Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/110/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201080
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201080.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu
JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: A. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, H., v zastúpení JUDr. Ferdinandom Klinovským, advokátom so sídlom Q. XX, M.
E., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so
sídlom Kuzmányho 26, Žilina, vo veci návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-

SK-51/2014 zo dňa 16.07.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-51/2014 zo dňa 16.07.2014
z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec v r a c žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ferdinanda
Klinovského, advokáta so sídlom v M. E., náhradu trov konania vo výške 35,- Eur z titulu súdneho
poplatku a vo výške 167,71 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, do 30 dní od jeho právoplatnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou na Krajský súd v Žiline dňa 19.09.2014 sa žalobca domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-51/2014 zo dňa 16.07.2014 (ďalej len „druhostupňové
rozhodnutie, napadnuté rozhodnutie, preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Dolný Kubín - Okresný
dopravný inšpektorát v Námestove (ďalej len „prvostupňový správny orgán, priestupkový orgán“)
č. ORPZ-DK-ODI4-P-63/2013 zo dňa 23.04.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie, rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu“), ktorý rozhodol, že žalobca sa dopustil priestupku dňa 28.12.2012
v čase o 14:55 hod., keď prechádzal ako chodec po miestnej komunikácii ulici M. R. Štefánika v
Námestove, kde v blízkosti budovy s popisným číslom 206/3 vstúpil na vozovku a to pri použití
priechodu pre chodcov bez toho, aby dostatočne videl dopravnú situáciu vozidiel prichádzajúcich
zľava (odparkované vozidlo pozdĺžne na parkovisku, pri pravom okraji vozovky, v smere jazdy vozidla
Ford Escort), keď vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúceho vozidla z jeho ľavej strany
nemohol cez vozovku bezpečne prejsť. A. Z. sa pred vstupom na vozovku, pri použití priechodu

pre chodcov dostatočne nepresvedčil zľava vzhľadom na dopravnú situáciu, či tak môže urobiť bez
nebezpečenstva, nakoľko ako účastník cestnej premávky (ako chodec) ohrozil vodiča vozidla Ford
Escort, ev. č. NO 772BL, ktoré viedol R. E., ktorému spôsobil nebezpečenstvo, a to tak, že mu vstúpil
spoza zaparkovaného vozidla a vbehol do jeho jazdnej dráhy cez priechod pre chodcov, následne došlo
ku kontaktu vozidla a chodca. Pri dopravnej nehode utrpel chodec A. Z. zranenie hlavy s dobou liečenia
nad sedem dní. U vodiča motorového vozidla ani u chodca nebolo zistené požitie alkoholických nápojov.

Konštatoval,žežalobcaporušilustanovenie§53ods.2,ods.4zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.“)
a uznal ho vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 372/1990 Zb.). Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. od uloženia sankcie upustil z dôvodu, že k
náprave páchateľa postačilo samotné prejednanie priestupku. V dôvodoch rozhodnutia sa stotožnil so

skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom a konštatoval, že znalci, ktorí
vo svojich vyjadreniach posúdili odborné otázky dôležité pre správne konanie, tieto skutočnosti hodnotili
výlučne z odborného hľadiska a neprislúchalo im hodnotiť právnu stránku veci. K doplneniu znaleckého
posudku Ing. Benku o rozhľadovej možnosti chodca, vzhľadom na pohyb vozidla Ford, konštatoval, že
správny orgán I. stupňa dôvodne nepristúpil, nakoľko k uvedeným skutočnostiam sa znalec vyjadril na

ústnom pojednávaní o priestupku, tieto boli zrejmé aj zo znaleckého posudku na str. 13 a výhľadové
pomery boli zrejmé aj z dostupného kamerového záznamu. K rozporným rýchlostiam pohybu chodca
po priechode pre chodcov vyplývajúcimi zo znaleckého posudku Ing. Benku a odborného vyjadrenia
P.. X., správny orgán I. stupňa dôvodne uviedol, že tieto nemajú žiadny zásadný vplyv na zistenie
skutočného stavu veci. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán mali dostatočne za preukázané, že
chodec sám zjavne usúdil, že cez vozovku použitím priechodu pre chodcov, vzhľadom na prichádzajúce

vozidlo, nemôže bezpečne prejsť normálnou chôdzou a preto sa rozhodol prebehnúť, čím vyvolal vznik
kritickej situácie. Zo spisového materiálu vyplýva, že chodec vstúpil na vozovku s použitím priechodu
pre chodcov, chvíľku tam stál (dával prednosť z pravej strany prichádzajúcemu vozidlu, následne spoza
vozidla odstaveného na okraji vozovky vyzrel smerom doľava do smeru odkiaľ prichádzalo vozidlo Ford)
a následne sa rozhodol, že pred týmto vozidlom prebehne po priechode pre chodcov na druhú stranu

vozovky. Z uvedeného, podľa názoru žalovaného, vyplýva, že žalobca sa dostatočne nepresvedčil,
či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, nakoľko, ak by sa dostatočne presvedčil, situáciu v cestnej
premávke, vzhľadom na prichádzajúce vozidlo zľava - Ford, by vyhodnotil správne a v cestnej premávke
by sa správal tak, že by nedošlo k dopravnej nehode. Žalovaný konštatoval, že má za to, že po
dostatočnom presvedčení by chodec reagoval tak, že by ostal na priechode pre chodcov stáť, ďalej

by cez priechod pre chodcov neprechádzal, počkal by, kým vozidlo Ford Escort prejde. Konštatoval,
že z hľadiska právnej sily nemá znalecký posudok ako i odborné vyjadrenie nadradené postavenie v
systéme dôkazných prostriedkov, pričom jeho hodnotenie je v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov. Ďalej poukázal, že správny orgán, pokiaľ sa priklonil k vyjadreniu znalca z odboru dopravy
- Ing. Miroslava Benka, ktorý uviedol, že chodec vytvoril vodičovi vozidla prekážku z technického

hľadiska náhlu, je správny. Konštatoval, že prekážka z technického hľadiska náhla, je taká prekážka,
ktorá je vytvorená na vzdialenosť kratšiu, než na ktorej môže vodič v povolenej, resp. primeranej
rýchlosti zastaviť, pokiaľ nie je inak obmedzený. Žalovaný zastáva názor, že priechodom pre chodcov je
vodič vždy obmedzený, konštatovanie vytvorenia prekážky z technického hľadiska náhlej predpokladá
zodpovedanie právnej otázky, či a ako vodič bol danými okolnosťami obmedzený. K otázke primeranosti

alebo neprimeranosti rýchlosti motorového vozidla ako i ďalšie skutočnosti na strane vodiča, akými
sú rešpektovanie, resp. obmedzenie vozidla vodorovným a zvislým dopravným značením, čo sa týka
odvolacej námietky ohľadne spôsobu jazdy vodiča vozidla Fort Escort a jeho pochybení, žalovaný
konštatoval, že tieto sú právne irelevantné, lebo v tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že prípadné
porušenie právnych predpisov zo strany vozidla Ford Escort v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou,

nie je predmetom preskúmavaného konania. Preto nebolo dôvodné prihliadať zo strany správneho
orgánu na možné porušenie zo strany vodiča vozidla Fort Escort. Ak by aj k takémuto porušeniu z jeho
strany došlo, musí dôjsť k porušeniu všeobecne záväznej právnej normy, mohlo by to mať za následok
jedine začatie správneho konania, voči vodičovi vozidla Ford, čo nie je možné riešiť v správnom konaní,
ktoré sa vedie voči žalobcovi. K námietke žalobcu o nevypočutí svedka R. E. žalovaný uviedol, že v

súlade s názorom prvostupňového správneho orgánu sa javí vykonanie tohto výsluchu ako nadbytočné
a neúčelové a poukázal, že žalobca žiadal vykonať tento výsluch až dňa 23.04.2014, po uplynutí 1 roka a
4 mesiacov po udalosti. Čo sa týka použitého listinného dôkazu - CD nosiča, na ktorom je zaznamenaný
kamerový záznam z priemyselnej kamery zo dňa 28.12.2012 ako zákonný dôkaz, poukázal žalovaný
na to, že bol poskytnutý príslušníkovi polície na konanie o priestupku, či už v súlade s § 10 ods. 7

Zákona o ochrane osobných údajov alebo § 12 Občianskeho zákonníka. Vyslovil názor, že registrácia
informačného systému prevádzkovateľom, označenie monitorovaného priestoru prístupného verejnosti
v zmysle Zákona o ochrane osobných údajov, ako aj dodržanie príslušných ustanovení uvedeného
zákona je v kompetencii Úradu na ochranu osobných údajov SR, ktorý je orgánom štátnej správy s
celoslovenskou pôsobnosťou a vykonáva aj dozor nad ochranou osobných údajov a podieľa sa na

ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracovaní ich osobných údajov a pri výkone
dozoru nad ochranou osobných údajov plní úlohy v zmysle cit. zákona. Tento úrad však nie je oprávnený
posudzovať, či je alebo nie je možné použiť uvedený dôkaz pre účely Priestupkového alebo Trestného
zákona, nakoľko takúto kompetenciu mu Zákon o ochrane osobných údajov nezveruje.K námietke žalobcu, že k zmene skutkového opísania prejednávaného priestupku došlo vzhľadom na
odchýlenie sa od vymedzenia skutku orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré bolo uvedené v uznesení

o postúpení veci zo dňa 28.02.2013, ktoré ma spôsobiť začatie nového priestupkového konania na
novom skutkovom základe, uviedol, že podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb., ak to nie je v tomto alebo
inom zákone ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie o priestupku všeobecný predpis o správnom
konaní, čo znamená povinnosťou správneho orgánu v konaní o priestupkoch je postupovať aj podľa
jednotlivých ustanovení tohto zákona. V danej veci jednou z povinností správneho orgánu je presne a

úplne zistiť skutočný stav veci. Žalovaný vyslovil názor, že pri zisťovaní skutkového stavu veci správny
orgán nepochybil, nakoľko oprel svoju právnu kvalifikáciu o skutkový stav, ktorý v skutočnosti existoval
a má oporu v dôkazoch, ktoré boli vykonané a ktoré boli získané v súlade so zákonom.

Proti tomuto rozhodnutiu podal riadne a včas žalobu žalobca, v ktorej žiadal napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobné body vymedzil nasledovne:

Žalobný bod 1/

Tvrdil, že sa nestotožnil s konštatovaním v uznesení Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne -
Okresný dopravný inšpektorát ČVS: ORP-3/DI-DK-2013 zo dňa 28.02.2013, ktorým uvedený policajný

orgán postúpil podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona vec prečinu ublíženia na zdraví, ku ktorému malo
dôjsť v posudzovanej dopravnej nehode, správnemu orgánu - Okresnému riaditeľstvu PZ v Dolnom
Kubíne, Okresný dopravný inšpektorát Námestovo z dôvodu, že výsledky skráteného vyšetrovania
preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Ťažiskovou
skutočnosťou na prejednanie a rozhodnutie vo veci zapríčinenia vzniku dopravnej nehody je najmä

právne posúdenie skutočností, ktoré mali za následok vznik dopravnej nehody. Konštatoval, že žalobca
nevytvoril vodičovi motorového vozidla Ford R. E. prekážku z technického hľadiska náhlu, neporušil
žiadny všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v súvislosti
s dopravnou nehodou bol poškodeným, správal sa disciplinovane a ohľaduplne. Tvrdil, že vodič pri
jazde bol obmedzený jednak vodorovným dopravným značením vymedzujúcich priechod pre chodcov,

na ktorom došlo k dopravnej nehode, aj vodorovným dopravným označením zachytením na fotografii č.
7 spisovej fotodokumentácie. Poukázal na § 53 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. a konštatoval, že znalec
Ing. Benko pri vyhotovení znaleckého posudku vychádzal zo skutočnosti, že chodec bežal (str. 10
znaleckého posudku) a z tejto premisy vypočítal predbežnú rýchlosť pohybu chodca 12 km/h. Žalobca
tvrdil, že táto skutočnosť nie je preukázaná, nakoľko zo záberov priemyselnej kamery vyplýva, že chodec

vošiel na priechod, zastal, pustil auto prichádzajúce sprava a následne sa pohol. Podľa jeho názoru
Ing. Benko nesprávne vychádzal z premisy, že chodec bežal. Ing. Benko sa nevyjadroval k otázke, či
chodec mohol vidieť prichádzajúce vozidlo, ak sa vychádza z predpokladu, že vodič skutočne nevidel
prichádzajúceho chodca z dôvodu zakrytého výhľadu spôsobeným zaparkovaným vozidlom, potom je
podľa názoru žalobcu otázne, do akej miery mohol chodec zbadať prichádzajúce vozidlo. Sám vodič pri

výsluchu uviedol, že pri priechode parkovalo motorové vozidlo Fiat Ducato, jedná sa o auto s výškou cca
1940 mm, chodec meria 170 cm, pričom podľa Ing. Benka, vodič začal reagovať na pohyb chodca vo
vzdialenosti22,4m.Žalobcavyslovilnázor,žejeotázne,čivtakejtovzdialenostimoholchodecmotorové
vozidlo spozorovať a pokiaľ chodec motorového vozidla naozaj nevidel, je otázne právne posúdenie veci
vo vzťahu k zodpovednosti chodca za vznik dopravnej nehody, s prihliadnutím ku skutočnosti, že chodec

sa nachádzal na priechode pre chodcov už skôr, pustil prichádzajúce vozidlo sprava a následne sa pohol
ďalej. Tvrdil, že vodič motorového vozidla, ktorý podľa posudku Ing. Benka sa pohyboval rýchlosťou 52
km/h, pričom povolená rýchlosť v obci je 50 km/h, preto je otázne, do akej miery bol vodič limitovaný
pohybom chodca. Sám vodič vo výpovedi uviedol, že po ľavej strane komunikácie na chodníku nevidel
žiadnych chodcov, po pravej strane videl na chodníku starší pár, ktorý sa však medzi sebou rozprával

a nechystal sa prejsť a vlastne pri jazde už uvedeným spôsobom žiadneho chodca, ktorý by sa chystal
cez vozovku prejsť, nevidel. Žalobca má za to, že uvedený pohyb chodcov mal prinútiť vodiča znížiť
rýchlosť, nakoľko rýchlosť 52 km/h. nebola podľa názoru žalobcu primeraná. V uznesení Okresného
dopravného inšpektorátu Dolný Kubín o postúpení veci absentuje zdôvodnenie, aký všeobecne záväzný
právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky žalobca porušil. Napadnuté rozhodnutie

nevychádza zo zisteného preukázaného skutkového stavu veci, resp. vychádza z nesprávne aplikácie
právnych predpisov vzťahujúcich sa na skutok. Tvrdil, že z kamerového záznamu, ktorý je pripojený k
vyšetrovaciemu spisu, je zrejmé, že žalobca vstúpil na priechod pre chodcov v dostatočnom časovom
intervale pred príchodom motorového vozidla Ford, správal sa tak, aby umožnil prejazd motorovéhovozidla prichádzajúceho po pravej ruke a následne po prejazde tohto vozidla pokračoval v chôdzi po
priechode pre chodcov, pričom bol zrazený motorovým vozidlom Ford. Postupoval v súlade s § 53 ods.
2 zákona č. 8/2009 Z.z., keď pred vstupom na priechod pre chodcov sa riadne presvedčil, či môže

bezpečne prejsť na druhú stranu, následne vstúpil na priechod pre chodcov, na rýchlosť prichádzajúceho
vozidlazpravejstranyusúdil,žebudelepšie,akvchôdzipopriechodeprechodcovpokračovaťnebudea
následne po prejazde tohto vozidla pokračoval v chôdzi po priechode pre chodcov, na ktorom sa už skôr
nachádzal, pričom bol zrazený vozidlom prichádzajúcim z ľavej strany. Skutočnosť, že žalobca sa už na
priechode pre chodcov nachádzal pred nárazom motorového vozidla Ford vyplýva jednak z kamerového

záznamu a taktiež aj zo znaleckého posudku Ing. Benka a z výpovedí vypočutých svedkov. Z definície
prekážky z technického hľadiska náhlej vyplýva, že za prekážku z technického hľadiska náhlu sa
považuje taká prekážka, ktorá je vytvorená na vzdialenosť kratšiu, než na ktorej môže vodič v povolenej,
resp. primeranej rýchlosti zastaviť, pokiaľ nie je obmedzený inak. Poukázal, že vodič motorového vozidla
v čase reakcie chodca na priechode, sa pohyboval rýchlosťou 52 km +/- 3 km, čo je v rozpore s § 16
ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. Bol pri jazde ul. Štefánika v meste Námestovo obmedzený vodorovným

dopravným značením vymedzujúcim priechod pre chodcov, na ktorom došlo k dopravnej nehode a
jednak vodorovným dopravným značením zachytením na fotografii č. 7 vyšetrovacieho spisu. Podľa
názoru žalobcu, vodič motorového vozidla mal pri prejazde inkriminovaným úsekom zvýšiť opatrnosť z
dôvodu jednak existencie dopravného značenia, jednak z dôvodu zvýšeného pohybu chodcov a musel
si byť vedomý, že miesto, kde došlo k dopravnej nehode, je frekventovaným priechodom pre chodcov,

spájajúci centrum mesta s obytnou zónou, čo zakladá predpoklad zvýšenia intenzity pohybu chodcov.

Žalobný bod 2/

Tvrdil, že žalovaný nevykonal navrhnuté dôkazy, a to neodstránil rozpory v znaleckom posudku Ing.

Benku a odborného vyjadrenia P.. X. formou navrhovaného znaleckého dokazovania Ústavom súdneho
inžinierstva Žilina, v dôsledku čoho nebol zistený skutočný stav veci riadne. Správny orgán sa priklonil k
záverom posudku Ing. Benka bez toho, aby bližšie vysvetlil, prečo tak urobil, aby vysvetlil, prečo správny
orgán k takémuto záveru dospel, keď nevysvetlil, prečo nebral do úvahy odborné vyjadrenia Ing. X.,
s ktorým sa vo svojich dôvodoch náležite nevysporiadal. V konaní bolo potrebné vykonať navrhovaný

výsluch R. E., vodiča motorového vozidla značky Ford z dôvodu jeho vyjadrenia k rozhľadovým
možnostiam vodiča, vo vzťahu k pohybu žalobcu po priechode pre chodcov.

Žalobný bod 3/

Namietal pochybenie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu v tom, keď žalovaný pri
rozhodovaní nebral do úvahy, že žalobca v čase spáchania priestupku nedovŕšil vek 18 rokov a mal
status mladistvého. Poukázal na § 19 ods. 1 a § 74 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. a tvrdil, že v rámci

ústneho pojednávania priestupku dňa 23.04.2014 správny orgán porušil cit. zákonné ustanovenie, keď
zo zápisnice z ústneho pojednávania nevyplýva, že by predvolal na ústne pojednávanie aj zástupcu
Okresného úradu Námestovo, odbor sociálneho ako orgánu sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej
kurately, ani zákonného zástupcu žalobcu, čím došlo k procesnému pochybeniu správneho orgánu.

Žalobný bod 4/

Tvrdil, že došlo k procesnému pochybeniu správneho orgánu v tom, že skutok, ktorý sa mu kladie
za vinu v priestupkovom konaní, bol odlišne vymedzený v uznesení o postúpení veci a v predvolaní
zo dňa 07.04.2014, ktoré doručil prvostupňový správny orgán žalobcovi, ktorým začalo priestupkové

konanie. Táto procesná vada znamenala pochybenie správneho orgánu v zákonnosti jeho postupu, keď
sa správny orgán v rámci napadnutého rozhodnutia odchýlil od vymedzenia skutku orgánmi činnými v
trestnom konaní, ktorý bol vymedzený v uznesení o postúpení veci z 28.02.2013.

Žalobný bod 5/

Postupom správnych orgánov došlo k nezákonnému vykonávaniu dokazovania. Poukázal na § 80 ods.
1 a 3 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona
č. 171/1993 Z.z.“) a tvrdil, že správny orgán dňa 23.04.2014 vypočul príslušníka policajného zboruk otázke zabezpečovaného kamerového systému, pričom z obsahu správneho spisu a vykonaného
dokazovania nevyplýva, že svedok ako príslušník policajného zboru bol zbavený mlčanlivosti v zmysle
Zákona o policajnom zbore, z tohto dôvodu žalobca má za to, že takto vykonaný dôkaz - svedecká

výpoveď príslušníka PZ, je nezákonný a nemohol naň správny orgán prihliadať. Správne orgány sa
nedostatočným spôsobom vysporiadali so zákonnosťou dôkazu - záznamu z kamerového systému,
keď obrazový záznam z bezpečnostných kamier nebol získaný, uchovávaný a spracovaný pre účely
priestupkového konania v súlade s požiadavkami zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 428/2002 Z.z.). V konaní nedošlo k odstráneniu

pochybností o tom, či vyhotovenie tohto obrazového záznamu a monitorovanie verejne prístupných
priestorov bolo realizované v súlade s citovanou normou, predovšetkým § 10 ods. 7. Poukázal, že
citovaný zákon zakladá podmienku registrácie každého prevádzkovateľa systému bezpečnostných
kamier na Úrade na ochranu osobných údajov, ktorý je štátnym orgánom dozoru nad zákonnosťou
monitorovania verejne prístupných priestorov bezpečnostnými kamerami. Žalobca má za to, že v
prípade obrazového záznamu z kamerového systému použitého ako dôkaz v priestupkovom konaní

proti žalobcovi, vyhotovenie, spracovanie a ďalšia manipulácia s týmto obrazovým záznamom nebola
realizovaná v súlade s požiadavkami zákona č. 428/2002 Z.z.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovým a
právnymposúdenímveci vnapadnutomrozhodnutí, ajvrozhodnutíprvostupňovéhosprávnehoorgánu.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu žalobných bodov, ako aj
konanie,ktoréjehovydaniupredchádzalo,žalobuprejednalnanariadenompojednávaníajednomyseľne
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z nižšie uvedených dôvodov:

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Na vady konania pred
správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. v znení k 31.12.2013, chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre
chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo,
ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec

nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a
vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej
premávky ako chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané.

Podľa § 53 ods. 4 cit. zákona, pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť

bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať.
To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany.

Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis

o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.

Podľa § 73 ods. 1 cit. zákona, občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu
prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená
právoplatným rozhodnutím.

Podľa § 73 ods. 2 cit. zákona, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam,
ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu,
podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.

Podľa § 74 ods. 2 cit. zákona v znení k 31.07.2014, ak je obvineným z priestupku mladistvý, správny
orgán na ústne pojednávanie predvolá aj zákonného zástupcu mladistvého a orgán sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately. Ak je mladistvý na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov 8b)
zverený do osobnej starostlivosti fyzickej osobe alebo je na základe rozhodnutia súdu podľa osobitnýchpredpisov 8c) umiestený v zariadení, správny orgán upovedomí o nariadenom ústnom pojednávaní aj
tieto osoby. Rozhodnutie o priestupku sa oznamuje všetkým osobám podľa prvej a druhej vety.
8b) Napríklad § 44 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov.
8c) Napríklad § 75a Občianskeho súdneho poriadku, § 44 ods. 3 písm. c) zákona č. 36/2005 Z.z. o
rodine a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 51 cit. zákona v znení k 31.07.2014, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak,

vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 4)
4) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodnutie musí
byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 cit. zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní
(rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 47 ods. 3 cit. zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli

podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Úlohou krajského súdu bolo posúdiť, či napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.

Žalobcovi, tak ako vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím, sa kladie za vinu, že nevenoval dostatočnú pozornosť dňa 28.12.2012 v čase od 14:55
h na priechode pre chodcov po miestnej komunikácii M. R. Štefánika v Námestovo, v blízkosti budovy
s popisným č. 206/3, keď vstúpil na vozovku a to pri použití priechodu pre chodcov bez toho, aby
dostatočne videl dopravnú situáciu vozidiel prichádzajúcich zľava (odparkované vozidlo pozdĺžne na

parkovisku pri pravom okraji vozovky v smere jazdy vozidla Ford Escort) a keď vzhľadom na rýchlosť
a vzdialenosť prichádzajúceho vozidla z jeho ľavej strany nemohol cez vozovku bezpečne prejsť.
Žalobcovi sa napadnutým rozhodnutím kladie za vinu, že pred vstupom na vozovku, pri použití priechodu
pre chodcov, sa dostatočne nepresvedčil zľava, vzhľadom na dopravnú situáciu, či tak môže urobiť bez
nebezpečenstva, nakoľko ako účastník cestnej premávky (chodec) ohrozil vodiča Ford Escort, ev. č. NO

772BL,ktoréviedolR.E.,ktorémuspôsobilnebezpečenstvoatotak,žemuvstúpilspozazaparkovaného
vozidla a vbehol do jeho jazdnej dráhy cez priechod pre chodcov, následne došlo ku kontaktu vozidla s
chodcom,priktoromchodec-žalobcautrpelzraneniehlavysdobouliečenia7dní.Žalovanýkonštatoval,
že žalobca svojím konaním porušil § 53 ods. 2 a 4 zákona č. 8/2009 Z.z. a uznal ho vinným zo spáchania
priestupkuprotibezpečnostiaplynulosticestnejpremávkypodľa§22ods.1písm.g)zákonač.372/1990

Zb., od uloženia sankcie upustil s poukazom na § 11 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb.

V konaní bolo potrebné posúdiť, či správne orgány dostatočne zistili skutočný stav veci a vykonali všetky
dôkazy, ktoré mohli prispieť a boli spôsobilé zistiť skutočný stav veci, resp. posúdiť, či správnymi orgánmi
vykonané dôkazy boli dostatočné na zistenie skutočného stavu veci a či na základe vykonaných dôkazov

dospel správny orgán k správnemu záveru o vine žalobcu v súvislosti s porušením ust. § 53 ods. 2 a
4 zákona č. 8/2009 Z.z.

K jednotlivým žalobným bodom krajský súd uvádza nasledovné:

Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia akceptoval názor prvostupňového správneho orgánu, ktorý
vychádza zo záverov znaleckého posudku Ing. Miroslava Benku, znalca z odboru cestnej dopravy (ďalej
len „znalec“) č. 5/2013 vyhotoveného v Dolnom Kubíne dňa 27.02.2013 (ďalej len „znalecký posudok“),
ktorý na str. 17 v odpovedi na otázku 5 konštatuje, že bezprostrednou príčinou dopravnej nehody z
technického hľadiska bolo to, že „chodec spoza vozidla stojaceho pri pravom okraji vozovky vbehol do

jazdnejdráhyzľavejstranyprichádzajúcemuvozidlaFordEscortbeztoho,abysapresvedčil,čitakmôže
urobiť bez nebezpečenstva, čím pre vodiča vozidla vytvoril prekážku z technického hľadiska náhlu.“Súčasťou administratívneho spisu je aj odborné vyjadrenie dipl. Ing. Z. X., znalca z odboru cestná
doprava, č. 66/2013 (ďalej len „odborné vyjadrenie“), ktorý na str. 16 v bode 5 konštatuje, že:
„bezprostredná príčina vzniku dopravnej nehody je otázkou právnou, pretože ak sa už chodec nachádzal

a pohyboval po prechode pre chodcov minimálne 1,8 m od okraja vozovky a následne mal povinnosť
zastaviť sa na prechode pre chodcov a následne sa presvedčiť, či môže ďalej pokračovať v chôdzi
po prechode pre chodcov, tak nesprávnym prvkom bola nesprávna technika chôdze chodca, avšak
túto povinnosť nemal (zrejme má byť správne uvedené: „ak však túto povinnosť nemal“ - poznámka
krajského súdu), tak nesprávnym prvkom bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Ford Escort,

ktorý sa pohyboval rýchlosťou, kde táto bola vyššia než 52 km/h ako povolená v obci, t.j. 50 km/h a
vyššia ako primeraná, t.j. 37 km/h.“

Žalovaný sa v dôvodoch rozhodnutia s názormi znalcov z odboru cestná doprava nevysporiadal a
nezdôvodnil, prečo jednoznačne akceptoval názor znalca Ing. Benku a ďalej nezdôvodnil, vo väzbe
na znenie § 53 ods. 4 Vyhlášky č. 8/2009 Z.z. aplikáciu cit. zákonného ustanovenia na danú skutkovú

situáciu, keď nezdôvodnil a nevyhodnotil, či povinnosť uložená v § 53 ods. 4 chodcovi sa viaže iba
na povinnosť chodca, ktorú má pred vstupom na vozovku cez priechod pre chodcov alebo sa jedná
o povinnosť, ktorú má aj v časovom momente, keď sa na prechode pre chodcov už nachádza, teda
na vozovku už vstúpil, už fyzicky sa na priechode pre chodcov - na vozovke zdržuje, pohybuje, a či
takéto skutkové vymedzenie napĺňa skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č.

372/1990Zb.Vzhľadomnaznenie§53ods.4aniprvostupňovýsprávnyorgánanižalovanýnezdôvodnili
pojem „pred vstupom na vozovku“ a aplikáciu tejto časti právnej vety ustanovenia § 53 ods. 4 na
posudzovanú skutkovú situáciu - priebeh dopravnej nehody. V tomto smere je, podľa názoru krajského
súdu, rozhodnutie žalovaného nezdôvodnené.

Okrem toho sa krajskému súdu javí za potrebné nariadiť vo veci nové znalecké dokazovanie znalcom
z odboru cestná doprava, ktorý by sa jednoznačne vyjadril k príčinám dopravnej nehody, príčinám,
ktoré boli na strane žalobcu ako chodca a ktoré boli na strane vodiča, nakoľko z oboch predložených
posudkov (znalecký posudok a odborné vyjadrenie) je zrejmé, že vodič prekročil povolenú rýchlosť a je
potrebné znaleckým dokazovaním ustáliť výšku rýchlosti, ktorá by v danej situácii bola primeraná a ktorá

by zohľadňovala všetky relevantné skutočnosti (charakter vozovky, vyznačený prechod pre chodcov a
dopravné značenie, zaparkovanie vozidiel pred priechodom pre chodcov, klimatické podmienky a pod.),
nakoľko len znaleckým dokazovaním je možné z technického hľadiska ustáliť príčiny posudzovanej
dopravnej nehody a jednoznačne zodpovedať na otázku, či žalobca (chodec) vytvoril vodičovi vozidla
Ford prekážku z technického hľadiska náhlu, keď znalec Ing. Benka v odpovedi na otázku č. 5 (str. 17

posudku) konštatuje, že v prípade, že by vodič vozidla Ford jazdil rýchlosťou 35 km/h plus mínus 2
km a nižšou rýchlosťou a brzdil by tak, ako aj v skutočnosti brzdil, nehode by zabránil, preto určenie
„primeranej rýchlosti“ vozidla Ford je pre posúdenie veci podstatné a zodpovedanie tejto otázky má vplyv
na zodpovedanie otázky, čo bolo bezprostrednou príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska.
Pokiaľ takýto znalecký posudok už existuje v priestupkovom konaní proti E., tak je možné aj zo

záverov už existujúceho posudku vychádzať. Krajský súd len poznamenáva, že súčasťou predloženého
administratívneho spisu boli len posudky Ing. Benku a Ing. X., na ktoré aj krajský súd v tomto rozhodnutí
poukazoval.

Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vydané na základe nedostatočného zisteného

skutkového stavu veci, keď žalovaný nemal k dispozícii všetky podklady na rozhodovanie vo veci. Súd
zdôrazňuje, že znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie rozoberajú prípady, kedy by k dopravnej
nehode nedošlo, a to buď konaním žalobcu ako chodca alebo vodiča dopravného prostriedku, ktorý bol
účastníkom dopravnej nehody. Obaja znalci ustálili, že v prípade, keby vodič išiel rýchlosťou 35 km/h
(znalec X. ustálil túto primeranú rýchlosť na 37 km/h), by nedošlo k dopravnej nehody v prípade, že by

vodič brzdil tak, ako v skutočnosti brzdil (názor Ing. Benka) alebo že by brzdil v polovičnom spomalení
(názor Ing. X.). Aj z tohto pohľadu je, podľa názoru krajského súdu, potrebné ustáliť primeranú rýchlosť
vozidla Ford, ktorá vzhľadom na miestne pomery, bola primeraná posudzovanej skutkovej situácii.
Krajský súd dospel k záveru, že závery správnych orgánov, že jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody
sú príčiny na strane žalobcu, sú predčasné a v čase preskúmania rozhodnutia žalovaného krajským

súdom, vzhľadom na obsah administratívneho spisu, a aj závery jednotlivých znalcov, ktorí posudzujú
jednotlivé situácie, ktoré by boli na strane vodiča, teda zníženie rýchlosti, brzdná dráha, spôsob techniky
jazdy, reakcie vodiča ako reagoval, mal by reagovať a pod., ktoré rozoberajú v jednotlivých znaleckých
posudkoch,nepreukazujújednoznačne,žebyjedinoupríčinoudopravnejnehodybolosprávaniežalobcuako chodca. Takýto záver je predčasný, naviac, keď v konaní jednoznačne bolo preukázané, že vodič,
ktorý bol účastníkom dopravnej nehody prekročil zákonom stanovenú povolenú rýchlosť, pričom nie je
ani jednoznačne určené, aká mala byť jeho primeraná rýchlosť. Skutočnosťami ako príčinami vzniku

dopravnej nehody a zavinenia (úplného alebo čiastočného) zo strany žalobcu sa správne orgány
nezaoberali a ani tento aspekt nevyhodnocovali, preto bude potrebné v nariadenom znaleckom posudku
ustáliťajotázkuprimeranejrýchlostivodiča,ktorúmalvzhľadomnauvedenépomeryadopravnúsituáciu
v danom čase s vozidlom Ford Escort realizovať a v nadväznosti na závery znaleckého posudku potom
vyhodnotiť aj vo vzťahu k osobe žalobcu, či konanie žalobcu v čase dopravnej nehody bolo jedinou

príčinou vzniku dopravnej nehody alebo sa jedná o spoluvinu chodca a vodiča, resp. vinu výlučne
na strane vodiča. Tieto skutočnosti sú, podľa názoru krajského súdu, podstatné nielen vo vzťahu k
výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, ale aj k uvedeniu dôvodov rozhodnutia.

Krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. z dôvodu
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z dôvodu, že

rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil žalobné body pod č. 1/ a 2/ za dôvodné.

K žalobnému bodu 4/, v ktorom žalobca tvrdil, že správny orgán pochybil, keď začal vo veci predmetného

skutku konať, pričom správne konanie vymedzili ako priestupkové konanie proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, keď poukazoval na odlišné znenie vymedzenia skutku v uznesení o postúpení
veci ČVS: ORP-3/DI-DK/2013 zo dňa 28.02.2013 so znením a vymedzením skutku, ktoré správny
orgán vymedzil v predvolaní na ústne pojednávanie zo dňa 07.04.2014, tak ako ich v žalobe
špecifikoval žalobca, krajský súd konštatuje, že pre posúdenie veci je podstatné, aby skutok, ktorý sa

v priestupkovom konaní kladie žalobcovi za vinu, bol riadne v upovedomení o začatí priestupkového
konania, teda v predvolaní zo 07.04.2014, vymedzený. Žalobca bol podozrivý zo spáchania priestupku
a obvineným sa stal momentom, keď správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon, ktorým
bolo predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 07.04.2014. Týmto momentom sa zo žalobcu ako
podozrivého stal obvinený z priestupku. V predvolaní správny orgán vymedzil priestupok skutkovým

vymedzením a právnou kvalifikáciou, postupoval v súlade so zákonom a nie je vadou priestupkového
konania, pokiaľ v postúpení veci nie je dostatočne skutkovo vymedzená alebo právne kvalifikovaná vec
ako priestupok. Samotné postúpenie veci je len podkladom na začatie konania, s poukazom na § 67 ods.
2 zákona č. 372/1990 Zb., kedy postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní je podkladom na
začatie konania o priestupku. Krajský súd vyhodnotil tento žalobný bod za nedôvodný a nezistil procesné

pochybenie v postupe prvostupňového správneho orgánu po doručení postúpenia veci orgánom činným
v trestnom konaní príslušnému priestupkovému orgánu.

K žalobnému bodu 3/, v ktorom žalobca namietal pochybenie správneho orgánu, keď podľa tvrdenia
žalobcu správny orgán so žalobcom mal konať za účasti zástupcu Okresného úradu Námestovo, odbor

sociálnych vecí, ako orgánu sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, resp. mal konať za
prítomnosti jeho zákonného zástupcu, krajský súd konštatuje, že žalobca, nar. 08.09.1995 v čase
doručenia predvolania na termín 07.04.2014 mal už 18 rokov a aj v čase ústneho pojednávania
23.04.2014. Z tohto dôvodu nebolo potrebné, podľa názoru krajského súdu, aby správny orgán konal so
zákonným zástupcom žalobcu, lebo plnoletosťou nadobudol žalobca plnú spôsobilosť na právne úkony.

Ustanovenia § 19 vo väzbe na ust. § 74 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. je možné aplikovať iba v prípade,
ak aj v čase prebiehajúceho konania a úkonov správneho orgánu osoba, ktorá je obvinená z priestupku,
je mladistvá. Žalobca v čase pojednávania na prvostupňovom priestupkovom orgáne dňa 23.04.2014
bol plnoletý, nebolo potrebné, aby ústne pojednávanie prebiehalo za účasti jeho zákonného zástupcu
alebo iného zástupcu maloletého, nakoľko žalobca už maloletým, v čase úkonov prvostupňového

priestupkového orgánu, nebol. Krajský súd vyhodnotil tento žalobný bod ako nedôvodný.

V žalobnom bode 2/ tvrdil, že napadnuté rozhodnutie nie je súladné s ust. § 46 Správneho poriadku, že
správny orgán sa nevysporiadal v dôvodoch rozhodnutia s rozpormi v záveroch znalca Ing. Benka a Ing.
X., krajský súd poukazuje na závery súdu uvedené k bodu 1/ žaloby a ďalej dodáva.:

Čo sa týka námietky žalobcu, že správny orgán nevykonal dostatočne výsluch svedka R. E., vodiča
motorového vozidla zn. Ford, aby sa vyjadril k rozhľadovým možnostiam vodiča vo vzťahu k pohybu
obvineného z priestupku po priechode pre chodcov, krajský súd dospel k záveru, že vodič E. akoúčastník dopravnej nehody bol riadne vypočutý priestupkovým orgánom a popísal dopravnú nehodu a
dej, ktorý jej predchádzal. Jednoznačne sa vyjadril v zápisnici o výsluchu svedka dňa 06.02.2013, keď
uviedol, že svojím vozidlom, ktoré bolo účastníkom dopravnej nehody sa blížil k vyznačenému priechodu

pre chodcov, pričom pred týmto priechodom boli po pravej strane z jeho pohľadu odstavené osobné
vozidlá a pred samotným priechodom stálo trošku väčšie vozidlo, možno značky Fiat Scudo. Po ľavej
strane komunikácie na chodníku nevidel žiadnych chodcov, po pravej strane na chodníku videl pár, ktorý
sa medzi sebou rozprával a nechystal sa cez cestu prejsť a vlastne pri jazde už uvedeným spôsobom
žiadneho chodca, ktorý by sa chystal cez vozovku prejsť, nevidel. Uviedol, že keď prednou časťou

svojho vozidla sa nachádzal na úrovni prednej časti vozidla, ktoré bolo odstavené pred inkriminovaným
priechodom, odrazu z pravej strany zbadal spoza tohto vozidla vyjsť chodca. Ako náhle ho zbadal,
okamžitou reakciou na situáciu bolo to, že riadenie strhol prudko doľava a začal prudko brzdiť. Napriek
tomu zrážke nezabránil, chodec i napriek jeho reakcii nezastal, naopak rozbehol sa, čím následne z
ľavej časti vozovky došlo k nárazu prednej časti jeho vozidla do chodca, ktorým bol žalobca.

Podľa názoru krajského súdu, napriek vykonaniu výsluchu E., po doplnení dôkazov znaleckým
dokazovaním, tak ako nutnosť jeho vykonania konštatuje krajský súd v tomto rozhodnutí, bude potrebné,
abysaúčastníkdopravnejnehodyR.E.vyjadrilajkrozhľadovýmmožnostiamvodičavovzťahukpohybu
žalobcu po priechode pre chodcov a záverom znaleckého dokazovania.

Vzhľadom na skutočnosť, že závery znaleckých posudkov, ktoré sú súčasťou administratívneho
spisu nie sú jednotné, ako vyššie konštatoval krajský súd, žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia
nevysporiadal so skutočnosťou, na základe ktorej akceptoval závery znalca Benka a nevysporiadal sa s
argumentmi a tvrdeniami znalca X. v predloženom odbornom vyjadrení, podľa názoru krajského súdu,
až po vyhotovení nového znaleckého posudku, ktorý sa jednoznačne vyjadrí k okolnostiam vzniku a

príčinám dopravnej nehody a okolnostiam, ktoré jej bezprostredne predchádzali, bude dôvodné vykonať
výsluch aj R. E., ktorý sa k obsahu týchto znaleckých posudkov a k rozhľadovým možnostiam a záverom
posudkov, ktoré sa týkajú rozhľadových možností vodiča vo vzťahu k pohybu žalobcu na priechode pre
chodcov, vyjadrí.

Pokiaľ žalobca tvrdil nezákonnosť postupu správnych orgánov s poukazom na § 80 ods. 1 zákona
č. 171/1993 Z.z. o povinnosti mlčanlivosti príslušníkov policajného zboru a tvrdil, že správny orgán v
rámci ústneho prejednania priestupku dňa 23.04.2014 vypočul príslušníka policajného zboru k otázke
zabezpečenéhokamerovéhosystému,pričomtvrdil,žezobsahuadministratívnehospisuadokazovania
nevyplýva, že svedok bol pozbavený mlčanlivosti a že takto vykonaný dôkaz je nezákonný, krajský súd

poukazuje, že podkladom, teda jedným z dôkazov, na základe ktorého rozhodoval správny orgán I. a II.
stupňa bol kamerový záznam, ktorý predmetnú nehodu snímal, ktorý vyhotovila kamera na budove č.
206/3 vo vlastníctve súkromnej osoby Z. N..

Tento záznam zo súkromnej kamery dňa 31.12.2012 príslušník polície - ODI v Dolnom Kubíne U.

E. skopíroval na služobný USB kľúč a následne záznam zálohoval na CD nosič, ktorý je súčasťou
priestupkového spisu. V svedeckej výpovedi pred prvostupňovým orgánom dňa 23.04.2014 U. E.
uvedené skutočnosti potvrdil.

Podľa názoru krajského súdu, námietka žalobcu o nezákonnom dôkaze je bezpredmetná, nakoľko

výsluch tohto svedka sa neviaže k skutkovým okolnostiam dopravnej nehody a času bezprostredne
pred jej vznikom, ale týka sa len zabezpečenia kamerového záznamu zo súkromného zdroja, ktorý
políciazhľadiskaobjasňovaniapriestupkuzabezpečilaspôsoboma postupom,ktorýpolicajtE.vosvojej
výpovedi uviedol.

Pokiaľ príslušník policajného zboru - Okresného dopravného inšpektorátu v Dolnom Kubíne, vo svojej
výpovedi oznamoval priestupkovému orgánu spôsob zabezpečenia záznamu, bol ako svedok v súlade
so zákonom poučený a správny orgán nepochybil, keď vykonal po poučení svedka výsluch tohto svedka
(policajta) k uvedeným okolnostiam. Podľa názoru krajského súdu uvedené informácie nepodliehajú
mlčanlivosti upravenej v § 80 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z., lebo príslušný policajný orgán oznámil len

okolnosti spôsobu zabezpečenia jedného z dôkazov - kamerového záznamu a nebolo preukázané, že
by uvedená skutočnosť podliehala mlčanlivosti. Súčasťou administratívneho spisu je aj výsluch vlastníka
kamerového systému - Z. N., ktorý príslušníkovi polície uvedený záznam stiahnutím na policajný USB
kľúč poskytol dňa 31.12.2012, ktorý konštatoval, že nie je registrovaný ako prevádzkovateľ uvedenéhokamerového záznamu na príslušnom Úrade pre ochranu osobných údajov a kameru má umiestnenú
na súkromnej budove, ktorú vlastní spolu s ďalším spoločníkom a kamera sníma vchod do uvedenej
budovy, v ktorej je, okrem iného, aj herňa, čo využíva pri zisťovaní vandalizmu a ľudí, ktorí poškodzujú

jeho majetok.

Žalobca ani v podanej žalobe nepreukázal také skutkové okolnosti, pre ktoré, čo sa týka uvedených
informácií, ktoré policajt poskytol priestupkovému orgánu, bolo potrebné zachovávať ich mlčanlivosť v
záujme konkrétnych fyzických alebo právnických osôb. Žalobca je v postavení obvineného z priestupku

a nie je tou osobou, v záujme ktorej by uvedená informácia mala byť chránená povinnosťou mlčanlivosti.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že jeden z podkladov rozhodnutia - obrazový záznam z bezpečnostnej kamery
nebol získaný, uchovaný a spracovaný pre účely priestupkového konania v súlade so zákonnými
požiadavkami upravenými v zákone č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších
predpisov a že v konaní priestupkového orgánu nedošlo k odstráneniu pochybností o tom, či jeho

vyhotovenie a teda aj monitorovanie verejne prístupných priestorov bolo realizované v súlade so
zákonom č. 428/2002 Z.z., predovšetkým v súlade s § 10 ods. 7 cit. zákona, krajský súd konštatuje
nasledovné:

Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života,

obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov,
keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej
bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a

zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Pre správne vyriešenie otázky použiteľnosti v spise sa nachádzajúcich dôkazných prostriedkov -
kamerového záznamu, považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že právo na ochranu súkromného a
rodinného života, obydlia a korešpondencie nie je absolútne. Zásah do tohto práva a jeho obmedzenie

predstavuje práve odsek 2 článku 8 Dohovoru v prípade, ak ide o zásah zo strany orgánov verejnej moci.

V súvislosti s § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomnosti osobnej povahy, podobizne,
obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej
povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením, krajský súd poznamenáva, že privolenie ako

také spĺňa definíciu právneho úkonu v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka. Ide pritom o jednostranný
právny úkon, ktorý je možné uskutočniť konaním alebo opomenutím; výslovne alebo iným spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Bez zohľadniteľnej výnimky je teda akceptovateľný aj náležitý konkludentne prejavený súhlas, resp.
privolenie (predmetný kamerový systém monitoruje verejný priestor).

Krajský súd riešil otázku použiteľnosti týchto dôkazných prostriedkov v priestupkovom konaní.

Dôležitým v tomto smere a významným pre predmetnú vec je zistenie, či záujem na ochranu súkromia
je väčší ako záujem spoločnosti na spravodlivom postihnutí možného protiprávneho konania.

Naviac krajský súd dodáva, že ak by sa aj zistilo a ustálilo, že ten-ktorý dôkaz bol získaný porušením
čl. 8 Dohovoru, neznamená to vždy vylúčenie tohto dôkazného prostriedku zo štruktúry usvedčujúcich
dôkazov, pretože tým nedochádza automaticky k porušeniu čl. 6 Dohovoru (viď Khan vs. Spojené
kráľovstvo, rozsudok z 12.5.2000; Heglas vs. ČR, rozsudok z 1.3.200; Schenk vs. Švajčiarsko, rozsudok

z 12.7.1988; Allan vs. Spojené kráľovstvo, rozsudok z 11.5.2002).

Zvukový i obrazový záznam kamerového systému, zabezpečený súkromnou osobou môže byť v
priestupkovom konaní použitý ako dôkazný prostriedok na dokumentovanie a preukazovanie porušenia
ustanovení priestupkového zákona. Prípustnosť takého dôkazného prostriedku je potrebné posudzovať

s ohľadom na rešpektovanie práva na súkromie zakotveného v čl. 8 Dohovoru a s ohľadom na čl. 6
Dohovoru o práve na spravodlivé súdne konanie.V priestupkovom konaní a aj v trestnom konaní sa nemôže súkromná osoba domáhať beztrestnosti s
odkazom na porušenie svojho práva na súkromie, ak táto osoba sama porušila oprávnené záujmy inej
osoby chránené zákonom.

Podľa § 3 zákona č. 171/1993 Z.z., policajný zbor pri plnení svojich úloh spolupracuje s orgánmi verejnej
moci, ozbrojenými silami, ozbrojenými bezpečnostnými zbormi, ozbrojenými zbormi, Slovenskou
informačnou službou, s právnickými osobami a fyzickými osobami; s orgánmi územnej samosprávy
spolupracuje najmä pri určovaní priorít prevencie kriminality, ochrany verejného poriadku a zamerania

boja s kriminalitou.

Podľa 17a cit. zákona, policajt je oprávnený požadovať potrebné informácie od osoby, ktorá môže
prispieť k objasneniu skutočnosti dôležitej na odhalenie trestného činu a na zistenie jeho páchateľa; to
neplatí, ak ide o osobu uvedenú v § 17 ods. 5.

Podľa § 32 ods. 2 cit. zákona, policajt je oprávnený vykonať ohliadku miesta priestupku, ohliadku veci,
ktorá môže súvisieť so spáchaním priestupku a v súvislosti s tým zisťovať a zaisťovať stopy.

Podľa § 76 ods. 1 cit. zákona, útvary Policajného zboru sú oprávnené pri plnení svojich úloh požadovať
od štátnych orgánov, obcí, právnických a fyzických osôb podklady a informácie.

Podľa § 76 ods. 2 cit. zákona, štátne orgány, obce, právnické a fyzické osoby sú povinné požadované
podklady a informácie neodkladne poskytnúť, ak im v tom nebránia dôvody ustanovené inými všeobecne
záväznými právnymi predpismi.

Podľa § 76 ods. 3 cit. zákona, policajný zbor môže takto získané podklady a informácie použiť len na
plnenie svojich úloh a je povinný chrániť ich pred vyzradením.

Záver žalobcu o nezákonnom spôsobe získania tohto dôkazu súd nepovažoval za relevantný. Kamerový
záznam viditeľne a preukázateľne zaznamenáva posudzovanú dopravnú nehodu, ani žalobca použitie

tohto dôkazu, z titulu ochrany svojich osobnostných práv, v zmysle § 12 Občianskeho zákonníka
nenamietal. Kamerový záznam poskytla príslušnému policajnému orgánu súkromná osoba, ktorá
k nemu mala dispozičné právo (kamerový záznam bol vyhotovený na zariadení umiestnenom na
súkromnom objekte patriacom súkromnej osobe, ako aj kamera a nahrávací kamerový systém). Nakoľko
záznam z kamerového systému poskytla príslušníkovi policajného zboru dobrovoľne osoba, ktorá mala

k nemu dispozičné právo, nebolo potrebné realizovať postup upravený v § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993
Z.z., ani aplikovať v priestupkovom konaní ustanovenie § 75 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.

Pre posúdenie veci je, podľa názoru krajského súdu, irelevantné aj to, či vlastník kamerového systému
bol registrovaný ako prevádzkovateľ podľa zákona č. 428/2002 Z.z. alebo nie.

Podstatné je, že príslušníci policajného zboru v súlade s ustanovením § 3, § 76 ods. 1, 2, 3 zákona č.
171/1993 Z.z. boli oprávnení uvedený kamerový záznam si od vlastníka kamerového systému a jeho
oprávneného držiteľa vyžiadať ako od oprávnenej osoby, ktorá mala právo so záznamom disponovať a
táto osoba tento záznam príslušníkom policajného zboru aj dobrovoľne bez nutnosti zaistenia veci alebo

odňatia veci, poskytla.

Príslušné policajné orgány sú kompetentné objasňovať priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky, s poukazom na § 58 ods. 4 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb., s poukazom na § 60 ods.
1 písm. e) cit. normy, boli oprávnení vyžadovať predloženie potrebných podkladov. Tento kamerový

záznam, ktorým bol monitorovaný verejný priestor (ulica, chodník, priechod pre chodcov), slúži k
objasneniu dopravnej nehody, ktorá sa stala na verejnom priestranstve a zabezpečovanie všetkých
podkladov, ktoré majú zistiť riadne skutkový stav, patrí, podľa názoru krajského súdu, ku každodennej
náplni práce príslušníkov policajného zboru, ktorí sú povinní plniť všetky úlohy súvisiace s ochranou
verejného poriadku, prevenciou kriminality, boja s kriminalitou a plniť si povinnosti, ktoré majú pri

objasňovaní priestupkov. Príslušníci policajného zboru sú povinní k objasneniu dopravných nehôd
zabezpečiť všetky dôkazy, ktoré sú spôsobilé ustáliť skutkový stav veci a uvedený kamerový záznam
jednoznačne k takýmto dôkazom patrí a bol jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia. Krajský
súd uzatvára, že predmetný kamerový záznam bol zabezpečený zákonným spôsobom a preto nímpreukazujúce skutočnosti môžu byť použité ako relevantné dôkazné prostriedky v správnom konaní,
vrátane priestupkového konania a môžu byť aj podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku.

Žalobca v konaní mal úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. mu vzniká právo na náhradu trov
konania. Žalobca si v konaní uplatnil trovy konania prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa
2.10.2014, celkom vo výške 167,71 Eur, a to za 2 úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia
spolu s prvou poradou s klientom a podanie žaloby po 61,84 Eur za úkon + 2 x režijný paušál po 8,04
Eur, súčasne si uplatnil náhradu súdneho poplatku vo výške 35,- Eur.

Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenie, súd priznal žalobcovi trovy konania vo výške súdneho
poplatkuznávrhu35,-Euratrovyprávnehozastúpeniavovýške167,71Eur.Tietopozostávajúzodmeny
za úkony:
- prevzatie a príprava vo výške 61,84 Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 69,88 Eur,
- podanie žaloby vo výške 61,84 Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 69,88 Eur,

a to v zmysle § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb,
- 20% DPH z tejto sumy vo výške 27,95 Eur.

Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 202,71

Eur.
Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ferdinanda Klinovského,
advokáta so sídlom v M., podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.