Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40C/470/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109234155
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7109234155.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci žalobcu: B. Y., nar. X.X.XXXX,

bytom Košice, J. XX, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
SR, Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie 33.194 EUR takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 609,60 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 14.12.2009 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi 4.564,89 EUR titulom majetkovej ujmy a nemajetkovú ujmu 28.629,02 EUR, za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobca bol trestne stíhaný na základe uznesenia Obvodného
oddelenia PZ Košice zo dňa 15.8.2003 pre trestný čin útoku na štátny orgán. Rozsudkom Okresného
súdu Košice II 6T 198/2003 zo dňa 9.11.2004 bol žalobca odsúdený pre trestný čin útoku na štátny
orgán, bol mu uložený peňažný trest vo výmere 5.000,- Sk rozsudkom zo dňa 29.11.2005. Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 13.6.2008 rozhodol, že bol porušený zákon v neprospech

žalobcu ako obvineného, bolo zrušené uznesenie, bol zrušený rozsudok Okresného súdu Košice II zo
dňa 29.11.2005 a ďalšie rozhodnutia, ktoré obsahovo nadväzovali na rozsudok. Dňa 19.5.2009 podal
žalobca žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Žalovaný uznal nárok na náhradu skutočnej škody po preukázaní jej výšky. Nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy neuznal z dôvodu, že na konanie je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č. 58/1959,
nakoľko trestné konanie začalo v čase účinnosti citovaného zákona. V prípade aplikácie zákona č.

514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v súlade s ust. § 8
ods. 6 písm. g/ cit. zák. právo na náhradu škody nevznikne, ak bolo trestné stíhanie zastavené ak po
právoplatnosti rozhodnutia zanikla trestnosť, čin prestal byť trestným činom. Právo na náhradu škody
podľa zák. č. 58/1969 citovaný zákon náhradu nemajetkovej ujmy neumožňuje a súčasne vzniesol
námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie vyšetrovacím spisom 6T 198/2003 Obvodného oddelenia PZ Košice

Západ ČVS: ORP 839-2003, spisom Okresného súdu Košice II 6T 36/2008, žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19.5.2009, oznámením Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky zo dňa 17.8.2009, oznámením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo
dňa 20.8.2009, oznámením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 9.11.2009, oznámenímGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 19.10.2009, vyjadrením žalovaného zo dňa
12.2.2010, výpoveďou žalobcu, špecifikáciou cestovného a straty času, článkom v košickom Korzári
zo dňa 4.9.2006, dohodou o skončení pracovného pomeru, oznámením Železničnej spoločnosti

Slovensko, a.s. zo dňa 3.4.2012, oznámením JUDr. O. O. zo dňa 10.4.2012, príjmovými pokladničnými
dokladmi, zápisnicou o výsluchu svedkyne L. Y. na Okresnom súde Dunajská Streda zo dňa 10.8.2012,
oznámením advokátskej kancelárie JUDr. O. O. zo dňa 21.9.2012, znaleckým posudkom Mgr. L. L.
a MUDr. T. M. C., výpoveďou znalkyne Mgr. L. L., výpoveďou znalkyne MUDr. T. M. C., kontrolným
znaleckým posudkom č. 14/2014, záznamom z pohovoru, dohodou o skončení pracovného pomeru zo

dňa 8.1.2008, podacími lístkami, účtenkou Copy Graf, s.r.o, vyúčtovaním odmeny za právne zastúpenie
zo dňa 11.10.2011 a zistil tento skutkový stav:

Z vyšetrovacieho spisu 6T 198/2003 Obvodného oddelenia PZ Košice Západ ČVS: ORP 839-2003 súd
zistil, že Obvodné oddelenie PZ Košice sídlisko KVP dňa 17.7.2003 uznesením začalo trestné stíhanie
pre trestný čin útoku na štátny orgán.

Uznesením zo dňa 15.8.2003 bol žalobca stíhaný ako obvinený pre trestný čin útoku na štátny orgán
podľa ust. § 154 ods. 2 Tr. zák. lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený
záver, že B. Y. dňa 8.7.2003 do budovy Obvodného oddelenia PZ Košice KVP v Košiciach na ul. V. XX
osobne doručil sťažnosť proti uzneseniu policajného orgánu Obvodného oddelenia PZ Košice KVP vo
veci preverovania spisového materiálu ČVS:ORP-321/KVP-2003, kde vo svojej sťažnosti okrem iného

uviedol na adresu príslušníkov PZ, že hliadka PZ Košice KVP sa dopustila trestného činu navádzaním
jeho dcéry, jeho dcéra na neho podala oznámenie, aby zakryla vandalský trestný čin hliadky PZ KVP,
hliadka PZ sa ho snažila ovplyvniť a následne sa mu vyhrážala, či chce meniť zámok na dverách každý
deň, vypytovala sa ho, či pracuje a chodí z bytu von, pisateľ ďalej uviedol, že hliadka PZ vtrhla do
jeho bytu a odzadu ho chytila za ruky a že hliadku PZ vyzval „vandali opustite môj byt“, taktiež uviedol,

že príslušníci PZ zakrývajú vandalský trestný čin svojej hliadky nezákonným konaním a zavádzajúcimi
odpoveďami, pričom sa sami usvedčujú a zosmiešňujú, hliadka PZ namiesto ochrany majetku a práv
obyvateľov vykráda byty, čím ohrozuje aj ich životy, služobné vozidlo používa ako taxík na krádež a
odvozukradnutýchvecí,pisateľuviedol,žepolicajnýorgánvecevidovanúpodČVS:ORP-321/KVP-2003
odmietol, aby zakryl trestné stíhanie príslušníkov PZ KVP.

Uznesením zo dňa 27.8.2003 Okresná prokuratúra Košice II zamietla sťažnosť žalobcu ako obvineného
proti uzneseniu policajného orgánu zo dňa 15.8.2003 o vznesení obvinenia, pretože sťažnosť nie je
dôvodná.
Uznesením zo dňa 17.9.2003 Obvodné oddelenie Policajného zboru Košice sídlisko KVP dňa 27.8.2003
uložilo žalobcovi poriadkovú pokutu v sume 30.000,- Sk z dôvodu, že nevyhovel výzve policajného

orgánu, aby sa dostavil na výsluch, predvolanie prevzal dňa 21.8.2003.
OkresnáprokuratúraKošiceIIuznesenímzodňa12.9.2003zamietlasťažnosťobvinenéhoprotiuloženiu
poriadkovej pokuty, pretože sťažnosť nie je dôvodná.
Uznesením zo dňa 4.9.2003 Obvodné oddelenie policajného zboru Košice KVP vylúčila npor. Š.E. Š.
z vykonávania úkonov trestného konania z dôvodu, že obvinený podal sťažnosť priamo na postup

policajného orgánu npor. Š..
Uzneseniami zo dňa 4.9.2003 boli vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania práp. J. E., ppráp.
Z. W., práp. P. M., ppráp. K. M., por. Bc. P. A., npor. O. M., por. Bc. K. W., Bc. M. M., ppráp. Q. A., ppráp.
C. V., ppráp. M. L..
ÚradinšpekčnejslužbyPZ,inšpekčnýodborKošiceuznesenímzodňa17.9.2003vecvovecipodozrenia

z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorých skutkov sa mala dopustiť dvojčlenná
hliadka z Obvodného oddelenia PZ Košice KVP odmietla, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného
stíhania alebo postupu podľa § 159 ods. 2 alebo ods. 3 Tr. por.
Rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ, odbor poriadkovej polície Košice II zo dňa 17.9.2003 bola
odňatá vec trestného činu útoku na štátny orgán ČVS: ORP-396/KVP-2003 Obvodnému oddeleniu PZ

Košice KVP a Košice II a prikázaná vec Obvodnému oddeleniu PZ Košice Západ, Okresné riaditeľstvo
PZ Košice II.
Dňa 14.10.2003 podalo Obvodné oddelenie PZ Košice Západ návrh na podanie obžaloby.

Zo spisu Okresného súdu Košice II 6T 36/2008 súd zistil, že dňa 17.10.2003 podala Okresná prokuratúra

Košice II na Okresný súd Košice II obžalobu podľa ust. § 176 ods. 1 Tr. por. na žalobcu, že dňa
6.7.2003 v Košiciach vo svojej sťažnosti proti uzneseniu policajného orgánu OO PZ Košice KVP sp.zn.
ORP-321/KVP-2003 zo dňa 30.6.2003 uviedol, že policajná hliadka PZ Košice KVP naviedla jeho dcéru
na krivú výpoveď, neoprávnene vtrhla do jeho bytu, vykráda byty a služobné vozidlo používa na odvozukradnutých vecí, čo nezodpovedalo skutočnosti, teda ohovoril štátny orgán pri výkone jeho právomoci,
čím spáchal trestný čin útoku na štátny orgán podľa § 154 ods. 2 Tr. zák.
Okresný súd Košice II dňa 30.12.2003 č.k. 6T 198/2003-69 vydal trestný rozkaz obvinený B.G. Y. je

vinný, že dňa 6.7.2003 v Košiciach vo svojej sťažnosti proti uzneseniu policajného orgánu OO PZ Košice
KVP sp.zn. ORP-321/KVP-2003 zo dňa 30.6.2003 uviedol, že policajná hliadka PZ Košice KVP naviedla
jeho dcéru na krivú výpoveď, neoprávnene vtrhla do jeho bytu, vykráda byty a služobné vozidlo používa
na odvoz ukradnutých vecí, čo nezodpovedalo skutočnosti, teda ohovoril štátny orgán pri výkone jeho
právomoci, čím spáchal trestný čin útoku na štátny orgán podľa § 154 ods. 2 Tr. zák. Za to sa odsudzuje

podľa § 154 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 53 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 5.000,-
Sk. Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, súd stanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov.
Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 4To 101/04-84 zo dňa 14.4.2004 rozhodol o námietke
predpojatosti a prejednal sťažnosť obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa
15.3.2004 tak, že B.. B. L. nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej

trestnej veci. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 14.4.2004 4To 101/04-84 zamietol sťažnosť
obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 15.3.2004. Žalobca podal dňa
25.10.2004 odpor proti trestnému rozkazu.
Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 9.11.2004 sp.zn. 6T 198/2003 uznal žalobcu vinného, že dňa
6.7.2003 v Košiciach vo svojej sťažnosti proti uzneseniu policajného orgánu OO PZ Košice KVP sp.zn.

ORP-321/KVP-2003 zo dňa 30.6.2003 uviedol, že policajná hliadka PZ Košice KVP naviedla jeho dcéru
na krivú výpoveď, neoprávnene vtrhla do jeho bytu, vykráda byty a služobné vozidlo používa na odvoz
ukradnutých vecí, čo nezodpovedalo skutočnosti, teda ohovoril štátny orgán pri výkone jeho právomoci,
čím spáchal trestný čin útoku na štátny orgán podľa § 154 ods. 2 Tr. zák. Za to sa odsudzuje podľa §
154 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 53 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 5.000,- Sk.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, súd stanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov.
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 2.3.2005 7To 5/2005-107 zrušil rozsudok Okresného súdu
Košice II zo dňa 9.11.2004 z dôvodu, že Okresný súd konal na hlavnom pojednávaní bez toho, aby sa
rozhodlo o vznesenej námietke zo strany žalovaného. Bol namietaný celý Okresný súd Košice II a bolo

potrebné poskytnúť vyjadrenie všetkých sudcov súdu a následne predložiť nadriadenému súdu.
Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 29.11.2005 sp.zn. 6T 198/2003-125 uznal žalobcu vinného,
že dňa 6.7.2003 v Košiciach vo svojej sťažnosti proti uzneseniu policajného orgánu OO PZ Košice KVP
sp.zn. ORP-321/KVP-2003 zo dňa 30.6.2003 uviedol, že policajná hliadka PZ Košice KVP naviedla jeho
dcéru na krivú výpoveď, neoprávnene vtrhla do jeho bytu, vykráda byty a služobné vozidlo používa

na odvoz ukradnutých vecí, čo nezodpovedalo skutočnosti, teda ohovoril štátny orgán pri výkone jeho
právomoci, čím spáchal trestný čin útoku na štátny orgán podľa § 154 ods. 2 Tr. zák. Za to sa odsudzuje
podľa § 154 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 53 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 5.000,-
Sk. Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, súd stanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 14.6.2006 3Ndt 6/2006 rozhodol, že trestná vec
obžalovaného B. Y. vedená pod sp.zn. 7To 8/2006 sa Krajskému súdu v Košiciach neodníma.
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.8.2006 7To 8/2006-45 zamietol odvolanie obžalovaného
B. Y. proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 29.11.2005. Okresný súd Košice II výzvou zo dňa
9.1.2007 vyzval žalobcu, aby v lehote 20 dní od doručenia výzvy sa dostavil na Okresný súd Košice

II s dokladom o zaplatení peňažného trestu vo výške 5.000,- Sk a trov konania vo výške 2.800,- Sk, v
prípade neuposlúchnutia výzvy súd nariadi náhradný trest, trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov.
Uznesením zo dňa 18.1.2007 Okresný súd Košice II nariadil odsúdenému B. Y., nar. X.X.XXXX výkon
náhradného trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 6T
198/03 zo dňa 29.11.2003, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7To 8/2006 zo dňa

30.8.2006 vo výmere 4 mesiacov. Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre účely výkonu trestu odňatia
slobody zaraďuje odsúdeného do I. nápravnovýchovnej skupiny.
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 22.2.2007 7To 17/2007-160 zrušil uznesenie Okresného
súdu Košice II zo dňa 18.1.2007. Dňa 29.1.2008 podal žalobca v zastúpení právneho zástupcu JUDr.
O. O. na Najvyšší súd Slovenskej republiky podnet na podanie dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 13.6.2008 6TDo 6/2008 rozhodol, že právoplatným
uznesením Krajského súdu v Košiciach z 30.8.2006, sp.zn. 7To 8/2006 bol z dôvodov uvedených v § 371
ods. 1 písm. c/, písm. e/, písm. g/ Tr. por. (zák. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) porušený
zákon v ust. § 16 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1.1.2006 a § 256 Tr. por. účinného do 1.1.2006 a konaním,ktoré mu predchádzalo aj v ust. § 2 ods. 1, ods. 13 a § 31 ods. 2 Tr. por. účinného do 1.12.2003 v
neprospech obvineného B. Y. napadnuté uznesenie sa zrušuje, zrušuje sa aj rozsudok Okresného súdu
Košice II z 29.11.2005, sp.zn. 6T 198/2003 ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Okresnému súdu Košice
II sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Žiadne z ust. zák. č. 171/1993
Z.z. o policajnom zbore neoprávňuje zasahovať príslušníkom PZ proti vlastníkovi alebo nájomcovi v
jeho byte, pokiaľ má s inou osobou, ktorá má tiež právo v tomto byte sa zdržiavať, spor o to, či má
alebo nemá právo si vziať vec alebo veci sa tam nachádzajúce, najmä nie, ak nie je jednoznačne a

okamžite možné zistiť, koho právo k veciam je nepochybné. Také právo prislúcha v konečnom dôsledku
ibasúdu.Príslušníkpolíciebymoholdotakéhosporuzasiahnuťibavprípade,akbyhroziliujmyuvedené
v zákone o policajnom zbore, ktoré boli už citované. V prerokúvanom prípade tomu tak nebolo. Vstup
hliadky polície do bytu iného bez jeho privolenia i keď s privolením osoby, ktorá má v takom byte trvalý
pobyt,nievšakprávovlastníckealebonájmu(čovôbecnebolopreukazované)aasistovaniepriodnášaní
vecí, o ktorých nebolo možné nepochybne zistiť komu patria, mohlo vzbudiť u oprávneného vlastníka

alebo nájomcu bytu - obvineného B. Y. emócie a myšlienkové pochody vedúce k vyjadreniu obsahu
sťažnosti, ktorý sa stal základom pre jeho trestné stíhanie pre trestný čin útoku na štátny orgán podľa
§ 154 ods. 2 Tr. zák. Za predpokladu, že nebol páchaný trestný čin, priestupok, ani taký stav nehrozil,
pretože pri nevyjasnených (a neobjasňovaných) vlastníckych právach k odnášaným veciam (aj keby sa
neskôr preukázalo, že výlučne patrili dcére obvineného B. Y. - L. Y.) v momente zakročovania v byte

obvineného, nemohlo prichádzať do úvahy z jeho strany páchanie žiadneho protiprávneho konania,
pretože si bránil odnesenie (podľa vlastného tvrdenia) vlastných vecí z vlastného bytu. Na nikoho
neútočil, ani nespôsoboval nikomu škodu. Navyše v uvedenom prípade bolo dopredu viac než zrejmé,
že ide o drobný rodinný spor, občianskoprávnej povahy, ktorý mohol bez väčších komplikácií vyriešiť
ktorýkoľvek iný - napríklad triedna profesorka dcéry obvineného, ktorá bola o probléme informovaná

skôr než príslušníci polície, ktorých úlohou je popri iných významných úlohách aj spolupôsobiť pri
ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti
osôb a pri ochrane majetku, odhaľovať trestné činy a zisťovať ich páchateľov, vykonávať vyšetrovanie o
trestných činoch a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch, viesť boj proti terorizmu a organizovanému
zločinu, odhaľovať priestupky a zisťovať ich páchateľov a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky

aj objasňovať a prejednávať. Nie je však úlohou príslušníkov policajného zboru podieľať sa na páchaní
protispoločenskej činnosti alebo jej provokovaní neadekvátnymi a neprimeranými služobnými zákrokmi.
Ak účelom zákroku hliadky PZ v byte obvineného B. Y. 26.5.2003 malo byť vzatie si školských učebníc a
osobných vecí L. Y., tak mal byť uskutočnený predovšetkým v dennú a nie nočnú dobu, pretože nešlo o
taký úkon, ktorý by si vyžadoval okamžitý zákrok a mal byť vykonaný za asistencie osoby - pedagóga zo

školy, ktorú L. Y. navštevovala s tým, že hliadka sa mala zdržať vstupu do bytu v súlade s požiadavkou
ochrany základných práv a slobôd, mala iba sledovať postup zúčastnených osôb a zakročiť iba, ak by
na to boli splnené zákonné podmienky. Mala dopredu oboznámiť obvineného s účelom svojho zákroku a
poučiť obvineného o jeho právach a tiež o tom, aby sa zdržal konania, ktoré by mohlo byť posudzované
ako priestupok alebo trestný čin. Je zrejmé, že naznačený postup hliadky nie je často krát možný, ak

zakročuje proti nebezpečným páchateľom, hoc aj v uzatvorených priestoroch, navyše neočakávane a
nepredvídane útočiacim, alebo ak útočia takýto páchatelia skryte, na verejnom priestranstve, kde je
ťažko možné vyhľadať úkryt v noci, v neosvetlených priestoroch a podobne. V prerokúvanom prípade
tomu tak zrejme nebolo. Vzhľadom na to, že k načrtnutému postupu hliadky nedošlo, je i z hľadiska
Tr. zák. účinného do 1.1.2006 (zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a jeho § 3 ods.

2) otázne, či stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obvineného B.G. Y. dosahoval a dosahuje
stupeň vyžadovaný pre trestný čin. Podľa uvedeného ustanovenia čin, ktorého stupeň nebezpečnosti
pre spoločnosť je nepatrný, nie je trestným činom, aj keď ináč vykazuje znaky trestného činu. Je možné
konštatovať, že stupeň nebezpečnosti reakcie obvineného pre spoločnosť na zákrok hliadky polície
nebol ani nepatrný. Tento skutok preto ani nemal byť posudzovaný ako trestný čin. Oveľa závažnejšie a

významnejšie z hľadiska posudzovania dôvodnosti podaného dovolania je skutočnosť, že celé prípravné
konanie od začatia trestného stíhania v tejto veci až po vyžiadanie správ o povesti a registra trestov
vykonal orgán, ktorý bol vylúčený a nie len preto, že tak sám o sebe rozhodol uznesením zo 4.9.2003
preto, že tak naliehal obvinený B. Y. ale preto, že pre jeho pomer k veci i k osobe obvineného bolo
možné mať pochybnosti o jeho nezaujatosti od začiatku konania. Takáto pochybnosť by vznikla pre jeho

pomer k veci a k osobám, ktorých sa to týkalo u ktoréhokoľvek príslušníka policajného zboru z OO PZ
na sídlisku KVP, či už išlo o vzťah k obvinenému, jeho dcére alebo zakročujúcim príslušníkom, resp. i
všetkým, ktorá v tom čase pracovali na OO PZ na sídlisku KVP v Košiciach, pretože obsah slovného
útoku smeroval nepriamo voči všetkým tam slúžiacim príslušníkom. Právnym úkonom orgánu PZ ztejto súčasti PZ preto malo byť vyhotovenie uznesenia o svojom vylúčení z vykonávania úkonov nielen
trestného ale aj priestupkového konania najmä za situácie, že aj riaditeľ tohto Obvodného oddelenia
PZ sa do veci osobne zainteresoval. Z dôvodu, že celé prípravné konanie vykonal vylúčený orgán,

nemožno naň prihliadať, pretože je neplatné od samého počiatku vrátane uznesení o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia. Obvodné oddelenie PZ Košice Západ si po prikázaní veci tejto policajnej
súčasti všetky úkony vylúčeného orgánu osvojilo, oboznámilo s nimi obvineného B. Y.Í. a predložilo
ich s návrhom na podanie obžaloby prokurátorovi. Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II bez toho,
aby zistil uvedené závažné pochybenie vypracoval obžalobu, ktorú neskôr i zastupoval pred súdom.

Okresný súd Košice II taktiež nezobral na zreteľ, že úkony prípravného konania sú neplatné, teda, že
vlastne prípravné konanie ako zákonný predpoklad pre podanie obžaloby nebolo vykonané v súlade
so zákonom a vec nevrátil prokurátorovi na došetrenie, ale vo veci konal vydaním trestného rozkazu a
neskôr po jeho zrušení na základe odporu podaného obvineným hlavným pojednávaním až vydaním
odsudzujúceho rozsudku. Krajský súd v Košiciach tento nedostatok rovnako nenapravil a navyše pri
opakovanom rozhodovaní o odvolaní obvineného B. Y. tomuto nevyhovel a nepoužil ustanovenie § 16

ods. 1 Tr. zák., pretože prehliadol, že Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov trestný
čin útoku na štátny orgán podľa § 154 ods. 2 Tr. zák. ani podobný trestný čin s takými zákonnými
znakmi ako predchádzajúci Tr. zák. neobsahoval. Ak dovolací súd v tomto prerokúvanom prípade v
predchádzajúcom texte popisoval konanie obvineného, jeho dcéry a zakročujúcej hliadky polície, urobil
tak jedine z dôvodu, aby mohol poukázať neskôr, že vo veci konal fakticky a nie formálne vylúčený orgán.

Namieste bola nielen námietka spočívajúca v tvrdení, že vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v
trestnom konaní, ktorý mal byť vylúčený. Nebolo možné preto prihliadať na žiaden úkon ani rozhodnutie
v ňom vykonané týmto vylúčeným orgánom. Ak napriek tomu bola podaná obžaloba a vykonané celé
ďalšie súdne konanie, bolo ním porušené zásadným spôsobom právo na obhajobu a všetky nasledujúce
súdne rozhodnutia boli založené na dôkazoch, ktoré neboli súdmi vykonané zákonným spôsobom. Tým

došlo k porušeniu ustanovení §§ 2 ods. 1 a 13 Tr. por. účinného do 1.1.2006, podľa ktorých nikto nemôže
byť stíhaný ako obvinený ináč, než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon
a ten, proti ktorému sa trestné konanie vedie, musí byť v každom období konania poučený o právach
umožňujúcich mu plné uplatnenie obhajoby a o tom, že si môže aj zvoliť obhajcu; všetky orgány činné
v trestnom konaní sú povinné umožniť mu uplatnenie jeho práv. Mimo dovolacích dôvodov, avšak ako

ich dôsledok, i Krajský súd v Košiciach pochybil, keď nevzal na zreteľ zmenený Tr. zák. a odvolanie
obvineného B. Y. ako nedôvodné zamietol. Tým boli porušené ustanovenia § 16 ods. 1 Tr. zák. účinného
do 1.1.2006, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin
spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Verbálny útok na štátny orgán (uvedený v § 154 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1.1.2006) Trestný zákon

účinný od 1.1.2006 nepostihuje ako trestný čin.
OkresnýsúdKošiceIIuznesenímzodňa30.6.2008,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa18.7.2008podľa
§ 350 ods. 2 Tr. por. s použitím § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z dôvodov uvedených v § 215 ods. 1
písm. b/ Tr. por. zastavuje trestné stíhanie obžalovaného B. Y., nar. X.X.XXXX pre skutok kvalifikovaný
ako trestný čin útoku na štátny orgán podľa § 154 ods. 2 Tr. zák. (účinného do 31.12.2005), ktorého sa

mal dopustiť tým, že dňa 6.7.2003 v Košiciach vo svojej písomnej sťažnosti proti uzneseniu policajného
orgánu OO PZ Košice KVP sp.zn. ORP-321/KVP-2003 zo dňa 30.6.2003 uviedol, že policajná hliadka
PZ Košice KVP naviedla jeho dcéru na krivú výpoveď, neoprávnene vtrhla do jeho bytu, vykráda byty
a služobné vozidlo používa na odvoz ukradnutých vecí, čo nezodpovedalo skutočnosti, keďže skutok
nie je trestným činom.

Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19.5.2009 súd zistil, že žalobca
v zastúpení právneho zástupcu JUDr. B. W. podal dňa 19.5.2009 na MS SR žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003
titulom trestnej veci 6T 198/2003 vo výške 33.194 EUR z toho majetková ujma cestovné 2.884,- Sk,

cestovné dcéry L. Y. na pojednávanie z ČR do Košíc, záloha za advokátske služby JUDr. O. 9.000,-
Sk, cestovné žalobcu na pojednávanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 13.6.2008 1.138,-
Sk, 4.500,- Sk poštovné za sťažnosti, 120.000,- Sk písanie a kopírovanie listov, t.j. majetková ujma
4.564,89 EUR a nemajetková ujma za 5 rokov trvajúce nezákonné konanie, ktoré spôsobili žalobcovi
stresové situácie, preukazovaním nezákonnosti rozhodnutí polície, prokuratúry a súdov strávil stovky

hodín voľného času písaním rôznych podaní na príslušné orgány v tejto republike. Taktiež bol o ňom
zverejnený článok v denníku Korzár 4.9.2006, ktorý ho taktiež poškodil, nemohol si nájsť prácu po
zrušení jeho pracoviska, kvôli tým problémom, ktoré mal, že bol trestne stíhaný, resp. odsúdený, utrpel
morálnu ujmu, čo sa finančne nedá vyčísliť, nemajetková ujma vo výške 1.000.000,- Sk.ZoznámeniaMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyzodňa17.8.2009súdzistil,žeMinisterstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky postúpilo žiadosť časti týkajúcej sa pôsobnosti Ministerstvu vnútra

Slovenskej republiky.

Z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 20.8.2009 súd zistil, že Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky postúpilo časť žiadosti Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.

Z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 9.11.2009 súd zistil, že ministerstvo
posúdilo žiadosť žalobcu, v časti nároku na náhradu škody, za ktorú zodpovedá, ako žiadosť o
predbežné prerokovanie v zmysle ustanovení zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len zák. č. 58/1969 Zb.).
Podľa ust. § 27 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti

tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004.
V zmysle ust. § 25 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., za škodu spôsobenú rozhodnutím štátneho orgánu a
nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu zodpovedá Slovenská republika. Podľa § 25 ods. 2

uvedeného zákona, v právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje v mene štátu ústredný
orgán uvedený v § 9 ods. 1. Vo veci náhrady škody koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní alebo ak
škodu spôsobil notár. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zodpovedá len za škodu, ktorá údajne
vznikla postupom polície do začatia trestného konania. Vzhľadom na platnú právnu úpravu nie je

možné uplatniť si úhradu nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ďalším zo zákonných
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu podľa zák. č. 58/1969 Zb. je príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Do začatia trestného konania, t.j. za služobný
zákrok hliadky, máme za to, že týmto zákrokom hliadky nedošlo v príčinnej súvislosti k vzniku škody

resp. majetkovej ujmy, ktorú žiadate. Vzhľadom na skutočnosť, že k údajnému nesprávnemu úradnému
postupu príslušníkov PZ SR malo dôjsť v roku 2003 a žiadosť žalobcu bola na Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky podaná až v roku 2009 považuje uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom za premlčaný.

Z oznámenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 19.10.2009 súd zistil, že Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky nie je vo veci vecne príslušná konať, nakoľko zo zadovážených
informácií k veci ako aj zo samotnej žiadosti vyplýva, že v predmetnej veci bola prokurátorom Okresnej
prokuratúry Košice II podaná na žalobcu obžaloba dňa 16.10.2003 pod sp.zn. 1Pv 1181/03-23, teda
za účinnosti zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z

ust. § 9 ods. 1 cit. zák. je daná príslušnosť, že v prípade podania takejto žiadosti, vo veciach, v
ktorých sa konalo za účinnosti tohto zákona, je príslušné na konanie a vybavenie takejto žiadosti
Ministerstvo spravodlivosti a preto správne advokát žalobcu adresoval žiadosť na uvedené ministerstvo.
Žiadosť odstúpená Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, vrátil na priame vybavenie vecne a miestne
príslušnému orgánu.

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 12.2.2010 súd zistil, že žalovaný žiada návrh zamietnuť z dôvodu, že
uplatnená náhrada škody nemajetkovej ujmy nebola vopred prerokovaná s ústredným orgánom.

Z výpovede žalobcu súd zistil, že úmyselným vedomím, krivým obvinením mu bola spôsobená škoda. V

čase začatia trestného stíhania bol zamestnaný na Železnici Slovenskej republiky. V dôsledku trestného
stíhania s ním bol ukončený pracovný pomer. Pracovný pomer bol ukončený z dôvodu zníženia počtu
zamestnancov, avšak každý vedel, že je trestne stíhaný, jeho prepustenie v roku 2007 bolo práve
dôsledkom trestného stíhania a jeho odsúdenia, čím stratil finančné prostriedky vo výške 150.000 EUR
ročne. Majetková ujma mala spočívať v tom, že prišiel o zamestnanie, bol pod psychickým tlakom, pod

nátlakom, keďže bol odsúdený. Nevyhľadal ani psychiatra ani psychológa, iba ľudových liečiteľov. 5
rokov bol v dôsledku trestného stíhania psychicky týraný, 8 rokov bol vydieraný Okresným súdom Košice
II, ktorý neakceptoval ani rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čo konštatoval Ústavnýsúd.Bolvydieranýapsychickytýranýajsusedmi,boloňomčlánok,žebolodsúdený,bolotopublikované
v košickom Korzári 4.9.2006.

Zo špecifikácie cestovného a straty času súd zistil, že žalobca vyčíslil cestovné jeho dcéry L. dňa
9.11.2004 na súdne pojednávanie, cestovala 8.11.2004 o 17.00 hod. autobusom z Příbrami, Česká
republika do Košíc a späť, návrat 10.11.2004 o 6.00 hod. Autobus 2x 1.430,- Sk, spolu 2.860,- Sk, strata
času 38 hodín a MHD Košice 2x 12,- Sk, 24,- Sk, spolu 2.884,- Sk a cestovné žalobcu dňa 30.9.2003
- KP KE podanie MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1,5 hod., dňa 27.1.2004 - OS KE II podanie

MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1,5 hod., dňa 10.3.2004 - OS KE II podanie MHD KE 2x 12,-
Sk = 24,- Sk, strata času 1,5 hod., dňa 18.3.2004 - SE KE podanie MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata
času 1 hod., dňa 6.4.2004 - OS KE II pojednávanie MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 2,5 hod.,
dňa 7.4.2004 - OS KE II podanie MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1,5 hod., dňa 28.4.2004 - KP
KE podanie MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1,5 hod., dňa 5.10.2004 - KS KE podanie MHD
KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1,5 hod., dňa 9.11.2004 - OS KE II pojednávanie MHD KE 2x 12,- Sk

= 24,- Sk, strata času 1,5 hod., dňa 11.11.2004 - OS KE II podanie MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata
času 1,5 hod., dňa 1.12.2004 - pošta podanie MS MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1 hod., dňa
29.12.2004 - pošta podanie MS MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1 hod., dňa 5.1.2005 - OS KE
II podanie MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1,5 hod., dňa 25.1.2005 - pošta podanie Štrasburg
MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1 hod., dňa 28.1.2005 - pošta podanie MS MHD KE 2x 12,-

Sk = 24,- Sk, strata času 1 hod., dňa 18.3.2005 - pošta podanie MS MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata
času 1 hod., dňa 18.4.2005 - pošta podanie Štrasburg MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1 hod.,
dňa 15.7.2005 - pošta podanie MS MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1 hod., dňa 6.8.2005 -
pošta podanie MS MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1 hod., dňa 9.8.2005 - pošta podanie GR
SR MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1 hod., dňa 30.11.2005 - US SR podanie MHD KE 2x 12,-

Sk = 24,- Sk, strata času 1,5 hod., dňa 14.12.2005 - US SR podanie MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata
času 1,5 hod., dňa 9.1.2006 - OS KE II podanie MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1,5 hod., dňa
27.3.2006 - pošta podanie Štrasburg MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1 hod., dňa 29.11.2005
- OS KE II pojednávanie MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1,5 hod., dňa 18.4.2006 - OS KE II
podanie MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1,5 hod., dňa 22.5.2006 - pošta podanie MS MHD KE

2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1 hod., dňa 15.8.2006 - KS KE podanie MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk,
strata času 1,5 hod., dňa 5.9.2006 - KS KE podanie MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1,5 hod.,
dňa 12.10.2006 - pošta podanie MS MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1 hod., dňa 30.8.2006 -
KS KE pojednávanie MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1,5 hod., dňa 24.10.2006 - pošta podanie
Štrasburg MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1 hod., dňa 25.11.2006 - pošta podanie MS MHD

KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1 hod., dňa 13.12.2006 - pošta podanie MS MHD KE 2x 12,- Sk
= 24,- Sk, strata času 1 hod., dňa 15.1.2007 - OS KE II podanie MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata
času 1,5 hod., dňa 24.1.2007 - pošta podanie MS MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1 hod., dňa
1.2.2007 - OS KE II podanie MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1,5 hod., dňa 9.2.2007 - pošta
podanie MS MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1 hod., dňa 25.2.2007 - pošta podanie PV SR

MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1 hod., dňa 21.5.2007 - pošta podania GP a MV MHD KE 2x
12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1 hod., dňa 31.5.2007 - pošta podanie MS MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk,
strata času 1 hod., dňa 28.6.2007 - OS KE II podanie MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1,5 hod.,
dňa 10.7.2007 - pošta podanie GP MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1 hod., dňa 13.10.2007
- pošta podanie Štrasburg MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1 hod., dňa 25.10.2007 - pošta

podanie MV MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1 hod., dňa 3.6.2008 - pošta podanie NS SR
MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1 hod., dňa 12.-13.6.2008 - NS SR pojednávanie vlakom 2x
569,- Sk = 1.138,- Sk, strata času 21 hod., dňa 12.-13.6.2008 - NS SR pojednávanie MHD KE 2x 12,-
Sk = 24,- Sk, dňa 12.-13.6.2008 - NS SR pojednávanie MHD BA 2x 18,- Sk = 36,- Sk, dňa 18.7.2008 -
pošta podanie MS MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1 hod., dňa 2.9.2008 - pošta podanie MS

MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1 hod., dňa 16.9.2008 - pošta podanie PV SR MHD KE 2x
12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1 hod., dňa 6.10.2008 - pošta podanie Štrasburg MHD KE 2x 12,- Sk =
24,- Sk, strata času 1 hod., dňa 27.10.2008 - podanie MV SR pošta MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata
času 1 hod., dňa 8.11.2008 - pošta podanie MV SR MHD KE 2x 12,- Sk = 24,- Sk, strata času 1 hod.,
dňa 16.3.2009 US SR podanie MHD KE 2x 0,55 EUR = 1,10 EUR, strata času 1,5 hod., dňa 25.8.2010

OS KE II podanie MHD KE 2x 0,55 EUR = 1,10 EUR, strata času 1,5 hod., dňa 28.7.2011 US SR 1 hod.
pojednávanie MHD KE 2x 0,55 EUR = 1,10 EUR, strata času 1,5 hod., US 13.30 hod. rozhodnutie MHD
KE 2x 0,55 EUR = 1,10 EUR, strata času 1,5 hod. spolu 85,60 EUR, strata času 90,5 hod.Z článku v košickom Korzári zo dňa 4.9.2006 súd zistil, že v byte na J. ulici v Košiciach mala trvalý pobyt
ale v júni 2003 som tam nebývala. Chcela si vziať zo svojej izby učebnice ale otec, s ktorým mala zlé
vzťahy, jej v tom bránil. Tvrdil, že ich vydá len vtedy, keď mu za ne zaplatí. Ona ich však potrebovala

vrátiť v škole, inak by zrejme nedostala maturitné vysvedčenie. Kvôli obave, že by ju mohol napadnúť,
požiadala o pomoc políciu, uviedla vo svojej výpovedi L.. Predpokladala, že v prítomnosti mužov zákona,
s ktorými prišla do bytu, jej otec nebude brániť zobrať si knihy. Dvere jej izby boli zamknuté, kým ich
odomkla a zobrala si učebnice, policajti strážili jej otca. Po odchode z bytu ju policajná hliadka odviezla
na K. ulicu, kde prechodne bývala. Otec L., B. Y.. podal na policajtov, ktorých jeho dcéra pozvala do bytu,

sťažnosť. Uviedol v nej, že hliadka z KVP vykráda byty a služobné vozidlo používa na odvoz ukradnutých
vecí. Tvrdil, že policajti sa správali ako vandali a podľa jeho názoru konali v rozpore so zákonom. Na
základe uvedeného podnetu postup konania O. E.. Q. M. Z.. prešetrila Inšpekcia Ministerstva vnútra SR.
Tá však žiadne porušenie zákona pri služobnom zákroku, na ktorý boli vyslaní, nezistila. So závermi
inšpekcie však B. Y.. nesúhlasil. Namietal, že dvojicu policajtov kryjú ich nadriadení. Zatiaľ čo prokurátor
Vojenskej obvodovej prokuratúry v Prešove ukončil trestné stíhanie uvedenej dvojice, začalo iné. Jeho

hlavným protagonistom sa stal B. Y.., ktorého prokurátor obžaloval z trestného činu útoku na štátny
orgán. Samosudca Okresného súdu Košice II vymeral B. Y.. peňažný trest vo výške 5.000,- Sk. K tomu
sa žiada dodať, že pri trestnom čine útoku na štátny orgán je trestná sadzba do 5 rokov. Pre prípad, že by
výkon uloženého trestu úmyselne zmaril, mu súd uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní štyroch
mesiacov. Obžalovaný sa proti verdiktu odvolal. Na verejnom zasadaní, ktoré sa uskutočnilo na sklonku

uplynulého týždňa, napadnutý rozsudok preskúmal Krajský súd v Košiciach. ten zistil, že prvostupňový
súd rozhodol správne a zákonne, preto odvolanie B. Y.. zamietol s tým, že je neodôvodnené. Skôr, ako
sa tak stalo, obžalovaný vzniesol námietku zaujatosti proti sudcom okresných a krajských súdov nielen
v Košiciach ale aj v Prešove. Po tom, čo sa všetci vyjadrili, že nie sú zaujatí, o námietke B. Y.. rozhodol
Najvyšší súd SR. Keďže dôvod na odňatie veci nezistil, nariadil Krajskému súdu v Košiciach, aby vo

veci konal. Ja som krivo obvinený, chcem, aby sa to prešetrilo a prejednalo podľa zákona, dožadoval
sa obžalovaný spravodlivosti podľa vlastných predstáv. Vyjadroval sa urážlivo na adresu samosudcu,
ktorý podľa neho vyniesol svojvoľné, zavádzajúce rozhodnutie. Nešetril ani senát krajského súdu. Jeho
predseda ho upozornil, že sa vystavuje ďalšiemu obvineniu, ale súčasne ho ubezpečil, že sa jeho
správaním nedá „vytočiť“. Po potvrdení rozsudku prvostupňového súdu, ktorý je právoplatný, odsúdený

vykrikoval, že to tak nenechá, ale „poženie“ to do Štrasburgu.

Z dohody o skončení pracovného pomeru súd zistil, že zamestnávateľ Železničná spoločnosť Cargo
Slovakia, a.s. a zamestnanec B. Y.Í. dňa 8.1.2008 uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru
podľa § 60 z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b/ zák. č. 311/2001 ku dňu 15.1.2008, dôvodom

skončenia pracovného pomeru je nadbytočnosť zamestnanca na základe organizačnej zmeny zo dňa
17.12.2007. Zamestnancovi ku dňu skončenia pracovného pomeru bude vyplatené odstupné a sociálna
kompenzácia podľa kolektívnej zmluvy. V prípade uplatnenia žiadosti o predčasný dôchodok, starobný
dôchodok po predložení rozhodnutia o priznaní dôchodku zo sociálnej poisťovne bude zamestnancovi
vyplatené odchodné.

Z oznámenia Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. zo dňa 3.4.2012 súd zistil, že výška cestovného
rýchlik Košice - Bratislava a späť dňa 13.6.2008 činila 2x 518,- Sk II. trieda, 777,- Sk I. trieda, cena
príplatku SC, EC, IC 40,- Sk na osobu a cestu, miestenka povinne a nepovinne miestenkových 20,- Sk
v slabých dňoch, v IC vlakoch v silných dňoch 80,- Sk.

Z oznámenia JUDr. O. O., advokátska kancelária zo dňa 10.4.2012 súd zistil, že B. Y. obhajoval v trestnej
veci 6TDo 6/2008 na základe plnej moci, ktorá sa nachádza v trestnom spise. Dohodli sa na odmene
podľa § 5 písm. a/ zák. č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v celkovej sume 10.000,- Sk, ktorá bola uhradená 17.9.2007 3.000,- Sk, 21.8.2008 1.000,- Sk,

6.6.2008 5.000,- Sk.

Z príjmových pokladničných dokladov súd zistil, že advokátska kancelária JUDr. O. O. prijala od žalobcu
dňa 17.9.2007 3.000,- Sk, 28.1.2008 1.000,- Sk a 6.6.2008 5.000,- Sk.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne L. Y. na Okresnom súde Dunajská Streda dňa 10.8.2012 súd zistil,
že L. Y. je dcéra žalobcu, uviedla, že jej otec sa úplne zbláznil, už asi pol roka s ním nekomunikuje,
práve preto, že jej oznámil, že sa ide zasa súdiť. Otec sa súdi už vyše 20 rokov, jeho život sa točí okolo
súdov, súdnictva. Všetko sa začalo rozvodovým konaním rodičov, od vtedy sa stále súdi. Nič iné honezaujíma iba súdy. Ona už nechce počuť o jeho súdnych sporoch, lebo v tom vyrastala, chodila na
súdne pojednávanie, písala otcovi všelijaké podania na súdy. Nechce už chodiť na súdy, zničilo jej to
detstvo a jemu život. Ostal úplne sám kvôli súdom.

Z oznámenia advokátskej kancelárie JUDr. O. O. zo dňa 21.9.2012 súd zistil, že JUDr. O. O. vyúčtoval
podľa zák. č. 655/2004 za úkony vo veci obhajoby žalobcu v trestnom konaní dňa 22.8.2007 prevzatie
a príprava obhajoby 1.485,- Sk (49,29 EUR) § 12 ods. 3 písm. a/, dňa 17.9.2007 porada s klientom
1.485,- Sk (49,29 EUR) § 12 ods. 3 písm. a/, dňa 28.1.2008 porada s klientom 1.588,- Sk (52.71 EUR)

§ 12 ods. 3 písm. a/, dňa 29.1.2008 písomné podanie - dovolanie 1.588,- Sk (52.71 EUR) § 12 ods. 3
písm. a/, dňa 30.3.2008 písomné podanie na NS SR 1.588,- Sk (52.71 EUR) § 12 ods. 3 písm. a/, dňa
13.6.2008 účasť na pojednávaní na NS SR 1.588,- Sk (52.71 EUR) § 12 ods. 3 písm. a/, spolu 9.322,-
Sk (309,42 EUR), režijný paušál 5,91 x 2 (178,- Sk x 2) 356,- Sk (11,82 EUR), 6,31 x 4 (190,- Sk x 4)
760,- Sk (25,24 EUR), spolu 1.116,- Sk (37,06 EUR), súhrnom spolu 10.438,- Sk (346,48 EUR), spolu
účtuje trovy obhajoby 346,48 EUR (10.438,- Sk).

Zo znaleckého posudku Mgr. L. L., klinický psychológ dospelých a MUDr. T. M. C., odbor zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria č. 11/2013 súd zistil, že na otázku súdu, aký vplyv malo trestné konanie
vedené proti žalobcovi a na jeho osobnosť, ako trestné konanie vedené proti žalobcovi ovplyvnilo jeho
pracovný, osobný a spoločenský život znalkyňa Mgr. L. L. uviedla, že žalobca B.Á. Y. netrpí na žiadnu

duševnú chorobu, alebo poruchu v zmysle psychózy, u žalobcu zisťuje nevyrovnanú poruchu osobnosti
s paranoidnými prejavmi a poruchami sociálnej adaptácie. Porucha osobnosti ako trvalá povahová
úchylka vzniká ako následok komplexných príčin vnútorných (vrodených činiteľov) aj vonkajších (vplyv
prostredia) v priebehu viacerých rokov od detstva až do dospelosti a teda táto nevznikla len ako
následok trestného konania. Trestné konanie mohlo u žalobcu viesť k prechodnému zvýrazneniu

prejavovtejtoosobnosti.Ujmunapsychickomzdravíakonásledoktrestnéhokonaniaužalobcunezistila.
Z psychologického hľadiska vyšetrením neboli zistené také skutočnosti, ktoré by mohli viesť k záveru, že
trestné konanie závažným spôsobom ovplyvnilo jeho spoločenský, osobný a pracovný život. Žalobca z
psychologického hľadiska netrpí depresiami, úzkostnými stavmi, či inými psychickými poruchami, ktoré
by mali zjavný súvis s trestným konaním. K subjektívne udávanej skutočnosti, že žalobca dostal výpoveď

z pracovného pomeru sa vyjadriť nemôže, nakoľko nepozná podmienky, za ktorých k tomu naozaj došlo.
U menovaného vyšetrením bol zistený taký súbor osobnostných a emocionálnych vlastností, ktoré môže
viesť k zhoršeným sociálnym vzťahom. Tento súbor vlastností je však jeho trvalou povahovou výbavou.
Trestné konanie a prežívanie tohto konania žalobcom mohlo len zvýrazniť tieto črty. Psychiatrické
vyšetrenie žalobcu vykonal znalec MUDr. T. M. C., pričom diagnosticky záver bol nevyrovnaná osobnosť

s paranoidnými prejavmi a poruchami sociálnej adaptácie. Známky duševnej poruchy ani choroby v
zmysle psychózy u menovaného neboli zistené. Ujmu na zdraví psychického charakteru ako následok
trestného konania u menovaného nebola zistená.

Z výpovede znalkyne Mgr. L. L. súd zistil, že akákoľvek udalosť, ktorá pôsobí na ľudskú osobnosť

má na ňu nejaký vplyv, znalcovi ale bola položená otázka, či tento vplyv bol v rozsahu od nejakej
psychickej ujmy a psychické ujmy alebo psychické ťažkosti u nás definuje medzinárodná klasifikácia
chorôb. V rámci tejto medzinárodnej klasifikácie chorôb svojou diagnostikou nezistila žiadne príznaky,
ktoré by napovedali o tom, že žalobca práve v súvislosti s trestným konaním trpí nejakou psychickou
ujmou. Naopak u menovaného zistila nevyrovnanú osobnosť, poruchu osobnosti, ktorá sa prejavuje

paranoidnými, nevyrovnanými prejavmi s poruchou adaptability, to znamená má ťažkosti niekedy
prispôsobovať sa životným situáciám a toto trestné konanie teda mohlo zvýrazňovať práve tie
negatívne stránky. Oslabené stránky osobnosti, ktoré mohli byť prechodne výraznejšie, ale opäť sa
nedajú klasifikovať ako psychická ujma alebo psychické ochorenie, to striktne definuje medzinárodná
klasifikácia chorôb, čiže aj to znalecké vyšetrenie sa môže formulovať len do výšky toho objektívneho

nálezu. V rámci toho osobnostného profilu, aký mal žalobca osobnostný profil, záťaž mohla viesť k
nejakým prechodným zvýšením tých prejavov, ktoré u osobnosti konštatovala, to znamená poruchy
prispôsobivosti, napätie, hostilita, teda také nepriateľstvo, labilnejšie prežívanie a tieto črty osobnosti
sa tou záťažou, tá záťaž ale môže byť definovaná akokoľvek, hovoríme o trestnom konaní, záťaž
mohla vlastne tieto črty prechodne zvýrazniť, to znamená mohli byť evidentnejšie vystúpené v osobnosti

ale nedosiahli rozsah nejakej psychickej ujmy alebo psychického ochorenia. Je to komplikované v
tomto prípade, pretože ak by premorbídne, to znamená pred udalosťou, bola osobnosť menovaného
zdravá, vyvážená, harmonická a pôsobí na neho jednoznačná stresová udalosť ako je trestné konanie
a potom vyšetrením zistí výrazné narušenie odchýlky od tej osobnosti, ktorá bola predtým zdraváosobnosť, vieme povedať, že s vysokou pravdepodobnosťou práve v súvislosti s týmto konaním toto
konanie aktivovalo psychické ťažkosti. Keďže u menovaného aj pred touto udalosťou bola nevyrovnaná
osobnosť, ktorá mala problémy vo svojom živote, je to ten typ človeka, ktorý je zlostný, napätý,

impulzívny, táto záťaž mohla zvýrazniť tieto konania ale znalkyňa nevie povedať, či isto jedine táto
jediná udalosť kauzálne súvisí práve s tými ťažkosťami, jednoznačne to preukázať nevie. Osobnosť
nebola úplne zdravá aj pred vedením trestného konania, znalkyňa u žalobcu našla poruchu osobnosti,
čo je známka výraznej takej nerovnováhy, nevyrovnanosti osobnosti a tieto osobnosti na akúkoľvek
záťaž môžu reagovať prechodným zvýraznením práve tej svojej nevyrovnanosti. Ako žalobca reagoval

na trestné stíhanie nie je možné spätne určiť. Je nepochybné, že trestné konanie malo z ľudského
hľadiska na žalobcu vplyv tak ako to uviedol, že bol nervózny, prejedal sa a bol v strese. Obavu o život
uvádzal v rámci celej anamnézy, aj v súvislosti s inými konaniami nielen s týmto trestným konaním,
keďže ako uviedol, bol účastníkom niekoľkých konaní aj občianskoprávnych už predtým. Celkové
nastavenie osobnosti žalobcu je paranoidné, má väčší sklon k paranoidným prežívaniam skutočnosti.
Vo všeobecnosti reagujú osoby na trestné stíhanie vo všeobecnosti je to záťaž na osobnosť, rôzne typy

osobnosti reagujú inak, citlivejšie, submisívnejšie osoby reagujú úzkosťou, depresiou, poruchou spánku,
dominantnejšie osoby, hostilnejšie, agresívnejšie. Človek zvláda záťaž tak, aká je jeho výbava. Osoby
typu žalobcu reagujú na trestné stíhanie, všetko chápu ako komplot proti svojej osobe, sú nedôverčiví,
paranoidní, všetko považujú za akt nepriateľstva, za schválnosti, majú bludové tendencie, niekedy pocit,
že sa na nich vykonáva mágia, teda, že ide o konanie na inom ako racionálnom základe.

Z výpovede znalkyne MUDr. T. M. C. súd zistil, že čo sa týka poruchy osobnosti, ktorú diagnostikovala u
žalobcu, jedná sa o nevyrovnanú osobnosť s paranoidnými prejavmi a s poruchami sociálnej adaptácie,
tak ako to už odoznelo, kde možno povedať, že štruktúra osobnosti sa vytvára u každého z náš od
narodenia, to isté sa týka aj žalobcu, štruktúra osobnosti je trvalá povahová úchylka, ktorá vzniká

jednak na podklade našich vnútorných nejakých predispozícií, ktoré máme aj na základe vonkajších
faktorov, ktoré nás formujú. U žalobcu vplyvom trestného konania tak ako bolo uvedené, mohlo dôjsť
k prechodnému zhoršeniu príznakov paranoidy, nemožno ale jednoznačne konštatovať, že jediná
príčinná súvislosť k tomu prechodnému zhoršeniu bola ako následok trestného konania, pretože tak ako
uviedla, fungovanie celej osobnosti je vždy v komplexe jednak vonkajších a jednak aj našich vnútorných

predispozícii a vnútorných faktorov, ktorými disponujeme každá osoba a to isté platí aj pre žalobcu.
Žalobca reagoval tým, že tak ako hovorí štruktúra osobnosti s takými paranoidnými črtami, paranoidné
prejavy v správaní sa opakovane prejavujú, vzťahovačnosť, boli svedkom, že žalobca zdôrazňoval
nejakú konštatáciu na strane 3 znaleckého posudku, kde napriek tomu, že mu bolo vysvetlené, že to
nie sú závery znalkýň, že to je objektívny opis spisového materiálu, zotrváva žalobca na tom svojom

vlastne presvedčení, že niekto mu chcel znova ublížiť, niečo mu urobiť, to sú tie paranoidné prejavy
a to nie je následok trestného konania, toto je vlastne prejav samotnej osobnosti menovaného. Nedá
sa nejakým spôsobom kvantifikovať, keby sme chceli to kvantifikovať, na koľko percent je správanie
dané jeho osobnosťou a na koľko percent je to vlastne dané tými vonkajšími okolnosťami. Trestné
konanie neviedlo u menovaného k vzniku nejakej ujmy na zdraví, psychickej, vzniku nejakej duševnej

poruchy, viedlo k prechodnému zhoršeniu takýchto povahových osobnostných čŕt ale neviedlo k vzniku
nejakej duševnej poruchy alebo ujmy na zdraví, tak ako sa mali znalkyne vyjadriť v posudku, to v
žiadnom prípade nie. Nedošlo k rozvoju žiadnej duševnej poruchy alebo choroby u žalobcu ako následok
trestného konania. Nemôže potvrdiť žiadnu príčinnú súvislosť ani medzi miernou dekompenzáciou jeho
osobnostivsúvislostistrestnýmkonaním.Konštatovanie,žeužalobcubolazistenáporuchaosobnostiaj

sporuchamisociálnejadaptácievyplývazohodnoteniacelejjehoosobnejanamnézyzpredchádzajúcich
vzťahových problémov, ktoré mal aj vo vzťahu v predchádzajúcich manželstvách, vo vzťahu k deťom. Sú
tam nejaké problémy v takomto začlenení do spoločnosti aj vo vzťahu k najbližším príbuzným, hodnotí to
ako poruchy sociálnej adaptácie, nie je to duševná porucha. Trestné stíhanie nie je psychickým týraním,
je to konanie zo strany štátnych orgánov, posudzovala aktuálny zdravotný, psychický stav žalobcu,

psychické týranie nie je diagnóza.

Z kontrolného znaleckého posudku č. 14/14 Mgr. K. K. zo dňa 29.7.2014 súd zistil, že u
žalobcu zistil symptomatiku poruchy osobnosti so zvýraznenými schizoidnými črtami, so zvýšenou
hladinou neurolability, so zníženou emocionálnou reakciou, s nedostatočným sebanáhľadom, s

nedostatočnými sebakorektívnymi mechanizmami osobnosti. Taktiež konštatuje oslabenú sociálnu
adaptáciu (tendencia k sociálnej izolácii, s prežívaním pocitov nepochopenia, krivdy, vzdoru) s
vyhľadávaním alternatívnej (niekedy vzťahovačnej) interpretácii reality (prostredím môže byť žalobca
považovaný za nespoločenského „divného“). Je zvýšene senzitívny na svoj somatický stav. Vzhľadomk analýze „životného príbehu“ žalobcu, niektorých jeho skutkov (z obdobia pred začatím predmetného
trestného konania), na základe analýzy následných interpretácii týchto skutočností zo strany žalobcu
a pre dlhodobý charakter poruchy osobnosti (rozvíja sa už od detského veku) konštatuje, že

ním zistená symptomatika poruchy osobnosti nevznikla v priamej súvislosti s vedeným trestným
konaním voči žalobcovi. Prežívaním skutočností spojených s trestným konaním došlo u žalobcu k
zvýšenému prežívaniu stresu, k prehĺbeniu symptomatiky poruchy osobnosti (v interpersonálnej záťaži)
a k prechodnému zvýrazneniu neurotickej symptomatiky (zhoršený spánok, nechutenstvo, zvýšený
nikotinizmus, oslabená erektilná funkcia). Tieto problémy nemali pretrvávať permanentne ale mali sa

objavovať, resp. zintenzívňovať vtedy, keď bol posudzovaný exponovaný následkom prebiehajúcej
kauzy - účasť na pojednávaniach, výsluchoch, „spracovanie“ došlej korešpondencie, písanie odpovedí,
sťažností a pod. S odstupom času sú však ťažko verifikovateľné a majú skôr charakter subjektívnej
výpovede, keďže žalobca v tom čase nevyhľadal odbornú pomoc. Depresívnu symptomatiku u žalobcu
nezistil, žalobca výskyt takejto symptomatiky v minulosti neguje. Problémy, ktoré sa u neho objavili
údajne riešil pomocou ľudových liečiteľov, pitím bylinkových čajov. U psychiatra nebol, údajne lekárom

neverí, preferuje poznatky alternatívnej medicíny, lieky na ukľudnenie nemal užívať. Trestné konanie
vedené proti žalobcovi ovplyvnilo predovšetkým jeho spoločenský a osobný život. V osobnom živote
to bola hlavne zameranosť žalobcu na skutočnosti súvisiace s trestným konaním a následnými
súdnymi konaniami, trávenie času písaním odvolaní, sťažností, zháňanie financií na uvedené konanie,
premýšľanie nad obsahom korešpondencie s políciou, prokuratúrou a súdmi, teda zmena v oblasti

životných, záujmových a postojových preferencií, avšak za súčasnej snahy o udržanie si životného
štandardu v oblasti trávenia voľného času a celkového „užívania si života“. V oblasti spoločenského
života to bola hlavne spoločenská izolácia (vyhýbanie sa niektorým spoločenským situáciám), pre ktorú
sa žalobca rozhodol (jednak kvôli údajným obavám o jeho život, tieto sú ťažko verifikovateľné, ale
potenciálne mohli byť intenzívne prežívané, resp. kvôli podvedomému strachu z nejakej formy pomsty

zo strany uvedených štátnych inštitúcií) a jednak z dôvodu zažívania pocitov nepochopenia zo strany
sociálneho okolia. Bežné sociálne skutočnosti pre neho strácali v porovnaní s prežívanou kauzou a s
jeho „bojom za spravodlivost (resp. proti systému)“ svoju príťažlivosť. K pracovnej oblasti sa vyjadriť
nevie,pretožeokolnosti(motivačnépremenné)rozhodovaniasanadriadenýchžalobcumuniesúznáme
a sú obtiažne preskúmateľné. Žalobca vykazoval zvýšenú tendenciu k sociálnej izolácii už pred začatím

trestného konania a táto sa pravdepodobne trestným konaním zvýraznila. Zistil podobné skutočnosti
ako uviedla súdna znalkyňa z odvetvia klinická psychológia dospelých M.. L. L. v znaleckom posudku
č. 11/2013, nezisťuje signifikantné rozdielnosti v odpovediach na položené otázky.

Zo záznamu z pohovoru súd zistil, že ZSS Cargo, a.s. vykonal dňa 15.1.2008 so žalobcom pohovor

vo veci riešenia pracovného pomeru žalobcu v súvislosti s organizačnou zmenou zo dňa 17.12.2007,
ktorou sa rušia funkčné miesta s miestom výkonu práce v SUAO Košice s tým, že v súvislosti s uvedenou
zmenou sa od 1.2.2008 stáva žalobca nadbytočným. Zamestnávateľ navrhuje, aby bol zaradený na
ponúkané voľné funkčné miesto podľa záznamu, v prípade neprijatia ponuky bude skončený pracovný
pomer podľa § 63 ods. 1 písm. b/ prípadne podľa § 60 Zák. práce v spojení s § 63 ods. 1 písm. b/ Zák.

práce s tým, že žalobca sa vyjadril 15.1.2008 ukončí pracovný pomer dohodou s tým, že nesúhlasí s
ponúknutým funkčným miestom.

Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 8.1.2008 súd zistil, že žalobca ako zamestnanec
a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. uzavreli dňa 8.1.2008 dohodu o skončení pracovného

pomerupodľaust.§60Zák.prácezdôvodovpodľaust.§63ods.1písm.b/Zák.prácekudňu15.1.2008,
pričom dôvodom skončenia pracovného pomeru je nadbytočnosť zamestnanca na základe organizačnej
zmeny zamestnávateľa zo dňa 17.12.2007.

Z podacích lístkov súd zistil, že žalobca podal dňa 21.5.2007 zásielku na Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky zaplatené 25,- Sk, dňa 25.2.2007 zásielku predseda vlády SR, dňa 9.2.2007
zásielku ministerstvu spravodlivosti, sekcia trestného práva 25,- Sk, 24.1.2007 zásielku Ministerstvu
spravodlivosti SR 25,- Sk, 13.12.2006 zásielku Ministerstvu spravodlivosti SR 28,- Sk, 25.11.2006
Ministerstvo spravodlivosti SR 23,- Sk, 24.10.2008 Štrasburg 158,- Sk, 12.10.2006 minister
spravodlivosti SR 28,- Sk, 22.5.2006 Ministerstvo spravodlivosti SR 27,- Sk, 27.3.2006 Štrasburg 188,-

Sk, 6.8.2005 Ministerstvo spravodlivosti SR 22,- Sk, 15.7.2005 Ministerstvo spravodlivosti SR 22,-
Sk, 18.4.2005 Štrasburg 68,- Sk, 18.3.2005 minister spravodlivosti Daniel Lipšic 22,- Sk, 25.1.2005
Štrasburg 68,- Sk, 10.9.2003 Štrasburg 54,- Sk, 28.8.2004 Štrasburg 56,- Sk, 8.12.2004 Štrasburg
66,- Sk, 10.8.2003 Generálna prokuratúra SR 22,- Sk, 25.10.2003 Milan Hanzel, generálny prokurátor20,- Sk, 2.12.2003 Generálna prokuratúra SR 24,- Sk, 10.7.2004 Štrasburg 133,- Sk, 16.9. nečitateľný
rok 31,- Sk, predseda vlády SR Róbert Fico, 21.5. nečitateľný rok Generálna prokuratúra SR 25,- Sk,
31.5.2007 Ministerstvo spravodlivosti SR 25,- Sk, 10.7.2007 Generálna prokuratúra 29,- Sk, 17.10.2007

Štrasburg 138,- Sk, 25.10.2007 Ministerstvo vnútra SR 25,- Sk, 3.6.2008 Najvyšší súd Slovenskej
republiky 31,- Sk, 5.6.2008 minister spravodlivosti SR 31,- Sk, 27.10.2008 minister vnútra Róbert Kaliňák
29,- Sk, 8.11.2008 minister vnútra SR 25,- Sk, 11.2.2004 minister spravodlivosti Daniel Lipšic 24,-
Sk, 29.12.2004 minister spravodlivosti Daniel Lipšic 24,- Sk, 28.1.2005 minister spravodlivosti 22,- Sk,
18.7.2008 minister spravodlivosti SR Štefan Harabin 25,- Sk, 28.8.2008 minister spravodlivosti SR

Štefan Harabin 31,- Sk, 6.10.2008 Štrasburg 103,- Sk.

Z účtenky Copy Graf s.r.o. súd zistil, že náklady na kopírovanie dokladov žalobcu činili 1,08 a 5,04 EUR.

Z vyúčtovania odmeny za právne zastúpenie zo dňa 11.10.2011 súd zistil, že právny zástupca žalobcu
JUDr. B. W. si uplatnil trovy právneho zastúpenia titulom predbežného prerokovania nároku na náhradu

škody za 2 úkony 53,59 EUR 1/13 výpočtového základu za rok 2009 a 2x režijný paušál 2x 6,95 EUR
1/100 výpočtového základu, spolu 120,88 EUR.

Podľa ust. § 27 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje

na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a
na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Zodpovednosťzaškoduspôsobenúrozhodnutiami,ktorébolivydanéprednadobudnutímúčinnostitohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa ust. § 1 ods. 1,2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného do 30.6.2004 štát zodpovedá za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred
štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v

trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán
štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto
organizáciu prešli. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného do 30.6.2004 právo na náhradu škody
spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmajútí,ktorísúúčastníkmikonaniaabolipoškodenínezákonným
rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného do 30.6.2004 nárok na náhradu škody
nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť
nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa ust. § 9 ods. 1,2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného do 30.6.2004 nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím
o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané
v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo

miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území
ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom
konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý
vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných prípadoch je týmto orgánom, a) ak ide o vec patriacu do
pôsobnosti Československej socialistickej republiky, federálny ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého

patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, b) ak ide o vec patriacu
do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti
ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takéhoto
ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydalorgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1). Ak bola žiadosť o predbežné prerokovanie podaná na
ústrednom orgáne, ktorý nie je príslušný, postúpi ju orgánu príslušnému. Účinky podania žiadosti sa v
tomto prípade zachovávajú.

Podľa ust. §10 zákona č.58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného do 30.6.2004 ak ústredný orgán neuspokojí nárok
poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ust. § 18 ods. 1,2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného do 30.6.2004 štát zodpovedá za
škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených
v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa odseku
1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 22 ods. 1,2,3 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného do 30.6.2004 právo na náhradu
škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je
podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo

dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov
odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená
škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom
orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie
však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.

Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného do 30.6.2004 za škodu spôsobenú
rozhodnutím zodpovedá podľa tohto zákona Československá socialistická republika, ak rozhodnutie
vydal štátny orgán Československej socialistickej republiky; v ostatných prípadoch zodpovedá Česká

socialistická republika alebo Slovenská socialistická republika. To isté platí aj vtedy, ak ide o škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V právnych vzťahoch upravených v tomto zákone
vystupuje v mene štátu ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1.

Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. § 442 ods. 1,2 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda
sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda
uvedením do predošlého stavu.

Podľa ust. § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa ust. § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa ust. § 13 ods. 1-3 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady

podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo.

Podľa ust. § 3 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej

moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda
vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri
výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b) Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo

poverený príslušník Policajného zboru, 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa
Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu
príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru
nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaní alebo správnom konaní, m) orgán príslušný podľa podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná

žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá
patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných
orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa ust. § 8 ods. 1 zák. č. 514/2003 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste má ten, na kom
bol úplne alebo sčasti vykonaný trest, ak a) v ďalšom konaní bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné
alebo b) v ďalšom konaní bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo trestné stíhanie zastavené preto,
že v konaní vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu predtým známe alebo bola vec
postúpená inému orgánu; to neplatí, ak sa preukáže, že k včasnému odhaleniu neznámej skutočnosti

nedošlo úplne alebo čiastočne vinou osoby, na ktorej bol trest vykonaný.

Podľa ust. § 8 ods. 6 zák. č. 514/2003 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody nevznikne g) ak bola osoba spod
obžaloby oslobodená alebo trestné stíhanie zastavené, pretože nie je trestne zodpovedná, alebo ak

po právoplatnosti rozhodnutia zanikla trestnosť činu alebo medzinárodná zmluva, ktorá bola vyhlásená
spôsobom ustanoveným v zákone, alebo amnestia prezidenta republiky nedovoľuje trestné stíhanie, čin
prestal byť zmenou zákona trestným činom alebo miernejší trest bol uložený preto, že na trestný čin
zákon ustanovil miernejší trest.

Predmetom konania je náhrada škody titulom zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie a
nesprávnyúradnýpostuporgánovčinnýchvtrestnomkonaní,ktorézačalouznesenímzodňa15.8.2003,
ktorým bol žalobca stíhaný Obvodným oddelením PZ sídlisko KVP pre trestný čin útoku na štátny orgán.
Okresná prokuratúra Košice II podala dňa 17.10.2003 na Okresný súd Košice II obžalobu. Okresný súd
Košice II vydal dňa 6.7.2003 trestný rozkaz, ktorý v dôsledku podania odporu žalobcom bol zrušený.

Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 9.11.2004 6T 198/2003 uznal žalobcu vinného zo spáchania
trestného činu útoku na štátny orgán, bol odsúdený na peňažný trest vo výmere 5.000,- Sk a uložený
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa
2.3.2005zrušilrozsudokOkresnéhosúduKošiceII.OkresnýsúdKošiceIIrozsudkomzodňa29.11.2005
uznal žalobcu vinného z trestného činu útoku na štátny orgán, odsúdil ho na peňažný trest vo výmere

5.000,- Sk a stanovil náhradný trest vo výmere 4 mesiace. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa
30.8.2006 zamietol odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 29.11.2005,
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 13.6.2008 rozhodol, že právoplatným uznesením
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.8.2006 bol porušený zákon, zrušil napadnuté uznesenie a zrušil
aj rozsudok Okresného súdu Košice II 6T 198/2003 a ďalšie rozhodnutia, ktoré na zrušený rozsudok

obsahovo nadväzujú, poukázal na rozpor postupu policajného orgánu so zákonom č. 171/1993 v konaní
pred začatím trestného stíhania, že skutok nemal byť posudzovaný ako trestný čin, celé prípravné
konanie od začatia trestného stíhania až po vyžiadanie správy o povesti vykonal orgán, ktorý bol
vylúčený, prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II bez toho, aby zistil závažné pochybenie vypracoval
obžalobu, ktorú neskôr zastupoval pred súdom, Okresný súd Košice II nezobral na zreteľ, že úkony

prípravného konania sú neplatné, vo veci konal, vydal trestný rozkaz, neskôr odsudzujúce rozsudky,
Krajský súd v Košiciach tento nedostatok nenapravil, namieste bola nielen námietka spočívajúca v
tvrdení, že vo veci konal alebo rozhodoval orgán činný v trestnom konaní, ktorý mal byť vylúčený, nebolo
možné prihliadnuť na žiadny úkon ani rozhodnutie vykonané vylúčeným orgánom, napriek tomu bolapodaná žaloba a vykonané celé ďalšie súdne konanie, bolo ním porušené zásadným spôsobom právo
na obhajobu a všetky nasledujúce súdne rozhodnutia boli založené na dôkazoch, ktoré neboli súdne
vykonané zákonným spôsobom, Krajský súd v Košiciach pochybil aj tým, že nevzal na zreteľ zmenený

trestný poriadok účinný od 1.1.2006, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný, podľa neskoršieho ak je to pre páchateľa priaznivejšie, pričom verbálny
útok na štátny orgán § 154 ods. 2 Tr. zák. účinného od 1.1.2006 tento čin neposudzuje ako trestný
čin. Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 30.6.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2008
zastavil trestné stíhanie žalobcu ako obžalovaného, keďže skutok nie je trestným činom. Žalobca v

zastúpení právneho zástupcu JUDr. B. W. podal na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci
titulom trestnej veci 6T 198/2003 vo výške 33.194 EUR. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
postúpilo žiadosť časti týkajúcej sa pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Ministerstvu
vnútra Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky dňa 20.8.2009 postúpilo časť
žiadosti Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky dňa

9.11.2009 oznámilo žalobcovi, že v časti nároku, za ktorú zodpovedá Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o nárok uplatnený voči Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky do
začatia trestného konania za služobný zákrok hliadky má za to, že k nesprávnemu úradnému postupu
nedošlo, pričom k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v roku 2003, žaloba bola podaná až v
roku 2009, preto je uplatnený nárok premlčaný.

Žalobca vyčíslil náhradu škody titulom majetkovej ujmy, cestovné jeho dcéry na pojednávania dňa
9.11.2004 vo výške 2.860,- Sk (94,93 EUR) a MHD 24,- Sk (0,80 EUR), cestovné žalobcu na
pojednávania a na poštu spolu 85,60 EUR, advokátske služby JUDr. O. O. 9.000,- Sk (298,75 EUR),
cestovné rýchlikom do Bratislavy a späť na súdne pojednávanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

13.6.2008 1.138,- Sk (37,77 EUR), 4.500,- Sk (149,37 EUR) poštovné, 4.564,89 EUR kopírovanie a
nemajetkovú ujmu 28.629,02 EUR, titulom trov právneho zastúpenia právneho zástupcu JUDr. B. W. za
podanie návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 120,88 EUR.

Súd posúdil zistený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru,

že na uplatnený nárok na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia je potrebné aplikovať zákon
č. 58/1969 o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, ktorý bol platný a účinný
do 30.6.2004 s poukazom na ust. § 27 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci účinného od 1.7.2004, v zmysle ktorého sa na škodu spôsobenú
rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti citovaného zákona t.j. pred 1.7.2004 sa

spravuje doterajšími predpismi, ktorým je zák. č. 58/1969. Nezákonným rozhodnutím v danom prípade
bolo vzhľadom k tomu, že trestné konanie je potrebné posudzovať ako celok, uznesenie o začatí
trestného stíhania voči žalobcovi, ktoré bolo vydané 15.8.2003, pričom aj obžaloba bola podaná za
účinnosti citovaného zákona dňa 17.10.2003. Všetky ďalšie rozhodnutia boli vydané v trestnom konaní,
ktoré začalo dňa 15.8.2003 na základe citovaného uznesenia a trestné konanie skončilo rozhodnutím

Okresného súdu Košice II, uznesením zo dňa 30.6.2008, v zmysle ktorého bolo trestné stíhanie začaté
15.8.2003 zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 18.7.2008.

S poukazom na vyššie uvedené, keďže rozhodnutie, ktorým začalo trestné stíhanie 15.8.2003 začalo za

účinnosti zák. č. 58/1969 Zb. a toto rozhodnutie bolo zrušené, súd aplikoval na predmetný nárok žalobcu
uplatnený titulom nezákonného rozhodnutia zák. č. 58/1969 Zb.

Zodpovednosť podľa uvedeného zákona je jedna z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, tzn.
zodpovednosti uplatňovanej bez ohľadu na zavinie, ktorá je daná vtedy, ak sú splnené súčasne tri

základné zákonné podmienky, a to existencia škody, ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch,
existencia nezákonného rozhodnutia zrušeného príslušným orgánom, po tom, ako účastník využil všetky
možnosti podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť a
príčinná súvislosť medzi škodou a takýmto nezákonným zrušeným rozhodnutím. Ani zákon č. 58/1969
Zb. ani Občiansky zákonník nevymedzuje pojem „príčinná súvislosť“, ale túto otázku je nutné riešiť vždy

s ohľadom na konkrétne súvislosti v každom jednotlivom prípade. V podstate predstavuje objasnenie
príčin, ktoré viedli k určitému výsledku. Príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou
bude daná vtedy, ak škoda vznikla ako dôsledok takéhoto nezákonného rozhodnutia, tzn., ak je medzi
nimi bezprostredný vzťah príčiny a následku (ak by tu nebolo vydané nezákonné rozhodnutie, nedošloby ani k vzniku škody). Zákon č. 58/1969 Zb. priznáva právo na náhradu škody tým, ktorí boli účastníkmi
konania a boli poškodení takýmto nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní. Zákon nedefinuje
a neobsahuje úpravu škody a rozsah jej náhrady a vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako predpisu

lex generalis, je predpisom špeciálnym, kde ustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú vtedy, keď
špeciálny zákon nemá vlastnú úpravu (§ 20 citovaného zákona).

Jedným z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je zistená
nezákonnosť rozhodnutia, ktorá viedla k vzniku škody. So zreteľom na citované ustanovenie § 4 zákona

č. 58/1969 Zb. uvedený predpoklad je splnený len vtedy, ak príslušné rozhodnutie bolo zrušené alebo
zmenené; dovtedy nemožno nárok na náhradu škody uplatniť. Zákonnosť rozhodnutia nie je možné
riešiť v konaní o náhradu škody ako predbežnú otázku. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím
trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
(1Cdo 53/1993, 1Cdo 64/2008, 4Cdo 183/2009). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti)
začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Ak má byť štát skutočne

považovaný za právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktoré
priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu,
ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej
strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej
strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako

mylný, zasahujúci do základných práv.

Súdnou praxou bolo ustálené, že trestné stíhanie predstavuje vážny zásah do osobnej slobody
jednotlivca a vyvoláva i ďalšie negatívne dôsledky pre osobný život a životné osudy jednotlivca. Trestné
konanie negatívne ovplyvňuje osobný život trestne stíhaného, na ktorého síce do okamžiku právnej

moci meritórneho rozhodnutia treba nahliadať ako na nevinného, avšak samotný fakt trestného stíhania
je záťažou pre každého obvineného. Trestné stíhanie zasahuje do súkromného života jednotlivca, do
jeho cti a osobnej povesti, teda je spôsobilé vedľa porušenia práva na osobnú slobodu, garantovaného
článkom 8 ods. 1 Listiny, obmedziť, či porušiť právo jednotlivca na rešpektovanie a ochranu jeho
súkromného a rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti tak, ako je garantované

v článku 10 Listiny. Je teda nepochybné, že trestné stíhanie, ktoré bolo realizované v rozpore so
zákonom, je spôsobilé vyvolať vznik materiálnej škody (majetková hodnota, o ktorú bol skrátený majetok
poškodeného) i vznik nemateriálnej ujmy. Možno teda povedať, že každé trestné stíhanie predstavuje
obmedzenie súhrnu osobnostných práv. Všeobecne platí, že obmedzenie je legitimované verejným
záujmom na ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti. Napriek tomu však treba odlíšiť

situácie, keď sa už nebude jednať o legitímne obmedzenia, ale o zásah a porušenie práv garantovaných
v článku 10 Listiny. Trestné stíhanie predstavuje závažný zásah do osobnostných práv fyzickej osoby
chránených § 11 OZ. Pokiaľ však orgány činné v trestnom konaní v priebehu trestného stíhania
postupujú v medziach zákona, nemožno takýto zásah považovať za neoprávnený v zmysle § 13 ods.
1 OZ. Ide o situáciu, keď nad individuálne záujmy fyzickej osoby, do osobnosti ktorej trestné stíhanie

zasiahlo, prevláda závažnejší, významnejší a funkčne vyšší verejný záujem na tom, aby trestné činy boli
náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní. Uznesenie o vznesení obvinenia
neobsahujekonečnýzáverospáchanítrestnéhočinuaovineobvineného.Totorozhodnutiejevydanéna
základe dôvodného podozrenia, že obvinený spáchal trestný čin, ak na podklade zistených skutočností
je dostatočný odôvodnený záver, že trestný čin bol spáchaný určitou osobou.

V prípade uplatneného nároku na náhradu škody je preto potrebné použiť a postupovať podľa ust. §
442 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej

reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú
kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý
zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého
stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo

v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný
beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa teda neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom
aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba
pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto preukázané, že pri pravidelnom behuvecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať
zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre
výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie

škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel.

Nemajetková ujma, ktorú v danej veci navrhovateľ uplatňuje, je psychickým stavom, ktorý nie je čo do
svojej podstaty presne ohraničiteľným a odvíja sa od toho, akú nemajetkovú ujmu poškodená osoba
subjektívne pociťuje. Nemajetková ujma je kategóriou čisto subjektívnou, ktorú možno preukázať len so

značnými obtiažami, a preto vo svojej podstate sa nedá odškodniť to, ako sa poškodený cítil, ale či mal
vzhľadom ku všetkým okolnostiam prípadu dôvod sa cítiť poškodeným. Vychádzajúc z uvedeného nie
je podľa názoru súdu zásadne vylúčené posúdiť uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v rámci
ochrany osobnosti v zmysle ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k

neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na
chránených osobnostných právach. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah,
obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka
a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom. Ak bolo proti fyzickej osobe vznesené
obvinenie z trestného činu, proti obvinenému bola podaná obžaloba a úkony orgánov činných v trestnom

konaní sa vykonávali v medziach zákona, vznesenie obvinenia ani podaná obžaloba nepredstavuje
neoprávnený zásah do osobnostných práv tejto osoby, a to ani v prípade, keď táto fyzická osoba
bola spod obžaloby oslobodená. Keď nebol navrhovateľom tvrdený ani preukázaný nesprávny úradný
postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorý by takýto zásah zakladal a rovnako navrhovateľ
nedôvodne uplatňuje nárok na náhradu za nemateriálnu ujmu podľa článku 5 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ktorý je v zmysle článku č. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší
rozsah ústavných práv a slobôd. Článok 5 Dohovoru zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
oslobodenému obžalovanému vykonanou väzbou, čo nebol prípad v súdenej veci.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že podľa citovaných zákonných
ustanovení zák. č. 58/1969 Zb. vznikla štátu zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu vydaním uznesenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice KVP zo
dňa 15.8.2008 o začatí stíhania žalobcu pre trestný čin útoku na štátny orgán, keďže trestné stíhanie
žalobcu ako obžalovaného bolo zastavené uznesením zo dňa 30.6.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 18.7.2008 z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, vzhľadom k tomu, že uvedený skutok od
1.1.2006 nebol trestným činom.

Žalobca si uplatnil jednak náhradu majetkovej ujmy a náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o náhradu
majetkovej ujmy, túto si žalobca uplatnil vo výške cestovného dcéry L. Y. na pojednávanie dňa 9.11.2004

94,93 EUR, zálohy za advokátske služby 9.000,- Sk (298,75 EUR), cestovné 1.138,- Sk (37,77 EUR)
rýchlikom na pojednávanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 13.6.2008, poštovné 4.500,- Sk
(149,37 EUR), kopírovanie 4.564,89 EUR, trovy predbežného prerokovania nároku 120,88 EUR a
cestovné MHD 85,60 EUR.

Pokiaľ ide o existenciu majetkovej škody súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikla majetková škoda
vo výške cestovného na pojednávanie na Najvyšší súd v Bratislave dňa 13.6.2008 uplatnená vo výške
1.138,- Sk (37,77 EUR), pričom v zmysle oznámenia Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. cesta do
Bratislavy a späť dňa 13.6.2008 činila 2x 518,- Sk II. trieda, 2x 777,- Sk I. trieda, plus príplatok 2x 20,-
Sk do 2x 80,- Sk. Vzhľadom k tomu, že súd mal za preukázané, že žalobca sa zúčastnil pojednávania

Najvyššieho súdu dňa 13.6.2008, súd posúdil nárok na náhradu škody v tejto časti vo výške 1.138,-
Sk (37,77 EUR) uplatnenej žalobcom, keďže cena cestovného v predmetný deň v zmysle vyjadrenia
Železničnej spoločnosti a.s. prevyšovala túto sumu ako dôvodný. Pokiaľ ide o cestovné dcéry žalobcu z
Příbramy do Košíc dňa 9.11.2004 súd dospel k záveru, že predmetná škoda vznikla L. Y. a nie žalobcovi,
žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by túto cestu zaplatil on, resp. neodôvodnil a nepreukázal

ani výšku tejto škody. Pokiaľ ide o uplatnené poštovné a kopírovanie z predložených listinných dôkazov
mal súd za preukázané náklady na kopírovanie vo výške 1,08 EUR a 5,04 EUR, trovy obhajoby v
trestnom konaní podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 za úkony vo veci obhajoby v trestnom konaní činili
spolu 346,48 EUR.Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody
aj keď zák. č. 514/2003 vylučuje ako škodu trovy právneho zastúpenia pri predbežnom prerokovaní

náhrady škody, keďže súd predmetný nárok posudzuje podľa zák. č. 58/1969 a tento nevylučuje trovy
právneho zastúpenia pri predbežnom prejednaní nároku na náhradu škody ako škodu, na ktorú nemá
žiadateľ nárok, súd priznal žalobcovi aj trovy právneho zastúpenia pri predbežnom prejednaní nároku
za 2 úkony právnej služby vo výške 120,88 EUR. Súd ďalej priznal žalobcovi cestovné vo výške 17,13
EUR t.j. 20x 24,- Sk (MHD Košice 2x 12,- Sk), 1/ podanie na Okresný súd Košice II 27.1.2004, 2/

podanie dňa 10.3.2004, 3/ cesta na pojednávanie 6.4.2004, 4/ cesta na pojednávanie 7.4.2004, 5/
podanie Krajský súd v Košiciach 5.10.2004, 6/ cesta na pojednávanie 9.11.2004, 7/ podanie Okresný
súd Košice II 11.11.2004, 8/ podanie na Okresný súd Košice II 5.1.2005, 9/ cesta na pojednávanie
29.11.2005, 10/ podanie - cesta na Okresný súd Košice II dňa 18.11.2005, 11/ cestovné - podanie na
Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 14.12.2005, 12/ cestovné -podanie na Okresný súd Košice II,
13/ cesta na pojednávanie Okresný súd Košice II 29.11.2005, 14/ cestovné podanie na Krajský súd v

Košiciach 15.8.2006, 15/ cestovné na Krajský súd v Košiciach podanie 5.9.2006, 16/ pojednávanie na
Krajskom súde v Košiciach 30.8.2006 cestovné, 17/ 14.1.2007 podanie, cestovné Okresný súd Košice II,
18/ podanie na Okresný súd Košice II 1.2.2007, cestovné, 19/ 28.6.2007 podanie na Okresný súd Košice
II, 20/ cestovné MHD Košice na pojednávanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky 12. a 13.6.2008
a 21/ cestovné na Najvyšší súd Slovenskej republiky na pojednávanie MHD v Bratislave 2x 18,- Sk.

Ďalej súd priznal žalobcovi cestovné MHD na poštu spolu vo výške 23,10 EUR, 29x 24,- Sk (2x12,- Sk)
MHD Košice, 1/ 25.10.2003, 2/ 10.8.2003, 3/ 25.1.2005, 4/ 28.1.2005, 5/ 18.3.2005, 6/ 18.4.2005, 7/
15.7.2005,8/6.8.2005,9/27.3.2006,10/22.5.2006,11/12.10.2006, 12/24.10.2006,13/25.11.2006,14/
13.12.2006,15/24.1.2007,16/9.2.2007,17/25.2.2007,18/21.5.2007,19/31.5.2007,20/10.7.2007,21/
13.10.2007,22/25.10.2007,23/3.6.2008,24/18.7.2008,25/2.9.2008,26/16.9.2008,27/6.10.2008,28/

27.10.2008, 29/ 10.9.2003 a poštovné vo výške 1.750,92 Sk (58,12 EUR) za podania priamo súvisiace
s predmetným trestným stíhaním.

Poštovné súvisiace s trestným konaním za podania žalobcu orgánom činným v trestnom konaní a
sťažnosti činí 58,12 EUR vo výške preukázanej žalobcom podacími lístkami.

S poukazom na vyššie uvedené výška majetkovej škody pozostáva z trov právneho zastúpenia JUDr. O.
346,48 EUR, cestovného rýchlikom na pojednávanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky 37,77 EUR,
trovy predbežného prerokovania nároku na náhradu škody 120,88 EUR, cestovné na súd MHD v rámci
Košíc a MHD Bratislava 17,13 EUR, MHD na poštu za účelom podaní v predmetnom trestnom konaní

23,10 EUR, kopírovanie 5,04 a 1,08 EUR a poštovné 58,12 EUR.

Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal odôvodnenosť náhrady majetkovej škody v prevyšujúcom
rozsahu ako škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s predmetným trestným stíhaním, súd nárok v časti
majetkovej ujmy prevyšujúcej 609,60 EUR ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu s poukazom na vyššie uvedené, keďže zákon č. 58/1969, ktorý je
potrebný na daný nárok aplikovať neobsahuje priamo ustanovenia o náhrade nemajetkovej ujmy,
túto je v zmysle ustálenej judikatúry možné priznať iba podľa ust. § 11 OZ a to iba v prípade
neprimeraného zásahu v dôsledku trestného stíhania do osobnostných práv žalobcu. Na posúdenie

uvedenej skutočnosti súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru psychológia s vyjadrením konzultanta,
znalca z odboru psychiatrie a následne kontrolným znaleckým posudkom z odboru psychológie,
z ktorých vyplynulo, že nebolo preukázané, že by žalobca v súvislosti s trestným konaním trpel
psychickou ujmou, u žalobcu bola zistená nevyrovnaná osobnosť, porucha osobnosti, ktorá sa prejavuje
paranoidnými, nevyrovnanými prejavmi s poruchou adaptability, ťažkosti prispôsobiť sa životným

situáciám a trestné konanie mohlo zvýrazniť práve tieto negatívne stránky. Tieto oslabené stránky,
ktoré mohli byť prechodne výraznejšie, nie je možné klasifikovať ako psychickú ujmu alebo psychické
ochorenie. Osobnosť žalobcu nebola úplne zdravá ani pred vedením trestného konania a nie je možné
spätne určiť, akým spôsobom žalobca reagoval na trestné stíhanie. Skutočnosť, že u žalobcu ide o
nevyrovnanú osobnosť s paranoidnými prejavmi a s poruchami sociálnej adaptácie vyplynulo aj zo

znaleckého posudku MUDr. T. M. C. z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychológia aj z kontrolného
znaleckého posudku MUDr. K. K. mal súd za preukázané, že u žalobcu bola zistená symptomatika
poruchy osobnosti so zvýraznenými schizoidnými črtami, zvýšenou hladinou neurolability a so zníženou
emocionálnou reakciou s tým, že žalobca vykazoval zvýšenú tendenciu k sociálnej izolácii už predzačatím trestného konania a táto sa trestným konaním zvýraznila. Bolo nepochybne preukázané, že
trestné konanie malo z hľadiska ľudského vplyv na žalobcu. Žalobca tvrdil, že v súvislosti s trestným
konaním s ním bol ukončený pracovný pomer v Železničnej spoločnosti Cargo, a.s. Zo záznamu z

pohovoru zo dňa 15.1.2008 mal súd za preukázané, že pracovný pomer so žalobcom bol ukončený
zamestnávateľom Železničná spoločnosť Cargo, a.s. a z dohody o skončení pracovného pomeru mal
súd za preukázané, že žalobca ukončil pracovný pomer u zamestnávateľa Železničná spoločnosť Cargo
Slovakia, a.s. ku dňu 15.1.2008 dohodou z dôvodov podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce.
Dôvodom skončenia pracovného pomeru bola nadbytočnosť zamestnanca na základe organizačnej

zmeny zamestnávateľa zo dňa 17.12.2007 a nie trestné stíhanie žalobcu. Aj z výpovede dcéry žalobcu
súd zistil, že dcéra žalobcu L. Y. s ním v čase výpovede 10.8.2012 už pol roka nekomunikovala, mala
za to, že otec sa úplne zbláznil, oznámil jej, že sa ide zasa súdiť s tým, že sa súdi 20 rokov, jeho život sa
točí iba okolo súdov, všetko to začalo rozvodovým konaním rodičov a nezaujíma ho nič iné iba súdy, už
nechce mať nič spoločné s jeho spormi, keďže v tom vyrastala, chodila na súdne pojednávania, písala
otcovi podania, zničilo jej to detstvo a žalobcovi život s tým, že zostal kvôli súdom úplne sám.

Z vykonaného dokazovania a to zo znaleckých posudkov, z výpovede svedkyne L. Y., z oboznámenia
dohody o ukončení pracovného pomeru mal súd za preukázané, že trestné konanie malo nepochybne
vplyv na bežný život žalobcu, nebolo však preukázané, že tento zásah bol takej intenzity, že by
odôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy. V konaní taktiež nebolo preukázané, že by k ukončeniu

pracovného pomeru so žalobcom došlo v súvislosti s trestným stíhaním, keďže dôvodom ukončenia
pracovného pomeru bola organizačná zmena a pracovný pomer bol ukončený dohodou. Pokiaľ ide
o neprimeraný zásah do osobnostných práv žalobcu v dôsledku článku v košickom Korzári zo dňa
4.9.2006, súd považuje za potrebné uviesť, že aj ak by došlo týmto článkom k zásahu do osobnostných
práv žalobcu zodpovednosť za tento zásah by mal subjekt odlišný od žalovaného Slovenská republika

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Žalobca si okrem nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia uplatnil aj nárok na
náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom k tomu, že trestné stíhanie žalobcu
začalo 15.8.2003 t.j. za účinnosti zák. č. 58/1969 do konca účinnosti tohto zákona a to 30.6.2004, je

potrebné na tento nárok aplikovať zák. č. 58/1969 a na nesprávny úradný postup od účinnosti zák. č.
514/2003 Z.z. 1.7.2004 je potrebné aplikovať citovaný zákon. Žalovaný vzniesol námietku premlčania,
preto súd posudzoval, či nárok žalobcu bol uplatnený na náhradu škody titulom nesprávneho úradného
postupu v premlčacej lehote. V zmysle zák. č. 58/1969 je premlčacia lehota 3 ročná a plynie od doby,
kedy sa poškodený dozvedel o škode. V súlade s ust. § 22 ods. 1,2,3 cit. zák. iba v prípade, ak je

podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo
dňa doručenia zrušujúceho rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že pre uplatnenie nároku na náhradu škody
titulom nesprávneho úradného postupu sa nevyžaduje zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia lehota
odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel. Žalobca v priebehu celého trestného konania namietal
nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní, využíval opravné prostriedky a namietal

nesprávny úradný postup - čo vyplýva z obsahu opravných prostriedkov v trestnom konaní, preto mal
súd za to, že o tvrdenom nesprávnom úradnom postupe mal žalobca vedomosť v priebehu trestného
konania, pričom pri aplikácii zák. č. 58/1969 na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu
je možné tento aplikovať iba do 1.7.2004. Žaloba bola podaná 14.12.2009, preto je nárok na náhradu
škody titulom nesprávneho úradného postupu za obdobie od začatia trestného stíhania do 30.6.2004

podľa zák. č. 58/1969 Zb. uplatnený po 3-ročnej premlčacej lehote.

S poukazom na vyššie uvedené súd nárok žalobcu titulom nesprávneho úradného postupu za obdobie
do 30.6.2004 zamietol ako premlčaný.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní od 1.7.2004 do zastavenia
trestného stíhania na tento je potrebné aplikovať zák. č. 514/2003. V súlade s citovaným zákonom § 8
ods. 6 písm. g/ je vylúčený nárok na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu, ak trestné
stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že čin prestal byť zmenou zákona trestným činom. Vzhľadom k tomu,
že trestné stíhanie bolo zastavené z uvedeného dôvodu nevznikol žalobcovi nárok podľa citovaného

zákona na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu.

S poukazom na vyššie uvedené súd nárok žalobcu titulom nesprávneho úradného postupu podľa zák.
č. 514/2003 od 1.7.2004 ako nedôvodný zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s poukazom na zložitosť veci vyslovil, že
o trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. ( § 251 O.s.p. )