Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Osif
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/137/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814010413
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814010413.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava
Tomčovčíka a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. januára 2015, v trestnej
veci proti H. B., obžalovaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1,2 písm.b/ Tr.zák.
a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Rožňave zo dňa 5.11.2014 sp.zn. 1
T 153/2014 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného H. B..
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 5. novembra 2014 sp.zn. 1 T 153/2014 bol obžalovaný H.
B. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.b/ Tr.zák. č.
300/2005 Z.z. v znení Zákona č. 1/2014 Z.z., s poukazom na § 139 ods.1 písm.e/ Tr.zák., v súbehu s
prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a/, ods.2 písm.d/ Tr.zák. č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona
č. 1/2014 Z.z. s poukazom na § 139 ods.1 písm.e/ Tr.zák., na tom skutkovom základe, že
že dňa 27.3.2014 okolo 17.00 hod. v G., B. D.. Č. Č.. XX, fyzicky napadol N.. Ľ. D., B.. XX.XX.XXXX
v čase, keď sedel vo svojom osobnom motorovom vozidle zn. Š.W. C. Q..Č.. X. XXX J., ktoré bolo
zaparkované takým spôsobom, že otvoril dvere, následne ho chytil ľavou rukou pod krkom a pravou a
udrel do tváre, pričom poškodený mal snahu z vozidla vystúpiť dverami spolujazdca, vtedy ho chytil za
ľavú nohu a ťahal ho z vozidla von, začal škrtiť na krku, opätovne udierať päsťou do tváre a kričať na
neho, že ho dobije, vyhrážal sa mu slovami : „zabijem ťa, z G. živý neodídeš, mŕtveho ťa z G. odvezú“,
čo vzbudilo u neho dôvodnú obavu o svoj život, pričom poškodenému N.. Ľ. D. spôsobil ľahké zranenia
- pomliaždenie okoloočnicového oblúka vľavo s krvným výronom, pomliaždenie krku vľavo s
krvným výronom, podvrtnutie kolena vľavo s dobou liečenia do 7 dní.
Obžalovanému H. B. za to bol podľa § 360 ods.2 Tr.zák. s použitím § 41 ods.1 Tr.zák., § 38 ods.2,
§ 36 písm.j/, § 37 písm.h/ Tr.zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Tr.zák. výkon uloženého trestu odňatia slobody mu bol podmienečne odložený
a podľa § 50 ods.1 Tr.zák. bola mu určená skúšobná doba v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 50 ods.2 Trzák. s použitím § 51 ods.4 písm.a/ Tr. zák. obžalovanému H. B. bola uložená
povinnosť nepriblížiť sa úmyselne k poškodenému N.. Ľ. D. na vzdialenosť menšiu ako 5 m počas
skúšobnej doby.
Podľa § 288 ods1 Tr.por. poškodený N.. Ľ. D. s nárokom na náhradu škody bol odkázaný na občianske
súdne konanie.V zákonom stanovenej lehote, a to hneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku
a po poučení o možnosti podať opravný prostriedok obžalovaný H. B. podal odvolanie proti rozsudku,
a to do viny a trestu. Zahlásené odvolanie obžalovaný bližšie nezdôvodnil. Na verejnom zasadnutí
pred odvolacím súdom uviedol, že je nevinný. N.. Ľ. D. nevypovedal pravdu, všetko sú to výmysly zo
strany poškodeného a v pozadí týchto výmyslov je to, že má družku, ktorá je G., a to všetko vyvoláva
nezhody medzi ním a poškodeným, ako aj jeho príbuznými. Dôvodom týchto nezhôd sú susedské spory
majetkovej povahy. Rovnako sa nezakladá na pravde ani to tvrdenie poškodeného, aby mu bol poškodil
motorové vozidlo, resp. mobilný telefón a okuliare.
Na podklade odvolania obžalovaného H. B. krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Preskúmaním výrokov napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho odvolací súd zistil, že
súd prvého stupňa kontradiktórnym spôsobom konania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom
pre zákonné rozhodnutie o skutku uvedenom v obžalobe okresného prokurátora.
Obhajoba obžalovaného H. B., že k protiprávnemu konaniu v takom rozsahu, ako mu je to dávané za
vinu nedošlo, považuje aj odvolací súd za nutné uviesť nasledovné:
Obžalovaný H. B. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní priznal, že došlo medzi ním a poškodeným N.. Ľ.
D. k nedorozumeniu, ale toto nedorozumenie spočívalo len vo verbálnych útokoch, nielen z jeho strany,
ale aj zo strany samotného poškodeného N.. Ľ. D.. Toto všetko mohli sledovať nielen jeho družka H.
L.Á., ako aj brat poškodeného N.. W. D., ale aj nestranní svedkovia Ľ. Y. H. C. H.. Výsluchy svedkov -
policajtov, ktorí došli na miesto činu, logicky až potom, keď už žalované konanie bolo ukončené, nie je
možné brať do úvahy, títo sa vyjadrovali len k situácii po čine, a to na podklade toho čo im bolo oznámené
poškodeným N.. Ľ. D..
Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania obhajoba obžalovaného H. B., že sa nedopustil
žalovaného konania, bola aj podľa názoru odvolacieho súdu bez akýchkoľvek pochybností vyvrátená
práve tvrdením samotného poškodeného N.. Ľ. D., resp. svedka N.. W. D., ale predovšetkým lekárskou
správou o ošetrení poškodeného N.. Ľ. D..
Z lekárskej správy nepochybne vyplýva, že v priebehu incidentu došlo k zraneniu poškodeného N.. Ľ. D.,
ktorý bol fyzicky napadnutý inou osobou a bolo mu spôsobené zranenie - pomliaždenie okoloočnicového
oblúka vľavo s krvným výronom, pomliaždenie krku vľavo s krvným výronom, podvrtnutie kolena vľavo,
a to všetko s dobou liečenia do 7 dní.
Rovnako ako súd prvého stupňa ani odvolací súd nemal dôvod neuveriť tvrdeniu poškodeného N..
Ľ. D., že k tomuto zraneniu došlo spôsobom, ako je to ustálené vo výroku napadnutého rozsudku,
pričomobžalovanýslovnesavyhrážalpoškodenémusmrťoutakýmspôsobom,žetomohlouňhovzbudiť
dôvodnú obavu o život, resp. o jeho zdravie.
Nepochybil preto okresný súd, pokiaľ vypustil časť konania zo žalovaného skutku, a to poškodenie
dioptrických okuliarov, mobilného telefónu, ako aj motorového vozidla, ktoré poškodenia mal spôsobiť
podľa obžaloby obžalovaný H. B., nakoľko protiprávnosť tohto konania bez akýchkoľvek pochybností
preukázaná nebola.
Súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku podrobne uviedol, akými úvahami sa riadil pri
hodnotení svedeckých výpovedí, ktoré boli v priebehu dokazovania pred okresným súdom zákonným
spôsobom vykonávané. Odvolací súd s postupom okresného súdu sa v celom rozsahu stotožnil, na
úvahy okresného súdu v celom rozsahu poukazuje a dôvody napadnutého rozsudku si osvojuje bez
toho, aby ich bolo potrebné niečím doplniť.
Okresný súd nepochybil vzhľadom na vyššie uvedené, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.b/ Tr.zák. č. 300/2005 Z.z. v znení
Zákona č. 1/2014 Z.z., s poukazom na § 139 ods.1 písm.e/ Tr.zák., v súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a/, ods.2 písm.d/ Tr.zák. č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č. 1/2014Z.z. s poukazom na § 139 ods.1 písm.e/ Tr.zák., nakoľko skutku sa obžalovaný H. B. dopustil na mieste
prístupnom verejnosti a spôsobom, ktorým mohol u poškodeného vzbudiť dôvodnú obavu z ublíženia na
zdraví, resp. spôsobenie smrti obžalovaným. Rovnako nepochybil okresný súd, keď žalované konanie
posúdil podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty oboch prečinov s poukazom na § 139 ods.1 písm.e/
Tr.zák., nakoľko skutok bol spáchaný na osobe vyššieho veku, ktorá skutočnosť bola obžalovanému H.
B. známa.
Preskúmaním napadnutého rozsudku vo výroku o uloženom treste, resp. o uložení povinnosti nepriblížiť
sa úmyselne k poškodenému N.. Ľ. D., nezistil odvolací súd žiadne pochybenie a tieto výroky sú
v súlade s ustanovením § 34 Tr.zák. Uloženie povinnosti nepriblížiť sa úmyselne k poškodenému
taktiež zodpovedá ustanoveniu § 50 ods.2 Tr.zák. a vyplýva z povahy spáchaného skutku
obžalovaným a predovšetkým vyhrotenými vzťahmi, ktoré sú medzi ním a jeho príbuznými na jednej
strane a poškodeným, resp. rodinou poškodeného na strane druhej.
Odvolací súd nezistil ani žiadne pochybenie v rozhodnutí okresného súdu, pokiaľ poškodeného N.. Ľ.
D. odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, proti ktorému výroku poškodený
odvolanie nepodal, a preto odvolanie obžalovaného H. B. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.