľovi podľa § 112 ods.2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov starobný dôchodok od 10.01.2014.

Navrhovateľ podal návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia, v ktorom uviedol, že vzhľadom na to, že
odpracoval ako príslušník policajného zboru viac ako 20 rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej
kategórie, vzťahuje sa naňho ustanovenie § 274 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Splnil všetky
podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods.1 a 2 v spojení s § 274 ods.1 zákona
o sociálnom poistení a § 14 ods.4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom zabezpečení“). Uviedol, že mu bol priznaný a vyplácaný
výsluhový dôchodok, ktorý po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok

zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia má charakter dávky v starobe, kde by sa malo
postupovaťvsúladesčlánkom33Dohovoruč.128oinvalidných,starobnýchapozostalostnýchdávkach
vyhláseného v Z.z. pod č. 416/1991 Zb. Poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú
vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia
v osobitnom systéme, ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný,
sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. Podľa navrhovateľa je potrebné vziať do úvahy právnu
úpravu zákona o sociálnom zabezpečení, kde pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok

z dôvodu výkonu zamestnaní zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie, ani podľa zákona
o sociálnom poistení nie je možné stanoviť inej menej výhodné podmienky ako boli stanovené
predchádzajúcou právnou úpravou. Z uvedeného dôvodu mu dávka napadnutým rozhodnutím bola
odňatá neoprávnene, nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom zabezpečení.

Odporca v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa uviedol, že navrhovateľovi bol
priznaný starobný dôchodok rozhodnutím z 30.07.2013 od 04.07.2010 v sume 88,60 eur mesačne. Z

rozhodnutia Ministerstva vnútra SR zo 16.02.1999 č. SPC-33.270/6-99 je zrejmé, že navrhovateľovi
bol podľa § 210 a § 211 ods.1 písm.d) zákona č. 73/1998 Z.z. priznaný od 01.01.1999 výsluhový
príspevok v sume 13.841,-- Sk mesačne. Príspevok sa podľa § 124 ods.2 zákona č. 328/2002 Z.z. dňom
01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo 14.02.2005 č.SPC-33.270-8/5-2005 navrhovateľ vykonával základnú vojenskú službu od 01.08.1962 do 30.09.1964 a
dobu služobného pomeru od 24.10.1969 do 31.12.1998 a tieto doby boli zaradené do I. kategórie funkcií.
Navrhovateľukončilslužobnýpomer31.12.1998atrval31skončenýchrokov.Pretoženavrhovateľzískal

najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,
vznikol mu nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov veku, čím splnil podmienky nároku
na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov a § 132 tohto zákona, teda pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. v
znení neskorších predpisov. Orgánom príslušným na rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok podľa

piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. bol orgán Ministerstva vnútra SR. Vzhľadom na to, že navrhovateľ
splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšením veku 55.
rokov, príslušný orgán na rozhodnutie o žiadosti o starobný dôchodok bol orgán Ministerstva vnútra SR.

Pretože dôchodkové dávky navrhovateľa neboli správne posúdené, napadnutým rozhodnutím bol
starobný dôchodok navrhovateľovi odňatý od 10.01.2014, že navrhovateľ nie je povinný starobný

dôchodok za obdobie od 04.07.2010 do 09.01.2014 vrátiť.

Odporca ďalej poukázal na ustanovenie § 143a bod 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení zákona č.
447/2002 Z.z., podľa ktorého od 01.07.2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú
ustanovenia § 130 - § 145 zákona č. 100/1988 Zb. Podľa odporcu z uvedeného ustanovenia vyplýva, že

ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení sa nepoužijú až od 01.07.2002 počnúc tým policajtom,
ktorým mohol vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Aplikácia §
132 zákona o sociálnom zabezpečení nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok, ktoré do
30.06.2002 už vznikli.

Vzhľadom na výkon zamestnania v služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií v rozsahu
najmenej 20 rokov, navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok 22.02.1998, čo je podľa § 94
ods.1 zákona č. 100/1988 Zb. v čase kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala piata časť zákona o
sociálnom zabezpečení.

Odporca ďalej konštatoval, že žiaden právny predpis týkajúci sa sociálneho zabezpečenia vojakov
nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa piatej časti zákona o sociálnom
zabezpečení, ktoré neboli doteraz uplatnené. Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré
už raz vznikol nárok podľa zákona o sociálnom zabezpečení, nezaniká uplynutím času. Nárok na
starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa § 132 ods.1 písm.a) zákona o sociálnom zabezpečení

a zostal zachovaný podľa § 175 tohto zákona a § 259 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom
na ustanovenie § 142 ods.4 písm.b) zákona o sociálnom zabezpečení Sociálna poisťovňa nie je
príslušná rozhodnúť o starobnom dôchodku navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu odporca navrhol, aby
súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s dávkovým
spisom a listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa
nie je možné vyhovieť.

Napadnutým rozhodnutím odporca odňal navrhovateľovi starobný dôchodok od 10.01.2014 s

odôvodnením, že po opätovnom posúdení dôchodkových nárokov navrhovateľa odporca zistil, že nebol
správne posúdený skutkový stav veci. Odporca konštatoval, že nebol príslušný na rozhodovanie o
nároku navrhovateľa na starobný dôchodok, pretože tento nárok vznikol u navrhovateľa dňom dovŕšenia
55 rokov veku, t.j. 22.02.1998 predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Vzhľadom na ustanovenie § 259 ods.1 zákona o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch
na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004 a u ktorých nebolo
do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 01.01.2004. Pretože nárok na
starobný dôchodok vznikol navrhovateľovi v čase, keď na vzniknuté nároky sa vzťahovala piata časť
zákona o sociálnom zabezpečení, o ktorom podľa § 142 ods.4 písm.b) zákona o sociálnom zabezpečení

rozhoduje Odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR.

V dávkovom spise sa nachádza rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, Orgánu sociálneho zabezpečenia
zo 16.02.1999 č.p.: SPC-33.270/6-99, z ktorého vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa zákona č. 73/1998Z.z. priznaný výsluhový príspevok od 01.01.1999. Z potvrdenia Orgánu sociálneho zabezpečenia
Ministerstva vnútra SR zo 14.02.2005 vyplýva, že pre nárok a výšku výsluhového príspevku, ktorý sa od
01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok, bola navrhovateľovi zhodnotená doba od 01.08.1962 do

30.09.1964 výkon základnej vojenskej služby v I. kategórii funkcií a výkon štátnej služby v policajnom
zbore od 24.10.1969 do 31.12.1998 tiež v I. kategórii funkcií.

Zo žiadosti o priznanie starobného dôchodku, ktorý bol doručený odporcovi 09.07.2013, súd zistil, že
okrem tejto doby poistenia, ktorá bola zhodnotená pri výpočte výsluhového príspevku, ktorý bol neskôr

prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok, navrhovateľ získal ďalšiu dobu poistenia od 21.10.1958 do
17.11.1960 v B. M. B., od 21.11.1960 do 31.08.1966 M. R. B. a od 15.09.1966 do 20.10.1969 v G. N..

Z ustanovenia § 259 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že v konaniach o
nárokoch na výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004, sa rozhodne
podľa predpisov účinných do 31.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 261 ods.1 prvá až tretia veta citovaného zákona suma starobného dôchodku poistenca, ktorý
splnil podmienku nároku na tento dôchodok pred 01.01.2004 je po vzniku nároku na starobný dôchodok
nepretržitezamestnanýk31.12.2003anepoberástarobnýdôchodok,invalidnýdôchodokaleboichčasť,
určí sa podľa tohto zákona.

Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nároky vyplývajúce zo zaradenia
zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do
31.12.2023.

Podľa § 132 ods.1 písm.a) citovaného zákona vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak
bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov
službu zaradenú do I. kategórie funkcií. Citované zákonné ustanovenie sa do 31.06.2002 vzťahovalo aj
na sociálne zabezpečenie policajtov.

Podľa § 142 ods.4 písm.b) citovaného zákona o dávke dôchodkového zabezpečenia rozhoduje,
pokiaľ ide o príslušníkov zboru národnej bezpečnosti, vojakov z povolania v pôsobnosti federálneho
ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva. Aj toto zákonné ustanovenie sa do 30.06.2002
vzťahovalo aj na sociálne zabezpečenie policajtov.

Z vyššie uvedených skutkových zistení a s poukazom na citovanú právnu úpravu je zrejmé, že
navrhovateľ splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov, pretože ako
príslušník policajného zboru vykonával službu najmenej 20 rokov I. kategórii funkcií. Nárok na starobný
dôchodok navrhovateľovi vznikol 22.02.1998 v čase účinnosti zákona o sociálnom zabezpečení,
ktorý bol účinný do 31.12.2003. Po vzniku nároku na starobný dôchodok navrhovateľ nebol nikde

zamestnaný vedený ako uchádzač o zamestnanie v evidencii príslušného úradu práce. Vzhľadom na
tieto skutočnosti, odporca správne vo svojom rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľovi vznikol nárok
na starobný dôchodok za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, t.z. podľa právnej
úpravyplatnejdo31.12.2003,apretoouplatnenomnárokunastarobnýdôchodoknavrhovateľamôžena
základe vecnej príslušnosti upravenej v § 142 ods.4 písm.b) tohto zákona rozhodnúť orgán sociálneho

zabezpečenia príslušného ministerstva.

Odporca napadnutým rozhodnutím preto postupoval správne, keď po zistení, že o nároku navrhovateľa
rozhodol ako vecne nepríslušný správny orgán, odňal navrhovateľovi starobný dôchodok s tým, že
vyplatenú dávku navrhovateľ nie je povinný vrátiť.

Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil podľa § 250q ods.2 O.s.p. ako vydané
v súlade so zákonom.

Súd účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný

a odporcovi právo na náhradu týchto trov nepatrí.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.