Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/343/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612209269
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4612209269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Fridrich Paľko, s.r.o.
so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom 813 11 Bratislava, Župné námestie č. 13, o
náhradu majetkovej škody vo výške 175 eura a nemajetkovej ujmy vo výške 497,88 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd podaný návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa trovy konania nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu majetkovej škody

vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 497,88 eur. V podanom návrhu uviedol, že navrhovateľ
v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt ( veriteľ zo zmluvy o úvere č.
4210068) navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa ustanovenia §-u 38 a
nasl. zák.č. 233/1995Z.z. ( ďalej len „ Exekučný poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to
z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu
navrhovateľ navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo
zmluvy o úvere č.:4210068 dlžníkom: R. U. O.. X.X.XXXX ( povinnou). Po prijatí návrhu na vykonanie

exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 2234/2003. Exekútor postupoval
podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku, najmä podľa ust. §-u 44 ods. 1 Exekučného
poriadku a predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne
a vecne príslušnému exekučnému súdu (Okresný súd Topoľčany ) - pritom ho požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.
13C/343/2012
-2-

Navrhovateľ pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom,
ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal dňa 18.11.2010 a podal
postupom podľa ust. §-u 44 ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu
exekútora. Legitímne pritom očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom
predpokladanej kvalite a teda , že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom
stanovenej lehote. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená
zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30

dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním
prejednávaná:
- nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,- si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu ( v skutočnosti súd nemá inú legálnu
možnosť, než o návrhu len na základe posúdenia osoby, nového exekútora rozhodnúť a teda do konania

nevstupuje iné informačné podnety a nevykonáva sa dokazovanie).

nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.

Opísaný postup exekučného súdu navrhovateľ hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom ,

konkrétne ustanovením §-u 44 ods. 7 Exekučného poriadku, resp. od 1.12.2006 s ustanovením §-
u 44 ods. 8 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je
ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas

súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky ( napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. : I. ÚS 41/02, III.ÚS 117/02,
I ÚS 13/05). O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho
práv a spôsobenej škody sa navrhovateľ dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa
26.8.2011 o zmene súdneho exekútora. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu

si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková
škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočnenou
vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ vynaložil v tomto období na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému

sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administráciu listín a
komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur, celkom sumu 175 eur. Nemajetkovú ujmu

v peniazoch vo
13C/343/2012
-3-
výške 497,88 eur si navrhovateľ uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho

práv, stratu legitímnych očakávaní , že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu
dôveryvprávoaspravodlivériešenieveciavyvolanierizíkohrozujúcichkonečnévymoženiepohľadávky.
Výpočet nároku navrhovateľ uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu
teda 663,88 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 eur za mesiac. Upozornil, že v danej veci bol

exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 281 dní. Navrhovateľ postupoval podľa ust. §-u 15 ods.
1 zák.č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku
na náhradu škody. Odporca však do podania tohto návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 24.2.2014 k podanému návrhu uviedol, že návrh považuje

za právne neopodstatnený a žiada, aby súd návrh proti odporcovi v celom rozsahu zamietol a
nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných
podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. Poukázal
na zmätočnosť podania nakoľko v jednotlivých návrhoch sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr.
sú zmätočne označení povinní, sú odlišné dátumy narodenia, nie sú uvedené sp.zn. príslušných

exekučných konaní , ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní
na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku
škodyvjednotlivýchprípadoch,navrhovateľnepredložilanijedenrelevantnýdôkaz,ktorýbypreukazoval
existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy, uviedol časť
dôkazov, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno

znáša navrhovateľ sám. Tiež odporca poukázal na to, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu
škody. Jednak navrhovateľ namieta „ nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup
v podobe prieťahov. K uvádzaným prieťahom v konaní poznamenal, že navrhovateľ neuvádza kroky,ktoré podnikol na ich odstránenie . Navrhovateľ ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného
prerokovania zo strany odporcu neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy
v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Prvé

žiadosti o predbežné prerokovanie na náhradu škody boli odporcovi doručené dňa 23.4.2012 a už dňa
27.9.2012 bol okresnému súdu doručený predmetný návrh, je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po
uplynutí šesťmesačnej lehoty ale skôr. Z ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že poškodený sa
práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí
šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Odporca mal za to, že ide o predčasne uplatnený

nárok na súde. Vcelku navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého
prerokovanie sám požiadal.

13C/343/2012

-4-

Podmienkami úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zák.č.. 514/2003 Z.z. sú
všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci:

l/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

Odporca k nesprávnemu úradnému postupu nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonomustanovenejlehoteuviedol, žeodporcapripúšťa,že vniektorýchjednotlivýchprípadochmohol
exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom
stanovenej 30 dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu , najmä v prípadoch ak pôvodný súdny

exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť; v takých prípadoch exekučný súd objektívne
nemohol dodržať zákonnú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa ako oprávneného na
zmenu súdneho exekútora, tak, aby v tejto lehote rozhodol aj trovách exekúcie pôvodného súdneho
exekútora a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho
exekútora.Vzhľadomnapovahuúkonu(rozhodnutieozmenesúdnehoexekútora)zákonomustanovenú

lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa i nevyhnutnosť vykonať pred resp. súčasne s
rozhodnutím i iné úkony ( výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora
a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie
o trovách pôvodného exekútora, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup. V

tejto súvislosti poukázal na ust. §-u 44 ods. 8,9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný
súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To
znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody,
pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s

ohľadom na zachovanie kontinuity konania. V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve
nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v tom, že okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonnej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku ( premlčacia lehota) uplynula po
trochrokochodmomentuuplynutia30dňovejlehotyoddoručenia návrhunazmenusúdnehoexekútora.
Vzhľadomnatietoskutočnostiodporcavzniesolnámietkupremlčaniaprikaždomuplatnenomnároku,pri

ktorom došlo k uplynutiu 30 dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom
23.4.2009. ( t.j. tri roky pred dňom kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku). Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č.514/2003 Z.z. je okrem
iného nevyhnutné preukázať existenciu škody. Navrhovateľ sa vo svojom návrhu konkrétne domáha
náhrady škody pozostávajúcej z materiálnej škody v paušálnej sume 175 eur. Navrhovateľom uvedenú

paušalizáciu vecných nákladov

13C/343/2012
-5-nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech a teda
logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zák.č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ ako spoločnosť,
ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný

systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas
domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré
boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez
namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému
vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje odporca za účelové.

Pokiaľ navrhovateľ uvádza ako ďalšiu položku majetkovej škody „ udržiavanie“ systému. Tu ide tiež
o činnosť, ktorú musí navrhovateľ vykonávať na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov v
takom rozsahu, ako ich poskytuje navrhovateľ, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti daného druhu.
Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie úverov, musí mať informačný systém.
Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti, je nesprávne a znovu
účelové. Z tohto dôvodu má odporca za to, že uplatňovanie nároku na majetkovú škodu je nepodložené

a uplatňovať si 175 eur paušálne za každého dlžníka je nielenže nadhodnotené, ale aj nepreukázané.
Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok v
opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany
navrhovateľa a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Od povinnosti riadne preukázať
vznik a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných návrhov, ťažkostí pri jej vyčíslení

a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda
skutočnosti, ktorými navrhovateľ exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Je potrebné
uviesť,žeposkytovaniefinančnéhozadosťučinenianiejeautomatickéapodliehapodrobnémuskúmaniu
prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy
663,88 eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Navyše Ústavný

súd SR vychádzal aj z významu sporu pre navrhovateľa, pričom v tomto prípade ide o veľkú
spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. Je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy
u právnických a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
„ frustrácie ,úzkosti ,neistoty, nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a
nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento

aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo/675/2011 kde je uvedené, že odškodnenie
právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné
vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo
im nevzniká ujma priamo. Navrhovateľ uvádza aj „ zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských
plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Navrhovateľ tiež neupresnil v čom a ako situácia

„ ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa“. Navrhovateľ opomína, že pri uplatňovaní
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené z návrhu

13C/343/2012

-6-
nevyplýva a z toho dôvodu odporca nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by
sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch.

Súd konal a prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, pričom navrhovateľ predvolanie mal riadne a

včas doručené a navrhovateľ dňom 18.8.2014 právny zástupca navrhovateľa dňom 18.8.2014, neúčasť
súdu ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa emailovým podaním zo dňa 18.12.2014 o 18.03 hod.,
ktoré bolo predložené súdu 28.11.2014 z dôvodu kolízie pojednávaní, pričom požiadal o odročenie
pojednávania z tohto dôvodu, pretože klient trvá na účasti splnomocneného advokáta a vylučuje
substitúciu. Odporca predvolanie mal riadne a včas doručené dňa 18.8.2014, neúčasť súdu ospravedlnil

emailovým podaním zo dňa 12.12.2014 z dôvodu hospodárnosti konania, o odročenie nepožiadal.
Neúčasť navrhovateľa a jeho právneho zástupcu súd neospravedlnil a ani neakceptoval žiadosť
právneho zástupcu navrhovateľa, o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním,
ale konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Urobil tak preto, že navrhovateľ svoje ospravedlnenie
predložil súdu v deň pojednávania, nevyplýva z neho kedy sa dozvedel o kolízii, čo rozhodne nie je

ospravedlnením riadnym a včasným v zmysle § 119 ods. 1,2 O.s.p. Neobstojí ani prekážka spočívajúca
v nesúhlase navrhovateľa so substitúciou , nakoľko v plnomocenstve zo dňa 13.9.2012 ( č.l.5 spisu)
navrhovateľ vyslovil súhlas s tým, aby si splnomocnená spoločnosť ustanovila za seba zástupcu, a
ak ich ustanoví viac súhlasí, aby každý z nich konal samostatne viď (uznesenie Najvyššieho súdu SRč.1Cdo/115/2011 a nález Ústavného súdu SR I ÚS 68/1998 z 13.1.1999 o kolízii pojednávaní). Ku dňu
rozhodnutia súdom navrhovateľ plnomocenstvo súdu zo dňa 13.9.2012 nemodifikoval.

S poukazom na tieto skutočnosti súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu
navrhovateľa a odporcu podľa §-u 101 ods. 2 O.s.p.

Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu v Topoľčanoch sp.zn.
4Er/239/2003, s písomným návrhom zo dňa 17.9.2012, s písomným vyjadrením odporcu k návrhu zo

dňa 24.2.2014, s doplnením rovnopisu, s reakciou na výzvu súdu o predloženie písomného podania
spísaného navrhovateľom dňa 21.9.2013, článkom uverejneným v SME , stanoviskom Európskej
komisie , znaleckým posudkom č. 1/2014, ktorý vyhotovila Ekonomická univerzita v Bratislave, znalecký
ústav dňa 1.3.2013.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn.4Er/239/2003 vyplýva, že dňa 22.7.2003 bola doručená
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára so sídlom 927 01 Šaľa, P.Pázmáňa 51/19 o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pod č. EX/2234 /2003 v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o.sosídlom83102Bratislava,Račianska42/A,IČO:35807598,protipovinnej:R.U.nar.X.X.XXXX,

Z. XX X.M. V., Č. XXX , pre vymoženie istiny vo výške 4410,-Sk s príslušenstvom a to na základe návrhu
oprávneného a exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica spísaná na notárskom úrade JUDr.
Ondreja Ďuriača, notára dňa
13C/343/2012
-7-

17.5.2003 pod č. N 161/2003, NZ 37629/2003. Okresný súd Topoľčany poveril súdneho exekútora JUDr.
Ľubomíra Pekára vykonaním exekúcie vydaným poverením zo dňa 28.7.2003 pod č. 5406*011112.
Dňa 18.11.2010 bol Okresnému súdu v Topoľčanoch doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora, ktorým žiadal exekučný súd poveriť vykonaním prebiehajúcej exekúcie JUDr. Rudolfa

Krutého súdneho exekútora so sídlom 821 08 Bratislava, Záhradnícka 60. Exekučný súd zaslal
predmetný návrh súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi dňa 20.1.2011 a súčasne ho vyzval,
aby v lehote 15 dní predložil vyúčtovanie trov exekúcie v predmetnej exekučnej veci ak si ich uplatňuje
ako aj exekučný spis EX /2234/2003 za účelom preukázania uplatnených trov exekúcie, nakoľko
oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora.

Súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár prevzal výzvu Okresného súdu v Topoľčanoch dňa 12.1.2011.

Dňa 1.3.2011 súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár zaslal súdu stanovisko k návrhu na zmenu súdneho
exekútora a súčasne predložil súdu špecifikáciu trov exekúcie ako aj originál exekučného spisu sp.zn.

EX 2234/03.

Okresný súd v Topoľčanoch uznesením zo dňa 26.8.2011 pod č.k. 4Er/239/2003-23 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a exekúciu zastavil. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a rozhodol
aj o trovách exekúcie. Rozhodnutie v časti o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora nadobudlo

právoplatnosť dňa 6.3.2012 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.12.2011 č.k.
45CoE/361/2011-39.

Zo znaleckého posudku č. 1/2014 vyhotoveného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Znaleckým
ústavom so sídlom 852 35 Bratislava, Dolnozemská cesta 1vyplýva, že znalecký posudok bol

vypracovaný na základe objednávky od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Úlohou znalca bolo určiť
výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými
rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej repbuliky v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti
s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou , či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri
rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri

rozhodovaní o zmene exekútora. Znalecký posudok bol vypracovaný za obdobie rokov 2009-2012 tak
ako to určil zadávateľ znaleckého posudku pre výpočet škody. Vypočítaná škoda obsahuje štyri základné
časti : zvýšené mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na úpravu informačného systému, nákladyna telekomunikačné služby a poštovné. V závere znaleckého posudku znalecký ústav uvádza, že na
základe vykonanej
analýzy mzdových náklady, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného

systému realizoval znalecký kolektív výpočet majetkovej ujmy vzniknutej v spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne:
- žaloby NZP a NP v poradí položka a suma v eurách na jednu žalobu:

13C/343/2012
-8-

mzdové náklady 4,15 eur, náklady na tlač, 5,31 eura, náklady na úpravu informačného systému 13,86
eura, náklady na poštovné 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eura, t.j. celkom 30,76
eura;

- žaloby ZE v poradí položka a suma v eurách na jednu žalobu:
mzdové náklady 5,07 eura, náklady na tlač, 5,31 eur, náklady na úpravu informačného systému 13,86
eur, náklady na poštovné 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur, t.j. celkom 31,68 eura.

Podľa §-u 3 ods.1 písm. d/ zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov platnom a účinnom k 26.8.2011, kedy bol návrh na zmenu súdneho
exekútor zamietnutý štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa §-u 3 ods. 2 vyššie cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa §-u 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 vyššie cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom

konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa §-u 9 ods. 1 vyššie cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Zanesprávnyúradnýpostup sapovažujeajporušeniepovinnostiorgánuverejnejmociurobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa §-u 9 ods. 2 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa §-u 15 ods. 1 vyššie cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodu spôsobenej
nesprávnymúradnýmpostupomjepotrebnévopred predbežneprerokovaťnazákladepísomnejžiadosti

poškodeného
o predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

13C/343/2012
-9-

Podľa §-u 16 ods. 1 vyššie cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa §-u 17 ods. 1 vyššie cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.Podľa §-u 17 ods. 2 vyššie cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa §-u 19 ods. 1 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa §-u 19 ods. 3 vyššie cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa§-u44ods.5zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnostiExekučnýporiadok
a o zmene a doplnení ďalších zákonom v znení a platnom a účinnom ku dňu 22.7.2003, kedy bola
Okresnému súdu Topoľčany doručená žiadosť o udelenie poverenia ak oprávnený požiada súd o zmenu
exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí
súd exekútora , ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa§-u235ods.1Exekučnéhoporiadkuexekúciezačatédodňavyhláseniatohtozákonasadokončia
podľa tohto zákona.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
nedôvodný a preto ho zamietol.

Podľa vyjadrenia odporcu vyplýva, že navrhovateľ prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhraduškodydoručilodporcovidňa23.4.2012.Navrhovateľpodalnávrhnasúddňa27.9.2012.Napriek
tomu, že navrhovateľ podal návrh na súd pred uplynutím šesť mesačnej lehoty odo dňa prijatia žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uvedená lehota už uplynula, nárok navrhovateľa
uspokojený nebol a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu šesťmesačná lehota uplynula,

13C/343/2012
-10-
návrh nemožno považovať za predčasne podaný a v súdnom konaní možno o veci rozhodnúť.

Súd pri rozhodovaní neprihliadal na vznesenú námietku premlčania odporcom. Žiadosť o zmenu
súdneho exekútora došla na Okresný súd v Topoľčanoch dňa 18.11.2010, pričom od podania žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu neuplynula lehota troch rokov. Samotný
návrh zo strany navrhovateľa bol podaný na súd dňa 27.9.2012.

Návrh vo veci samej obsahoval všetky potrebné náležitosti a preto súd nepovažoval za dôvodné
postupovať podľa ustanovenia § 43 ods. 2 O.s.p. a vyzývať navrhovateľa na odstraňovanie vád podania.
Návrh mal všetky potrebné náležitosti a pravidovosť tvrdených skutkových okolností si súd mal možnosť
overiť z pripojenej fotokópie exekučného spisu.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a/ protiprávny úkon, resp. škodová udalosť,
b/ vznik škody,
c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus),
d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné,

či zodpovedný subjekt zavinil vznik škody alebo nie)

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna- nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp.nedbanlivosti ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť). Stačí preukázať,
že škoda ( ak vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu tzv. zodpovednosť za výsledok. Článok
46 ods. 3 Ústavy je ústavným základom tejto zodpovednosti „Každý má právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej moci alebo
nesprávnym úradným postupom“.

Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým

peňažného. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom
konkrétne spočíva škoda t.j. majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná. Zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzhľadom príčiny

a následku, ktorý musí byť priamy, neprerušený , bezprostredný, nie je postačujúce, ak je iba
sprostredkovaný. V kontexte zisťovania príčinnej súvislosti je potrebné preto skúmať všetky skutočnosti
prichádzajúce do úvahy ako ( priama) príčina škody, či existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája
zodpovednosť za škodu.

13C/343/2012
-11-
Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003
Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve ( iba) týmto postupom , ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa

rozhodujúcim t.j., ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

Právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje akémukoľvek subjektu domáhať sa ochrany svojich
práv podaním ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia § 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Otázku či
v konkrétnom prípade bolo alebo nebol porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

( garancia v článku 48 ods. 2 Ústavy SR) je kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade s
ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu,
najmä podľa týchto základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu ( napr. I.ÚS
41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č .
514/2003 Z.z. Opačný výklady by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené

v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu ohľadne vzniku zbytočných prieťahov. Nebolo
vedené žiadne konanie, v ktorom by bolo skonštatované, že došlo k prieťahom v konaní. Pokiaľ by
konajúci súd o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných
prieťahov znamenalo by to záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov,
čo by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu súdnictva. Pri posudzovaní nesprávneho

úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v
zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať aj z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy,
žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v
disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o disciplinárnom previnení sudcu, právoplatného rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.

Za nesprávny úradný postup v dôsledku, ktorého vznikla navrhovateľovi škoda, navrhovateľ považuje
nevydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora

pod č. EX 2243/2003do 30 dní odo dňa doručenia tohto návrhu exekučnému súdu. Navrhovateľ v tejto
súvislosti poukázal na to, že o predmetnom návrhu zo dňa 18.11.2010 bolo rozhodnuté až po uplynutí
zákonnejlehoty,pričomexekučnýsúdbolbezdôvodnenečinnýviacako281dníaneexistovalaokolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 4Er/239/2003mal súd za
preukázané, že návrh na zmenu súdneho exekútora bol Okresnému súdu Topoľčany doručený dňa
18.11.2010. Exekučný súd zaslal predmetný návrh súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi sprípisom zo dňa 20.1.2011 a vyzval ho, aby súdu v lehote 14 dní predložil vyúčtovanie trov exekúcie
v predmetnej

13C/343/2012
-12-
veci, ak si ich uplatňuje a zaslal exekučný spis EX 1523/2003 za účelom preukázania uplatnených trov
exekúcie.

Dňa 21.1.2011 súd zasielal prípis pre viaceré exekučné spisy ako hromadnú zásielku. Dňa 13.6.2011
súd urgoval výzvu zo dňa 11.1.2011 pre súdneho exekútora. Súdny exekútor zaslal stanovisko k návrhu
na zmenu súdneho exekútora dňa 1.3.2011 s vyčíslením trov exekúcie, ktoré došlo na Okresný súd v
Topoľčanoch dňa 3.3.2011. Okresný súd Topoľčany dňa 26.8.2011 uznesením pod č.k. 4Er/239/2003-23
vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil exekúciu, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora
zamietol a rozhodol o trovách exekúcie oprávnený podal proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote

predvolanie, pričom Krajský súd uznesením zo dňa 29.12.2011 č.k. 15Cbo/361/2011-39 potvrdil
rozhodnutie súdu 1. Stupňa v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú, v časti zastavenia exekúcie
a zamietnutia návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Z takéhoto postupu exekučného
súdu nemožno vyvodiť jeho dlhodobejšiu nečinnosť a ani zbytočné prieťahy, ktoré by v predmetnej veci
konštatoval iný príslušný orgán. Vzhľadom na potrebu realizovať nevyhnutné úkony predchádzajúce

vydaniurozhodnutiaozmenesúdnehoexekútora,ktoréboliviazanénasúčinnosťpôvodnéhoexekútora,
ktorú tento poskytol súdu dňa 1.3.2011 nebolo možné podanému návrhu skôr vyhovieť. Navrhovateľ v
tejto súvislosti nepreukázal , že by musel za obdobie od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora
až do jeho rozhodnutia o ňom vynaložiť osobitné náklady na správu pohľadávky na udržiavanie a
správu jeho informačného systému, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných

exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde. V exekučnom spise sa žiadne urgencie ani žiadosti o informácie o stave konania
nenachádzajú. S prihliadnutím na okolnosti prípadu, že oprávnený žiadal vo viacerých exekučných
konaniachozmenuexekútora,oktorýchbolopotrebnérozhodnúťvtomistomčasepopredchádzajúcom

vyžiadaní vyčíslenia trov exekúcie a exekučných spisov, súd dospel k záveru, že v posudzovanom
prípade bolo o návrhu na zmenu exekútora rozhodnuté ešte stále v primeranej lehote, a preto nemohlo
dôjsť ani k vzniku nemajetkovej ujmy tvrdenej navrhovateľom.

Navrhovateľ nepreukázal, že v danej právnej veci súd nesprávne úradne postupoval, čím mal zapríčiniť

navrhovateľoviškoduvuplatnenejvýškeažeexistujepríčinnásúvislosťmedzinesprávnymrozhodnutím
a vznikom škody. Naopak bolo jednoznačne preukázané, že súd pri rozhodovaní o zmene exekútora
postupoval v zmysle zákona a vo veci rozhodol v primeranej lehote.

Doposiaľ ani nie je preukázané, že by navrhovateľovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti s

rozhodovanímsúduozmeneexekútoraajnapriektomu,žesúdnerozhodoldo30dníodpodanianávrhu.

Nebolo preukázané, akým nesprávnym úradným postupom vznikla navrhovateľovi škoda, že
nesprávnym úradným postupom súdu mu vznikla majetková škoda
13C/343/2012

-13-

a nemajetková ujma v žalovanej výške, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. Aj keď je súd toho
právneho názoru , že neporušil pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora príslušné
zákonné ustanovenia, je potrebné uviesť, že nedodržanie zákonnej lehoty nezakladá automaticky nárok

na náhradu škody, pretože je potrebné preukázať vznik škody, o akú škodu ide a v akej výške je škoda
a tiež kauzálny nexus príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou je vzhľadom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je len sprostredkovaný. Pri zisťovaný príčinnej súvislosti je

potrebné v dôsledku toho skúmať, či komplexe, skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama)
príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákona spája zodpovednosť za škodu.Navrhovateľom uvádzaná majetková škoda nebola nijakým spôsobom preukázaná, navrhovateľ
nepreukázal žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku. Tvrdenia o tom, že ak by súd rozhodol
včas, nemusel by sa prostredníctvom svojich zamestnancov venovať urgenciám, sťažnostiam

evidencii prípadov sú nedostatočným argumentom a zároveň nepreukazujú príčinnú súvislosť medzi
rozhodnutím exekučného súdu a podaným návrhom na zmenu exekútora. Naviac navrhovateľom
uvádzaná majetková škoda nebola v konaní preukázaná, jej vyčíslenie paušalizáciou vecných nákladov
spočívajúcich v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch
spojených so stratou času zamestnanca je podľa súdu nepreukázané, nezdôvodnené a navrhovateľ

neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce ním uvádzanú škodu. Škodou sa rozumie majetková ujma,
ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení ( úbytku)
existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť
na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že
navrátenie do predchádzajúceho stavu nie je možné alebo účelné.

Navrhovateľ nepreukázal, že obdobie, ktoré uplynulo od doručenia žiadosti na zmenu súdneho
exekútoraaždorozhodnutiaexekučnéhosúduzasiahlonavrhovateľanegatívne,vyvolalovňomneistotu
ako morálnu ujmu, ovplyvnilo jeho plánovanie a rozhodovanie, viedlo k strate legitímnych očakávaní, že
v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom a vyvolalo riziko ohrozujúce konečné
vymoženie pohľadávky. Súd nesúhlasí ani s názorom navrhovateľa , že možno priamo porovnávať

nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným
Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte
vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Pre spravodlivé rozhodnutie je akákoľvek lehote irelevantná.
Objektívne nie možné vždy rozhodnúť v zákonnej lehote. Je potrebné skúmať aj dôležitosť rozhodnutia
pre ďalšie vzťahy účastníkov konania a priebeh konania. Rozhodovanie o zmene súdneho exekútora

nijako vzťah medzi účastníkmi nemení a vplyv na priebeh konania nebol preukázaný. V danej exekučnej
veci súd o návrh rozhodol od zadováženia potrebných podkladov v primeranej dobe, ani nie mesiac od
dôjdenia žiadaných podkladov od súdneho exekútora.

13C/343/2012

-14-

Zaúčelompreukázaniavýškyspôsobenejškodynavrhovateľpredložilsúduznaleckýposudokč.1/2014,
ktorý však neodzrkadľuje, neodráža údajnú škodu vzniknutú mu v exekučnom konaní, ale sa len
všeobecne vzťahuje na škodu ohraničenú na obdobie rokov 2009 až 2012. S výškou škody vyčíslenou v

tomto posudku sa súd bližšie nezaoberal, keďže nezistil príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu, ku ktorému nedošlo a škodou, resp. nemajetkovou ujmou,
ktorú mal navrhovateľ nerozhodnutím exekučného súdu v zákonnej lehote údajne utrpieť.

Okresný súd Topoľčany uznesením zo dňa 26.8.2011 č.k. 4Er/239/2003 vyhlásil exekúciou za

neprípustnú a exekúciu zastavil, pričom zastavením exekúcie sa exekučné konanie skončilo a preto
nebol dôvod na zmenu súdneho exekútora. Naviac exekučný súd dospel k záveru, že u JUDr. Krutého
existujú dôvody na vylúčenie z exekúcie a preto poverením zmeny súdneho exekútora a preto povolením
zmeny súdneho exekútora by ďalší výkon exekúcie bol nezákonný.

Podmienkyprevznikzodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmocinesprávnymúradným
postupom sú stanovené kumulatívne a žiadnu z nich navrhovateľ v konaní nepreukázal, nemôže byť
preto daná zodpovednosť odporcu za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu uplatnenú v tomto konaní.

Je potrebné poukázať aj na to, že exekučné konanie bolo začaté 22.7.2003, pričom podľa § 235 ods. 1

Exekučného poriadku sa exekúcie začaté do dňa vyhlásenia tohto zákona dokončia podľa tohto zákona.
K 22.7.2003 v ustanovení § 44 nebola stanovená lehota 30 dní na rozhodnutie o zmene exekútora
a preto navrhovateľ neodôvodnene argumentuje, že malo dôjsť ku škode nedodržaním zákonnej 30
dňovej lehoty pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora a preto ak exekučný súd nerozhodol o zmene
súdneho exekútor a v lehote do 30 dní, nemožno takýto postup vyhodnotiť, že nevydal rozhodnutie o

zmene súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom.

Pre tieto skutočnosti súd podaný návrh zamietol.Podľa §-u 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa §-u 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy
konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §-u 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia,
ak takémuto účastníkovi okrem trov
13C/343/2012
-15-

právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v

takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorý m sa konanie končí.

Odporca mal v konaní plný úspech a preto má právo proti navrhovateľovi na náhradu trov konania.
Odporca si trovy konania uplatnil, tieto ale nevyčíslil ani v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia

rozsudku, zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú a preto súd odporcovi žiadne trovy nepriznal.