Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614200510
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6614200510.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci navrhovateľa Obec

Dolná Strehová, so sídlom Dolná Strehová, Hlavná 52/75, IČO: 00 319 295, zast. URBÁNI & Partners,
s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, proti odporcovi V.. Ľ. B., narodený
XX.XX.XXXX, bytom Y., W.. L. XXX/XX, štátny občan SR, v konaní o zaplatenie sumy 933,86 Eur, takto

r o z h o d o l :

Žaloba o zaplatenie sumy 933,86 Eur s a z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 193,63 Eur v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal od odporcu zaplatenia sumy 933,86 Eur z titulu
bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemku zapísaného na
LV číslo XXX pre katastrálne územie X. M., a to pozemku KN-C par. č. XXXX/X, zastavané plochy a
nádvoria o výmere XX m2. Vzhľadom k tomu že odporca užíva predmetnú nehnuteľnosť (nachádza sa
na nej rekreačná chatka odporcu súpisné číslo XXX, evidovaná na LV číslo XXXX, pre k. ú. X. M.),
požaduje navrhovateľ titulom bezdôvodného obohatenia od odporcu náhradu za užívanie predmetnej

parcely. Uvedené vyplýva aj z katastrálnej mapy danej lokality.

Predmetný pozemok nie je predmetom žiadnej Zmluvy o nájme pozemku, strany sa nedohodli na
prenájme pozemku alebo jeho inom odplatnom užívaní.

Keďže je predmetný pozemok v užívaní odporcu bez akéhokoľvek právneho titulu, má za to, že zo
strany odporcu dochádza k bezdôvodnému obohateniu, a to aj napriek ústretovosti navrhovateľa, ktorý

sa niekoľkokrát neúspešne pokúšal vec vyriešiť mimosúdne, prostredníctvom dohody.

Nakoľko sa navrhovateľ ohľadne pozemku v jeho vlastníctve, ktorý užíva odporca, pokúsil o mimosúdne
vyriešenie veci, jednoznačne z toho vyplýva, že odporca mal a stále má z doterajšieho stavu majetkový
prospech, ktorý bol získaný plnením bez právneho dôvodu.

Pokiaľ sa týka plnenia bez právneho dôvodu, ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod

na plnenie. V danom prípade chýbala právna skutočnosť - zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní.
Plnenie bez právneho dôvodu znamená poskytnutie určitej majetkovej výhody.Majetkový prospech je čokoľvek, čo existujúcemu majetku prospieva - výhoda, zhodnotenie, prírastok
či zväčšenie pôvodného majetku, zdržanie sa výkonu práva, strpenie určitej činnosti, prostredníctvom
akéhokoľvek plnenia, i zo záväzku.

Navrhovateľ o situácii ako aj o bezdôvodnom obohacovaní odporcu upozorňoval a snažil sa predísť
situácii, ktorá nastala a naďalej trvá, má navrhovateľ naliehavý právny záujem na tom, aby súd v tejto
veci rozhodol.

Keďže predmetný pozemok užíva odporca, dochádza na základe súčasného pretrvávajúceho stavu k
nezákonnému zásahu do práv a právom chránených záujmov vlastníka nehnuteľnosti - pozemku, ktorý
užívanie predmetného pozemku trpí.

Poukázal na ustanovenie § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ).

Je nesporné, že uvedená dispozícia s majetkom vo vlastníctve navrhovateľa momentálne nie je možná,
a je obmedzovaná z dôvodov na strane odporcu.

V zmysle ustanovenia § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti
a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Uvedený právny stav vo veci nerešpektuje základné zásady vlastníckeho práva, na základe súčasného
stavu nie je ekvivalentne vyriešený vzťah medzi účastníkmi, nakoľko navrhovateľ je nútený, aby niečo
strpel a opomenul bez toho, že by prejavil súhlas s obmedzením svojho -vlastníckeho práva, hoci aj na
základe dispozičného právneho úkonu - zmluvy.

V uvedenom prípade odporca hrubo zasiahol do najvyššieho majetkového práva vlastníckeho práva
navrhovateľa, a to spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom, nakoľko z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že v súčasnosti neexistuje žiadny právny dôvod, na základe ktorého by bol odporca oprávnený
predmetný pozemok užívať, a tým, že za užívanie pozemku žiadnym spôsobom neplatí, dochádza z jeho

strany k bezdôvodnému obohateniu spočívajúcemu v majetkovom prospechu na úkor navrhovateľa.

Vzhľadom na uvedené okolnosti poukazuje na naliehavý právny záujem navrhovateľa, ktorý spočíva v
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe užívania vlastníctva navrhovateľa
bez právneho titulu zo strany odporcu. Navrhovateľ vyčísľuje bezdôvodné obohatenie nasledovne:

Uznesením obecného zastupiteľstva z 20.02.2013 bolo stanovené nájomné vo výške 0,0365 Eru/m2/
deň. Ročne tak táto suma činí 466,29 Eur a 467,57 Eur pri priestupnom roku. Nárok uplatňuje za 2 roky
počítané podľa dní pred dňom začatia konania.

Vyčíslenie vychádza z trhovej ceny v danej lokalite, kedy rovnakým spôsobom navrhovateľ prenajíma
pozemky pod ďalšími 11-timi rekreačnými chatkami iným nájomcom. V tomto smere je navrhovateľ
viazaný zásadami hospodárenia založenými na rovnosti, kedy rovnaké podmienky ponúkol aj odporcovi,
ktorý ich neprijal.

Vtomtosmerepoukázalnaustanovenie§456OZanatúskutočnosť,žekbezdôvodnémuobohacovaniu
stále dochádza, a teda odporca sa obohacuje na úkor navrhovateľa každým ďalším dňom.

Čo sa týka predloženia časti znaleckého posudku od R.. X. M. odporcom, poukázal na to, že pri
určení výšky nájmu pozemku znalec vychádzal z metódy polohovej diferenciácie, čo však abstrahuje

od konkrétnej situácie, nakoľko v tomto prípade by bolo potrebné ak sa bude vypracovávať znalecký
posudok relevantné použiť porovnávaciu metódu, keďže existuje platne uzatvorených deväť nájomných
zmlúv s ostatnými vlastníkmi zrubových chatiek, ktorí uvedený nájom platia, a ktorého výška sa nemenila
od 80.-tich rokoch.

Pozemok, na ktorom sa nachádza chata odporcu nadobudli niekedy v roku 1990 do svojho vlastníctva
delimitáciou. Od všetkých vlastníkov chatiek, ktoré mali stavebné povolenie alebo nemali, ak ho
nepotrebovali, sa vyberala suma 1,--Sk za m2 a deň ako daň z užívania verejného priestranstva. Po
zavedení eura bolo to 0,036 Eur za m2 na jeden deň. Táto suma sa vyberala asi od roku 1987. Do roku2013 bol takýto stav a po roku 2013 sa od vlastníkov chatiek, ktoré mali stavebné povolenie, resp. ktoré
nemali stavebné povolenie, ak ho nepotrebovali, namiesto dane za užívanie verejného priestranstva
začalo uplatňovať nájomné na základe predložených nájomných zmlúv. Výška tejto dane bola taká istá

ako je v súčasnosti výška nájomného, ktoré je roky nemenné. Bezdôvodné obohatenie, ktoré požaduje
od odporcu z titulu obvyklého nájomného je za roky 2012 a 2013. Na jeho pozemkoch je postavených 13
chatiek, z toho 10.-ti vlastníci chatiek podpísali nájomnú zmluvu v znení ako bolo predložené odporcovi.
Vlastníci chatiek prejavovali záujem o odkúpenie pozemkov pod chatkami, avšak obecné zastupiteľstvo
s tým doposiaľ nesúhlasilo. V roku 2014 bol už odsúhlasený predaj pozemku jednému vlastníkovi s tým,

že zastavaná plocha pod chatkou mu bude predaná za 40,--Eur za mX a ostatná plocha do XX,--Eur
m2 za 15,--Eur za m2. Obecné zastupiteľstvo schválilo, že vlastníci chatiek musia odkúpiť minimálne T.
m2, teda aj okolie okolo chatiek, aj medzi chatkami. Odporca do roku 2012 výšku nájomného žiadnym
spôsobom nerozporoval.

KZnaleckémuposudkučíslo37/2014vypracovanéhoznalcomR..E.Y.,ktoréhosúdustanovilvpriebehu

konania navrhovateľ uviedol, že s jeho závermi súhlasí, nakoľko reflektuje na skutočnosť, že existuje
platne uzatvorených 10 nájomných zmlúv, pričom za vhodnú metódu na stanovenie výšky nájmu za
pozemok považuje znalec metódu porovnávaciu, s čím sa stotožňuje, pričom pred zaokrúhlením sa
znalec v celom rozsahu pri rekapitulácii nájmu pred jej zaokrúhlením úplne stotožnil so sumou, ktorú
uplatňuje v rámci svojho návrhu. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby súd pri svojom rozhodovaní

o dôvodnosti nároku čo do jeho výšky vychádzal zo záverov predmetného znaleckého posudku, v
ktorom znalec stanovil nájomné za rok pre parcelu číslo XX o veľkosti X m2 v areály kúpaliska X. M.
po zaokrúhlení na 465,-Eur ročne a vyhovel žalobe v celom rozsahu. Tvrdenia odporcu, že nájomné
zmluvy, ktoré boli predložené do súdneho spisu, že boli uzatvorené pod tlakom, považuje za účelové a
irelevantné. Pokiaľ to odporca tvrdí, má preukázať, že niektorý z nájomcov podal žalobu o neplatnosť

tohto právneho úkonu.

Navrhovateľ k listu zo dňa 08.08.2013 (č. l. 55 spisu), ktorý zaslal odporcovi uviedol, že išlo o
upozornenie, nakoľko odporca a iní vlastníci chatiek mali podlžnosti voči obci za užívanie ešte vtedy
dane za užívanie verejného priestranstva. Aj keď odporca neuzatvoril nájomnú zmluvu od energii ho

neodpojili.

Čo sa týka výšky nájomného, ktorá vyplývala z uznesenia č. 14/2013, ktoré bolo prijaté na verejnom
zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 20.02.2013 bolo tam jednoznačne odhlasované nájomné za m2
vo výške 0,0365 Eur na deň, pričom pri prepise zápisnice došlo k chybe pri písaní a následne bola táto

chybaopravenáatiežbolaopravenávýškanájomnéhouvedenávnájomnejzmluve,ktorábolaopätovne
odporcovi doručená. Keďže uznesením obecného zastupiteľstva bola prijatá uvedená suma vo výške
0,0365 Eur na jeden deň za nájom došlo iba ku chybe pri prepisu zápisnice, preto nebol dôvod zvolávať
nové zastupiteľstvo, ktoré by odsúhlasovalo to, čo už bolo odsúhlasené.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obec nevyvíjala žiaden nátlak pri uzatváraní
nájomných zmlúv na jednotlivých nájomcov tak, ako to tvrdil odporca, nájomné zmluvy uzatvorili
dobrovoľne s tým, že keď odkupovali predmetnú chatku boli si vedomí toho, že pozemok patrí obci a s
týmto vedomím chatku aj odkúpili. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že výška nájomného sa od roku
1987 nemenila, do roku 2013 sa táto výška vyberala titulom dane za užívanie verejného priestranstva

a následne po záveroch finančného riaditeľstva, ktoré nespochybnilo výšku vyberaného poplatku, ale
svoje námietky smerovalo ku charakteru stavby, navrhovateľ pristúpil k tomu, aby konkludoval uvedený
stav k predloženiu nájomných zmlúv.

Odporca uviedol, že podaná žaloba vo vzťahu k meritu veci uvádza údaje, ktoré do značnej miery nie

sú konzistentné so skutkovým a právnym stavom. Dôvody, pre ktoré doposiaľ nie sú zmluvne upravené
vzťahy medzi účastníkmi súvisiace s nájmom pozemku zapísaného na Správe katastra O. N. na LV číslo
XXX pod CKN parc. č. XXXX/X ako zastavaná plocha o výmere P.m2, na ktorej sa nachádza jeho stavba
rekreačnej chaty číslo súpisné XXX, zapísaná na LV číslo XXXX pre k. ú. X. M. spočívajú výlučne na
strane navrhovateľa.

Uviedol, že Kolaudačným rozhodnutím Okresného úradu, odboru životného prostredia Veľký Krtíš číslo
2000/01062 zo dňa 23.11.2000 mu bolo povolené užívanie rekreačnej chaty typ DA-1 na Termálnom
kúpalisku v X. M. na parc. číslo XXXX/X vrátane vodovodnej, kanalizačnej a elektrickej prípojky.Existencia inžinierskych sietí na mieste stavby, ako predpokladu možnosti zahájenia výstavby tejto chaty
bola zabezpečená Obcou X. M. na základe Stavebného povolenia vydaného pod číslom 2000/00102
zo dňa 17.02.2000. Z uvedeného skutkového a právneho stavu vyplýva záväzok Obce X. M. ako

gestora hromadnej výstavby rekreačných chatiek a vlastníka zastavaných pozemkov rešpektovať práva
vlastníka kolaudovanej stavby podľa stavu existujúceho pri povolení užívania stavby, a to v celom
rozsahu pôvodnej zábery zastavaného pozemku a technickej reality vrátane inžinierskych sietí a práva
vlastníka na ich pomerné využívanie.

V období nasledujúcom po kolaudácii rekreačnej chatky súpisné číslo XXX od roku 2000 až do
roku 2013 navrhovateľ pri výkone svojich vlastníckych práv v súvislosti s úpravou právneho režimu
užívania zastavaných pozemkov pod rekreačnými chatkami nepostupoval zákonným spôsobom. Zo
strany navrhovateľa bolo užívanie zastavaných pozemkov pod chatami spoplatnené v nezákonnom
režime požadovania úhrady za užívanie verejného priestranstva. Tento protiprávny postup navrhovateľa
v odvolacom správnom konaní na preskúmanie zákonnosti postupu navrhovateľa jednoznačne

deklarovalo Finančné riaditeľstvo SR so sídlom, Vazovova 2, 815 11 Bratislava vo vydanom a v
súčasnosti právoplatnom rozhodnutí č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 21.11.2012, ako
rozpor so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní v nadväznosti na ust. § 10 ods.1 písm. c/ zákona č.
582/2004 Z. z. Zo záverov odôvodnenia uvedeného rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR doslovne
vyplýva:

"navrhovateľ ako správca dane neposúdil skutkový stav v súlade so zákonom 563/2009 Z. z.
pretože ak daňovník je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti - chaty je v zmysle § 19 ods. 1
zákona č.582/2004 Z. z. povinný podať príslušnému správcovi dane daňové priznanie k dani z
nehnuteľnosti do 31. januára zdaňovacieho obdobia v ktorom mu vznikla daňová povinnosť
podľa stavu k 1. januáru. Ak tak daňovník neurobí, správca dane je v zmysle § 15 ods. 2

zákona č.563/2009 Z. z. povinný vyzvať daňovníka na podanie daňového priznania a následne
konať v súlade s týmto zákonom a nie mu automaticky vyrubiť daň za užívanie verejného
priestranstva len preto, že ju tak platil už od roku 2002 bez odvolania ."

Napriek vyššie uvedenému záväznému právnemu názoru ústredného orgánu štátnej správy,

navrhovateľ pri úprave právnych pomerov k zastavanému pozemku CKN parc. č. XXXX/X v k. ú. X. M.
ani v aktuálnej dobe nepostupuje v súlade so zákonom v režime zákona č. 582/2004 Z. z.

Navrhovateľ mu predložil v prílohe listu č. 110/2013 zo dňa 14.03.2013 a následne dňa 17.05.2013
pod č. 205/2013 Návrh nájomnej zmluvy, na prenájom zastavaného pozemku. Predložené návrhy sa

odvolávajú na rozhodnutie Obecného zastupiteľstva Obce X. M. na verejnom zasadnutí konanom dňa
20.02.2013 ktoré pod č. uznesenia 14/2013 schválilo:
- Návrh zmlúv za prenájom pozemkov pod chatkami ,ktoré majú stavebné povolenie v areáli kempingu.
- Výšku nájomného za m2 rok 0,0365 Eur/m2/rok
Podľa schválenej jednotkovej ceny za prenájom m2 podľa uznesenia Obecného zastupiteľstva

navrhovateľa č. 14/2013 vo výške 0,0365 Eur/m2/rok, činí ročné nájomné pri výmere X m2 užívanej
plochy zastavaného pozemku sumu 1,27 Eur.

V rozpore s uvedeným rozhodnutím Obecného zastupiteľstva navrhovateľ do obsahu nájomnej zmluvy
uviedol v článku IV/výška nájomného a jeho splatnosť, sumu 466,29 Eur, ktorá výrazne o sumu 465,02

Eur prevyšuje Obecným zastupiteľstvom navrhovateľa schválenú cenovú úroveň prenájmu.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že navrhovateľ pri uzatváraní Nájomnej zmluvy v súvislosti s
prenájmom zastavaného pozemku CKN parc. č. X o výmere XX m2 zapísaného v k. ú. X. M. na LV číslo
XXX nepostupuje v súlade s rozhodnutím Obecného zastupiteľstva.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výrazný rozpor obsahu s uznesením Obecného
zastupiteľstva Obce X. M. č. 14/2013 zo dňa 20.02.2013 odôvodnene neakceptoval navrhovateľom
predložené znenie návrhu Nájomnej zmluvy zo dňa 14.03.2013 a 17.05.2013.

Skutkové a právne dôvody neuzatvorenia Nájomnej zmluvy na prenájom predmetného pozemku v
relevantnom období spočívajú teda výlučne na strane navrhovateľa.Z uvedených skutočností je zrejmé že navrhovateľ podal žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia
tak, ako ju dňa 20.01.2014 doručil Okresnému súdu v Lučenci bez právneho dôvodu.

Poukázal na listinný dôkaz, a to objektivizovaný výpočet výšky nájomného, ktorý je obvyklý v prípade
prenájmu zastavaného pozemku v spornom území. Predložený výpočet obvyklého nájomného vo
všetkých hľadiskách v súlade s platnou metodikou pre oceňovanie všeobecnej hodnoty nehnuteľností
zohľadňuje všetky objektívne kritériá, ktoré sú v danom mieste, v aktuálnom čase relevantné pre určenie
výšky nájomného za prenájom tohto pozemku. Z priloženého výpočtu vyplýva, že všeobecná cena

daného pozemku v prípade jeho odpredaja by činila sumu 458,15 Eur. Obvyklá jednotková cena za
prenájom tohto pozemku je stanovená sumou 1,080 Eur za jeden m2 prenajatej plochy ročne, čo je v
prepočte na výmeru XX m2 spolu 37,80 Eur za kalendárny rok. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľom
požadovaná výška ročného nájomného prekračuje až 12,33 násobkom výšku obvyklého nájomného.
Takto určenú cenovú požiadavku považuje za postup v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého
obchodného styku, ktorému sa nemá poskytnúť súdna ochrana a to najmä z dôvodu porušenia základnej

zásady občianskoprávnych vzťahov podľa § 2 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ aj navrhovateľ opiera svoj žalovaný nárok o bezdôvodné obohatenie, má znášať dôkazné
bremeno na preukázanie toho, kto a v akej výške sa na jeho úkor obohatil. Poukázal na to, že k výstavbe
jeho rekreačnej chaty na pozemku navrhovateľa došlo v súlade so zákonom, na základe riadneho

stavebného povolenia vydaného Okresným úradom vo Veľkom Krtíši pod číslom XXXX/XXXXX dňa
17.02.2000. Účastníkom stavebného konania od vydania stavebného povolania až do kolaudácie stavby
bol navrhovateľ ako vlastník dotknutých zastavaných pozemkov. Od počiatku mu bolo známe, že z
hľadiska zákonnosti sa jedná o legálnu stavbu postavenú na cudzom pozemku. Za podstatnú skutočnosť
považuje, že zo strany navrhovateľa ako vlastníka neboli k predmetnej výstavbe spojené so zastavaním

pozemku vznesené žiadne námietky a výhrady. Navrhovateľ ako zhotoviteľ hrubej stavby si musel byť
plne vedomý toho, že nie dočasne, ale dochádza trvale k obmedzeniu jeho práva na plnohodnotné
využitie zastavaného pozemku. Z uvedeného skutkového a právneho stavu je odôvodnený záver, že
ako vlastník stavby mal právo na ochranu jeho legitímnych očakávaní. Významnou skutočnosťou je,
že navrhovateľ ako vlastník zastavaného pozemku vo svojej vlastnej výrobnej réžii prostredníctvom

svojho obecného podniku služieb a výroby "Prameň" mu realizoval hrubú stavbu rekreačnej chaty,
ktorú následne odpredal na základe faktúry číslo XXXXXXXX zo dňa 26.04.2000 za cenu 76 999,--
Sk. Vychádzajúc z týchto skutočností, dôvodne predpokladal, že navrhovateľ bude vyvíjať okolnostiam
primeranú snahu na trvalé usporiadanie právnych vzťahov k dotknutému zastavanému pozemku, či
právnou formou prevodu vlastníctva alebo zriadením vecného bremena za odplatu. Postup navrhovateľa

a jeho konanie je z hľadiska formy a obsahu v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Odporca ďalej uviedol, že nielen on, ale aj ostatní vlastníci chatiek neustále jednali s navrhovateľom,
aby sa usporiadal stav ohľadne pozemkov, avšak stále im boli dávané len prísľuby. Na začiatku stavby
chatky im bol daný prísľub od navrhovateľa, že v určitom časovom období im pozemky predajú, veď

inak by ani chatu nestaval. Je pravdou, že daň, ktorú mu protiprávne vyruboval navrhovateľ za užívanie
verejného priestranstva platil. Má za to, že navrhovateľ nemá právo sa dovolávať vydania bezdôvodného
obohatenia, jediný zákonný postup čo sa týka usporiadania vzájomných vzťahov by bol postup podľa
§ 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka a teda zriadenie vecného bremena za náhradu. V tomto smere
poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žilina spisová značka 2C/53/2006. V prípade, ak sa súd bude

riadiť takou právnou úvahou, že navrhovateľ má právo na zaplatenie nájomného, tak navrhol, aby súd
ustanovil znalca na stanovenie obvyklej ceny nájomného.

Odporca k Znaleckému posudku číslo 37/2014, ktorý vypracoval R.. E. Y. uviedol, že ho považuje za
nepravdivý a nepoužiteľný dôkaz v súdnom konaní. V písomnom vyjadrení k znaleckému posudku

ďalej uviedol, že záver znalca uvedený na strane 5 Znaleckého posudku číslo 37/2014, že pozemok,
ktorý je predmetom sporu sa nachádza vnútri areálu kúpaliska je v rozpore so skutočným ako aj
katastrálnym stavom. Nepravdivosť tohto tvrdenia znalca plne potvrdzuje mapový náčrtok zverejnený
prevádzkovateľom termálneho kúpaliska na webe v rámci propagácie jeho welnesových služieb. Tiež
znalec nepravdivo tvrdí vo svojich záveroch skutočnosti, ktoré sa týkajú tržnej atraktívnosti a vysokého

dopytu o kúpu nehnuteľnosti. V tomto smere poukázal na skutočnosť, že práve jeho chata, ktorá sa
nachádza na pozemku navrhovateľa, ktorý je predmetom tohto konania je po viac než dobu dvoch
rokov predmetom bezvýslednej ponuky na odpredaj. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že
závery znalca pri vyhodnotení kritérií určenia ceny pozemku metódou polohovej diferenciácie uvedenejna strane 6 znaleckého posudku nemajú oporu v reálnych pomeroch na trhu s nehnuteľnosťami v
lokalite X. M.. Tiež poukázal na skutočnosť, že v dobe III 1a) posudku na jednej strane uvádza, že
k stanoveniu všeobecnej hodnoty pozemku porovnaním a výnosovej hodnoty pozemku nie sú žiadne

podklady, napriek tomu pre výpočet hodnoty nájmu použil porovnávaciu metódu, pričom vychádzal
z jednoduchého matematického priemeru nájomného na základe deviatich nájomných zmlúv bez
povinného skúmania ďalších kritérií, ktoré sú podstatné pre túto metódu ocenenia, vzhľadom na celkový
počet cca 157 rekreačných objektov, ktoré sa nachádzajú v predmetnej lokalite, použitie počtu deviatich
zmlúv nemožno považovať za objektívny a správny. Vo veci preto navrhol vypracovať kontrolný znalecký

posudok.

Odporca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spisová značka 2Cdo 92/2010, kde je
uvedený právny záver, že záväzkový právny vzťah bezdôvodného obohatenia vzniká len za splnenia
určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú bezdôvodné obohatenie na strane určitej osoby,
protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje určitú osobu a

príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia a majetkovou ujmou určitej
osoby. Má za to, že v jeho konaní nie je žiadna protiprávnosť.

Odporca po vypočutí svedkov uviedol, že nemožno porovnávať spôsob nadobudnutia jeho stavby a
vlastníctva pozemku s pomermi, ktoré uviedli vo svojich výpovediach vypočutí svedkovia, nakoľko v

jeho prípade stavebníkom chatky bol sám navrhovateľ, ktorý mu v roku 2000 odpredal zmontovanú
chatu na svojom pozemku, takže vlastne sám navrhovateľ vyvolal stav, ktorý sa rieši v tomto konaní.
Ide tu o dve rovnocenné formy vlastníctva, a to vlastníctvo k stavbe a vlastníctvo k pozemku. Zo strany
navrhovateľa mu nebola daná ponuka na odpredaj pozemku tak, ako vypočutému svedkovi R.. N.. Zo
strany navrhovateľa mu bol zaslaný list, kde sa mu vyhrážal, že ak neuzatvorí nájomnú zmluvu, takže

ho odpojí od energii. Obdobný list zaslal aj iným vlastníkom chatiek. Poukázal na to, že sám navrhovateľ
vyvolal tento stav a nemôže z neho donekonečna profitovať. Má za to, že užívanie pozemku pod stavbou
je legitímne, vyplýva z oprávneného užívania na základe právnych skutočností, ktoré vznikli v dôsledku
postupu navrhovateľa. Návrh navrhovateľa ako nedôvodný žiadal zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znalca R.. Y., svedkov R.. Y. N., R.. S. M.,
W. Z., prečítaním výpisu z Listu vlastníctva číslo XXXX k. ú. X. M., číslo XXX k. ú. X. M., vyjadrení
odporcu, výpisu z 13. Verejného zasadnutia obecného zastupiteľstva v X. M. zo dňa 20.02.2013
predloženého odporcom, Nájomnej zmluvy doručenej odporcovi navrhovateľom (č. l. 25, 29 spisu),
uznesenia z 13. Verejného zasadnutia obecného zastupiteľstva v X. M. zo dňa 20.02.2013 predloženého

navrhovateľom, výpočtu obvyklého nájomného, listu navrhovateľa odporcovi, stavebného povolenia,
faktúry číslo XXXXXXXX, Rozhodnutia Finančného riaditeľstva zo dňa 21.11.2012, záverov Znaleckého
posudku číslo 37/2014 znalca R.. Y., nájomných zmlúv predložených navrhovateľom týkajúcich sa iných
vlastníkov chatiek a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu Listu vlastníctva číslo XXXX katastrálne územie X. M., Obec X. M., okres O. N. má súd
preukázané, že odporca je vlastníkom rekreačnej chaty súpisné číslo XXX na parcele číslo XXXX/X.

Z výpisu Listu vlastníctva číslo XXX katastrálne územie X. M., Obec X. M.á, okres O. N. má súd
preukázané, že chata vo vlastníctve odporcu zapísaná na LV číslo XXXX k. ú. X. M. je postavená na

pozemku parcelné číslo XXXX/X, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľa. Výmera chaty je XX m2.

Odporca do súdneho spisu spolu s vyjadrením doručil výpis z 13. Verejného zasadnutia obecného
zastupiteľstva v X. M. zo dňa 20.02.2013, kde sa nachádza uznesenie číslo 14/2013, z ktorého je zrejmé,
že bola schválená výška nájomného za m2 na rok vo výške 0,0365 Eur za prenájom pozemkov pod

chatkami, ktoré majú stavebné povolenie v areáli kempingu.

Z nájomných zmlúv, ktoré boli doručené navrhovateľom odporcovi listom zo dňa 14.03.2013 ako aj listom
zo dňa 17.05.2013 je zrejmé, že navrhovateľ formuloval nájomnú zmluvu v zmysle § 663 pre odporcu s
nájomným na rok vo výške 0,0365 Eur za m2 na rok, čo vyčíslil sumou 466,29 Eur a následne v zmluve o

nájme, ktorú doručil odporcovi listom zo dňa 17.05.2013 opravil výšku nájomného stanovenú uznesením
obecného zastupiteľstva, a to na 0,0365 Eur za m2 na jeden deň, teda nie na jeden rok. Celkové ročné
nájomné za X m2 bolo vyčíslené rovnakou sumou, a to 466,29 Eur.Navrhovateľ do súdneho spisu doručil uznesenie z 13. Verejného zasadnutia obecného zastupiteľstva
v X. M. zo dňa 20.02.2013, kde v bode 14 bola schválená výška nájomného za prenájom pozemkov
pod zrubovými chatkami, ktoré majú stavebné povolenie v areáli kempingu na 0,0365 Eur na m2 a na

jeden deň.

Odporca do súdneho spisu predložil výpočet všeobecnej hodnoty sporného pozemku od R.. X. M.
stanoveného na 458,15 Eur, s vyčíslením nájmu za rok 38,--Eur.

Navrhovateľ doručil odporcovi list zo dňa 08.08.2013, v ktorom mu oznamuje, že v prípade neuzavretia
nájomnej zmluvy na prenájom sporného pozemku bude nútený ho odpojiť od energií.

Dňa 17.02.2000 bolo vydané Okresným úradom vo Veľkom Krtíši stavebné povolenie pre stavebníka
Podnik služieb a výroby "PRAMEŇ" pri Obecnom úrade X. M. na stavbu dvoch kusov rekreačných
chatiek typ DANA a jeden kus rekreačnej chatky typ DA-1 na termálnom kúpalisku v X. M..

Odporca za hrubú stavbu a základy zaplatil Podniku služieb a výroby "PRAMEŇ" pri Obecnom úrade X.
M.Á. sumu 77 000,--Sk, ktorá mu bola vystavená faktúrou číslo XXXXXXXX, dňa 26.04.2000.

Z nájomných zmlúv predložených navrhovateľom do súdneho spisu s inými vlastníkmi celoročných

chatiek má súd preukázané, že nájomné zmluvy boli podpísané navrhovateľom a inými vlastníkmi
chatiek v roku 2013, pričom pri stanovení výšky nájomného v každej zmluve sa vychádzalo z prijatého
uznesenia Obecného zastupiteľstva v X. M. zo dňa 20.02.2013 pod číslo 14/2013 - A/1 a to výške 0,0365
Eur/m2/1 deň.

Z Rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 21.11.2012 číslo XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX/XXXX vyplýva, že bolo zrušené Rozhodnutie navrhovateľa číslo 89/2012 zo dňa
10.08.2012, ktorým bola v zmysle § 81 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov vyrubená daň
za užívanie verejného priestranstva na obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2012 v sume 491,58 Eur pre

daňovníka B. Z., bytom O. N., Š. X, vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z Rozhodnutia
Finančného riaditeľstva má súd preukázané, že navrhovateľ ako správca dane sa nevysporiadal s
námietkami daňovníka, pričom dokonca v predkladacej správe k odvolaniu sám priznáva, že daňovník
vlastní chatku na pozemku obce, ale keďže ako vlastník nehnuteľnosti nepodal daňové priznanie k
dani z nehnuteľnosti, bola mu za užívanie pozemku vo vlastníctve obce vyrubená daň za užívanie

verejného priestranstva, čím len potvrdzuje, že v danom prípade riadne nezistil a nedostatočne posúdil
skutkovýstavveci.Tvrdeniesprávcudanevpredkladacejspráve,žedaňovníkovivyrubildaňzaužívanie
verejného priestranstva na základe toho, že túto daň za predmetný pozemok pod chatkou platí už
od roku 2002 bez odvolania a zároveň za chatu nepodal daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti,
je neakceptovateľné a právne irelevantné. Ak daňovník vlastní nehnuteľnosť - chatu, ktorú využíva

na základe kolaudačného rozhodnutia na účely individuálnej rekreácie pozemok, na ktorom je táto
nehnuteľnosť postavená nemôže byť verejným priestranstvom, pretože nespĺňa podmienky verejného
priestranstva vymedzené zákonom číslo 582/2004 Z. z. Odvolací orgán nepoprel, že daňovník, ktorý
využíva pozemok, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľa, za prenájom ktorého by jej mal platiť, ale
nemôže to byť daň za užívanie verejného priestranstva, pretože v danom prípade o užívanie verejného

priestranstva nejde.

Vypočutý svedok R.. Y. N., ktorý je vlastníkom chatky na pozemku, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľa
uviedol, že vlastníkom chatky sa stal asi v roku 2001, pričom chatku staval sám a navrhovateľ urobil
nejaké základy. Od roku 2001 mu obec výmerom vyrubovala nájomné asi okolo 600,--Eur ročne, z čoho

nebol nadšený, nakoľko to nebolo robené zmluvou, ale výmerom, bolo to povedané striktne. Logicky si
myslel, že keď postavil chatku na pozemku navrhovateľa, že mu pozemok odpredá. Stále mal záujem
odkúpiť tento pozemok, obec sa však nikdy nemala k činu, rokoval aj s predošlým starostom pánom
Z.. Každý rok zaplatil navrhovateľovi okolo 600,--Eur, pričom za pozemok zaplatil viacej ako ho stála
sama chatka. Navrhovateľ mu zaslal nájomnú zmluvu zo dňa 16.06.2013 poštou, podpísal ju, nakoľko

sa mu nechcelo s navrhovateľom rokovať, pretože to bolo direktívne a inú možnosť nemal. Navrhovateľ
mu ponúkol na odpredaj pozemok pod chatkou, najprv to bolo okolo 6 000,--Eur za pozemok, potom sa
cena znížila na 3 000,--Eur. Kúpnu cenu na pozemok pod chatkou už podpísal, avšak ešte neprebehol
vklad. Tiež poukázal na to že, keď išiel podpísať kúpnu zmluvu k navrhovateľovi, že mu dali do rukyaj geometrický plán, ktorý má zaplatiť bez toho, že by sa o tom predtým dohodli. Toto všetko považuje
za úžeru, nakoľko cena za nejakých X m2 čo platil 600,--Eur ročne navrhovateľovi za 12, 13 rokov
nezodpovedá obvyklej cene v mieste a čase. Keď staval chatku na pozemku navrhovateľa samozrejme,

že vedel o tom, že je do cudzí pozemok, ale filozofia bola taká, že sa to odkúpi už v roku 2002, a že to
bude jeho a takto sa to ošetrí. Asi takýto mu dal niekto prísľub.

Vypočutá svedkyňa R.. S. M., ktorá je vlastníčkou chatky na pozemku navrhovateľa uviedla, že je
vlastníčkou chatky približne od roku 2012, 2013 a to na základe darovacej zmluvy. Nájomnú zmluvu,

ktorú jej zaslal navrhovateľ podpísala, bola jej doručená poštou. Zo strany navrhovateľa na ňu nebol
vyvíjaný žiaden nátlak. Bližšie sa k predmetu sporu nevedela vyjadriť.

Svedok W. Z. uviedol, že v minulosti bol vlastníkom chatky, ktorá bola postavená na pozemku
navrhovateľa a túto darovacou zmluvou previedol na svojho syna R.. W. Z. asi pred dvoma rokmi.
Samotnú chatu začal stavať v roku 2004 kedy ju aj dokončil. Navrhovateľ mu na začiatku výstavby

povedal, že môže stavať, riadne bolo vydané stavebné povolenie a bývalý starosta mu uviedol, že keď
sa budú predávať pozemky, že budú mať nejaké predkupné právo vlastníci chatiek. Chatku využíval
len od mája do konca septembra kedy bola sezóna, avšak nájom museli platiť za celý rok. Súdu dal
k nahliadnutiu platobný výmer z roku 2009, z ktorého bolo zrejmé, že zaplatil navrhovateľovi 422,85
Eur, za rok 2010 422,85 Eur, za rok 2011 638,75 Eur. Súdu tiež predložil list zo dňa 29.07.2008 kde

vyzval navrhovateľa na odpredaj pozemku pod chatkou, pričom mu prišla odpoveď, že v prípade, že sa
obec rozhodne predávať pozemky, bude informovaný. Poslednú nájomnú zmluvu zo dňa 16.05.2013 už
podpisoval s navrhovateľom jeho syn ako vlastník. S výškou sumy, ktorú musel platiť navrhovateľovi sa
nestotožnil, stále sa snažil nejakým spôsobom to znížiť.

Zo záverov Znaleckého posudku znalca R.. Y. E. číslo 37/2014, ktorého súd ustanovil v tomto konaní
na vypracovanie znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu za pozemok, ktorý je
predmetom sporu stanovená výpočtom je 111,02 Eur za jeden rok a porovnávacou metódou 466,20
Eur za jeden rok. Z dôvodu, že existujú aktívne nájomné zmluvy o prenájme pozemkov v danej lokalite,
pričom ide o pozemky prenajímané v tesnej blízkosti hodnoteného pozemku s úplnými zhodami faktorov

porovnávania považuje znalec za vhodnú metódu na stanovenie nájmu za pozemok porovnávaciu
metódu. Znalec stanovil aj všeobecnú hodnotu pozemku, ktorý je predmetom sporu, a to na hodnotu 1
300,--Eur. Nájom za jeden rok pozemku parcela číslo XXXX/X, ktorý sa nachádza v areáli kúpaliska X.
M. zapísaný na Liste vlastníctva číslo XXXX o výmere XX m2 je vo výške 465,--Eur.

Z dôvodu, že odporca k Znaleckému posudku číslo 37/2014 podal námietky, súd znalca R.. E. Y. na
pojednávaní konanom dňa 11.09.2014 k jeho znaleckému posudku a námietkam odporcu aj vypočul.
Vypočutý znalec R.. E. Y. uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku.
Pripustil, že uviedol z hľadiska lokalizácie nehnuteľnosti odporcu nesprávnu terminológiu, avšak on
vychádzal z územného plánu, ktorý hovorí o využití danej lokality z hľadiska územia ako o rekreačnom

stredisku.Totopomenovanievšaknemážiadenvplyvnavyčíslenévyjadreniepodstatyjehoúlohy.Keďže
v súdnom spise bolo predložených deväť nájomných zmlúv, nemohol ignorovať porovnávaciu metódu,
pri ktorej sa berú do úvahy faktory porovnávania, a to ekonomické faktory, dátum uzatvorenia zmluvy,
spôsob platby a podobne. Tiež sa berú do úvahy polohové faktory, konštrukčné a fyzické, čo v danom
prípade bolo všetko rovnaké, a preto vyšla výsledná suma úplne rovnaká. V prípade, tak ako to tvrdí

odporca, že by nájomné zmluvy boli podpísané pod tlakom a vyhrážkami, porovnávaciu metódu by
nebolo možné použiť. Prvoradá metóda je vždy metóda porovnávania a až potom nasledujú ostatné
metódy, keď nie sú splnené podmienky pre porovnávaciu metódu.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti, tak ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 132 O. s. p. mal súd preukázané, že návrh
navrhovateľa je nedôvodný.

Je nepochybné, že navrhovateľ je vlastníkom pozemku zapísaného na Liste vlastníctva číslo XXX,
katastrálne územie X. M., KNC parcela číslo XXXX/X, na ktorom sa nachádza legálne postavená
stavba chatky vo vlastníctve odporcu o výmere XX m2, ktorá je zapísaná na Liste vlastníctva
číslo XXXX, katastrálne územie X. M. so súpisným číslom XXX. Z listinných dôkazov, ktoré do

súdneho spisu predložil odporca má súd preukázané, že stavba chatky vo vlastníctve odporcu bola
na pozemku navrhovateľa stavaná s jeho súhlasom a na základe riadneho stavebného povolania
vydaného Okresným úradom vo Veľkom Krtíši. Účastníkom stavebného konania od vydania stavebného
povolenia až do kolaudácie stavby bol navrhovateľ ako vlastník dotknutých zastavaných pozemkov.
Sám navrhovateľ bol zhotoviteľom hrubej stavby rekreačnej chaty, ktorú následne odporcovi aj predal.
V minulosti medzi účastníkmi konania ako aj ostatnými vlastníkmi rekreačných chatiek bola dohoda,

resp. prísľub, že v určitom časovom období sa im pozemky pod rekreačnými chatkami predajú, avšak
do dnešného dňa sa tak nestalo. Od roku 2000 do roku 2013 navrhovateľ za užívanie pozemkov pod
chatkami vlastníkom rekreačných chatiek vyruboval daň za užívanie verejného priestranstva, čo bolo
však nezákonné ako to vyplýva aj rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR číslo XX.XX.XXXX. zo dňa
21.11.2012. Následne od roku 2013 sa od vlastníkov chatiek, ktoré mali stavebné povolenie namiesto

dane za užívanie verejného priestranstva začalo uplatňovať nájomné na základe rozhodnutia Obecného
zastupiteľstva. Daň z verejného priestranstva však bola vyrubovaná v minulosti v rovnakej výške ako
bolo stanovené aj nájomné uznesením Obecného zastupiteľstva. Súd má preukázané, že uznesením
Obecného zastupiteľstva z 13. Verejného zasadnutia zo dňa 20.02.2013 v bode 14 bola schválená výška
nájomného za prenájom pozemkov pod zrubovými chatkami, ktoré majú stavebné povolenie v areáli

kempingu na 0,0365 Eur na m2 na jeden deň. Je pravdou, že navrhovateľ doručil odporcovi nájomné
zmluvy kde bola uvedená výška nájomného v rovnakej výške za m2 na jeden rok, avšak preukázateľne
išlo o pisársku chybu. Navrhovateľ do súdneho spisu predložil deväť nájomných zmlúv uzatvorených s
vlastníkmi rekreačných chatiek, z ktorých je zrejmé, že boli uzatvorené nájomné zmluvy, pričom výška
nájomného im bola vyrúbená v súlade s uznesením verejného zastupiteľstva, t. j. 0,0365 Eur za m2 na

jeden deň. V konaní medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že do roku 2012 aj odporca platil daň z
verejného užívania v rovnakej výške ako je výška nájomného, ktorú od neho navrhovateľ požaduje. Za
roky 2012 a 2013 odporca nezaplatil navrhovateľovi nájomné v žiadnej výške.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ je vlastníkom pozemku, na ktorom sa nachádza

legálne postavená stavba - rekreačná chata, ktorá je vo vlastníctve odporcu. Súd má za to, že vedľa
seba tu svoja dva rovnocenné vlastnícke práva v zmysle § 123 a § 124 Občianskeho zákonníka, a to
vlastnícke právo navrhovateľa k pozemku a vlastnícke právo odporcu ku stavbe - k chatke.

Súd sa postavil na to stanovisko, že u odporcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Pri určení toho,

či vôbec vzniklo bezdôvodné obohatenie, resp. pri určení jeho výšky nemožno vychádzať iba z trhovej
ceny, v danom prípade z rozhodnutia obecného zastupiteľstva, treba zohľadniť najmä skutočnosť, či
vlastník pozemku bol obmedzený vo svojom vlastníckom práve proti svojej vôli alebo nie, a tiež treba
prihliadnuť na okolnosti, za ktorých bola stavba chatky odporcu na pozemku navrhovateľa postavená.

Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, najmä zo stavebného povolenia ako aj z faktúry, ktorú
do súdneho spisu predložil navrhovateľ, ale aj z vyjadrenia samotného štatutára navrhovateľa má súd
preukázané, že navrhovateľ súhlasil už na začiatku stavebného konania s výstavbou chatky odporcu
na jeho pozemku, naviac v prípade samotného odporcu súd poukazuje na skutočnosť, že samotný
navrhovateľ bol zhotoviteľom hrubej stavby chatky, ktorú následne odporcovi odpredal. Z uvedeného je

zrejmá skutočnosť, že navrhovateľ ako vlastník pozemku nebol obmedzovaný vo svojom vlastníckom
práve proti svojej vôli, naopak s výstavbou chatky v prípade odporcu súhlasil, sám ju postavil a ako
vyplýva nielen z výpovedí odporcu, ale aj vypočutých svedkov R.. N. F. W. Z., dohoda bola taká, že po
určitom čase sa pozemok vlastníkom chatiek odpredá. Tak, ako uviedol aj sám odporca inak by chatu
ani nepostavil. Pri výstavbe chatiek tiež nebolo medzi účastníkmi konania, resp. medzi navrhovateľom

a vypočutými svedkami dohodnuté, že by mali platiť nejaký nájom za užívanie pozemku pod chatkou,
ale navrhovateľ vlastníkom chatiek začal vyrubovať daň za užívanie verejného priestranstva približne v
rovnakej výške ako navrhol výšku nájomného v nájomnej zmluve, ktorú odporca neuzatvoril.Súd naviac poukazuje na šikanózny postup navrhovateľa, ktorý pod hrozbou odpojenia rekreačnej
chatky vo vlastníctve odporcu mu zaslal návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy s tým, že ak ju neuzatvorí
bude odpojený od energií (č. l. 55 spisu).

Súd je toho názoru, že navrhovateľ ako zhotoviteľ hrubej stavby odporcovej chatky si musel byť plne
vedomý dôsledku, že v súvislosti s realizáciou stavby trvalého charakteru, dochádza aj k trvalému
obmedzeniu jeho práva na plnohodnotné využitie zastavaného pozemku. Stavbou rekreačnej chatky
odporcu a povolením jej užívania neboli založené podmienky pre vznik bezdôvodného obohatenia na

stranevlastníkastavby.Odporcadôvodnepredpokladalakoajvypočutísvedkoviaďalšívlastnícichatiek,
že navrhovateľ bude vyvíjať okolnostiam primeranú snahu na trvalé usporiadanie právnych vzťahov k
dotknutému zastavenému pozemku, či právnou formou prevodu vlastníctva alebo zriadením vecného
bremena za odplatu. Navrhovateľ takéto trvalé usporiadanie právneho vzťahu k zastavenému pozemku
nielen voči odporcovi, ale aj voči svedkom, ktorí sú vlastníci chatiek čo bolo preukázané aj listom
navrhovateľa adresovaného svedkovi W. Z. odmietal v záujme toho, aby mohol požadovať od vlastníkov

chatiek cenovo nadhodnotené a neprimerané finančné plnenia nárokované z titulu nemožnosti užívať
zastavaný pozemok.

Tak, ako súd uviedol vyššie je nesporné, že po právnej stránke sa jedná o stavbu odporcu postavenú
na cudzom pozemku navrhovateľa, podstatné však je, že ide o stavbu oprávnenú, ktorú pôvodne

vo vlastnej réžii postavil ako stavebník navrhovateľ na základe riadneho stavebného povolenia
vydaného Okresným úradom vo Veľkom Krtíši pod číslom 2000/00102 dňa 17.02.2000 a následne
takto realizovanú stavbu odpredal odporcovi dňa 26.04.2000. Tým, že v súčasnosti po 14 rokoch
od odpredaja chatky navrhovateľom odporcovi stále existuje kolízia dvoch vlastníckych režimov a to
právo vlastníka pozemku a právo vlastníka stavby, takýto stav je vyvolaný konaním navrhovateľa,

tým že za 14 rokov na odporcu nepreviedol vlastnícke právo k dotknutému zastavanému pozemku.
Takýmto účelovým postupom navrhovateľ vytvoril dlhodobý protiprávny stav z hľadiska vzájomnej kolízie
dvoch samostatných vecných práv a každoročne protiprávne do roku 2013 voči odporcovi ale aj iným
vlastníkom chatiek nezákonne požadoval daň za užívane verejného priestranstva. V prejednávanej
veci navrhovateľ ako vlastník pozemku sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia od odporcu za

užívanie pozemku vo výške zodpovedajúcej nájomnému schváleného obecným zastupiteľstvom, avšak
svojim postupom sa nedomáha odstránenia takéhoto protiprávneho stavu.

Súd poukazuje aj na skutočnosť, že zo záverov Znaleckého posudku číslo 37/2014 znalca R..
E. Y., ktorého v predmetnom konaní súd ustanovil jednoznačne vyplýva, že všeobecná hodnota

pozemku navrhovateľa, na ktorom sa nachádza chatka odporcu je vo výške 1 300,--Eur. Cena nájmu
požadovaného navrhovateľom v zmysle znaleckého posudku je po zaokrúhlení 465,--Eur, pričom v
takejto výške do roku 2013 nezákonne vyberal od odporcu navrhovateľ aj daň za užívanie verejného
priestranstva. Z uvedeného je zrejmé, že odporca zaplatil trhovú hodnotu pozemku navrhovateľovi už
za tri roky, nakoľko je nesporné medzi účastníkmi konania, že odporca od roku 2000 každý rok až

po rok 2011 platil navrhovateľovi vtedy vyrubovanú platobným výmerom nezákonne daň za užívanie
verejného priestranstva v porovnateľnej výške, takže je zrejmé, že za 11 rokov zaplatil sumu 5 115,--Eur,
čo prevyšuje skoro štvornásobne trhovú hodnotu samotného pozemku navrhovateľa. Navrhovateľ sa
snaží rovnaký režim dosiahnuť aj uzatvorením nájomných zmlúv kde stanovil výšku nájomného 0,0365
Eur za m2 na jeden deň, čo pri nehnuteľnosti odporcu vo výmere XX m2 je ročne táto suma 466,29

Eur a 467,57 Eur pri priestupnom roku. Platením nájomného v takejto výške by sa naďalej prekročovala
všeobecná hodnota pozemku o ďalšie násobky.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd má za to, že postup navrhovateľa pri usporiadaní
právnych vzťahov k dotknutým zastavaným pozemkov je z hľadiska formy ako aj obsahu v rozpore

s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda ide o uplatnenie práva, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi. Právny stav, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania vyvolal svojim konaním
sám navrhovateľ a nepokúšal sa ho za 14 rokov nejakým právne relevantným spôsobom zmeniť.
Celkové konanie navrhovateľa súd potom považuje, keď od odporcu požaduje vydanie bezdôvodného
obohatenia za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a odporcovi ako úspešnému účastníkovi v
konaní trovy konania nepriznal, nakoľko v stanovenej lehote si trovy konania neuplatnil a zo spisu ku
dňu vyhlásenia rozsudku mu žiadne trovy konania nevyplývali.

Podľa § 148 ods. 1 O. s. p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Súd navrhovateľa zaviazal na zaplatenie trov konania štátu, ktoré mu vznikli vyplatením znalečného
súdnemu znalcovi R.. E. Y. za podaný znalecký posudok v predmetnom konaní vo výške 193,63
Eur. Suma 193,63 Eur bola priznaná R.. E.I. Y. uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania

12C/5/2014-147 zo dňa 09.07.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2014.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.