Rozhodnutie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312202858
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8312202858.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu CASH COLLECTORS SK, s. r. o., Mlynské Nivy 49,
Bratislava, IČO: 44 703 015, právne zastúpený Havel, Holásek & Partners, Advokátska kancelária,
Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584 proti žalovaným 1./ Q. Q., bytom J. XXXX/XX, Z. a 2./
neb. Q. Q., zomrelom dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom J. XXXX/XX, Z., za účasti dedičov 2a./Q. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, Z., 2b./ X. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, Z., za účasti

vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám.
legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpené JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul.
Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 3.080,33 Eur istiny s prísl., o odvolaní vedľajšieho
účastníka proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 5C/140/2012-195 zo dňa 29.10.2013

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku, vo výroku o trovách konania účastníkov, vedľajšieho
účastníka a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého uložil žalovaným v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi 2.440,01 Eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.096,71 Eur od 22.5.2011
do zaplatenia, trovy konania v sume 107,78 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 403,83 Eur a
to v 30,- Eurových mesačných splátkach splatných vždy do 26.dňa v mesiaci, počnúc prvým dňom
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok. Konanie

v časti o zaplatenie 550,22 Eur istiny, 90,10 Eur úroku z omeškania z omeškaných splátok a úroku z
omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 550,22 Eur od 22.5.2011 do zaplatenia, zastavil. Náhradu trov
konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko účastníkov, obsah pripojených listinných dôkazov,
citovalust.§2písm.a/,b/,§3ods.1,2,3,4,6zákonač.258/2001Z.z.účinnéhovčaseuzavretiazmluvy,

ako aj ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 381 ods. 1. § 392 ods. 1, 2, § 397 Obchodného
zákonníka a uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol zmluvou o splátkovom úvere
č. 0462980592 zo dňa 7.6.2006. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.
s., Bratislava, IČO: 00 151 653 poskytol žalovaným 1. a 2.rade ako dlžníkom, bezúčelový úver vo
výške 50 000,- Sk, ktorý sa žalovaní zaviazali uhradiť pravidelnými 59 mesačnými splátkami po 1
184,- Sk splatnými k 20.dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky k 20.7.2006 a konečnou splatnosťou

k 20.5.2011. Medzi účastníkmi bola dohodnutá premenlivá úroková sadzba, ktorá v deň uzavretia
zmluvy predstavovala 11,9 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov 7,22 %. Súčasťou zmluvy
boli všeobecné obchodné podmienky, obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a. s., Bratislava
pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám -
nepodnikateľom a sadzobník poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľni, a. s., Bratislava. Zo žalobcom
predložených výpisov z účtu žalovaní vyčerpali úver vo výške 50 000,- Sk, z ktorého bol odpočítaný

spracovateľský poplatok vo výške 1 000,- Sk a uhradili celkom 8 616,10 Sk a ich dlh k 21.10.2010
predstavoval 3.080,33 Eur, pričom pozostával z istiny vo výške 2.646,93 Eur a úrokov z omeškaniavo výške 433,40 Eur. Podľa výpisu z bankovej knihy, ktorá je súčasne prílohou č. 1 k zmluve o
postúpení pohľadávok č. 0919/2010/CE zo dňa 21.10.2010, zostatok pohľadávky voči žalovaným ku
dňu jej postúpenia predstavoval 3.080,33 Eur a pozostával z istiny vo výške 2.646,93 Eur a úroku

z omeškania vo výške 433,40 Eur. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.
s., Bratislava, oznámila žalovaným v 1. a 2.rade, že zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0919/2010/
CE zo dňa 21.10.2010 došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 3 080,33 Eur na postupníka a od
tohto doručenia je potrebné plniť už postupníkovi. Ďalšími oznámeniami zo dňa 3.1.2011 a 24.1.2011
spoločnosť HAVEL & HOLÁSEK, s. r. o., Bratislava, IČO 36 856 584, oznámila žalovaným v 1. a 2.rade,

že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.12.2010 došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 3 080,33
Eur na žalobcu, v prospech ktorého je potrebné vykonať úhradu.

Vpriebehukonaniadošlokčiastočnémuspäťvzatiužalobyzdôvodyzohľadneniaštvorročnejpremlčacej
lehoty v zmysle Obchodného zákonníka, a preto súd prvého stupňa konanie o zaplatenie 550,22 Eur
istiny, 90,10 Eur úroku z omeškania z omeškaných splátok a o úrok z omeškania vo výške 9,25 % zo

sumy 550,22 Eur od 22.5.2011 do zaplatenia zastavil postupom podľa § 96 Občianskeho súdneho
poriadku.

Žalobu ohľadne zaplatenia sumy 2.440,01 Eur s prísl., súd považoval za dôvodnú. K vznesenej námietke
premlčaniavedľajšímúčastníkomnastranežalovanýchsúduviedol,žepriskúmanínámietkypremlčania

aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zmluva o úvere, z ktorej vyplýva záväzok
žalovaných je v zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, t.
j. že tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov sa spravuje ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Keďže právna úprava premlčania je obsiahnutá v ust. § 387 a nasl. Obchodného zákonníka,
preto použitie ustanovenia Občianskeho zákonníka pri posudzovaní otázok premlčania neprichádza

do úvahy. Uvedený názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 6MCdo
4/2012 zo dňa 27.3.2013, a preto súd prvého stupňa aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka
o premlčaní, a teda posudzoval zachovanie štvorročnej premlčacej lehoty. Žalovaná istina 2.440,01
Eur po čiastočnom späťvzatí žaloby pozostávala z nepremlčanej istiny vo výške 2.096,71 Eur a úrokov
z omeškania vo výške 304,30 Eur. Žalovaní svojimi splátkami uhradili celkom sedem splátok, t. j.

sú v omeškaní s plnením svojho dlhu od januára 2007. Žaloba bola podaná 2.3.2012 a pri použití
štvorročnej premlčacej doby sú premlčané splátky splatné k 20.1.2007 do 20.2.2008, t. j. 14 splátok
po 39,30 Eur, t. j. 550,20 Eur. Po odpočítaní tejto sumy od žalovanej istiny 2.646,93 Eur, súd priznal
žalobcovi, na ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou, istinu vo výške 2 096,73 Eur, ako aj priznal
kapitalizovaný úrok z omeškania, ktorý bol požadovaný v žalobe vo výške 433,40 Eur, ktorý bol pôvodne

počítaný aj z premlčaných splátok. Pomer pôvodne žalovanej istiny vo výške 2.646,93 Eur a rozsudkom
priznanej istiny vo výške 2.096,73 Eur predstavuje 79,21 % a tento pomer súd uplatnil pri priznaní úroku
z omeškania, keďže z pôvodne žalovaného kapitalizovaného úroku z omeškania 433,40 Eur, priznal
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 343,30 Eur. V tejto časti žalovaní so žalobou súhlasili. Z tohto
dôvodu súd žalobe vyhovel.

Vo vzťahu k úroku z omeškania súd citoval ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. s tým, že uviedol, že žalovaní sa dostali do omeškania
so zaplatením svojho záväzku, a preto s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
priznal ďalší úrok z omeškania od 22.5.2011 zo sumy 2.096,71 Eur s výškou, ktorá je v súlade s ust.

§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
žalobcovi priznal z titulu zaplateného súdneho poplatku 107,78 Eur po zohľadnení pomeru úspechu a
neúspechu v konaní a zohľadnení aj procesného zavinenia zastavenia konania žalobcom. Ďalej priznal

náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 58,42 % úspechu žalobcu, t. j. v sume 403,83 Eur, ktoré
špecifikoval. Žalovaným v 1. a 2.rade, ako aj vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Žalovaným v 1. a 2.rade s poukazom na ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku povolil splácať
priznanú istinu vrátane úrokov z omeškania v 30-eurových mesačných splátkach pod následkom straty

výhody splátok vzhľadom na preukázané sociálne a majetkové pomery.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - vyhovujúcemu výroku odvolanie vedľajší účastník
na strane žalovaných. Namietal neúplne zistený skutkový stav veci, ako aj nesprávne právne posúdenie.Uviedol, že súd prvého stupňa posúdil právnu vec podľa ustanovení Obchodného zákonníka ako
absolútny obchod, a teda aplikoval štvorročnú premlčaciu dobu. V tejto súvislosti poukázal na
nesprávnosť tohto názoru, pričom poukázal na judikatúru týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv, napr.

na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 402/2013 zo dňa 19.6.2013, ďalej
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo 20/2009, ako aj iné rozhodnutia
všeobecných súdov, z ktorých vyplýva záver, že i napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym
obchodnozáväzkovým vzťahom v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter
účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ

zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na právny
vzťah aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, vrátane ustanovení
zákona č. 258/2001 Z. z.. Z tohto dôvodu namietal posúdenie úverovej zmluvy nie ako zmluvy
spotrebiteľskej s tým, že osobitné právne predpisy, t. j. zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
a zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sú lex specialis k ustanoveniam Občianskeho
zákonníka aj Obchodného zákonníka v prípadoch, ak je zmluva uzatváraná so spotrebiteľom. Správne

mal preto súd aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to aj s poukazom na ust. § 879f ods.
3, 4 Občianskeho zákonníka. Navyše zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov,
a preto je v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z., úver bezúročný a bez poplatkov.
Podotkol, že výška úrokovej sadzby bola stanovená 11,90 %, a preto výška RPMN nemôže byť nižšia,
nakoľko RPMN predstavuje celkové navýšenie vyjadrené percentuálne za obdobie jedného roka. Z tohto

dôvodu navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súčasťou podaného odvolania sú aj pripojené kópie rozhodnutí, na ktoré poukázal v odôvodnení
odvolania.

Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že právny vzťah medzi

účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere, t. j. absolútneho obchodu. Bez ohľadu na povahu
účastníkov sa jedná o absolútny obchod, čo zhodne konštatovali najvyššie súdne inštancie v Slovenskej,
ako aj Českej republike. Poukázal napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Obo 56/2007, 1Cdo 120/2010, 5Obo 12/2010, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 3711/11. Zdôraznil, že ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní nie

sú ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa, že zmluva neobsahuje
správny údaj o výške RPMN uviedol, že do 1.7.2006 bol z dôvodu nesprávnej transpozície uvedený
nesprávny výpočet, resp. vzorec v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol
následne doplnený zákonom č. 264/2006 Z. z., ktorý v zmysle dôvodovej správy reaguje na nesúlad
nepresnosti pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov, nakoľko ide o chybný vzorec pre jej

výpočet. Prax ukázala, že vykázaná miera nákladov na základe v súčasnosti používaného vzorca v
porovnanísoskutočnoumieroujepodhodnotená,dochádzakskresleniuposkytovanýchúdajov,nakoľko
reálne náklady spotrebiteľa sú podstatne nižšie. Právny predchodca žalobcu podliehal režimu zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nemohol uviesť ani inú výšku
RPMN, ako vypočítanú v zmysle v tom čase platných právnych predpisov. Dôsledkom takéhoto výpočtu

bytotižboloporušeniezákona,čobyokremmožnýchsankciízostranykontrolnýcharegulačnýchúradov
viedlo aj k aplikovaniu ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
To znamená, že právny predchodca žalobcu by sa tak pripravil o hlavný predmet svojej podnikateľskej
činnosti, t. j. poskytovanie úverov za odplatu. Odvolanie vedľajšieho účastníka považoval za nedôvodné
a rozporné so záujmami žalovaných. Namietal či na podanie odvolania vedľajším účastníkom bol zo

strany účastníkov daný súhlas. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Obdo 27/2012, ktoré je súčasťou podaného odvolania, ako aj ďalšie rozhodnutia, na
ktoré poukázal vo vyjadrení k odvolaniu. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná v 1.rade súhlasila s podaním odvolania vedľajšieho účastníka.

Žalovaný v 2.rade zomrel dňa XX.X.XXXX a podľa právoplatného osvedčenia o dedičstve vydaného
JUDr. Katarínou Korenková, notárkou, Notársky úrad Humenné, ul. 26.novembra 1510/3, dňa
20.10.2014, sú právnymi nástupcami po nebohom poručiteľovi Q. Q., t. j. manželka poručiteľa, Q. Q.,
nar. XX.XX.XXXX - dcéra poručiteľa, X. Q., nar. XX.X.XXXX - dcéra poručiteľa. Predmetné osvedčenie
o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 6.11.2014.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania(§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka
na strane žalovaných je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny

predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Odvolaním vedľajšieho účastníka bol napadnutý vyhovujúci výrok, vrátane výroku o trovách konania
účastníkov a nepriznanej náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi (§ 212 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku).

Podľa ust. § 201 Občianskeho súdneho poriadku, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania
vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa ust. § 93 ods. 2 a 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 31.12.2014, ako vedľajší

účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých

okolností.

K namietanej oprávnenosti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných podať odvolanie, odvolací súd
uvádza, že s touto námietkou nesúhlasí z dôvodu, že vychádzal z citovaného ust. § 93 ods. 2 a
4 Občianskeho súdneho poriadku. V danom prípade vedľajší účastník vstúpil do konania na strane

žalovaných na základe osobitného právneho predpisu ako právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vedľajší účastník má
rovnaké práva a povinnosti ako účastník sporového konania, t. j. v zásade má právo podať aj odvolanie.
Citované ust. § 201 Občianskeho súdneho poriadku nemožno vykladať oddelene bez prihliadania na ust.
§ 93 ods. 2 a 4 Občianskeho súdneho poriadku, lebo ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku do

31.12.2014, nevyžadovali so vstupom vedľajšieho účastníka na základe osobitného právneho predpisu
súhlasúčastníkasporovéhokonaniaanisúhlassjehovyužitímprávapodaťopravnéprostriedky.Navyše
ajdikciaust.§93ods.4Občianskehosúdnehoporiadkuhovorí,žesúdvždyposúdi,čiúkonyvedľajšieho
účastníka odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje po zvážení všetkých okolností. V
danom prípade navyše žalovaná v 1.rade vyslovila súhlas s podaním odvolania vedľajšieho účastníka.

Aj bez stanoviska žalovaných, na strane ktorých vedľajší účastník vystupuje, by odvolací súd považoval
odvolanie vedľajšieho účastníka za odvolanie podané oprávnenou osobou, lebo vedľajší účastník
vstupujúci do konania na základe osobitného právneho predpisu má rovnaké práva a povinnosti ako
účastník sporového konania, t. j. má aj právo na podanie odvolania v zmysle ust. § 201 Občianskeho
súdneho poriadku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4Cdo 293/2013 zo dňa 21.8.2014 týkajúce sa obdobnej veci z hľadiska posúdenia
oprávnenosti podania opravného prostriedku vedľajším účastníkom na strane žalovaných.

K veci samej odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného
dokazovania, zistení skutkového stavu dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu uplatneného

nároku, ak posudzoval vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, právny vzťah ako vzťah
obchodnoprávny bez aplikácie ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v súvislosti so spotrebiteľským
charakterom zmluvy. Namietané nesprávne právne posúdenie vznesenej námietky premlčania
vedľajším účastníkom v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka bolo dôvodné, lebo spočívalo v
posúdení otázky premlčania v zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka. Právny vzťah uzatvorený

zmluvou o úvere zo dňa 7.6.2006 je nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy i bez ohľadu na to, že zmluva
o úvere je tzv. absolútny obchod v zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka. Bez
ohľadu na zmluvné dojednanie medzi účastníkmi konania je rozhodujúca povaha účastníkov zmluvnéhovzťahu, t. j. postavenie dodávateľa a veriteľa, na čo súd prvého stupňa správne poukázal citovaním
zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, t. j. definícii veriteľa a spotrebiteľa v zmluvnom
vzťahu. Nesprávne však aplikoval na posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania štvorročnú

premlčaciu lehotu vyplývajúcu z ust. § 397 Obchodného zákonníka z dôvodu, že pri výklade spornosti
obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, t. zn., že súd mal
posudzovať vznesenie námietky premlčania v zmysle ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý je pri
posudzovaní spotrebiteľských zmlúv v postavení lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Obchodného
zákonníka. Uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia preto bola opodstatnená. Podľa

názoru odvolacieho súdu otázka posudzovania vznesených námietok premlčania v spotrebiteľských
veciach v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka je už ustálená judikatúrou všeobecných súdov.
Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna
úprava zmluvných pokút a pod.). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať
od 1.1.1992, avšak na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej

veci nemožno aplikovať právnu úpravu regulujúcu vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, lebo Občiansky
zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľa výhodnejšia
(§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Z týchto dôvodov preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku a súvisiacom

výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku a v rozsahu
zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

V ďalšom konaní je úlohou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť dôvodnosť vznesenej námietky
premlčania vedľajším účastníkom na strane žalovaných s tým, že zároveň je potrebné sa vysporiadať aj

s uplatnenými námietkami týkajúcimi sa náležitosťami zmluvy ohľadne uvedenia správnej výšky ročnej
percentuálnej miery nákladov, na čo poukázal právny zástupca vedľajšieho účastníka. Táto namietaná
skutočnosť nebola predmetom posúdenia súdom prvého stupňa, a preto v záujme neprejudikovania
rozhodnutia vo veci vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, ktorá bola nesprávne posúdená,
odvolací súd k tomu nezaujal vecné stanovisko.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom

prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.