Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233636
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112233636.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu

JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421,protižalovanému:Slovenskárepublika,vjejmene:MinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 7C/437/2012-49 zo dňa 25.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 7C/437/2012-49 zo dňa 25.11.2013 p o t v
r d z u j e .

Odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh žalobcu, ktorým sa domáhal náhrady škody
a nemajetkovej ujmy vo veciach sp. zn. 7C/437/2012, 7C/438/2012, 7C/439/2012, 7C/448/2012,
7C/452/2012, 7C/453/2012, 7C/459/2012, 7C/463/2012 a 7C/464/2012 spojených na spoločné konanie
pod sp. zn. 7C/437/2012 a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, §

16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, § 44 ods. 8, 9 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len ,, Exekučný poriadok“).

Vodôvodnenírozhodnutiakonštatoval,ževovecisp.zn.7C/437/2012sažalobcanávrhomz17.09.2012
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 175,-- eur z titulu majetkovej škody a sumy
1.272,36 eura z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v

nedodržaní 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti oprávneného v exekučnom konaní (žalobcu)
na zmenu exekútora, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti s omeškaním o 699 dní vo veci vedenej
exekútorom pod exekučným číslom EX 356/2005. Vo veci sp. zn. 7C/438/2012 sa žalobca návrhom z
17.09.2012domáhal,abysúdzaviazalžalovanéhokzaplateniusumy175,--eurztitulu majetkovejškody
a sumy 221,28 eura z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho
v nedodržaní 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti oprávneného v exekučnom konaní (žalobcu)
na zmenu exekútora, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti s omeškaním o 137 dní vo veci vedenej

exekútorom pod exekučným číslom EX 1398/2003. Vo veci sp. zn. 7C/439/2012 sa žalobca návrhom
z 17.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 175,-- eur z titulu majetkovej
škody a sumy 1.217,04 eura z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v nedodržaní 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti oprávneného v exekučnomkonaní (žalobcu) na zmenu exekútora, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti s omeškaním o 684 dní vo
veci vedenej exekútorom pod exekučným číslom EX 39/2005. Vo veci sp. zn. 7C/448/2012 sa žalobca
návrhom z 17.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 175,-- eur z titulu

majetkovej škody a sumy 940,44 eura z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného
postupu spočívajúceho v nedodržaní 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti oprávneného v
exekučnom konaní (žalobcu) na zmenu exekútora, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti s omeškaním o
510 dní vo veci vedenej exekútorom pod exekučným číslom EX 1776/2003. Vo veci sp. zn. 7C/452/2012
sa žalobca návrhom z 17.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 175,-- eur

z titulu majetkovej škody a sumy 1.272,36 eura z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu nesprávneho
úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti oprávneného
v exekučnom konaní (žalobcu) na zmenu exekútora, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti s omeškaním o
690 dní vo veci vedenej exekútorom pod exekučným číslom EX 3383/2010. Vo veci sp. zn. 7C/453/2012
sa žalobca návrhom z 17.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 175,-- eur z
titulu majetkovej škody a sumy 663,84 eura z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného

postupu spočívajúceho v nedodržaní 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti oprávneného v
exekučnom konaní (žalobcu) na zmenu exekútora, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti s omeškaním o
363 dní vo veci vedenej exekútorom pod exekučným číslom EX 95/2011. Vo veci sp. zn. 7C/459/2012
sa žalobca návrhom z 17.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 175,-- eur
z titulu majetkovej škody a sumy 608,52 eura z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu nesprávneho

úradnéhopostupuspočívajúcehovnedodržaní30dňovejlehoty narozhodnutie ožiadosti oprávneného
v exekučnom konaní (navrhovateľa) na zmenu exekútora, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti s
omeškaním o 337 dní vo veci vedenej exekútorom pod exekučným číslom EX 3152/2011. Vo veci sp.
zn. 7C/463/2012 sa žalobca návrhom z 17.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu
sumy 175,-- eur z titulu majetkovej škody a sumy 885,12 eura z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu

nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti
oprávneného v exekučnom konaní (žalobcu) na zmenu exekútora, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti
s omeškaním o 509 dní vo veci vedenej exekútorom pod exekučným číslom EX 439/2003. Vo veci sp.
zn. 7C/464/2012 sa žalobca návrhom z 17.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu
sumy 175,-- eur z titulu majetkovej škody a sumy 885,12 eura z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu

nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o
žiadosti oprávneného v exekučnom konaní (navrhovateľa) na zmenu exekútora, pričom súd rozhodol o
tejto žiadosti s omeškaním o 509 dní vo veci vedenej exekútorom pod exekučným číslom EX 23/2004.

V predmetných návrhoch žalobca poukazoval na § 44 ods. 7 (platný od 01.09.2005) a § 44ods. 8

(platný od 01.12.2006) s tým, že v exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu. Exekučný
súd však nerozhodol v zákonom stanovenom čase, pričom neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho
exekútora pristúpila až po veľmi dlhej dobe.

Súd prvého stupňa preskúmaním spisového materiálu zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn.
11Er/137/2005 súd zistil, že dňa 20.05.2005 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia,
a to na základe návrhu oprávneného z 03.05.2005. Exekučný súd dňa 09.06.2005 poveril súdneho
exekútora Mgr. Katarínu Baňarovú, Dunajská Streda vykonaním exekúcie. Dňa 25.05.2009 oprávnený

podal návrh na zmenu súdneho exekútora na Okresný súd Nitra. Dňa 22.06.2009 súd vyzval súdneho
exekútoranašpecifikáciutrovexekúcie,vprípade,žesitietouplatňuje,naktorúvýzvuexekútorreagoval
dňa 17.09.2009. Uznesením č. k. 11Er/137/2005-32 zo dňa 19.04.2011 súd návrh oprávneného na
zmenu súdneho exekútora zamietol, vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a zaviazal
oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňárovej trovy exekúcie vo výške 74,65

eura. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 12Er/209/2003 súd zistil, že dňa 27.05.2003 podal súdny
exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 14.05.2003.
Exekučný súd dňa 06.06.2003 poveril súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára, Šaľa vykonaním
exekúcie. Dňa 22.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora na Okresný súd Nitra
a súd ďalej podaním zo dňa 25.11.2010 vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie, v

prípade, že si tieto uplatňuje, na ktorú výzvu exekútor reagoval dňa 24.02.2011. Uznesením č. k.
12Er/209/2003-13 zo dňa 04.04.2011 súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel
a poveril vykonávaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a zároveň priznal súdnemu
exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekučného konania. Zo spisu Okresného súdu Nitrasp. zn. 14Er/21/2005 súd zistil, že dňa 21.01.2005 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie
poverenia, a to na základe návrhu oprávneného z 10.01.205. Exekučný súd dňa 09.02.2005 poveril
súdneho exekútora Mgr. Katarínu Baňarovú - Dunajská Streda vykonaním exekúcie. Dňa 25.05.2009

oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora na Okresný súd Nitra a súd ďalej podaním zo dňa
31.08.2009 vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie, v prípade, že si tieto uplatňuje, na
ktorú výzvu exekútor reagoval dňa 25.11.2009. Uznesením č. k. 14Er/21/2005-17 zo dňa 04.04.2011 súd
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a poveril vykonávaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a zároveň priznal súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej trovy

exekučnéhokonania.ZospisuOkresnéhosúduNitrasp.zn.10Er/222/2003súdzistil,žedňa09.06.2003
podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného z
03.06.2003. Exekučný súd dňa 16.06.2003 poveril súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára
- Šaľa vykonaním exekúcie. Dňa 22.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora
na Okresný súd Nitra. Dňa 26.11.2010 súd vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie,
v prípade, že si tieto uplatňuje, na ktorú výzvu exekútor reagoval dňa 08.02.2011. Uznesením č. k.

10Er/222/2003-12 zo dňa 11.04.2012 súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel
a poveril vykonávaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a zároveň priznal súdnemu
exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekučného konania. Zo spisu Okresného súdu Nitra
sp. zn. 12Er/629/2006 súd zistil, že dňa 18.09.2006 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie
poverenia, a to na základe návrhu oprávneného z 08.09.2006. Exekučný súd dňa 28.11.2006 poveril

súdneho exekútora Mgr. Ing. Romana Liščáka vykonaním exekúcie. Dňa 10.12.2007 oprávnený podal
návrh na zmenu súdneho exekútora na Okresný súd Nitra a súd ďalej podaním zo dňa 12.06.2008
vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie, v prípade , že si tieto uplatňuje, na ktorú výzvu
exekútor reagoval dňa 04.07.2008. Uznesením č. k. 12Er/629/2006-59 zo dňa 26.10.2009 súd návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a poveril vykonávaním exekúcie súdneho exekútora

JUDr. Rudolfa Krutého a zároveň priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Romanovi Lišáčkovi trovy
exekučného konania. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 10Er/21/2007 súd zistil, že dňa 19.01.2007
podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného z
21.12.2006. Exekučný súd dňa 21.03.2007 poveril súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku - Vráble
vykonaním exekúcie. Dňa 14.10.2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora na Okresný

súd Nitra. Dňa 04.11.2009 súd vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie, v prípade, že si
tieto uplatňuje, na ktorú výzvu exekútor reagoval dňa 24.05.2010. Uznesením č. k. 10Er/21/2007-19 zo
dňa 06.10.2010 súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel, poveril vykonávaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a zároveň priznal súdnemu exekútorovi JUDr.
Milanovi Strieškovi trovy exekučného konania. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 16Er/413/2004

súd zistil, že dňa 03.12.2004 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe
návrhu oprávneného z 26.11.2004. Exekučný súd dňa 01.04.2005 poveril súdneho exekútora Mgr.
Katarínu Baňarovú, Dunajská Streda vykonaním exekúcie. Dňa 25.05.2009 oprávnený podal návrh
na zmenu súdneho exekútora na Okresný súd Nitra. Dňa 27.07.2009 súd vyzval súdneho exekútora
na špecifikáciu trov exekúcie, v prípade , že si tieto uplatňuje, na ktorú výzvu exekútor reagoval dňa

04.11.2009. Uznesením č. k. 16Er/413/2004 zo dňa 22.04.2010 súd návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora vyhovel a poveril vykonávaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
a zároveň priznal súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňárovej trovy exekučného konania. Zo spisu
Okresného súdu Nitra sp. zn. 14Er/204/2003 súd zistil, že dňa 27.05.2003 podal súdny exekútor na
súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného z 14.05.2003. Exekučný súd

dňa 06.06.2003 poveril súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára - Šaľa vykonaním exekúcie. Dňa
22.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora na Okresný súd Nitra. Dňa 27.11.2010
súd vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie, v prípade , že si tieto uplatňuje, na
ktorú výzvu exekútor reagoval dňa 24.02.2011. Uznesením č. k. 14Er/204/2003-10 zo dňa 10.04.2012
súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a poveril vykonávaním exekúcie

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a zároveň nepriznal súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi
Pekárovi trovy exekučného konania. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 14Er/1/2004 súd zistil, že
dňa 09.01.2004 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu
oprávneného z 07.01.2004. Exekučný súd dňa 29.01.2004 poveril súdneho exekútora Dr. Ľubomíra
Pekára - Šaľa vykonaním exekúcie. Dňa 22.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho

exekútora na Okresný súd Nitra. Dňa 26.11.2010 súd vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov
exekúcie, v prípade , že si tieto uplatňuje, na ktorú výzvu exekútor reagoval dňa 08.02.2011. Uznesením
č. k. 14Er/1/2004-20 zo dňa 10.04.2012 súd návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol, vyhlásil
exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútoroviJUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie. Z písomnej odpovedi na žiadosť o poskytnutie súčinnosti
Okresného súdu Nitra vyplýva, že na Okresnom súde v Nitre bol celkový nápad oddelenia Er v roku
2009 v počte 15.113, z toho počet vecí spoločnosti Pohotovosť 464, v roku 2010 bol celkový nápad

14.879 vecí, z toho počet vecí spoločnosti Pohotovosť 370, v roku 2011 celkový nápad 21.196, z toho
Pohotovosť bola 230 vecí a v roku 2012 bol celkový nápad 24.980 vecí a z nich veci týkajúce sa
spoločnosti Pohotovosť v počte 198.

Žalobca pred podaním žaloby v predmetných veciach podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody.
Žalovaný však do podania predmetných žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval. Žalovaný sa vyjadril,
že dňa 23.04.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pričom je zrejmé, že žalobca podal žalobu na súd ešte pred uplynutím 6-mesačnej lehoty (01.10.2010).
Má za to, že žalobca sa môže domáhať svojho nároku na súde až po uplynutí tejto lehoty, preto
považuje podaný návrh za predčasne uplatnený na súde. K tejto námietke žalovaného, že žalobca

podal návrh na súd predčasne uvádza, súd uvádza, že aj keď návrh bol podaný pred uplynutím 6
mesačnej lehoty, ku dňu rozhodovania súdu o návrhu žalobcu už bolo zrejmé, že žalovaný neuznal
nárok žalobcu a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil, čo vyplynulo aj z vyjadrenie odporcu
a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula. Preto návrh už
nemožno považovať za predčasne podaný. K žalovaným vnesenej námietke premlčania súd uviedol,

že nárok žalobcu za premlčaný nepovažuje, keďže od podania žiadosti o zmenu súdneho exekútora
v jednotlivých veciach až do podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u
odporcu, neuplynula lehota 3 rokov. Premlčanie nároku zistil jedine v spise sp. zn. 7C/452/2012, kde
zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 12Er/629/2006 súd zistil, že oprávnený dňa 10.12.2007 podal
návrh na zmenu súdneho exekútora na Okresný súd Nitra a tomto návrhu bolo rozhodnuté uznesením

č. k. 12Er/629/2006-59 zo dňa 26.10.2009, kde súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
vyhovel a poveril vykonávaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a zároveň priznal
súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Romanovi Lišáčkovi trovy exekučného konania. Keďže žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bolo žalovanej doručené dňa 23.04.2012 a návrh
na zmenu súdneho exekútora bol na súd podaný ešte dňa 10.12.2007, súd konštatuje, že v danom

prípade už uplynula 3 - ročná premlčacia doba a preto v tomto prípade nárok navrhovateľa treba
vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej považovať za premlčaný. Na základe
vykonaného dokazovania a v zmysle citovaných zákonných ustanovení návrh zamietol. Pokiaľ by súd
konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,
znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných

súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Žalobca
sa v konaní domáhal náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu
nesprávneho úradného postupu, nakoľko k zmene exekútora nedošlo v zákonnej 30- dňovej lehote. S
poukazom na vyššie uvedené, súd v tomto prípade neskúmal či prišlo k prieťahom v konaní, nakoľko
všeobecný súd v tomto konaní nie je oprávnený konštatovať, či došlo k prieťahom, pričom žiadne

konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo, zisťoval, či došlo k nedodržaniu
zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla.
Z jednotlivých exekučných konaní vyplýva, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora súd nerozhodol v
30 - dňovej lehote, ako to ustanovuje § 44 Exekučného poriadku, avšak vždy v krátkom čase po podaní
návrhu vyzval súdneho exekútora, aby sa k návrhu na zmenu vyjadril a zároveň, ak si uplatňuje trovy

exekúcie tieto aj vyčíslil a zaslal súdu exekučný spis na posúdenie vyčíslených trov. Súd musel vyčkať
na exekučný spis a až následne mohol posudzovať samotný návrh oprávneného na zmenu exekútora
a ako aj vyčíslené trovy pôvodného exekútora, o ktorých tiež vždy rozhodoval. Je preto logické, že
súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30- dňovú lehotu na rozhodnutie o predmetných návrhoch
na zmenu exekútora, tak aby aj v tejto lehote rozhodol o trovách exekúcie pôvodného exekútora a

súčasnepostúpilexekučnýspisnovémuexekútorovi. Vzhľadom napovahutohtorozhodnutia,zákonom
ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, ako aj obrovské množstvo exekučných spisov na
danom súde, nemožno nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v 30 - dňovej lehote považovať
za nesprávny úradný postup. Doba ktorá uplynula od doručenia žiadosti na zmenu súdneho exekútora
až do samotného rozhodnutia exekučného súdu, nemohla nijako negatívne zasiahnuť navrhovateľa ,

nemohla v ňom vyvolať neistotu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo viesť
k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom a
nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Podľa názoru súdu v priebehu
exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora k žiadnej škode nemôže dôjsť, keďžepôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony exekučného konania.
Účastníkom exekučného konania nerozhodnutím v zákonnej lehote nevznikol stav právnej neistoty. Nie
každé nedodržanie zákonnej lehoty automaticky predstavuje nesprávny úradný postup. S poukazom

na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nerozhodnutie o návrhu oprávneného v zákonnej lehote s
ohľadom na charakter tohto rozhodnutia a množstvo úkonov, ktoré zahrňuje, neznamená, že došlo k
nesprávnemu úradnému postupu. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by konaním resp. nekonaním
súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nemohla byť navrhovateľovi spôsobená ani žiadna
škoda. Navrhovateľ si pritom v konaní uplatňoval náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v

peniazoch v závislosti od počtu dní meškania súdu s rozhodnutím. Súd sa bližšie vyčíslením tejto škody
nezaoberal, len okrajovo podotýka, že tvrdenia navrhovateľa súvisiace s majetkovou škodou, že ak
by súd rozhodol včas, nemusel by navrhovateľ prostredníctvom svojich zamestnancov zabezpečovať
správu a udržateľnosť pohľadávky, viesť informačný systém, komunikovať s pôvodným exekútorom
a venovať sa urgenciám, sú nedostatočným argumentom a zároveň nepreukazujú príčinnú súvislosť
medzi rozhodnutím exekučného súdu o návrhu na zmenu exekútora a podaným návrhom na zmenu

exekútora. Takto paušálne vyčíslená škoda nebola nijako preukázaná, pričom škodou sa pritom rozumie
majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva
v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu. Pri vzniku škody je poškodený povinný nielen
tvrdiť, ale aj preukázať vznik škody. Ako už bolo konštatované majetková ujma navrhovateľa nebola

preukázaná a nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej
lehoty,alepredovšetkýmodzistenia,žedošloknesprávnemuúradnémupostupu.Keďžeakojeuvedené
vyššie, súd nezistil nesprávny úradný postup daného súdu, nie je tu ani zákonný podklad pre priznanie
finančnej satisfakcie vo forme nemajetkovej ujmy. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti,
súd návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že

žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne si neuplatnil a taktiež
mu žiadne zo spisu nevyplývajú.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol,

že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v merite veci na
základe "inšpirácie" novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu

pomocouhmotnéhopráva,ktorésastalosúčasťouprávnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostia
potom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávnehovzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutiena
takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto

ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012
Z. z. Súd svojím rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil,
prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do
času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru
tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu

sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska
ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna
istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu,
ale len súdu exekučného. Zamietnutím návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, súd znemožnil

žalobcovi objektívnym spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku, pričom
na zamietnutie znaleckého dokazovania nemal súd žiadne udržateľné dôvody. Žalobca pred súdom
uviedol, že zadal vypracovanie znaleckého posudku, a teda predložil znaleckému ústavu dôkazy o
ekonomickej podstate veci. Keďže výsledok znaleckého dokazovania mal tvoriť jeden zo základov pre
rozhodnutie všeobecného súdu vo veci samej, súd založil svoje rozhodnutie na nedostatočne zistenom

skutkovom stave. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami.
Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom,
naktoromnemožnozaložiťmeritórnerozhodnutie.Súdsvojimiúvahamiúplnenegujedoposiaľvytvorenú
a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandarduochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za
prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne

faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny
poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie
veci v primeranej lehote.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa §
219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, keďže súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci
a vec aj správne právne posúdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania je zaplatenie sumy 175,--eur, ktorej zaplatenia
sa žalobca domáha z dôvodu náhrady škody a sumy špcifikovanje v jednotlivých konaniach z titulu
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Ako právny základ návrhu na začatie konania
žalobca uviedol škodu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného

súdu Nitra v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. 7C/437/2012, sp. zn. 7C/438/2012, sp. zn.
7C/439/2012, sp. zn. 7C/448/2012, sp. zn. 7C/452/2012, sp. zn. 7C/453/2012, sp. zn. 7C/459/2012, sp.
zn. 7C/463/2012, sp. zn. 7C/463/2012, sp. zn. 7C/464/2012.

Nesprávny úradný postup mal vzniknúť v dôsledku toho, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až po uplynutí zákonnom stanovenej lehoty, t. j. až po
uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty, pričom zároveň vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu založil svoju právomoc, čím sa postavil do pozície
orgánuvykonávajúcehokomplexnépreskúmanieexekučnéhotitulumetódou,ktorámuakoexekučnému
súdu neprináleží.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného

odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred
súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého
stupňa riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 odkazuje. Vzhľadom k tomu, že
odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len

námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a na potvrdenie záverov súdu prvého stupňa, k dôvodom
odvolania žalobcu - odňatie možnosti konať pred súdom, odvolací súd dodáva nasledovné:Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi
konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vzhľadom na to, že zákon bližšie
v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, vo

všeobecnosti treba ním rozumieť postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu
procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na
zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

Postupsúdu,ktorýmsaúčastníkovikonaniaodňalamožnosťkonaťpredsúdomzakladáporušeniepráva

na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj
napr. III. ÚS 156/06, III. ÚS 331/04, II. ÚS 174/04).

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach a záväzkoch.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky zmyslom a účelom základného práva
na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zaručiť každému reálny
prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. I. ÚS
62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek

bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd
odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98).

Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať
určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Súdne rozhodnutie,

ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho
priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s
dôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo
vzťahu k výroku. Procesný postup súdu pri konštituovaní i vecnej zmene rozhodnutia, ktorý nenachádza
oporu v zákone, je preto treba považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na

súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu
(účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania slúžiacich na
ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemožno opomenúť, že
procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie je
možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia

tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený (pri jeho uplatnení) v dôsledku
nesprávneho postupu súdu, dochádza k stavu, kedy sa mu postupom súdu porušuje ústavné právo na
súdnu ochranu a spravodlivý proces.

Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého

štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených
právnymi normami.

Keďže žalobca postup súdu, ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom, v odvolaní
nešpecifikoval a odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, žiaden takýto

dôvod nezistil, v tejto časti považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné. Ani nevykonanie dôkazov podľa
návrhov alebo predstáv žalobcu nie je postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
pretože rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§
120 ods. 1 OSP).

K aplikácii novej právnej úpravy § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd uvádza, že súd prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí citoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 v znení účinnom ku dňu začatia tohto
konania a podania návrhu na vydanie poverenia, teda ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.
citoval v správnom znení - v znení účinnom v čase podania návrhu na vydanie poverenia, pričom totoustanovenie bolo rovnaké aj v čase začatia tohto konania, preto je táto námietka žalobcu nedôvodná.
Nedošlo teda k interpretácii hmotného práva platného v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia
zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho

poriadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávneho
vzťahu, ako uvádzal žalobca v odvolaní, a teda nebol ani aplikovaný princíp priamej retroaktivity.
K argumentu o vyvrátení nároku žalobcu konštrukciou súdu o nedôveryhodnosti údajov žalobcu,
uvedeným v návrhu, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa zamietnutie nároku neodôvodnil
nedôveryhodnosťou údajov žalobcu, ktorý podľa jeho vlastného tvrdenia nemal k dispozícii spis

exekučného súdu, a tak mohol niektoré skutočnosti len usudzovať podľa sekundárnych prejavov, ktoré
mali v realite, ale tým, že po vykonaní dokazovania oboznámením s exekučným spisom Okresného
súdu Nitra v konaniach pod pod sp. zn. 7C/437/2012, sp. zn. 7C/438/2012, sp. zn. 7C/439/2012, sp.
zn. 7C/448/2012, sp. zn. 7C/452/2012, sp. zn. 7C/453/2012, sp. zn. 7C/459/2012, sp. zn. 7C/463/2012,
sp. zn. 7C/464/2012.

K aplikácii novej právnej úpravy § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd uvádza, že súd prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí citoval ustanovenie § 9 ods. 2 v znení účinnom ku dňu začatia tohto
konania a podania návrhu na vydanie poverenia, teda ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.
citoval v správnom znení - v znení účinnom v čase podania návrhu na vydanie poverenia, pričom toto
ustanovenie bolo rovnaké aj v čase začatia tohto konania, a preto je táto námietka žalobcu nedôvodná.

Nedošlo teda k interpretácii hmotného práva platného v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia
zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho
poriadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávneho
vzťahu,akouvádzažalobcavodvolaní,atedanebolaniaplikovanýprincíppriamejretroaktivity.Odvolací
súd k tomu ešte dodáva, že aj keď súd prvého stupňa v rozsudku citoval ustanovenie § 9 ods. 1 v

znení účinnom ku dňu začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia, ako aj v znení
ku dňu rozhodovania súdu prvého stupňa, uvedené nemalo za následok nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia, pretože súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uviedol aj správny právny predpis,
podľa ktorého vec posúdil, pričom z ustanovenia § 9 ods. 1 v znení ku dňu rozhodovania súdu prvého
stupňa je zrejmé, že v tomto ustanovení bola novelou zák. č. 412/2012 Z. z. doplnená posledná veta,

ktorá sa týka postupu Národnej rady Slovenskej republiky a postupu vlády Slovenskej republiky, o čo
sa v danom prípade nejedná.

K trvaniu stavu právnej neistoty odvolací súd uvádza, že tým, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v uvedenej lehote a proti tomuto uzneseniu zo

strany žalobcu odvolanie nebolo podané, ako ani v spise sa nenachádza žiadna urgencia o skoršie
rozhodnutie, nemohlo dôjsť z jeho strany k posunutiu trvania právnej neistoty do času, ktorý je z
hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Keďže exekučný
súdrozhodoložiadostisúdnehoexekútoravprimeranejlehote,pričomajvzmyslestanoviskaÚstavného
súdu SR samotné nedodržanie zákonom ustanovenej lehoty na rozhodnutie o žiadostiach súdneho

exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcii nie je možné považovať za porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, ale je potrebné skúmať
aj objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol rozhodnúť v zákonnej lehote (nález ÚS SR sp. zn. IV.
ÚS 471/2012), odvolací súd dospel k záveru, že súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia
súdnemuexekútorovinepochybilajehokonanímnedošloknesprávnemuúradnémupostupu,odktorého

si navrhovateľka v tomto konaní uplatňuje svoj nárok, preto nebolo potrebné v konaní už ani vykonávať
ďalšie dôkazy za účelom preukázania materiálnej škody navrhovateľky. Okrem toho bolo potrebné
zohľadniť aj skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie nemal byť ani podaný, pretože žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor so zákonom bola zamietnutá a o tejto skutočnosti
navrhovateľka vedela z rozhodovacej činnosti súdov, ako aj Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR.

Ďalej vo vzťahu k námietke , že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní
zákonnými lehotami, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v tomto smere nepolemizoval nad
dĺžkou konania. Vo vzťahu k žalobcovým tvrdeným prieťahom konania súd prvého stupňa uviedol, že
neskúmal či došlo k prieťahom v konaní a s týmto názorom sa odvolací súd stotožňuje. Súd prvého

stupňa v súvislosti s nárokom žalobcu na náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu
iba preskúmal, či naozaj došlo k porušeniu zákonom stanovenej lehoty alebo nie, t.j. neposudzoval
ani prieťahy v konaní ani vhodnosť dĺžky konania. Posudzoval splnenie podmienok nároku na škody v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., čo bola podstata návrhu žalobcu.Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a
v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v
odvolacom konaní mu trovy nevznikli.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.